HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.... 39 Stabilita a rovnováha .............1..................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ....... 35 Intervencionistická hospodárska politika ...2 Koncepcie hospodárskej politiky .... 35 2....... 28 Formovanie hospodárskej politiky ......................................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .....2..........1 .................................2 1............ 14 Všeobecné a tradičné ciele ... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ............................................................................................................ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .............................................................6 Nástroje hospodárskej politiky ....3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.............................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ..................................Hospodárska politika Obsah 1......... 19 Typy hospodárskej politiky ....................... 13 Ciele hospodárskej politiky .................................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ..................2 1.............................. 10 Nositelia hospodárskej politiky . 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky .........6... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ....................2...........1 1................................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika... 25 1......1 3.........3 2.....1....... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .........8 1.............. 34 2.............................................. 14 Racionalita cieľov.................................... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ... 1..............2 2..1............. 17 1.........................................4 2.. 21 1........................................................................ 24 Informácie pre hospodársku politiku............................................................................3 1....................4 1..................................................................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................................................. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky........... 3............................................1 2.........................9.................................2 3.........3......................................2 3. 22 Hranice hospodárskej politiky ... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ........................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..... 32 Liberálna hospodárska politika.......................................... 42 3..5 1..............6...............................................................5 2.............2 1.............................................................3...............1 1...........................2....................6..........1 1.....7 1...................................................1 2.................................................................................... 39 Ekonomický cyklus ..................................................... 2.................................................................1 2.........1............................. 27 Zrod hospodárskej politiky........................1................................

........................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky .......1 4.........................................................2 4.2 5................... 54 Daňová reforma................4 3...................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu................................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika ................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.............. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.............. 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.................... 58 Efekt vytesnenia ......2 4................1 5............. 56 4...........................................................................................................3....2 3..............................................5 5....................7.......3........................ 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.............. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............................3............ 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.........2 4.............. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ........................4 4.............3 3...............3.........................................................1 4.......................................................................................................................... 68 Nástroje menovej politiky..................1 4.................. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.......3... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .................3 4....Hospodárska politika 3............1 4............ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách............ 59 4..........................................2 4............................................1 4................................................3.....................2 4......3................................................................1 5.................................. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.....4 Typy menovej politiky .......3...................................................................7 Typy fiškálnej politiky ................ 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .... 63 5.....................................................................2 5........... 61 Priame nástroje menovej politiky......................................1 3.....................3.3 5......5..................................................................................................................................5 4.............5..........7....... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ............................ 49 Zmeny daní............... 5.3 Ciele stabilizačnej politiky ......4 4.............................................4.................................3 MENOVÁ POLITIKA ............... 69 ....7.................................................1 5.............6 4.................................4 4.........3 4....................................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.......................7......................... 53 Rozpočtový schodok .....................................................................................3.......... 48 Nástroje fiškálnej politiky ........................... 47 Ciele fiškálnej politiky .... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky............ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ........ 48 Vládne výdavky......................................4 4...................................................4.......2................ 4.................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku......................................... 57 Problémy načasovania .............. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .....7...............3...............................................................................................................................................

.................................................................................1 7...... 87 Teoréma lokomotívy .......................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .4.....................2 7........................ 6..........5 5.......................................................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...............3 7....1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ....1 6........................................................................................... 85 Vyrovnávacie procesy .............................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...................................... 93 7.. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ..............................................3 7.............................................. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ..... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.. 99 7....................1.................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ..... 101 ............................................1...............1 6.................................Hospodárska politika 5.............................2 6......................4.............. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ............................... 91 Štruktúrne zmeny........... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ... 84 Devízový kurz ..........2 6............................................................ 95 Ciele štruktúrnej politiky..............................1 7.................. 91 Štruktúra ekonomiky ...............................................5 7............................1 6.........................................................................3......................6...............................................5...4....6 7...........................6........... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..............................2 7......6 6.........3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ...................................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku..2 5.... 89 6..................................................................................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ........ 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky................. 88 Princíp importovanej inflácie ........1......... 7............................................................................... 72 Dilema centrálnej banky...... 92 Konkurencieschopnosť........................................ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .............................................................5...........2 7.........................................1 6...........3 5....1.......3..................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.............. 91 Východiska štruktúrnej politiky ...................2 7...............................................1 5...................................4...................................................................... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ............7 Prístupy k štruktúrnej politike .......................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.2................................................................................................................3....1 6.................................5 Platobná bilancia ............................2...............................................5............ 96 Tradičná štruktúrna politika .............4......3 6.........2 7............ 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ...............................1 7.............................4 6........ 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .......................................4 7.. 81 6............................ 98 Druhy štruktúrnej politiky...........1 6...

................ 122 10.....1....... 112 8.1.. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA......................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ............... 8........3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .................................................2............................................................5...................................1....2 Politika zamestnanosti .............................................. 128 10........................6.............2.....................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ............. 119 10.......... 109 Štátny zásah alebo regulácia................................................................................. 127 10..................... 127 10.................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .....................................Hospodárska politika 8..................................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.......1....................................................4 Princípy sociálnej politiky.................................2 8.......... 124 10................................. 124 10.............................2 Vymedzenie sociálnej politiky ....................................5 Funkcie sociálnej politiky........................ 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ........ 105 Relevantný trh ...................................... 122 10.......... 126 10.3 8... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .........2 8.................. 123 10......................................................................................................1 9................ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.....2..... 122 10....................... 123 10.............. 112 Larnerov index..............................................................5................................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ................................................ 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ..............6.... 114 Meranie nerovnosti .............. 116 Giniho koeficient .........1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.......................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .................6...........................................7 9....... 115 Lorenzová krivka...........2................... 106 Formy obmedzovania konkurencie ........................ 129 . 107 Zneužitie ekonomickej sily....................................1......................1 8.........................................................................5........................1 8....2...... 9................................................................................1 9........ 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ......................................2 8......................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky.........1 Sociálna politika ... 110 Stupeň koncentrácie................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ................ 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ..3 9..........................................................................................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky....2 9....4 8....3 8.................1 8..............................2...........................................6 8..............2 Vymedzenie politiky zamestnanosti........ 117 9............................5. 111 Herfindahl-Hirschmanov index ........4 8.......................... 125 10........................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE..3 8....................1.........................................................................................................

....... 148 13............... 129 10....1................................................1 Životné prostredie a ekológia ........1........................1 Východiskový stav (do roku 1989) ...................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ............. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................................................................... 135 11.................................................................2. 139 12................................................ 143 13......4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .............2 Magický n-uholník ......................1....................................................... 146 13.......................... 130 11....5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ............. 132 11....................................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..........1...........................1 Východiská environmentálnej politiky..............................1... 158 ................................ 133 11....................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ........................... 137 12........................Hospodárska politika 10............... 132 11.............. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).. 139 12..1..............1..................................... 132 11.................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .............. 148 13............6 V.............2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.............................................................................. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ...................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.. 149 13.......4 Rating ........................................................................................1..................... 133 11........... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ............................................. 153 POUŽITÁ LITERATÚRA........................... 152 13.2 Vymedzenie environmentálnej politiky .3 II.....1.................... 146 13..1. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)...................................................4 III....................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska............................................................2 I.....5 IV......1............ 140 12...........2.....6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .....................1 Tempo ekonomického rastu ....................1........................ 141 12............................................ 151 13........................ 139 12....... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).

Daniela Bartková. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Ekonomická fakulta. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. nástrojov. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.Hospodárska politika 1. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. t. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Predstavuje súhrn cieľov. spoločnosti a štátu. P. 1. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda.j. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. náboženstvom a pod. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. ktoré súvisia tak s tvorbou. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Je pochopiteľné. 10 . ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. to znamená na konečné použitie. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. napríklad kultúrou. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. históriou vývoja. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti.

priemyselnú. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. postupoch a inštitúciách. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. politické a aj právne. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. stabilizačnú. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. menovú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. subjekty. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. spôsoboch. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. nástroje a ciele pôsobenia. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. napr. Je preto vedou prierezovou.: fiškálnu. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. ciele a nástroje. sociálnu. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. sa 11 . V rámci politiky. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. kritériá. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. jeho organizácia a chod. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. regionálnu. obchodnú. investičnú a ďalšie. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. vonkajšiu obchodnú. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. sociálnu a medzinárodnú situáciu. dôchodkovú. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. poľnohospodársku. štruktúrnu.

vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. princípy. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. A. – 3. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. s. ktoré obsahujú ekonomické.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. opatrenia a koncepcie. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. 13) Na Obr. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. Prostriedkom politiky je politická moc. 12 . 1. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému.. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. M.: Hospodářská politika. 1.

súdne inštitúcie. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. inštitúcie protivážnych síl. politické strany. ale aj masmédia. Patria sem veľké podniky. menových agregátov. ako nositeľ hospodárskej politiky. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). vláda. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Štát. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). funkciami a cieľmi. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. vykonávať ich a aj ich presadzovať. podmienok podnikania. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. odbory. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. výskumné. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. resp. vedecké inštitúcie.). Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. centrálna banka a ďalši inštitúcie. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. na jej realizácii a kontrole. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. ale majú priamy alebo 13 . Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. daňová sústava a pod. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. úrokových sadieb. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku.

Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Sloboda sa chápe ako stav. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. ktoré majú byť naplnené. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. je nevyhnutné. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. hlavne hospodárske zväzy. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. pokrok. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. resp. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 .3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktorí majú rozličné ciele. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. politických strán. Kategória ekonomickej slobody znamená. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktoré považujú za dôležité. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu.3.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. 1. nadnárodné organizácie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. istotu. 1. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. udržanie demokracie. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. blahobyt a bezpečnosť.

Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. ale hlavne v ústavách. 1. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase.2. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. distribučnej spravodlivosti. problematika rozdeľovania dôchodkov. ktorú charakterizuje Obr. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. „zrýchlenie rastu“. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. len o zameraní trendu. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Optimálny alebo primeraný rast 15 . tradičné ciele.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. M. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. a spája sa s ním. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. 1. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom.Hospodárska politika najčastejšie chápe. s. A. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. zloženia vlády. Lorenzovej krivky. – ŽÁK.: Hospodářská politika. 92) Hospodársky rast.

rovnováhu cien a stability meny. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. 1. získavajú na svojej dôležitosti. T. s. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. 1. 155) Obr. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. ktoré týmito vrcholmi sú. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. 16 . ktoré v súčasnosti. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia.: Hospodářská politika. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. Nízka miera nezamestnanosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. tak vnútornej ako aj vonkajšej. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. resp.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.

4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. 17 . Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. nepriame. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu.3. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. protekcionistické. konkrétne danom období. napr. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. vzťah komplementarity. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. dopĺňajú sa. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. ktoré medzi cieľmi existujú. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. expanzívne. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. napr. meniť a kontrolovať. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. systémové.2 Racionalita cieľov. reštriktívne. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. vzťah neutrality. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. (napr. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. navzájom sa posilňujú. • • 1. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. liberálne. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. vzťah konfliktnosti. resp. bežné. regulačné. Phillipsová krivka). − spôsobu aplikácie. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. vzťah identity. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii.Hospodárska politika 1. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele.

zmena colnej tarify). Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. nástroje a ciele. a nakoniec aj organizačných. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. ale aj od postojov ekonomických subjektov. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. požiadaviek. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. lokálne. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov.Hospodárska politika − časovej. atď. priame a nepriame. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). Nástroje. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ktoré nastali v hospodárstve. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. odvetvové. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. menia len veličiny. ďalej z cieľového stavu. sektorové. priestorovej. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. základné a odvodené. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. zabraňujúce. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja.j. sankčné. krátkodobé. obmedzujúce. výmeny alebo spotreby. t. medzinárodné. rezortné. od predpokladanej reakcie. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. 18 . Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. rozdeľovania. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. všeobecné a špecifické. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. dovozná prirážka. ktorý sa má dosiahnuť. rozmeru použitia zvolených nástrojov. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov.

Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. stred a ľavica. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády.Hospodárska politika 1. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. 19 . Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Za základné formy sú považované pravica. 1. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Vzťah nástroj. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. časové obdobie. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Ak tomu tak nie je. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. systémovo podporujúce opatrenia. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. systémovo zodpovedajúce opatrenia. resp. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja.

Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). sociálnu politiku. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. zvykové správanie sa. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. štruktúrnu politiku. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. normy konania. deľby moci na zákonodarnú. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. akokoľvek spontánne vzniknutý. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ako sú vžité konvencie.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. 1. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 .6. Problémom je. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. menovú (monetárnu). administratíva. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. právo. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. výkonnú a súdnu. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva.6. Hospodársky systém. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka.Hospodárska politika 1. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky.

ďalej prešetrenie.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. ale sú to stanovenia zásad. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. a navyše. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. obmedzenie v rozhodovaní napr. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. − obmedzovať dvojité zdanenie. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. sústavných rozpočtových deficitov. ktorým by sa sama nepohybovala. prípadne strednom časovom horizonte. 21 . Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. 1.6.). pri drogách a pod. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. regulácia cien miezd. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. že sa obhajuje existencia tzv. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých.

V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. je jej umožnená. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. demokracia a politický pluralizmus. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. konkurencieschopnosť krajiny. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Slobodné. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. priame a tajné voľby. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Veľké záujmové skupiny. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Byrokracia. 1.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. ale aj cenovú hladinu a iné. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. Každá krajina. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. ktoré z členstva vyplývajú. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. chrániť spotrebiteľov na trhu. Byrokracia je systém. ako zvláštna skupina. zúčastnené 22 . preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. existencia byrokracie. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Napríklad krajiny. Znamená to. pri nedostatočnej kontrole. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva.

kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. že novozvolené vlády (najmä tie. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. nedostatok informácií pre rozhodovanie. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. V podstate ide o to. Nevyužitie politického kapitálu. 23 . skutočnosť. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. majú veľkú dôveru ľudí. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. dominancia teoretickej hospodárskej politiky.j. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. 1. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. dominancia praktickej hospodárskej politiky. Znamená to. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. ktoré sú k dispozícii a pod.

V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ale môže mať aj charakter administratívny. ktoré by mali byť známe verejnosti. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. resp.Hospodárska politika 1. fáze prognózy – plánovania. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. V druhej fáze. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. 1. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. prognóza – plánovanie. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . 24 . Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. rozhodovanie. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. určitej normy. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Kontrolou. implementácia a kontrola. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ako aj časových oneskorení. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali.4. Ide o zistenie toho.

Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. o ktoré má vláda záujem. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. prognóza – plánovanie 3. analýzou spotreby. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja).. analýzou rovnováhy. (2007) s. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. efektívnosti národohospodárskych procesov. analýza 2.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1.kontrola Časové oneskorenia 1. životného štýlu obyvateľstva. 2. demografické. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. analýzou vonkajších vzťahov. politické sociálne.implementácia 5. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . hospodárske aj vedecko-technické). administratívne 4. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu.: Teória a prax hospodárskej politiky.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.9. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola.. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. a kol. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. 1. 1. 5. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. na znalostiach a intuícii odborníkov. hodnotového systému obyvateľstva). resp. P. rozhodnutia 4. poznávacie 3.

ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Aktivity 1. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 2.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 26 . 3. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.

ale najmä klasickej ekonomickej školy.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov.1. ktoré by jej vznik neovplyvnili. Hospodárske krízy. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ako napr. storočia. že jediné. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Pre klasikov platilo. svetovej vojne. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. rokoch 20. Jedným z podstatných momentov. dopyt ako taký. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Neznamená to však. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. hospodárska politika je vednou disciplínou. Mnohé argumenty boli skôr proti. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Tým.Hospodárska politika 2. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. považujeme ju za vedu pomerne mladú. neúrode alebo vojnám. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. čo je potrebné pre trhový systém. Až Veľká svetová hospodárska kríza. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. udržiavať spravodlivosť. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. 2. v 30. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. formovala v podstate až po 2. 2. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody.

skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. rokov 20. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. M. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. storočia. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. storočia vznikla v USA prvá. rozsah výroby. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. ktorá priniesla zmeny v tom. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. intervencionistická koncepcia New Deal. zavádzali niektoré formy plánovania. do ktorých predtým nezasahoval.Hospodárska politika New Deal. ceny. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. uvažovalo sa s tým. 2. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. regulovali konkurenciu. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. začiatkom 30. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. stanovovali minimálne mzdy.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. Keynesa. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. avšak ešte neucelená. − potvrdil sa poznatok. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. J. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. maximálny počet pracovných hodín atď. New Deal nebol ucelenou koncepciou. 28 . Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. M. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie.1.

Kanady a Veľkej Británie. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. rokoch minulého storočia. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. rokoch prostredníctvom „New Economics“. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. štát blahobytu. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. že teória. bankovej politiky štátu. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. potvrdilo sa. rokoch bola realizovaná tzv.j. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. V 50. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. 29 . Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. 2. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.1. atď.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu.. úspor. zamestnaneckých zákonov. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. spotreby. daní. politikou „Stop and go“ a v 60. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. neoklasická syntéza. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. jeho výšky a štruktúry. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. investícií.. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. ekonomiku v stagnácii. efektívnej miere. akceptuje systémové opatrenia. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. atď. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. Po 2.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Hospodársku politiku.

o vývoji cien. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. rokoch vo Francúzsku. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. rokov 20.1. storočia. tzv. Vychádza z toho. zástupcov výskumu. 30 . ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. najmä Švédsko.60. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. rokoch 20. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. teda právo na prácu. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. 2. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. spotrebiteľov. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Holandsku a Japonsku. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. ktorá má zabezpečovať životný štandard. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. . vykonávacieho plánu. tretej cesty.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. že každý občan má právo na dôstojný život. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. konkurencie. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. ktorý verejne vyhlási. 2. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Je to snaha o nájdenie tzv. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. ako aj na strane súkromného sektora. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti.1. krajine.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov).

Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Za predpokladu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. teóriou racionálnych očakávaní. Podľa tejto rovnice. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. ekonómiou strany ponuky. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. množstvo peňazí v ekonomike. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. že najdokonalejší nástroj. Friedman. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M.

: Hospodářská politika. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorá sa sformovala koncom 70. Buchananom. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. 20 2. Laffer. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky.1. ako aj súkromných subjektov. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. 2. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. s.Hospodárska politika produktu. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. rokov 20. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. že ak poklesnú dane. I. – Žák. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. M. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Ekonomickým smerom.1 Porovnanie keynesiánstva. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. M. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. ktorý bol presvedčený o tom. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Tab. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.

svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. 2. Tab. a mnohé iné. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. 33 . 2. analýzy východiskového stavu ekonomík. formulácie cieľov transformácie a 3.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Koordinácia svetovej. svetového obchodu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Medzinárodná finančná spoločnosť. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Medzinárodná organizácia práce. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. prístupu k progresívnym technológiám. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. trhu a svetových peňazí. Medzinárodný menový fond. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený.

myšlienkové a ideologické korene. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním.Hospodárska politika Tab. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . intervencionistický. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Liberálny – trhový postoj je ten. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. 2. 108 a 109 a Vincur 2. Intervencionistický postoj je ten. liberálny a 2. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. harmonický. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky.

Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. vytvárania konkurencie. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. rokov 20. že trh sám. ako a pre koho vyrábať. vyrovnaný štátny rozpočet. storočia. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. individuálny výkon a slobodu.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. pružnosť. ktorá je podriadenou politikou. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Každý hospodársky subjekt tým. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Dominuje názor. storočia.2. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. 2. povzbudzuje podnikavosť. Existencia monopolov. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. že sleduje vlastné záujmy. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ako aj intervencionistických koncepcií. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby.2. rokov 20. 2. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. ktoré sa uplatňujú od 70. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. čo má za dôsledok vznik 35 . Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. uspokojuje aj potreby iných. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. vyrieši hlavné otázky čo. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov.

) Obr. 108) 36 . M.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. francúzsky model a pod.: Hospodářská politika. 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. A.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. s. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. Obr. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. 2.

). monetarizme. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.2. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.2. T.: Hospodářská politika. 2. 188) Aktivity 1.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. 2. keynesiánstve.. fyziokratizme a klasickej ekonómii. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 37 . s.. ekonómii strany ponuky.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

Stabilita je vlastnosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. resp. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. ktorý je schopný účinne. nerovnováhy v ekonomike. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. 39 . 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike.Hospodárska politika 3. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. ktorá je charakteristická pre systém.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. 1. 3.

sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. či ide o impulzy. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. s. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. ako aj cyklické výkyvy. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. M. 137) 3. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. 3. jednorazové alebo sústavné.1. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. šoky alebo poruchy náhodné.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. 40 . alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. – ŽÁK. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. napríklad podľa toho.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . Tak štruktúrne. A. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov.: Hospodářská politika. 3. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. K .

Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov.: Hospodářská politika. M. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). − súčasné. ako aj jej budúci vývoj. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. miera zamestnanosti. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. spravidla trvá 4 roky. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. A. je vopred známa. a pod. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. 121) 41 . 3. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. s. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2.). – ŽÁK. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia.) − oneskorené. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Dĺžka politického cyklu. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. na rozdiel od ekonomického. ceny výrobkov. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.2. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. miera nezamestnanosti. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.

sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. neustále menia. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. 3. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. resp. ale aj celosvetová ekonomika. V tomto smere je potrebné pripomenúť. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. čo znamená tak pozitívne. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ktoré vláda používa. vysoká miera zamestnanosti. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. 3. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé.Hospodárska politika Graf. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou.3. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. . V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. aké poruchy v ekonomike existujú.3. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. resp. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ako nástroja hospodárskej politiky. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. 42 . ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Dôležité je zistiť. eliminovať. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. Mnoho nástrojov.

3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. 3.3. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.3. menovej. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. AD. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. rast HDP. ako považujú ekonomický systém za stabilný. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. úroková miera. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. 3. − vonkajšia hospodárska politika. − dôchodková politika. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktorá je formou protiinflačnej politiky. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. − menová politika. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. M. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. J. podpory spotreby znižovaním daní. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. že každý nástroj má svoj časový priestor. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.Hospodárska politika 3. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele.3. M. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. napr.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. AS.

že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 44 . s. ako to zobrazuje Graf 3.4. A. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. V prípade. M.j.: Hospodářská politika. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. t. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. – ŽÁK. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Tab.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov.1. 3. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. vytvára sa tzv. 3. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. vytvára sa tzv. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. deflačná medzera. inflačná medzera.

aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.5.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. Snahou tejto koncepcie je to. 45 . dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Takýto posun je zachytený na grafe 3. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. 3. čo znamená. Východisková úroveň rozvoja. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. nízkym deficitom ŠR. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.

Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ekonomickom raste. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. 46 . čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. zamestnanosti a nezamestnanosti. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). čo je predpokladom budúceho rastu. 3. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Aktivity 1. 2. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.

1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Napriek tomu. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou.Hospodárska politika 4. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. 4. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. 47 . Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu.

ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky.Hospodárska politika 4. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. vonkajšie ekonomické vzťahy). Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. ktoré majú proticyklický charakter. aby sa presadzovala efektívnosť. − dotácie bytovému hospodárstvu. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. rentabilita. čím napomáha menovej stabilite. opatrenia. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. znižovanie nákladov a hospodárnosť. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. infláciu. ide o cielené opatrenie. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. nezamestnanosť. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. 4. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. − zmeny v objeme rozpočtových položiek.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. − poistenie v nezamestnanosti. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky.

Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. teda od množstva finančných prostriedkov. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. dôchodky sú v nižších pásmach. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu.3. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. 4.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. e= 1 1 − MPC 49 . Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. V konjunktúre. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. ale len nominálne. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. čo zníži ich celkový dopyt. rastie aj úroveň zdanenia. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. V recesii. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. keď príjmy klesajú. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. ale trvá aj v ďalšom období. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. ktoré domácnosti neusporia. čím sa im znižuje disponibilný príjem.

V ekonomike tak vzrastie spotreba. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov.Hospodárska politika 4. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Ak vláda zníži dane. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. 4. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. 4. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. je vhodnejšie. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní.3. Tento vplyv 50 . že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Ak vláda zvýši dane. Výsledkom je. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. ale aj úspory a investície. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Zníženie daní spôsobí.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Vzhľadom na to. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.3. zvyšuje tým množstvo peňazí. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor.3. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ale aj na strane agregátnej ponuky.

Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.4. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. (2007) s. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. 4. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. 51 . Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. 4. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. čisté dane. hlavne pri zmenách daní. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. Podľa toho. P. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. 4.1. 4.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv.: Teória a prax hospodárskej politiky. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. a kol. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR.

2.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch.2.1 vpravo).1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.1 vľavo). Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. resp. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. 4. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. aktivizuje voľné zdroje. Vzhľadom na to. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. ktoré sa použijú 52 . Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4.

obmedzenie výdavkov na obranu. ale posunie sa do bodu E2. a to v jej raste. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. 4.4. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. reštriktívnu fiškálnu politiku. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. 53 . Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. realizuje fiškálnu reštrikciu. Ak uvažujeme s tým. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. 4. resp. bezpečnosť a iné.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. zrušenie dotácii. prípadne znížiť rozpočtový deficit.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. napr.

nastáva pokles cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. ako aj na strane príjmov. iba ho rozdeľuje – redistribuje. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. resp. dávok. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. ani nespotrebúva národný dôchodok. Štátny rozpočet nevytára. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4.3. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. ciel a poplatkov. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. 4. pomocou zákonných noriem. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. resp. 54 . len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu.

hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. 55 . 4. musí nutne viesť. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. vládny populizmus a iné. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. prírodné katastrofy. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Fiškálna expanzia realizovaná. na strane výdavkov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. za inak nezmenených podmienok. ale z dlhodobého je záporný. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. prílišná expanzívna politika. bez ohľadu na to. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. celkový hospodársky pokles. napr. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Táto definícia však nie je presná.5. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Ak sú príjmy menšie než výdavky. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. napr. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. v dôsledku zníženia daní. zvýšenie celkovej cenovej hladiny.

Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. 4. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. prípadne sa zvýši len nepatrne. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Vedie k mnohým problémom. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície.4. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.5. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. 56 . Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom.Hospodárska politika 4. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. ako sú napr. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. ktorá je často vládami realizovaná. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. ale je to málo častý prípad. Zvyšuje sa tak monetárna báza. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou.

7. ktorý trvá medzi tým. Vo všeobecnosti možno povedať. 4.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. že nastala. inou sú možné politické nezhody v krajine. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. kedy si ekonómovia uvedomia. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. kedy si vláda uvedomí.4 Daňová reforma 4.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. Existuje určité časové obdobie.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. 57 . že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity.

čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. že stúpne dopyt po domácej mene. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Ak centrálna banka. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. keď sa blížia voľby. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. že expanzívna fiškálna politika. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Po určitom čase. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. čo spôsobí. zvyčajne až po voľbách.7. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. resp. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. dochádza k tomu. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. 4. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami.7.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch.Hospodárska politika 4. aby prilákali hlasy voličov v období. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov.7. 58 . 4. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. pričom inflácia zostane relatívne stabilná.

Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. 59 . Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Problém vzniká vtedy. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. ktorý. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. 3. a tiež to. Stanovte problém ekonomiky. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky.Hospodárska politika 4. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. 2. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Povinné zadanie č. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. ak je zabezpečovaný importom. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Dostupné na internete. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ktorý chcete riešiť. Ak rastú vládne výdavky. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.7. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Aktivity 1. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy.

nástrojov a inštitúcií. ktoré sú jej nositeľmi. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. funkciami a cieľmi. ktorým je centrálna banka. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Je spojená s pojmom peniaze. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky.Hospodárska politika 5. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. 60 . vzťahov. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. ktoré je determinované jej postavením. 5. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy.

hospodárskeho rastu. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. dopyt a ponuka peňazí. podpora rastu zamestnanosti. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. rovnováha platobnej bilancie. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. zamestnanosť a tempo rastu HDP.Hospodárska politika 5. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Zmena peňažnej 61 . apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné.2.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. resp. menového kurzu. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. úrokových sadzieb a pod. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. napr. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. stabilizácia finančných trhov. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. 5. platobná bilancia. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. menový kurz. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele.

Nevýhodou je predovšetkým to. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Ide o stratégiu boja s infláciou. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Začiatkom 90. tiež podstatným dôvodom. ale neovplyvňuje ju priamo. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. 62 . Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. tych rokov 20. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Výhodou cieľovania inflácie je. repo sadzieb). Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. že ho dosiahne. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok.

permanentné a občasné. bežné.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. – ŽÁK. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. 5. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. 63 . ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. M. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. napr. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. ekonomické. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. s. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. I. podľa intenzity na operatívne.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. 47) 5.: Hospodářská politika. priame a nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií.

Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. by táto sadzba mala klesať. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. či objem poskytovaných úverov. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). výzvy a gentlemanské dohody. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Používajú sa výnimočne. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. úverové limity. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk.Hospodárska politika 5. povinné vklady a medzibankové odporúčania. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Stanovujú maximálny rozsah úverov. úrokové limity. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Medzibankové odporúčania. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. ako priamy nástroj menovej politiky.3. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Odporúčania 64 . Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb.

znížia tak svoje úverové kapacity. REPO operácie a switch operácie. pokles inflácie. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. 65 . diskontné nástroje.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Priame operácie na voľnom trhu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. prečo sú pomerne často využívané. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. čiže množstvo peňazí v obehu. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Jednotlivé banky si napriek tomu.3. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. znížia ponuku úverov. 5. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. pokles zamestnanosti. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame.

Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. reeskontné úvery a lombardné úvery. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Lombardné úvery sú krátkodobé. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Členíme ich na bežné. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. 66 . Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. limit objemu úveru. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. ktorá má problémy s likviditou. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu.Hospodárska politika Vzhľadom na to. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery.

Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. pokles miery inflácie. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. pokles zamestnanosti. pokles miery inflácie. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. pokles zamestnanosti. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Lombardná sadzba je najvyššia. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. resp.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. rast zamestnanosti. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. rast miery inflácie. čím sa zníži ponuka úverov. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. čo je prvok nepriamych nástrojov. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Domáca mena sa začne znehodnocovať. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. základná úroková miera. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. čo 67 . Priame kurzové intervencie znamenajú. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu.

Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. odporúčania a gentlemanské dohody. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. 5. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný.3. výzvy. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. resp. Všeobecne sú na ústupe. bez ich reálnej zmeny. na ktoré sa vzťahujú. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Konverzie predstavujú promptný. 68 . priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. odporúčania a gentlemanské dohody. intervencie na devízovom trhu. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. diskontné nástroje. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu.

Hospodárska politika 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.2. 5. 5. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. obdobne ako politika fiškálna.4. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch.4 Typy menovej politiky Menová politika. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.1.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. podpora zamestnanosti. stabilita menového kurzu domácej meny. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . stabilita úrokových sadzieb. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita finančných trhov. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu.

že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Centrálna banka 70 .Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.3. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.

Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. klesá výmenný kurz peňazí. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. znižuje úrokovú mieru. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Ak je ekonomika prehriata.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Zároveň. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. 71 .Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. prudko rastie cenová hladina. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. ak uvažujeme s tým. Vzhľadom na to. Multiplikátory. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. rastie zamestnanosť. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ale posunie sa do bodu E2. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. a to v jej raste. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. resp. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Zvyšuje sa export. rastie agregátny dopyt.

Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. 5.6.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. resp. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . reštriktívnu menovú politiku.4.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). realizuje menovú reštrikciu. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.

73 . Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. t. dochádza k dezinflácii. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.j. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. 5.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). nastáva pokles cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. resp.

Nasledujúci obrázok znázorňuje. 5. Vľavo je znázornená situácia.: Hospodářská politika. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. – ŽÁK. 5. s. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. M. vládne výdavky 4. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. Dôležitý prvok.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 49) 74 .5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. transfery 5. regulácia peňažnej základne 2. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. I.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. dane Agregátne výdavky Obr.

keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. že môžu samostatne prijímať opatrenia. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje.5. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Klasický prípad nastáva. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. menová politika nemá žiadny vplyv. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Vzhľadom na to. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Pasca likvidity nastáva. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. 5. Ide o dva extrémne prípady. Z vyššie uvedeného vyplýva. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Môžu byť obe expanzívne. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. vládnych investíciách a pod. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. 75 . ale iba na pohyb úrokovej miery. Sleduje základný cieľ. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. zlepšení sociálneho zabezpečenia. ale iba na pohyb úrokovej miery. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. Vzhľadom na to. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. na základe využívania peňažných vzťahov.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). s. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. M. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. napr. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. – ŽÁK. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. štátne úvery na vývoz. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr.: Hospodářská politika. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. 79 . 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. 6. A. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. resp.

pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. výrobné (napr. mobility kapitálu. 80 . neviditeľnom exporte. cestovanie. t.1. opravy. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. reštaurácie). teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. v tzv. účtovníctvo. sociálne (napr. poštové služby) a osobné (napr. hotely.Hospodárska politika 6. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. komunikácia. financie. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. nákup podnikov v zahraničí.j. poisťovníctvo. zdravotníctvo. ich výstavba alebo rozširovanie. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. oficiálne a ostatné súkromné služby. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. doprava a skladovanie. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Neekonomickými príčinami sú politické. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. právne služby). Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. bankovníctvo. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. školstvo. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. veľkoobchod a maloobchod). mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. rastie podiel spracovateľského priemyslu. strojov a zariadení a pod. vojenské.

2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. predajom patentov a licencií. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . obchodná vojna. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. embargo. Vonkajšie hospodárske vzťahy. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné.2. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. vydávanie licencií. či pôsobí priamo alebo nepriamo. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. devízové reštrikcie. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. že znižuje náklady. colné kontingenty. či pôsobí plošne alebo selektívne. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Je teda evidentné. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. V závislosti na tom. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. colný sadzobník a colné konanie. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. 6. ktoré majú podobu peňažných. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. prechádzajú platobnou bilanciou. 6.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí.

Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. daňové prekážky. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. do ktorého má byť tovar dovezený. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. úverovanie vývozu. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. 82 . štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Patria sem najmä fiškálne dane. že menové kurzy sú pevné. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov.Hospodárska politika dovozu. administratívno-technické prekážky. štátne záruky na úver. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. ktoré zakazuje dovoz. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. zvýši sa zamestnanosť. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. dopravné a administratívne poplatky. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. štátne intervencie v oblasti dopravy. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Obchodná vojna je stav. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. ako je v zmluve dohodnuté. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. poklesne celková ponuka produktu. hygienické a ekologické prekážky. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Za predpokladu. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. nastane rast cien produktu. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. menový dumping. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi.

platobné dohody. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. upravujú pohyb kapitálu. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. platobného styku. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. dodnes existujúce. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. dohoda o colnej únii. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve.Hospodárska politika 6. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe.2. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. dohoda o pásme voľného obchodu. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. dopravy. ktoré používajú clearing. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. 83 . ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. obchodné dohody. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). na základe ktorej vznikol tzv. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. pracovných síl. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.

spoje. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. bez ohľadu na to. úroky. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. − zásada parity. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. resp. podľa účelu ich využitia. zamestnanosť. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. tlakov. skladovanie. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. bilanciu dôchodkov (zisky. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. poplatky za poskytnutie práv. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. bilanciu portfóliových investícií. 6. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. hlavne krátkodobo.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. cenovú hladinu.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. úrokovú mieru a devízový kurz. cestovný ruch. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. debetné operácie dopyt po devízach. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. 84 . poistenie. bilanciu služieb (dopravné. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím.. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu.). − zásada reciprocity.. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody.

V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. sociálnych a politických podmienkach. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. M. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. 6. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Devízový kurz je zložitá menová veličina.Hospodárska politika Tab. s. A.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. – ŽÁK.4 Devízový kurz Nástrojom. V prípade riadeného floatingu. kedy centrálna banka nezasahuje. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. ktorý uplatňuje väčšina krajín. kým má potrebné rezervy. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. devalvuje domácu menu. napr. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. čo znamená. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Z historického obdobia sú známe napr. ekonomických. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. 85 . že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. 6. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu.

Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Za existencie predpokladu. ktoré viac. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne.Hospodárska politika 6. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Hume v 18. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. dôchodkový. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. pružné ceny (aj krátkodobé). 6. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde k poklesu čistého exportu.5. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. dôjde teda k rastu 86 . Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôjde tiež k jeho zníženiu. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. pevné ceny. Nie je spojený so zmenou cien. pri ktorých fungujú. ale so zmenou úrovne dôchodku. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. že import je závislý na úrovni dôchodku. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Prvýkrát s ním prišiel D. stabilná úroková miera a nulové úspory.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Pri deficite obchodnej bilancie. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Sú uvádzane v poradí podľa toho.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. dôjde k jeho poklesu.

dôchodok a import.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov.5. Klesne tak aj agregátny dopyt. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. zníži sa 87 . Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. 2. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Vyvolá to rast úrokovej miery. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. 6. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Budeme vychádzať z toho. čo by malo znamenať. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Výsledné efekty budú dva: 1. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. prípadne dlhodobej spotreby. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. keď sa ekonomika nachádza v recesii. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Ak za jediný faktor. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Export zlacnie a porastie. Za predpokladu.

Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou).6. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. ktorá stimuluje prílev kapitálu.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. celková platobná bilancia bude prebytková. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. 6. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Bude nakupovať cudziu menu. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. môže to 88 . V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. bude predávať zahraničnú menu. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Z krajiny začne odtekať kapitál. Aj tento fakt prispel k tomu. bude intervenovať na devízových trhoch. 6. že sa bude vyrovnávať.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. ktorá predstavuje „lokomotívu“. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. V systéme pevných kurzov. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. čím sa zvýši peňažná ponuka. že deficity.

1. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. na základe rastu agregátneho dopytu. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.6. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.

To. Aktivity 4. 5. 90 .Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

1.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. napr. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. exportu či importu na hrubom domácom produkte. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. výrobná. Je preto dôležité. relatívne samostatnými časťami.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. 91 . resp. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. 7. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. 7. podiel spotreby. že je vnímaná ako zdrojová. výkonová alebo spotrebná skladba. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky.Hospodárska politika 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. úspor. investícií.

Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky.1. Môžu vznikať aj na oboch 92 . ktoré regióny sú menej rozvinuté. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. napríklad podľa pohlavia či veku. kvartérny. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. skupiny výrobkov. − ekonomických subjektov. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. resp. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. aby vláda sledovala a skúmala. Hľadísk členenia je omnoho viac. pododvetvia. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). terciárny. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. výrobné odbory. Je preto dôležité. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. sekundárny. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. skupiny nástrojov. Je dôležité vedieť. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. právnej formy či vlastníctva. ich lokalizácia a ich determinanty. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. − štruktúry obyvateľstva. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. Vzhľadom na to. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. medzi ich vzťahmi a väzbami. 7. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. odvetvia. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. aby sa napĺňali vytýčené ciele. faktoroch. služby. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak.

ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy.Hospodárska politika stranách zároveň. nedokonalosti a bariéry. ekonomika by stagnovala. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. − existencia substitučných výrobkov a služieb. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. zmeny cien na svetových trhoch. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. 7. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. dostala by sa do stavu ustrnutia. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. − spôsob súperenia existujúcich firiem. V tomto smere môžeme 93 . Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. vrátane ich podmienok. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Keby to tak nebolo. interdependentný vzťah. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. zmeny konkurenčného prostredia. či zmeny výmenného kurzu a iné. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. inovácie výroby.1. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý.

Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. proexportná politika. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. regionálnu a iné štruktúry. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. nástrojov a opatrení. ochrany životného prostredia. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. neperspektívnymi odvetviami. technologickej a inovačnej politiky. odvetvovej politiky. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ktorá musí zvažovať. 94 . aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Táto politika by mala byť formulovaná tak. ktoré sú zamerané na formovanie. priame zahraničné investície. aktivít. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. podmienky pre transfer technológií. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. vlastná inovačná schopnosť krajiny. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. odvetvovú. svetovej vojny. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Mala by utvárať takú sektorovú. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. 7. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. informatizácia spoločnosti.

ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. energetickú a investične náročnú produkciu. na financovanie významných investičných akcií. úverová a úroková politika. 7. limity. alebo odklad splatnosti daní. ktorými môžu byť napr. Sú vzájomne interdependentné. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. zmena rozsahu odvodu daní. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. úverová a úroková politika). fond na podporu štruktúrnych zmien. 95 . vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. subvencie. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. neefektívne.Hospodárska politika 7. mimocolné bariéry).3. Zásadné. 7. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. rozsah finančných zdrojov v obehu. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. stabilitu ekonomiky. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. materiálovú. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. ale tiež utlmovať neperspektívne. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. modernizovať technologické procesy.3. čo znamená znižovať surovinovú. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. kvóty. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. vývozné dotácie. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. vedy a výskumu. Na prelome 70.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. − reaktívnej. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. technológiám.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ťažiskom je podpora investovania. a 80. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. − defenzívnej. ktoré majú najlepšie 99 . má konštruktívny charakter. − dopytovo orientovanej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. 7. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. 7. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. inovácií. narušovala makroekonomickú stabilitu. resp.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. podpora výskumu a vývoja. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. − akceleračnej. rozvoj inovácii a technológii. a faktorovo orientovanej. ktorá je cieľovo zameraná. malého a stredného podnikania. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. aby musel zasahovať štát. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty.4. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ako v tradičnom prístupe.

ktorá je porovnávaná. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. ktoré sú celosvetovo v útlme. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. x predstavuje údaje o ekonomike. Z uvedeného vyplýva. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. investíciách. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. y predstavuje údaje o ekonomike. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . že nemožno jednoznačne 100 . Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka.) v %. s ktorou je ekonomika porovnávaná. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. zamestnanosti. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). deceleračnej. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. 7. t0 predstavuje základné obdobie. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . vývoze atď.

Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 2. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. 101 . 3 1.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 7. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Je to spôsobené tým. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. ale sledovať aj to.

ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. udeľovanie licencií na určité činnosti. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. ako aj pre spotrebiteľov. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Je to preto. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. monopol). kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. že ekonomické subjekty. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. 8. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. čo. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému.

: Hospodářská politika. 182) poskytovanie 103 . ako to ukazuje Obr. nekalou konkurenciou. A.1. Tieto bariéry môžu byť rôzne. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. s.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. – ŽÁK. 8. M. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. 8.

prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. kedy stačí dokázať.Hospodárska politika 8. 104 . Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. hlavne na koncept efektívnosti. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Až približne v 50. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Ide o tzv. welfare economics). Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Nestačí len dokázať. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. (tzv. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. rokoch 20. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ale z právneho hľadiska.

cenová regulácia a verejná podpora. preberanie a zlučovanie firiem. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. resp.Hospodárska politika 8. t. fúzie. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. permanentné sledovanie trhov a odvetví. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. dovozcov a iných dodávateľov. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. politické záujmy atď. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. populizmus.j. • • kontrola koncentrácií. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu.). či podporu ekonomického a technického rozvoja. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. Základným cieľom politiky je stanoviť. kontrola štátnej pomoci. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. zákonné obmedzenie. všetky výkony orgánov a inštitúcií. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. kartelové dohody. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. 105 . rozptýlenia. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. ktorí ich znevýhodňujú. korupcia. subjektivizmus.

v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. posudzovanie. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky).j. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. do akej môže výrobca. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík.j. koncepcia funkčnej totožnosti – t. nájsť reálne možnosti odbytu. 8.Hospodárska politika analýza. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. či k nim dochádza na tzv. 2. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. relevantnom trhu. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. pre ktorý bolo určené. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. 106 . ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. ktorý predstavuje vecné. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. ktorý sa člení na trh národný. ktorými uspokojuje dané potreby. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu.j. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. s ohľadom na dopravné náklady. regionálny a miestny. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom.

Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. − nekalá súťaž.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. t. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. hlavne na strane ponuky. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom.Hospodárska politika 8. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. Ide o tzv. či už zjavnej (kartel. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. kartelové dohody. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. objem produkcie a jej rozdelenie. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca.j. predajné podmienky. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. − zlučovanie subjektov. ako ceny.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. rozvoj investícií a iné. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi.5. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. − štátna podpora. 107 . pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. 8. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. 8. napr. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. podpore menej rozvinutých regiónov. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. hospodárska diskriminácia.. klamivé označenie tovarov a služieb. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. stupňa koncentrácie (CRx). P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. Nekalá súťaž je konanie.. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. 2. či podpore kultúrneho dedičstva. pri náhradách živelných pohrôm. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. nebezpečenstvo zámeny. x) usporiadané podľa veľkosti. nadštandardná doba splatnosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. daňových úľav. úplatkárstvo a podplácanie.. 8. redistribúcií verejných statkov. 111 . Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. resp.6. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. poskytnutie záruk na splatenie úveru). kapitálových investícií na účet štátu. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. . Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .

Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. čím menšia bude hodnota η . tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.6.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom.6. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. 2. . nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. 8. x) usporiadané podľa veľkosti. Larnerov index je mierou skutočného. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. 8. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 112 .

nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Aktivita 1. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. 113 . ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 8. Každá krajina používa taký systém tejto politiky.

politikou trhu práce a inými. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. daňovou politikou. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). úsporné vklady. firme alebo štátu. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Charakterizovať tieto politiky. najmä so sociálnou politikou. 9. 114 . ktorý je výnosom z bohatstva. Bohatstvo. Príjem je tiež toková veličina. firma alebo celá ekonomika. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. dôchodku a príjem. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov.Hospodárska politika 9. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Dôchodok je toková veličina. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. mzdovou politikou.

starých. deti a mládež. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. tehotné ženy. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. 9. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. potrebuje poznať odpoveď na to. nerovnováhy a trhové zlyhania. Z individuálneho pohľadu.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. ide hlavne o nezamestnaných. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. zdravotne postihnutých a chorých. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. To. Robin Hood index a index chudoby. 115 . odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. Giniho koeficient.

majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. ktorá sa odkláňa od diagonály. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie.2.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále.Hospodárska politika 9.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. je to skutočná Lorenzová krivka. Čím je stupeň nerovnosti nižší.1. by body ležali na diagonále. a tak vzniká krivka. A naopak. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Na rozdiel od dôchodkov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.

pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. . ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine.2. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. Používanie indexu preto spôsobuje. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Čím viac sa blíži k 0. ak sa blíži k 1. Neprihliada však na skutočnosť. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.... ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. 9. 9.. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu.. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. a snažia sa ju posunúť nad ňu. tým je diferenciácia väčšia. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou.. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Môže nastať situácia. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Cieľom 117 . 2. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Hovorí o tom. Je odvodený z Lorenzovej krivky. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . aby mal každý rovnako vysoký príjem.

čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. parafiskálne systémy. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. nemocenským. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. ale len do určitého bodu. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). kde leží tento „bod zlomu“. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. alebo dávky. kde odvody majú charakter daní. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. nárok na dovolenku. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Tá poukazuje na skutočnosť. daní. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. zákonné podmienky pracovných zmlúv. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. postup zamestnanca v prípade choroby. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. minimálnu mzdu a iné. miezd. ziskov. potom začínajú klesať. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Otázkou však ostáva. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. zákonnej dĺžky pracovnej doby. pričom štát zákonmi upravuje. právo na štrajk.

Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. 119 . dochádza k substitúcií ponuky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Veľká nerovnosť. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. kde sa vyrábajú tovary.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. V odvetviach. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. lieky. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. poľnohospodárske produkty). V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Klesá objem investícií do odvetví. ako aj veľká rovnosť. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. 9. elektrická energia. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Lacnejší tovar nahrádza drahší.2. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. plyn. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. cestové. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. sa stávajú atraktívnejšími. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie.

mobility na trhu práce a pod. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. T. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. 1.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Môže mať za následok napr. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.: Hospodářská politika. 2. s. s. 370) 120 .3. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. T. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. zníženie agregátneho dopytu.

121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor.Hospodárska politika 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie.1. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. ale tiež spoločnosť ako celok. než na prerozdeľovacie procesy (transfery).1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. 122 . Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. ale tiež spoločnosť ako celok. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. kolektívne vyjednávanie a pod. 10. Charakterizovať politiku zamestnanosti. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. 10. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. republikánske.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. tak na pracovnoprávnu ochranu. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Vychádza z názoru. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. kresťansko-demokratické a liberálne. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.

politike bývania. Čím vyspelejšia je spoločnosť. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. 10. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. ktoré sa snaží koordinovať. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. vrátane motivácie pracovníkov. 123 . bytovú politiku. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. t.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. zdravotnú politiku. Vytvára podmienky nato. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. politiku zamestnanosti. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky.j. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. úrokových sadzieb a kurzov. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. najmä na hospodársku politiku.1. podpory v nezamestnanosti). pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Znamená to. vzdelávacej politike. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. dôchodkovej politiky. zdravotnej politike. a pod. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí.1. aby bola sociálna politika účinná. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti.Hospodárska politika 10. medzi ktorými sú silné väzby. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi.

1. resp. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Spravodlivosť má právny rozmer. choroba). o koľko sa zaslúžil. čo v sociálnej politike znamená. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. Subsidiarita znamená. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ktorá vznikne počas života jednotlivca. rovnosti. preventívna a homogenizačná. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. prerozdeľovacia. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). že každý by mal dostať toľko.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. 10. Tým. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. súdržnosti a zodpovednosti. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Jej podstatou je zmiernenie. staroba.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Zásluhovosť znamená. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. že stimuluje k požadovanému vývoju. Jej východiskom je. sociálna solidarita. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. nezamestnanosť). podpornosť. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. garanciou základných sociálnych istôt. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. že každý subjekt si musí pomôcť sám. stimulačná. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. subsidiarita. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer.1. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Skladá sa z čiastkových princípov. ako sú princíp výkonový. Snahou je predchádzať určitým škodám. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení.Hospodárska politika 10. participácia a zásluhovosť. ktoré vznikajú ako 124 . v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania.

Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. sociálna podpora. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. materská a rodičovská dovolenka. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. rodičovský príspevok. minimálnej mzdy. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Štát sleduje. hraníc chudoby. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. prídavky na deti. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. podpory v nezamestnanosti. čo znamená hranicu biedy. výkon práva na lekársku starostlivosť. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. 10. dôchodkového systému.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. výkon práva na vzdelanie. štipendium a podpora vzdelania. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. dopravu. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. materský príspevok.1. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. aká v pásme sociálneho životného minima. a iné. 125 . nemocenských dávok. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. príspevkov na bývanie. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. životného minima a pod. zdanenie príjmov a majetku. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. čo je hranica chudoby.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií.

výhodnejšie podmienky ich poskytovania. kedy nie je isté. bývania. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. ktorým nie sú určené. − účelové pôžičky. kam patrí starostlivosť o starých. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. určené na vopred vymedzené použitie napr. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. občania. − úľavy a výhody. cirkvi. občianske iniciatívy. pre nezamestnaných). bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. zamestnanecké zväzy. mladým. 126 . poradenstvo (napr. dôchodcom. Jedno z prepojení je v tom.. a to hlavne z toho dôvodu. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. zahŕňajúce všetkých občanov. rodiny. dobročinné organizácie. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. ktoré sa používajú najmä v prípade. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. študentom. obce. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). − sociálnych služieb. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. pôžičky na vzdelávanie. charitatívne inštitúcie. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory.. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. peňažné dávky sociálnej pomoci. peňažná pomoc rodinám s deťmi. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. barle) a ochranných pracovných pomôcok. napr. politiky v danom čase. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. zamestnávatelia. handicapovaných. orgány tripartity. čiže existuje nezamestnanosť. zamestnávateľov. 10. resp. odborové zväzy a orgány. vzdelávania. služby v oblasti zdravia. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. − vecných dávok.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. ktoré sú návratné. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. dávky v nezamestnanosti a iné. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. sociálneho poistenia. vojakom. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. sociálne narušených občanov.

štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. ktoré dohodujú podmienky. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. 127 . ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. 10. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. starších občanov. ale nielen oni. ktoré niekedy vedú k tomu. ponukou práce a cenou práce. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Ekonómovia. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. poskytovaním podpory v nezamestnanosti.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí.Hospodárska politika 10. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách.2. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce.2. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím.

podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. nárok na dovolenku. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.2. ich orgánov a funkcionárov. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. tehotenstva. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. podpora vytvárania nových pracovných miest. právo na štrajk a iné. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. a ktoré. podpora nezamestnaných. podpora prevádzky pracovných miest. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. postup zamestnancov v prípade choroby. 128 . prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. dĺžka pracovného času. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. práv a povinností odborových organizácií. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. starostlivosti o člena domácnosti.Hospodárska politika 10. na druhej strane. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. programy zamerané na mladých nezamestnaných. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. ako aj územnej mobility pracovnej sily. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podpora na udržanie pracovných miest. subvencovaná zamestnanosť. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie.

pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. tento koeficient závisí od technologických. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). 10. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Y predstavuje reálny produkt. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz.( Y − Y*) . Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. že nezahŕňa osoby.2. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. napríklad v tom. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. je schopná pracovať a hľadá si prácu. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti.Hospodárska politika 10.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Okunovho zákona. ktorá je bez platenej práce. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%.2. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. 129 . β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny.100 . kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti.

ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. 10. ktoré spôsobujú psychické traumy. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti.j. znižovanie daní. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Ďalšou možnosťou. 2. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. tým je nezamestnanosť vyššia.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. nižšia tvorba produktu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Takýmito opatreniami môžu byť napr. že sú nezamestnaní. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu.2. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. kriminalitu a ďalšie problémy. 3. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. 130 . Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ako aj zo sociálneho hľadiska. nižšie úspory obyvateľstva. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ktorá znamená.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. dotované rekvalifikačné programy. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. t. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Aktivity 1. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). 11. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Každá ekonomická činnosť. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. slnečné žiarenie. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. 11. zmeny. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ich následky a činitele.1. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. produkuje vedľajšie efekty. klimatické a meteorologické zmeny). ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. vrátane človeka. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Je to také využívanie fondov prírody. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy.Hospodárska politika 11. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. hlavne spojená s výrobou. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. 132 . Jej súčasťou je ekológia človeka. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

: Hospodářská politika. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. T. rodine. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. np predstavuje netrhovú produkciu. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. 11. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Ukazovateľ. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Rast voľného času je faktor. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). blízkym – je to produkcia. vč predstavuje voľný čas. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorá neprechádza trhom. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktoré v nej prebiehajú. pš predstavuje produktivitu škodlivín. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. nakoľko 136 . s.

čo znamená. Tieto náklady súvisia s inováciami. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Aktivita 1. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. znížia sa škody zo znečistenia. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. vedeckotechnickým rozvojom. Metodika tzv. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. ktorá je ekonomicky efektívna.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. 137 . 11. ktoré sa prejavia v cene výrobku. avšak tým. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. HDP. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. podiel HDP na jednotku živej práce. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. rast vloženého kapitálu. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. 139 . vonkajšia ekonomická rovnováha. vyrovnanosť platobnej bilancie.Hospodárska politika 12. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. miera inflácie. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. rast efektívnosti základných prostriedkov. miera a štruktúra nezamestnanosti. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. zavádzanie technického pokroku. napr. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. rast počtu pracovných síl.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov.1. 12. rast vložených investičných statkov. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. 12. pri využití možných zdrojov.

(U = 5. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. (B = 0%). lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktoré by mali byť dosiahnuté.Hospodárska politika 12. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Ozývajú sa námietky napr. (P = 2%). ale tieto návrhy sa neujali. − priemerná ročná miera inflácie. v určitých vzájomných vzťahoch. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú.1. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Z toho vyplýva. Jeho úpravou. v ktorom sú vyznačené hodnoty. Jeho autorom je britský ekonóm N. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov.5%). Ide o štvoruholník. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. Táto metóda prešla určitým vývojom. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. (G = 3%). Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). infláciu a nezamestnanosť. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. V 60. v tom smere. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Kaldor.

miera nezamestnanosti. Tak.1. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ako je tempo rastu HDP. miera inflácie.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. ktorú im spoločnosť prisudzuje. nízka miera nezamestnanosti. 12. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. ako sme už spomenuli. Fairyho. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Napriek tomu. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Z takto definovaného indexu vyplýva. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. skonštruovaný A. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. 141 . ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí.

Nemožno pochybovať o tom. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. 142 . V súlade s týmto záverom bude platiť. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Aj v tomto prípade platí. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Tobina a J. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . tzn.ut .g t . kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že s rastom hodnoty daného indexu. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. alebo bude nižšia. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Taylora.

až po jednotlivé podniky a obce. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. vývoja konkurencieschopnosti. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Metodológia. ktorú ratingové spoločnosti používajú. V prípade krajín. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. dlžník. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). stav a flexibilita platobnej bilancie. riadenie ekonomiky. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu.1. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. že emitent. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Investor používa hodnotenie ako nástroj. 143 . resp. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. AA(Aa). A(A) a BBB(Baa). ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. pričom má tendenciu postupne klesať. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Je to široko využívaná investičná informácia. pozostáva z dvoch základných komponentov. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ekonomickej štruktúry. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ekonomického rastu a jeho perspektívy. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Hodnotenie bonity subjektu. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky.Hospodárska politika 12.

D (NP pri Moody’s). 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.prípad neplnenia záväzkov . Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. A3( P1. A2. B(B). A1.D Zdroj: NBS 144 .Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). resp. C. CCC(Caa). že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . CC(Ca) a C (c). Znamienka + a – . Tab.P2.1). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.12.12. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. verejne publikovaný slovný komentár. pri Moody’s číslice 1.

agentúra uvažuje o znížení stupňa. 145 . S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. − negatívny.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ktorý môže byť: − pozitívny. − stabilný. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Čím ma krajina vyšší rating. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov.

kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. že ich bolo viac. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. ktorá ešte stále nie je dokončená.13. budeme brať za významný práve tento rok. Charakterizovať jednotlivé etapy. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. Samozrejme.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.Hospodárska politika 13.1. 13. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. 146 .

pri zachovaní soc. dotvorenie inštitucionál. Zníženie reálnych miezd. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ku výraznej nerovnováž. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. trh dodávateľa 2. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. nerovnováhy. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. vznik oficiálne zamestnanosť. liberalizácia cien. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. nízka efektívnosť. Obnovenie ekonom. transformačná a potlačovaná inflácia. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. zriadenia Šoková terapia.Ponukové obmedzenie. rastu Silný ekonom. zahr. Obchodu. privatizácia a reštriktívna politika. obmedzenie. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. . Etapa nerovnovážneho rastu 4. skrytá inflácie. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. rast zadlženia spomalenie ratu. Etapa oživenia 3. Oficiálne plná depresia. vykázanej nezamestnanosti. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia.

V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. s.1. Koncom 80. teda stavom. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky.Hospodárska politika Obr. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. potom v nej bola aj inflácia. 13. A.1. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. potlačovanou infláciou. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. štrukturálnymi defektmi. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. chronickými prejavmi nerovnováh. V 70. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ako aj v štruktúre.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. a to tak v ich globálnej relácii. resp. 13. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia).1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Existovali obavy pred transformačnou pascou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. 53) 13. 148 . pričom však hrozilo. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva.2 I. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). a 80. a 60.

že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Z makroekonomického pohľadu je dôležité.3 II. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. aj keď v istej miere nevyhnutným.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť.1. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.1. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. vyvolal mnoho diskusií na tému. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. kedy končila transformačná depresia bol 25%. že sa ČSFR k 1. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. stabilizácia ekonomiky. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. ale zároveň podcenený. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. 149 . Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Výrazný pokles produkcie.1. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. 13. štruktúrnych defektov a pod. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Neúspechom. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Kumulovaný pokles do roku 1993. čiže otvoreným rastom cien.

aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie.1. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Pre celú túto etapu je typické. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). aj keď miernejším tempom. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Reformný proces sa však spomalil. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. že existovala snaha o obozretnú.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Neexistovala 150 . kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. čo vyvolalo silný rast dovozu. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. 2. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Vznik nového štátu k 1.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Problémom sa však stalo. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. pokles tvorby HDP. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. skôr reštriktívnu fiškálnu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. a 3. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992.

Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Preferoval sa silný ekonomický rast. ani proexportného účinku týchto investícií. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. 151 . čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. rozvojových impulzov a pod. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv.1. ako aj k silnému nárastu investícií. ale len v tom prípade. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95.4 III. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. 13. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. preto šlo o rast „na dlh“. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. V ekonomike sa viac investovalo. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy.

5 IV. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Rôznorodosť koalície. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. ktorá sa nevedela zjednotiť. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. dopravy. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. tepla.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Ceny elektrickej energie. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. pričom nebol dôvod predpokladať. od októbra 1998 do januára 1999.1. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. plynu. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Po nástupe novej vlády. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. ako aj takmer 152 . Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. resp. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. spôsobila. 13. ktorý stratilo v roku 1998. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať.

ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. že prijaté opatrenia boli úspešné. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. na rozdiel od roku 2002. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. úpravy nepriamych daní. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie.1. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. nakoľko bola zvolená tá istá vláda.6 V. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. 13.

januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. v súdnictve a v školstve. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. hoci mala klesajúcu tendenciu. ako aj zahraničný dopyt. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Vstup Slovenska do EÚ. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov.Hospodárska politika daní. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Ďalším domácim faktorom. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. 1. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. znižujúcej sa miery inflácie. v zdravotníctve. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb.

Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Jediným sektorom. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. meraná indexom spotrebiteľský cien. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. stavebníctvo. zdravotníctve. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. poštách a telekomunikáciách. koncepčne inak zameraná. prenájom a obchodné činnosti. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. V júni 2006 sa konali voľby. obchod a priemysel. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. V roku 2005 sa ukázalo. ostatné spoločenské. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. verejná správa. Rok 2006 bol rokom. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. školstve a doprave. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Cenová úroveň. Dynamický rast hospodárstva. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. vysoká investičná aktivita. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. sociálne a osobné služby. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. boli ceny potravín. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Ekonomický rast bol vyvážený.Hospodárska politika bilancia služieb. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov.

vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Pre roky 1998. Aktivita 1. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. trhových služieb). 4 1. že rok 2006. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Povinné zadanie č. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Dá sa povedať. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. 2. ceny pohonných hmôt. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Údaje sledovať v súvislosti s textom. etapu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. ťažil z reforiem uskutočnených vládou.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Ako už bolo spomenuté. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. 156 . Súčasnú vládu. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

2005.. Praha : Oeconomica VŠE. Ekonomická fakulta. ISBN 80-7261-094-5. Ostrava : Sokrates s.: Dane podnikateľských subjektov.. Žilina : poradca podnikateľa. Sociální politika v ekonomické praxi. J. N. 2004. KUBÁTOVÁ. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. R. a kol. 2003.V. Praha : Grada Publishing. K. 1994. M. I. SOFA. 2005.: Sociální politika. Praha: SPN. středně pokročilý kurz. Bratislava: Elita 1995. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. V. 2003. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. KOGANOVÁ. B. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. R..: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. 2005. M. Praha : Victoria Publishing. A.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Praha : C. 1995.. J. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. M.: Makroekonomie. 2003. Diplomová práca. TnU AD. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. 2004.V. Bratislava 1998. a kol. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.o.: Makroekonómia. K. Bratislava : Kartprint. – FARKAŠOVSKÁ.: Makroekonómia. Praha : Professional Publishing. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ..: Makroekonomie. V. H. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. 2005. M. Košice : Technická univerzita v Košiciach. J. Fischer.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK.. M. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. 2005.: Základy makroekonómie. ISBN 80-7169891-1 158 . J. [21] MANKIW. G. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. a kol. – KOTLÁN.r. Trenčín. 2004. D. Praha : ASPI. 2006.: Makroekonomie. Beck. HABÁNIK.: Zásady ekonomie. 2000. Bratislava : Iura Edition. TOMŠÍK.: Štátny rozpočet. HOMBURG. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Praha : Management Press. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND.: Hospodářská politika. Bratislava : Iura Edition.: Makroekonomie. a kol.: Dejiny ekonomických teórií. S. a kol. J. ISBN 80-88715. Bratislava iris 2002. HABÁNIK.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. Praha : Oeconomica VŠE 2005. FELDERER. Fiskální politika. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. S. V. B. J.: Politológia pre ekonómov.. Bratislava : Iura Edition. J. Makroekonomika a nová makroekonomika..: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. 1998. 2007. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ.

: Ekonomie veřejného sektoru. E. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Praha : Management Press. A. Praha : Portál. A.: Ekonómia. sociální politika. 2004.: Sociálne zabezpečenie. – ŽÁK. 159 . E.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. BEBLAVÝ. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. J. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. M. 2000. P. P. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. I. A. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. Bratislava : SPRINT. Bratislava: Sprint vfra. 2000. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.o. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. Praha : C. E. A.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. nezaměstnanost. T..: Centrální bankovnictví. V. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.r. Praha : Management Press. makroekonómia.: Hospodářská politika. Vědecká monografie. 2006. Bratislava : Sprint vfra. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. H. 2001. 1996.: Protimonopolná politika. Praha : GRADA PUBLISHING. D. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. H. W. I. 2006. – ŽÁK. A. a kol. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Bratslava : Ekonóm.: Sociálna politika. 2007. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. M. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. P. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. T. 2003.. Praha : Grada Publishing. Bratislava : Elita.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. M. 2005. Beck. 1999.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 2005. Bratislava : Iura Edition. Beck.: Hospodářská politika. V. 1997. Brno : Masarykova univerzita. 2002. 2003. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. MAREŠ. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Z.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. s.: Hospodářská politika. a kol. 2004. Bratislava : ÚS a SE SAV. Praha : C.: Makroekonomie v kostce. M. – NORDHAUS. F. M. 2001. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. Z.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ.. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. 2002.: Trh práce. 1997. Frýdek-Místek : 2002. M.

V. a kol. Bratislava : Mekury spol. a kol.Hospodárska politika Studia Oeconomica.: Hospodárska politika. ISBN 80-8083-057-6. 2005. Ekonomická fakulta. [48] VINCÚR. a kol. Bratislava: SPRINT. P. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. P. Diplomová práca.o. J.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. E. 2006. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. a kol.: Trh práce a jeho nedokonalosti. M. 2002.: Environmentálna ekonómia.. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. 1994. [44] URAMOVÁ. Praha : Victoria Publishing. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Hospodářská politika. 2002. 2005.: Tvorba a ochrana životného prostredia. K.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. L. M. 2005. Bratislava : Ekonóm. Bratislava : SPRINT. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2007. s r. 2004.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. 2001. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 80-89143-36-9 160 . Ekonomická fakulta. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : SPRINT. 2003.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful