HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

................ 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky .. 14 Racionalita cieľov... 25 1...................... 17 1..............................2 Koncepcie hospodárskej politiky ...........1 2.....................2 3................................................. 14 Všeobecné a tradičné ciele ..1 1..1 1......................................................... 35 2............2 1.....................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................................... 13 Ciele hospodárskej politiky ............................................1........................................................................................................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ......... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .............................3 1................. 19 Typy hospodárskej politiky . 22 Hranice hospodárskej politiky ............ 3.......... 10 Nositelia hospodárskej politiky ............. 35 Intervencionistická hospodárska politika ..................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ............6.......................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .......................................................................... 21 1.................................................4 1...................................................2............................. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...1.. 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ..................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................. 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .....6..................1 2...................................... 34 2....2 3.................. 39 Stabilita a rovnováha .....................3 2....................2..........5 1........................................................................................ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .......................................Hospodárska politika Obsah 1................................. 39 Ekonomický cyklus ............ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..............................................................6 Nástroje hospodárskej politiky .............3..................8 1......... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .......................................................................................... 42 3.............................1.....................................5 2........................2 1. 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ...........................................................................1 3.................................2 1................7 1........3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................2...................... 27 Zrod hospodárskej politiky..1.....................................3........6..... 24 Informácie pre hospodársku politiku................................................................................................2 2........... 1...........1 1.....................9....................................................4 2.................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika........1 2....1. 32 Liberálna hospodárska politika...................... 2.1 ........ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...

..................... 59 4...7....................................................... 53 Rozpočtový schodok .........7......................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .....3 5..... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA............1 4.......3...................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.......................................1 5.................................... 47 Ciele fiškálnej politiky .................. 4.............. 68 Nástroje menovej politiky...........5..................................................................................................................................................2 5............................................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ...................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ........... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky......1 3........................3 4.............................................................................................1 4..........3 3.......................3..................3..............................................................................................4 3..........4 4...................... 61 Priame nástroje menovej politiky................................ 56 4........ 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky....................4 4..6 4............................................................................................................ 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ................................................. 58 Efekt vytesnenia .......3.. 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ................. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ......................................................3 MENOVÁ POLITIKA .......................3.........3................................3.......................................................3......... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky....................................1 4..........................2 4..................................................3... 48 Nástroje fiškálnej politiky ....1 4.................................1 5... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom......................7.............................4 Typy menovej politiky ....................................................... 5....2................. 63 5............................4 4........................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............................... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ...........................2 4.....5 5......7.......... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.......................... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ......2 5.......................1 4....Hospodárska politika 3.....4................................................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách...... 69 .........3 Ciele stabilizačnej politiky .............5 4.................................5........2 4..............................3... 57 Problémy načasovania ............................ 49 Zmeny daní.........................................3 4.......... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.......2 4...............7...... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ........................................7 Typy fiškálnej politiky .......................................................................................... 54 Daňová reforma...3...............................4 4......4.........................1 5...............2 4..................................2 3..................................................................................................... 48 Vládne výdavky........ 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu...................................................

................................................4....................1 6...2...................1.....4 6...............................5.............................................. 87 Teoréma lokomotívy ..............................7 Prístupy k štruktúrnej politike ................................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku...5.................. 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky .........2 7............................ 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ..................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.......6........ 96 Tradičná štruktúrna politika .....................................3 5....................6 7.................... 101 ................4..........1 7.1.......................... 99 7............................................................. 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ...........................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ......................................................................... 7......................... 6......... 91 Štruktúrne zmeny..........................2 5.............1 5..................5 7.............................................................1............................................................1 6............................................................................. 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ...........................................................................3..... 91 Štruktúra ekonomiky ........................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ...............5 5.....................................................................................................1 6.....2 7..............1 6.. 84 Devízový kurz ..........................................................................................................5..................1.. 88 Princíp importovanej inflácie ....... 89 6........................................................1 7.......2 6..................2 7.... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..........4........... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........................................................2.......................................2 6..................... 72 Dilema centrálnej banky..........2 7..............................1 6.......4........................................................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ..........5 Platobná bilancia . 93 7.. 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ..... 92 Konkurencieschopnosť................2 7... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .................................... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .. 98 Druhy štruktúrnej politiky..4 7.................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky...........6 6.........................3 7... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .................3 7.........................................................3 6....................................................3..................4........... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..............3......... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .............Hospodárska politika 5.............................................................................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky......... 81 6...........................................1 7......6.. 85 Vyrovnávacie procesy ........................................................................... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .....1 6.............. 95 Ciele štruktúrnej politiky..........................................................................

... 107 Zneužitie ekonomickej sily................................2.................1.............................. 115 Lorenzová krivka..........5..2................................... 106 Formy obmedzovania konkurencie ......3 8... 119 10.. 124 10............ 122 10..... 128 10...... 126 10.......... 123 10........................ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.............................................1 Sociálna politika ..............................2 8..........................1......2 Vymedzenie sociálnej politiky . 8........ 129 ....................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ......6.... 112 8..............................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti..................................................4 Princípy sociálnej politiky.............2......................2 8................ 111 Herfindahl-Hirschmanov index .........3 8..................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky........................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ....... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ......................................................................................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ...............................................................3 9.......................................................... 109 Štátny zásah alebo regulácia.... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie... 127 10.......7 9........................... 123 10......................................................................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti............. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .2........... 127 10......................................5......................................................1............1..............4 8...............................................2 8......2...................2 9..................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ........................................1 8.........................................6 8.... 122 10.. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.....1 8...................................3 8........................ 112 Larnerov index................................................................................................................................ 124 10.........4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ................. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže..............................................4 8...5.........................1.................... 122 10............2.........1 9.............................. 117 9.................................5 Funkcie sociálnej politiky..........1 8.............................................................................1.......................... 110 Stupeň koncentrácie........................................................ 116 Giniho koeficient .................................................................................................................................................................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .........................................................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ........................................................... 105 Relevantný trh .....4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .................2 Politika zamestnanosti . 9........... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .. 114 Meranie nerovnosti ........6..............6.................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky................1 9.............Hospodárska politika 8..5................ 125 10.............................................

...................... 148 13.... 152 13......................................1 Tempo ekonomického rastu . 139 12......................... 143 13....2 I.......5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti .. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).............1....................................4 Rating ...... 141 12................................... 132 11.......................6 V................ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)................................................................................................................2..3 II.........1.....................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ..................4 III......1.................................................................................1 Životné prostredie a ekológia .......1... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ...............2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.............. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..1 Východiská environmentálnej politiky............................................. 129 10.............1 Východiskový stav (do roku 1989) ......................................... 148 13.... 146 13............. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .........................................................................................................................5 IV.............2 Magický n-uholník .....................................1. 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.....................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .........................1..........2........................ 137 12.......................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska..............................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky........................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ............1.........1..................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA......................... 151 13....................... 132 11........................................ 158 .....................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ...................... 130 11........ 146 13.............Hospodárska politika 10..........1......................................................... 132 11.............. 133 11.2 Vymedzenie environmentálnej politiky ....1...................................... 133 11..........1................. 149 13.......................................... 139 12......................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ...... 135 11............ 139 12.................. 140 12..................1................................

040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Ekonomická fakulta. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Daniela Bartková. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. PhD. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach.

náboženstvom a pod.Hospodárska politika 1. spoločnosti a štátu. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Je pochopiteľné. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. 1. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. nástrojov.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. Predstavuje súhrn cieľov.j. P. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. 10 . ktorí sa zaoberajú touto problematikou. ktoré súvisia tak s tvorbou. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. t. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. to znamená na konečné použitie. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. históriou vývoja. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. napríklad kultúrou.

obchodnú. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. kritériá. dôchodkovú. spôsoboch. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. jeho organizácia a chod. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. poľnohospodársku. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. menovú. ktorými sú hospodárstvo a politika.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Je preto vedou prierezovou. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. nástroje a ciele pôsobenia. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. sociálnu. štruktúrnu. ciele a nástroje. subjekty. vonkajšiu obchodnú. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. sa 11 . priemyselnú. politické a aj právne. Každá čiastková politika má vlastné metódy. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. investičnú a ďalšie. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. stabilizačnú. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. napr. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval.: fiškálnu. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. regionálnu. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. V rámci politiky. postupoch a inštitúciách. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské.

Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. 1. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. – 3. 12 . pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. s.. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. 13) Na Obr.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. opatrenia a koncepcie.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov.: Hospodářská politika. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Prostriedkom politiky je politická moc. M. ktoré obsahujú ekonomické. A. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. 1. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. princípy.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím.

s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci.Hospodárska politika 1. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. funkciami a cieľmi. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. vláda. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením.). medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Patria sem veľké podniky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. odbory. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. daňová sústava a pod. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. podmienok podnikania. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. výskumné. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. na jej realizácii a kontrole.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. vedecké inštitúcie. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. ale aj masmédia. menových agregátov. centrálna banka a ďalši inštitúcie. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. resp. súdne inštitúcie. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Štát. inštitúcie protivážnych síl. ale majú priamy alebo 13 . ako nositeľ hospodárskej politiky. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. politické strany. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. úrokových sadieb. vykonávať ich a aj ich presadzovať.

3. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Kategória ekonomickej slobody znamená. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. ktoré považujú za dôležité. Cieľ je normou určitého chceného stavu. ktorí sa snažia presadzovať ciele. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. 1. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Nesmie obmedzovať slobodu iných. istotu. udržanie demokracie. pokrok. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. hlavne hospodárske zväzy. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. 1. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. ktorí majú rozličné ciele. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. ktoré majú byť naplnené. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. je nevyhnutné.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Sloboda sa chápe ako stav. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. politických strán. blahobyt a bezpečnosť. resp. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. nadnárodné organizácie. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch.

Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. 92) Hospodársky rast. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. „zrýchlenie rastu“. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Lorenzovej krivky. s. 1. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. len o zameraní trendu.: Hospodářská politika. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. 1. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha.Hospodárska politika najčastejšie chápe. a spája sa s ním. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán.2. M. zloženia vlády. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. ktorú charakterizuje Obr. – ŽÁK. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. problematika rozdeľovania dôchodkov. A. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. ale hlavne v ústavách. Optimálny alebo primeraný rast 15 . a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. tradičné ciele. distribučnej spravodlivosti. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena.

rovnováhu cien a stability meny. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. tak vnútornej ako aj vonkajšej. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr.: Hospodářská politika. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 155) Obr. získavajú na svojej dôležitosti. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktoré v súčasnosti. ktoré týmito vrcholmi sú.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. Nízka miera nezamestnanosti. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. 16 . Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. 1. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. 1. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. s. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. resp. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. T. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce.

reštriktívne. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. dopĺňajú sa. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom.3.Hospodárska politika 1. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. vzťah komplementarity. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). bežné. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. meniť a kontrolovať. 17 . liberálne. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. (napr. systémové. napr. expanzívne. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov.2 Racionalita cieľov. resp. − spôsobu aplikácie. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. vzťah neutrality. protekcionistické. napr. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. • • 1. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. Phillipsová krivka). regulačné. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. ktoré medzi cieľmi existujú. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. nepriame. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. vzťah identity. konkrétne danom období. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. navzájom sa posilňujú. vzťah konfliktnosti. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také.

priestorovej. odvetvové. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. lokálne. požiadaviek. všeobecné a špecifické. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ale aj od postojov ekonomických subjektov. ďalej z cieľového stavu. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. a nakoniec aj organizačných. medzinárodné. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. rezortné. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov.Hospodárska politika − časovej. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. atď. rozmeru použitia zvolených nástrojov. zabraňujúce. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. sektorové. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. obmedzujúce. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. ktorý sa má dosiahnuť. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. zmena colnej tarify). ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. sankčné. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. nástroje a ciele. rozdeľovania. ktoré nastali v hospodárstve. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. t. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. Nástroje. základné a odvodené. 18 . od predpokladanej reakcie. dovozná prirážka. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. priame a nepriame. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov.j. krátkodobé. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. menia len veličiny. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. výmeny alebo spotreby. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie.

systémovo zodpovedajúce opatrenia. systémovo podporujúce opatrenia. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. Ak tomu tak nie je. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. stred a ľavica. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva.Hospodárska politika 1. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. resp. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. 1. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. 19 . časové obdobie. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Vzťah nástroj. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Za základné formy sú považované pravica. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku.

sociálnu politiku. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. 1. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. deľby moci na zákonodarnú. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. administratíva. právo. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú.6. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ako sú vžité konvencie. výkonnú a súdnu. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Problémom je. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. normy konania. akokoľvek spontánne vzniknutý. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú).Hospodárska politika 1. Hospodársky systém.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti.6. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. menovú (monetárnu). − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. štruktúrnu politiku. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. zvykové správanie sa.: politiku ochrany hospodárskej súťaže.

1. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. − obmedzovať dvojité zdanenie. a navyše.). Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. ďalej prešetrenie. regulácia cien miezd. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. sústavných rozpočtových deficitov. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ktorým by sa sama nepohybovala. 21 .3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. obmedzenie v rozhodovaní napr. prípadne strednom časovom horizonte. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. pri drogách a pod. že sa obhajuje existencia tzv. ale sú to stanovenia zásad. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky.6. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov.

7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Každá krajina. ktoré z členstva vyplývajú. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. priame a tajné voľby. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Napríklad krajiny. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ale aj cenovú hladinu a iné. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. je jej umožnená. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. 1. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Veľké záujmové skupiny. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. demokracia a politický pluralizmus. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. chrániť spotrebiteľov na trhu. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. pri nedostatočnej kontrole. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. konkurencieschopnosť krajiny. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Slobodné. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Byrokracia je systém. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. zúčastnené 22 . Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. ako zvláštna skupina. Znamená to. existencia byrokracie. Byrokracia.

ktoré sú k dispozícii a pod. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. dominancia praktickej hospodárskej politiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. nedostatok informácií pre rozhodovanie. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. skutočnosť. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. že novozvolené vlády (najmä tie. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Nevyužitie politického kapitálu. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Znamená to. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t.j.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. 1. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. V podstate ide o to. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. 23 . Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. majú veľkú dôveru ľudí.

Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. ako aj časových oneskorení. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. 24 . V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. ktoré by mali byť známe verejnosti. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. rozhodovanie. fáze prognózy – plánovania. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním.4. resp. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. 1. ale môže mať aj charakter administratívny. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. implementácia a kontrola. prognóza – plánovanie. určitej normy. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy.Hospodárska politika 1. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Kontrolou. V druhej fáze. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Ide o zistenie toho. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami.

2. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. analýzou vonkajších vzťahov.9. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. resp. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. (2007) s. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. na znalostiach a intuícii odborníkov. o ktoré má vláda záujem. 1.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). 1. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. hospodárske aj vedecko-technické).implementácia 5. 5. prognóza – plánovanie 3. poznávacie 3. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. administratívne 4. analýzou spotreby. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.. životného štýlu obyvateľstva. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. hodnotového systému obyvateľstva).kontrola Časové oneskorenia 1. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. efektívnosti národohospodárskych procesov. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. analýzou rovnováhy. a kol. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu.: Teória a prax hospodárskej politiky. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . analýza 2. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. P. demografické. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. rozhodnutia 4. politické sociálne. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.

26 . 2. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 3. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. Aktivity 1. Záver V tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú.

ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ale najmä klasickej ekonomickej školy. 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov.1. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. Neznamená to však. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Jedným z podstatných momentov. formovala v podstate až po 2. Hospodárske krízy. Až Veľká svetová hospodárska kríza. dopyt ako taký. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. rokoch 20.Hospodárska politika 2.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. v 30. storočia. Tým. udržiavať spravodlivosť. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ktoré by jej vznik neovplyvnili. že jediné. ako napr. Mnohé argumenty boli skôr proti. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Pre klasikov platilo. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. neúrode alebo vojnám. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. svetovej vojne. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. čo je potrebné pre trhový systém. 2. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. hospodárska politika je vednou disciplínou.

rokov 20. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. New Deal nebol ucelenou koncepciou. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov.Hospodárska politika New Deal. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. storočia. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. začiatkom 30.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. M. − potvrdil sa poznatok. ceny. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. storočia vznikla v USA prvá. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. Keynesa. maximálny počet pracovných hodín atď. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. rozsah výroby. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. stanovovali minimálne mzdy. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. do ktorých predtým nezasahoval. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. J. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. M. avšak ešte neucelená. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. intervencionistická koncepcia New Deal.1. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. uvažovalo sa s tým. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. regulovali konkurenciu. 28 . New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. ktorá priniesla zmeny v tom. 2. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. zavádzali niektoré formy plánovania. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach.

1. politikou „Stop and go“ a v 60. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. jeho výšky a štruktúry. úspor. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. Kanady a Veľkej Británie. rokoch prostredníctvom „New Economics“. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv.. atď. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. spotreby. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. rokoch bola realizovaná tzv. 29 . že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. V 50. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. akceptuje systémové opatrenia.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. atď. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. efektívnej miere. 2. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. daní. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. rokoch minulého storočia. bankovej politiky štátu. Hospodársku politiku. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. neoklasická syntéza. že teória. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu.j. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ekonomiku v stagnácii. štát blahobytu. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. potvrdilo sa. Po 2. zamestnaneckých zákonov. investícií.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2.

spotrebiteľov. tretej cesty. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. ktorá má zabezpečovať životný štandard. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. storočia. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Je to snaha o nájdenie tzv. rokov 20.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70.60. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Vychádza z toho. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. zástupcov výskumu.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). 30 . ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. krajine. . pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.1. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. konkurencie. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. ako aj na strane súkromného sektora. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. o vývoji cien.1. 2. že každý občan má právo na dôstojný život.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. vykonávacieho plánu. najmä Švédsko. Holandsku a Japonsku. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. rokoch vo Francúzsku. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. tzv. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. 2. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. rokoch 20. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. teda právo na prácu. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. ktorý verejne vyhlási.

Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Podľa tejto rovnice. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. množstvo peňazí v ekonomike. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. že najdokonalejší nástroj. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. teóriou racionálnych očakávaní. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. ekonómiou strany ponuky. Za predpokladu. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Friedman. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu.

M. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Laffer. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Ekonomickým smerom. ako aj súkromných subjektov. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. 2. s.Hospodárska politika produktu.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. I. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky.: Hospodářská politika. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Tab. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.1. ktorý bol presvedčený o tom. rokov 20. Buchananom. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. 20 2. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. ktorá sa sformovala koncom 70. že ak poklesnú dane. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. – Žák. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. M.1 Porovnanie keynesiánstva.

Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. a mnohé iné. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Koordinácia svetovej. 2. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Medzinárodná finančná spoločnosť. analýzy východiskového stavu ekonomík. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Tab. prístupu k progresívnym technológiám. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Medzinárodný menový fond.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Medzinárodná organizácia práce. svetového obchodu. formulácie cieľov transformácie a 3. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. 33 . Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. trhu a svetových peňazí. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. 2. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky.

myšlienkové a ideologické korene. intervencionistický.Hospodárska politika Tab. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Intervencionistický postoj je ten. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. liberálny a 2. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Liberálny – trhový postoj je ten. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. 108 a 109 a Vincur 2.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. harmonický. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. 2.

2. storočia. čo má za dôsledok vznik 35 . zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. individuálny výkon a slobodu. ako a pre koho vyrábať.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. vyrovnaný štátny rozpočet.2. uspokojuje aj potreby iných. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. pružnosť. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. vytvárania konkurencie. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. že trh sám. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Dominuje názor. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. povzbudzuje podnikavosť. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. rokov 20. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Existencia monopolov. že sleduje vlastné záujmy. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. ktorá je podriadenou politikou. ako aj intervencionistických koncepcií. rokov 20. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. storočia. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ktoré sa uplatňujú od 70.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Každý hospodársky subjekt tým. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách.2. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. vyrieši hlavné otázky čo. 2.

A. 2. 2. – ŽÁK. Obr. francúzsky model a pod. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie.) Obr.: Hospodářská politika. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. s. 108) 36 . M.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.

monetarizme. 37 . 2. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 2.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. s.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 188) Aktivity 1.: Hospodářská politika..)..2. ekonómii strany ponuky. T. keynesiánstve. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. fyziokratizme a klasickej ekonómii.2.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

Charakterizovať stabilizačnú politiku. 3.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. ktorý je schopný účinne. 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine.Hospodárska politika 3. ktorá je charakteristická pre systém. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. resp. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Stabilita je vlastnosť. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. nerovnováhy v ekonomike. 1. 39 . Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability.

1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. M.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.: Hospodářská politika. 3.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. A. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. napríklad podľa toho. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. jednorazové alebo sústavné.1. 3. 137) 3. – ŽÁK. Tak štruktúrne. 40 . s. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. K . ako aj cyklické výkyvy. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. či ide o impulzy. šoky alebo poruchy náhodné. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.

meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Dĺžka politického cyklu. na rozdiel od ekonomického. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. ktoré majú väčšie časové oneskorenie.). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. 121) 41 . 3.: Hospodářská politika. je vopred známa.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. − súčasné. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. M. a pod. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ceny výrobkov. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2.2. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ako aj jej budúci vývoj. A. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. – ŽÁK. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). počty vydaných stavebných povolení a pod.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. s. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. miera nezamestnanosti. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. spravidla trvá 4 roky. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy.) − oneskorené. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. miera zamestnanosti.

sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády.3. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. vysoká miera zamestnanosti. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. 3. neustále menia.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. . Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ako nástroja hospodárskej politiky. Mnoho nástrojov. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. 3. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. 42 .Hospodárska politika Graf. ale aj celosvetová ekonomika.3. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. V tomto smere je potrebné pripomenúť. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. resp. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. čo znamená tak pozitívne. aké poruchy v ekonomike existujú. eliminovať. ktoré vláda používa. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Dôležité je zistiť. resp. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu.

že každý nástroj má svoj časový priestor. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor.3. J. 3. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. napr. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. AS. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. ktorá je formou protiinflačnej politiky.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť.Hospodárska politika 3. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. menovej. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím.3. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. 3. − menová politika. ako považujú ekonomický systém za stabilný. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. podpory spotreby znižovaním daní. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. M. AD. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. úroková miera.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.3. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. M. − dôchodková politika.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. rast HDP. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. − vonkajšia hospodárska politika. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti.

s. ako to zobrazuje Graf 3. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. M. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho.4. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. – ŽÁK.1.: Hospodářská politika. vytvára sa tzv. V prípade. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. t. 3. inflačná medzera. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. A. Tab. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. 44 . Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. 3. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. vytvára sa tzv. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.j. deflačná medzera.

napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. Snahou tejto koncepcie je to. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. 3.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3.5. čo znamená. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Takýto posun je zachytený na grafe 3. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. 45 . Východisková úroveň rozvoja. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. nízkym deficitom ŠR. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady.

Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. čo je predpokladom budúceho rastu. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 3. zamestnanosti a nezamestnanosti. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Aktivity 1. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. 2. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ekonomickom raste. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. 46 .

Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. 4. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku.Hospodárska politika 4. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Napriek tomu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. 47 . ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším.

Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. opatrenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. 4. aby sa presadzovala efektívnosť. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. rentabilita. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. − poistenie v nezamestnanosti. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. čím napomáha menovej stabilite. infláciu. znižovanie nákladov a hospodárnosť. nezamestnanosť. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. vonkajšie ekonomické vzťahy). Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. ktoré majú proticyklický charakter. − dotácie bytovému hospodárstvu. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. ide o cielené opatrenie. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce.Hospodárska politika 4. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle.

Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. ktoré domácnosti neusporia. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. ale len nominálne. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. čo zníži ich celkový dopyt. V konjunktúre. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. ale trvá aj v ďalšom období. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. V recesii. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. dôchodky sú v nižších pásmach. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. rastie aj úroveň zdanenia. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. keď príjmy klesajú. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. 4.3. e= 1 1 − MPC 49 . V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. teda od množstva finančných prostriedkov. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt.

Tento vplyv 50 . Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Ak vláda zníži dane. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Zníženie daní spôsobí. V ekonomike tak vzrastie spotreba. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.3. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. 4. zvyšuje tým množstvo peňazí. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Vzhľadom na to. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. ale aj na strane agregátnej ponuky. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. 4. je vhodnejšie. Ak vláda zvýši dane. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy.3. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť.Hospodárska politika 4. ale aj úspory a investície. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. Výsledkom je.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.3.

4. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. čisté dane.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. P. a kol. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. (2007) s. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. hlavne pri zmenách daní. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. Podľa toho. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou.1. 4. 4. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. 51 .: Teória a prax hospodárskej politiky. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.4. 4. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.

Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. resp. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade.1 vpravo). Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. aktivizuje voľné zdroje. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4.2.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Vzhľadom na to.2. 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb.1 vľavo). ktoré sa použijú 52 . nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4.

4. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. ale posunie sa do bodu E2. 53 . Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť.4. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. prípadne znížiť rozpočtový deficit. a to v jej raste. 4. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. bezpečnosť a iné. realizuje fiškálnu reštrikciu. Ak uvažujeme s tým. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. Za touto oblasťou prestanú účinkovať.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. reštriktívnu fiškálnu politiku. obmedzenie výdavkov na obranu. napr. resp. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. zrušenie dotácii. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.

V skutočnosti však cenová hladina neklesá. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. 54 . len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Štátny rozpočet nevytára. pomocou zákonných noriem. iba ho rozdeľuje – redistribuje. ciel a poplatkov. dochádza k dezinflácii. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. ani nespotrebúva národný dôchodok. resp. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. 4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. ako aj na strane príjmov. dávok. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. nastáva pokles cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. resp.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku.3. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.

nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. prírodné katastrofy. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. 4. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Fiškálna expanzia realizovaná. Táto definícia však nie je presná. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. celkový hospodársky pokles. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. v dôsledku zníženia daní. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. napr.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Ak sú príjmy menšie než výdavky. za inak nezmenených podmienok. pri peňažnom krytí potom k inflácii. ale z dlhodobého je záporný. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. musí nutne viesť. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. vládny populizmus a iné. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy.5. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. 55 . Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. prílišná expanzívna politika. na strane výdavkov. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. bez ohľadu na to. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. napr. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. nastáva prebytok štátneho rozpočtu.

čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. prípadne sa zvýši len nepatrne. 4. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.Hospodárska politika 4. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. ako sú napr. Zvyšuje sa tak monetárna báza. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. ale je to málo častý prípad. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Vedie k mnohým problémom. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. ktorá je často vládami realizovaná. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom.4.5. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. 56 . Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia.

Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. inou sú možné politické nezhody v krajine. kedy si vláda uvedomí. kedy si ekonómovia uvedomia. Vo všeobecnosti možno povedať. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.4 Daňová reforma 4. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. 57 . kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly.7. že nastala. ktorý trvá medzi tým. Existuje určité časové obdobie. 4.

ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť.7. 4. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. dochádza k tomu. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že expanzívna fiškálna politika. resp. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení.7. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. 4. zvyčajne až po voľbách. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Ak centrálna banka. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. že stúpne dopyt po domácej mene. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. keď sa blížia voľby. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export.Hospodárska politika 4. 58 . Po určitom čase. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. aby prilákali hlasy voličov v období. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. čo spôsobí. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech.7.

Aktivity 1. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. 3. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Ak rastú vládne výdavky. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. ktorý. Povinné zadanie č. Problém vzniká vtedy. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. ak je zabezpečovaný importom.7. a tiež to. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Dostupné na internete. Stanovte problém ekonomiky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. 2. 59 . aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. ktorý chcete riešiť. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou.

ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu.Hospodárska politika 5. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Je spojená s pojmom peniaze. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. nástrojov a inštitúcií. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktoré je determinované jej postavením. vzťahov. 60 . ktorým je centrálna banka. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. ktoré sú jej nositeľmi. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. 5. funkciami a cieľmi.

napr. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. dopyt a ponuka peňazí. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. stabilizácia finančných trhov. hospodárskeho rastu.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov.Hospodárska politika 5. menového kurzu. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). úrokových sadzieb a pod. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. 5. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny.2. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. platobná bilancia.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Zmena peňažnej 61 . menový kurz. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). resp. zamestnanosť a tempo rastu HDP. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. podpora rastu zamestnanosti. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. rovnováha platobnej bilancie.

Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. 62 . repo sadzieb). s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. ale neovplyvňuje ju priamo. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. tych rokov 20. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. že ho dosiahne. tiež podstatným dôvodom. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Nevýhodou je predovšetkým to. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Ide o stratégiu boja s infláciou. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Začiatkom 90. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania.

– ŽÁK.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. bežné. napr. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. I. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. priame a nepriame. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. podľa intenzity na operatívne.: Hospodářská politika. permanentné a občasné. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. ekonomické. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. 5.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. 63 . Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. M. 47) 5. s.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ.

Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Odporúčania 64 . Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. úverové limity. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. úrokové limity. výzvy a gentlemanské dohody. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu.3. ako priamy nástroj menovej politiky. či objem poskytovaných úverov.Hospodárska politika 5. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Medzibankové odporúčania. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Používajú sa výnimočne. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. povinné vklady a medzibankové odporúčania.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. by táto sadzba mala klesať. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému.

Jednotlivé banky si napriek tomu. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. diskontné nástroje. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. 65 . s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. pokles inflácie. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému.3. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Priame operácie na voľnom trhu. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. prečo sú pomerne často využívané. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. 5. pokles zamestnanosti. čiže množstvo peňazí v obehu. REPO operácie a switch operácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. znížia tak svoje úverové kapacity. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. znížia ponuku úverov.

že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. 66 . Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. reeskontné úvery a lombardné úvery. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. limit objemu úveru. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Členíme ich na bežné. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Reeskontné úvery sú krátkodobé.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. ktorá má problémy s likviditou. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Lombardné úvery sú krátkodobé.

nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. pokles zamestnanosti.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Lombardná sadzba je najvyššia. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. pokles miery inflácie. čím sa zníži ponuka úverov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. čo je prvok nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. čo 67 . ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. rast zamestnanosti. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. pokles zamestnanosti. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. resp. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. základná úroková miera. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. rast miery inflácie. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Priame kurzové intervencie znamenajú.

Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. na ktoré sa vzťahujú. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. 68 . Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. odporúčania a gentlemanské dohody. Konverzie predstavujú promptný. odporúčania a gentlemanské dohody. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. bez ich reálnej zmeny. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Všeobecne sú na ústupe. intervencie na devízovom trhu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. 5. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. resp. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. diskontné nástroje. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. výzvy. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov.3. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy.

Hospodárska politika 5. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1.4 Typy menovej politiky Menová politika. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. stabilita úrokových sadzieb. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. stabilita finančných trhov. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). stabilita menového kurzu domácej meny.2.4. 5. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. obdobne ako politika fiškálna. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. podpora zamestnanosti. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. realizuje určitý typ menovej politiky.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 .

3. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Centrálna banka 70 . Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).

Zvyšuje sa export. a to v jej raste. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Vzhľadom na to. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. rastie agregátny dopyt. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. znižuje úrokovú mieru. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Zároveň. 71 . že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. ktorá zvyšuje ponuku peňazí.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. rastie zamestnanosť. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. ale posunie sa do bodu E2. resp. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. klesá výmenný kurz peňazí. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Multiplikátory. Ak je ekonomika prehriata. ak uvažujeme s tým. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. prudko rastie cenová hladina.

5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. resp. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .4. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. 5.6. realizuje menovú reštrikciu. reštriktívnu menovú politiku.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.

V skutočnosti však cenová hladina neklesá. nastáva pokles cenovej hladiny.j. dochádza k dezinflácii.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). 5.4. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). resp. 73 .3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. t. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti.

Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. Dôležitý prvok. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. s. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. I. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. – ŽÁK. M. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. 5. dane Agregátne výdavky Obr. vládne výdavky 4. transfery 5. regulácia peňažnej základne 2.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. 5. Vľavo je znázornená situácia. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Nasledujúci obrázok znázorňuje.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.7 Dilema centrálnej banky Graf 5.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. 49) 74 .

ale iba na pohyb úrokovej miery. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Ide o dva extrémne prípady. 5. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Sleduje základný cieľ. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Vzhľadom na to. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Vzhľadom na to. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. 75 . Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Môžu byť obe expanzívne.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Klasický prípad nastáva. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Pasca likvidity nastáva. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. vládnych investíciách a pod. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. menová politika nemá žiadny vplyv. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. ale iba na pohyb úrokovej miery. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. na základe využívania peňažných vzťahov. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. že oba nástroje pôsobia inými cestami.5. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Z vyššie uvedeného vyplýva. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. takže úroková miera je tlačená smerom nadol.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

: Hospodářská politika. s. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). – ŽÁK. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. štátne úvery na vývoz. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. A.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. 6. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. 79 . resp. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. napr. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. M.

veľkoobchod a maloobchod). Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. účtovníctvo. cestovanie. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. reštaurácie). zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. zdravotníctvo. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. mobility kapitálu. rastie podiel spracovateľského priemyslu. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. poštové služby) a osobné (napr. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. neviditeľnom exporte. v tzv.1. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. hotely. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. ich výstavba alebo rozširovanie. 80 . výrobné (napr. opravy. školstvo. oficiálne a ostatné súkromné služby. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. t. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. doprava a skladovanie.j. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Neekonomickými príčinami sú politické. strojov a zariadení a pod. právne služby). sociálne (napr. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily.Hospodárska politika 6. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. financie. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. vojenské. komunikácia. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. nákup podnikov v zahraničí. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). bankovníctvo. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. poisťovníctvo. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva.

čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Vonkajšie hospodárske vzťahy. devízové reštrikcie. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. obchodná vojna. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. embargo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Je teda evidentné. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. 6. prechádzajú platobnou bilanciou. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. ktoré majú podobu peňažných. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). colný sadzobník a colné konanie. 6. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.2. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. colné kontingenty. že znižuje náklady. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. V závislosti na tom. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. vydávanie licencií. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. predajom patentov a licencií. či pôsobí plošne alebo selektívne. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov.

Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. do ktorého má byť tovar dovezený. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. úverovanie vývozu. dopravné a administratívne poplatky. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. administratívno-technické prekážky. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. daňové prekážky. štátne záruky na úver. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. štátne intervencie v oblasti dopravy. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje.Hospodárska politika dovozu. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. 82 . Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. nastane rast cien produktu. ktoré zakazuje dovoz. menový dumping. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. hygienické a ekologické prekážky. Patria sem najmä fiškálne dane. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Obchodná vojna je stav. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. že menové kurzy sú pevné. poklesne celková ponuka produktu. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. ako je v zmluve dohodnuté. zvýši sa zamestnanosť. Za predpokladu. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím.

dohoda o pásme voľného obchodu. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. upravujú pohyb kapitálu.Hospodárska politika 6. 83 . dohoda o colnej únii. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. dodnes existujúce. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. ktoré používajú clearing. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. dopravy. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. platobného styku. na základe ktorej vznikol tzv. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu.2. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. platobné dohody. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. obchodné dohody. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). pracovných síl.

úroky. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. resp. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. poistenie. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. cestovný ruch. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. − zásada parity. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. bilanciu portfóliových investícií. debetné operácie dopyt po devízach.. 6. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. hlavne krátkodobo. − zásada reciprocity. podľa účelu ich využitia. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu.). úrokovú mieru a devízový kurz. cenovú hladinu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. spoje. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. zamestnanosť. 84 . ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. skladovanie. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. poplatky za poskytnutie práv. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bilanciu dôchodkov (zisky. bez ohľadu na to. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu.. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. bilanciu služieb (dopravné. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). že platobná bilancia umožňuje predvídať. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. tlakov.

85 . Devízový kurz je zložitá menová veličina. s. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. sociálnych a politických podmienkach. 6.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. čo znamená. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. ktorý uplatňuje väčšina krajín.4 Devízový kurz Nástrojom. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. napr. Z historického obdobia sú známe napr. devalvuje domácu menu. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. M. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho.Hospodárska politika Tab.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. – ŽÁK. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: Hospodářská politika. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. ekonomických. V prípade riadeného floatingu. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. kým má potrebné rezervy. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. 6. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. A. kedy centrálna banka nezasahuje. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. v súčte by však mali byť v rovnováhe.

a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Hume v 18. pružné ceny (aj krátkodobé). dôjde teda k rastu 86 . úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie.Hospodárska politika 6. že import je závislý na úrovni dôchodku. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. pevné ceny. Prvýkrát s ním prišiel D. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôjde k poklesu čistého exportu. ale so zmenou úrovne dôchodku. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. dôjde k jeho poklesu. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. ktoré viac. Pri deficite obchodnej bilancie. dôjde tiež k jeho zníženiu.5.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Za existencie predpokladu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. 6. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. pri ktorých fungujú. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. stabilná úroková miera a nulové úspory. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Sú uvádzane v poradí podľa toho. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. dôchodkový. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Nie je spojený so zmenou cien.

V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Ak za jediný faktor. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Výsledné efekty budú dva: 1. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. 6. Vyvolá to rast úrokovej miery. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Za predpokladu.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Klesne tak aj agregátny dopyt. Export zlacnie a porastie. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. dôchodok a import. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. čo by malo znamenať. prípadne dlhodobej spotreby. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Budeme vychádzať z toho. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny.5. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. zníži sa 87 . rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. 2.

Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. môže to 88 . realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. bude intervenovať na devízových trhoch. že sa bude vyrovnávať. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. ktorá stimuluje prílev kapitálu. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. 6. že deficity. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. bude predávať zahraničnú menu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Bude nakupovať cudziu menu. celková platobná bilancia bude prebytková. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. V systéme pevných kurzov.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. v akej v krajine vzrastie národný produkt. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. čím sa zvýši peňažná ponuka. Z krajiny začne odtekať kapitál. Aj tento fakt prispel k tomu. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery).6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch.6. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá predstavuje „lokomotívu“. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. 6.

Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.1. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. na základe rastu agregátneho dopytu.

90 .2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 5. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.2. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Aktivity 4. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. To. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.

priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. výrobná. 91 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami.1. 7. exportu či importu na hrubom domácom produkte. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. resp. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Charakterizovať štruktúrnu politiku. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. investícií. 7. relatívne samostatnými časťami.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. úspor.Hospodárska politika 7. že je vnímaná ako zdrojová. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Je preto dôležité. výkonová alebo spotrebná skladba. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. napr. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. podiel spotreby. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku.

Môžu vznikať aj na oboch 92 . medzi ich vzťahmi a väzbami. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. napríklad podľa pohlavia či veku. kvartérny. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. služby. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. terciárny. právnej formy či vlastníctva.1. výrobné odbory. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. faktoroch. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. ich lokalizácia a ich determinanty. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Vzhľadom na to. sekundárny. ktoré regióny sú menej rozvinuté. skupiny nástrojov. aby vláda sledovala a skúmala. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. skupiny výrobkov. resp. Hľadísk členenia je omnoho viac. 7. odvetvia.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Je dôležité vedieť. − štruktúry obyvateľstva. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Je preto dôležité. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. aby sa napĺňali vytýčené ciele. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. pododvetvia. − ekonomických subjektov. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. že štruktúra ekonomiky je dynamická. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. výrobné odbory alebo ich zoskupenia.

čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. dostala by sa do stavu ustrnutia. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií.1. nedokonalosti a bariéry. 7. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. ekonomika by stagnovala. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska.Hospodárska politika stranách zároveň. zmeny cien na svetových trhoch. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. vrátane ich podmienok. či zmeny výmenného kurzu a iné. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. interdependentný vzťah. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. zmeny konkurenčného prostredia. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. V tomto smere môžeme 93 . − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. − existencia substitučných výrobkov a služieb. inovácie výroby. Keby to tak nebolo.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách.

ktoré sú zamerané na formovanie. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. neperspektívnymi odvetviami. vlastná inovačná schopnosť krajiny. priame zahraničné investície. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. odvetvovú. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. ekonomický rast a štruktúrne zmeny.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ktorá musí zvažovať. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. regionálnu a iné štruktúry. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. aktivít. svetovej vojny. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. proexportná politika. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. 7. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odvetvovej politiky. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. nástrojov a opatrení. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Mala by utvárať takú sektorovú. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. ochrany životného prostredia. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. podmienky pre transfer technológií. 94 . technologickej a inovačnej politiky. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. informatizácia spoločnosti.

Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. fond na podporu štruktúrnych zmien. Sú vzájomne interdependentné. zmena rozsahu odvodu daní.3.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. neefektívne.Hospodárska politika 7. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. stabilitu ekonomiky. 95 .2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. 7. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje.3. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. na financovanie významných investičných akcií. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. ktorými môžu byť napr. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. subvencie. ale tiež utlmovať neperspektívne. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. vývozné dotácie. limity. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. materiálovú. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. čo znamená znižovať surovinovú. alebo odklad splatnosti daní. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. Zásadné. mimocolné bariéry). rozsah finančných zdrojov v obehu. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. modernizovať technologické procesy. 7. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. kvóty. úverová a úroková politika). úverová a úroková politika. energetickú a investične náročnú produkciu. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

Na prelome 70.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. vedy a výskumu. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. ako v tradičnom prístupe. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. 7. − defenzívnej. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. narušovala makroekonomickú stabilitu. − dopytovo orientovanej. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ktorá je cieľovo zameraná. 7.4. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. podpora výskumu a vývoja. malého a stredného podnikania. má konštruktívny charakter. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ktoré majú najlepšie 99 . Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. technológiám. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. − reaktívnej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. − akceleračnej. aby musel zasahovať štát. a faktorovo orientovanej. rozvoj inovácii a technológii. a 80. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. inovácií. resp. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. ťažiskom je podpora investovania.

nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. ktoré sú celosvetovo v útlme. t0 predstavuje základné obdobie. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky.) v %. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). investíciách. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. ktorá je porovnávaná. y predstavuje údaje o ekonomike. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Z uvedeného vyplýva. x predstavuje údaje o ekonomike. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. 7. že nemožno jednoznačne 100 . Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. vývoze atď. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. s ktorou je ekonomika porovnávaná. zamestnanosti. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. deceleračnej. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví.

101 . Povinné zadanie č. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. 7. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. ale sledovať aj to. Je to spôsobené tým. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 3 1. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. 2.

ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. ako aj pre spotrebiteľov. že ekonomické subjekty. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. monopol). čo. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. udeľovanie licencií na určité činnosti. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. 8. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom.Hospodárska politika 8. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Je to preto. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok.

V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. ako to ukazuje Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. Tieto bariéry môžu byť rôzne.1. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. 8. A. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 182) poskytovanie 103 . – ŽÁK. nekalou konkurenciou.: Hospodářská politika. s. M.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.

storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). ale z právneho hľadiska. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. welfare economics). rokoch 20. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Ide o tzv. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. (tzv. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Až približne v 50. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. kedy stačí dokázať. 104 . Nestačí len dokázať.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. hlavne na koncept efektívnosti. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku.

Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Základným cieľom politiky je stanoviť. subjektivizmus. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu.j. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy.Hospodárska politika 8. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. fúzie. rozptýlenia. všetky výkony orgánov a inštitúcií. ktorí ich znevýhodňujú. t. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. kartelové dohody. kontrola štátnej pomoci. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. permanentné sledovanie trhov a odvetví. cenová regulácia a verejná podpora. preberanie a zlučovanie firiem. politické záujmy atď. 105 . resp. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. dovozcov a iných dodávateľov. korupcia. • • kontrola koncentrácií. či podporu ekonomického a technického rozvoja. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. populizmus.). K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. zákonné obmedzenie.

ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností.j.Hospodárska politika analýza. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. nájsť reálne možnosti odbytu. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. 106 . Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. ktorý predstavuje vecné. s ohľadom na dopravné náklady.j. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). koncepcia funkčnej totožnosti – t. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. ktorými uspokojuje dané potreby. posudzovanie. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. regionálny a miestny. či k nim dochádza na tzv. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové.j. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. relevantnom trhu. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. ktorý sa člení na trh národný. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. pre ktorý bolo určené. 8. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. 2. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. do akej môže výrobca. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné.

Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. či už zjavnej (kartel. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci.j. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.Hospodárska politika 8. rozvoj investícií a iné. hlavne na strane ponuky. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. t. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. ako ceny. − nekalá súťaž. − zlučovanie subjektov. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. predajné podmienky. Ide o tzv. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. kartelové dohody. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak.5. objem produkcie a jej rozdelenie. 8. − štátna podpora. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. 107 .

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

úplatkárstvo a podplácanie. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. klamivé označenie tovarov a služieb. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Nekalá súťaž je konanie. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama..1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. daňových úľav. poskytnutie záruk na splatenie úveru). napr. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. . zvýhodnených úverov (lepšie úroky.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . 8.. x) usporiadané podľa veľkosti. 8. redistribúcií verejných statkov. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. kapitálových investícií na účet štátu. pri náhradách živelných pohrôm. väčšinou obchodnými zákonníkmi. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. 111 . stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. nebezpečenstvo zámeny. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom.6. nadštandardná doba splatnosti. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. či podpore kultúrneho dedičstva. stupňa koncentrácie (CRx). hospodárska diskriminácia. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. resp.. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 2. podpore menej rozvinutých regiónov.

. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. . Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie.. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.6. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. 112 . Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. 2. x) usporiadané podľa veľkosti. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.6. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. čím menšia bude hodnota η . tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. 8. Larnerov index je mierou skutočného. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 8.

Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky.Hospodárska politika 8. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Aktivita 1. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. 113 . Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.

ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. dôchodku a príjem.Hospodárska politika 9. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). ktorý je výnosom z bohatstva. najmä so sociálnou politikou. firme alebo štátu. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. daňovou politikou. 114 . Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Dôchodok je toková veličina. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Príjem je tiež toková veličina. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Charakterizovať tieto politiky. mzdovou politikou. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. úsporné vklady. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. politikou trhu práce a inými. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. 9. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. firma alebo celá ekonomika.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Bohatstvo. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity.

Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. 9. ide hlavne o nezamestnaných. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Giniho koeficient. Robin Hood index a index chudoby. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. 115 .Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. zdravotne postihnutých a chorých. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. nerovnováhy a trhové zlyhania. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. deti a mládež. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. To. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Z individuálneho pohľadu. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. tehotné ženy. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. starých. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. potrebuje poznať odpoveď na to.

1. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Čím je stupeň nerovnosti nižší. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. je to skutočná Lorenzová krivka. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. ktorá sa odkláňa od diagonály. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. a tak vzniká krivka.Hospodárska politika 9. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. A naopak. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku.2. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. by body ležali na diagonále. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Na rozdiel od dôchodkov.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.

koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Používanie indexu preto spôsobuje.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. tým je diferenciácia väčšia. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. . do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. 2.. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Môže nastať situácia.. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Cieľom 117 .. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore..2. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Hovorí o tom. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ak sa blíži k 1. 9. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. 9. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ktorá je tesne pod hranicou chudoby. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Neprihliada však na skutočnosť.. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Čím viac sa blíži k 0. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby.. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby.

pričom štát zákonmi upravuje. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. parafiskálne systémy. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. nárok na dovolenku. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. právo na štrajk. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. miezd. postup zamestnanca v prípade choroby. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. kde leží tento „bod zlomu“. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. alebo dávky. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. kde odvody majú charakter daní. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. zákonnej dĺžky pracovnej doby. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. potom začínajú klesať. nemocenským. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Otázkou však ostáva. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. daní. minimálnu mzdu a iné. ale len do určitého bodu. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Tá poukazuje na skutočnosť. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ziskov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň.

2. sa stávajú atraktívnejšími. ktorých produkcia nemá regulované ceny. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. dochádza k substitúcií ponuky. elektrická energia. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. kde sa vyrábajú tovary. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. V odvetviach. lieky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. ako aj veľká rovnosť. poľnohospodárske produkty). Lacnejší tovar nahrádza drahší. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. Veľká nerovnosť. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Klesá objem investícií do odvetví. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. plyn. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. cestové. 119 . Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. 9. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá.

370) 120 . nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. 2.3. s. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. T. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. 1. T. zníženie agregátneho dopytu. Môže mať za následok napr. s.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.: Hospodářská politika. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. mobility na trhu práce a pod. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.: Hospodářská politika. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko.

Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám.Hospodárska politika 10. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1. 10. kresťansko-demokratické a liberálne. ale tiež spoločnosť ako celok. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. 122 . Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. kolektívne vyjednávanie a pod. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Charakterizovať politiku zamestnanosti.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. 10. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. tak na pracovnoprávnu ochranu. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Vychádza z názoru.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. ale tiež spoločnosť ako celok. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. republikánske.

rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. úrokových sadzieb a kurzov. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Vytvára podmienky nato. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. podpory v nezamestnanosti). Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. najmä na hospodársku politiku. Znamená to. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike.1. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. politiku zamestnanosti. vrátane motivácie pracovníkov. Čím vyspelejšia je spoločnosť. politike bývania. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. bytovú politiku. ktoré sa snaží koordinovať. zdravotnú politiku. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp.Hospodárska politika 10. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. a pod. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. dôchodkovej politiky. 123 . ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. vzdelávacej politike. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. zdravotnej politike. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. aby bola sociálna politika účinná. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. 10. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah.j. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky.1. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. medzi ktorými sú silné väzby. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. t.

predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. vytvárania záchranných sociálnych sietí.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktorými sú sociálna spravodlivosť. choroba). že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. podpornosť. Zásluhovosť znamená. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Snahou je predchádzať určitým škodám. ktoré vznikajú ako 124 . garanciou základných sociálnych istôt. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Jej východiskom je. participácia a zásluhovosť. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Subsidiarita znamená. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. rovnosti. rovnakých príležitostí a potrebnosti. stimulačná. nezamestnanosť). Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. súdržnosti a zodpovednosti. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. staroba. preventívna a homogenizačná.1. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. čo v sociálnej politike znamená. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. prerozdeľovacia. o koľko sa zaslúžil. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Jej podstatou je zmiernenie. sociálna solidarita. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí.1.Hospodárska politika 10. Tým.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. subsidiarita. ako sú princíp výkonový. že každý by mal dostať toľko. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. 10. Spravodlivosť má právny rozmer. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. resp. Skladá sa z čiastkových princípov. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. ktorá vznikne počas života jednotlivca.

či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. minimálnej mzdy. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. zdanenie príjmov a majetku. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. štipendium a podpora vzdelania. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. 10. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. životného minima a pod.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. výkon práva na vzdelanie. čo znamená hranicu biedy. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. hraníc chudoby. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. podpory v nezamestnanosti. materský príspevok. príspevkov na bývanie. aká v pásme sociálneho životného minima. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. rodičovský príspevok. čo je hranica chudoby. Štát sleduje. a iné.1. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. nemocenských dávok. dopravu. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. prídavky na deti. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. výkon práva na lekársku starostlivosť. 125 . sociálna podpora. dôchodkového systému. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. materská a rodičovská dovolenka.

vojakom. zamestnávateľov. − účelové pôžičky. cirkvi. barle) a ochranných pracovných pomôcok. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. určené na vopred vymedzené použitie napr. študentom. Jedno z prepojení je v tom. rodiny. 10. napr. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. dobročinné organizácie. kam patrí starostlivosť o starých. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. − vecných dávok. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. ktoré sú návratné. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. orgány tripartity. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. zahŕňajúce všetkých občanov. sociálne narušených občanov. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. pôžičky na vzdelávanie. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. čiže existuje nezamestnanosť. kedy nie je isté. charitatívne inštitúcie. občania. vzdelávania. politiky v danom čase. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. dôchodcom. pre nezamestnaných).2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. občianske iniciatívy. mladým. bývania. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. 126 . peňažná pomoc rodinám s deťmi. resp. a to hlavne z toho dôvodu. poradenstvo (napr. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. dávky v nezamestnanosti a iné. − sociálnych služieb. handicapovaných.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. sociálneho poistenia. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. odborové zväzy a orgány. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. zamestnávatelia. peňažné dávky sociálnej pomoci... Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. obce. zamestnanecké zväzy. ktoré sa používajú najmä v prípade. služby v oblasti zdravia. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. ktorým nie sú určené. − úľavy a výhody. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva.

pôsobí plošne na strane dopytu po práci. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. starších občanov. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. 10. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. ktoré niekedy vedú k tomu. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie).2. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. 127 . Ekonómovia. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie.Hospodárska politika 10. ale nielen oni. ale tiež vplyvy mimoekonomické. ponukou práce a cenou práce.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. ktoré dohodujú podmienky.2. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce.

najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. dĺžka pracovného času. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ich orgánov a funkcionárov. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. právo na štrajk a iné. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podpora prevádzky pracovných miest. a ktoré. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. tehotenstva. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením.Hospodárska politika 10. na druhej strane. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. subvencovaná zamestnanosť. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. podpora na udržanie pracovných miest. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. podpora nezamestnaných. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. práv a povinností odborových organizácií. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. postup zamestnancov v prípade choroby. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. nárok na dovolenku. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. ako aj územnej mobility pracovnej sily.2. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. starostlivosti o člena domácnosti. 128 . umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. podpora vytvárania nových pracovných miest. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast.

L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). tento koeficient závisí od technologických. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.2. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%.2.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav.Hospodárska politika 10. 10. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti.( Y − Y*) . je schopná pracovať a hľadá si prácu. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. 129 . Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Okunovho zákona. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. že nezahŕňa osoby. napríklad v tom. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Y predstavuje reálny produkt. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. ktorá je bez platenej práce. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov.100 .

znižovanie daní. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. 130 . ako aj zo sociálneho hľadiska. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. tým je nezamestnanosť vyššia. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Aktivity 1. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. ktoré spôsobujú psychické traumy. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. 3. Ďalšou možnosťou. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu.2. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. dotované rekvalifikačné programy. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. strata dôvery vo vlastné schopnosti. kriminalitu a ďalšie problémy. ktorá znamená. t. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. 10. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. nižšia tvorba produktu. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. že sú nezamestnaní. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. 2. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. nižšie úspory obyvateľstva. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti.j. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. hlavne spojená s výrobou. vrátane človeka. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. slnečné žiarenie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. 11. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. produkuje vedľajšie efekty. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia.1. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. 11. ich následky a činitele. Každá ekonomická činnosť. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. zmeny.Hospodárska politika 11. klimatické a meteorologické zmeny). ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Jej súčasťou je ekológia človeka. 132 . Je to také využívanie fondov prírody. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW).: Hospodářská politika. ktorá neprechádza trhom. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. rodine. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. nakoľko 136 . kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. blízkym – je to produkcia. 11.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. np predstavuje netrhovú produkciu. Rast voľného času je faktor. pš predstavuje produktivitu škodlivín. vč predstavuje voľný čas. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. T. Ukazovateľ. ktoré v nej prebiehajú. s. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny.

Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. avšak tým. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. 137 . 11. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. vedeckotechnickým rozvojom. znížia sa škody zo znečistenia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. ktorá je ekonomicky efektívna. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. čo znamená. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Tieto náklady súvisia s inováciami.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Metodika tzv. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. Aktivita 1. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. že ak sa zvýšia náklady na ochranu.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

Hospodárska politika 12. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. vonkajšia ekonomická rovnováha. 12. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. rast vložených investičných statkov. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. miera inflácie. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. pri využití možných zdrojov. miera a štruktúra nezamestnanosti. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. rast vloženého kapitálu.1. zavádzanie technického pokroku. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. rast efektívnosti základných prostriedkov. napr. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. 139 . K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. vyrovnanosť platobnej bilancie. podiel HDP na jednotku živej práce. 12.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. HDP. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. rast počtu pracovných síl.

V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. v určitých vzájomných vzťahoch. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Z toho vyplýva. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Ide o štvoruholník. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Kaldor. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Jeho úpravou. v tom smere. infláciu a nezamestnanosť. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať.Hospodárska politika 12. V 60. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň.1. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. (G = 3%). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. (P = 2%). − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ktoré by mali byť dosiahnuté. − priemerná ročná miera inflácie. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Jeho autorom je britský ekonóm N. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). (B = 0%).2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda.5%). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). v ktorom sú vyznačené hodnoty. (U = 5. Táto metóda prešla určitým vývojom. Ozývajú sa námietky napr. ale tieto návrhy sa neujali. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti.

ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. skonštruovaný A. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . nízka miera nezamestnanosti. miera inflácie. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod.1. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Z takto definovaného indexu vyplýva. ktorú im spoločnosť prisudzuje. miera nezamestnanosti. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. Tak. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. Napriek tomu. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. 12. ako sme už spomenuli. ako je tempo rastu HDP. 141 .3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Fairyho. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha.

142 . sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že s rastom hodnoty daného indexu. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. V súlade s týmto záverom bude platiť.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. tzn. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie.g t . vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Tobina a J. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Taylora. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t.ut . ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Aj v tomto prípade platí. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. alebo bude nižšia. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Nemožno pochybovať o tom. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny.

Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine.Hospodárska politika 12. ekonomického rastu a jeho perspektívy. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. AA(Aa). Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Táto závisí od ekonomického bohatstva. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ekonomickej štruktúry. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Hodnotenie bonity subjektu. riadenie ekonomiky. stav a flexibilita platobnej bilancie. že emitent. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Je to široko využívaná investičná informácia. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. dlžník. Metodológia. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. až po jednotlivé podniky a obce. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. V prípade krajín. A(A) a BBB(Baa). pričom má tendenciu postupne klesať. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Politické riziká vyplývajú z politického systému. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. ekonomická štruktúra a ekonomický rast.1. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. resp. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. 143 . vývoja konkurencieschopnosti. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. pozostáva z dvoch základných komponentov.

prípad neplnenia záväzkov .P2.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. A3( P1. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . verejne publikovaný slovný komentár. A1. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. CC(Ca) a C (c).12.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). CCC(Caa). B(B).1). Znamienka + a – . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. pri Moody’s číslice 1. C. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. resp.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. Tab. D (NP pri Moody’s). v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.D Zdroj: NBS 144 . A2.12.

ktorý môže byť: − pozitívny. − negatívny. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. agentúra uvažuje o znížení stupňa. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. − stabilný. 145 . Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Čím ma krajina vyšší rating. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook).

že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. 146 . Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.1. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. 13.13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Charakterizovať jednotlivé etapy. budeme brať za významný práve tento rok. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.Hospodárska politika 13. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. ktorá ešte stále nie je dokončená. Samozrejme. že ich bolo viac.

ten však bol bezproblémový iba dovtedy.Ponukové obmedzenie. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Etapa nerovnovážneho rastu 4. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. ku výraznej nerovnováž. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Obnovenie ekonom. dotvorenie inštitucionál. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. rast zadlženia spomalenie ratu. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. rastu Silný ekonom. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. nízka efektívnosť. zriadenia Šoková terapia. privatizácia a reštriktívna politika. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. Etapa oživenia 3. obmedzenie. Oficiálne plná depresia. vykázanej nezamestnanosti. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. transformačná a potlačovaná inflácia. pri zachovaní soc. trh dodávateľa 2. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Obchodu. skrytá inflácie. . statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. vznik oficiálne zamestnanosť. zahr. liberalizácia cien. Zníženie reálnych miezd. nerovnováhy.

Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. 13. a 60.1. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. V 70. pričom však hrozilo.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. 148 . ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. A. štrukturálnymi defektmi. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. a to tak v ich globálnej relácii.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha).: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). Koncom 80.2 I.1. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. teda stavom. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. 53) 13. s. 13. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. potlačovanou infláciou. chronickými prejavmi nerovnováh.Hospodárska politika Obr. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. resp. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. a 80. ako aj v štruktúre. potom v nej bola aj inflácia. Existovali obavy pred transformačnou pascou. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien.

Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. ale zároveň podcenený. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. aj keď v istej miere nevyhnutným. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu.1. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi.1. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. vyvolal mnoho diskusií na tému. že sa ČSFR k 1. Kumulovaný pokles do roku 1993. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom.3 II. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. 149 . že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. kedy končila transformačná depresia bol 25%. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. čiže otvoreným rastom cien.1. Výrazný pokles produkcie. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. štruktúrnych defektov a pod. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Neúspechom. 13. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. stabilizácia ekonomiky. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva.

že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). pokles tvorby HDP. aj keď miernejším tempom. že existovala snaha o obozretnú. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Reformný proces sa však spomalil. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Problémom sa však stalo. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Neexistovala 150 . ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala.1. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. 2. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. skôr reštriktívnu fiškálnu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. čo vyvolalo silný rast dovozu. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. a 3. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Vznik nového štátu k 1. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Pre celú túto etapu je typické. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Nadmerný podiel výroby polotovarov.

Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti.1. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. rozvojových impulzov a pod. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. ale len v tom prípade. 13. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. preto šlo o rast „na dlh“. V ekonomike sa viac investovalo. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. 151 . čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Preferoval sa silný ekonomický rast. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.4 III. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ani proexportného účinku týchto investícií. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. ako aj k silnému nárastu investícií. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií.

kým dopad na ceny bol podstatne menší. resp. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Po nástupe novej vlády. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP.1. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. pričom nebol dôvod predpokladať. dopravy. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. ktorá sa nevedela zjednotiť. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. plynu. Rôznorodosť koalície. Ceny elektrickej energie. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. ako aj takmer 152 . Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. 13.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry.5 IV. ktorý stratilo v roku 1998. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. tepla. spôsobila. od októbra 1998 do januára 1999. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku.

postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. že prijaté opatrenia boli úspešné. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. úpravy nepriamych daní. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. 13. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení.6 V. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Stabilizoval sa ekonomicky rast. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. nakoľko bola zvolená tá istá vláda.1. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. na rozdiel od roku 2002. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD.

ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. znižujúcej sa miery inflácie. hoci mala klesajúcu tendenciu. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. v zdravotníctve. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Ďalším domácim faktorom. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Vstup Slovenska do EÚ. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná.Hospodárska politika daní. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. v súdnictve a v školstve. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. 1. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. ako aj zahraničný dopyt. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov.

aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Rok 2006 bol rokom. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. verejná správa. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). prenájom a obchodné činnosti. koncepčne inak zameraná. sociálne a osobné služby. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Jediným sektorom. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. poštách a telekomunikáciách. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Cenová úroveň. vysoká investičná aktivita. Dynamický rast hospodárstva. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. školstve a doprave. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. obchod a priemysel. ostatné spoločenské.Hospodárska politika bilancia služieb. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. meraná indexom spotrebiteľský cien. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. V júni 2006 sa konali voľby. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. V roku 2005 sa ukázalo. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Ekonomický rast bol vyvážený. stavebníctvo. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. boli ceny potravín. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. zdravotníctve. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ.

Pre roky 1998. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Ako už bolo spomenuté. Aktivita 1. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. 2. že rok 2006. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. 4 1. ceny pohonných hmôt.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Súčasnú vládu. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. etapu. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. 156 . trhových služieb). a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Povinné zadanie č. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Dá sa povedať. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

. B. ISBN 80-7169891-1 158 .: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Praha : Oeconomica VŠE 2005.: Zásady ekonomie. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ..: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast.. G.: Politológia pre ekonómov. HABÁNIK.. J. Sociální politika v ekonomické praxi. K. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Praha : Grada Publishing.: Dejiny ekonomických teórií. Ostrava : Sokrates s. M. 2007. A. 2005. V. R. Bratislava : Iura Edition. D.. V. Praha : C. 2003. Košice : Technická univerzita v Košiciach. TOMŠÍK. 2005. Praha : Oeconomica VŠE. 2005. Bratislava: Elita 1995. Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava iris 2002. ISBN 80-7261-094-5. S. J. 2004. J.: Základy makroekonómie. S.: Makroekonómia. V.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Praha : Victoria Publishing.: Štátny rozpočet. 1995. 2000. Ekonomická fakulta. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. H. Praha : Professional Publishing. – FARKAŠOVSKÁ. Praha: SPN. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Trenčín.. 1998. J. KUBÁTOVÁ. Žilina : poradca podnikateľa. Fiskální politika. 2003. 2006. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. a kol. středně pokročilý kurz. 2005. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. KOGANOVÁ. Beck.: Dane podnikateľských subjektov. J..: Hospodářská politika. TnU AD.V. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. SOFA. M. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. Fischer. ISBN 80-88715.: Makroekonomie. M. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Sociální politika. a kol. 2004. a kol. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. Bratislava : Kartprint. J. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. HABÁNIK. Bratislava 1998. – KOTLÁN.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. B. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. Bratislava : Iura Edition. Diplomová práca. Praha : Management Press. J.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. 2004. N.55-5 [19] LIŠKA .o. 2005.: Makroekonomie. M. 2003. 1994. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. [21] MANKIW. a kol. I.: Makroekonómia.: Makroekonomie. Praha : ASPI. R. M. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.: Makroekonomie. Bratislava : Iura Edition. FELDERER.r. a kol. K.. HOMBURG.V.

ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. T. 2005. Bratislava : Iura Edition. V. 2001. V. M. 2006. T. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. M. Bratislava : Sprint vfra. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. Praha : Grada Publishing. nezaměstnanost.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika.r. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. E.o.: Sociálne zabezpečenie. H. Vědecká monografie. 2002. s. M.: Hospodářská politika. I. E.. P. 2000. P. 2000. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. 1997. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.: Ekonómia. a kol. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Z. Praha : Grada Publishing. sociální politika. E. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2005. 159 .: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. 2003.: Protimonopolná politika. – ŽÁK.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. MAREŠ. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Praha : Management Press. Bratislava : ÚS a SE SAV. 1999. A. – ŽÁK. M.: Sociálna politika. 2001.: Makroekonomie v kostce. A. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. 2004. Praha : C. 2004. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Praha : C. 2003. I. Praha : GRADA PUBLISHING.: Trh práce. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. 2007. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. A. 2002.: Ekonomie veřejného sektoru. Bratislava : SPRINT.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Bratislava: Sprint vfra. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. makroekonómia.. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. Bratislava : Elita. D. J. 1996. Frýdek-Místek : 2002. Brno : Masarykova univerzita. BEBLAVÝ.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. 1997. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.: Hospodářská politika. P. súťaživosti a protimonopolnej politiky.: Centrální bankovnictví. Praha : Management Press. Z. Praha : Portál. H. Beck.. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Bratslava : Ekonóm.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001.: Hospodářská politika. M. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. F. Beck. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. A. W. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. a kol.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. – NORDHAUS. 2006. A. M.

M. M.: Tvorba a ochrana životného prostredia.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. Bratislava : SPRINT.: Teória a prax hospodárskej politiky. Košice : Technická univerzita v Košiciach. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. 2002. s r. Bratislava: SPRINT.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Studia Oeconomica. [44] URAMOVÁ. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2005. E. Diplomová práca. Ekonomická fakulta. Bratislava : Ekonóm.: Trh práce a jeho nedokonalosti.. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. J. P. Ekonomická fakulta.: Hospodárska politika.: Environmentálna ekonómia.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. a kol. P. a kol. Bratislava : Mekury spol. 2005. 2006. 2001. 2003. 1994. Praha : Victoria Publishing. 2005. 2007. Bratislava : SPRINT. V. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. a kol. L. 2004. P. ISBN 80-89143-36-9 160 . ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. [48] VINCÚR. 2002.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. ISBN 80-8083-057-6. a kol. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. K.o.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful