HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

............ 13 Ciele hospodárskej politiky ....3............................. 28 Formovanie hospodárskej politiky ....1...........3......1 2.............. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky............................................................5 2.............. 35 Intervencionistická hospodárska politika . 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ..................................1 ............. 24 Informácie pre hospodársku politiku............... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ...................................................................................................................................3 2.............1...............1 1..... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ......................... 39 Ekonomický cyklus ..........................................................2 3.......1........................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika...1 1..2 3....................................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .............2................................................................................2 1...................... 32 Liberálna hospodárska politika.................4 1........3 1.................................. 34 2. 10 Nositelia hospodárskej politiky .... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ........................... 14 Racionalita cieľov....3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .........9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky .................................................Hospodárska politika Obsah 1............................... 17 1..................6......2 1............................................................. 27 Zrod hospodárskej politiky.......6 Nástroje hospodárskej politiky ..9............................................. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ..........1 2.1 3............. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ............................................................................................ 39 Stabilita a rovnováha .................................. 19 Typy hospodárskej politiky ..............3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA............................................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ............................................ 25 1....................2 2...............................................2 1.......2...........................4 2.. 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ..........1............................. 35 2....6...............5 1.........................................................................................2 Koncepcie hospodárskej politiky .............1...6.................................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ............. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika .............................. 14 Všeobecné a tradičné ciele .......... 42 3..8 1.........2......................................... 1.............. 3.................................................1 2................................... 22 Hranice hospodárskej politiky ...... 2.................................................1 1.................................................. 21 1.................7 1..............

.......................................3 Ciele stabilizačnej politiky .4................. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.................................................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .......................................................7.......3 MENOVÁ POLITIKA ................................... 56 4............2 4...................... 63 5..................... 48 Nástroje fiškálnej politiky .........................4 Typy menovej politiky ..1 4.3.............................3......................1 4................3............7 Typy fiškálnej politiky ...............................7.......5 4................................................3.5 5............... 61 Priame nástroje menovej politiky...............1 5.. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .......... 69 ........ 49 Zmeny daní..........................3...................................4 4. 68 Nástroje menovej politiky.....................7....................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ...................................................................... 5........................7.....3........................ 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku........... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA....................................... 59 4...........5.................................4 4..................1 3.......... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ..........4.................................................................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky............ 47 Ciele fiškálnej politiky ....... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...............2 5........................................... 53 Rozpočtový schodok ..................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.2 3................................................................................3...................................3...................................1 4...................... 48 Vládne výdavky............... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ........................................................................................................................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky .............1 4..........1 4................................2 4.............................3 4................. 58 Efekt vytesnenia ................2 4.......................................................3 5.3...................... 54 Daňová reforma...........................................................................7..... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách....... 4.........................2 5...............................2 4...............4 3............................................................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky............. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky............................. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .................................6 4...................................2 4......................3 4.......................................................3....3.......1 5........................................4 4.................................................. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom....3 3............................Hospodárska politika 3........................................................ 57 Problémy načasovania ...4 4. 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike............................................................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.................1 5................................................................2.....................................................................................5........................

...................1..................1 6..................3 7................................................... 91 Štruktúra ekonomiky ........3...................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku..............................................................................................................................................................1 7....6 7.............3 5..2 7............... 92 Konkurencieschopnosť..................................1 7....................................................3 7... 87 Teoréma lokomotívy ....................... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.................5.2 7..............................Hospodárska politika 5...................1.......2.................. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.................................1 6.6............................................ 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ............. 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku....................................................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ....................................................................................................... 99 7.......................2 7......7 Prístupy k štruktúrnej politike ..............................2 5...................................................... 96 Tradičná štruktúrna politika ..............4...........4 6................................................3 6..........................................................1 6...................................................2 7...........4........................................ 93 7.............................. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .......... 95 Ciele štruktúrnej politiky.............3............... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ...... 84 Devízový kurz ..................2 6..................... 101 .......................5 5.... 81 6..................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .....................1 6.......2 6.........1 6....................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ... 91 Východiska štruktúrnej politiky .5.................. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.........................................................3............................4................................................ 7.2............................4.................................5 7.................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ............................................................................. 95 Nástroje štruktúrnej politiky.........................................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ...... 98 Druhy štruktúrnej politiky.................................2 7.............1..... 85 Vyrovnávacie procesy .................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ...........................................5......................................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .....5 Platobná bilancia ..1 7... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky............1 6............4 7.......... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .....................................6 6..... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky .4................ 91 Štruktúrne zmeny.........................................................6.. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ..................1 5.................................... 88 Princíp importovanej inflácie ...................................................................... 89 6.... 6........ 72 Dilema centrálnej banky... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ................................1...........................................................

..2 Vymedzenie politiky zamestnanosti..........6 8.............................................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .......1 8..................................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ......5... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie....... 122 10. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .....2.......... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .....1.................. 110 Stupeň koncentrácie.. 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ..............................................................................1.2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .................................................................................................4 Princípy sociálnej politiky..3 8........................ 126 10....................................5.4 8.... 124 10............................................................5....................................2...................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky........ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže........1................5 Funkcie sociálnej politiky.1 8......... 112 Larnerov index...............................................1 8..................................................................................................................................7 9...........3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...........4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ................................... 114 Meranie nerovnosti ............................ 116 Giniho koeficient ..................... 127 10................................................2................ 127 10................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ............. 105 Relevantný trh ............................................. 8..1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ..Hospodárska politika 8... 123 10............1......... 107 Zneužitie ekonomickej sily.................. 112 8.............................................. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ....................................6......................................1 9................................................................... 106 Formy obmedzovania konkurencie ......1 Východiská existencie politiky zamestnanosti............................................................................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .... 122 10.................................................2 Politika zamestnanosti ....................................... 115 Lorenzová krivka............2.......................................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.....3 8................................................ 122 10... 124 10.................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ..6..................................1 Sociálna politika .2.... 129 .......................3 8.................. 109 Štátny zásah alebo regulácia...........2......... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ................................2 8..................3 9......................2 8................1..1 9......................................... 128 10........2 8...............................6............................1....................................................................................................... 123 10......................................... 9........ 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .. 117 9....................................2 9..............................................4 8............................................................5..... 119 10................. 125 10.........

.................................................................................................6 V............ 135 11............ 133 11...........................1...1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky................................................ 151 13.................................4 Rating ...............................1................... 143 13.1 Životné prostredie a ekológia ...............................1.................................. 132 11...................................................................1.. 137 12...................3 II......... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ...................1.........2 Vymedzenie environmentálnej politiky .............5 IV.......................................... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)... 149 13..................2. 148 13....................................... 141 12............ 152 13.......6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .................................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ........................................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA............................................... 146 13........... 139 12..............................1....1 Východiskový stav (do roku 1989) ...... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)..........1.2........................1....................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ................. 132 11.......................................... 130 11...................................Hospodárska politika 10..................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ..1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska............................1.......................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ................... 139 12............. 148 13........1......... 139 12..........................................................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky. 133 11....................................... 132 11.......... 129 10..........................2 I...................... 140 12..........................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ...........................4 III......... 146 13.......................................... 158 ..........1...2 Magický n-uholník ................................. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ......... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...........1 Východiská environmentálnej politiky..... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..1..............................................1 Tempo ekonomického rastu .............

PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Daniela Bartková. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Ekonomická fakulta. Němcovej 32.

1. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. t. Predstavuje súhrn cieľov. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. napríklad kultúrou. P. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. spoločnosti a štátu. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. históriou vývoja. 10 .Hospodárska politika 1.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. nástrojov. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. náboženstvom a pod. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Je pochopiteľné. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. ktoré súvisia tak s tvorbou. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti.j. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. to znamená na konečné použitie.

nástroje a ciele pôsobenia. regionálnu. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. spôsoboch. investičnú a ďalšie. štruktúrnu. menovú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. politické a aj právne. priemyselnú. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. ciele a nástroje. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. vonkajšiu obchodnú.: fiškálnu. napr. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Každá čiastková politika má vlastné metódy. postupoch a inštitúciách. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. stabilizačnú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. sociálnu a medzinárodnú situáciu. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. subjekty. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. kritériá. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Je preto vedou prierezovou. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. V rámci politiky. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. jeho organizácia a chod. poľnohospodársku. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. obchodnú. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. sa 11 . ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. dôchodkovú. sociálnu. ktorými sú hospodárstvo a politika.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.

vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. M. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. opatrenia a koncepcie. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. 1. 12 .1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. – 3. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. 13) Na Obr. s.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. ktoré obsahujú ekonomické. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup.. Prostriedkom politiky je politická moc. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. princípy. 1. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. A.: Hospodářská politika. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov.

ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. centrálna banka a ďalši inštitúcie. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. politické strany. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. inštitúcie protivážnych síl. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Štát. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. ale aj masmédia.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. resp.Hospodárska politika 1. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. ale majú priamy alebo 13 . Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. K subjektom decíznej sféry patria: parlament.). expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. funkciami a cieľmi. daňová sústava a pod. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. podmienok podnikania. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. odbory. na jej realizácii a kontrole. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. vláda. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. vykonávať ich a aj ich presadzovať. výskumné.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Patria sem veľké podniky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. menových agregátov. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. ako nositeľ hospodárskej politiky. vedecké inštitúcie. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. úrokových sadieb. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. súdne inštitúcie. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov.

oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. pokrok. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Sloboda sa chápe ako stav. udržanie demokracie. istotu. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Nesmie obmedzovať slobodu iných. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Kategória ekonomickej slobody znamená. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. ktoré považujú za dôležité. ktorí majú rozličné ciele. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. hlavne hospodárske zväzy. blahobyt a bezpečnosť. ktorí sa snažia presadzovať ciele. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky.3. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . resp. je nevyhnutné. ktoré majú byť naplnené. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. 1. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Cieľ je normou určitého chceného stavu. nadnárodné organizácie.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. politických strán. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. 1. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu.

ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. len o zameraní trendu. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. ktorú charakterizuje Obr.2. A. 1. distribučnej spravodlivosti. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu.Hospodárska politika najčastejšie chápe. tradičné ciele. – ŽÁK. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. M. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. ale hlavne v ústavách. s. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj.: Hospodářská politika.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. problematika rozdeľovania dôchodkov. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. zloženia vlády. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Lorenzovej krivky. a spája sa s ním. 1. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. 92) Hospodársky rast. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. „zrýchlenie rastu“. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha.

cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 155) Obr. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. tak vnútornej ako aj vonkajšej. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. 16 . ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. T. Nízka miera nezamestnanosti.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. 1. ktoré v súčasnosti. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. získavajú na svojej dôležitosti. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. resp. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.: Hospodářská politika. 1. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. s. rovnováhu cien a stability meny. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. ktoré týmito vrcholmi sú.

systémové. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. expanzívne. resp.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. konkrétne danom období. ktoré medzi cieľmi existujú. Phillipsová krivka). V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov.Hospodárska politika 1. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. bežné. vzťah komplementarity. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. regulačné. • • 1. dopĺňajú sa. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. reštriktívne. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie.2 Racionalita cieľov. protekcionistické. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. vzťah neutrality. nepriame. 17 . (napr. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. liberálne. napr. − spôsobu aplikácie.3. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. vzťah konfliktnosti. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. meniť a kontrolovať. napr. navzájom sa posilňujú. vzťah identity.

priame a nepriame. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. ďalej z cieľového stavu. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. priestorovej. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. sektorové. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. nástroje a ciele. ktoré nastali v hospodárstve. rezortné. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). ale aj metódy a kritériá pôsobenia. krátkodobé. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. od predpokladanej reakcie. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov.j. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. odvetvové. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. lokálne. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. atď. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. ale aj od postojov ekonomických subjektov. zmena colnej tarify). ktorý sa má dosiahnuť. zabraňujúce. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. všeobecné a špecifické. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. rozmeru použitia zvolených nástrojov. medzinárodné. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. dovozná prirážka. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. obmedzujúce. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. 18 . v ktorom má byť nástroj použitý (napr. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Nástroje.Hospodárska politika − časovej. menia len veličiny. výmeny alebo spotreby. sankčné. a nakoniec aj organizačných. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. rozdeľovania. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. t. požiadaviek. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. základné a odvodené. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí.

vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. časové obdobie. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. systémovo podporujúce opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Ak tomu tak nie je. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. stred a ľavica. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. resp. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. 19 . aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. systémovo zodpovedajúce opatrenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Vzťah nástroj.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. 1.Hospodárska politika 1. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. Za základné formy sú považované pravica. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia.

Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. Problémom je. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. administratíva. akokoľvek spontánne vzniknutý. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. ako sú vžité konvencie. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. zvykové správanie sa. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. napodobňovanie či vytváranie precedensov. právo.6. štruktúrnu politiku. normy konania.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku.Hospodárska politika 1.6. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. menovú (monetárnu). Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. sociálnu politiku. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. výkonnú a súdnu. Hospodársky systém. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. 1. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . deľby moci na zákonodarnú. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr.

Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. pri drogách a pod. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. sústavných rozpočtových deficitov. že sa obhajuje existencia tzv. obmedzenie v rozhodovaní napr. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ktorým by sa sama nepohybovala. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky.6. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. ale sú to stanovenia zásad. − obmedzovať dvojité zdanenie. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. prípadne strednom časovom horizonte. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. 1. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky.).Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. 21 . Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. a navyše. ďalej prešetrenie. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. regulácia cien miezd. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť.

V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Slobodné. konkurencieschopnosť krajiny. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Byrokracia. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. 1. chrániť spotrebiteľov na trhu. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. je jej umožnená. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. ale aj cenovú hladinu a iné. pri nedostatočnej kontrole. demokracia a politický pluralizmus. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Napríklad krajiny. Byrokracia je systém. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. zúčastnené 22 . Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Veľké záujmové skupiny. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. ktoré z členstva vyplývajú. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. ako zvláštna skupina. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Znamená to. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. priame a tajné voľby. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Každá krajina. sa podieľa na realizácii rozhodovania. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. existencia byrokracie. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade.

Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu.j. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. dominancia praktickej hospodárskej politiky. Znamená to. majú veľkú dôveru ľudí. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. 23 . že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Nevyužitie politického kapitálu. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. skutočnosť. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. že novozvolené vlády (najmä tie. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. nedostatok informácií pre rozhodovanie. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. V podstate ide o to. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. 1. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. ktoré sú k dispozícii a pod.

Ide o zistenie toho. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. určitej normy. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. V druhej fáze.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje.4. rozhodovanie. ktoré by mali byť známe verejnosti. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). 24 . ako aj časových oneskorení. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. resp. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. ale môže mať aj charakter administratívny. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. implementácia a kontrola. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. prognóza – plánovanie. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. fáze prognózy – plánovania. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Kontrolou. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti.Hospodárska politika 1. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. 1.

prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. 5. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. politické sociálne.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov..9. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. analýzou spotreby. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). demografické. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.implementácia 5. efektívnosti národohospodárskych procesov. rozhodnutia 4. životného štýlu obyvateľstva. analýzou vonkajších vzťahov. hospodárske aj vedecko-technické). resp. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.kontrola Časové oneskorenia 1. P. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu.. analýza 2. administratívne 4. o ktoré má vláda záujem. 2. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku.: Teória a prax hospodárskej politiky.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. poznávacie 3. prognóza – plánovanie 3. 1. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). analýzou rovnováhy. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). (2007) s. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. 1. hodnotového systému obyvateľstva). Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. na znalostiach a intuícii odborníkov. a kol. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.

Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Aktivity 1. 2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 26 . 3. Záver V tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny.

nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Tým. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Jedným z podstatných momentov. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. ako napr. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. v 30. 2.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. ktoré by jej vznik neovplyvnili. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec.1. neúrode alebo vojnám. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení.Hospodárska politika 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. rokoch 20. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ale najmä klasickej ekonomickej školy. čo je potrebné pre trhový systém. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . dopyt ako taký. Až Veľká svetová hospodárska kríza. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Pre klasikov platilo. 2. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. svetovej vojne. hospodárska politika je vednou disciplínou. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. storočia. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. udržiavať spravodlivosť. Neznamená to však. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Hospodárske krízy. že jediné. formovala v podstate až po 2. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Mnohé argumenty boli skôr proti.

ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. rozsah výroby. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá.1. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere.Hospodárska politika New Deal. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. storočia vznikla v USA prvá. 28 . Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. stanovovali minimálne mzdy. regulovali konkurenciu. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. maximálny počet pracovných hodín atď. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. uvažovalo sa s tým. ktorá priniesla zmeny v tom. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. začiatkom 30. − potvrdil sa poznatok. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. do ktorých predtým nezasahoval. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. J. Keynesa. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. M. zavádzali niektoré formy plánovania. rokov 20. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. avšak ešte neucelená. New Deal nebol ucelenou koncepciou. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. ceny. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. intervencionistická koncepcia New Deal. M. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. storočia. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. 2.

atď. štát blahobytu. zamestnaneckých zákonov. Kanady a Veľkej Británie. že teória. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. úspor. investícií. daní. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. rokoch minulého storočia.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. V 50. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. akceptuje systémové opatrenia. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. rokoch bola realizovaná tzv. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. 29 . efektívnej miere. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. jeho výšky a štruktúry. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. potvrdilo sa. neoklasická syntéza. atď. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. spotreby. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém.1. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Hospodársku politiku. bankovej politiky štátu. 2.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2.. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. politikou „Stop and go“ a v 60. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ekonomiku v stagnácii. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Po 2. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky.j.. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní.

Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov).1. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. rokov 20. krajine. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. tretej cesty. zástupcov výskumu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. najmä Švédsko. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Holandsku a Japonsku. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. ktorá má zabezpečovať životný štandard.60.1. rokoch vo Francúzsku. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. 2. storočia. vykonávacieho plánu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. ako aj na strane súkromného sektora. že každý občan má právo na dôstojný život. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. . storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. teda právo na prácu. o vývoji cien. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. konkurencie. 2. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Je to snaha o nájdenie tzv. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. rokoch 20. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Vychádza z toho. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. spotrebiteľov. ktorý verejne vyhlási. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. tzv. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. 30 . V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov.

teóriou racionálnych očakávaní. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. ekonómiou strany ponuky. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Friedman. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Podľa tejto rovnice. množstvo peňazí v ekonomike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . že najdokonalejší nástroj. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Za predpokladu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom.

ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. že ak poklesnú dane. rokov 20. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. I. M. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Ekonomickým smerom. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. – Žák. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. M. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. 20 2. Buchananom.: Hospodářská politika. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických.Hospodárska politika produktu. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 .1 Porovnanie keynesiánstva. Laffer. s. Tab. ktorá sa sformovala koncom 70. 2. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. ktorý bol presvedčený o tom. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni.1. ako aj súkromných subjektov.

prístupu k progresívnym technológiám. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Medzinárodná finančná spoločnosť. analýzy východiskového stavu ekonomík. Medzinárodný menový fond.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. formulácie cieľov transformácie a 3. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. 33 . ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. svetového obchodu. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. a mnohé iné. Koordinácia svetovej. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. trhu a svetových peňazí. 2. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Tab. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. 2. Medzinárodná organizácia práce.

2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Liberálny – trhový postoj je ten. intervencionistický. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. 2. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. liberálny a 2. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1.Hospodárska politika Tab. 108 a 109 a Vincur 2. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. myšlienkové a ideologické korene. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. harmonický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. Intervencionistický postoj je ten. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu.

2. že trh sám. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. 2. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. vyrieši hlavné otázky čo.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. individuálny výkon a slobodu. Existencia monopolov. 2. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych.2. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. ktoré sa uplatňujú od 70. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. storočia.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. pružnosť. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Dominuje názor. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. ktorá je podriadenou politikou. rokov 20. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Každý hospodársky subjekt tým. ako a pre koho vyrábať. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. vyrovnaný štátny rozpočet. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. povzbudzuje podnikavosť. vytvárania konkurencie. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. storočia. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. rokov 20. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. že sleduje vlastné záujmy. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. uspokojuje aj potreby iných. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. čo má za dôsledok vznik 35 . Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. ako aj intervencionistických koncepcií.

108) 36 .1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2.: Hospodářská politika. – ŽÁK. Obr. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. francúzsky model a pod. A.) Obr. s.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. M.

keynesiánstve. 188) Aktivity 1.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. 2. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.). V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. fyziokratizme a klasickej ekonómii. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.: Hospodářská politika.2. ekonómii strany ponuky. s. T... Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 37 . 2. monetarizme.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

3. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Charakterizovať stabilizačnú politiku. ktorá je charakteristická pre systém. 3. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. nerovnováhy v ekonomike. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. resp. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.Hospodárska politika 3. 1. 39 . Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Stabilita je vlastnosť.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. ktorý je schopný účinne.

A. Tak štruktúrne. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. či ide o impulzy.: Hospodářská politika.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. 137) 3. – ŽÁK. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. ako aj cyklické výkyvy. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. s. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. jednorazové alebo sústavné. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.1. šoky alebo poruchy náhodné.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L .1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. 3. napríklad podľa toho. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. M. K . 3. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. 40 . e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.

Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. a pod. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. 121) 41 . – ŽÁK.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. spravidla trvá 4 roky. − súčasné. ako aj jej budúci vývoj. s. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. A. miera nezamestnanosti. ceny výrobkov. 3. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory.) − oneskorené. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové.). Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.: Hospodářská politika. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Dĺžka politického cyklu. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. miera zamestnanosti. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. je vopred známa. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. na rozdiel od ekonomického. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3.2. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. M.

Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. 3.3. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Dôležité je zistiť.3. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. čo znamená tak pozitívne. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. 3. resp. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. V tomto smere je potrebné pripomenúť. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. aké poruchy v ekonomike existujú. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. Mnoho nástrojov. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. vysoká miera zamestnanosti. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. ktoré vláda používa. . Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. neustále menia. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ale aj celosvetová ekonomika. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov.Hospodárska politika Graf. eliminovať. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. 42 . ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. ako nástroja hospodárskej politiky. resp. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky.

M. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. menovej. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. rast HDP.3. AD. − dôchodková politika. úroková miera. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. podpory spotreby znižovaním daní. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .3.3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. napr. 3. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. − menová politika. 3. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. že každý nástroj má svoj časový priestor.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. ktorá je formou protiinflačnej politiky. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.Hospodárska politika 3.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. J. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. M.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. AS. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. − vonkajšia hospodárska politika.

či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. Tab. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. V prípade.j.: Hospodářská politika. s. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. – ŽÁK. ako to zobrazuje Graf 3.4. 3. A. 44 . vytvára sa tzv. inflačná medzera. 3. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú.1.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. t. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. M. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. vytvára sa tzv. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. deflačná medzera. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.

Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. 3. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. čo znamená. Snahou tejto koncepcie je to. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Východisková úroveň rozvoja.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady.5. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. nízkym deficitom ŠR. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. 45 . Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.

ekonomickom raste. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. zamestnanosti a nezamestnanosti. 46 . v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Aktivity 1. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. čo je predpokladom budúceho rastu. 2. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.

Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Napriek tomu. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov.Hospodárska politika 4. 47 . Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. 4.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Fiškálna politika je súhrn nástrojov.

− subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. nezamestnanosť.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. ktoré majú proticyklický charakter. vonkajšie ekonomické vzťahy). − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. opatrenia. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. 4. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. rentabilita. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. − poistenie v nezamestnanosti. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . čím napomáha menovej stabilite. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. infláciu. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. aby sa presadzovala efektívnosť. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. − dotácie bytovému hospodárstvu. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. znižovanie nákladov a hospodárnosť. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. ide o cielené opatrenie.Hospodárska politika 4. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce.

Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov.3. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. dôchodky sú v nižších pásmach. keď príjmy klesajú. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. teda od množstva finančných prostriedkov. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. rastie aj úroveň zdanenia. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. V konjunktúre. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. e= 1 1 − MPC 49 . Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. ale trvá aj v ďalšom období. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. 4. V recesii. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. ktoré domácnosti neusporia. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. čo zníži ich celkový dopyt. ale len nominálne. čím sa znižuje úroveň zdanenia. čím sa im znižuje disponibilný príjem.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú.

Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. 4. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Výsledkom je. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší.Hospodárska politika 4. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. Vzhľadom na to. ale aj na strane agregátnej ponuky. 4. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. ale aj úspory a investície. Ak vláda zvýši dane. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. zvyšuje tým množstvo peňazí.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Ak vláda zníži dane. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Tento vplyv 50 .3. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. je vhodnejšie.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Zníženie daní spôsobí. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy.3. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3.

preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. P. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. čisté dane. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. 4. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. a kol. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. hlavne pri zmenách daní.4.: Teória a prax hospodárskej politiky. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. 4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. (2007) s. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Podľa toho. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície.1. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. 4. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. 51 . Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. 4. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr.

2. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele.1 vpravo). pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. resp. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Vzhľadom na to. aktivizuje voľné zdroje. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt.2. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktoré sa použijú 52 . 4. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky.1 vľavo). expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory.

realizuje fiškálnu reštrikciu.4. prípadne znížiť rozpočtový deficit. bezpečnosť a iné. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. zrušenie dotácii. 4.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. reštriktívnu fiškálnu politiku. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. napr. obmedzenie výdavkov na obranu. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Ak uvažujeme s tým. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. ale posunie sa do bodu E2. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. 53 . 4.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. a to v jej raste.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. resp. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície.

rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. 54 . zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. pomocou zákonných noriem. Štátny rozpočet nevytára. resp. dávok. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. ani nespotrebúva národný dôchodok.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. 4. nastáva pokles cenovej hladiny. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. ciel a poplatkov. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. ako aj na strane príjmov.3. resp. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. dochádza k dezinflácii. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.

ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. celkový hospodársky pokles. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. vládny populizmus a iné. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. prílišná expanzívna politika. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. za inak nezmenených podmienok. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. napr. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. 4. 55 . Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. v dôsledku zníženia daní. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. pri peňažnom krytí potom k inflácii. bez ohľadu na to. Táto definícia však nie je presná. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. prírodné katastrofy. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie.5. Fiškálna expanzia realizovaná. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. na strane výdavkov. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. ale z dlhodobého je záporný. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. napr. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. musí nutne viesť. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov.

Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. ale je to málo častý prípad. 4.4. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 56 .5. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. ktorá je často vládami realizovaná. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia.Hospodárska politika 4. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Vedie k mnohým problémom. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. ako sú napr. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. prípadne sa zvýši len nepatrne. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom.

ktorý trvá medzi tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. 4. kedy si ekonómovia uvedomia. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. kedy si vláda uvedomí. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. 57 .7. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. inou sú možné politické nezhody v krajine.4 Daňová reforma 4. Vo všeobecnosti možno povedať. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. Existuje určité časové obdobie.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. že nastala.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4.

ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. zvyčajne až po voľbách. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.7. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami.Hospodárska politika 4. Ak centrálna banka. dochádza k tomu. aby prilákali hlasy voličov v období. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).7. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. že stúpne dopyt po domácej mene. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. že expanzívna fiškálna politika. resp. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. keď sa blížia voľby. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. čo spôsobí.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. 4. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. 58 . Po určitom čase. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov.7. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. 4. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.

a tiež to. Povinné zadanie č. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. ktorý. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. ak je zabezpečovaný importom. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. ktorý chcete riešiť.7. Ak rastú vládne výdavky. 2. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Aktivity 1. Stanovte problém ekonomiky. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Problém vzniká vtedy. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Dostupné na internete. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. 3. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. 59 .Hospodárska politika 4. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii.

Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktoré je determinované jej postavením. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. funkciami a cieľmi. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. ktoré sú jej nositeľmi. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. 60 . Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. vzťahov. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. 5. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika.Hospodárska politika 5. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Je spojená s pojmom peniaze. ktorým je centrálna banka. nástrojov a inštitúcií. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta.

platobná bilancia. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Zmena peňažnej 61 . menový kurz. resp. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. menového kurzu. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. hospodárskeho rastu. zamestnanosť a tempo rastu HDP.2. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. dopyt a ponuka peňazí. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. 5. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. stabilizácia finančných trhov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti.Hospodárska politika 5. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. úrokových sadzieb a pod. rovnováha platobnej bilancie. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. napr. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. podpora rastu zamestnanosti. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória.

tiež podstatným dôvodom. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. 62 .Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. Začiatkom 90. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. repo sadzieb). Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. ale neovplyvňuje ju priamo. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Ide o stratégiu boja s infláciou. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Nevýhodou je predovšetkým to. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. tych rokov 20. že ho dosiahne. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov.

priame a nepriame. – ŽÁK. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. podľa intenzity na operatívne. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. 63 .Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov.: Hospodářská politika. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. bežné. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. ekonomické. 5. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. napr. 47) 5. s. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. permanentné a občasné. M.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. I.

ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. úverové limity. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Odporúčania 64 . povinné vklady a medzibankové odporúčania. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov.Hospodárska politika 5. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. ako priamy nástroj menovej politiky. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať.3. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. by táto sadzba mala klesať. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Medzibankové odporúčania. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Používajú sa výnimočne. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. výzvy a gentlemanské dohody. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). či objem poskytovaných úverov. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. úrokové limity. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity.

3. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Priame operácie na voľnom trhu. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. 5. čiže množstvo peňazí v obehu. znížia tak svoje úverové kapacity. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. znížia ponuku úverov. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Jednotlivé banky si napriek tomu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. pokles inflácie. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. 65 . ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. pokles zamestnanosti. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. diskontné nástroje. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. prečo sú pomerne často využívané. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. REPO operácie a switch operácie.

operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové.Hospodárska politika Vzhľadom na to. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. reeskontné úvery a lombardné úvery. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. ktorá má problémy s likviditou. limit objemu úveru. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Členíme ich na bežné. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Lombardné úvery sú krátkodobé. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. 66 .

základná úroková miera. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. pokles zamestnanosti. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. pokles miery inflácie. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. rast miery inflácie. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. pokles zamestnanosti. Priame kurzové intervencie znamenajú. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. čo je prvok nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Lombardná sadzba je najvyššia. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. čo 67 . Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. čím sa zníži ponuka úverov. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. resp. rast zamestnanosti. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny.

Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. 68 . Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. 5. intervencie na devízovom trhu. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. na ktoré sa vzťahujú. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. odporúčania a gentlemanské dohody. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu.3. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. diskontné nástroje. výzvy. resp. Všeobecne sú na ústupe. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Konverzie predstavujú promptný. bez ich reálnej zmeny. odporúčania a gentlemanské dohody. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.

Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. stabilita úrokových sadzieb. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. 5.1.4 Typy menovej politiky Menová politika.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. stabilita finančných trhov.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.Hospodárska politika 5. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. realizuje určitý typ menovej politiky. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. podpora zamestnanosti.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. stabilita menového kurzu domácej meny. 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.4. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. obdobne ako politika fiškálna. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.2.

Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.3.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka 70 . Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.

Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Zároveň. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. klesá výmenný kurz peňazí. znižuje úrokovú mieru. rastie zamestnanosť.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Ak je ekonomika prehriata. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. resp. 71 . Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. ale posunie sa do bodu E2. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Zvyšuje sa export. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Multiplikátory. Vzhľadom na to. prudko rastie cenová hladina. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. rastie agregátny dopyt. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. a to v jej raste. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. ak uvažujeme s tým. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.

Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. realizuje menovú reštrikciu.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. 5. resp.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. reštriktívnu menovú politiku.4. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.6. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.

Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. t. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).j.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. 5. dochádza k dezinflácii. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. resp. nastáva pokles cenovej hladiny. 73 .4.

vládne výdavky 4. 49) 74 . ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. transfery 5.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5. 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. M. regulácia peňažnej základne 2. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. – ŽÁK. Vľavo je znázornená situácia.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ.: Hospodářská politika. I. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. dane Agregátne výdavky Obr.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. s. Dôležitý prvok. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1.

Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. menová politika nemá žiadny vplyv. ale iba na pohyb úrokovej miery. Klasický prípad nastáva. Vzhľadom na to. 5. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. že môžu samostatne prijímať opatrenia. ale iba na pohyb úrokovej miery. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Pasca likvidity nastáva. Vzhľadom na to. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. na základe využívania peňažných vzťahov. Môžu byť obe expanzívne. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Sleduje základný cieľ. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. že oba nástroje pôsobia inými cestami. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Z vyššie uvedeného vyplýva.5.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. vládnych investíciách a pod. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Ide o dva extrémne prípady. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. 75 . že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. zlepšení sociálneho zabezpečenia. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. štátne úvery na vývoz. s. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. resp. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. 79 . – ŽÁK. M.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr.: Hospodářská politika. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. A. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. 6. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. napr. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.

Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. oficiálne a ostatné súkromné služby. bankovníctvo. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. cestovanie. sociálne (napr. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. vojenské. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Neekonomickými príčinami sú politické. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. školstvo. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. poštové služby) a osobné (napr. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. účtovníctvo. reštaurácie). Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. komunikácia.Hospodárska politika 6. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. právne služby). zdravotníctvo. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. rastie podiel spracovateľského priemyslu. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. strojov a zariadení a pod. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily.1. neviditeľnom exporte.j. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. doprava a skladovanie. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. hotely. nákup reálneho kapitálu v podobe napr.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. 80 . t. v tzv. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. výrobné (napr. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. mobility kapitálu. veľkoobchod a maloobchod). opravy. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. ich výstavba alebo rozširovanie. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. nákup podnikov v zahraničí. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. financie. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. poisťovníctvo.

paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. obchodná vojna. či pôsobí plošne alebo selektívne.2. Vonkajšie hospodárske vzťahy. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. devízové reštrikcie.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. že znižuje náklady. 6. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. embargo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. colné kontingenty. ktoré majú podobu peňažných. či pôsobí priamo alebo nepriamo. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. prechádzajú platobnou bilanciou. Je teda evidentné. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. predajom patentov a licencií. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. colný sadzobník a colné konanie. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. 6. V závislosti na tom. vydávanie licencií. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov.

Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. dopravné a administratívne poplatky. do ktorého má byť tovar dovezený. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. administratívno-technické prekážky. menový dumping. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. poklesne celková ponuka produktu. nastane rast cien produktu. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. ako je v zmluve dohodnuté. Za predpokladu. hygienické a ekologické prekážky. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. daňové prekážky. štátne intervencie v oblasti dopravy. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje.Hospodárska politika dovozu. ktoré zakazuje dovoz. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. úverovanie vývozu. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. zvýši sa zamestnanosť. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. 82 . Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. že menové kurzy sú pevné. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. štátne záruky na úver. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Obchodná vojna je stav. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Patria sem najmä fiškálne dane. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov.

Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. platobné dohody. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. dodnes existujúce. 83 . Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. upravujú pohyb kapitálu. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. dopravy. na základe ktorej vznikol tzv. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. dohoda o pásme voľného obchodu. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. pracovných síl. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT).2. obchodné dohody. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. dohoda o colnej únii. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.Hospodárska politika 6. ktoré používajú clearing. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. platobného styku.

Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.. bilanciu dôchodkov (zisky. 84 . na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. bez ohľadu na to. podľa účelu ich využitia. cestovný ruch. cenovú hladinu. spoje. − zásada reciprocity. hlavne krátkodobo. poistenie.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). bilanciu služieb (dopravné. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi.). K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. že platobná bilancia umožňuje predvídať. úroky. 6.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). skladovanie. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. − zásada parity. tlakov. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet.. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. zamestnanosť. poplatky za poskytnutie práv. bilanciu portfóliových investícií. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. úrokovú mieru a devízový kurz. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. resp. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. debetné operácie dopyt po devízach. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.

6. M. V prípade riadeného floatingu.Hospodárska politika Tab. kým má potrebné rezervy. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. 85 . Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. čo znamená. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. kedy centrálna banka nezasahuje. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Devízový kurz je zložitá menová veličina. – ŽÁK. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. s. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. napr. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. devalvuje domácu menu. sociálnych a politických podmienkach. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém.: Hospodářská politika. Z historického obdobia sú známe napr. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. 6.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu.4 Devízový kurz Nástrojom. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. ktorý uplatňuje väčšina krajín. ekonomických. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. A.

ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôjde k poklesu čistého exportu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde teda k rastu 86 . Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. dôjde tiež k jeho zníženiu. ktoré viac. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Za existencie predpokladu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. pevné ceny. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. ale so zmenou úrovne dôchodku. Prvýkrát s ním prišiel D. dôchodkový. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Hume v 18. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. pružné ceny (aj krátkodobé). vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. Pri deficite obchodnej bilancie. Nie je spojený so zmenou cien. 6.5. že import je závislý na úrovni dôchodku. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. stabilná úroková miera a nulové úspory. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. pri ktorých fungujú. dôjde k jeho poklesu.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby.Hospodárska politika 6. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.

Export zlacnie a porastie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Vyvolá to rast úrokovej miery. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. čo by malo znamenať. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. 2. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu.5. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. 6. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. prípadne dlhodobej spotreby. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. keď sa ekonomika nachádza v recesii. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Ak za jediný faktor. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. zníži sa 87 . Za predpokladu. Výsledné efekty budú dva: 1. dôchodok a import. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Klesne tak aj agregátny dopyt. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Budeme vychádzať z toho. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie.

ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. 6. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. ktorá stimuluje prílev kapitálu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Z krajiny začne odtekať kapitál. Aj tento fakt prispel k tomu. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. že deficity. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). môže to 88 . má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. v akej v krajine vzrastie národný produkt.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). celková platobná bilancia bude prebytková. 6. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. ktorá predstavuje „lokomotívu“. že sa bude vyrovnávať. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. bude intervenovať na devízových trhoch. bude predávať zahraničnú menu.6. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. V systéme pevných kurzov. čím sa zvýši peňažná ponuka. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. Bude nakupovať cudziu menu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom.

Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.1. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1 Teoréma lokomotívy 6. na základe rastu agregátneho dopytu. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. 89 . Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.

Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 90 .2. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Aktivity 4. 5. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. To. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém.Hospodárska politika 7. 91 . výrobná. 7. relatívne samostatnými časťami. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. 7.1. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. Charakterizovať štruktúrnu politiku. že je vnímaná ako zdrojová. resp. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. výkonová alebo spotrebná skladba. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Je preto dôležité. investícií. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. úspor. exportu či importu na hrubom domácom produkte. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. podiel spotreby. napr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.

skupiny výrobkov. 7. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. Môžu vznikať aj na oboch 92 . Je preto dôležité. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. − štruktúry obyvateľstva. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. medzi ich vzťahmi a väzbami. pododvetvia. ich lokalizácia a ich determinanty. skupiny nástrojov. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. výrobné odbory. faktoroch. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Hľadísk členenia je omnoho viac. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. právnej formy či vlastníctva. kvartérny. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Vzhľadom na to. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Je dôležité vedieť. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. sekundárny. aby vláda sledovala a skúmala. odvetvia. ktoré regióny sú menej rozvinuté. resp. terciárny. služby. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. − ekonomických subjektov. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky.1. napríklad podľa pohlavia či veku. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. aby sa napĺňali vytýčené ciele. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi.

− spôsob súperenia existujúcich firiem. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. zmeny konkurenčného prostredia. interdependentný vzťah. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ekonomika by stagnovala. Keby to tak nebolo. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. nedokonalosti a bariéry. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. inovácie výroby. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. zmeny cien na svetových trhoch. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. vrátane ich podmienok. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast.1.Hospodárska politika stranách zároveň. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. 7. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. či zmeny výmenného kurzu a iné. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. dostala by sa do stavu ustrnutia. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. V tomto smere môžeme 93 .

Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Táto politika by mala byť formulovaná tak. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. ochrany životného prostredia. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. aktivít. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. proexportná politika. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. odvetvovú. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. 7. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. vlastná inovačná schopnosť krajiny. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. 94 . Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ktoré sú zamerané na formovanie. podmienky pre transfer technológií. Mala by utvárať takú sektorovú. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. neperspektívnymi odvetviami.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. technologickej a inovačnej politiky. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. svetovej vojny. odvetvovej politiky. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. priame zahraničné investície. ktorá musí zvažovať. regionálnu a iné štruktúry. informatizácia spoločnosti. nástrojov a opatrení. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi.

fond na podporu zahraničného obchodu a iné. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. rozsah finančných zdrojov v obehu. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. úverová a úroková politika). neefektívne. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. subvencie. 95 . rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. alebo odklad splatnosti daní. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. kvóty. zmena rozsahu odvodu daní. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. limity. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. mimocolné bariéry). rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. ale tiež utlmovať neperspektívne. úverová a úroková politika. na financovanie významných investičných akcií. energetickú a investične náročnú produkciu. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. čo znamená znižovať surovinovú. Sú vzájomne interdependentné. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. 7. Zásadné. 7.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. modernizovať technologické procesy. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. stabilitu ekonomiky.3.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. vývozné dotácie. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. materiálovú. ktorými môžu byť napr. fond na podporu štruktúrnych zmien. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách.3. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi.Hospodárska politika 7. poskytovanie úľav z daňových sadzieb.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− defenzívnej. 7. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. narušovala makroekonomickú stabilitu. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. − dopytovo orientovanej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. resp. Na prelome 70.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. technológiám. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktorá je cieľovo zameraná. rozvoj inovácii a technológii. ktoré majú najlepšie 99 . ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. má konštruktívny charakter. ťažiskom je podpora investovania. 7. aby musel zasahovať štát. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. a 80. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. malého a stredného podnikania. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. podpora výskumu a vývoja. − reaktívnej. − akceleračnej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). a faktorovo orientovanej. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky.4. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. vedy a výskumu. ako v tradičnom prístupe. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. inovácií.

y predstavuje údaje o ekonomike. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. zamestnanosti. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. t0 predstavuje základné obdobie. deceleračnej. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. s ktorou je ekonomika porovnávaná. že nemožno jednoznačne 100 . ktorá je porovnávaná. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. investíciách. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. x predstavuje údaje o ekonomike. vývoze atď. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Z uvedeného vyplýva. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. ktoré sú celosvetovo v útlme.) v %. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. 7. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín.

Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. 7. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Je to spôsobené tým. 2. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. 101 . ale sledovať aj to. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 3 1. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Povinné zadanie č. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.

Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. že ekonomické subjekty. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Je to preto. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. ako aj pre spotrebiteľov. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. 8. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom.Hospodárska politika 8. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. monopol). kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. čo. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. udeľovanie licencií na určité činnosti. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 .

M. 8. A. 8. Tieto bariéry môžu byť rôzne. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. – ŽÁK. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. ako to ukazuje Obr. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. nekalou konkurenciou.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. s.1. 182) poskytovanie 103 .

prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. 104 . Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. ale z právneho hľadiska. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. hlavne na koncept efektívnosti. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Až približne v 50.Hospodárska politika 8. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. kedy stačí dokázať. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Ide o tzv. welfare economics). ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. rokoch 20. (tzv. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Nestačí len dokázať.

či podporu ekonomického a technického rozvoja. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.Hospodárska politika 8. rozptýlenia. resp. politické záujmy atď. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. všetky výkony orgánov a inštitúcií. preberanie a zlučovanie firiem. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. zákonné obmedzenie. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. populizmus. fúzie. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. korupcia. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. 105 . kartelové dohody. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov.). t. subjektivizmus. kontrola štátnej pomoci. dovozcov a iných dodávateľov. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Základným cieľom politiky je stanoviť. cenová regulácia a verejná podpora. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. ktorí ich znevýhodňujú. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu.j. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. • • kontrola koncentrácií. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. permanentné sledovanie trhov a odvetví.

ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. 2. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. ktorý predstavuje vecné. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. posudzovanie. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. relevantnom trhu.Hospodárska politika analýza. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. pre ktorý bolo určené. ktorými uspokojuje dané potreby. či k nim dochádza na tzv. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie.j. s ohľadom na dopravné náklady. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. 106 . ktorý sa člení na trh národný. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov.j. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad.j. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. 8. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. koncepcia funkčnej totožnosti – t. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. nájsť reálne možnosti odbytu. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. do akej môže výrobca. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. regionálny a miestny.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale.

Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. ako ceny. Ide o tzv. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. kartelové dohody. predajné podmienky. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu.Hospodárska politika 8. rozvoj investícií a iné. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov.5. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. − nekalá súťaž. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. 8. hlavne na strane ponuky. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov.j. objem produkcie a jej rozdelenie. − zlučovanie subjektov. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. t. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. − štátna podpora. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. či už zjavnej (kartel. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. 107 . Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. napr. kapitálových investícií na účet štátu. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. daňových úľav.. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. 111 . poskytnutie záruk na splatenie úveru).Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. resp. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. 8. väčšinou obchodnými zákonníkmi. hospodárska diskriminácia. pri náhradách živelných pohrôm. nebezpečenstvo zámeny.6. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Nekalá súťaž je konanie.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. redistribúcií verejných statkov. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. klamivé označenie tovarov a služieb. . x) usporiadané podľa veľkosti. či podpore kultúrneho dedičstva. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. 2. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. podpore menej rozvinutých regiónov. stupňa koncentrácie (CRx). a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. úplatkárstvo a podplácanie.. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . 8. nadštandardná doba splatnosti. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.

.. 2. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. 8. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. čím menšia bude hodnota η . Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. 112 . Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 8.. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Larnerov index je mierou skutočného. . Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .6.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. x) usporiadané podľa veľkosti.6.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.

Hospodárska politika 8. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Aktivita 1. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. 113 .

dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). daňovou politikou. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Dôchodok je toková veličina. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. firme alebo štátu. obligácie a akcie). Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Charakterizovať tieto politiky. 9. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. firma alebo celá ekonomika. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. ktorý je výnosom z bohatstva. mzdovou politikou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. pričom príjemcom môže byť jednotlivec.Hospodárska politika 9. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. úsporné vklady. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). najmä so sociálnou politikou. Príjem je tiež toková veličina. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. politikou trhu práce a inými. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Bohatstvo. 114 . Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. dôchodku a príjem.

ide hlavne o nezamestnaných. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Giniho koeficient. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Z individuálneho pohľadu.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. To. tehotné ženy. deti a mládež. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. starých. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. 9. 115 . Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Robin Hood index a index chudoby. potrebuje poznať odpoveď na to. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. zdravotne postihnutých a chorých. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti.

ktorá sa odkláňa od diagonály. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9.1.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. by body ležali na diagonále. je to skutočná Lorenzová krivka. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Na rozdiel od dôchodkov. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov.Hospodárska politika 9. a tak vzniká krivka. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. A naopak. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Čím je stupeň nerovnosti nižší.2. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje.

9. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby... koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou.. 2. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.. Používanie indexu preto spôsobuje.. 9. Neprihliada však na skutočnosť.2. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Cieľom 117 . ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. tým je diferenciácia väčšia. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. aby mal každý rovnako vysoký príjem. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Hovorí o tom. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Čím viac sa blíži k 0.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine.. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Môže nastať situácia. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. ak sa blíži k 1. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. . tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti.

poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. právo na štrajk. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. alebo dávky.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. zákonnej dĺžky pracovnej doby. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. parafiskálne systémy. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. minimálnu mzdu a iné. Otázkou však ostáva. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). kde odvody majú charakter daní. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Tá poukazuje na skutočnosť. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. potom začínajú klesať. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. daní. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. nárok na dovolenku. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. hlavne starobné a invalidné dôchodky. kde leží tento „bod zlomu“. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. pričom štát zákonmi upravuje. ziskov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. nemocenským. miezd. ale len do určitého bodu. postup zamestnanca v prípade choroby. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr.

Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. elektrická energia. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty.2.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. poľnohospodárske produkty). Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Veľká nerovnosť. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. ktorých produkcia nemá regulované ceny.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. lieky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. cestové. V odvetviach. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. 9. ako aj veľká rovnosť. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. dochádza k substitúcií ponuky. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. plyn. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. 119 . kde sa vyrábajú tovary. sa stávajú atraktívnejšími. Klesá objem investícií do odvetví.

nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. 2. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. 1. 370) 120 . Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. T. zníženie agregátneho dopytu. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. s. s.: Hospodářská politika.3. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.: Hospodářská politika. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. T.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Môže mať za následok napr. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. mobility na trhu práce a pod.

121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Aktivita 1.

Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. ale tiež spoločnosť ako celok.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Vychádza z názoru. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. republikánske. 10. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. tak na pracovnoprávnu ochranu. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany.1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme.Hospodárska politika 10. kresťansko-demokratické a liberálne. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. kolektívne vyjednávanie a pod. 122 . Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. ale tiež spoločnosť ako celok. 10. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.

Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. t. zdravotnú politiku. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. dôchodkovej politiky. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. politike bývania. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.j. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. bytovú politiku. vrátane motivácie pracovníkov. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. aby bola sociálna politika účinná. 10. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere.1. Čím vyspelejšia je spoločnosť. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. úrokových sadzieb a kurzov. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. Vytvára podmienky nato. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. vzdelávacej politike. Znamená to. a pod. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. najmä na hospodársku politiku. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. ktoré sa snaží koordinovať. medzi ktorými sú silné väzby. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. podpory v nezamestnanosti). Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. zdravotnej politike. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. 123 . ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. politiku zamestnanosti.1. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika.Hospodárska politika 10. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky.

vytvárania záchranných sociálnych sietí. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Jej východiskom je. staroba. Jej podstatou je zmiernenie. stimulačná. Tým. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. garanciou základných sociálnych istôt. Subsidiarita znamená. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. sociálna solidarita. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov.1. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. súdržnosti a zodpovednosti. čo v sociálnej politike znamená. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Skladá sa z čiastkových princípov. ako sú princíp výkonový. resp. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Snahou je predchádzať určitým škodám. že každý subjekt si musí pomôcť sám. ktorá vznikne počas života jednotlivca. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. ktoré vznikajú ako 124 . choroba). súladu medzi vstupmi a výstupmi. subsidiarita. rovnakých príležitostí a potrebnosti. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. že každý by mal dostať toľko. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. 10. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Zásluhovosť znamená.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. podpornosť. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín).5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. že stimuluje k požadovanému vývoju. rovnosti. prerozdeľovacia. o koľko sa zaslúžil. preventívna a homogenizačná. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná.1. Spravodlivosť má právny rozmer. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. nezamestnanosť).Hospodárska politika 10. participácia a zásluhovosť.

Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. minimálnej mzdy. 10. prídavky na deti. hraníc chudoby. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. 125 . Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. dopravu. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. životného minima a pod.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. rodičovský príspevok. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. dôchodkového systému.1. čo znamená hranicu biedy. výkon práva na vzdelanie. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. štipendium a podpora vzdelania. a iné. materská a rodičovská dovolenka. nemocenských dávok. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. podpory v nezamestnanosti. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. materský príspevok. sociálna podpora. Štát sleduje. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. príspevkov na bývanie. výkon práva na lekársku starostlivosť. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. aká v pásme sociálneho životného minima. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. zdanenie príjmov a majetku. čo je hranica chudoby. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky.

. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. orgány tripartity. handicapovaných. barle) a ochranných pracovných pomôcok. bývania. − vecných dávok. zamestnávatelia. dôchodcom. peňažné dávky sociálnej pomoci. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské.. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. resp. dávky v nezamestnanosti a iné.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. 126 . ktorým nie sú určené. odborové zväzy a orgány. − sociálnych služieb. obce. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. Jedno z prepojení je v tom. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. politiky v danom čase. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. − úľavy a výhody. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. cirkvi. občania. občianske iniciatívy. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. vojakom. čiže existuje nezamestnanosť. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. mladým. charitatívne inštitúcie. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. ktoré sa používajú najmä v prípade. vzdelávania. zamestnávateľov. služby v oblasti zdravia.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. kedy nie je isté. dobročinné organizácie. určené na vopred vymedzené použitie napr. pre nezamestnaných). sociálneho poistenia. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. zahŕňajúce všetkých občanov. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. − účelové pôžičky. zamestnanecké zväzy. poradenstvo (napr. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. a to hlavne z toho dôvodu. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). sociálne narušených občanov. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. rodiny. kam patrí starostlivosť o starých. 10. študentom. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. napr. ktoré sú návratné. pôžičky na vzdelávanie. peňažná pomoc rodinám s deťmi.

poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. starších občanov. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce.Hospodárska politika 10. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. ponukou práce a cenou práce. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. ktoré dohodujú podmienky. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. ale nielen oni. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. ktoré niekedy vedú k tomu. 127 . 10.2. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi.2. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Ekonómovia. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. poskytovaním podpory v nezamestnanosti.

tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. ich orgánov a funkcionárov. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. podpora prevádzky pracovných miest. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. podpora na udržanie pracovných miest. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia.Hospodárska politika 10.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. starostlivosti o člena domácnosti. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. na druhej strane. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. ako aj územnej mobility pracovnej sily. podpora vytvárania nových pracovných miest. postup zamestnancov v prípade choroby. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. nárok na dovolenku.2. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. dĺžka pracovného času. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. a ktoré. právo na štrajk a iné. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. programy zamerané na mladých nezamestnaných. 128 . podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. podpora nezamestnaných. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. subvencovaná zamestnanosť. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. tehotenstva. práv a povinností odborových organizácií. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej.

ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. 129 . pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). ktorá je bez platenej práce. Okunovho zákona.2.( Y − Y*) .Hospodárska politika 10. 10. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. je schopná pracovať a hľadá si prácu.100 . pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . že nezahŕňa osoby. napríklad v tom. tento koeficient závisí od technologických. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Y predstavuje reálny produkt.2. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby.

Takýmito opatreniami môžu byť napr. 130 . že sú nezamestnaní.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Aktivity 1. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. dotované rekvalifikačné programy. nižšie úspory obyvateľstva. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. ktoré spôsobujú psychické traumy. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva.2. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. tým je nezamestnanosť vyššia.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. nižšia tvorba produktu. 10. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ktorá znamená. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ako aj zo sociálneho hľadiska. znižovanie daní. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. t.j. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. 3. 2. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Ďalšou možnosťou. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. kriminalitu a ďalšie problémy.

131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém.Hospodárska politika 11. Jej súčasťou je ekológia človeka. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva.1. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. klimatické a meteorologické zmeny). Je to také využívanie fondov prírody. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Každá ekonomická činnosť. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. produkuje vedľajšie efekty. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. hlavne spojená s výrobou. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ich následky a činitele. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. zmeny. 132 . slnečné žiarenie. 11.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. 11. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. vrátane človeka. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. s. Rast voľného času je faktor. nakoľko 136 . Ukazovateľ. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. rodine. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. np predstavuje netrhovú produkciu. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). ktoré v nej prebiehajú. 11. ktorá neprechádza trhom.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . T.: Hospodářská politika. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. blízkym – je to produkcia. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. pš predstavuje produktivitu škodlivín. vč predstavuje voľný čas. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.

4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. ktorá je ekonomicky efektívna. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. 137 . náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. čo znamená. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Metodika tzv. znížia sa škody zo znečistenia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. avšak tým. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. 11. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. vedeckotechnickým rozvojom. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. Tieto náklady súvisia s inováciami. Aktivita 1. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 .

efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. zavádzanie technického pokroku. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. napr. vonkajšia ekonomická rovnováha. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. 12. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. HDP. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. pri využití možných zdrojov. podiel HDP na jednotku živej práce.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. 12. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. rast vloženého kapitálu. miera inflácie.1. rast efektívnosti základných prostriedkov. miera a štruktúra nezamestnanosti. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. rast počtu pracovných síl. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií.Hospodárska politika 12. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. 139 . rast vložených investičných statkov. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. vyrovnanosť platobnej bilancie.

(P = 2%). ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Ozývajú sa námietky napr. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . − priemerná ročná miera nezamestnanosti. (G = 3%). je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). (B = 0%). V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.Hospodárska politika 12. − priemerná ročná miera inflácie. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Kaldor. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). v ktorom sú vyznačené hodnoty. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Táto metóda prešla určitým vývojom. Z toho vyplýva. ale tieto návrhy sa neujali. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti.5%). V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň.1. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Ide o štvoruholník. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Jeho úpravou. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. infláciu a nezamestnanosť. V 60. ktoré by mali byť dosiahnuté. (U = 5. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. v tom smere. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. v určitých vzájomných vzťahoch. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Jeho autorom je britský ekonóm N.

nízka miera nezamestnanosti. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Napriek tomu. miera nezamestnanosti. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. miera inflácie. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. skonštruovaný A. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ktorú im spoločnosť prisudzuje. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. 12. ako je tempo rastu HDP. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Z takto definovaného indexu vyplýva. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády.1. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Fairyho. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Tak. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ako sme už spomenuli. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. 141 .

g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. V tomto prípade je celkom ľahostajné. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie.g t . kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. 142 . ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Nemožno pochybovať o tom. Tobina a J. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Taylora. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa.ut . Aj v tomto prípade platí. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. alebo bude nižšia. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. tzn. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. V súlade s týmto záverom bude platiť. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. že s rastom hodnoty daného indexu. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny.

Metodológia.1. AA(Aa). perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. riadenie ekonomiky. V prípade krajín. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). vývoja konkurencieschopnosti. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. že emitent. až po jednotlivé podniky a obce. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. pozostáva z dvoch základných komponentov. ekonomickej štruktúry. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Je to široko využívaná investičná informácia. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. 143 . Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. stav a flexibilita platobnej bilancie. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. A(A) a BBB(Baa). Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Hodnotenie bonity subjektu. pričom má tendenciu postupne klesať. resp.Hospodárska politika 12. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. ekonomického rastu a jeho perspektívy. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. dlžník. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň.

C. CC(Ca) a C (c). A2. A1.12.12. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. resp. Tab. pri Moody’s číslice 1. B(B).P2.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.prípad neplnenia záväzkov . Znamienka + a – . D (NP pri Moody’s).D Zdroj: NBS 144 . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.1). CCC(Caa). verejne publikovaný slovný komentár.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. A3( P1. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .

agentúra uvažuje o znížení stupňa.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). Čím ma krajina vyšší rating. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − negatívny. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. 145 . ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. ktorý môže byť: − pozitívny. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. − stabilný. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch.

Hospodárska politika 13. 146 . Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. Samozrejme.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.13. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.1. budeme brať za významný práve tento rok. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. že ich bolo viac. Charakterizovať jednotlivé etapy. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. 13. ktorá ešte stále nie je dokončená.

vykázanej nezamestnanosti. transformačná a potlačovaná inflácia. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. nízka efektívnosť. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. skrytá inflácie. privatizácia a reštriktívna politika. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. pri zachovaní soc. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. dotvorenie inštitucionál. liberalizácia cien. zriadenia Šoková terapia. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. Zníženie reálnych miezd. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. trh dodávateľa 2. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. Etapa oživenia 3. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. rastu Silný ekonom.Ponukové obmedzenie. rast zadlženia spomalenie ratu. Obnovenie ekonom. . Etapa nerovnovážneho rastu 4. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. Obchodu. vznik oficiálne zamestnanosť. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. nerovnováhy. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. obmedzenie. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Oficiálne plná depresia. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. ku výraznej nerovnováž. zahr.

Existovali obavy pred transformačnou pascou. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. resp.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. 53) 13. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. štrukturálnymi defektmi. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). s. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. chronickými prejavmi nerovnováh. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. a 80.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.Hospodárska politika Obr. V 70. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. pričom však hrozilo. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. 13. A.1. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). 13. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). a to tak v ich globálnej relácii. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. ako aj v štruktúre. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Koncom 80. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. potom v nej bola aj inflácia. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny.2 I. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 148 . „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. a 60. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené.1. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. teda stavom. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. potlačovanou infláciou.

problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. stabilizácia ekonomiky. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. že sa ČSFR k 1. Kumulovaný pokles do roku 1993. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala.1. 149 . čiže otvoreným rastom cien. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Neúspechom.1. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. ale zároveň podcenený. aj keď v istej miere nevyhnutným. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. štruktúrnych defektov a pod.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. Stal sa politicky citlivou záležitosťou.3 II. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. vyvolal mnoho diskusií na tému. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie.1. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Výrazný pokles produkcie. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. 13.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP.

že existovala snaha o obozretnú. čo vyvolalo silný rast dovozu. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Nadmerný podiel výroby polotovarov.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. 2. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. a 3. pokles tvorby HDP. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Vznik nového štátu k 1. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR.1. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Neexistovala 150 . negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Pre celú túto etapu je typické. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Reformný proces sa však spomalil. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Problémom sa však stalo. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. aj keď miernejším tempom. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. skôr reštriktívnu fiškálnu.

z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ale len v tom prípade. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP.4 III. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. 13. V ekonomike sa viac investovalo. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Preferoval sa silný ekonomický rast. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. ani proexportného účinku týchto investícií.1. rozvojových impulzov a pod. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. 151 . Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. ako aj k silnému nárastu investícií. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. preto šlo o rast „na dlh“.

ktorý stratilo v roku 1998. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. plynu. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. tepla. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP.1. ako aj takmer 152 . Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. spôsobila. od októbra 1998 do januára 1999. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. resp. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Po nástupe novej vlády. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. dopravy. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. ktorá sa nevedela zjednotiť. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou.5 IV. Ceny elektrickej energie. kým dopad na ceny bol podstatne menší. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. pričom nebol dôvod predpokladať. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. 13. Rôznorodosť koalície. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku.

v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Stabilizoval sa ekonomicky rast. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce.6 V. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998.1. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. 13. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. že prijaté opatrenia boli úspešné. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. úpravy nepriamych daní. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. na rozdiel od roku 2002.

K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Vstup Slovenska do EÚ. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. znižujúcej sa miery inflácie. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. 1. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti.Hospodárska politika daní. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. v súdnictve a v školstve. v zdravotníctve. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. hoci mala klesajúcu tendenciu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. ako aj zahraničný dopyt. Ďalším domácim faktorom. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek.

prenájom a obchodné činnosti. verejná správa. školstve a doprave. stavebníctvo. ostatné spoločenské. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. V júni 2006 sa konali voľby. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Ekonomický rast bol vyvážený. Dynamický rast hospodárstva. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. zdravotníctve. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Rok 2006 bol rokom. koncepčne inak zameraná. poštách a telekomunikáciách. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. V roku 2005 sa ukázalo. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. sociálne a osobné služby. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Jediným sektorom. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. boli ceny potravín. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Cenová úroveň. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. vysoká investičná aktivita. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. obchod a priemysel. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. meraná indexom spotrebiteľský cien. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006.Hospodárska politika bilancia služieb. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj.

Údaje sledovať v súvislosti s textom. Aktivita 1. že rok 2006. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. 4 1. trhových služieb). Povinné zadanie č. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. 2. ťažil z reforiem uskutočnených vládou.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Ako už bolo spomenuté. Súčasnú vládu. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. 156 . Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. etapu. ceny pohonných hmôt. Pre roky 1998. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Dá sa povedať.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

Bratislava iris 2002.: Zásady ekonomie. J. Praha : Professional Publishing. ISBN 80-7169891-1 158 . 2000.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice.V. M.. 2006. M. M. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. V. Bratislava: Elita 1995. 2004. S. Bratislava 1998. Praha: SPN.o. 2005. ISBN 80-88715.. 2005. Praha : Victoria Publishing. D. 2005. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. Bratislava : Iura Edition. N. Trenčín. a kol. Beck. HOMBURG. R. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.: Makroekonomie.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Praha : Oeconomica VŠE. 2005. 2003. Diplomová práca. HABÁNIK. a kol. J. 1998.: Makroekonómia. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. – KOTLÁN. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. J. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Praha : C. Praha : ASPI. V. Žilina : poradca podnikateľa. – FARKAŠOVSKÁ. 2007. KUBÁTOVÁ. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.: Základy makroekonómie. J. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2003. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN.: Hospodářská politika.r. a kol. Bratislava : Kartprint.V. I. a kol.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. V. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Sociální politika v ekonomické praxi..: Makroekonomie.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov.: Štátny rozpočet..: Makroekonomie. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Fischer. [21] MANKIW.: Politológia pre ekonómov. J.. TOMŠÍK.: Sociální politika. R. B.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. 1994.. M. Bratislava : Iura Edition. TnU AD. J. 1995. středně pokročilý kurz. B. K. 2004. Fiskální politika. G.: Dane podnikateľských subjektov. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. J.. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH.: Makroekonomie. Makroekonomika a nová makroekonomika. S. 2005. K. Praha : Management Press.. a kol. HABÁNIK. Ekonomická fakulta. 2003.: Makroekonómia. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.: Dejiny ekonomických teórií. ISBN 80-7261-094-5. Praha : Grada Publishing. M. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Ostrava : Sokrates s. FELDERER. SOFA. H. KOGANOVÁ. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. A. 2004.

Z. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA.o. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. A.: Hospodářská politika. 2006. Praha : Portál. nezaměstnanost. M. 2004. BEBLAVÝ. P. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. E. 2006.: Centrální bankovnictví. 2000.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. Bratislava : ÚS a SE SAV. A.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. M. 2001. Praha : Management Press.: Sociálne zabezpečenie. Praha : Management Press. V.: Protimonopolná politika. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.: Makroekonomie v kostce. 2003. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001.: Ekonómia.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Bratislava : Elita. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. 2002. Bratislava : SPRINT. V. Praha : C.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Bratislava: Sprint vfra. M.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. 1997. 1999. A.: Sociálna politika. A. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. – ŽÁK.: Hospodářská politika.r. E. M. 1997. E. 2005. D. I. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 2007. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Hospodářská politika. 2004. Praha : GRADA PUBLISHING. Beck. W. Praha : C. 2003. Praha : Grada Publishing. H.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. P. M. a kol. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Beck. – ŽÁK. makroekonómia. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. Bratislava : Iura Edition. s. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. a kol..: Trh práce. Praha : Grada Publishing.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. Vědecká monografie. T. 1996. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. 2001.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. A. 2005. 2002. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ.. MAREŠ. H. Bratislava : Sprint vfra. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. J. Teoretické aspekty vývoja konkurencie.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Z. Bratslava : Ekonóm.. P. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. F. 159 . ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. sociální politika. – NORDHAUS. I. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. 2000.: Ekonomie veřejného sektoru. M. T. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.

: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. 2001. 2006. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. 2007. 2002. Bratislava: SPRINT. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. a kol. M.: Hospodárska politika.Hospodárska politika Studia Oeconomica. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2003.: Teória a prax hospodárskej politiky. Praha : Victoria Publishing.: Environmentálna ekonómia. V. s r. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. P. 2002.. Bratislava : Ekonóm. 1994.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. [44] URAMOVÁ. ISBN 80-8083-057-6. M. a kol.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. Ekonomická fakulta. Bratislava : SPRINT. P.: Trh práce a jeho nedokonalosti. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. [48] VINCÚR. K. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Košice : Technická univerzita v Košiciach. 2005. E. 2005. a kol.: Tvorba a ochrana životného prostredia. P.o. Ekonomická fakulta. 2005. Bratislava : SPRINT. L. a kol.: Hospodářská politika. ISBN 80-89143-36-9 160 . 2004. Diplomová práca. J. Bratislava : Mekury spol.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful