HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

................................................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .................................... 39 Stabilita a rovnováha ...6....................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .......................................1 ..................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........................................................................ 17 1......... 1....1.............................................................................. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.....................................3.........................................................................6.....8 1.............2 1........ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ............................3 1.... 34 2................... 25 1..1 2................5 1........................2 2.......... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ...1 2.............................1.....................................2 3.Hospodárska politika Obsah 1...............1.. 39 Ekonomický cyklus ................................ 22 Hranice hospodárskej politiky ..................................................1 1.......................................................................2 1.................................2 1.........................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................ 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ......... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ........................... 3.............................. 13 Ciele hospodárskej politiky ........... 42 3......1 1.......3...........................................................4 1...................................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA........................................ 32 Liberálna hospodárska politika................ 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika....................................5 2....... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ....................3 2............... 24 Informácie pre hospodársku politiku.......................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ...6......1 3.1 2........ 35 Intervencionistická hospodárska politika ........................2................................2 3.2 Koncepcie hospodárskej politiky .........9......................... 21 1...............1......... 10 Nositelia hospodárskej politiky .. 35 2.......................7 1.......................................................................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ........6 Nástroje hospodárskej politiky ....... 14 Všeobecné a tradičné ciele ....4 2........................... 27 Zrod hospodárskej politiky.. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ....1 1............................................................ 14 Racionalita cieľov..............2...................................................... 19 Typy hospodárskej politiky ................. 2..............1................................................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............ 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ..................................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .....................................................2.............

..........4 4..................................3.......................7..................................1 5............Hospodárska politika 3........................3 3................................ 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky..... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.......................................1 4............................. 5................. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu............7 Typy fiškálnej politiky ............2 4.................................. 42 Nástroje stabilizačnej politiky ..................5 4...3.......... 69 ........1 4..4..........3...........................3 4................3...... 68 Nástroje menovej politiky............ 58 Efekt vytesnenia ..........2 4........................................................................ 64 Nepriame nástroje menovej politiky ......................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.................................1 4....5.1 5... 49 Zmeny daní........................................... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .................. 59 4.....................3 MENOVÁ POLITIKA ...................7............................................................................................1 4.......... 57 Problémy načasovania ..... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ......... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky..............4 4.............3 Ciele stabilizačnej politiky ......................3..........5 5................................ 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............................................2 5...................................................................................................................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ................................ 63 5.........4 Typy menovej politiky ......................1 5...................3.................................................1 3........................................ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .......... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky............................ 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom................ 48 Nástroje fiškálnej politiky ........... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike. 53 Rozpočtový schodok ...3...........3............3................................................... 54 Daňová reforma.7..........................................4........................................ 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..............4 4...................................................................................................................................................................................2 3........................................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách....... 4....................2 5...................7..... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika...............................................5.................... 48 Vládne výdavky................................................................................... 47 Ciele fiškálnej politiky ..3.................... 61 Priame nástroje menovej politiky..............2.....................................................................2 4.........................................2 4...................................................................6 4........3 5................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ......................4 4..........7........................... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ........................................4 3..................2 4.....3....................................3 4..1 4............................ 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............................ 56 4...............................................

..............................................................................6...........2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku....... 91 Štruktúrne zmeny..2 6...............2 7... 85 Vyrovnávacie procesy ................. 89 6.................................................4.......................2 5................4................................................. 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ...............6...............5 7.............................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.................. 72 Dilema centrálnej banky............................................................ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .................................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ............ 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky...............3......3 6........................................................................ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .........5 Platobná bilancia .......................1................. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ..................Hospodárska politika 5........... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku...........................3...... 6............. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..............................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .2..... 91 Štruktúra ekonomiky .....................................................................................5......... 92 Konkurencieschopnosť......................................2 6.7 Prístupy k štruktúrnej politike ..................1 7........................ 93 7........................ 7................................................ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky............1. 95 Ciele štruktúrnej politiky.................................................... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .......................... 96 Tradičná štruktúrna politika ..........1. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ................................................. 98 Druhy štruktúrnej politiky...3 7.........1 6......2 7. 99 7......................................................................................................4 7............................................................................................................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ................6 6........1 6.............. 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ..................2..............................1 6..1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........................................................1 6..........................4.........3..................................................................................................................................................1 6...................................2 7............................. 87 Teoréma lokomotívy ...........5.2 7.....................................1 5......................................4 6.....................................6 7...............3 5............................................................... 84 Devízový kurz ............................3 7.................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ......4...........................1 6........2 7........................................5................. 81 6......5 5...............4................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............. 101 .... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ..... 95 Nástroje štruktúrnej politiky....................1..1 7..................................................................................1 7..................... 88 Princíp importovanej inflácie ........................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ........

...........2................. 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky .....6 Ciele a nástroje sociálnej politiky............. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .......................................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA..................................................................................................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti............1......................... 107 Zneužitie ekonomickej sily............... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .................. 8........... 123 10........6................................................ 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie............... 117 9...... 112 Larnerov index........ 114 Meranie nerovnosti ...1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .................. 110 Stupeň koncentrácie.... 119 10................................................................................. SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ..........................3 8..............2 Vymedzenie politiky zamestnanosti................................. 129 ............... 128 10.............................................2 8...... 106 Formy obmedzovania konkurencie ..........................................2..................4 8............................................................................. 115 Lorenzová krivka................2 Vymedzenie sociálnej politiky .................6 8...5.........................................................................6.1.......................... 9.............. 122 10........... 122 10....... 122 10.......................................1 Sociálna politika .....1...............................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .....................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ....... 111 Herfindahl-Hirschmanov index .......................................................................................... 112 8................... 124 10....................2 Politika zamestnanosti ..............................2....1 9...........2 9...3 8.................................... 105 Relevantný trh ......... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ........1.....1 9...7 9...................................2............ 125 10....................................5 Funkcie sociálnej politiky..........................................2 8............................................2.......................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.........................................2 8..... 127 10................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ........................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .............4 8..........................................1 8..............................................................3 9...........1.....................................4 Princípy sociálnej politiky............ 123 10.......................2......... 116 Giniho koeficient ..............5...................................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ......................... 109 Štátny zásah alebo regulácia.......................Hospodárska politika 8.6......................1 8............................... 124 10.................... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže........................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky..........5......3 8................1................ 126 10......................5...................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ................................................. 127 10.................................................1 8.......................

.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ...3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ......2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.....1.............................2 Vymedzenie environmentálnej politiky .................. 140 12.............1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky......................................................... 151 13.......... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).................1.............................................1 Východiská environmentálnej politiky.....................1. 152 13.......................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)...........1...............................1.. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ............................3 II.................................................................................................2 I........1 Životné prostredie a ekológia .. 130 11..............................Hospodárska politika 10...............5 IV.........1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska............1.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .............................1..........6 V............................................ 132 11..........................................4 III........ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).......... 135 11...... 129 10...........................................................1........ 139 12........4 Rating .......................1............................................................ etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ................. 143 13.......................................... 132 11....... 149 13................. 146 13............................. 153 POUŽITÁ LITERATÚRA........................................................1...........6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .................................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ................... 158 ........................... 137 12.1 Tempo ekonomického rastu .............................2......................................1 Východiskový stav (do roku 1989) ............... 133 11........................................................................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.................................. 148 13............................. 132 11. 139 12........ 146 13........................................ 148 13...................1.................2........ 139 12.................... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .....1.. 133 11.............3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .............. 141 12...............................2 Magický n-uholník .......

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta. Němcovej 32. Daniela Bartková. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing.

Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. t. 1. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. históriou vývoja. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. P. Predstavuje súhrn cieľov. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti.j.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. Je pochopiteľné. spoločnosti a štátu. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. to znamená na konečné použitie. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. ktoré súvisia tak s tvorbou. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. napríklad kultúrou.Hospodárska politika 1. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. nástrojov. náboženstvom a pod. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. 10 . Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov.

obchodnú. regionálnu. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi.: fiškálnu. jeho organizácia a chod. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. menovú. vonkajšiu obchodnú. spôsoboch. sociálnu. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. štruktúrnu. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. nástroje a ciele pôsobenia. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Je preto vedou prierezovou. Každá čiastková politika má vlastné metódy. postupoch a inštitúciách. subjekty. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. kritériá. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. sa 11 . investičnú a ďalšie. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. ciele a nástroje. poľnohospodársku. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. dôchodkovú. priemyselnú. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. napr. stabilizačnú. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. V rámci politiky. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. politické a aj právne. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi.

pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému.. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. A. 1. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. 1. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. 12 . M. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. – 3. Prostriedkom politiky je politická moc. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. s. Politika je „umením“ spravovať veci verejné.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. princípy. 13) Na Obr. opatrenia a koncepcie.: Hospodářská politika. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. ktoré obsahujú ekonomické.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky.

Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. úrokových sadieb. daňová sústava a pod. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). na jej realizácii a kontrole. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Patria sem veľké podniky. súdne inštitúcie. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. funkciami a cieľmi. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Štát. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. výskumné. ako nositeľ hospodárskej politiky. ale majú priamy alebo 13 . Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. centrálna banka a ďalši inštitúcie. resp. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. vláda. menových agregátov. ale aj masmédia. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. odbory. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. vedecké inštitúcie. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine.). rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. podmienok podnikania. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. politické strany. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Prostredníctvom regulácie menovej bázy.Hospodárska politika 1. inštitúcie protivážnych síl.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet.

Cieľ je normou určitého chceného stavu. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. pokrok. Kategória ekonomickej slobody znamená. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. nadnárodné organizácie. istotu. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. ktoré považujú za dôležité. 1. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Sloboda sa chápe ako stav. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. 1. Nesmie obmedzovať slobodu iných. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. blahobyt a bezpečnosť. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. ktorí sa snažia presadzovať ciele. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné.3. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. ktoré majú byť naplnené. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. politických strán. resp.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. udržanie demokracie. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. je nevyhnutné. hlavne hospodárske zväzy. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. ktorí majú rozličné ciele. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný.

A. Lorenzovej krivky. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán.2. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. M. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. a spája sa s ním. 1. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. problematika rozdeľovania dôchodkov. 92) Hospodársky rast. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. tradičné ciele. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu.: Hospodářská politika. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“.Hospodárska politika najčastejšie chápe. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. „zrýchlenie rastu“. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. s. zloženia vlády. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. – ŽÁK. 1. len o zameraní trendu. ktorú charakterizuje Obr. ale hlavne v ústavách. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. distribučnej spravodlivosti. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj.

období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. s. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 1. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. ktoré týmito vrcholmi sú. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. tak vnútornej ako aj vonkajšej. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. 155) Obr. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. rovnováhu cien a stability meny. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktoré v súčasnosti. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. T. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. 16 . Nízka miera nezamestnanosti. získavajú na svojej dôležitosti. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie.: Hospodářská politika.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. resp. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. 1.

Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. reštriktívne. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. ktoré medzi cieľmi existujú. • • 1. − spôsobu aplikácie. dopĺňajú sa. bežné. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. liberálne. Phillipsová krivka). protekcionistické. vzťah konfliktnosti. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele.Hospodárska politika 1. nepriame. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. vzťah identity. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. resp. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. (napr. 17 . navzájom sa posilňujú. regulačné. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. vzťah neutrality. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. konkrétne danom období. napr.3. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. meniť a kontrolovať. expanzívne. napr. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické.2 Racionalita cieľov. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. vzťah komplementarity. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. systémové. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov.

sektorové. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. nástroje a ciele. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. dovozná prirážka. lokálne. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). ale aj od postojov ekonomických subjektov. od predpokladanej reakcie. ktoré nastali v hospodárstve. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. t. menia len veličiny. atď. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. ďalej z cieľového stavu. základné a odvodené. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. všeobecné a špecifické. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. zabraňujúce. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov.j. rozdeľovania. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. medzinárodné. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. výmeny alebo spotreby. zmena colnej tarify).Hospodárska politika − časovej. ktorý sa má dosiahnuť. priestorovej. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. požiadaviek. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. obmedzujúce. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. priame a nepriame. rezortné. odvetvové. a nakoniec aj organizačných. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. krátkodobé. rozmeru použitia zvolených nástrojov. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. sankčné. 18 . Nástroje. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov.

Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. časové obdobie. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva.Hospodárska politika 1. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. systémovo zodpovedajúce opatrenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systémovo podporujúce opatrenia. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. resp. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Ak tomu tak nie je. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Za základné formy sú považované pravica. 19 . Vzťah nástroj. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. 1. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. stred a ľavica.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky.

1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. menovú (monetárnu). existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky.Hospodárska politika 1. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr.6. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. sociálnu politiku. zvykové správanie sa. 1. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. deľby moci na zákonodarnú. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Hospodársky systém.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. právo. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky.6. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Problémom je. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. administratíva. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. štruktúrnu politiku. ako sú vžité konvencie. normy konania. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. akokoľvek spontánne vzniknutý. výkonnú a súdnu. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík.

pri drogách a pod.6. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. ktorým by sa sama nepohybovala. − obmedzovať dvojité zdanenie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. obmedzenie v rozhodovaní napr. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. 21 . Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. 1. a navyše. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. že sa obhajuje existencia tzv. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov.). sústavných rozpočtových deficitov. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. regulácia cien miezd. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. ale sú to stanovenia zásad. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. ďalej prešetrenie. prípadne strednom časovom horizonte.

pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. zúčastnené 22 . K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ako zvláštna skupina. Napríklad krajiny.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. priame a tajné voľby. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. sa podieľa na realizácii rozhodovania. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. 1.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. ktoré z členstva vyplývajú. pri nedostatočnej kontrole. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Veľké záujmové skupiny. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Byrokracia. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Byrokracia je systém. Každá krajina. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. existencia byrokracie. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Znamená to. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. je jej umožnená. Slobodné. demokracia a politický pluralizmus. ale aj cenovú hladinu a iné. konkurencieschopnosť krajiny. chrániť spotrebiteľov na trhu. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. čím automaticky koordinuje ich činnosť. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií.

V podstate ide o to.j. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. 23 . ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. majú veľkú dôveru ľudí. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. 1. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. ktoré sú k dispozícii a pod. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. že novozvolené vlády (najmä tie. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. dominancia praktickej hospodárskej politiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Znamená to. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. skutočnosť. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Nevyužitie politického kapitálu. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.

Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. 1. Kontrolou. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter.4. určitej normy. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. V druhej fáze. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Ide o zistenie toho. fáze prognózy – plánovania.Hospodárska politika 1. ale môže mať aj charakter administratívny. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. resp. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ktoré by mali byť známe verejnosti. prognóza – plánovanie. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. ako aj časových oneskorení. implementácia a kontrola. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. rozhodovanie. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. 24 . Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj.

Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. poznávacie 3. 1.. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. 1. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie.. životného štýlu obyvateľstva.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. o ktoré má vláda záujem. hospodárske aj vedecko-technické). administratívne 4. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. rozhodnutia 4. analýzou vonkajších vzťahov. na znalostiach a intuícii odborníkov. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. analýza 2. resp. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. hodnotového systému obyvateľstva).Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. demografické. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). a kol. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. (2007) s. analýzou spotreby. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. analýzou rovnováhy. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola.kontrola Časové oneskorenia 1. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 .9. 5. prognóza – plánovanie 3. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. 2. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. efektívnosti národohospodárskych procesov. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov).implementácia 5. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). politické sociálne.

3.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Aktivity 1. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. 2. 26 . metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

čo je potrebné pre trhový systém. ako napr. hospodárska politika je vednou disciplínou. dopyt ako taký. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. v 30. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. 2. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. rokoch 20. že jediné. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Neznamená to však. považujeme ju za vedu pomerne mladú. neúrode alebo vojnám. Jedným z podstatných momentov. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu.1. svetovej vojne. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Pre klasikov platilo. Mnohé argumenty boli skôr proti. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. formovala v podstate až po 2. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktoré by jej vznik neovplyvnili. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. udržiavať spravodlivosť.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Až Veľká svetová hospodárska kríza. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Hospodárske krízy. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. Tým. storočia. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky.Hospodárska politika 2. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“.

ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. regulovali konkurenciu. 2. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. ceny. J. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. stanovovali minimálne mzdy. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. do ktorých predtým nezasahoval. Keynesa. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2.1. rokov 20. M. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. začiatkom 30. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. ktorá priniesla zmeny v tom. New Deal nebol ucelenou koncepciou. maximálny počet pracovných hodín atď. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. avšak ešte neucelená. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. M. zavádzali niektoré formy plánovania. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. storočia vznikla v USA prvá. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. rozsah výroby. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. uvažovalo sa s tým.Hospodárska politika New Deal. intervencionistická koncepcia New Deal. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. 28 . − potvrdil sa poznatok. storočia.

akceptuje systémové opatrenia. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Kanady a Veľkej Británie. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém.j. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. štát blahobytu. bankovej politiky štátu. daní. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“.. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. efektívnej miere. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. atď. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. investícií. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Hospodársku politiku. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. 29 . ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. atď. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. 2. V 50. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). potvrdilo sa. jeho výšky a štruktúry. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. neoklasická syntéza. úspor. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. rokoch prostredníctvom „New Economics“.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. že teória. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja.. rokoch minulého storočia. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. zamestnaneckých zákonov. ekonomiku v stagnácii. Po 2. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. politikou „Stop and go“ a v 60. rokoch bola realizovaná tzv. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA.1. spotreby.

Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. teda právo na prácu. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. o vývoji cien. Je to snaha o nájdenie tzv. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Vychádza z toho. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. zástupcov výskumu. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. . Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. storočia.60. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. vykonávacieho plánu. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. krajine. 2. ktorý verejne vyhlási. spotrebiteľov. ako aj na strane súkromného sektora. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. konkurencie. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. 30 . Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. 2.1. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Holandsku a Japonsku. rokoch 20. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. tretej cesty. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. rokov 20.1. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. rokoch vo Francúzsku. že každý občan má právo na dôstojný život. ktorá má zabezpečovať životný štandard. tzv. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . najmä Švédsko. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky.

Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. množstvo peňazí v ekonomike. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Za predpokladu. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. ekonómiou strany ponuky. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. že najdokonalejší nástroj. Podľa tejto rovnice. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. teóriou racionálnych očakávaní. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Friedman. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia.

Hospodárska politika produktu. Tab. rokov 20.1 Porovnanie keynesiánstva. ktorá sa sformovala koncom 70.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorý bol presvedčený o tom. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Buchananom. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J.1. I. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Laffer. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. – Žák. ako aj súkromných subjektov. Ekonomickým smerom. s. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni.: Hospodářská politika. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. 20 2. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. 2. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. M. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . že ak poklesnú dane. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť.

svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. 2. 33 . prístupu k progresívnym technológiám. Medzinárodná finančná spoločnosť. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Medzinárodná organizácia práce. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. 2. Medzinárodný menový fond. a mnohé iné. formulácie cieľov transformácie a 3. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. trhu a svetových peňazí. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Tab. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. analýzy východiskového stavu ekonomík. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Koordinácia svetovej. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. svetového obchodu.

vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. Intervencionistický postoj je ten. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. 108 a 109 a Vincur 2. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Tab. myšlienkové a ideologické korene. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. liberálny a 2. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Trhový systém je chápaný ako stabilný. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. harmonický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. intervencionistický. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Liberálny – trhový postoj je ten. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. 2. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. ktorá má väčšinou špecifické filozofické.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1.

stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. 2. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov.2. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. vyrovnaný štátny rozpočet. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. ako aj intervencionistických koncepcií. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. že trh sám. rozvíjania verejnoprospešných aktivít.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. ako a pre koho vyrábať. Existencia monopolov. storočia. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. vyrieši hlavné otázky čo. uspokojuje aj potreby iných. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Dominuje názor. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom.2. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. 2. že sleduje vlastné záujmy. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. čo má za dôsledok vznik 35 . V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ktoré sa uplatňujú od 70. vytvárania konkurencie. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. rokov 20. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. ktorá je podriadenou politikou. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. rokov 20. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. storočia. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. pružnosť. individuálny výkon a slobodu. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. povzbudzuje podnikavosť. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Každý hospodársky subjekt tým.

Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.) Obr. 108) 36 . Obr. s. M. – ŽÁK. A.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. 2.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. francúzsky model a pod. 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie.: Hospodářská politika.

ekonómii strany ponuky.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 37 . Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. T. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. fyziokratizme a klasickej ekonómii.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 2. monetarizme. keynesiánstve.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.2. 2.).2. 188) Aktivity 1.: Hospodářská politika. s..

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

3. Stabilita je vlastnosť. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike.Hospodárska politika 3. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. ktorý je schopný účinne. 1. ktorá je charakteristická pre systém.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. nerovnováhy v ekonomike. resp. 39 . Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. 3.

alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod.1. či ide o impulzy. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.: Hospodářská politika. jednorazové alebo sústavné. Tak štruktúrne. – ŽÁK. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. s. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. 40 . ako aj cyklické výkyvy. K .1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. A. napríklad podľa toho. 3. šoky alebo poruchy náhodné. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. 137) 3. 3. M. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.

nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. spravidla trvá 4 roky. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. ceny výrobkov. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ako aj jej budúci vývoj. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. Dĺžka politického cyklu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. – ŽÁK. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia.: Hospodářská politika. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. a pod. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. s. 121) 41 .) − oneskorené. je vopred známa. počty vydaných stavebných povolení a pod. miera zamestnanosti. A. − súčasné. 3. M. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. ktoré majú väčšie časové oneskorenie.2. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. miera nezamestnanosti. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.). na rozdiel od ekonomického. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky.

čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. resp. 42 . či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. ktoré vláda používa. vysoká miera zamestnanosti. eliminovať. čo znamená tak pozitívne. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. neustále menia. . Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Dôležité je zistiť. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. resp. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Mnoho nástrojov. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. ale aj celosvetová ekonomika.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. 3. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. ako nástroja hospodárskej politiky. 3. aké poruchy v ekonomike existujú. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability.3. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Vo svojej podstate je to politika proticyklická.3. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. V tomto smere je potrebné pripomenúť.Hospodárska politika Graf.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.

3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. rast HDP. − menová politika. menovej. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. − dôchodková politika. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3. že každý nástroj má svoj časový priestor. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.Hospodárska politika 3. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. ktorá je formou protiinflačnej politiky. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. napr. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. 3.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. AD. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. − vonkajšia hospodárska politika.3. AS. M. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. M. úroková miera. J. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. 3. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. podpory spotreby znižovaním daní. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov.3. ako považujú ekonomický systém za stabilný.

Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. deflačná medzera. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. vytvára sa tzv. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Tab. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu.: Hospodářská politika. V prípade. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. 3. vytvára sa tzv. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. s. – ŽÁK. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 44 . 3. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú.j. t. A. inflačná medzera. ako to zobrazuje Graf 3. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. M.1. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.4.

4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Snahou tejto koncepcie je to.5. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. 3. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. nízkym deficitom ŠR. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. 45 . pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Východisková úroveň rozvoja. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. čo znamená. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.

Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. 46 . V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 2. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). zamestnanosti a nezamestnanosti. Aktivity 1. čo je predpokladom budúceho rastu. ekonomickom raste. 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD.

Hospodárska politika 4. 4. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. 47 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Napriek tomu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Fiškálna politika je súhrn nástrojov.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít.

− subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. ide o cielené opatrenie. čím napomáha menovej stabilite. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. rentabilita. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. nezamestnanosť. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. opatrenia. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu.Hospodárska politika 4. aby sa presadzovala efektívnosť. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. znižovanie nákladov a hospodárnosť. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. − dotácie bytovému hospodárstvu. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. vonkajšie ekonomické vzťahy). 4.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. − poistenie v nezamestnanosti. infláciu. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré majú proticyklický charakter. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor.

čo zníži ich celkový dopyt. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ktoré domácnosti neusporia. 4. čím sa im znižuje disponibilný príjem. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. ale trvá aj v ďalšom období. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. teda od množstva finančných prostriedkov. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. dôchodky sú v nižších pásmach.3. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. keď príjmy klesajú. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. čím sa znižuje úroveň zdanenia. V recesii. e= 1 1 − MPC 49 . Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale len nominálne. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. rastie aj úroveň zdanenia. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. V konjunktúre. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov.

Ak vláda zníži dane. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Vzhľadom na to. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. ale aj na strane agregátnej ponuky.Hospodárska politika 4. zvyšuje tým množstvo peňazí. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike.3. 4. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Výsledkom je. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie.3. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Ak vláda zvýši dane. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Tento vplyv 50 . Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. ale aj úspory a investície. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC .3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. 4. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Zníženie daní spôsobí. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. je vhodnejšie.

4. 51 . aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. a kol. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. Podľa toho. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. investícií a transferových platieb obyvateľstvu.1. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. hlavne pri zmenách daní. P. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv.4.: Teória a prax hospodárskej politiky. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. 4. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. 4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. 4. (2007) s. čisté dane.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením.

1 vpravo). Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.2. Vzhľadom na to. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. ktoré sa použijú 52 . Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. resp. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele.1 vľavo). ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb.2. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. aktivizuje voľné zdroje. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.

zrušenie dotácii. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. 4. resp. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. a to v jej raste.4. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. 53 .2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. bezpečnosť a iné. realizuje fiškálnu reštrikciu. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. prípadne znížiť rozpočtový deficit. reštriktívnu fiškálnu politiku. napr.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. ale posunie sa do bodu E2. Ak uvažujeme s tým. 4. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. obmedzenie výdavkov na obranu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu.

tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. 54 . resp. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). resp. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. dochádza k dezinflácii. ani nespotrebúva národný dôchodok. Štátny rozpočet nevytára. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. nastáva pokles cenovej hladiny. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.3. ciel a poplatkov. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. dávok. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. pomocou zákonných noriem. ako aj na strane príjmov. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. 4. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.

nastáva prebytok štátneho rozpočtu. prírodné katastrofy.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. napr. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. pri peňažnom krytí potom k inflácii. vládny populizmus a iné. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach.5. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. za inak nezmenených podmienok. Táto definícia však nie je presná. napr. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. 4. 55 . pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ktoré na rozdiel od súkromných financií. musí nutne viesť. Pasívny schodok vzniká na základe javov. celkový hospodársky pokles. ale z dlhodobého je záporný. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Fiškálna expanzia realizovaná. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. prílišná expanzívna politika. bez ohľadu na to. na strane výdavkov. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. v dôsledku zníženia daní. Ak sú príjmy menšie než výdavky. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti.

ale je to málo častý prípad. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. prípadne sa zvýši len nepatrne. ako sú napr. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. 4. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. ktorá je často vládami realizovaná. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.4.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný.Hospodárska politika 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Vedie k mnohým problémom. dôjde k malému rastu reálneho produktu. 56 . nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane.5. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku.

Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. 57 . že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. kedy si ekonómovia uvedomia. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. inou sú možné politické nezhody v krajine.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Vo všeobecnosti možno povedať. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. 4. ktorý trvá medzi tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. kedy si vláda uvedomí.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity.7. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.4 Daňová reforma 4. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. že nastala. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Existuje určité časové obdobie.

2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. Ak centrálna banka. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. resp.7.7. zvyčajne až po voľbách. 4. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). keď sa blížia voľby. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. 4. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. dochádza k tomu. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. že stúpne dopyt po domácej mene. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. Po určitom čase. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to.7. 58 . pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade.Hospodárska politika 4. aby prilákali hlasy voličov v období. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. čo spôsobí. že expanzívna fiškálna politika.

dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Stanovte problém ekonomiky. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. 3.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Povinné zadanie č. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy.7. ktorý chcete riešiť. Ak rastú vládne výdavky. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. ak je zabezpečovaný importom. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Dostupné na internete. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu.Hospodárska politika 4. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Aktivity 1. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktorý. 59 . Problém vzniká vtedy. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. a tiež to. 2.

Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktorým je centrálna banka. 60 . V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac.Hospodárska politika 5.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Je spojená s pojmom peniaze. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. 5. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. ktoré je determinované jej postavením. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. vzťahov. nástrojov a inštitúcií. funkciami a cieľmi. ktoré sú jej nositeľmi. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.

Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. hospodárskeho rastu. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. resp. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. menového kurzu. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. dopyt a ponuka peňazí.2. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. podpora rastu zamestnanosti. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. napr. rovnováha platobnej bilancie. menový kurz. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily).Hospodárska politika 5. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. stabilizácia finančných trhov. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. 5. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. platobná bilancia. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. zamestnanosť a tempo rastu HDP. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Zmena peňažnej 61 . druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). úrokových sadzieb a pod. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele.

že ho dosiahne. tiež podstatným dôvodom. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Ide o stratégiu boja s infláciou. repo sadzieb). že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Nevýhodou je predovšetkým to. tych rokov 20. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. 62 . Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Začiatkom 90. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. ale neovplyvňuje ju priamo. Výhodou cieľovania inflácie je.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok.

I. M. s. podľa intenzity na operatívne. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. 47) 5. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. priame a nepriame. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. napr. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. 5. permanentné a občasné. 63 . Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí.: Hospodářská politika.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. ekonomické. bežné. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. – ŽÁK.

Hospodárska politika 5. Odporúčania 64 . ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. úverové limity. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. úrokové limity. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ako priamy nástroj menovej politiky. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. povinné vklady a medzibankové odporúčania. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Stanovujú maximálny rozsah úverov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. by táto sadzba mala klesať. výzvy a gentlemanské dohody. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Používajú sa výnimočne. či objem poskytovaných úverov.3. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Medzibankové odporúčania. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu.

ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. znížia tak svoje úverové kapacity. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. diskontné nástroje. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. pokles zamestnanosti. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. 5. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. prečo sú pomerne často využívané. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie.3. Jednotlivé banky si napriek tomu.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. pokles inflácie. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Priame operácie na voľnom trhu. 65 . znížia ponuku úverov. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. čiže množstvo peňazí v obehu. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. REPO operácie a switch operácie. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery.

že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Lombardné úvery sú krátkodobé. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Členíme ich na bežné. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. limit objemu úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. reeskontné úvery a lombardné úvery. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. 66 . V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ktorá má problémy s likviditou. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu.

nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. pokles zamestnanosti. pokles miery inflácie. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. rast miery inflácie. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. čo 67 . Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Lombardná sadzba je najvyššia. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. pokles miery inflácie. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. resp. čo je prvok nepriamych nástrojov. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Priame kurzové intervencie znamenajú. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. základná úroková miera. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. pokles zamestnanosti. čím sa zníži ponuka úverov. rast zamestnanosti. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov.

3. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Všeobecne sú na ústupe. 5. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. výzvy. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. diskontné nástroje. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. na ktoré sa vzťahujú. resp. 68 . intervencie na devízovom trhu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. bez ich reálnej zmeny. Konverzie predstavujú promptný.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. odporúčania a gentlemanské dohody. odporúčania a gentlemanské dohody.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery.

Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). stabilita úrokových sadzieb. 5.Hospodárska politika 5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.4. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. podpora zamestnanosti.4 Typy menovej politiky Menová politika. obdobne ako politika fiškálna. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu.2.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . stabilita finančných trhov.1. realizuje určitý typ menovej politiky. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. stabilita menového kurzu domácej meny. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.

Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.3. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Centrálna banka 70 .2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.

4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Vzhľadom na to. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. prudko rastie cenová hladina. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. 71 . kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ale posunie sa do bodu E2. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Zároveň.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. rastie agregátny dopyt. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. rastie zamestnanosť. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. klesá výmenný kurz peňazí. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. ak uvažujeme s tým. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Zvyšuje sa export. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Ak je ekonomika prehriata. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. resp. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. a to v jej raste. Multiplikátory. znižuje úrokovú mieru.

Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. resp.6.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. 5.4. reštriktívnu menovú politiku.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. realizuje menovú reštrikciu.

6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. resp. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).j. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. 5. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. t. 73 . len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.4.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. nastáva pokles cenovej hladiny. dochádza k dezinflácii.

Dôležitý prvok. dane Agregátne výdavky Obr. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. transfery 5. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. regulácia peňažnej základne 2. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. – ŽÁK. Vľavo je znázornená situácia.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. 49) 74 .7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5. 5. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.: Hospodářská politika. vládne výdavky 4.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. I. M.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. Nasledujúci obrázok znázorňuje. s.

že oba nástroje pôsobia inými cestami. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. vládnych investíciách a pod. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Sleduje základný cieľ.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Môžu byť obe expanzívne. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Z vyššie uvedeného vyplýva. Vzhľadom na to. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Vzhľadom na to. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Ide o dva extrémne prípady. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Klasický prípad nastáva. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. menová politika nemá žiadny vplyv. 75 . 5. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Pasca likvidity nastáva. ale iba na pohyb úrokovej miery. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku.5. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. ale iba na pohyb úrokovej miery. na základe využívania peňažných vzťahov. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. že môžu samostatne prijímať opatrenia. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

A. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. 79 . hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. – ŽÁK. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. štátne úvery na vývoz. resp. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).: Hospodářská politika. s. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt).Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. 6. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. M. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. napr. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity.

veľkoobchod a maloobchod). ich výstavba alebo rozširovanie. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. 80 . zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. neviditeľnom exporte. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. výrobné (napr. vojenské. financie. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. právne služby). na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. strojov a zariadení a pod. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. bankovníctvo.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. doprava a skladovanie. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové.Hospodárska politika 6.1. účtovníctvo. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky.j. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. školstvo. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Neekonomickými príčinami sú politické. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. zdravotníctvo. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. oficiálne a ostatné súkromné služby. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. poštové služby) a osobné (napr. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. sociálne (napr. v tzv. t. hotely. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. nákup podnikov v zahraničí. rastie podiel spracovateľského priemyslu. reštaurácie). Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. opravy. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. komunikácia. mobility kapitálu. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. cestovanie. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. poisťovníctvo. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva.

Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. Je teda evidentné. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. V závislosti na tom. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. colné kontingenty.2. obchodná vojna. 6. či pôsobí plošne alebo selektívne. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). ktoré majú podobu peňažných.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. embargo. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. 6. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Vonkajšie hospodárske vzťahy. či pôsobí priamo alebo nepriamo. colný sadzobník a colné konanie. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. predajom patentov a licencií. že znižuje náklady. vydávanie licencií. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. prechádzajú platobnou bilanciou. devízové reštrikcie.

ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. štátne záruky na úver. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Za predpokladu. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Obchodná vojna je stav. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. štátne intervencie v oblasti dopravy. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. ako je v zmluve dohodnuté. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. poklesne celková ponuka produktu. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Patria sem najmä fiškálne dane. že menové kurzy sú pevné. administratívno-technické prekážky. menový dumping. nastane rast cien produktu. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. daňové prekážky. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. úverovanie vývozu. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. ktoré zakazuje dovoz. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. do ktorého má byť tovar dovezený. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. dopravné a administratívne poplatky. 82 . zvýši sa zamestnanosť. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. hygienické a ekologické prekážky. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie.Hospodárska politika dovozu. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov.

ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. platobné dohody. pracovných síl. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. platobného styku. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. dohoda o pásme voľného obchodu. obchodné dohody.2. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). dohoda o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. na základe ktorej vznikol tzv. 83 . ktoré používajú clearing. dodnes existujúce. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. upravujú pohyb kapitálu. dopravy. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.Hospodárska politika 6. líšia sa len počtom zúčastnených krajín.

bilanciu služieb (dopravné. zamestnanosť.. úrokovú mieru a devízový kurz.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. bilanciu portfóliových investícií. podľa účelu ich využitia. tlakov. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. − zásada parity. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina.). bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. cenovú hladinu. hlavne krátkodobo. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. 84 . že platobná bilancia umožňuje predvídať.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. bilanciu dôchodkov (zisky. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. spoje. skladovanie. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. − zásada reciprocity. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. debetné operácie dopyt po devízach. bez ohľadu na to. úroky. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. poplatky za poskytnutie práv. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. poistenie. cestovný ruch. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). 6. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. resp. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet..

A. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. napr. ktorý uplatňuje väčšina krajín. Devízový kurz je zložitá menová veličina. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny.Hospodárska politika Tab. sociálnych a politických podmienkach.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. čo znamená. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. ekonomických. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu.: Hospodářská politika. devalvuje domácu menu. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. V prípade riadeného floatingu. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. kým má potrebné rezervy. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. 6. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. s. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. – ŽÁK. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. kedy centrálna banka nezasahuje. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 6. M.4 Devízový kurz Nástrojom. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. Z historického obdobia sú známe napr. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. 85 . v súčte by však mali byť v rovnováhe.

platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôjde k jeho poklesu. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. 6. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu.5. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôjde teda k rastu 86 . Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. pri ktorých fungujú. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Za existencie predpokladu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dôjde tiež k jeho zníženiu. stabilná úroková miera a nulové úspory. ale so zmenou úrovne dôchodku. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Nie je spojený so zmenou cien. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). dôchodkový. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. dôjde k poklesu čistého exportu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Hume v 18.Hospodárska politika 6. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. pružné ceny (aj krátkodobé). Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Prvýkrát s ním prišiel D. Sú uvádzane v poradí podľa toho. že import je závislý na úrovni dôchodku. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Pri deficite obchodnej bilancie. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. pevné ceny. ktoré viac.

Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. 6. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny.5. prípadne dlhodobej spotreby. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Vyvolá to rast úrokovej miery. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. 2. Export zlacnie a porastie. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. čo by malo znamenať. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Budeme vychádzať z toho. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Ak za jediný faktor. zníži sa 87 .2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. dôchodok a import. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Výsledné efekty budú dva: 1. Za predpokladu.

nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. ktorá stimuluje prílev kapitálu. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. 6. v akej v krajine vzrastie národný produkt.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. Bude nakupovať cudziu menu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. môže to 88 . Z krajiny začne odtekať kapitál. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. bude predávať zahraničnú menu.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). bude intervenovať na devízových trhoch. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Aj tento fakt prispel k tomu. celková platobná bilancia bude prebytková. že sa bude vyrovnávať. ktorá predstavuje „lokomotívu“. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. 6. čím sa zvýši peňažná ponuka.6. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. že deficity. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V systéme pevných kurzov. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou.

tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.1 Teoréma lokomotívy 6. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. 89 . Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.6. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B.

5. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. Aktivity 4. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 90 . či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. To. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.2.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

resp.1.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. napr. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Je preto dôležité. úspor. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. podiel spotreby. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. 7. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Charakterizovať štruktúrnu politiku.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výrobná. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.Hospodárska politika 7. 7. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. 91 . ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. že je vnímaná ako zdrojová. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. výkonová alebo spotrebná skladba. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. exportu či importu na hrubom domácom produkte. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. investícií. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. relatívne samostatnými časťami. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky.

− sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. − ekonomických subjektov. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. odvetvia. aby vláda sledovala a skúmala. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. resp. aby sa napĺňali vytýčené ciele. výrobné odbory. ktoré regióny sú menej rozvinuté. medzi ich vzťahmi a väzbami. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Je dôležité vedieť. Hľadísk členenia je omnoho viac. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. skupiny výrobkov. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. faktoroch. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. právnej formy či vlastníctva. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky.1. 7. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. ich lokalizácia a ich determinanty. napríklad podľa pohlavia či veku. Môžu vznikať aj na oboch 92 . − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. terciárny. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. kvartérny. sekundárny. pododvetvia. − štruktúry obyvateľstva. skupiny nástrojov. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Je preto dôležité. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. Vzhľadom na to. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. služby. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku.

− spôsob súperenia existujúcich firiem.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. vrátane ich podmienok. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. 7. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. − existencia substitučných výrobkov a služieb. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ekonomika by stagnovala. Keby to tak nebolo. dostala by sa do stavu ustrnutia. inovácie výroby. zmeny cien na svetových trhoch.1. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. zmeny konkurenčného prostredia. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov.Hospodárska politika stranách zároveň. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. nedokonalosti a bariéry. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. V tomto smere môžeme 93 . K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. či zmeny výmenného kurzu a iné. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. interdependentný vzťah. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym.

nástrojov a opatrení. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. priame zahraničné investície. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Táto politika by mala byť formulovaná tak. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. neperspektívnymi odvetviami. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. regionálnu a iné štruktúry.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Mala by utvárať takú sektorovú. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. odvetvovú. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. ktorá musí zvažovať. technologickej a inovačnej politiky. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. odvetvovej politiky. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ktoré sú zamerané na formovanie. informatizácia spoločnosti. proexportná politika. aktivít. svetovej vojny. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. 94 . ochrany životného prostredia. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. 7. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. podmienky pre transfer technológií. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi.

menej všeobecné a viac konkrétnejšie. kvóty.3. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. úverová a úroková politika). Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. vývozné dotácie. materiálovú. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. napríklad zmena spôsobu zdaňovania.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. mimocolné bariéry). úverová a úroková politika. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. neefektívne. alebo odklad splatnosti daní. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. limity. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. ale tiež utlmovať neperspektívne. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. stabilitu ekonomiky. energetickú a investične náročnú produkciu. subvencie. Zásadné. na financovanie významných investičných akcií. Sú vzájomne interdependentné. rozsah finančných zdrojov v obehu. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. fond na podporu štruktúrnych zmien. 7. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. čo znamená znižovať surovinovú.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. 7. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách.3. modernizovať technologické procesy.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. 95 . fond na podporu zahraničného obchodu a iné. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov.Hospodárska politika 7. zmena rozsahu odvodu daní. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. ktorými môžu byť napr. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

ktorá je cieľovo zameraná. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. aby musel zasahovať štát. 7. narušovala makroekonomickú stabilitu. podpora výskumu a vývoja. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. technológiám. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. − defenzívnej. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. − akceleračnej. a 80. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. rozvoj inovácii a technológii. resp.4. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ťažiskom je podpora investovania. vedy a výskumu. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. Na prelome 70. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. a faktorovo orientovanej. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. malého a stredného podnikania. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. − dopytovo orientovanej. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ako v tradičnom prístupe. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. má konštruktívny charakter. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. − reaktívnej. 7. ktoré majú najlepšie 99 . inovácií.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov.

že nemožno jednoznačne 100 . t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. s ktorou je ekonomika porovnávaná. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . vývoze atď. x predstavuje údaje o ekonomike. t0 predstavuje základné obdobie. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. 7. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk.) v %. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. deceleračnej. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. ktorá je porovnávaná. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. investíciách. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. y predstavuje údaje o ekonomike. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. zamestnanosti. ktoré sú celosvetovo v útlme. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Z uvedeného vyplýva.

Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. 101 . Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. ale sledovať aj to. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 3 1. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 7. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. 2. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. Povinné zadanie č. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Je to spôsobené tým. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny.

ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. čo. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ako aj pre spotrebiteľov. že ekonomické subjekty. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov.Hospodárska politika 8. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Je to preto. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. 8. monopol). Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. udeľovanie licencií na určité činnosti. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to.

− nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. 8. ako to ukazuje Obr.1.: Hospodářská politika. s.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. 8. nekalou konkurenciou. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 182) poskytovanie 103 . A. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. M. Tieto bariéry môžu byť rôzne. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.

V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Až približne v 50. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. 104 . ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Nestačí len dokázať.Hospodárska politika 8. hlavne na koncept efektívnosti. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. kedy stačí dokázať. ale z právneho hľadiska. Ide o tzv. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. welfare economics). (tzv. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. rokoch 20. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu.

Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. cenová regulácia a verejná podpora. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu.Hospodárska politika 8. rozptýlenia. či podporu ekonomického a technického rozvoja. subjektivizmus. zákonné obmedzenie. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktorí ich znevýhodňujú. kartelové dohody. t. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. permanentné sledovanie trhov a odvetví. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie.). Základným cieľom politiky je stanoviť. všetky výkony orgánov a inštitúcií. politické záujmy atď. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. • • kontrola koncentrácií. preberanie a zlučovanie firiem. fúzie. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. populizmus. resp. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. dovozcov a iných dodávateľov. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. korupcia.j. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. 105 . ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. kontrola štátnej pomoci. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia.

nájsť reálne možnosti odbytu. 2. s ohľadom na dopravné náklady. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch).Hospodárska politika analýza. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. či k nim dochádza na tzv. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. 106 . koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. posudzovanie. relevantnom trhu. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. do akej môže výrobca. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. 8. ktorý predstavuje vecné.j. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3.j. ktorými uspokojuje dané potreby. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. regionálny a miestny.j. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. pre ktorý bolo určené. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. koncepcia funkčnej totožnosti – t. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. ktorý sa člení na trh národný. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností.

Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. − zlučovanie subjektov. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca.Hospodárska politika 8. hlavne na strane ponuky. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. či už zjavnej (kartel. 8.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. t. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. 107 . Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. rozvoj investícií a iné. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu.5. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. − nekalá súťaž. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. predajné podmienky. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi).5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva.j. − štátna podpora. ako ceny. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. kartelové dohody. objem produkcie a jej rozdelenie. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Ide o tzv.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

klamivé označenie tovarov a služieb. Nekalá súťaž je konanie. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. 2. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. x) usporiadané podľa veľkosti. podpore menej rozvinutých regiónov. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. kapitálových investícií na účet štátu. resp. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. . redistribúcií verejných statkov. 8. napr. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. nadštandardná doba splatnosti. úplatkárstvo a podplácanie. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. či podpore kultúrneho dedičstva.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva.. 111 . daňových úľav. 8. stupňa koncentrácie (CRx). hospodárska diskriminácia.. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. nebezpečenstvo zámeny. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. väčšinou obchodnými zákonníkmi..Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. pri náhradách živelných pohrôm. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže.6.

Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu.6. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. 8. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia.6.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. 2. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.. 8. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. 112 . . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. čím menšia bude hodnota η . x) usporiadané podľa veľkosti. Larnerov index je mierou skutočného. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.

aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. 113 . nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Aktivita 1. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.Hospodárska politika 8. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov.

pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). úsporné vklady. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Dôchodok je toková veličina. Bohatstvo. najmä so sociálnou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami.Hospodárska politika 9. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. firme alebo štátu. firma alebo celá ekonomika. mzdovou politikou. 9. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. obligácie a akcie). ktorý je výnosom z bohatstva. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). 114 . ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. politikou trhu práce a inými. Charakterizovať tieto politiky. dôchodku a príjem. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. Príjem je tiež toková veličina.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. daňovou politikou. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi.

Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. deti a mládež. 9. potrebuje poznať odpoveď na to. ide hlavne o nezamestnaných. Robin Hood index a index chudoby. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. starých. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Giniho koeficient. zdravotne postihnutých a chorých. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. To. nerovnováhy a trhové zlyhania. 115 . ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. tehotné ženy. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Z individuálneho pohľadu. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc.

je to skutočná Lorenzová krivka.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. ktorá sa odkláňa od diagonály. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Čím je stupeň nerovnosti nižší. Na rozdiel od dôchodkov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku.1.2. by body ležali na diagonále. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. A naopak. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. a tak vzniká krivka. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku.Hospodárska politika 9. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.

Čím viac sa blíži k 0. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ak sa blíži k 1. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Hovorí o tom. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. 2. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Neprihliada však na skutočnosť. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak.. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. 9. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby.2. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi .. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Môže nastať situácia. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. tým je diferenciácia väčšia. a snažia sa ju posunúť nad ňu. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu.. Je odvodený z Lorenzovej krivky.. 9. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. hovoríme o absolútnej nerovnosti. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Používanie indexu preto spôsobuje..2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. . Cieľom 117 . do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby.

Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. zákonnej dĺžky pracovnej doby. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. daní. miezd. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. minimálnu mzdu a iné. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. ale len do určitého bodu. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. ziskov. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Otázkou však ostáva. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. potom začínajú klesať. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Tá poukazuje na skutočnosť. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. kde leží tento „bod zlomu“. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. hlavne starobné a invalidné dôchodky. nárok na dovolenku. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. parafiskálne systémy. zákonné podmienky pracovných zmlúv. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. pričom štát zákonmi upravuje. nemocenským. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. kde odvody majú charakter daní. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. alebo dávky. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. postup zamestnanca v prípade choroby. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. právo na štrajk. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti.

Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. plyn. lieky. dochádza k substitúcií ponuky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. 119 . Veľká nerovnosť. ako aj veľká rovnosť. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. cestové. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. poľnohospodárske produkty). Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Klesá objem investícií do odvetví. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. ktorých produkcia nemá regulované ceny.2. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. 9. sa stávajú atraktívnejšími. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. kde sa vyrábajú tovary. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. elektrická energia. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. V odvetviach. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien.

nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. zníženie agregátneho dopytu. 370) 120 .3.: Hospodářská politika. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. mobility na trhu práce a pod. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. T. s. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Môže mať za následok napr. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. 1. T. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).: Hospodářská politika. s. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. 2.

Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 .

10. 122 .1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. ale tiež spoločnosť ako celok. ale tiež spoločnosť ako celok. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. kolektívne vyjednávanie a pod. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.1. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. 10. republikánske. Vychádza z názoru. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor.Hospodárska politika 10. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. tak na pracovnoprávnu ochranu. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. kresťansko-demokratické a liberálne.

zdravotnú politiku. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. dôchodkovej politiky. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Znamená to. hlavne vo svojich aktívnych zložkách.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. bytovú politiku. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. 10. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. Vytvára podmienky nato.j. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti.1. zdravotnej politike. vzdelávacej politike. politiku zamestnanosti. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. ktoré sa snaží koordinovať. najmä na hospodársku politiku. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. t. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. medzi ktorými sú silné väzby. a pod. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. podpory v nezamestnanosti). stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. úrokových sadzieb a kurzov.Hospodárska politika 10. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.1. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. 123 . Čím vyspelejšia je spoločnosť. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. politike bývania. aby bola sociálna politika účinná. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. vrátane motivácie pracovníkov.

Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. súdržnosti a zodpovednosti. Spravodlivosť má právny rozmer. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. preventívna a homogenizačná. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. ako sú princíp výkonový. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. Snahou je predchádzať určitým škodám. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. sociálna solidarita. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. čo v sociálnej politike znamená. ktoré vznikajú ako 124 . prerozdeľovacia. že každý by mal dostať toľko. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že stimuluje k požadovanému vývoju. participácia a zásluhovosť. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. rovnakých príležitostí a potrebnosti. garanciou základných sociálnych istôt. stimulačná. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. Jej podstatou je zmiernenie. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. staroba.Hospodárska politika 10. resp. Subsidiarita znamená. rovnosti. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Zásluhovosť znamená. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. že každý subjekt si musí pomôcť sám. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín).1.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Jej východiskom je.1. choroba). o koľko sa zaslúžil. subsidiarita. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. nezamestnanosť). ktorá vznikne počas života jednotlivca. vytvárania záchranných sociálnych sietí.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Skladá sa z čiastkových princípov. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. 10. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Tým. podpornosť.

Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. výkon práva na vzdelanie. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. nemocenských dávok. príspevkov na bývanie. čo znamená hranicu biedy. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. čo je hranica chudoby. dôchodkového systému. 10. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. výkon práva na lekársku starostlivosť. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. zdanenie príjmov a majetku. a iné. Štát sleduje. 125 . kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). štipendium a podpora vzdelania. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. minimálnej mzdy. aká v pásme sociálneho životného minima. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. materská a rodičovská dovolenka. životného minima a pod.1. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. hraníc chudoby. dopravu. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. rodičovský príspevok. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. sociálna podpora. materský príspevok.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. podpory v nezamestnanosti. prídavky na deti. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok.

orgány tripartity. kedy nie je isté. vojakom. Jedno z prepojení je v tom. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. určené na vopred vymedzené použitie napr.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. poradenstvo (napr. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. handicapovaných. a to hlavne z toho dôvodu. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). občania. občianske iniciatívy. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. − úľavy a výhody.. barle) a ochranných pracovných pomôcok. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. bývania. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. sociálne narušených občanov. politiky v danom čase. zamestnávateľov. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. ktoré sa používajú najmä v prípade. obce. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. napr. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. peňažná pomoc rodinám s deťmi. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. rodiny. dôchodcom. resp. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. ktorým nie sú určené. dobročinné organizácie. 10. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. pre nezamestnaných). charitatívne inštitúcie. čiže existuje nezamestnanosť. sociálneho poistenia. − účelové pôžičky. peňažné dávky sociálnej pomoci. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. mladým. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. − vecných dávok. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. kam patrí starostlivosť o starých. zamestnanecké zväzy. ktoré sú návratné. služby v oblasti zdravia.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. zamestnávatelia. študentom. zahŕňajúce všetkých občanov. dávky v nezamestnanosti a iné. vzdelávania.. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. cirkvi. − sociálnych služieb. 126 . odborové zväzy a orgány. pôžičky na vzdelávanie.

zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti.Hospodárska politika 10. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ale nielen oni. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Ekonómovia. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. 10. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. ktoré niekedy vedú k tomu. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. ponukou práce a cenou práce. ktoré dohodujú podmienky. 127 . ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ale tiež vplyvy mimoekonomické. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.2. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. starších občanov.2. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií.

najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. nárok na dovolenku. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ako aj územnej mobility pracovnej sily. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. tehotenstva. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. na druhej strane. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. ich orgánov a funkcionárov. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. starostlivosti o člena domácnosti. 128 . podpora na udržanie pracovných miest. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. programy zamerané na mladých nezamestnaných. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. postup zamestnancov v prípade choroby. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. a ktoré. subvencovaná zamestnanosť. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. práv a povinností odborových organizácií. minimalizovať rozsah nezamestnanosti.Hospodárska politika 10. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. podpora prevádzky pracovných miest. podpora nezamestnaných. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti.2. podpora vytvárania nových pracovných miest. dĺžka pracovného času. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. právo na štrajk a iné. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. napríklad v tom.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav.Hospodárska politika 10. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. 10. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. tento koeficient závisí od technologických. 129 . Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. Y predstavuje reálny produkt. že nezahŕňa osoby. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu.2. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.100 . Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .( Y − Y*) . u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. ktorá je bez platenej práce. Okunovho zákona. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov.2. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. je schopná pracovať a hľadá si prácu.

kriminalitu a ďalšie problémy. dotované rekvalifikačné programy. 130 . Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy.j. strata dôvery vo vlastné schopnosti. 10. 3. tým je nezamestnanosť vyššia. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. nižšie úspory obyvateľstva. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Ďalšou možnosťou. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Takýmito opatreniami môžu byť napr. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. Aktivity 1. znižovanie daní. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. ktoré spôsobujú psychické traumy. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. ako aj zo sociálneho hľadiska. t. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti.2. že sú nezamestnaní. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. nižšia tvorba produktu. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. 2. ktorá znamená. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti.

131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. zmeny. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. hlavne spojená s výrobou.Hospodárska politika 11. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. 11. vrátane človeka.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Jej súčasťou je ekológia človeka. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Je to také využívanie fondov prírody. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ich následky a činitele. 11. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. slnečné žiarenie.1. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Každá ekonomická činnosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality).1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. produkuje vedľajšie efekty. 132 . klimatické a meteorologické zmeny). Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Rast voľného času je faktor. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. pš predstavuje produktivitu škodlivín. ktorá neprechádza trhom. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. s. vč predstavuje voľný čas. T. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. nakoľko 136 . np predstavuje netrhovú produkciu. rodine. ktoré v nej prebiehajú.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. 11. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. blízkym – je to produkcia. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách.: Hospodářská politika. Ukazovateľ. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš .

Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Metodika tzv. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Tieto náklady súvisia s inováciami. 11. ktoré sa prejavia v cene výrobku. avšak tým. Aktivita 1. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. znížia sa škody zo znečistenia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. 137 . Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktorá je ekonomicky efektívna. vedeckotechnickým rozvojom. čo znamená. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. HDP. miera inflácie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov.Hospodárska politika 12. miera a štruktúra nezamestnanosti. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. zavádzanie technického pokroku. rast efektívnosti základných prostriedkov.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. 12. rast počtu pracovných síl. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. 12. 139 . napr. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. vyrovnanosť platobnej bilancie. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov.1. rast vloženého kapitálu. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. pri využití možných zdrojov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. rast vložených investičných statkov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. podiel HDP na jednotku živej práce. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vonkajšia ekonomická rovnováha. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom.

ktoré by mali byť dosiahnuté. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. V 60. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Kaldor. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. Ide o štvoruholník. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Z toho vyplýva. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Jeho úpravou. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. (B = 0%). ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. − priemerná ročná miera nezamestnanosti.5%). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD.1. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. v určitých vzájomných vzťahoch.Hospodárska politika 12. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. v tom smere. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. − priemerná ročná miera inflácie. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Táto metóda prešla určitým vývojom. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. ale tieto návrhy sa neujali. infláciu a nezamestnanosť. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Ozývajú sa námietky napr. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. (G = 3%). (P = 2%). Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. (U = 5. v ktorom sú vyznačené hodnoty. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Jeho autorom je britský ekonóm N. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky.

141 . dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. ako sme už spomenuli. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Napriek tomu. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Tak. že je jeho konštrukcia značne triviálna. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. skonštruovaný A. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Z takto definovaného indexu vyplýva. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Fairyho. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. 12. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. nízka miera nezamestnanosti. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. miera nezamestnanosti. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. ako je tempo rastu HDP. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t.1. miera inflácie. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky.

či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J.g t . Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Nemožno pochybovať o tom. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. tzn. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Aj v tomto prípade platí. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Tobina a J. alebo bude nižšia. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. 142 .ut . ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Taylora. že s rastom hodnoty daného indexu. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t.

ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. ekonomického rastu a jeho perspektívy. resp. pozostáva z dvoch základných komponentov. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. ekonomickej štruktúry. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. až po jednotlivé podniky a obce.1. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. A(A) a BBB(Baa). že emitent. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Táto závisí od ekonomického bohatstva. AA(Aa). sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. V prípade krajín. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. vývoja konkurencieschopnosti. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. riadenie ekonomiky.Hospodárska politika 12. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Je to široko využívaná investičná informácia. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. dlžník. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. stav a flexibilita platobnej bilancie. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Hodnotenie bonity subjektu. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. pričom má tendenciu postupne klesať. 143 .4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. ktorú ratingové spoločnosti používajú. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Metodológia. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Politické riziká vyplývajú z politického systému.

A1. C. B(B).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. verejne publikovaný slovný komentár. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .P2.prípad neplnenia záväzkov . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.12. Tab.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). A2.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.D Zdroj: NBS 144 .12. pri Moody’s číslice 1.1). CCC(Caa). Znamienka + a – . 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. CC(Ca) a C (c). A3( P1. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. D (NP pri Moody’s). resp.

ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. − stabilný. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. Čím ma krajina vyšší rating. agentúra uvažuje o znížení stupňa. 145 . − negatívny.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ktorý môže byť: − pozitívny. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu.

ktorá ešte stále nie je dokončená.13. Charakterizovať jednotlivé etapy. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. budeme brať za významný práve tento rok. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.Hospodárska politika 13. že ich bolo viac. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. 146 . Samozrejme. 13. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.

Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. liberalizácia cien. zriadenia Šoková terapia. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. obmedzenie. Obnovenie ekonom. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. . pri zachovaní soc. trh dodávateľa 2. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. vykázanej nezamestnanosti. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov.Ponukové obmedzenie. ku výraznej nerovnováž. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. dotvorenie inštitucionál. vznik oficiálne zamestnanosť. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. rast zadlženia spomalenie ratu. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Obchodu. nízka efektívnosť. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. rastu Silný ekonom. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Etapa oživenia 3. Zníženie reálnych miezd. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Etapa nerovnovážneho rastu 4. nerovnováhy. skrytá inflácie. privatizácia a reštriktívna politika. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. transformačná a potlačovaná inflácia. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. zahr. Oficiálne plná depresia.

štrukturálnymi defektmi. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné.1. teda stavom. a 80. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. 13. a to tak v ich globálnej relácii. resp. 53) 13. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. a 60. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. ako aj v štruktúre. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. s.2 I.1. chronickými prejavmi nerovnováh. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom.Hospodárska politika Obr. 148 . rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). potom v nej bola aj inflácia. potlačovanou infláciou. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). 13. Existovali obavy pred transformačnou pascou. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. A. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. pričom však hrozilo. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Koncom 80. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. V 70. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha.

Výrazný pokles produkcie. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. ale zároveň podcenený. 13. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky.1. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. štruktúrnych defektov a pod.3 II. Kumulovaný pokles do roku 1993. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. stabilizácia ekonomiky. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. vyvolal mnoho diskusií na tému. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov.1. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. aj keď v istej miere nevyhnutným. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. že sa ČSFR k 1. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Stal sa politicky citlivou záležitosťou.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. Neúspechom. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. čiže otvoreným rastom cien. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. 149 .1.

Reformný proces sa však spomalil.1. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. čo vyvolalo silný rast dovozu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. aj keď miernejším tempom. Neexistovala 150 . antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. pokles tvorby HDP. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. že existovala snaha o obozretnú. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Pre celú túto etapu je typické. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. a 3. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Vznik nového štátu k 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. 2. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Problémom sa však stalo. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. skôr reštriktívnu fiškálnu. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti.

Preferoval sa silný ekonomický rast. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. V ekonomike sa viac investovalo. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový.1. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. 13.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ako aj k silnému nárastu investícií. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch.4 III. ani proexportného účinku týchto investícií. rozvojových impulzov a pod. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. preto šlo o rast „na dlh“. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. ale len v tom prípade. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. 151 .

V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).5 IV. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. ktorý stratilo v roku 1998. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. resp. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. spôsobila. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. 13. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Po nástupe novej vlády. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. pričom nebol dôvod predpokladať. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou.1. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. tepla. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Rôznorodosť koalície. ktorá sa nevedela zjednotiť. dopravy. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. kým dopad na ceny bol podstatne menší. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Ceny elektrickej energie. od októbra 1998 do januára 1999. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. plynu. ako aj takmer 152 . či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku.

V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . že prijaté opatrenia boli úspešné. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. na rozdiel od roku 2002. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998.6 V. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994.1. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. 13. Stabilizoval sa ekonomicky rast. úpravy nepriamych daní. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD.

ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Ďalším domácim faktorom. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. hoci mala klesajúcu tendenciu. v súdnictve a v školstve. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov.Hospodárska politika daní. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. v zdravotníctve. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. znižujúcej sa miery inflácie. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. 1. Vstup Slovenska do EÚ. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. ako aj zahraničný dopyt. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska.

keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Jediným sektorom. obchod a priemysel. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. vysoká investičná aktivita. V júni 2006 sa konali voľby. ostatné spoločenské. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Cenová úroveň. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. koncepčne inak zameraná. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. boli ceny potravín. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. poštách a telekomunikáciách. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia.Hospodárska politika bilancia služieb. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Dynamický rast hospodárstva. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. V roku 2005 sa ukázalo. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Ekonomický rast bol vyvážený. zdravotníctve. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Rok 2006 bol rokom. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. školstve a doprave. sociálne a osobné služby. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. stavebníctvo. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. verejná správa. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. meraná indexom spotrebiteľský cien. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. prenájom a obchodné činnosti.

Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. 4 1. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. že rok 2006. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. 2. etapu. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Ako už bolo spomenuté. trhových služieb). Povinné zadanie č. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. 156 . ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. Pre roky 1998. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Dá sa povedať. Aktivita 1. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Súčasnú vládu. ceny pohonných hmôt. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

M. B. 1995. Praha : Oeconomica VŠE 2005. J.: Politológia pre ekonómov. B. 2005.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. Makroekonomika a nová makroekonomika.: Dane podnikateľských subjektov. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS.: Makroekonomie. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. S. Bratislava 1998. 2005.: Dejiny ekonomických teórií.. J. Bratislava : Kartprint. SOFA. Bratislava : Iura Edition. HABÁNIK. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. Bratislava : Iura Edition. HOMBURG.: Makroekonomie. Trenčín. 1994.: Makroekonomie. TnU AD. 2000. 2003. K. 2005. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Diplomová práca. TOMŠÍK.: Makroekonómia. Ostrava : Sokrates s. 2005.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 1998. Fiskální politika. Praha : Oeconomica VŠE. [21] MANKIW. Praha : Grada Publishing. R. V.o.: Makroekonómia. – FARKAŠOVSKÁ. ISBN 80-7169891-1 158 .V. a kol. a kol. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Bratislava iris 2002. 2004.: Hospodářská politika. KUBÁTOVÁ. J. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. středně pokročilý kurz.. ISBN 80-88715. A. Bratislava: Elita 1995. – KOTLÁN. Praha : Management Press.r. J. 2007.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. V. M. Praha : ASPI. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Praha : Professional Publishing. K. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. J. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. Žilina : poradca podnikateľa.: Štátny rozpočet. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL.55-5 [19] LIŠKA . Sociální politika v ekonomické praxi. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Fischer. a kol. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. H.. R. KOGANOVÁ. FELDERER. Praha: SPN. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. a kol. Praha : Victoria Publishing. Ekonomická fakulta. J.. 2006. HABÁNIK. G. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. Bratislava : Iura Edition.: Zásady ekonomie. 2004.: Makroekonomie..: Sociální politika. N.. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.. Beck. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. M. 2003. ISBN 80-7261-094-5. a kol. M. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ..: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. 2004. D. Praha : C. I. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN.V.: Základy makroekonómie. J. M. 2005. S. V. 2003.

A. 2001. 2002. D. s. 1996. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. Frýdek-Místek : 2002.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj.r.: Hospodářská politika.: Ekonómia. 2006. 2000. V.: Trh práce. P.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. nezaměstnanost. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. F. a kol.: Sociálna politika. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. M. M. BEBLAVÝ.: Protimonopolná politika. Bratislava : Elita. Praha : Grada Publishing. M. 1999. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 2001. P.. E. V. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. – ŽÁK.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Vědecká monografie.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. 2003. MAREŠ. sociální politika. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. T. P. 2004. I. 159 . A. Bratislava : SPRINT.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Beck. E. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 2004. Bratslava : Ekonóm. 2000. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. M. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. – NORDHAUS. A.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. M. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. H. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. 2005. Bratislava : ÚS a SE SAV. I. A. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. 2007. Beck. 2002. 2005. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. Bratislava : Sprint vfra. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.. Praha : Portál. – ŽÁK.. M. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Praha : Management Press. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. Bratislava : Iura Edition. Praha : C. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. Praha : Management Press. H. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Bratislava: Sprint vfra. 2003.: Centrální bankovnictví.: Hospodářská politika. E. 1997. Praha : C.: Makroekonomie v kostce. T.o. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Sociálne zabezpečenie. Praha : Grada Publishing. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. J. A.: Hospodářská politika. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Z. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. makroekonómia. 2006. a kol. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. W. 1997.: Ekonomie veřejného sektoru. Z. Praha : GRADA PUBLISHING. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

: Hospodářská politika.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. E. 2004. 2006. ISBN 80-8083-057-6. Bratislava : Ekonóm. P. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR.: Hospodárska politika.: Teória a prax hospodárskej politiky. V. Ekonomická fakulta. ISBN 80-89143-36-9 160 . M.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. a kol. P. 1994.Hospodárska politika Studia Oeconomica. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. L. M. 2007. Bratislava : SPRINT. Bratislava : SPRINT. [48] VINCÚR. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Trh práce a jeho nedokonalosti. Bratislava : Mekury spol. Bratislava: SPRINT. a kol. s r.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR.. 2005. 2005. 2002. 2003.o. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Diplomová práca. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Environmentálna ekonómia. 2005. 2002. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2001. [44] URAMOVÁ. K. a kol. Ekonomická fakulta. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. a kol.: Tvorba a ochrana životného prostredia. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. P. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. J. Košice : Technická univerzita v Košiciach.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful