HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

................................. 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .............................................................1............................................ 14 Racionalita cieľov..............................2 3........1 2......3 2................................... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ..............................2 2...................................... 14 Všeobecné a tradičné ciele ............... 27 Zrod hospodárskej politiky..... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ...........................1............ 13 Ciele hospodárskej politiky ..........................................4 2....1 ....... 39 Ekonomický cyklus ..............................5 2..........................................1 3................ 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .....................5 1....................................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ............9.............1 1.......................... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ..........................................2 1........1 2...................Hospodárska politika Obsah 1...............................8 1........2.............................................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......................... 34 2...........1 2................... 3........ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ..................................................7 1........... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ..... 32 Liberálna hospodárska politika..................................................................... 19 Typy hospodárskej politiky ............................................ 42 3...... 35 2....................................................1 1............................................2 Koncepcie hospodárskej politiky .................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ................1......................................2 3.............................................................4 1........ 22 Hranice hospodárskej politiky ................. 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu .......3 1............. 25 1.....3.. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.................... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky..............2 1.......2.................. 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ....................................3.............. 24 Informácie pre hospodársku politiku......................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ..........................1.......................1......6.3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....... 1...............................................................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA....................................................6 Nástroje hospodárskej politiky ...............................2............................ 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .............2 1......................6........... 21 1.....9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ......................................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ..................1 1...........................................................6............................... 39 Stabilita a rovnováha ............ 17 1....... 2......................................

...... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ........ 64 Nepriame nástroje menovej politiky ........... 61 Priame nástroje menovej politiky.................... 58 Efekt vytesnenia ............. 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.............3 Ciele stabilizačnej politiky .................................................................................................... 53 Rozpočtový schodok ....................................................................4 4.........4..................6 4....................3 4..............................1 4.............. 57 Problémy načasovania ............................................ 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..................................1 3..............4 4.............. 47 Ciele fiškálnej politiky .............................2 4.................1 4............7..............................................................3..............3 MENOVÁ POLITIKA ......3........................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..........2 5...3 3......2 5............1 4.......................7 Typy fiškálnej politiky ......................................................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.............5..................................... 56 4.........................4 3..............................................3.............................................. 63 5............................................. 59 4.......................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky............................. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ............4 4.. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ..................................................................................................................3........................ 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.....4 4.....5 4............2.2 3...5..... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky............................. 49 Zmeny daní..........3...... 5.1 5...................................................................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu............3 5..........................................................................................................1 4..............................2 4..Hospodárska politika 3..2 4.................3....3................. 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ....................................................................................................................................2 4..........................................................................................7..................................................................................................................... 68 Nástroje menovej politiky................ 69 . 48 Vládne výdavky................3.......1 5................3 4................... 48 Nástroje fiškálnej politiky .............................1 5............ 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom..........................1 4.................................2 4............3...........................7........7.4 Typy menovej politiky ...7...... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.................................................................3......................... 54 Daňová reforma.................5 5........................................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ........................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku........................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ..................................................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách.............................. 4................3.......... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.............4............................

............................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ........... 6.....3..............................................................................4........................2 5.........4.................1..... 87 Teoréma lokomotívy ..................................... 96 Tradičná štruktúrna politika ..3 7.....3.......................................... 85 Vyrovnávacie procesy ............................ 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ....................................................5 Platobná bilancia .......................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ..................................1 5.................1................. 7............................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.....6...... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.................................7 Prístupy k štruktúrnej politike .........................3 6................ 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ......3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .......2 7............. 101 ...1 6...... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .............................. 93 7..........3 7................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .......................................5 7..................................1 6.....................1 6.. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky............. 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku....4..1 7........................... 88 Princíp importovanej inflácie ........................................................................ 84 Devízový kurz .................................... 81 6............ 99 7............................................................... 92 Konkurencieschopnosť................................ 91 Štruktúra ekonomiky .....1 6......................... 72 Dilema centrálnej banky....5............ 91 Východiska štruktúrnej politiky .............................................2 7.................................... 95 Ciele štruktúrnej politiky..2 7.........1 7.. 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..................4 7............................................................................................................................ 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ...................................................4.............2............................ 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ...................Hospodárska politika 5................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ............................1 7............. 89 6...........................................................5 5....................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ...............2 7...........1................................................................................................3.............2 6.............. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ..............5.1.1 6...........................................................6 7.......................................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky............................................ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ..........5.........6 6.......................... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ...... 91 Štruktúrne zmeny..............2 7........................6.....................................................4....................................4 6. 98 Druhy štruktúrnej politiky........................................2........................................2 6......................1 6..................................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku...........................................................3 5.............................................

............ 127 10................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ..............................................................1..............1..... 122 10..........................................................2...................................................................................................... 110 Stupeň koncentrácie........2......2 9..................... 129 ..........................................Hospodárska politika 8....... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...........................................................4 8...........................1 9..............2 Vymedzenie politiky zamestnanosti........................ 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ................2 8.............. 124 10................................ 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie..2 8..............................................6........................ 114 Meranie nerovnosti ........ 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ... 111 Herfindahl-Hirschmanov index .....2 8............... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.........................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti..1.............................. 117 9.2. 115 Lorenzová krivka.1 8.................2.................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...1.........................2................................................. 119 10........................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky .............................1 9............ 105 Relevantný trh ........... 8.......4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ...........6........2..................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.................................................................... 124 10..........3 8..2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ............................................................ 109 Štátny zásah alebo regulácia.................................................... 125 10............................3 8........................................... 106 Formy obmedzovania konkurencie .....................................................7 9.. 123 10. SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ....................5...........................4 8.................................................. 9.............................................2 Politika zamestnanosti ........6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.................... 116 Giniho koeficient ....................... 107 Zneužitie ekonomickej sily......................................5.1........... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ......1 8......... 122 10................................3 9.................................................................... 126 10............. 112 Larnerov index........5 Funkcie sociálnej politiky............................... 128 10.................................................... 127 10.............................. 122 10.....2 Vymedzenie sociálnej politiky ..............1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ..................3 8.............................................................6.........................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE........................................1...........1 8.................................6 8............5....................................................... 123 10.4 Princípy sociálnej politiky...............................................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ........4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ....................................1 Sociálna politika ..............................................5.. 112 8......................

....1............................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA....................................................................Hospodárska politika 10...... 137 12.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ......................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ............... 139 12...............................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ........ 139 12........5 IV................................. 132 11..... 158 .....................1 Východiskový stav (do roku 1989) ........ 141 12............. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....................................1....3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ...............................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska..............................1....... 149 13.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ...........................................1............................................1....1. 135 11...........2 Magický n-uholník ...................... 133 11............4 Rating .........................3 II......1 Tempo ekonomického rastu ...... 130 11.1....... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).............................. 129 10... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .........................2............ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)...... 132 11. 148 13.......................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ............................... 133 11.........2 I............................................... 143 13................................................................................................................................ 132 11................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky............ 152 13................................................. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ......................................................4 III............................ 140 12...............................................................1............. 148 13........................1 Životné prostredie a ekológia ........1 Východiská environmentálnej politiky. 146 13..............6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.................. 146 13............................. 139 12..2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.6 V............ 151 13................................................................1.........2..........................................................................1..................... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)..........1....1......

Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. Němcovej 32. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing.

Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike.j.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. napríklad kultúrou. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. Je pochopiteľné.Hospodárska politika 1. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. históriou vývoja. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Predstavuje súhrn cieľov. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. 10 . v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. 1. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. spoločnosti a štátu. nástrojov. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. t. ktoré súvisia tak s tvorbou. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. to znamená na konečné použitie. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. náboženstvom a pod. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. P. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi.

Každá čiastková politika má vlastné metódy. vonkajšiu obchodnú. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. sociálnu. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. jeho organizácia a chod. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa.: fiškálnu. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. obchodnú. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. politické a aj právne. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. poľnohospodársku. štruktúrnu. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. regionálnu. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. menovú. Je preto vedou prierezovou. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. stabilizačnú. napr. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. nástroje a ciele pôsobenia. sa 11 .Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. kritériá. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. investičnú a ďalšie. priemyselnú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. subjekty. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. V rámci politiky. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. dôchodkovú. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. ciele a nástroje. spôsoboch. postupoch a inštitúciách.

vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. – 3.. Prostriedkom politiky je politická moc.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. s. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. 13) Na Obr. ktoré obsahujú ekonomické. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. 12 . Princípy sú prakticky overené teoretické postoje.: Hospodářská politika. 1. 1. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. A. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. M. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. opatrenia a koncepcie. princípy.

ale aj masmédia. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. daňová sústava a pod.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. úrokových sadieb. vláda.). medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. centrálna banka a ďalši inštitúcie. Štát. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). politické strany. vedecké inštitúcie. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií.Hospodárska politika 1. resp. na jej realizácii a kontrole. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Patria sem veľké podniky. menových agregátov. súdne inštitúcie. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. funkciami a cieľmi. vykonávať ich a aj ich presadzovať. výskumné. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. inštitúcie protivážnych síl. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. ale majú priamy alebo 13 . Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. ako nositeľ hospodárskej politiky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. odbory. podmienok podnikania. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením.

ktoré považujú za dôležité. blahobyt a bezpečnosť.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Kategória ekonomickej slobody znamená. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. 1.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. ktorí sa snažia presadzovať ciele. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. pokrok. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktoré majú byť naplnené. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . politických strán. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. istotu. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. nadnárodné organizácie.3. je nevyhnutné. hlavne hospodárske zväzy. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. 1.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. resp. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Sloboda sa chápe ako stav. udržanie demokracie. ktorí majú rozličné ciele. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Nesmie obmedzovať slobodu iných. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie.

92) Hospodársky rast. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. M. len o zameraní trendu. ale hlavne v ústavách. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. „zrýchlenie rastu“. Lorenzovej krivky. problematika rozdeľovania dôchodkov. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. 1. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“.2. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. tradičné ciele. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. ktorú charakterizuje Obr.Hospodárska politika najčastejšie chápe. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka.: Hospodářská politika. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. s. zloženia vlády. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. 1. Optimálny alebo primeraný rast 15 . – ŽÁK.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. a spája sa s ním. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. distribučnej spravodlivosti. A.

cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. s. 16 . ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Nízka miera nezamestnanosti. 1. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. ktoré v súčasnosti. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. 1.: Hospodářská politika. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. resp. T. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. rovnováhu cien a stability meny. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. získavajú na svojej dôležitosti. 155) Obr. tak vnútornej ako aj vonkajšej.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. ktoré týmito vrcholmi sú. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr.

Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. dopĺňajú sa. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. (napr. protekcionistické. reštriktívne. − spôsobu aplikácie. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom.Hospodárska politika 1. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. navzájom sa posilňujú. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. nepriame. bežné. 17 . priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. Phillipsová krivka). expanzívne. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. ktoré medzi cieľmi existujú. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. vzťah neutrality. liberálne.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu.3. vzťah konfliktnosti. konkrétne danom období. systémové. napr. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky.2 Racionalita cieľov. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. napr. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. • • 1. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. regulačné. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. resp. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. vzťah identity. meniť a kontrolovať. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. vzťah komplementarity. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť.

medzinárodné. priestorovej. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. zmena colnej tarify). od predpokladanej reakcie. v ktorom má byť nástroj použitý (napr.Hospodárska politika − časovej. obmedzujúce. sektorové. rezortné. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). Nástroje. menia len veličiny. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. lokálne. všeobecné a špecifické. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. atď. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. ktorý sa má dosiahnuť. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ale aj od postojov ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. odvetvové. ďalej z cieľového stavu. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. dovozná prirážka. zabraňujúce. rozmeru použitia zvolených nástrojov. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. a nakoniec aj organizačných. t. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. rozdeľovania. krátkodobé. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. výmeny alebo spotreby. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. nástroje a ciele. priame a nepriame. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. 18 . požiadaviek. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. ktoré nastali v hospodárstve. sankčné. základné a odvodené. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu.j. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému.

Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Za základné formy sú považované pravica. Vzťah nástroj. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. systémovo podporujúce opatrenia. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. 19 . systémovo zodpovedajúce opatrenia. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. Ak tomu tak nie je. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký.Hospodárska politika 1. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. stred a ľavica. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. resp. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. časové obdobie. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. 1.

1. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. administratíva. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. výkonnú a súdnu. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. štruktúrnu politiku. ako sú vžité konvencie. Problémom je.6. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. normy konania. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti.Hospodárska politika 1. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. deľby moci na zákonodarnú. menovú (monetárnu). Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná.6. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Hospodársky systém. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. zvykové správanie sa. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. napodobňovanie či vytváranie precedensov. právo. akokoľvek spontánne vzniknutý. sociálnu politiku. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.

ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. pri drogách a pod.). sústavných rozpočtových deficitov. ale sú to stanovenia zásad. 1. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. obmedzenie v rozhodovaní napr. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. 21 .Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. ktorým by sa sama nepohybovala. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. prípadne strednom časovom horizonte. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky.6. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. regulácia cien miezd. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. ďalej prešetrenie. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. − obmedzovať dvojité zdanenie. že sa obhajuje existencia tzv. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. a navyše. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie.

V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Byrokracia je systém. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. existencia byrokracie. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Slobodné. Byrokracia. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. ktoré z členstva vyplývajú. je jej umožnená. pri nedostatočnej kontrole. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. zúčastnené 22 . výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Každá krajina. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Napríklad krajiny. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. ale aj cenovú hladinu a iné. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. chrániť spotrebiteľov na trhu. 1. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. demokracia a politický pluralizmus. Znamená to. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. konkurencieschopnosť krajiny. Veľké záujmové skupiny. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. čím automaticky koordinuje ich činnosť. sa podieľa na realizácii rozhodovania. priame a tajné voľby. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. ako zvláštna skupina.

Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. 1. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. skutočnosť. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky.j. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. ktoré sú k dispozícii a pod. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. 23 . Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. majú veľkú dôveru ľudí. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. V podstate ide o to.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Nevyužitie politického kapitálu. dominancia praktickej hospodárskej politiky. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Znamená to. že novozvolené vlády (najmä tie. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov.

Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré by mali byť známe verejnosti. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. 24 . ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. 1. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Kontrolou. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. ale môže mať aj charakter administratívny. V druhej fáze. ako aj časových oneskorení. prognóza – plánovanie. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.Hospodárska politika 1. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Ide o zistenie toho. fáze prognózy – plánovania. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. implementácia a kontrola. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. rozhodovanie.4. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. resp. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. určitej normy.

analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. poznávacie 3. analýza 2. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. 1. analýzou vonkajších vzťahov. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. politické sociálne. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov.: Teória a prax hospodárskej politiky. demografické. hospodárske aj vedecko-technické). Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. na znalostiach a intuícii odborníkov. efektívnosti národohospodárskych procesov. administratívne 4. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.9. rozhodnutia 4. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.. prognóza – plánovanie 3. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). resp. analýzou rovnováhy. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. a kol. (2007) s. 5.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. životného štýlu obyvateľstva. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. analýzou spotreby. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady.implementácia 5. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). 1. P. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. hodnotového systému obyvateľstva). 2. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja)..Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola.kontrola Časové oneskorenia 1. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. o ktoré má vláda záujem.

Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. 26 . 3. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. Aktivity 1.

Hospodárska politika 2. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Jedným z podstatných momentov. čo je potrebné pre trhový systém. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. ale najmä klasickej ekonomickej školy. dopyt ako taký. storočia. svetovej vojne. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti.1. rokoch 20. neúrode alebo vojnám. formovala v podstate až po 2. Neznamená to však. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. v 30. ako napr. považujeme ju za vedu pomerne mladú. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. hospodárska politika je vednou disciplínou. 2. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Pre klasikov platilo. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. Hospodárske krízy. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. ktoré by jej vznik neovplyvnili. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. udržiavať spravodlivosť. Tým.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. Mnohé argumenty boli skôr proti. 2. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. že jediné. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Až Veľká svetová hospodárska kríza.

avšak ešte neucelená. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. ktorá priniesla zmeny v tom. J.Hospodárska politika New Deal. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. do ktorých predtým nezasahoval. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. M. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. 2. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. zavádzali niektoré formy plánovania. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. regulovali konkurenciu. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. rozsah výroby. Keynesa. začiatkom 30. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. maximálny počet pracovných hodín atď. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. intervencionistická koncepcia New Deal. storočia vznikla v USA prvá. storočia. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. 28 . stanovovali minimálne mzdy. M. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. ceny. rokov 20. − potvrdil sa poznatok. New Deal nebol ucelenou koncepciou. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie.1. uvažovalo sa s tým.

2. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. rokoch minulého storočia. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. spotreby. zamestnaneckých zákonov. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. Hospodársku politiku. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. efektívnej miere. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. politikou „Stop and go“ a v 60. ekonomiku v stagnácii. 29 . bankovej politiky štátu. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. štát blahobytu. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. neoklasická syntéza. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. rokoch bola realizovaná tzv. Po 2. rokoch prostredníctvom „New Economics“. daní.1.. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. atď. V 50. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. potvrdilo sa. Kanady a Veľkej Británie. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. investícií. úspor. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. že teória. jeho výšky a štruktúry.. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. atď.j. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. akceptuje systémové opatrenia. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja.

30 . Je to snaha o nájdenie tzv. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. 2. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. ktorá má zabezpečovať životný štandard. zástupcov výskumu. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. rokov 20. ako aj na strane súkromného sektora. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 .1. že každý občan má právo na dôstojný život. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. krajine.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. tretej cesty. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Holandsku a Japonsku. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. . ktorý verejne vyhlási. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. rokoch 20. najmä Švédsko. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. o vývoji cien. rokoch vo Francúzsku. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. teda právo na prácu. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Vychádza z toho. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. konkurencie. vykonávacieho plánu. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické.60. spotrebiteľov. tzv. storočia. 2. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70.1. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou.

− redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. množstvo peňazí v ekonomike.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. ekonómiou strany ponuky. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Podľa tejto rovnice. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. že najdokonalejší nástroj. Za predpokladu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. teóriou racionálnych očakávaní. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Friedman.

1. Ekonomickým smerom. ktorý bol presvedčený o tom. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Tab. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. I. ktorá sa sformovala koncom 70. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . že ak poklesnú dane. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. 20 2. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. ako aj súkromných subjektov. – Žák. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Buchananom. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. s.1 Porovnanie keynesiánstva. M. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. 2. Laffer. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. M. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. rokov 20. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky.Hospodárska politika produktu. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.: Hospodářská politika. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J.

Medzinárodná organizácia práce. 2. a mnohé iné. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. 2. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Tab. trhu a svetových peňazí.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. analýzy východiskového stavu ekonomík.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Medzinárodná finančná spoločnosť. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. prístupu k progresívnym technológiám. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. formulácie cieľov transformácie a 3. Koordinácia svetovej. 33 . Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Medzinárodný menový fond. svetového obchodu.

Trhový systém je chápaný ako stabilný. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. 2. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Intervencionistický postoj je ten. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. harmonický. myšlienkové a ideologické korene. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. liberálny a 2. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Liberálny – trhový postoj je ten. 108 a 109 a Vincur 2.Hospodárska politika Tab. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. intervencionistický.

ktoré sa uplatňujú od 70. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. 2. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Dominuje názor. storočia. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. povzbudzuje podnikavosť. uspokojuje aj potreby iných. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste.2. 2. rokov 20.2. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. pružnosť. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. že trh sám. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. ako aj intervencionistických koncepcií. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. ktorá je podriadenou politikou. Existencia monopolov. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. vyrieši hlavné otázky čo. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Každý hospodársky subjekt tým. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. rokov 20. vytvárania konkurencie. čo má za dôsledok vznik 35 . individuálny výkon a slobodu. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. že sleduje vlastné záujmy. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. ako a pre koho vyrábať. storočia. vyrovnaný štátny rozpočet. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov.

– ŽÁK.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. 108) 36 . A. s.) Obr. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. M.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. francúzsky model a pod.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 2.: Hospodářská politika. Obr.

2. s.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. 2.2. fyziokratizme a klasickej ekonómii. 37 . SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.: Hospodářská politika.). keynesiánstve. T.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 2. monetarizme. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.. ekonómii strany ponuky. 188) Aktivity 1.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. ktorá je charakteristická pre systém. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Charakterizovať stabilizačnú politiku. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. 3. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. 3. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability.Hospodárska politika 3. 1. 39 . nerovnováhy v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. ktorý je schopný účinne. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. resp. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Stabilita je vlastnosť. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu.

137) 3. 3. napríklad podľa toho. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. jednorazové alebo sústavné. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.: Hospodářská politika. 40 . či ide o impulzy. s. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. šoky alebo poruchy náhodné. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. K . 3. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. M.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.1. A. Tak štruktúrne. ako aj cyklické výkyvy.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. – ŽÁK.

Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu.: Hospodářská politika. je vopred známa. spravidla trvá 4 roky. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. Dĺžka politického cyklu. − súčasné. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. miera zamestnanosti. A. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ako aj jej budúci vývoj. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr.). Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. na rozdiel od ekonomického. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. a pod. s.) − oneskorené. miera nezamestnanosti. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia.2. 3. ceny výrobkov. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. 121) 41 . popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). M. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. – ŽÁK.

Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. aké poruchy v ekonomike existujú. 42 . že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom.Hospodárska politika Graf. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. resp. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. . vysoká miera zamestnanosti. neustále menia. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky.3.3.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. ako nástroja hospodárskej politiky. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. eliminovať. Dôležité je zistiť. ktoré vláda používa. 3. 3. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Mnoho nástrojov. ale aj celosvetová ekonomika. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. resp. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. čo znamená tak pozitívne. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé.

− menová politika. napr. AD. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. − vonkajšia hospodárska politika. 3. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. J. že každý nástroj má svoj časový priestor.3. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. 3. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. AS. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. úroková miera. M.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. podpory spotreby znižovaním daní. rast HDP. M.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. menovej. − dôchodková politika. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. ktorá je formou protiinflačnej politiky.3. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele.3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť.Hospodárska politika 3.

1. A. Tab. 3. vytvára sa tzv. ako to zobrazuje Graf 3.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. M. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu.: Hospodářská politika.4. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. s. deflačná medzera.j. vytvára sa tzv. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. 44 . 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. 3. inflačná medzera. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. t. V prípade. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. – ŽÁK. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho.

napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. nízkym deficitom ŠR. 45 . Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. čo znamená. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Východisková úroveň rozvoja.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Takýto posun je zachytený na grafe 3.5. Snahou tejto koncepcie je to. 3.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.

46 . pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. čo je predpokladom budúceho rastu. 3. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Aktivity 1. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. zamestnanosti a nezamestnanosti. 2. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. ekonomickom raste. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.

1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. 4. Napriek tomu. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné.Hospodárska politika 4. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. 47 . Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.

Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ide o cielené opatrenie. 4. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. rentabilita. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. čím napomáha menovej stabilite. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − poistenie v nezamestnanosti. aby sa presadzovala efektívnosť. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. infláciu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. opatrenia. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . nezamestnanosť. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. vonkajšie ekonomické vzťahy).3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to.Hospodárska politika 4. ktoré majú proticyklický charakter. − dotácie bytovému hospodárstvu. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva.

ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. ale trvá aj v ďalšom období. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. ktoré domácnosti neusporia. V recesii. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. e= 1 1 − MPC 49 . Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. dôchodky sú v nižších pásmach. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. rastie aj úroveň zdanenia. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov.3. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. teda od množstva finančných prostriedkov. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. čo zníži ich celkový dopyt. keď príjmy klesajú. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. V konjunktúre. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. 4. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. ale len nominálne.

Ak vláda zvýši dane. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. je vhodnejšie. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. zvyšuje tým množstvo peňazí. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Zníženie daní spôsobí. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. 4. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj.3. Tento vplyv 50 . ale aj na strane agregátnej ponuky. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Výsledkom je. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. Ak vláda zníži dane. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. 4. ale aj úspory a investície. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. V ekonomike tak vzrastie spotreba. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Vzhľadom na to.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov.Hospodárska politika 4. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.3. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté.3. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava.

4. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.4. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. čisté dane. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. hlavne pri zmenách daní. a kol. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. 4. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 51 .Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. (2007) s. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Podľa toho. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. 4. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 4. P. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou.1.: Teória a prax hospodárskej politiky.

produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.1 vľavo).1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. 4.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. ktoré sa použijú 52 .2. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. aktivizuje voľné zdroje. resp. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory.1 vpravo). Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Vzhľadom na to. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.2. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4.

4. prípadne znížiť rozpočtový deficit. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. Za touto oblasťou prestanú účinkovať.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. bezpečnosť a iné. zrušenie dotácii. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. a to v jej raste. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. ale posunie sa do bodu E2. 4. reštriktívnu fiškálnu politiku. 53 . V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Ak uvažujeme s tým. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. napr. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. resp. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. realizuje fiškálnu reštrikciu. obmedzenie výdavkov na obranu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. 4. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike.

Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. pomocou zákonných noriem. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. resp. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. 4. iba ho rozdeľuje – redistribuje. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. 54 . dávok. ako aj na strane príjmov. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. dochádza k dezinflácii. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. ani nespotrebúva národný dôchodok.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. ciel a poplatkov. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.3. Štátny rozpočet nevytára. nastáva pokles cenovej hladiny. resp. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.

snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Fiškálna expanzia realizovaná. Ak sú príjmy menšie než výdavky. napr. prírodné katastrofy. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. vládny populizmus a iné. za inak nezmenených podmienok. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. prílišná expanzívna politika. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. celkový hospodársky pokles. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. bez ohľadu na to. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. na strane výdavkov. 55 . Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. 4. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Pasívny schodok vzniká na základe javov. ktoré na rozdiel od súkromných financií.5. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. ale z dlhodobého je záporný.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Táto definícia však nie je presná. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. napr. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. v dôsledku zníženia daní. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. musí nutne viesť. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. zvýšenie celkovej cenovej hladiny.

Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Vedie k mnohým problémom. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania.Hospodárska politika 4. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. ale je to málo častý prípad. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. 56 . Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. ako sú napr. dôjde k malému rastu reálneho produktu. 4. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. prípadne sa zvýši len nepatrne. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný.4. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. ktorá je často vládami realizovaná.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.5. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Zvyšuje sa tak monetárna báza.

prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. Vo všeobecnosti možno povedať. kedy si ekonómovia uvedomia. ktorý trvá medzi tým. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým.7. kedy si vláda uvedomí.4 Daňová reforma 4. 4. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. 57 .7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. že nastala. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. Existuje určité časové obdobie. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. inou sú možné politické nezhody v krajine.

začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. 4. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. resp.7.Hospodárska politika 4. čo spôsobí. že stúpne dopyt po domácej mene. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že expanzívna fiškálna politika. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. aby prilákali hlasy voličov v období. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. keď sa blížia voľby. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. 4. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). pričom inflácia zostane relatívne stabilná. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími.7. Ak centrálna banka. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. Po určitom čase. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade.7. zvyčajne až po voľbách. 58 . Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). dochádza k tomu.

zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. 59 . Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. ktorý.7. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Povinné zadanie č. 3. a tiež to. Stanovte problém ekonomiky. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Aktivity 1. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Problém vzniká vtedy. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Dostupné na internete. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. ak je zabezpečovaný importom. ktorý chcete riešiť. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Ak rastú vládne výdavky. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. 2. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami.

60 . ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Je spojená s pojmom peniaze. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.Hospodárska politika 5. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. ktorým je centrálna banka. vzťahov. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. nástrojov a inštitúcií. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. ktoré je determinované jej postavením. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. ktoré sú jej nositeľmi. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. funkciami a cieľmi. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. 5.

Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. rovnováha platobnej bilancie. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). resp. hospodárskeho rastu. podpora rastu zamestnanosti. stabilizácia finančných trhov. platobná bilancia. menový kurz. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. úrokových sadzieb a pod. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov.Hospodárska politika 5. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily).2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. 5. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. dopyt a ponuka peňazí. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa.2. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Zmena peňažnej 61 . menového kurzu. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. napr.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného.

bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. 62 . že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. že ho dosiahne. Ide o stratégiu boja s infláciou. Nevýhodou je predovšetkým to. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Začiatkom 90. ale neovplyvňuje ju priamo.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. repo sadzieb). Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. tych rokov 20. tiež podstatným dôvodom.

5. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. 47) 5. priame a nepriame. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.: Hospodářská politika. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. I. – ŽÁK. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. napr. bežné. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. 63 . Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. M. s. ekonomické. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. permanentné a občasné. podľa intenzity na operatívne.

úrokové limity. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. povinné vklady a medzibankové odporúčania. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Používajú sa výnimočne. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov.3. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. úverové limity. ako priamy nástroj menovej politiky. výzvy a gentlemanské dohody. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. či objem poskytovaných úverov. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. by táto sadzba mala klesať. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Odporúčania 64 . Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Medzibankové odporúčania. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike.Hospodárska politika 5. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty.

ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. diskontné nástroje. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. znížia ponuku úverov. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Priame operácie na voľnom trhu. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. prečo sú pomerne často využívané. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. pokles inflácie. REPO operácie a switch operácie. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. znížia tak svoje úverové kapacity. 65 . nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. pokles zamestnanosti. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. čiže množstvo peňazí v obehu. Sú nimi: operácie na voľnom trhu.3. 5. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Jednotlivé banky si napriek tomu.

Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Členíme ich na bežné. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. limit objemu úveru. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. ktorá má problémy s likviditou. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. 66 . Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Lombardné úvery sú krátkodobé. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. reeskontné úvery a lombardné úvery. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba.

zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. čím sa zníži ponuka úverov. pokles miery inflácie. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. čo 67 . pokles miery inflácie. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. rast zamestnanosti. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. čo je prvok nepriamych nástrojov. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. pokles zamestnanosti. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. resp. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. rast miery inflácie. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Priame kurzové intervencie znamenajú. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Domáca mena sa začne znehodnocovať. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Lombardná sadzba je najvyššia. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. pokles zamestnanosti. základná úroková miera. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Lombardná sadzba predstavuje horný limit.

Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Všeobecne sú na ústupe. výzvy. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. resp. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. odporúčania a gentlemanské dohody. 68 . V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Konverzie predstavujú promptný.3. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. odporúčania a gentlemanské dohody. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. bez ich reálnej zmeny. 5. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. diskontné nástroje. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. na ktoré sa vzťahujú. intervencie na devízovom trhu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery.

5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . stabilita finančných trhov. obdobne ako politika fiškálna.4 Typy menovej politiky Menová politika. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. podpora zamestnanosti.2. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. realizuje určitý typ menovej politiky. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.Hospodárska politika 5. stabilita menového kurzu domácej meny. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. stabilita úrokových sadzieb. 5.

že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Centrálna banka 70 .3. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.

ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Vzhľadom na to. znižuje úrokovú mieru. a to v jej raste. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. 71 . produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. klesá výmenný kurz peňazí. Multiplikátory. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. rastie agregátny dopyt. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. rastie zamestnanosť. Zvyšuje sa export. Zároveň. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Ak je ekonomika prehriata. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. ale posunie sa do bodu E2. ak uvažujeme s tým.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. prudko rastie cenová hladina. resp. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny.

4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. realizuje menovú reštrikciu.4. resp.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. reštriktívnu menovú politiku.6. 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).

existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii.j. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.4. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. 5. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. resp. t. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. 73 . Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. nastáva pokles cenovej hladiny.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.

7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. 49) 74 . kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Dôležitý prvok. I. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. 5. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. M.: Hospodářská politika.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. regulácia peňažnej základne 2. dane Agregátne výdavky Obr.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. Vľavo je znázornená situácia. – ŽÁK.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. s. transfery 5. vládne výdavky 4.

pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Klasický prípad nastáva. 5. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Vzhľadom na to. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Ide o dva extrémne prípady. Pasca likvidity nastáva. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. ale iba na pohyb úrokovej miery. vládnych investíciách a pod. ale iba na pohyb úrokovej miery. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. na základe využívania peňažných vzťahov. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. zlepšení sociálneho zabezpečenia. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna.5. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. menová politika nemá žiadny vplyv. Vzhľadom na to. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Sleduje základný cieľ. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. 75 . že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Z vyššie uvedeného vyplýva. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Môžu byť obe expanzívne. že môžu samostatne prijímať opatrenia. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. resp. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. s. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. A. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu.: Hospodářská politika. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. M. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne úvery na vývoz. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. 79 . hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. 6. – ŽÁK. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). napr. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým.

cestovanie. sociálne (napr. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. 80 . mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. doprava a skladovanie. vojenské. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. poisťovníctvo. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. účtovníctvo. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. nákup podnikov v zahraničí. financie. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb.j. t. rastie podiel spracovateľského priemyslu. v tzv. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. právne služby). ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. školstvo. neviditeľnom exporte. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). zdravotníctvo. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. oficiálne a ostatné súkromné služby. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. komunikácia.Hospodárska politika 6. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. reštaurácie). teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. strojov a zariadení a pod. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. poštové služby) a osobné (napr. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Neekonomickými príčinami sú politické. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. bankovníctvo. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. výrobné (napr. ich výstavba alebo rozširovanie. mobility kapitálu. veľkoobchod a maloobchod).1. hotely. opravy.

Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. 6. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. colné kontingenty. či pôsobí plošne alebo selektívne. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia.2. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Vonkajšie hospodárske vzťahy. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. 6. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. ktoré majú podobu peňažných. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. devízové reštrikcie. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Je teda evidentné. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. že znižuje náklady. V závislosti na tom. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. či pôsobí priamo alebo nepriamo. colný sadzobník a colné konanie. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. prechádzajú platobnou bilanciou. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. embargo. predajom patentov a licencií.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. obchodná vojna. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. vydávanie licencií.

dopravné a administratívne poplatky. menový dumping. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Patria sem najmä fiškálne dane. hygienické a ekologické prekážky. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. že menové kurzy sú pevné. do ktorého má byť tovar dovezený. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. daňové prekážky. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. ktoré zakazuje dovoz. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. zvýši sa zamestnanosť.Hospodárska politika dovozu. ako je v zmluve dohodnuté. štátne záruky na úver. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. administratívno-technické prekážky. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Za predpokladu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. nastane rast cien produktu. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Obchodná vojna je stav. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. štátne intervencie v oblasti dopravy. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. úverovanie vývozu. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. 82 . poklesne celková ponuka produktu. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar.

upravujú pohyb kapitálu. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. dopravy. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. dohoda o pásme voľného obchodu. na základe ktorej vznikol tzv. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. platobné dohody. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.2. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. platobného styku. dohoda o colnej únii. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). obchodné dohody. pracovných síl. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.Hospodárska politika 6. 83 . Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. dodnes existujúce. ktoré používajú clearing. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo.

Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. resp. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. cenovú hladinu. úrokovú mieru a devízový kurz. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). 6. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. poistenie. bez ohľadu na to. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. úroky. bilanciu dôchodkov (zisky.). Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. debetné operácie dopyt po devízach. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. poplatky za poskytnutie práv. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. − zásada reciprocity. zamestnanosť. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. bilanciu služieb (dopravné. cestovný ruch. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. − zásada parity.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. bilanciu portfóliových investícií. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. spoje. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. skladovanie.. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. 84 . tlakov. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov.. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. podľa účelu ich využitia. hlavne krátkodobo. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. že platobná bilancia umožňuje predvídať. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou.

s.: Hospodářská politika. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Devízový kurz je zložitá menová veličina.4 Devízový kurz Nástrojom. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. 6. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. kým má potrebné rezervy. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. 6. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. čo znamená. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. devalvuje domácu menu. sociálnych a politických podmienkach. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. kedy centrálna banka nezasahuje. V prípade riadeného floatingu.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. v súčte by však mali byť v rovnováhe. – ŽÁK. M. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. A. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom.Hospodárska politika Tab. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. ktorý uplatňuje väčšina krajín. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. Z historického obdobia sú známe napr. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. ekonomických.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. napr. 85 .

čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôjde k poklesu čistého exportu. že import je závislý na úrovni dôchodku. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. 6.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.5. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Sú uvádzane v poradí podľa toho. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu.Hospodárska politika 6. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. ale so zmenou úrovne dôchodku. dôjde tiež k jeho zníženiu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. ktoré viac. pružné ceny (aj krátkodobé). pri ktorých fungujú. Hume v 18. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Nie je spojený so zmenou cien. Za existencie predpokladu. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Prvýkrát s ním prišiel D. stabilná úroková miera a nulové úspory. dôchodkový. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. dôjde k jeho poklesu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dôjde teda k rastu 86 . Pri deficite obchodnej bilancie. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. pevné ceny.

Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Vyvolá to rast úrokovej miery. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Ak za jediný faktor. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. zníži sa 87 . potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Za predpokladu. Budeme vychádzať z toho. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. prípadne dlhodobej spotreby.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Export zlacnie a porastie. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. keď sa ekonomika nachádza v recesii. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Výsledné efekty budú dva: 1. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. 6. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. dôchodok a import. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. čo by malo znamenať. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. 2.5.

že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). ktorá stimuluje prílev kapitálu. v akej v krajine vzrastie národný produkt. 6. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.6. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. bude predávať zahraničnú menu. bude intervenovať na devízových trhoch. 6. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. ktorá predstavuje „lokomotívu“. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. že sa bude vyrovnávať.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. Bude nakupovať cudziu menu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Aj tento fakt prispel k tomu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. V systéme pevných kurzov. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Z krajiny začne odtekať kapitál. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. celková platobná bilancia bude prebytková. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. čím sa zvýši peňažná ponuka. že deficity. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. môže to 88 . pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz.

Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B.6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6.1. na základe rastu agregátneho dopytu.

Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. 90 .2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. 5. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. To. Aktivity 4.

7. relatívne samostatnými časťami. Je preto dôležité.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. úspor. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.Hospodárska politika 7. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. 91 . priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. podiel spotreby. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. výkonová alebo spotrebná skladba. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. že je vnímaná ako zdrojová. Charakterizovať štruktúrnu politiku. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. resp. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. výrobná.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. napr. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. 7. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. exportu či importu na hrubom domácom produkte. investícií. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky.1.

pododvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. − ekonomických subjektov. aby sa napĺňali vytýčené ciele. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. skupiny výrobkov.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. ich lokalizácia a ich determinanty. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. kvartérny. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. 7. terciárny. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Je dôležité vedieť. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. sekundárny. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. resp. napríklad podľa pohlavia či veku. Je preto dôležité. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. Hľadísk členenia je omnoho viac. Môžu vznikať aj na oboch 92 . výrobné odbory. služby. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. ktoré regióny sú menej rozvinuté. − štruktúry obyvateľstva. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. medzi ich vzťahmi a väzbami. aby vláda sledovala a skúmala. čo konkrétnu zmenu vyvolalo.1. právnej formy či vlastníctva. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. faktoroch. Vzhľadom na to. skupiny nástrojov. odvetvia. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky.

1. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. nedokonalosti a bariéry. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ekonomika by stagnovala. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. interdependentný vzťah. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. dostala by sa do stavu ustrnutia. − existencia substitučných výrobkov a služieb. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. či zmeny výmenného kurzu a iné. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. 7. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. inovácie výroby. zmeny cien na svetových trhoch. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. V tomto smere môžeme 93 . Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Keby to tak nebolo. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. zmeny konkurenčného prostredia.Hospodárska politika stranách zároveň. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. − spôsob súperenia existujúcich firiem. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. vrátane ich podmienok. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov.

Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. odvetvovú. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ochrany životného prostredia. 94 . Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. priame zahraničné investície. svetovej vojny. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. regionálnu a iné štruktúry. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. Táto politika by mala byť formulovaná tak. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. podmienky pre transfer technológií. neperspektívnymi odvetviami. nástrojov a opatrení. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. ktorá musí zvažovať. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. odvetvovej politiky. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. ktoré sú zamerané na formovanie.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. informatizácia spoločnosti. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. vlastná inovačná schopnosť krajiny. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. proexportná politika. technologickej a inovačnej politiky. Mala by utvárať takú sektorovú. 7. aktivít. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti.

materiálovú. ktorými môžu byť napr. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. mimocolné bariéry).3. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. vývozné dotácie.Hospodárska politika 7.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. stabilitu ekonomiky. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. čo znamená znižovať surovinovú. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. 95 . napríklad zmena spôsobu zdaňovania.3.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. úverová a úroková politika). efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. kvóty. 7. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. zmena rozsahu odvodu daní. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. neefektívne. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. na financovanie významných investičných akcií. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. energetickú a investične náročnú produkciu. 7. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Sú vzájomne interdependentné. subvencie. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. limity. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. úverová a úroková politika. Zásadné. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. rozsah finančných zdrojov v obehu.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. ale tiež utlmovať neperspektívne. alebo odklad splatnosti daní. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. modernizovať technologické procesy. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. fond na podporu štruktúrnych zmien.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. podpora výskumu a vývoja. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. malého a stredného podnikania. Na prelome 70. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. − reaktívnej. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. má konštruktívny charakter.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia.4. ako v tradičnom prístupe. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. 7. a 80. narušovala makroekonomickú stabilitu. ktorá je cieľovo zameraná. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. resp. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. 7. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. − defenzívnej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. vedy a výskumu. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. ktoré majú najlepšie 99 . ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). technológiám. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. a faktorovo orientovanej. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. inovácií. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. − dopytovo orientovanej. rozvoj inovácii a technológii. aby musel zasahovať štát. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ťažiskom je podpora investovania. − akceleračnej.

s ktorou je ekonomika porovnávaná. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. že nemožno jednoznačne 100 . úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. y predstavuje údaje o ekonomike. 7. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). ktoré sú celosvetovo v útlme. zamestnanosti. t0 predstavuje základné obdobie. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. Z uvedeného vyplýva. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. ktorá je porovnávaná. vývoze atď. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. x predstavuje údaje o ekonomike. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. deceleračnej.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien.) v %. investíciách. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.

Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. 3 1. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Je to spôsobené tým.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ale sledovať aj to. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 101 . čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. 2. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. 7. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Povinné zadanie č.

nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. ako aj pre spotrebiteľov. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. že ekonomické subjekty. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. udeľovanie licencií na určité činnosti. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 8. čo. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. monopol). ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Je to preto. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé.Hospodárska politika 8. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov.

Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. s.: Hospodářská politika. Tieto bariéry môžu byť rôzne. M. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. ako to ukazuje Obr. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. A. 8.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. 182) poskytovanie 103 . nekalou konkurenciou. – ŽÁK. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu.1.

kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Nestačí len dokázať.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. 104 . storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. hlavne na koncept efektívnosti. welfare economics). Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Ide o tzv. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Až približne v 50. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. rokoch 20. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky.Hospodárska politika 8. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. ale z právneho hľadiska. kedy stačí dokázať. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. (tzv. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť.

nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. t. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie.Hospodárska politika 8. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu.). Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. všetky výkony orgánov a inštitúcií. • • kontrola koncentrácií. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. subjektivizmus. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. korupcia. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. či podporu ekonomického a technického rozvoja. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. permanentné sledovanie trhov a odvetví. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. zákonné obmedzenie. preberanie a zlučovanie firiem. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. dovozcov a iných dodávateľov.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. populizmus. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu.j. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. rozptýlenia. fúzie. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. cenová regulácia a verejná podpora. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. ktorí ich znevýhodňujú. Základným cieľom politiky je stanoviť. kartelové dohody. politické záujmy atď. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. 105 . Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. resp. kontrola štátnej pomoci. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.

V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. regionálny a miestny. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. s ohľadom na dopravné náklady.j. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. koncepcia funkčnej totožnosti – t.Hospodárska politika analýza. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. 2. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. 106 . ktorý sa člení na trh národný. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. do akej môže výrobca. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. ktorými uspokojuje dané potreby. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. či k nim dochádza na tzv. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. pre ktorý bolo určené.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. nájsť reálne možnosti odbytu. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. posudzovanie. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá.j. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. relevantnom trhu. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). 8. ktorý predstavuje vecné. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.j. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch.

hlavne na strane ponuky. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. − štátna podpora. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. objem produkcie a jej rozdelenie. − nekalá súťaž. 8. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Ide o tzv. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. 107 . Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd.Hospodárska politika 8. predajné podmienky. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo.j. rozvoj investícií a iné. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). ako ceny. − zlučovanie subjektov. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia.5. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. t. kartelové dohody. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. či už zjavnej (kartel. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. nadštandardná doba splatnosti. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. či podpore kultúrneho dedičstva. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . resp. daňových úľav. klamivé označenie tovarov a služieb. poskytnutie záruk na splatenie úveru). . Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. redistribúcií verejných statkov.. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. podpore menej rozvinutých regiónov. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia.6. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. napr.. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. kapitálových investícií na účet štátu.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. úplatkárstvo a podplácanie. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. 2. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. nebezpečenstvo zámeny. väčšinou obchodnými zákonníkmi. stupňa koncentrácie (CRx). 8. pri náhradách živelných pohrôm.. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. x) usporiadané podľa veľkosti. 8. Nekalá súťaž je konanie. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. 111 . zvýhodnených úverov (lepšie úroky. hospodárska diskriminácia.

Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. x) usporiadané podľa veľkosti.. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Larnerov index je mierou skutočného. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. 2. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.6. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. 8. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. čím menšia bude hodnota η . počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. . 112 .6.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. 8.

Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Aktivita 1. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 8. 113 . Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.

ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou.Hospodárska politika 9. Bohatstvo. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Príjem je tiež toková veličina. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. najmä so sociálnou politikou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. politikou trhu práce a inými. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. obligácie a akcie). ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. úsporné vklady. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Dôchodok je toková veličina. daňovou politikou. ktorý je výnosom z bohatstva. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Charakterizovať tieto politiky. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. 114 . autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. 9. mzdovou politikou. dôchodku a príjem. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. firme alebo štátu. firma alebo celá ekonomika. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít.

Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. tehotné ženy. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. 115 . ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. nerovnováhy a trhové zlyhania. ide hlavne o nezamestnaných. Z individuálneho pohľadu. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. To. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. zdravotne postihnutých a chorých. Robin Hood index a index chudoby. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Giniho koeficient.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. deti a mládež.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. potrebuje poznať odpoveď na to. starých. 9.

Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Čím je stupeň nerovnosti nižší. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku.1. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. je to skutočná Lorenzová krivka. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.Hospodárska politika 9. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. a tak vzniká krivka. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Na rozdiel od dôchodkov. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. by body ležali na diagonále. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. A naopak.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.2. ktorá sa odkláňa od diagonály. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú.

Môže nastať situácia.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.2. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. hovoríme o absolútnej nerovnosti. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. tým je diferenciácia väčšia. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Je odvodený z Lorenzovej krivky. 2. 9. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Neprihliada však na skutočnosť.. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. ak sa blíži k 1. Cieľom 117 . aby mal každý rovnako vysoký príjem.. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . . do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Čím viac sa blíži k 0. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Hovorí o tom. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti.. Používanie indexu preto spôsobuje. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. 9. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.... ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie.

čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. nárok na dovolenku. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. postup zamestnanca v prípade choroby. daní. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Otázkou však ostáva. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. parafiskálne systémy. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Tá poukazuje na skutočnosť. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. kde leží tento „bod zlomu“. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. alebo dávky. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným).Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. miezd. hlavne starobné a invalidné dôchodky. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. pričom štát zákonmi upravuje. minimálnu mzdu a iné. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. ale len do určitého bodu. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. kde odvody majú charakter daní. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. potom začínajú klesať. nemocenským. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. ziskov. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. právo na štrajk. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi.

lieky. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. plyn. 119 . na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Klesá objem investícií do odvetví. sa stávajú atraktívnejšími. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. kde sa vyrábajú tovary. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. poľnohospodárske produkty). Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. elektrická energia. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. cestové. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. ktorých produkcia nemá regulované ceny. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. dochádza k substitúcií ponuky. 9. V odvetviach. ako aj veľká rovnosť. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Veľká nerovnosť.2. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia.

: Hospodářská politika. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. 1. T.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. 2.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. s. Môže mať za následok napr. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. 370) 120 .3.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. zníženie agregátneho dopytu. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. s. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. mobility na trhu práce a pod. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. T. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.: Hospodářská politika.

Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 . Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Vychádza z názoru. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. 10. 122 .1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. ale tiež spoločnosť ako celok.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. 10. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. tak na pracovnoprávnu ochranu. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. republikánske. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Charakterizovať politiku zamestnanosti. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. ale tiež spoločnosť ako celok. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam.1. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne.Hospodárska politika 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. kolektívne vyjednávanie a pod. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. kresťansko-demokratické a liberálne. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.

Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. dôchodkovej politiky. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky.1. politike bývania. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. ktoré sa snaží koordinovať. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. bytovú politiku. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. zdravotnú politiku. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. najmä na hospodársku politiku. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. úrokových sadzieb a kurzov. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. medzi ktorými sú silné väzby. a pod. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. vzdelávacej politike. politiku zamestnanosti.1. t. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. podpory v nezamestnanosti). vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. 10. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. zdravotnej politike. Znamená to. 123 . že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti.j. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. aby bola sociálna politika účinná.Hospodárska politika 10. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Vytvára podmienky nato. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. vrátane motivácie pracovníkov.

Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Subsidiarita znamená. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. súdržnosti a zodpovednosti.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. nezamestnanosť). resp. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. participácia a zásluhovosť. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. ktorá vznikne počas života jednotlivca. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Jej východiskom je. Spravodlivosť má právny rozmer. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení.Hospodárska politika 10. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. stimulačná. Tým. sociálna solidarita. choroba). Jej podstatou je zmiernenie. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. rovnakých príležitostí a potrebnosti. 10. garanciou základných sociálnych istôt.1. Skladá sa z čiastkových princípov. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. subsidiarita. Zásluhovosť znamená. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. prerozdeľovacia. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Snahou je predchádzať určitým škodám. že každý subjekt si musí pomôcť sám. staroba. že každý by mal dostať toľko. o koľko sa zaslúžil. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. preventívna a homogenizačná. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. rovnosti. ako sú princíp výkonový. že stimuluje k požadovanému vývoju.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie.1. ktoré vznikajú ako 124 . ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. vytvárania záchranných sociálnych sietí. čo v sociálnej politike znamená. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. podpornosť. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. ktorými sú sociálna spravodlivosť.

materský príspevok. minimálnej mzdy. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. príspevkov na bývanie. čo je hranica chudoby. zdanenie príjmov a majetku. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. aká v pásme sociálneho životného minima. rodičovský príspevok. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity.1. sociálna podpora. štipendium a podpora vzdelania. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. hraníc chudoby. a iné. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. prídavky na deti. materská a rodičovská dovolenka. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. životného minima a pod. dôchodkového systému.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. výkon práva na vzdelanie. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. čo znamená hranicu biedy. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. nemocenských dávok. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. dopravu. 125 . kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). podpory v nezamestnanosti. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. výkon práva na lekársku starostlivosť. Štát sleduje. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. 10. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima.

„podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. kedy nie je isté. študentom. Jedno z prepojení je v tom. politiky v danom čase.. peňažná pomoc rodinám s deťmi. odborové zväzy a orgány. pôžičky na vzdelávanie. rodiny. sociálneho poistenia. služby v oblasti zdravia. charitatívne inštitúcie. ktoré sa používajú najmä v prípade. zamestnanecké zväzy. a to hlavne z toho dôvodu. dobročinné organizácie. čiže existuje nezamestnanosť. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. dôchodcom. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. barle) a ochranných pracovných pomôcok. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. mladým. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. bývania.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. − účelové pôžičky. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. vzdelávania. orgány tripartity.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. 126 . ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. zamestnávateľov. poradenstvo (napr. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. − úľavy a výhody. zamestnávatelia. kam patrí starostlivosť o starých. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. Podstatné pri všetkých nástrojoch je.. obce. dávky v nezamestnanosti a iné. zahŕňajúce všetkých občanov. pre nezamestnaných). určené na vopred vymedzené použitie napr. cirkvi. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. ktorým nie sú určené. ktoré sú návratné. peňažné dávky sociálnej pomoci. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. − sociálnych služieb. napr. vojakom. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. občania. − vecných dávok. sociálne narušených občanov. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. handicapovaných. 10. resp. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. občianske iniciatívy.

štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. starších občanov. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. ktoré dohodujú podmienky. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. ale nielen oni. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. ale tiež vplyvy mimoekonomické.2. Ekonómovia. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. 127 . za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ktoré niekedy vedú k tomu.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci.Hospodárska politika 10. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. 10. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ponukou práce a cenou práce. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.2. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy.

K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. starostlivosti o člena domácnosti. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. nárok na dovolenku. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. práv a povinností odborových organizácií. tehotenstva. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. podpora vytvárania nových pracovných miest. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií.2. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. a ktoré. ako aj územnej mobility pracovnej sily. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. podpora na udržanie pracovných miest. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. 128 . ich orgánov a funkcionárov. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora prevádzky pracovných miest. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. subvencovaná zamestnanosť. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie.Hospodárska politika 10. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. na druhej strane. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. právo na štrajk a iné. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora nezamestnaných. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. dĺžka pracovného času. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. postup zamestnancov v prípade choroby. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej.

Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. ktorá je bez platenej práce. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia).5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). tento koeficient závisí od technologických. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. napríklad v tom. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.2. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky.100 . L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Okunovho zákona. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.Hospodárska politika 10. že nezahŕňa osoby. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Y predstavuje reálny produkt.( Y − Y*) . štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. 10. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. je schopná pracovať a hľadá si prácu.2. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. 129 .

naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. 10. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. kriminalitu a ďalšie problémy. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Aktivity 1. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. tým je nezamestnanosť vyššia. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. znižovanie daní. že sú nezamestnaní. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Ďalšou možnosťou. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. nižšia tvorba produktu.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. 3. t. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ktorá znamená. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike.2. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Takýmito opatreniami môžu byť napr. dotované rekvalifikačné programy. ktoré spôsobujú psychické traumy.j. ako aj zo sociálneho hľadiska. strata dôvery vo vlastné schopnosti. 130 . čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. 2. nižšie úspory obyvateľstva.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Každá ekonomická činnosť. ich následky a činitele. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. klimatické a meteorologické zmeny). Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. 11. 132 . slnečné žiarenie. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku.1. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. 11.Hospodárska politika 11. hlavne spojená s výrobou. Jej súčasťou je ekológia človeka. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. zmeny. produkuje vedľajšie efekty. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. vrátane človeka. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Je to také využívanie fondov prírody.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. s. T. ktorá neprechádza trhom. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy.: Hospodářská politika. Rast voľného času je faktor. rodine. vč predstavuje voľný čas. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. pš predstavuje produktivitu škodlivín. Ukazovateľ. nakoľko 136 . 11.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. blízkym – je to produkcia. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). np predstavuje netrhovú produkciu. ktoré v nej prebiehajú.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK.

s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. vedeckotechnickým rozvojom. Metodika tzv. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. 137 .Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. znížia sa škody zo znečistenia. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktoré sa prejavia v cene výrobku. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. čo znamená. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. ktorá je ekonomicky efektívna. 11. Aktivita 1. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. avšak tým.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

napr. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny.1.Hospodárska politika 12. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. vyrovnanosť platobnej bilancie. 12. rast vloženého kapitálu. rast efektívnosti základných prostriedkov. pri využití možných zdrojov. miera inflácie.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. 12. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. rast počtu pracovných síl. rast vložených investičných statkov. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. podiel HDP na jednotku živej práce. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. 139 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. HDP.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. miera a štruktúra nezamestnanosti. vonkajšia ekonomická rovnováha. zavádzanie technického pokroku. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja.

5%). v tom smere. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. v ktorom sú vyznačené hodnoty. infláciu a nezamestnanosť. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Kaldor. (P = 2%). nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Jeho úpravou.Hospodárska politika 12. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. − priemerná ročná miera inflácie. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. (B = 0%). ale tieto návrhy sa neujali. ktoré by mali byť dosiahnuté. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. (U = 5. Jeho autorom je britský ekonóm N. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. v určitých vzájomných vzťahoch. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Ozývajú sa námietky napr. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Ide o štvoruholník. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt.1. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. (G = 3%). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. V 60. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Z toho vyplýva. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Táto metóda prešla určitým vývojom.

miera inflácie. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Napriek tomu.1.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktorú im spoločnosť prisudzuje. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. 12. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Z takto definovaného indexu vyplýva. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. miera nezamestnanosti. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Tak. 141 . spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ako je tempo rastu HDP. Fairyho. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). skonštruovaný A. ako sme už spomenuli. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. nízka miera nezamestnanosti.

či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. 142 .Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Nemožno pochybovať o tom. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny.g t . g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. tzn. Aj v tomto prípade platí. Tobina a J. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Taylora. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. že s rastom hodnoty daného indexu. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. V súlade s týmto záverom bude platiť. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. alebo bude nižšia. pt predstavuje mieru inflácie v čase t.ut .

Je to široko využívaná investičná informácia. riadenie ekonomiky. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. AA(Aa). Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ekonomického rastu a jeho perspektívy. vývoja konkurencieschopnosti. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. resp. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Politické riziká vyplývajú z politického systému. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. až po jednotlivé podniky a obce. dlžník. ekonomickej štruktúry. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. pozostáva z dvoch základných komponentov. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky.Hospodárska politika 12. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. V prípade krajín. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. stav a flexibilita platobnej bilancie. že emitent. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. 143 . A(A) a BBB(Baa). Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Hodnotenie bonity subjektu. pričom má tendenciu postupne klesať. Investor používa hodnotenie ako nástroj.1. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Metodológia.

CCC(Caa). Tab. A3( P1. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. A2. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .D Zdroj: NBS 144 . A1.12.1).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.prípad neplnenia záväzkov . C. D (NP pri Moody’s). B(B).P2. CC(Ca) a C (c).Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. resp. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. verejne publikovaný slovný komentár.12. pri Moody’s číslice 1. Znamienka + a – .P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.

ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. − stabilný. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. 145 . − negatívny. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktorý môže byť: − pozitívny. Čím ma krajina vyšší rating. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. agentúra uvažuje o znížení stupňa.

1. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. budeme brať za významný práve tento rok.13. 146 .1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Charakterizovať jednotlivé etapy. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.Hospodárska politika 13. 13. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. ktorá ešte stále nie je dokončená. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Samozrejme. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. že ich bolo viac. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko.

ten však bol bezproblémový iba dovtedy. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. trh dodávateľa 2. rast zadlženia spomalenie ratu. nerovnováhy. Obchodu. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. zahr. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. obmedzenie. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. vznik oficiálne zamestnanosť. Zníženie reálnych miezd. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ku výraznej nerovnováž. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. zriadenia Šoková terapia. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. transformačná a potlačovaná inflácia. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti.Ponukové obmedzenie. privatizácia a reštriktívna politika. Etapa nerovnovážneho rastu 4. nízka efektívnosť. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Etapa oživenia 3. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Oficiálne plná depresia. pri zachovaní soc. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. liberalizácia cien. . ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. Obnovenie ekonom. vykázanej nezamestnanosti. skrytá inflácie. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. dotvorenie inštitucionál. rastu Silný ekonom.

V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. a 80. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ako aj v štruktúre. 13. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). potlačovanou infláciou. štrukturálnymi defektmi. 13. 148 . Koncom 80. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. resp. chronickými prejavmi nerovnováh.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. a 60. a to tak v ich globálnej relácii. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. 53) 13.1. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. pričom však hrozilo. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. potom v nej bola aj inflácia. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Existovali obavy pred transformačnou pascou. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. V 70. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.1. teda stavom. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. s. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky.Hospodárska politika Obr.2 I. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. A. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia).

Z makroekonomického pohľadu je dôležité. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. stabilizácia ekonomiky. 13. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Kumulovaný pokles do roku 1993. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. že sa ČSFR k 1. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. 149 . že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom.1. štruktúrnych defektov a pod. vyvolal mnoho diskusií na tému. aj keď v istej miere nevyhnutným. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. čiže otvoreným rastom cien. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Neúspechom.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. Výrazný pokles produkcie. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. kedy končila transformačná depresia bol 25%. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály.1. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP.1. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.3 II. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. ale zároveň podcenený.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie.

ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Neexistovala 150 . Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. pokles tvorby HDP. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Pre celú túto etapu je typické. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Vznik nového štátu k 1. že existovala snaha o obozretnú. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. čo vyvolalo silný rast dovozu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. aj keď miernejším tempom. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. a 3. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Reformný proces sa však spomalil. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. skôr reštriktívnu fiškálnu. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. 2. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Problémom sa však stalo.1. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994).

V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík.1. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. 13. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. ako aj k silnému nárastu investícií. V ekonomike sa viac investovalo. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. ani proexportného účinku týchto investícií.4 III.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. 151 . realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. ale len v tom prípade. rozvojových impulzov a pod. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Preferoval sa silný ekonomický rast. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. preto šlo o rast „na dlh“. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované.

od októbra 1998 do januára 1999. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). dopravy. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Rôznorodosť koalície. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Ceny elektrickej energie. 13. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. ktorá sa nevedela zjednotiť. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. ako aj takmer 152 . ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. spôsobila. resp.5 IV. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. tepla. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. plynu. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Po nástupe novej vlády. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch.1. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. ktorý stratilo v roku 1998. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. pričom nebol dôvod predpokladať.

v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ.6 V. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. na rozdiel od roku 2002. 13. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Stabilizoval sa ekonomicky rast. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. že prijaté opatrenia boli úspešné. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období.1. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. úpravy nepriamych daní. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt.

v súdnictve a v školstve. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku.Hospodárska politika daní. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Ďalším domácim faktorom. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. znižujúcej sa miery inflácie. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. hoci mala klesajúcu tendenciu. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Vstup Slovenska do EÚ. v zdravotníctve. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. ako aj zahraničný dopyt. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. 1. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb.

školstve a doprave. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. V júni 2006 sa konali voľby. boli ceny potravín. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Ekonomický rast bol vyvážený. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. ostatné spoločenské. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Cenová úroveň. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. zdravotníctve. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. prenájom a obchodné činnosti. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. obchod a priemysel. sociálne a osobné služby. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. poštách a telekomunikáciách. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). meraná indexom spotrebiteľský cien. vysoká investičná aktivita. Rok 2006 bol rokom. Jediným sektorom. V roku 2005 sa ukázalo. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. verejná správa. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj.Hospodárska politika bilancia služieb. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. koncepčne inak zameraná. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. stavebníctvo. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Dynamický rast hospodárstva. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry.

Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Pre roky 1998.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. 2. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. ceny pohonných hmôt. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Dá sa povedať. trhových služieb). Údaje sledovať v súvislosti s textom. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Aktivita 1. Súčasnú vládu. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. že rok 2006. 156 . Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. 4 1. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Ako už bolo spomenuté. etapu. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Povinné zadanie č.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

M. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. Ostrava : Sokrates s.: Makroekonomie. Praha : ASPI. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. M. Ekonomická fakulta. S. 2004. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. Praha : Oeconomica VŠE 2005. J. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. TOMŠÍK. HABÁNIK. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Praha : C. KUBÁTOVÁ. a kol. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Politológia pre ekonómov. Praha: SPN.. SOFA. V.: Hospodářská politika. R. 2003. 1995. Bratislava 1998. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. 2006. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ.: Makroekonómia. 2004. ISBN 80-88715. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. [21] MANKIW. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. 2004. Bratislava: Elita 1995. M. 2005. J. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.: Štátny rozpočet. S. Praha : Victoria Publishing.. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-7261-094-5. – FARKAŠOVSKÁ.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Trenčín. středně pokročilý kurz. 2005..Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. FELDERER. J. a kol. Praha : Oeconomica VŠE. 2005. V.. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Bratislava : Iura Edition. 1994. ISBN 80-7169891-1 158 . A.: Základy makroekonómie. 2000.: Makroekonómia. J. a kol. M. 2003.o. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. Makroekonomika a nová makroekonomika.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. KOGANOVÁ. J.: Zásady ekonomie. TnU AD..: Dane podnikateľských subjektov. HABÁNIK. 2007.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. 2003. a kol. V.V.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice.V. Fischer.. Bratislava : Iura Edition. 2005. I. Bratislava : Iura Edition. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. B. Beck.: Dejiny ekonomických teórií.. D. G.: Sociální politika. K. N. Praha : Professional Publishing. a kol. Bratislava : Kartprint. M. K. H. 1998. R. B.: Makroekonomie. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Fiskální politika.. Praha : Management Press. Žilina : poradca podnikateľa.: Makroekonomie.r. Diplomová práca. Sociální politika v ekonomické praxi. J.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. – KOTLÁN. Bratislava iris 2002.: Makroekonomie. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. HOMBURG. J. 2005.

M. Praha : Grada Publishing. T. 2003. Beck. 2007. Praha : Management Press. Bratislava : Sprint vfra. A.: Sociálne zabezpečenie. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. 2004. M. 2000. I. W. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. M.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. A. P.: Sociálna politika. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. Bratislava : Elita. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Trh práce. V. 2005. 2001. s. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. Beck.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 2006. V. P. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. A. H. 2003.. 2000.: Centrální bankovnictví. 2001.: Ekonómia. M..: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. Brno : Masarykova univerzita. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. 1997. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. J. Bratslava : Ekonóm. Bratislava: Sprint vfra. Praha : GRADA PUBLISHING. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Hospodářská politika. Z. D. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Z. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2004.. 2002. Praha : C. a kol.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. súťaživosti a protimonopolnej politiky. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Bratislava : ÚS a SE SAV. Bratislava : Iura Edition.: Hospodářská politika. Praha : Management Press. Bratislava : SPRINT. 2005. Vědecká monografie. Praha : C.r. – ŽÁK.: Hospodářská politika. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. E. 1996. I. sociální politika.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. 159 . Bratislava : ECO-INSTRUMENT.: Protimonopolná politika. E. Frýdek-Místek : 2002.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Praha : Portál. T. 1999. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. nezaměstnanost. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ.: Ekonomie veřejného sektoru. M. M. makroekonómia. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. H. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. BEBLAVÝ. A.: Makroekonomie v kostce. MAREŠ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. F. – NORDHAUS. A. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 2006. E. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. P.o. 1997. – ŽÁK. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. a kol. 2002. Praha : Grada Publishing.

s r.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. 2001. P. 2005. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.: Trh práce a jeho nedokonalosti. Praha : Victoria Publishing. Bratislava: SPRINT. 2006. Bratislava : Ekonóm. M. a kol. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. [48] VINCÚR.: Environmentálna ekonómia. V.o.. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Košice : Technická univerzita v Košiciach.Hospodárska politika Studia Oeconomica. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. ISBN 80-8083-057-6. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. 2003. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2004. K. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. J. Bratislava : Mekury spol. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. a kol. 1994. a kol. 2007. M.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. Bratislava : SPRINT. Diplomová práca. E. 2002. 2002. L. ISBN 80-89143-36-9 160 . Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. a kol. 2005.: Hospodářská politika. Ekonomická fakulta. P.: Hospodárska politika.: Tvorba a ochrana životného prostredia. 2005. Bratislava : SPRINT. Ekonomická fakulta. [44] URAMOVÁ.