HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

........5 1...................6........................................... 22 Hranice hospodárskej politiky .... 28 Formovanie hospodárskej politiky ........................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ......1 2.....................1 2.................................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu .......................... 1...........8 1................ 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika........................................ 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ..........................................................................2 1................. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ..........................................................1 1........................................................6.......... 14 Všeobecné a tradičné ciele ...............................................2 2........... 19 Typy hospodárskej politiky ........... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ....................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ......................1 1.2 3..................................1.......... 17 1..............2 1.......................... 39 Ekonomický cyklus ...4 2.............1 1...........................................2..................1................................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .3...............................1 3.............1.. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky........................................6 Nástroje hospodárskej politiky .........................................................2........................... 39 Stabilita a rovnováha ......................................7 1......................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ..........Hospodárska politika Obsah 1.................. 34 2...................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....................................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ................5 2.......................................................2 1... 3......4 1.............................1 2...........................1...............................9............ 2..........................................3..2 3....1................3 1............................ 21 1.2 Koncepcie hospodárskej politiky ..............................6.................................. 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..................................2......................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ................................... 32 Liberálna hospodárska politika...................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................................................................... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ................................................3 2.......... 25 1........1 ........................................ 13 Ciele hospodárskej politiky ....................................................... 27 Zrod hospodárskej politiky................. 35 2..... 24 Informácie pre hospodársku politiku............................ 14 Racionalita cieľov..... 42 3........

............. 42 Nástroje stabilizačnej politiky ........................ 43 Koncepcie stabilizačnej politiky....................4 3...........2 3................... 47 Ciele fiškálnej politiky ...................5 4.... 56 4......... 5..............................................................3 4......................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .........................2 5...................................................7............ 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika................................................................................................ 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu................................2 4..........................................3.................... 63 5..................3 3.............................................................................................. 58 Efekt vytesnenia ...........2 4.....Hospodárska politika 3.....6 4...................................7..4 4......................... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .............2 4........ 54 Daňová reforma.1 4............3 MENOVÁ POLITIKA .....................................3.............................................................................3 5......... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky......... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............................4....................................7...3........... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky..... 61 Priame nástroje menovej politiky.............. 49 Zmeny daní...... 57 Problémy načasovania .7...........................4.......3...........................................................................................1 5.................................................................................4 4..3........... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike..........................2 4........................1 4...........................4 4.........7......5 5............ 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.............................7 Typy fiškálnej politiky .............1 5.. 4............ 53 Rozpočtový schodok ...........2....................1 5...................2 5..............................................1 4... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku................................ 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom..................................................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ............................................. 69 ................4 4... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .........2 4........................................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ..................5.....3.....................5.....3..................................................3................................1 3............................ 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ......1 4................ 68 Nástroje menovej politiky.................................................................3 4.............................................................................. 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách.............4 Typy menovej politiky ................................................................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA..................................................................................... 59 4...........3......3................................... 48 Vládne výdavky............................................................... 48 Nástroje fiškálnej politiky .......... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............................3.3 Ciele stabilizačnej politiky .................................................................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..........................1 4................................

......................................2 5......................6 6..........................1 6..............Hospodárska politika 5....................3..1 5.................................4..1 7...............4.............................2 7.........................................................................................................1 6.........2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku..............................................3..................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........ 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ........................................... 87 Teoréma lokomotívy ....................................2 6...... 91 Štruktúrne zmeny................................................................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ..................................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ...1................................................4 7................ 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ................................................4........................1 6...... 84 Devízový kurz ................................................................................................................................ 89 6..6 7...... 99 7.................................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..........3 7....... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky..... 81 6........................6.....................................................1 7..............................3 6............ 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .....2 7..........................................................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ..............................................3 7................ 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky . 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .........1...... 88 Princíp importovanej inflácie ...........................5 Platobná bilancia .............1 7....................2 6............2.........6........................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .....................................................................4....5................................. 91 Štruktúra ekonomiky .......................... 92 Konkurencieschopnosť............ 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .................................. 98 Druhy štruktúrnej politiky. 85 Vyrovnávacie procesy ........................1 6........................................3 5....1 6........4............................................................................ 72 Dilema centrálnej banky.................. 6.......................................... 96 Tradičná štruktúrna politika ...........1 6....................................5...................1............................................... 95 Ciele štruktúrnej politiky.....................................2 7....... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku......... 93 7.5....2 7.....2 7....................... 101 .........7 Prístupy k štruktúrnej politike ....4 6... 91 Východiska štruktúrnej politiky ......2................5 7...................................... 7........... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky....................................5 5...........................3.................................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ........1............ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ...................................................................................................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA . 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ............................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.......................

.......1 8.......................... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže...................3 8.........................1 Sociálna politika ..........................................4 8.................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE............................ 127 10....... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ...........2......................................................................2............................ 117 9..................................2.......................................................6......................... 112 Larnerov index......2 9.....................2 Politika zamestnanosti ......... 124 10................................................ 123 10......................................................................... 110 Stupeň koncentrácie............5 Funkcie sociálnej politiky......3 8..................................7 9....................................................................................... 9...................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky....... 109 Štátny zásah alebo regulácia.................................4 8............ 112 8....................................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..............2 8.................................................. 126 10............................................1...........................4 Princípy sociálnej politiky........................ 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...... 127 10................................................. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ......................................... 122 10.... 105 Relevantný trh ...............................1................................ 8.....2............. 106 Formy obmedzovania konkurencie ....... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .....1................................................................6............. 123 10........................................................................5.3 9..5....5...............................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ..1.......... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie....................................................Hospodárska politika 8......1 8.......................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.. 107 Zneužitie ekonomickej sily. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ...........................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ..................................................2....3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky. 124 10.......2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .........................1 9............................................................ 122 10....................... 129 ................. 125 10.......................2 8.......6...............3 8................. 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky .......................................................................................................... 128 10............................ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .............1 8............. 116 Giniho koeficient ................. 114 Meranie nerovnosti ......2.......2 8................ 119 10.......1 9......................1...1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.............. 122 10.............6 8.............3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .............5.1.............................................. 115 Lorenzová krivka.........................................................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .............................................2 Vymedzenie sociálnej politiky ..

....1................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky......... 140 12....1 Životné prostredie a ekológia ..................................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ....... 152 13.............1.......... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) . 133 11....................................................2 Magický n-uholník ........ 149 13................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.................1............................ HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......2.......Hospodárska politika 10.....3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .............................................................. 139 12..... 133 11........1...3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ......................1 Tempo ekonomického rastu ...................................2.................. 151 13..........................................4 III........4 Rating ...1............1............ 137 12................... 139 12........................................................................ 132 11........................... 139 12................................................................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.......1............ 146 13............................................3 II............................................. 146 13............. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)............................1..6 V........... 143 13......... 148 13......................1.................1 Východiskový stav (do roku 1989) .................... 158 ..... 130 11.................. 129 10................................................. 132 11..... 148 13................... 135 11.... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ........................................................................ 132 11.................. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)...................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ............................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...................................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ............ 153 POUŽITÁ LITERATÚRA...1..................................................................1..................................1.................................................... 141 12.................2 I.......4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .........5 IV.....................1 Východiská environmentálnej politiky....................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.................................. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)........

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Daniela Bartková. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Ekonomická fakulta. Němcovej 32. PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing.

1. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Je pochopiteľné. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. to znamená na konečné použitie. ktoré súvisia tak s tvorbou. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. P. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. náboženstvom a pod. Predstavuje súhrn cieľov. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. spoločnosti a štátu. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky.Hospodárska politika 1. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. t. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. 10 . napríklad kultúrou.j. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. nástrojov. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. históriou vývoja. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi.

Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. postupoch a inštitúciách. ciele a nástroje. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť.: fiškálnu. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. obchodnú. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. subjekty. štruktúrnu. Každá čiastková politika má vlastné metódy. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. nástroje a ciele pôsobenia.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. politické a aj právne. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. sa 11 . Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. regionálnu. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Je preto vedou prierezovou. kritériá. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. menovú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. investičnú a ďalšie. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. spôsoboch. vonkajšiu obchodnú. sociálnu. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. ktorými sú hospodárstvo a politika. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. sociálnu a medzinárodnú situáciu. stabilizačnú. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. napr. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. V rámci politiky. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. poľnohospodársku. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. dôchodkovú. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. priemyselnú. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. jeho organizácia a chod.

1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. opatrenia a koncepcie. 12 . vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. A. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. 1. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. 1. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. M.. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. 13) Na Obr. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. princípy.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. – 3. s. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. ktoré obsahujú ekonomické. Prostriedkom politiky je politická moc. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.: Hospodářská politika.

Hospodárska politika 1. daňová sústava a pod. výskumné. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. politické strany. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. Patria sem veľké podniky. súdne inštitúcie. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. ale aj masmédia. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. ale majú priamy alebo 13 . ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). vláda. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. na jej realizácii a kontrole. resp. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. funkciami a cieľmi. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava).). Prostredníctvom regulácie menovej bázy. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. inštitúcie protivážnych síl. podmienok podnikania. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. centrálna banka a ďalši inštitúcie. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. odbory. vykonávať ich a aj ich presadzovať. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Štát. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. úrokových sadieb. vedecké inštitúcie. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. ako nositeľ hospodárskej politiky. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. menových agregátov. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady.

kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. ktoré považujú za dôležité. Cieľ je normou určitého chceného stavu. 1. istotu. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. blahobyt a bezpečnosť. politických strán. ktoré majú byť naplnené. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktorí majú rozličné ciele. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. pokrok. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. resp. hlavne hospodárske zväzy. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. ktorí sa snažia presadzovať ciele. udržanie demokracie. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. 1. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií.3.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Sloboda sa chápe ako stav. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. je nevyhnutné. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. nadnárodné organizácie. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Kategória ekonomickej slobody znamená. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy.

Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. ale hlavne v ústavách. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. 1.: Hospodářská politika. s. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. zloženia vlády. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Optimálny alebo primeraný rast 15 . ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. a spája sa s ním. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. 92) Hospodársky rast. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka.Hospodárska politika najčastejšie chápe. 1. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. – ŽÁK. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ktorú charakterizuje Obr.2. problematika rozdeľovania dôchodkov. M. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. tradičné ciele. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. „zrýchlenie rastu“. distribučnej spravodlivosti. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. A. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Lorenzovej krivky. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. len o zameraní trendu.

kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. 155) Obr. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. rovnováhu cien a stability meny. s. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. resp. T. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 16 . maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. 1. ktoré týmito vrcholmi sú. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. Nízka miera nezamestnanosti. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. ktoré v súčasnosti. 1.: Hospodářská politika. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. získavajú na svojej dôležitosti.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. tak vnútornej ako aj vonkajšej. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov.

napr. − spôsobu aplikácie. meniť a kontrolovať. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. expanzívne. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. ktoré medzi cieľmi existujú. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. vzťah identity. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií.3. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. liberálne. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. systémové. bežné.2 Racionalita cieľov. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. • • 1. dopĺňajú sa.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. vzťah neutrality. napr. nepriame. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. protekcionistické. reštriktívne. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. regulačné. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. resp. 17 . ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. navzájom sa posilňujú. konkrétne danom období. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. vzťah konfliktnosti. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. vzťah komplementarity. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Phillipsová krivka). kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). (napr.Hospodárska politika 1. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov.

Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. 18 . inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. a nakoniec aj organizačných. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické.j. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ale aj od postojov ekonomických subjektov. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. výmeny alebo spotreby. rozmeru použitia zvolených nástrojov. zabraňujúce. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ďalej z cieľového stavu. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. sankčné. priestorovej. atď. základné a odvodené. rozdeľovania. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. t. obmedzujúce. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. rezortné. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. všeobecné a špecifické. dovozná prirážka. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. menia len veličiny. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. medzinárodné. sektorové. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. ktoré nastali v hospodárstve. odvetvové. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. priame a nepriame. lokálne. Nástroje. požiadaviek. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. nástroje a ciele. krátkodobé. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. od predpokladanej reakcie. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. zmena colnej tarify). ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované.Hospodárska politika − časovej. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ktorý sa má dosiahnuť.

dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Vzťah nástroj. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systémovo podporujúce opatrenia. 1. Ak tomu tak nie je.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. systémovo zodpovedajúce opatrenia. 19 . Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Za základné formy sú považované pravica. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov.Hospodárska politika 1. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. stred a ľavica. časové obdobie. resp. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti.

sociálnu politiku. administratíva. právo. akokoľvek spontánne vzniknutý. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. normy konania. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. štruktúrnu politiku. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. 1. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. napodobňovanie či vytváranie precedensov. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú.Hospodárska politika 1. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Problémom je. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. deľby moci na zákonodarnú. zvykové správanie sa. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania.6. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. ako sú vžité konvencie. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. menovú (monetárnu).1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. výkonnú a súdnu. Hospodársky systém. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V.6.

21 .6. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. sústavných rozpočtových deficitov. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. že sa obhajuje existencia tzv. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. obmedzenie v rozhodovaní napr. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. prípadne strednom časovom horizonte. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. ktorým by sa sama nepohybovala. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. pri drogách a pod. − obmedzovať dvojité zdanenie. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. regulácia cien miezd. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. ale sú to stanovenia zásad. a navyše. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. 1.). ďalej prešetrenie. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov.

konkurencieschopnosť krajiny. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Znamená to. existencia byrokracie. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Každá krajina. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. 1. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. sa podieľa na realizácii rozhodovania. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. ale aj cenovú hladinu a iné. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Napríklad krajiny. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Veľké záujmové skupiny. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. Byrokracia je systém. pri nedostatočnej kontrole. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Slobodné. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. čím automaticky koordinuje ich činnosť. zúčastnené 22 . chrániť spotrebiteľov na trhu. ktoré z členstva vyplývajú. demokracia a politický pluralizmus. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. priame a tajné voľby. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Byrokracia. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. je jej umožnená. ako zvláštna skupina. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín.

že novozvolené vlády (najmä tie. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Nevyužitie politického kapitálu. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. majú veľkú dôveru ľudí. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. 23 . vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Znamená to. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. ktoré sú k dispozícii a pod. dominancia praktickej hospodárskej politiky.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. 1. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. nedostatok informácií pre rozhodovanie. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. V podstate ide o to. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. skutočnosť. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky.j. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie.

Hospodárska politika 1.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ktoré by mali byť známe verejnosti. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. rozhodovanie. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. implementácia a kontrola. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. prognóza – plánovanie. 1. Ide o zistenie toho. Kontrolou. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. V druhej fáze. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. 24 .4. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . fáze prognózy – plánovania. ako aj časových oneskorení. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. určitej normy. resp. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia.

1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). demografické.implementácia 5. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku..Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.: Teória a prax hospodárskej politiky. resp. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. 1. hodnotového systému obyvateľstva). analýzou vonkajších vzťahov. politické sociálne. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. životného štýlu obyvateľstva. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. administratívne 4. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti.kontrola Časové oneskorenia 1. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. 2. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . (2007) s. a kol. analýza 2. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. analýzou rovnováhy. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. rozhodnutia 4.. o ktoré má vláda záujem. na znalostiach a intuícii odborníkov. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. analýzou spotreby. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. P. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). efektívnosti národohospodárskych procesov. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. hospodárske aj vedecko-technické). Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. 5. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. poznávacie 3.9. 1. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. prognóza – plánovanie 3.

Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. 3. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 2. 26 . metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Aktivity 1.

v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky.Hospodárska politika 2. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Mnohé argumenty boli skôr proti. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Hospodárske krízy. neúrode alebo vojnám. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. že jediné. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Tým. v 30. Neznamená to však.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Až Veľká svetová hospodárska kríza. 2. ktoré by jej vznik neovplyvnili. čo je potrebné pre trhový systém. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. svetovej vojne. rokoch 20. dopyt ako taký. hospodárska politika je vednou disciplínou. storočia. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. formovala v podstate až po 2. udržiavať spravodlivosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. 2. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Pre klasikov platilo. ale najmä klasickej ekonomickej školy. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Jedným z podstatných momentov. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ako napr. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov.1. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky.

− peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. rozsah výroby. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. uvažovalo sa s tým. 2.1. regulovali konkurenciu. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. − potvrdil sa poznatok. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. ktorá priniesla zmeny v tom. rokov 20. M. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. storočia vznikla v USA prvá. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. stanovovali minimálne mzdy. J. do ktorých predtým nezasahoval. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ceny. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. avšak ešte neucelená. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. storočia. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. zavádzali niektoré formy plánovania. M. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. hlavne štátne výdavky a ich zmeny.Hospodárska politika New Deal. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. 28 . začiatkom 30. intervencionistická koncepcia New Deal. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. maximálny počet pracovných hodín atď. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. New Deal nebol ucelenou koncepciou. Keynesa.

Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. atď. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. V 50. investícií. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Kanady a Veľkej Británie. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv.. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. Po 2. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. potvrdilo sa. daní. štát blahobytu. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ekonomiku v stagnácii. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru.. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. bankovej politiky štátu.1. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. jeho výšky a štruktúry. akceptuje systémové opatrenia.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. spotreby. úspor. že teória. 29 . efektívnej miere. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. neoklasická syntéza. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Hospodársku politiku. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. rokoch bola realizovaná tzv. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. politikou „Stop and go“ a v 60. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. rokoch prostredníctvom „New Economics“. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. 2. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. atď. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku.j. rokoch minulého storočia. zamestnaneckých zákonov.

dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Vychádza z toho. ktorá má zabezpečovať životný štandard. o vývoji cien. tretej cesty. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. 2. tzv. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. vykonávacieho plánu. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny.60. storočia. 2. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. že každý občan má právo na dôstojný život. 30 . najmä Švédsko. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. rokoch 20. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 .5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Holandsku a Japonsku. rokov 20. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. krajine. ako aj na strane súkromného sektora. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. rokoch vo Francúzsku. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Je to snaha o nájdenie tzv. konkurencie.1.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. ktorý verejne vyhlási. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. zástupcov výskumu.1. teda právo na prácu. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). . Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. spotrebiteľov. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti.

Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Friedman. množstvo peňazí v ekonomike. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. ekonómiou strany ponuky. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Podľa tejto rovnice. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. teóriou racionálnych očakávaní. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Za predpokladu. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. že najdokonalejší nástroj. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike.

Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. ktorý bol presvedčený o tom.: Hospodářská politika. Buchananom. s. Laffer. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. I. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. ktorá sa sformovala koncom 70. 2. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých.1. 20 2. ako aj súkromných subjektov. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. že ak poklesnú dane. M. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tab. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. – Žák. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín.Hospodárska politika produktu. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov.1 Porovnanie keynesiánstva.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. rokov 20. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Ekonomickým smerom. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.

Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Koordinácia svetovej. Medzinárodná organizácia práce. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. trhu a svetových peňazí. formulácie cieľov transformácie a 3. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Medzinárodný menový fond. analýzy východiskového stavu ekonomík. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. 2. Medzinárodná finančná spoločnosť. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Tab.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. svetového obchodu. 2. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. a mnohé iné. prístupu k progresívnym technológiám. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. 33 . ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov.

Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Intervencionistický postoj je ten. 108 a 109 a Vincur 2. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. 2. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Liberálny – trhový postoj je ten.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. liberálny a 2. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. intervencionistický. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. harmonický. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Trhový systém je chápaný ako stabilný. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu.Hospodárska politika Tab. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. myšlienkové a ideologické korene.

rozvíjania verejnoprospešných aktivít. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Dominuje názor. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. čo má za dôsledok vznik 35 . Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. pružnosť. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. povzbudzuje podnikavosť. rokov 20. storočia. ako a pre koho vyrábať. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. že sleduje vlastné záujmy. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. vyrieši hlavné otázky čo. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. ako aj intervencionistických koncepcií. storočia. Existencia monopolov.2. rokov 20. vytvárania konkurencie. ktorá je podriadenou politikou. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Každý hospodársky subjekt tým. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. vyrovnaný štátny rozpočet. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. že trh sám.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. individuálny výkon a slobodu. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie.2. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. 2. ktoré sa uplatňujú od 70. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. uspokojuje aj potreby iných. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. 2. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby.

A.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. francúzsky model a pod. Obr. 2.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. 108) 36 .) Obr. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.: Hospodářská politika. M. s. 2. – ŽÁK.

2. monetarizme. 2.. T. 188) Aktivity 1.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 37 . fyziokratizme a klasickej ekonómii.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. keynesiánstve.2.. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.: Hospodářská politika. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. ekonómii strany ponuky. s.).2. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

Hospodárska politika 3. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ktorý je schopný účinne. 3. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Stabilita je vlastnosť. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. ktorá je charakteristická pre systém. 3. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. nerovnováhy v ekonomike. 1. 39 . resp. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy.

e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. K . Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. 3. jednorazové alebo sústavné. 137) 3. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. napríklad podľa toho.: Hospodářská politika.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. s. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. 3. – ŽÁK.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.1. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. 40 . V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . šoky alebo poruchy náhodné. M. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. Tak štruktúrne. či ide o impulzy. ako aj cyklické výkyvy. A.

ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). na rozdiel od ekonomického.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá.) − oneskorené. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. ceny výrobkov. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. A. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. s. spravidla trvá 4 roky. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. Dĺžka politického cyklu. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ako aj jej budúci vývoj. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. − súčasné. M.). aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. a pod. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. 3. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. 121) 41 .2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.2. je vopred známa. počty vydaných stavebných povolení a pod. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. – ŽÁK. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP.: Hospodářská politika. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. miera nezamestnanosti. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. miera zamestnanosti.

sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. eliminovať. resp. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Dôležité je zistiť. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. V tomto smere je potrebné pripomenúť.3. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Mnoho nástrojov. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. resp. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. aké poruchy v ekonomike existujú. ale aj celosvetová ekonomika. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. ktoré vláda používa. 42 . cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. 3. čo znamená tak pozitívne. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.3. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ako nástroja hospodárskej politiky.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. vysoká miera zamestnanosti. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu.Hospodárska politika Graf. . že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. 3. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. neustále menia. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov.

− dôchodková politika. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. napr. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. − menová politika. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. 3. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3. AS. že každý nástroj má svoj časový priestor. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr.3. AD. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. M. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov.Hospodárska politika 3. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. rast HDP. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. úroková miera. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. 3. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. J. M.3.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. − vonkajšia hospodárska politika. menovej. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . ako považujú ekonomický systém za stabilný. ktorá je formou protiinflačnej politiky. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. podpory spotreby znižovaním daní.

: Hospodářská politika. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. V prípade.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. s. 44 . vytvára sa tzv. vytvára sa tzv. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. ako to zobrazuje Graf 3. M.j.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. deflačná medzera. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. 3. Tab. – ŽÁK. inflačná medzera. A. 3. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.4. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. t.1.

Takýto posun je zachytený na grafe 3.5. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. nízkym deficitom ŠR. 45 . Východisková úroveň rozvoja. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. 3. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Snahou tejto koncepcie je to. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. čo znamená. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky.

2.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. čo je predpokladom budúceho rastu. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. ekonomickom raste. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. 3. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. zamestnanosti a nezamestnanosti. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 46 . Aktivity 1. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia.

na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Napriek tomu. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. 47 . ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít.Hospodárska politika 4. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. 4.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy.

Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. znižovanie nákladov a hospodárnosť. − poistenie v nezamestnanosti. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. čím napomáha menovej stabilite. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane.Hospodárska politika 4. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. vonkajšie ekonomické vzťahy). Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. opatrenia. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. − dotácie bytovému hospodárstvu. nezamestnanosť. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. ide o cielené opatrenie. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. rentabilita. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ktoré majú proticyklický charakter. 4. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. aby sa presadzovala efektívnosť. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . infláciu.

preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. 4. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. čo zníži ich celkový dopyt. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale trvá aj v ďalšom období. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). V recesii. keď príjmy klesajú. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. teda od množstva finančných prostriedkov. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. ktoré domácnosti neusporia.3. ale len nominálne. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. dôchodky sú v nižších pásmach. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. rastie aj úroveň zdanenia.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. V konjunktúre. e= 1 1 − MPC 49 . Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva.

Vzhľadom na to. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku.3. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Ak vláda zníži dane. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. je vhodnejšie. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. V ekonomike tak vzrastie spotreba. zvyšuje tým množstvo peňazí. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Ak vláda zvýši dane. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. 4. ale aj na strane agregátnej ponuky.Hospodárska politika 4. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. ale aj úspory a investície. 4. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Výsledkom je.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Zníženie daní spôsobí.3.3. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Tento vplyv 50 .

zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. 4. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele.1. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. P. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. (2007) s.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Podľa toho. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu.4. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. 4. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. čisté dane. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 51 . NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. 4. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. a kol. 4.: Teória a prax hospodárskej politiky. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. hlavne pri zmenách daní. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb.

ktoré sa použijú 52 . že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Vzhľadom na to.2. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. 4. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. aktivizuje voľné zdroje. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.1 vľavo). produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.1 vpravo). Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. resp. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1.2. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.

zrušenie dotácii. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. 4. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. napr. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. ale posunie sa do bodu E2. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. 4. realizuje fiškálnu reštrikciu. a to v jej raste. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky.4. resp. 53 . reštriktívnu fiškálnu politiku. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. obmedzenie výdavkov na obranu. Ak uvažujeme s tým. prípadne znížiť rozpočtový deficit. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. bezpečnosť a iné. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti.

nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. resp. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. nastáva pokles cenovej hladiny. resp. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. ciel a poplatkov. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. dávok. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Štátny rozpočet nevytára. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. ani nespotrebúva národný dôchodok. dochádza k dezinflácii. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet.3. ako aj na strane príjmov. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. 54 . pomocou zákonných noriem. 4.

celkový hospodársky pokles. ale z dlhodobého je záporný. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. prírodné katastrofy. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. pri peňažnom krytí potom k inflácii. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. na strane výdavkov. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Fiškálna expanzia realizovaná. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. prílišná expanzívna politika. v dôsledku zníženia daní.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. 4. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. za inak nezmenených podmienok. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. bez ohľadu na to. vládny populizmus a iné. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Táto definícia však nie je presná. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. musí nutne viesť. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. 55 . napr.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. napr.5.

Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú.Hospodárska politika 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. 4. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. 56 . ako sú napr. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh.5. Vedie k mnohým problémom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. prípadne sa zvýši len nepatrne. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny.4. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. ale je to málo častý prípad. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. ktorá je často vládami realizovaná. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou.

inou sú možné politické nezhody v krajine.7. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Vo všeobecnosti možno povedať.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. ktorý trvá medzi tým. kedy si ekonómovia uvedomia. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým.4 Daňová reforma 4. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. že nastala. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. kedy si vláda uvedomí. 4.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. 57 . Existuje určité časové obdobie.

pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.7. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. že stúpne dopyt po domácej mene. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. Po určitom čase. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne.7. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. dochádza k tomu. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. 4. 58 . pričom inflácia zostane relatívne stabilná. zvyčajne až po voľbách. Ak centrálna banka. 4. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). čo spôsobí. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. keď sa blížia voľby. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky.7. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. že expanzívna fiškálna politika. resp. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. aby prilákali hlasy voličov v období.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť.Hospodárska politika 4. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.

Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. ktorý chcete riešiť. Stanovte problém ekonomiky. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Dostupné na internete. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. a tiež to. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit.7. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Povinné zadanie č. 3. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. ktorý.Hospodárska politika 4. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ak je zabezpečovaný importom. Aktivity 1. 2. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Problém vzniká vtedy. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. Ak rastú vládne výdavky. 59 .

ktoré sú jej nositeľmi. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. ktoré je determinované jej postavením. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. funkciami a cieľmi. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.Hospodárska politika 5. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. nástrojov a inštitúcií. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. vzťahov. Je spojená s pojmom peniaze. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. 60 . Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. 5. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktorým je centrálna banka. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac.

Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov.Hospodárska politika 5. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. hospodárskeho rastu. platobná bilancia. 5. napr. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. stabilizácia finančných trhov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Zmena peňažnej 61 . resp. menový kurz. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. podpora rastu zamestnanosti. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium).1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. úrokových sadzieb a pod. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. rovnováha platobnej bilancie. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). zamestnanosť a tempo rastu HDP. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok.2. dopyt a ponuka peňazí. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). menového kurzu. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny.

Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Začiatkom 90. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. tych rokov 20. tiež podstatným dôvodom. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. že ho dosiahne. 62 . obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. repo sadzieb). Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Nevýhodou je predovšetkým to. Výhodou cieľovania inflácie je. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Ide o stratégiu boja s infláciou. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. ale neovplyvňuje ju priamo. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability.

ekonomické.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. permanentné a občasné. I. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. – ŽÁK. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. s. napr. bežné. 47) 5. priame a nepriame. 5. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. 63 . M.: Hospodářská politika. podľa intenzity na operatívne.

pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. úrokové limity.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. či objem poskytovaných úverov. by táto sadzba mala klesať. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. úverové limity. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Používajú sa výnimočne. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Medzibankové odporúčania. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.3. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. ako priamy nástroj menovej politiky. Odporúčania 64 . výzvy a gentlemanské dohody. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky.Hospodárska politika 5. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou.

diskontné nástroje. Jednotlivé banky si napriek tomu. Priame operácie na voľnom trhu. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. pokles inflácie. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. REPO operácie a switch operácie. 5. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. čiže množstvo peňazí v obehu. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. pokles zamestnanosti. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. 65 . Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. znížia ponuku úverov.3. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. prečo sú pomerne často využívané. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. znížia tak svoje úverové kapacity. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje.

Hospodárska politika Vzhľadom na to. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. 66 . v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Lombardné úvery sú krátkodobé. Členíme ich na bežné. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. reeskontné úvery a lombardné úvery. limit objemu úveru. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktorá má problémy s likviditou. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov.

že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. čím sa zníži ponuka úverov. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Priame kurzové intervencie znamenajú. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. pokles miery inflácie. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. základná úroková miera. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. rast zamestnanosti. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. čo je prvok nepriamych nástrojov. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. pokles miery inflácie. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. čo 67 . Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Lombardná sadzba je najvyššia. resp. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. pokles zamestnanosti. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. rast miery inflácie. pokles zamestnanosti. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast.

Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu.3. na ktoré sa vzťahujú. resp. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. odporúčania a gentlemanské dohody. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. bez ich reálnej zmeny. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. odporúčania a gentlemanské dohody. 5. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. 68 . ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. výzvy. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. intervencie na devízovom trhu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. diskontné nástroje. Všeobecne sú na ústupe. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Konverzie predstavujú promptný. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov.

Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.4. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).2 Schéma menovej politiky Podľa toho. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.Hospodárska politika 5. 5. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5.4 Typy menovej politiky Menová politika. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. podpora zamestnanosti. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita úrokových sadzieb. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . 5.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. stabilita menového kurzu domácej meny. obdobne ako politika fiškálna. stabilita finančných trhov. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1.2. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.

Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka 70 . Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.3. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.

ktorá zvyšuje ponuku peňazí. resp.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Vzhľadom na to. 71 . Ak je ekonomika prehriata. ale posunie sa do bodu E2. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. ak uvažujeme s tým. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. a to v jej raste. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. rastie agregátny dopyt. prudko rastie cenová hladina. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Multiplikátory. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. rastie zamestnanosť. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. klesá výmenný kurz peňazí. Zároveň. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. znižuje úrokovú mieru. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Zvyšuje sa export.

Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. 5. reštriktívnu menovú politiku.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.4.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. resp. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .6.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). realizuje menovú reštrikciu.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.

j. t. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. resp. dochádza k dezinflácii. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.4. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. nastáva pokles cenovej hladiny. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. 5. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. 73 . Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.

kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. vládne výdavky 4.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. regulácia peňažnej základne 2. M. Vľavo je znázornená situácia. s. 49) 74 . 5. transfery 5. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Dôležitý prvok. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. dane Agregátne výdavky Obr. – ŽÁK. I. Nasledujúci obrázok znázorňuje.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. 5.: Hospodářská politika.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.

Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Pasca likvidity nastáva. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Môžu byť obe expanzívne. Ide o dva extrémne prípady. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. vládnych investíciách a pod. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. ale iba na pohyb úrokovej miery. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. ale iba na pohyb úrokovej miery. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Sleduje základný cieľ. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Klasický prípad nastáva. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku.5. Vzhľadom na to.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. na základe využívania peňažných vzťahov.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. 5. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. 75 . Z vyššie uvedeného vyplýva. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. menová politika nemá žiadny vplyv. Vzhľadom na to.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

– ŽÁK. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. 79 . ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. štátne úvery na vývoz. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. A. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. s. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. resp. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. napr. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu.: Hospodářská politika. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. M. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. 6.

bankovníctvo. strojov a zariadení a pod.j. komunikácia. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. veľkoobchod a maloobchod). školstvo. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. reštaurácie). medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). oficiálne a ostatné súkromné služby. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Neekonomickými príčinami sú politické. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. výrobné (napr. v tzv. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. opravy. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu.1. hotely. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. 80 . pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. poštové služby) a osobné (napr. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. účtovníctvo. cestovanie. vojenské. poisťovníctvo. rastie podiel spracovateľského priemyslu. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. doprava a skladovanie. financie. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. nákup podnikov v zahraničí. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. právne služby). čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. zdravotníctvo. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. t. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. sociálne (napr. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov.Hospodárska politika 6. ich výstavba alebo rozširovanie. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. neviditeľnom exporte. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. mobility kapitálu.

predajom patentov a licencií. obchodná vojna. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. 6. že znižuje náklady. či pôsobí priamo alebo nepriamo. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. vydávanie licencií. embargo. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. či pôsobí plošne alebo selektívne. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. colný sadzobník a colné konanie.2. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Vonkajšie hospodárske vzťahy. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Je teda evidentné. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. ktoré majú podobu peňažných. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. devízové reštrikcie. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. prechádzajú platobnou bilanciou. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. colné kontingenty. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. 6. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. V závislosti na tom.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia.

Za predpokladu. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. poklesne celková ponuka produktu. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. 82 . nastane rast cien produktu. Obchodná vojna je stav. menový dumping. dopravné a administratívne poplatky. administratívno-technické prekážky. ktoré zakazuje dovoz. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. zvýši sa zamestnanosť. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov.Hospodárska politika dovozu. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. že menové kurzy sú pevné. úverovanie vývozu. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. štátne záruky na úver. štátne intervencie v oblasti dopravy. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. daňové prekážky. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. do ktorého má byť tovar dovezený. ako je v zmluve dohodnuté. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Patria sem najmä fiškálne dane. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. hygienické a ekologické prekážky.

platobného styku. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. dodnes existujúce. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. upravujú pohyb kapitálu. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). pracovných síl. 83 . ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. dohoda o colnej únii. dopravy. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. dohoda o pásme voľného obchodu. obchodné dohody. platobné dohody. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. ktoré používajú clearing. na základe ktorej vznikol tzv.2. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne.Hospodárska politika 6. ku ktorým patria: obchodné zmluvy.

bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu.. hlavne krátkodobo. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. bilanciu portfóliových investícií. bez ohľadu na to. tlakov. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu.). 6. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. poistenie. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. bilanciu služieb (dopravné. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). že platobná bilancia umožňuje predvídať.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. zamestnanosť. skladovanie. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. cenovú hladinu. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. 84 . Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. − zásada parity. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. − zásada reciprocity. spoje. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. poplatky za poskytnutie práv. debetné operácie dopyt po devízach. resp. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. cestovný ruch. úroky.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. bilanciu dôchodkov (zisky. úrokovú mieru a devízový kurz. podľa účelu ich využitia. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení.

Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. Devízový kurz je zložitá menová veličina. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu.4 Devízový kurz Nástrojom. napr. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. M. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho.: Hospodářská politika. 6. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. devalvuje domácu menu. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny.Hospodárska politika Tab.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. sociálnych a politických podmienkach. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. ktorý uplatňuje väčšina krajín. – ŽÁK. čo znamená. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. 85 . s. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. 6. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. V prípade riadeného floatingu. kedy centrálna banka nezasahuje. v súčte by však mali byť v rovnováhe. kým má potrebné rezervy. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. ekonomických. Z historického obdobia sú známe napr.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. A. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať.

Nie je spojený so zmenou cien. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Prvýkrát s ním prišiel D. 6. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. ktoré viac. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. stabilná úroková miera a nulové úspory. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu.Hospodárska politika 6. dôchodkový. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. pri ktorých fungujú. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Za existencie predpokladu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Hume v 18. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Pri deficite obchodnej bilancie. dôjde k poklesu čistého exportu. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. dôjde teda k rastu 86 . Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. pevné ceny. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôjde tiež k jeho zníženiu. že import je závislý na úrovni dôchodku. dôjde k jeho poklesu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. ale so zmenou úrovne dôchodku. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny.5. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. pružné ceny (aj krátkodobé). Predpoklady fungovania: pevné kurzy. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby.

dôchodok a import. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. 2. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Klesne tak aj agregátny dopyt. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. prípadne dlhodobej spotreby. zníži sa 87 . Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. Export zlacnie a porastie. Výsledné efekty budú dva: 1. čo by malo znamenať. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov.5. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. keď sa ekonomika nachádza v recesii. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Vyvolá to rast úrokovej miery. Za predpokladu. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. 6. Budeme vychádzať z toho. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Ak za jediný faktor.

ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. bude predávať zahraničnú menu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. že sa bude vyrovnávať. ktorá predstavuje „lokomotívu“.6. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. že deficity. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. V systéme pevných kurzov. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. bude intervenovať na devízových trhoch. Z krajiny začne odtekať kapitál. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. v akej v krajine vzrastie národný produkt. ktorá stimuluje prílev kapitálu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Bude nakupovať cudziu menu. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. 6. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. môže to 88 . čím sa zvýši peňažná ponuka. celková platobná bilancia bude prebytková. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Aj tento fakt prispel k tomu. 6.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou).

Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.1.1 Teoréma lokomotívy 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.6.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. 89 . na základe rastu agregátneho dopytu. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.

Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. Aktivity 4.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. 90 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. 5. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.2. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. To.

Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom.Hospodárska politika 7. exportu či importu na hrubom domácom produkte. výkonová alebo spotrebná skladba. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. 91 .1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém.1. 7. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. resp. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Je preto dôležité. investícií. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. 7. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. že je vnímaná ako zdrojová. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. podiel spotreby. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. relatívne samostatnými časťami.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. napr. úspor. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. výrobná.

ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. čo konkrétnu zmenu vyvolalo.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. aby sa napĺňali vytýčené ciele. pododvetvia. Je preto dôležité. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. právnej formy či vlastníctva. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. terciárny. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). výrobné odbory. aby vláda sledovala a skúmala. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Hľadísk členenia je omnoho viac. sekundárny. Vzhľadom na to. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. kvartérny. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. medzi ich vzťahmi a väzbami. Môžu vznikať aj na oboch 92 . Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. − štruktúry obyvateľstva. skupiny výrobkov. Je dôležité vedieť. odvetvia. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. faktoroch. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. ktoré regióny sú menej rozvinuté. skupiny nástrojov. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky.1. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ich lokalizácia a ich determinanty. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. služby. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. − ekonomických subjektov. resp. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. 7. napríklad podľa pohlavia či veku.

7. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky.Hospodárska politika stranách zároveň. interdependentný vzťah. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Keby to tak nebolo. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. − existencia substitučných výrobkov a služieb. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. či zmeny výmenného kurzu a iné. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. zmeny cien na svetových trhoch. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. − spôsob súperenia existujúcich firiem. nedokonalosti a bariéry. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. zmeny konkurenčného prostredia. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. vrátane ich podmienok. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny.1. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. inovácie výroby. ekonomika by stagnovala. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. dostala by sa do stavu ustrnutia. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. V tomto smere môžeme 93 . ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska.

priame zahraničné investície. neperspektívnymi odvetviami. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. ktorá musí zvažovať. 94 . Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ktoré sú zamerané na formovanie. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. odvetvovej politiky. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. odvetvovú. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. svetovej vojny. Mala by utvárať takú sektorovú. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. aktivít.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. technologickej a inovačnej politiky. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. regionálnu a iné štruktúry. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. 7. proexportná politika. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. informatizácia spoločnosti. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. vlastná inovačná schopnosť krajiny. ochrany životného prostredia. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. nástrojov a opatrení. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. podmienky pre transfer technológií.

stabilitu ekonomiky. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. rozsah finančných zdrojov v obehu.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. úverová a úroková politika). Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. ale tiež utlmovať neperspektívne. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch.3. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. na financovanie významných investičných akcií. Zásadné. vývozné dotácie. ktorými môžu byť napr. materiálovú. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. energetickú a investične náročnú produkciu. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. modernizovať technologické procesy. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie.3. neefektívne. Sú vzájomne interdependentné. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast.Hospodárska politika 7. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. fond na podporu štruktúrnych zmien. limity. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. alebo odklad splatnosti daní. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. čo znamená znižovať surovinovú. zmena rozsahu odvodu daní. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. úverová a úroková politika. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. subvencie. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. 95 . posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. kvóty. mimocolné bariéry). 7. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. 7.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− akceleračnej. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ako v tradičnom prístupe. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktorá je cieľovo zameraná. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. a faktorovo orientovanej. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. resp. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. má konštruktívny charakter.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. vedy a výskumu. 7. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. Na prelome 70. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb.4. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. 7. rozvoj inovácii a technológii. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. narušovala makroekonomickú stabilitu. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. technológiám. malého a stredného podnikania. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. aby musel zasahovať štát. inovácií. ťažiskom je podpora investovania.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). podpora výskumu a vývoja. − dopytovo orientovanej. − defenzívnej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. a 80. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ktoré majú najlepšie 99 . ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. − reaktívnej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov.

Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. vývoze atď. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. investíciách. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. x predstavuje údaje o ekonomike. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. že nemožno jednoznačne 100 . úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Z uvedeného vyplýva. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej.) v %. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. 7. ktoré sú celosvetovo v útlme. deceleračnej. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. t0 predstavuje základné obdobie. zamestnanosti. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . ktorá je porovnávaná.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). y predstavuje údaje o ekonomike. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. s ktorou je ekonomika porovnávaná. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii.

Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. 3 1. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. 2. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Je to spôsobené tým. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. 7. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 101 . ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ale sledovať aj to. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Povinné zadanie č. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. monopol). či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. že ekonomické subjekty. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. 8. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. čo. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. udeľovanie licencií na určité činnosti. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ako aj pre spotrebiteľov.Hospodárska politika 8. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Je to preto.

A. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. 8. 182) poskytovanie 103 . − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. – ŽÁK. Tieto bariéry môžu byť rôzne. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 8.: Hospodářská politika. ako to ukazuje Obr. M. s.1.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. nekalou konkurenciou. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.

Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. (tzv. rokoch 20. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Ide o tzv. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. hlavne na koncept efektívnosti. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Až približne v 50. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. 104 . welfare economics). Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ale z právneho hľadiska. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky.Hospodárska politika 8. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). kedy stačí dokázať.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Nestačí len dokázať. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania.

Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. politické záujmy atď. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. rozptýlenia. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. dovozcov a iných dodávateľov. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. všetky výkony orgánov a inštitúcií. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. korupcia. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. kontrola štátnej pomoci. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. resp.j. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny.Hospodárska politika 8. 105 . či podporu ekonomického a technického rozvoja. kartelové dohody. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. subjektivizmus. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. permanentné sledovanie trhov a odvetví.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu.). kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. t. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. preberanie a zlučovanie firiem. • • kontrola koncentrácií. cenová regulácia a verejná podpora. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. fúzie. Základným cieľom politiky je stanoviť. ktorí ich znevýhodňujú. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. zákonné obmedzenie. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. populizmus. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav.

porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. ktorý sa člení na trh národný. či k nim dochádza na tzv. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. 106 . prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. do akej môže výrobca. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov.j. regionálny a miestny. ktorý predstavuje vecné. s ohľadom na dopravné náklady. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. koncepcia funkčnej totožnosti – t. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). relevantnom trhu. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. 8. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín.j. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale.j. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. ktorými uspokojuje dané potreby. 2. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. pre ktorý bolo určené.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. posudzovanie. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. nájsť reálne možnosti odbytu. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku.Hospodárska politika analýza. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu.

zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. − nekalá súťaž. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. 8. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. 107 . ako ceny. hlavne na strane ponuky. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. rozvoj investícií a iné.Hospodárska politika 8. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Ide o tzv. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. kartelové dohody. − zlučovanie subjektov. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. t.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. objem produkcie a jej rozdelenie.j. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. či už zjavnej (kartel. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − štátna podpora. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom.5. predajné podmienky. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. hospodárska diskriminácia.6. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. daňových úľav.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. nebezpečenstvo zámeny. 8. stupňa koncentrácie (CRx). Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. . Nekalá súťaž je konanie. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. poskytnutie záruk na splatenie úveru). resp. kapitálových investícií na účet štátu. nadštandardná doba splatnosti.. 111 . zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. klamivé označenie tovarov a služieb. či podpore kultúrneho dedičstva. úplatkárstvo a podplácanie. väčšinou obchodnými zákonníkmi. x) usporiadané podľa veľkosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. pri náhradách živelných pohrôm. 2. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. napr. 8. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. podpore menej rozvinutých regiónov. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. redistribúcií verejných statkov.. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory.

. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. 112 . tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. 2.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. x) usporiadané podľa veľkosti. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. 8. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.6. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. čím menšia bude hodnota η .Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.6. 8. . Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu.. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Larnerov index je mierou skutočného..

7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Aktivita 1. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.Hospodárska politika 8. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. 113 . Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.

platieb na základe sociálneho zabezpečenia). firme alebo štátu. obligácie a akcie). Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. firma alebo celá ekonomika. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. ktorý je výnosom z bohatstva. dôchodku a príjem. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. úsporné vklady. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. 114 . dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Príjem je tiež toková veličina. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. politikou trhu práce a inými. 9. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. mzdovou politikou. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. daňovou politikou. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Dôchodok je toková veličina.Hospodárska politika 9. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Charakterizovať tieto politiky. najmä so sociálnou politikou. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Bohatstvo. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike.

ide hlavne o nezamestnaných. Robin Hood index a index chudoby. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. To. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Z individuálneho pohľadu. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. starých. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. deti a mládež. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. zdravotne postihnutých a chorých. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. 115 . závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. 9. tehotné ženy. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. nerovnováhy a trhové zlyhania. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Giniho koeficient. potrebuje poznať odpoveď na to.

majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Na rozdiel od dôchodkov. je to skutočná Lorenzová krivka. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. by body ležali na diagonále. Čím je stupeň nerovnosti nižší.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. a tak vzniká krivka. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. ktorá sa odkláňa od diagonály. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši.Hospodárska politika 9. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. A naopak. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.1. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov.2.

ktorá je tesne pod hranicou chudoby. tým je diferenciácia väčšia. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore.. Používanie indexu preto spôsobuje. 9. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie.. 9. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Neprihliada však na skutočnosť.. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.2. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. hovoríme o absolútnej nerovnosti. aby mal každý rovnako vysoký príjem. . pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Cieľom 117 . Čím viac sa blíži k 0. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Môže nastať situácia.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. ak sa blíži k 1.. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. 2. Hovorí o tom.. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + .

Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. pričom štát zákonmi upravuje. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. nemocenským. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Tá poukazuje na skutočnosť. kde odvody majú charakter daní. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. zákonnej dĺžky pracovnej doby. zákonné podmienky pracovných zmlúv. ziskov. daní. postup zamestnanca v prípade choroby. hlavne starobné a invalidné dôchodky. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Otázkou však ostáva. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. minimálnu mzdu a iné. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. ale len do určitého bodu. právo na štrajk. kde leží tento „bod zlomu“. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. alebo dávky. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. nárok na dovolenku. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. miezd. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. parafiskálne systémy. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. potom začínajú klesať. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška.

opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. 9. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. poľnohospodárske produkty). cestové. 119 . ako aj veľká rovnosť. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. kde sa vyrábajú tovary. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve.2. Veľká nerovnosť. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. ktorých produkcia nemá regulované ceny. lieky. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Klesá objem investícií do odvetví. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. dochádza k substitúcií ponuky. sa stávajú atraktívnejšími. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. elektrická energia. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Lacnejší tovar nahrádza drahší. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. V odvetviach. plyn. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr.

3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. s. 2. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. mobility na trhu práce a pod. 1. 370) 120 . Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.3. s.: Hospodářská politika. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Môže mať za následok napr. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. T. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. zníženie agregátneho dopytu.: Hospodářská politika. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. T. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9.

121 .Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. republikánske. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. ale tiež spoločnosť ako celok. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom.Hospodárska politika 10. tak na pracovnoprávnu ochranu. Charakterizovať politiku zamestnanosti. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. kolektívne vyjednávanie a pod. 10.1. kresťansko-demokratické a liberálne. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. 10. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. 122 . Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. ale tiež spoločnosť ako celok. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Vychádza z názoru. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám.

že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. 10. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. podpory v nezamestnanosti). stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. medzi ktorými sú silné väzby.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. najmä na hospodársku politiku. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. dôchodkovej politiky. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. a pod. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Čím vyspelejšia je spoločnosť. zdravotnú politiku.1. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Vytvára podmienky nato. vrátane motivácie pracovníkov. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. ktoré sa snaží koordinovať. úrokových sadzieb a kurzov. aby bola sociálna politika účinná. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. zdravotnej politike. politiku zamestnanosti. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky.1. 123 . stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. bytovú politiku. vzdelávacej politike. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi.j. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Znamená to. politike bývania. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov.Hospodárska politika 10. t.

Subsidiarita znamená. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Jej východiskom je. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. rovnosti. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. stimulačná. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. súdržnosti a zodpovednosti. ktorá vznikne počas života jednotlivca. že každý by mal dostať toľko. Jej podstatou je zmiernenie. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. o koľko sa zaslúžil. preventívna a homogenizačná. garanciou základných sociálnych istôt. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. subsidiarita. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov.1. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. súladu medzi vstupmi a výstupmi. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr.1. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. 10. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. ako sú princíp výkonový.Hospodárska politika 10. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. prerozdeľovacia. choroba). má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. staroba. Skladá sa z čiastkových princípov. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Spravodlivosť má právny rozmer. podpornosť. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. participácia a zásluhovosť. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. ktoré vznikajú ako 124 . resp. čo v sociálnej politike znamená. Snahou je predchádzať určitým škodám. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Tým. sociálna solidarita. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. nezamestnanosť). rovnakých príležitostí a potrebnosti. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Zásluhovosť znamená. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení.

Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. minimálnej mzdy. a iné. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. 10. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. dôchodkového systému. životného minima a pod. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. štipendium a podpora vzdelania. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. čo znamená hranicu biedy. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). rodičovský príspevok. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Štát sleduje. výkon práva na vzdelanie. príspevkov na bývanie. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. zdanenie príjmov a majetku.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. aká v pásme sociálneho životného minima. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. podpory v nezamestnanosti. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. materská a rodičovská dovolenka. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. prídavky na deti. čo je hranica chudoby. nemocenských dávok. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. materský príspevok. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. 125 . či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. hraníc chudoby. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. výkon práva na lekársku starostlivosť. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. dopravu. sociálna podpora.1.

pre nezamestnaných). handicapovaných. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. zamestnávatelia. poradenstvo (napr. − vecných dávok. resp. − úľavy a výhody. a to hlavne z toho dôvodu. ktoré sa používajú najmä v prípade. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. Podstatné pri všetkých nástrojoch je.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. dôchodcom. občianske iniciatívy. bývania. vzdelávania. ktorým nie sú určené. 10. vojakom. − sociálnych služieb. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. mladým. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. sociálne narušených občanov. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. služby v oblasti zdravia. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny.. napr. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. odborové zväzy a orgány. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. zahŕňajúce všetkých občanov. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. študentom. určené na vopred vymedzené použitie napr. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). sociálneho poistenia. obce. kam patrí starostlivosť o starých. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. zamestnanecké zväzy. kedy nie je isté.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. politiky v danom čase. Jedno z prepojení je v tom. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. 126 . zamestnávateľov. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. dobročinné organizácie. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. barle) a ochranných pracovných pomôcok. cirkvi. občania. ktoré sú návratné. rodiny. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. čiže existuje nezamestnanosť. − účelové pôžičky. charitatívne inštitúcie. dávky v nezamestnanosti a iné. orgány tripartity. pôžičky na vzdelávanie. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami.. peňažné dávky sociálnej pomoci. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. peňažná pomoc rodinám s deťmi.

2. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. ale nielen oni. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. 127 . Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci.2. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. starších občanov. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ktoré niekedy vedú k tomu. ktoré dohodujú podmienky. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl.Hospodárska politika 10. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). ponukou práce a cenou práce. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. 10. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Ekonómovia.

podpora vytvárania nových pracovných miest. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. a ktoré. 128 . podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. programy zamerané na mladých nezamestnaných. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné.2. podpora prevádzky pracovných miest. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. ako aj územnej mobility pracovnej sily. práv a povinností odborových organizácií. tehotenstva. na druhej strane. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. postup zamestnancov v prípade choroby.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. dĺžka pracovného času. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. právo na štrajk a iné. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. podpora nezamestnaných. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. nárok na dovolenku. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ich orgánov a funkcionárov. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. starostlivosti o člena domácnosti. subvencovaná zamestnanosť. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením.Hospodárska politika 10. podpora na udržanie pracovných miest. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva.

z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Okunovho zákona. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike.2. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období.100 . Y predstavuje reálny produkt. 129 . Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. tento koeficient závisí od technologických. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku.( Y − Y*) . ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. ktorá je bez platenej práce. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.Hospodárska politika 10.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická).4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. je schopná pracovať a hľadá si prácu. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. 10. že nezahŕňa osoby. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. napríklad v tom. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.2.

strata dôvery vo vlastné schopnosti. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. dotované rekvalifikačné programy. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. nižšie úspory obyvateľstva. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. znižovanie daní. t. 10. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. 3. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Aktivity 1.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. že sú nezamestnaní. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Ďalšou možnosťou. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. 130 . ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy.2. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. ktorá znamená. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. ktoré spôsobujú psychické traumy. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. ako aj zo sociálneho hľadiska. Z uvedeného vzťahu vyplýva.j. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. nižšia tvorba produktu. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. tým je nezamestnanosť vyššia. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. kriminalitu a ďalšie problémy. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. 2. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. ich následky a činitele. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Je to také využívanie fondov prírody. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. produkuje vedľajšie efekty. Jej súčasťou je ekológia človeka. vrátane človeka. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. slnečné žiarenie. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. klimatické a meteorologické zmeny). Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. 132 . Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Každá ekonomická činnosť.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia.Hospodárska politika 11. hlavne spojená s výrobou. 11. 11. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. zmeny.1. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

np predstavuje netrhovú produkciu. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktoré v nej prebiehajú. nakoľko 136 .1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pš predstavuje produktivitu škodlivín. Ukazovateľ.: Hospodářská politika. ktorá neprechádza trhom. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. Rast voľného času je faktor. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. blízkym – je to produkcia. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). 11. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. T. vč predstavuje voľný čas. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. s. rodine.

ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. vedeckotechnickým rozvojom. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. avšak tým. Aktivita 1. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. znížia sa škody zo znečistenia. Metodika tzv. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. 137 . biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. čo znamená. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktorá je ekonomicky efektívna. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. 11. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. 12.Hospodárska politika 12. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. rast efektívnosti základných prostriedkov. vonkajšia ekonomická rovnováha.1. rast počtu pracovných síl. rast vloženého kapitálu. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. HDP. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. rast vložených investičných statkov. 12. vyrovnanosť platobnej bilancie. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. napr. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. podiel HDP na jednotku živej práce. miera inflácie. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. pri využití možných zdrojov. zavádzanie technického pokroku. miera a štruktúra nezamestnanosti. 139 . Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja.

Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Jeho úpravou. v tom smere. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. − priemerná ročná miera inflácie. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktoré by mali byť dosiahnuté. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Jeho autorom je britský ekonóm N. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Táto metóda prešla určitým vývojom. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. (B = 0%). Ozývajú sa námietky napr. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Kaldor. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. v určitých vzájomných vzťahoch. (P = 2%).Hospodárska politika 12. (G = 3%). v ktorom sú vyznačené hodnoty. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. ale tieto návrhy sa neujali. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. Ide o štvoruholník. (U = 5. infláciu a nezamestnanosť. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Z toho vyplýva.1. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.5%). bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. V 60.

Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. nízka miera nezamestnanosti. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ako sme už spomenuli. ktorú im spoločnosť prisudzuje. 141 . Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. skonštruovaný A. Z takto definovaného indexu vyplýva. 12. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. miera nezamestnanosti. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. miera inflácie. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ako je tempo rastu HDP. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Fairyho. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. Tak. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. že je jeho konštrukcia značne triviálna. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Napriek tomu. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike.1. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine.

kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. tzn. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Tobina a J. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Aj v tomto prípade platí. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Taylora. že s rastom hodnoty daného indexu. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny.ut . ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. alebo bude nižšia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J.g t . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Nemožno pochybovať o tom. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. 142 . Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t .

Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. vývoja konkurencieschopnosti. Investor používa hodnotenie ako nástroj. A(A) a BBB(Baa).4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Politické riziká vyplývajú z politického systému.1. stav a flexibilita platobnej bilancie. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. pričom má tendenciu postupne klesať. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. resp. ekonomickej štruktúry. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Metodológia. AA(Aa). pozostáva z dvoch základných komponentov. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. riadenie ekonomiky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Hodnotenie bonity subjektu. 143 . až po jednotlivé podniky a obce. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. dlžník. že emitent. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Je to široko využívaná investičná informácia. Táto závisí od ekonomického bohatstva.Hospodárska politika 12. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. V prípade krajín.

A1. A2.P2. resp.12.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . CC(Ca) a C (c).12.prípad neplnenia záväzkov .P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. CCC(Caa). A3( P1. Tab. Znamienka + a – . v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.1). C.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.D Zdroj: NBS 144 . D (NP pri Moody’s). B(B). pri Moody’s číslice 1. verejne publikovaný slovný komentár. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.

Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. agentúra uvažuje o znížení stupňa. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. − stabilný. ktorý môže byť: − pozitívny. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. − negatívny. 145 . Čím ma krajina vyšší rating. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.

146 . Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Samozrejme. Charakterizovať jednotlivé etapy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. že ich bolo viac. budeme brať za významný práve tento rok. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.1. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.Hospodárska politika 13. ktorá ešte stále nie je dokončená.13. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. 13.

Zníženie reálnych miezd. pri zachovaní soc. vznik oficiálne zamestnanosť. Oficiálne plná depresia. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. liberalizácia cien. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. nízka efektívnosť. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. obmedzenie. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. skrytá inflácie. ku výraznej nerovnováž. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. trh dodávateľa 2. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Etapa nerovnovážneho rastu 4. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. vykázanej nezamestnanosti. rast zadlženia spomalenie ratu. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Obchodu. privatizácia a reštriktívna politika. dotvorenie inštitucionál. zahr. Obnovenie ekonom. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva.Ponukové obmedzenie. nerovnováhy. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. transformačná a potlačovaná inflácia. Etapa oživenia 3. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. . rastu Silný ekonom. zriadenia Šoková terapia. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať.

s. resp.1. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. a 80. Koncom 80. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. 13. potom v nej bola aj inflácia. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. V 70. 148 . rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. potlačovanou infláciou. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. 13.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. teda stavom. A. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. ako aj v štruktúre.1. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.Hospodárska politika Obr.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Existovali obavy pred transformačnou pascou. 53) 13. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. a 60. štrukturálnymi defektmi. pričom však hrozilo.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. a to tak v ich globálnej relácii. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.2 I. chronickými prejavmi nerovnováh. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha.

že sa ČSFR k 1. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. 13. štruktúrnych defektov a pod. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Kumulovaný pokles do roku 1993. aj keď v istej miere nevyhnutným. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia.1. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. kedy končila transformačná depresia bol 25%. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy.3 II. Výrazný pokles produkcie. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. ale zároveň podcenený. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. stabilizácia ekonomiky.1. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. vyvolal mnoho diskusií na tému. čiže otvoreným rastom cien. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu.1. 149 . V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Neúspechom. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien.

Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. 2.1. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). skôr reštriktívnu fiškálnu. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. že existovala snaha o obozretnú. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Reformný proces sa však spomalil. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Neexistovala 150 . Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. aj keď miernejším tempom. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. pokles tvorby HDP. a 3. Pre celú túto etapu je typické. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Problémom sa však stalo. čo vyvolalo silný rast dovozu. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Vznik nového štátu k 1. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti.

Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. rozvojových impulzov a pod. ako aj k silnému nárastu investícií. V ekonomike sa viac investovalo. 13. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. ale len v tom prípade. ani proexportného účinku týchto investícií. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií.4 III. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. Preferoval sa silný ekonomický rast. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. preto šlo o rast „na dlh“. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. 151 . V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP.1.

Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. pričom nebol dôvod predpokladať. dopravy. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných.5 IV.1. Po nástupe novej vlády. resp. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. ako aj takmer 152 . Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. spôsobila. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. 13. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Rôznorodosť koalície.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Ceny elektrickej energie. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. kým dopad na ceny bol podstatne menší. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. ktorý stratilo v roku 1998. tepla. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. ktorá sa nevedela zjednotiť. plynu. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). od októbra 1998 do januára 1999. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované.

V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. že prijaté opatrenia boli úspešné. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. 13. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.1. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. úpravy nepriamych daní. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia.6 V. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. na rozdiel od roku 2002. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení.

ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. 1. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. ako aj zahraničný dopyt. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. v zdravotníctve. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Vstup Slovenska do EÚ. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu.Hospodárska politika daní. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Ďalším domácim faktorom. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. znižujúcej sa miery inflácie. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. v súdnictve a v školstve. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. hoci mala klesajúcu tendenciu.

ostatné spoločenské. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. V júni 2006 sa konali voľby. Jediným sektorom. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. V roku 2005 sa ukázalo. koncepčne inak zameraná. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Rok 2006 bol rokom. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry.Hospodárska politika bilancia služieb. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Dynamický rast hospodárstva. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. školstve a doprave. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. verejná správa. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. poštách a telekomunikáciách. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. prenájom a obchodné činnosti. Ekonomický rast bol vyvážený. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. sociálne a osobné služby. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. boli ceny potravín. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. obchod a priemysel. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. zdravotníctve. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. vysoká investičná aktivita. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. stavebníctvo. meraná indexom spotrebiteľský cien. Cenová úroveň.

ťažil z reforiem uskutočnených vládou. 156 . Ako už bolo spomenuté. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Súčasnú vládu. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. 2. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. že rok 2006. Dá sa povedať. trhových služieb). vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. 4 1. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. ceny pohonných hmôt. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. etapu. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Aktivita 1. Povinné zadanie č. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Pre roky 1998. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

V. 2005. M. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. K. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. R. – FARKAŠOVSKÁ. J. Bratislava iris 2002. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. Bratislava : Iura Edition. J.: Zásady ekonomie. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. J. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. a kol.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. 2004. a kol. S.: Makroekonomie. 1994.V. Bratislava : Iura Edition. středně pokročilý kurz. 2004. Praha : C. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. 2007. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN.: Dejiny ekonomických teórií.V..: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. B. G. Praha : Victoria Publishing. S. M. SOFA. 1998. A.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 2005. Bratislava : Kartprint.r. V. M. K.: Makroekonómia. Bratislava 1998. R. 2000. M.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. a kol. M. J. Žilina : poradca podnikateľa. [21] MANKIW.. Praha : Grada Publishing. 2003.. Beck. 2003. Praha : Oeconomica VŠE 2005. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Praha : Professional Publishing. 2005. TOMŠÍK. FELDERER. ISBN 80-7169891-1 158 . Praha : ASPI.: Makroekonómia.: Makroekonomie. V.: Makroekonomie. Makroekonomika a nová makroekonomika. B. Praha : Oeconomica VŠE.: Štátny rozpočet. TnU AD. D. I. Bratislava : Iura Edition. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. Praha: SPN. Ostrava : Sokrates s.. Fiskální politika. 2004.: Makroekonomie. Diplomová práca. J.: Základy makroekonómie. Košice : Technická univerzita v Košiciach. N. 2006. 1995. a kol.55-5 [19] LIŠKA . J. H.: Dane podnikateľských subjektov. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. 2005.: Sociální politika. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. ISBN 80-88715. Bratislava: Elita 1995. KOGANOVÁ. ISBN 80-7261-094-5. Fischer.: Politológia pre ekonómov..: Hospodářská politika. HABÁNIK... HABÁNIK. KUBÁTOVÁ. 2003. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. HOMBURG.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. a kol. Praha : Management Press. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. J. Sociální politika v ekonomické praxi. 2005.. Trenčín. Ekonomická fakulta. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.o. – KOTLÁN.

ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Beck.: Makroekonomie v kostce. 1997. 159 . 2006.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. BEBLAVÝ. 2000. I. M. 2004.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. M. Brno : Masarykova univerzita. – NORDHAUS. 2005.: Protimonopolná politika. M. 2003. MAREŠ.: Sociálne zabezpečenie. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. J. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. a kol. A. M. Bratslava : Ekonóm. 2001. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. A. 2000. Praha : Portál.. T.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. 2003.: Hospodářská politika. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. E. P. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 2002. P. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. 2002. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. 2006. V.r. nezaměstnanost.: Centrální bankovnictví. A. Praha : C. 1999.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. 1997. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Bratislava: Sprint vfra. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. a kol. Bratislava : Iura Edition.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2005. 1996. s. H. Z. W.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii.: Hospodářská politika. Bratislava : ECO-INSTRUMENT.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. A. Vědecká monografie. P. 2001. D. Bratislava : SPRINT. sociální politika. M. A. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. E. – ŽÁK. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Bratislava : Sprint vfra. T. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.o. – ŽÁK. V.. makroekonómia. Praha : Management Press. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. Beck.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Z. 2007.: Ekonomie veřejného sektoru.: Trh práce. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.: Sociálna politika. Praha : Management Press. Praha : Grada Publishing. M. Frýdek-Místek : 2002. Praha : C. Praha : GRADA PUBLISHING. F. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA.: Ekonómia. 2004. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Hospodářská politika. Bratislava : Elita. I.. Bratislava : ÚS a SE SAV. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. H. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. E.

E. 1994. K.: Environmentálna ekonómia. [44] URAMOVÁ. 2005. s r. 2001. a kol. Ekonomická fakulta. a kol. 2005. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. L. ISBN 80-8083-057-6. P. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. M.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. 2003.: Teória a prax hospodárskej politiky.. Diplomová práca. Praha : Victoria Publishing.: Hospodářská politika. [48] VINCÚR. 2007. Bratislava : Mekury spol.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. Bratislava : Ekonóm. 2002. a kol.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Hospodárska politika. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. 2002. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2004. Bratislava : SPRINT. 2005. Košice : Technická univerzita v Košiciach. a kol. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. J.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Bratislava: SPRINT. ISBN 80-89143-36-9 160 .o. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. 2006. P.: Trh práce a jeho nedokonalosti.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Ekonomická fakulta. V.: Tvorba a ochrana životného prostredia. M. P.