HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.......1 ............................ 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ......1 2....................................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky .................2.................. 10 Nositelia hospodárskej politiky .....9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ..............3 2.................................................................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.............................................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ................2 2......1 1.............. 21 1..................................................... 34 2..................................................................... 14 Racionalita cieľov........................................ 22 Hranice hospodárskej politiky ...........................6 Nástroje hospodárskej politiky ...........2............................................... 42 3................................................. 13 Ciele hospodárskej politiky ............................................ 39 Stabilita a rovnováha .2 3....... 27 Zrod hospodárskej politiky....................... 25 1. 3.........1 2......... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika .......................................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ........ 19 Typy hospodárskej politiky ........................ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .............................1...... 24 Informácie pre hospodársku politiku.................1 2..................................... 2..................3.................... 39 Ekonomický cyklus .........................6.......................................................... 32 Liberálna hospodárska politika............8 1....................... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .....................1.......................Hospodárska politika Obsah 1..... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku .....................................2 1............ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..........6........ 1..............1 1....................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ........................2 Koncepcie hospodárskej politiky .....................4 1....................................................1.......2 1.........................................3..........................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA......... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ................................. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky......................................5 2..............1....2........................2 3..............3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................... 17 1.......... 14 Všeobecné a tradičné ciele .....5 1....................4 2............................9................. 35 2.........................6................................................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .............2 1................1 3................1......7 1....... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .1 1.......................................................................................................................3 1...................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ................................................................

..................1 3...1 4............. 5................1 4................................................ 63 5....................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ...................................................................2 4........................................4 4...... 69 .. 54 Daňová reforma.....................4 Typy menovej politiky ...................2 5.........3 4................................ 61 Priame nástroje menovej politiky....4..........................2..............4 3...... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ............................................. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...2 5.......................1 5........................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách..................3 MENOVÁ POLITIKA .............................. 68 Nástroje menovej politiky......................................................3................................................................................3........7......7.................................................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika ..........3................................2 4..................................3.................................................3 Ciele stabilizačnej politiky ................................4 4............................................................7 Typy fiškálnej politiky ...................................................................3.............3.....................................................4..................5. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.......2 4............................ 47 Ciele fiškálnej politiky ........................................3................5..............................................3 5...............1 4........................................5 4....................................................7.........6 4................1 4...................................... 4................................. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.............................................3 3........ 42 Nástroje stabilizačnej politiky . 57 Problémy načasovania .............5 5.... 49 Zmeny daní.............................. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom..............................................................................1 4.. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ................................ 58 Efekt vytesnenia ........................................... 48 Vládne výdavky..........2 4............................7.............................................3...................................................2 3...................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.......4 4............3..............................................Hospodárska politika 3.................. 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .....4 4..................................................1 5........3.............................................. 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ...................2 4......3.......1 5. 56 4.................. 64 Nepriame nástroje menovej politiky .............. 48 Nástroje fiškálnej politiky ................................................................................ 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.................. 53 Rozpočtový schodok ...................................................3 4................................................................. 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika............................ 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike...... 59 4...............7......... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky............................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..

....1 7................................................1....................... 87 Teoréma lokomotívy ..... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .......................1 7.. 85 Vyrovnávacie procesy ............................................................... 93 7.............. 6..........................................................................................3 7........ 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ...... 89 6.......................4 7...................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ..........................................................................................1..........3................................. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ......1 5.........3.1 6..... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .................. 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ........5................2 7..... 91 Štruktúrne zmeny............................2 6................................. 91 Východiska štruktúrnej politiky .............................................4.......3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ..............6 7.............................................. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky................. 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ................................. 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ..............1......................................5 7............................... 95 Ciele štruktúrnej politiky.... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky....... 84 Devízový kurz ....................................6........ 81 6.4..............2 7......2 7.....5 5............................................Hospodárska politika 5.............1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ................................................................. 98 Druhy štruktúrnej politiky........................................5 Platobná bilancia .................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ..............4..............................5.................................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ........2 7....... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ..................................................2 5..............................................................................2................................ 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky............ 72 Dilema centrálnej banky....................1 6...............................................................1 6..................3 6.......4...................................................................................... 96 Tradičná štruktúrna politika .............1 6........ 91 Štruktúra ekonomiky ................ 92 Konkurencieschopnosť...................................................................................................1 6..4.................................................. 101 ................3 7...........................................................................1 7...............4 6............... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ...........................................5.................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku........................................... 88 Princíp importovanej inflácie ............ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.................6 6...............3 5............. 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku........1.............................................6........................ 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ......... 99 7..........2.............................................. 7..............................................1 6...........................................3....................2 6....2 7........ 95 Nástroje štruktúrnej politiky.......

...................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ..........4 Princípy sociálnej politiky........ 115 Lorenzová krivka..... 127 10.............4 8.................................1.......................3 9...........2.............1 Východiská existencie politiky zamestnanosti......................... 8.................. 112 8......................................... 122 10.......... 124 10..............................................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.... 122 10..... 110 Stupeň koncentrácie....... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ............................................5.................6........................................................................1 8. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ......................................................1 9................ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA............................................1 8......................6...................................................... 123 10. 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ...........2....... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..................................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .. 128 10.......7 9.............1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ..........5 Funkcie sociálnej politiky...........................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.........1................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.............................1.....2 8... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ..5............................. 124 10.1 9................................................ 105 Relevantný trh ................................................................................................................. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .....................2...............................................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.......................................................................... 127 10..4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ....................2 Politika zamestnanosti ...............4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ..4 8.................. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .....2 8.................................Hospodárska politika 8................................................ 106 Formy obmedzovania konkurencie .....................2............1.....................1 Sociálna politika ......................2 9......3 8........................................... 107 Zneužitie ekonomickej sily...........................2 8......2...3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...............1 8....... 119 10... 123 10...................1.....................6............................................................ 9..........................3 8.........................3 8................................. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže................................................................ 125 10..................................... 122 10.......1................... 116 Giniho koeficient .......5........ 126 10................................................5............................................................................................................................... 112 Larnerov index............. 109 Štátny zásah alebo regulácia...... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .............................6 8............................................................2................... 114 Meranie nerovnosti .. 129 .....2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ............................... 117 9...................

..... 129 10.1......1..... 140 12....................3 II......................................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ............. 139 12.......................................2 I.........Hospodárska politika 10.................................................................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .......................4 Rating .......................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....................................................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska............................1 Východiská environmentálnej politiky....... 132 11....................................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ....1....................... 130 11..................4 III.......................1.. 146 13.........................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ........................................... 151 13...1 Východiskový stav (do roku 1989) .......... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..............2 Magický n-uholník .... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .1....... 135 11....1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky................................. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)........... 148 13.1 Tempo ekonomického rastu ................................. 146 13............................... 141 12...........................................................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ................................................... 149 13........................ 143 13................... 133 11..1................................................................................................1 Životné prostredie a ekológia .......1..1........3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ................................................ 153 POUŽITÁ LITERATÚRA. 148 13................6 V.......5 IV..............2................................................. 158 ............ 133 11..... 152 13........... 139 12....1......................................................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.........................................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .......... 132 11..................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ..........................................2................................1... 137 12...................................1........ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)..... 139 12.... 132 11..1...........

Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. PhD. Ekonomická fakulta. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Daniela Bartková. Němcovej 32. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.

“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. t. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. to znamená na konečné použitie. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Predstavuje súhrn cieľov. 10 . Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. spoločnosti a štátu. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. ktoré súvisia tak s tvorbou. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. P. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých.j.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. 1. napríklad kultúrou. náboženstvom a pod. históriou vývoja. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. nástrojov. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. Je pochopiteľné. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov.

Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. kritériá. priemyselnú. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. ciele a nástroje. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. postupoch a inštitúciách. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. sa 11 . o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. Je preto vedou prierezovou. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. štruktúrnu. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. menovú. vonkajšiu obchodnú. V rámci politiky. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. nástroje a ciele pôsobenia. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. ktorými sú hospodárstvo a politika. investičnú a ďalšie. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. jeho organizácia a chod. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. obchodnú. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. stabilizačnú. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. sociálnu a medzinárodnú situáciu. dôchodkovú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. poľnohospodársku. spôsoboch. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. subjekty. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Každá čiastková politika má vlastné metódy. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. politické a aj právne. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. sociálnu. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. napr. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti.: fiškálnu. regionálnu. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov.

ktoré obsahujú ekonomické. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. 13) Na Obr.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. 12 . opatrenia a koncepcie.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. 1. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. 1. A. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. – 3. princípy. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje.: Hospodářská politika. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. s. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. M.. Prostriedkom politiky je politická moc. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ.

S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. vedecké inštitúcie. na jej realizácii a kontrole. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. ale aj masmédia. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. vláda. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry.). expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. resp.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. podmienok podnikania. inštitúcie protivážnych síl. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. funkciami a cieľmi. Štát.Hospodárska politika 1. ako nositeľ hospodárskej politiky. politické strany. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. odbory. úrokových sadieb. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. menových agregátov. výskumné. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. daňová sústava a pod. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. centrálna banka a ďalši inštitúcie. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). ale majú priamy alebo 13 . Patria sem veľké podniky. súdne inštitúcie. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci.

nadnárodné organizácie.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. politických strán. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. blahobyt a bezpečnosť. Kategória ekonomickej slobody znamená. pokrok. 1. ktorí sa snažia presadzovať ciele. ktorí majú rozličné ciele. Cieľ je normou určitého chceného stavu. resp. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. hlavne hospodárske zväzy. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. istotu. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. udržanie demokracie. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. ktoré majú byť naplnené. ktoré považujú za dôležité. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Nesmie obmedzovať slobodu iných. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií.3.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. je nevyhnutné. Sloboda sa chápe ako stav. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. 1.

Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. tradičné ciele. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. – ŽÁK. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. a spája sa s ním. zloženia vlády. ale hlavne v ústavách. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha.: Hospodářská politika. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. 92) Hospodársky rast. M. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. distribučnej spravodlivosti.2. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. ktorú charakterizuje Obr. A. s. problematika rozdeľovania dôchodkov. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Lorenzovej krivky. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. 1. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena.Hospodárska politika najčastejšie chápe. 1. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. „zrýchlenie rastu“. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. len o zameraní trendu.

ktoré týmito vrcholmi sú.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. 1. ktoré v súčasnosti. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. 1. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. resp. 155) Obr. T. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Nízka miera nezamestnanosti. rovnováhu cien a stability meny. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. 16 .: Hospodářská politika. získavajú na svojej dôležitosti. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. s. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.

Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. liberálne.Hospodárska politika 1. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. konkrétne danom období. (napr.3. regulačné. vzťah identity. napr. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. 17 .4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. vzťah neutrality. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. ktoré medzi cieľmi existujú. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. vzťah komplementarity. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. meniť a kontrolovať. bežné. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. expanzívne. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. nepriame. Phillipsová krivka). kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. reštriktívne. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. − spôsobu aplikácie. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. dopĺňajú sa. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). • • 1. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. napr. navzájom sa posilňujú. protekcionistické. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. vzťah konfliktnosti. resp. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. systémové. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné.2 Racionalita cieľov. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii.

j. Nástroje. krátkodobé. nástroje a ciele. ale aj od postojov ekonomických subjektov. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. zmena colnej tarify). inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. dovozná prirážka. odvetvové. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. medzinárodné. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. rozmeru použitia zvolených nástrojov. priame a nepriame. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ktorý sa má dosiahnuť. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. atď. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. sektorové. 18 . výmeny alebo spotreby. rezortné. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. obmedzujúce. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne.Hospodárska politika − časovej. ďalej z cieľového stavu. priestorovej. všeobecné a špecifické. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. menia len veličiny. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. od predpokladanej reakcie. a nakoniec aj organizačných. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. požiadaviek. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. t. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. rozdeľovania. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. sankčné. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. lokálne. ktoré nastali v hospodárstve. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. zabraňujúce. základné a odvodené. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia).

rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Ak tomu tak nie je. resp.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. stred a ľavica. časové obdobie. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Za základné formy sú považované pravica. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. 1. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. systémovo podporujúce opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. 19 . aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Vzťah nástroj. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu.Hospodárska politika 1. systémovo zodpovedajúce opatrenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli.

právo. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. normy konania.Hospodárska politika 1. menovú (monetárnu). 1.6. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. ako sú vžité konvencie. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. deľby moci na zákonodarnú. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. štruktúrnu politiku. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 .: politiku ochrany hospodárskej súťaže. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. napodobňovanie či vytváranie precedensov. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. akokoľvek spontánne vzniknutý. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín.6. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. výkonnú a súdnu. administratíva. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Problémom je. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. zvykové správanie sa. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Hospodársky systém. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. sociálnu politiku. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky.

ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. obmedzenie v rozhodovaní napr. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.). Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. sústavných rozpočtových deficitov. pri drogách a pod. ďalej prešetrenie. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. 1. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. 21 .3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. a navyše. − obmedzovať dvojité zdanenie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. ale sú to stanovenia zásad. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia.6. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. regulácia cien miezd.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. prípadne strednom časovom horizonte. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. ktorým by sa sama nepohybovala. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. že sa obhajuje existencia tzv. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky.

relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Byrokracia je systém. je jej umožnená. ako zvláštna skupina. ale aj cenovú hladinu a iné. Byrokracia. pri nedostatočnej kontrole. ktoré z členstva vyplývajú. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Slobodné. Veľké záujmové skupiny. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. priame a tajné voľby. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. demokracia a politický pluralizmus. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. 1. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. Každá krajina. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. konkurencieschopnosť krajiny. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. chrániť spotrebiteľov na trhu. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Napríklad krajiny. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. Znamená to. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. sa podieľa na realizácii rozhodovania. zúčastnené 22 . preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. existencia byrokracie. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie.

neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike.j. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Znamená to. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. majú veľkú dôveru ľudí. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. skutočnosť. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. V podstate ide o to. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. 23 . 1. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. Nevyužitie politického kapitálu. že novozvolené vlády (najmä tie. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. nedostatok informácií pre rozhodovanie. ktoré sú k dispozícii a pod. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. dominancia praktickej hospodárskej politiky.

V druhej fáze. prognóza – plánovanie. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. ako aj časových oneskorení. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. 1. ale môže mať aj charakter administratívny. fáze prognózy – plánovania.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. určitej normy. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. resp. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Kontrolou. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním.Hospodárska politika 1. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. rozhodovanie. 24 . implementácia a kontrola. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.4. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Ide o zistenie toho. ktoré by mali byť známe verejnosti.

1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov.implementácia 5. analýzou rovnováhy. na znalostiach a intuícii odborníkov. (2007) s. hospodárske aj vedecko-technické). Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. 1..kontrola Časové oneskorenia 1. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. analýza 2. analýzou spotreby. efektívnosti národohospodárskych procesov. 2. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku)..: Teória a prax hospodárskej politiky. P. demografické. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. a kol. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). analýzou vonkajších vzťahov. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 .9. životného štýlu obyvateľstva. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. administratívne 4. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. politické sociálne. poznávacie 3. o ktoré má vláda záujem. rozhodnutia 4. resp. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). hodnotového systému obyvateľstva). 5. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. 1.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. prognóza – plánovanie 3. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti.

Aktivity 1. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. 2. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 3.

formovala v podstate až po 2. v 30. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. svetovej vojne. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Hospodárske krízy. ako napr. ktoré by jej vznik neovplyvnili. neúrode alebo vojnám. považujeme ju za vedu pomerne mladú. udržiavať spravodlivosť. Neznamená to však. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Tým. dopyt ako taký. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. Mnohé argumenty boli skôr proti. čo je potrebné pre trhový systém. rokoch 20. Až Veľká svetová hospodárska kríza. Definovať koncepcie hospodárskej politiky.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. 2.1. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. 2. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. hospodárska politika je vednou disciplínou. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. Pre klasikov platilo. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky.Hospodárska politika 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. že jediné. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Jedným z podstatných momentov. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. storočia.

ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie.Hospodárska politika New Deal. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. avšak ešte neucelená. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. J. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. M. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J.1. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. 2. stanovovali minimálne mzdy. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. M. Keynesa. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. New Deal nebol ucelenou koncepciou. 28 .2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. intervencionistická koncepcia New Deal. ktorá priniesla zmeny v tom. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. ceny. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. maximálny počet pracovných hodín atď. storočia. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. rokov 20. − potvrdil sa poznatok. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. storočia vznikla v USA prvá. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. začiatkom 30. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. rozsah výroby. do ktorých predtým nezasahoval. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. regulovali konkurenciu. uvažovalo sa s tým. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. zavádzali niektoré formy plánovania. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu.

ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Po 2. spotreby. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. jeho výšky a štruktúry. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. akceptuje systémové opatrenia. atď.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. rokoch prostredníctvom „New Economics“. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. bankovej politiky štátu. potvrdilo sa. investícií. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. 2. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. 29 . rokoch bola realizovaná tzv. neoklasická syntéza. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. V 50. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Kanady a Veľkej Británie. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. zamestnaneckých zákonov. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. atď. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. efektívnej miere. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). rokoch minulého storočia. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. daní.j. úspor. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu.1. štát blahobytu.. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ekonomiku v stagnácii.. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Hospodársku politiku. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. politikou „Stop and go“ a v 60.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. že teória. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach.

Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou.1. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Je to snaha o nájdenie tzv. teda právo na prácu. vykonávacieho plánu. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. 2. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. spotrebiteľov. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. ktorý verejne vyhlási. konkurencie. že každý občan má právo na dôstojný život. tretej cesty. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. tzv. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ako aj na strane súkromného sektora. storočia. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. o vývoji cien. zástupcov výskumu. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. rokoch 20. rokoch vo Francúzsku. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Holandsku a Japonsku. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie.60. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. ktorá má zabezpečovať životný štandard. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 30 . Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. rokov 20.1. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Vychádza z toho. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. najmä Švédsko. 2. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. krajine. . K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu.

Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. teóriou racionálnych očakávaní. množstvo peňazí v ekonomike.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Friedman. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. že najdokonalejší nástroj. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Za predpokladu. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. ekonómiou strany ponuky. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Podľa tejto rovnice. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu.

Laffer. ktorá sa sformovala koncom 70. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.: Hospodářská politika. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. s. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. 2. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Tab. M. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní.Hospodárska politika produktu. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. rokov 20. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. I. ako aj súkromných subjektov. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.1. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. ktorý bol presvedčený o tom. M. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky.1 Porovnanie keynesiánstva. – Žák. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Buchananom. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. 20 2. Ekonomickým smerom. že ak poklesnú dane.

svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. 33 . Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. formulácie cieľov transformácie a 3.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Koordinácia svetovej. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. a mnohé iné. svetového obchodu. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. trhu a svetových peňazí. 2. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Medzinárodná organizácia práce. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Medzinárodná finančná spoločnosť. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Medzinárodný menový fond. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. 2.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. analýzy východiskového stavu ekonomík. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Tab. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. prístupu k progresívnym technológiám.

ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Intervencionistický postoj je ten.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. myšlienkové a ideologické korene. liberálny a 2. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. 108 a 109 a Vincur 2. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. 2. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Trhový systém je chápaný ako stabilný. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Liberálny – trhový postoj je ten. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. harmonický.Hospodárska politika Tab. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. intervencionistický.

2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. individuálny výkon a slobodu. storočia. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. pružnosť. Každý hospodársky subjekt tým. 2. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. ako a pre koho vyrábať. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom.2. vytvárania konkurencie. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. rokov 20. vyrovnaný štátny rozpočet. ktoré sa uplatňujú od 70. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. ktorá je podriadenou politikou. povzbudzuje podnikavosť. storočia. uspokojuje aj potreby iných. že trh sám. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Dominuje názor. čo má za dôsledok vznik 35 .2. rokov 20. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. vyrieši hlavné otázky čo. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ako aj intervencionistických koncepcií. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Existencia monopolov. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. že sleduje vlastné záujmy. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. 2. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom.

M.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.: Hospodářská politika. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. 108) 36 .1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2. francúzsky model a pod. 2. Obr.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. – ŽÁK. s.) Obr. A.

2. 2. 188) Aktivity 1. fyziokratizme a klasickej ekonómii. monetarizme.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. keynesiánstve. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch..2. 37 .: Hospodářská politika. 2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.). ekonómii strany ponuky. T. s.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

39 . ktorá je charakteristická pre systém. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. 1. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. 3. 3. nerovnováhy v ekonomike.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Stabilita je vlastnosť. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. resp. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.Hospodárska politika 3. ktorý je schopný účinne. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Charakterizovať stabilizačnú politiku.

1. M. A. – ŽÁK. 40 . 137) 3. K .2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.: Hospodářská politika. 3.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. jednorazové alebo sústavné. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. ako aj cyklické výkyvy. či ide o impulzy. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. s. napríklad podľa toho. šoky alebo poruchy náhodné. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. 3. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. Tak štruktúrne.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.

ako aj jej budúci vývoj.). 121) 41 . na rozdiel od ekonomického. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. – ŽÁK. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Dĺžka politického cyklu. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. 3. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP.: Hospodářská politika. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. je vopred známa.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. miera zamestnanosti. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. spravidla trvá 4 roky. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu.) − oneskorené. miera nezamestnanosti. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny).1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. M. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. a pod. − súčasné. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ceny výrobkov. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. A.2.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. s.

Mnoho nástrojov. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. 3. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. aké poruchy v ekonomike existujú. . Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného.Hospodárska politika Graf. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. resp.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Dôležité je zistiť. eliminovať. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. ale aj celosvetová ekonomika. vysoká miera zamestnanosti. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny.3. ako nástroja hospodárskej politiky. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. čo znamená tak pozitívne. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. ktoré vláda používa. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. resp.3. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. neustále menia. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. 3.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. 42 .

3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. − vonkajšia hospodárska politika.3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. J. AD. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. M. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. podpory spotreby znižovaním daní. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. 3.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. rast HDP. − dôchodková politika. − menová politika.Hospodárska politika 3. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. napr. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. 3. AS. M. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. menovej. ktorá je formou protiinflačnej politiky. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor.3. úroková miera. že každý nástroj má svoj časový priestor. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.3.

109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Tab. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. A. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.1.: Hospodářská politika. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 3. inflačná medzera. – ŽÁK. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.4. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. s. ako to zobrazuje Graf 3. t. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. 44 . V prípade. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. vytvára sa tzv.j. vytvára sa tzv. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. M. 3.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. deflačná medzera.

alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Takýto posun je zachytený na grafe 3. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. nízkym deficitom ŠR. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Východisková úroveň rozvoja. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. čo znamená. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. 45 .Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Snahou tejto koncepcie je to. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. 3. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.5. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak.

3. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. čo je predpokladom budúceho rastu. Aktivity 1. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny).5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. 2. 46 .Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. zamestnanosti a nezamestnanosti. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. ekonomickom raste. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia.

Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Napriek tomu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. 47 . Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. 4. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika.Hospodárska politika 4. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné.

Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. vonkajšie ekonomické vzťahy).2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. aby sa presadzovala efektívnosť.Hospodárska politika 4. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. ide o cielené opatrenie. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. 4. infláciu. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. nezamestnanosť. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − poistenie v nezamestnanosti. opatrenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. čím napomáha menovej stabilite. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . rentabilita. ktoré majú proticyklický charakter. znižovanie nákladov a hospodárnosť.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. − dotácie bytovému hospodárstvu. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. − zmeny v objeme rozpočtových položiek.

Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. teda od množstva finančných prostriedkov. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. čo zníži ich celkový dopyt. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. e= 1 1 − MPC 49 . Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. rastie aj úroveň zdanenia. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. dôchodky sú v nižších pásmach. ale len nominálne. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale trvá aj v ďalšom období. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. ktoré domácnosti neusporia. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva.3. V recesii. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. V konjunktúre. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. keď príjmy klesajú. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. 4. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti.

Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.3. Ak vláda zvýši dane. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Výsledkom je. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. zvyšuje tým množstvo peňazí. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Ak vláda zníži dane. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC .3. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. V ekonomike tak vzrastie spotreba.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. ale aj na strane agregátnej ponuky. ale aj úspory a investície. Vzhľadom na to. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. je vhodnejšie. Tento vplyv 50 . pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.Hospodárska politika 4. 4. 4. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Zníženie daní spôsobí.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia.

Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. investícií a transferových platieb obyvateľstvu.1. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr.: Teória a prax hospodárskej politiky. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. 4. hlavne pri zmenách daní. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. čisté dane. (2007) s. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. a kol. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. 4. 51 . Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 4. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. P.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. 4. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov.4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Podľa toho. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby.

resp.2. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.2. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. aktivizuje voľné zdroje. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. 4. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. ktoré sa použijú 52 .1 vľavo). nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Vzhľadom na to.1 vpravo). Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade.

V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. realizuje fiškálnu reštrikciu. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. resp. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. 4. reštriktívnu fiškálnu politiku.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. zrušenie dotácii. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. ale posunie sa do bodu E2.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. prípadne znížiť rozpočtový deficit. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. bezpečnosť a iné. 53 . Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.4. Ak uvažujeme s tým. a to v jej raste. napr. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. 4. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. obmedzenie výdavkov na obranu.

rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.3. resp. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. ani nespotrebúva národný dôchodok. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. 54 . pomocou zákonných noriem. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Štátny rozpočet nevytára. dávok. nastáva pokles cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). ako aj na strane príjmov.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. resp. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. dochádza k dezinflácii. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. ciel a poplatkov.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. 4. iba ho rozdeľuje – redistribuje.

Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Ak sú príjmy menšie než výdavky. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. 4. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. napr. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. musí nutne viesť. Táto definícia však nie je presná. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. napr. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. vládny populizmus a iné. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. ale z dlhodobého je záporný. bez ohľadu na to.5. na strane výdavkov. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Fiškálna expanzia realizovaná. v dôsledku zníženia daní. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. ktoré na rozdiel od súkromných financií. 55 . Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Pasívny schodok vzniká na základe javov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. prírodné katastrofy. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. prílišná expanzívna politika.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. za inak nezmenených podmienok. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. celkový hospodársky pokles.

ale je to málo častý prípad.4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. ako sú napr.Hospodárska politika 4. Vedie k mnohým problémom. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív.5. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. 56 . znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. 4. prípadne sa zvýši len nepatrne. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. ktorá je často vládami realizovaná. dôjde k malému rastu reálneho produktu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.

kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. kedy si ekonómovia uvedomia. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým.4 Daňová reforma 4. Existuje určité časové obdobie. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy si vláda uvedomí. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. 57 . 4.7. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. inou sú možné politické nezhody v krajine.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. Vo všeobecnosti možno povedať. ktorý trvá medzi tým. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. že nastala.

Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). 58 . keď sa blížia voľby. resp. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. že expanzívna fiškálna politika. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. že stúpne dopyt po domácej mene. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Po určitom čase. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.7. čo spôsobí. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. aby prilákali hlasy voličov v období. zvyčajne až po voľbách. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. dochádza k tomu.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky.Hospodárska politika 4. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Ak centrálna banka.7. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva.7. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. 4. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. 4.

Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Problém vzniká vtedy. ktorý chcete riešiť. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Aktivity 1. ktorý. 59 . Povinné zadanie č. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. a tiež to. Ak rastú vládne výdavky. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. 3. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb.Hospodárska politika 4. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Stanovte problém ekonomiky. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky.7. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. ak je zabezpečovaný importom. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Dostupné na internete. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. 2. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy.

60 . 5. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. ktorým je centrálna banka. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. vzťahov. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. ktoré sú jej nositeľmi. Je spojená s pojmom peniaze. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. funkciami a cieľmi. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. ktoré je determinované jej postavením. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz.Hospodárska politika 5. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. nástrojov a inštitúcií.

1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. úrokových sadzieb a pod. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky.Hospodárska politika 5. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. stabilizácia finančných trhov. napr. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza.2. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. resp. zamestnanosť a tempo rastu HDP. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). 5. platobná bilancia. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Zmena peňažnej 61 . menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. podpora rastu zamestnanosti. dopyt a ponuka peňazí. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. hospodárskeho rastu. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium).2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. rovnováha platobnej bilancie. menového kurzu. menový kurz. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike).

zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. ale neovplyvňuje ju priamo. Začiatkom 90. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. 62 . Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. s cieľom zmeniť vývoj inflácie.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. tiež podstatným dôvodom. Výhodou cieľovania inflácie je. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. repo sadzieb). Nevýhodou je predovšetkým to. že ho dosiahne. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. tych rokov 20. Ide o stratégiu boja s infláciou.

Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. podľa intenzity na operatívne. I. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. ekonomické. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. M. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.: Hospodářská politika. 63 . – ŽÁK. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. bežné. 5. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. priame a nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. permanentné a občasné.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. s. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. napr. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. 47) 5. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.

Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. úverové limity. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Používajú sa výnimočne. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. či objem poskytovaných úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Odporúčania 64 . pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. výzvy a gentlemanské dohody. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. ako priamy nástroj menovej politiky.Hospodárska politika 5. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Stanovujú maximálny rozsah úverov. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Medzibankové odporúčania. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom.3. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. úrokové limity. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. by táto sadzba mala klesať. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.

Priame operácie na voľnom trhu. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. znížia tak svoje úverové kapacity. pokles zamestnanosti. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Jednotlivé banky si napriek tomu. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. znížia ponuku úverov. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. REPO operácie a switch operácie. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. diskontné nástroje. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces.3. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. pokles inflácie. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. 65 . 5. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. prečo sú pomerne často využívané. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. čiže množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy.

ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Reeskontné úvery sú krátkodobé.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. limit objemu úveru. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. 66 . V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Členíme ich na bežné. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. ktorá má problémy s likviditou. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. reeskontné úvery a lombardné úvery. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Lombardné úvery sú krátkodobé.

že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. rast zamestnanosti. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. čo 67 . Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Priame kurzové intervencie znamenajú.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. pokles miery inflácie. Lombardná sadzba je najvyššia. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. základná úroková miera. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. pokles zamestnanosti. Domáca mena sa začne znehodnocovať. čo je prvok nepriamych nástrojov. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. rast miery inflácie. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. pokles zamestnanosti. resp. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. čím sa zníži ponuka úverov. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. pokles miery inflácie. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet.

diskontné nástroje. výzvy. bez ich reálnej zmeny. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. na ktoré sa vzťahujú. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. odporúčania a gentlemanské dohody. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. intervencie na devízovom trhu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. resp. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Všeobecne sú na ústupe. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Konverzie predstavujú promptný. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. odporúčania a gentlemanské dohody. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Nepriame kurzové intervencie znamenajú.3. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. 5. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. 68 . priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity.

1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 5. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. stabilita menového kurzu domácej meny. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.Hospodárska politika 5.4. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. stabilita úrokových sadzieb. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.2. obdobne ako politika fiškálna. stabilita finančných trhov. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.1. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. 5.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. realizuje určitý typ menovej politiky.4 Typy menovej politiky Menová politika. podpora zamestnanosti. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.

Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka 70 . že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.3. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).

sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Zvyšuje sa export. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. Ak je ekonomika prehriata. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. klesá výmenný kurz peňazí. 71 . nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zároveň. Multiplikátory. a to v jej raste. prudko rastie cenová hladina. ak uvažujeme s tým. znižuje úrokovú mieru. ale posunie sa do bodu E2. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. resp. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Vzhľadom na to. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. rastie agregátny dopyt. rastie zamestnanosť. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby.

4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. 5. reštriktívnu menovú politiku.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.4.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.6. realizuje menovú reštrikciu. resp.

nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. 73 .3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. t. 5.j. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. resp.4. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). dochádza k dezinflácii. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.

Nasledujúci obrázok znázorňuje. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. 5.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. dane Agregátne výdavky Obr.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. I. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. Vľavo je znázornená situácia. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. M. – ŽÁK. Dôležitý prvok.: Hospodářská politika. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. 5.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. vládne výdavky 4. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. 49) 74 . transfery 5. regulácia peňažnej základne 2. s.

takže úroková miera je tlačená smerom nadol. že môžu samostatne prijímať opatrenia. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Pasca likvidity nastáva. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. vládnych investíciách a pod. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Klasický prípad nastáva. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Ide o dva extrémne prípady. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. ale iba na pohyb úrokovej miery.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. na základe využívania peňažných vzťahov. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Vzhľadom na to. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Vzhľadom na to. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. 75 . že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. že oba nástroje pôsobia inými cestami. ale iba na pohyb úrokovej miery. Z vyššie uvedeného vyplýva. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Môžu byť obe expanzívne. zlepšení sociálneho zabezpečenia. menová politika nemá žiadny vplyv. 5.5. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Sleduje základný cieľ. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu.: Hospodářská politika. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. A.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. napr. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. resp. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. – ŽÁK. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. štátne úvery na vývoz. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. M. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. s. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. 79 . 6. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým.

Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. v tzv. sociálne (napr. mobility kapitálu. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. nákup podnikov v zahraničí. rastie podiel spracovateľského priemyslu. reštaurácie).1.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. právne služby). vojenské. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. výrobné (napr. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Neekonomickými príčinami sú politické. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. neviditeľnom exporte. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb.Hospodárska politika 6. komunikácia. strojov a zariadení a pod. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. opravy. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. oficiálne a ostatné súkromné služby. ich výstavba alebo rozširovanie. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. 80 . že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. školstvo. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. financie. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín.j. cestovanie. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. t. účtovníctvo. veľkoobchod a maloobchod). poštové služby) a osobné (napr. bankovníctvo. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. doprava a skladovanie. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. hotely. zdravotníctvo. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. poisťovníctvo. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Svetovou bankou a regionálnymi bankami.

Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. či pôsobí plošne alebo selektívne. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. predajom patentov a licencií. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. či pôsobí priamo alebo nepriamo. obchodná vojna. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. vydávanie licencií. ktoré majú podobu peňažných. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. colné kontingenty. Je teda evidentné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. prechádzajú platobnou bilanciou. Vonkajšie hospodárske vzťahy. colný sadzobník a colné konanie. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. že znižuje náklady. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. embargo. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. V závislosti na tom.2. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. devízové reštrikcie.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. 6. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. 6.

dopravné a administratívne poplatky. Za predpokladu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. úverovanie vývozu. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. zvýši sa zamestnanosť. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Patria sem najmä fiškálne dane. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. poklesne celková ponuka produktu. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. štátne záruky na úver. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. ktoré zakazuje dovoz. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. hygienické a ekologické prekážky. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. že menové kurzy sú pevné. Obchodná vojna je stav. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. nastane rast cien produktu. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. administratívno-technické prekážky. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. ako je v zmluve dohodnuté. daňové prekážky.Hospodárska politika dovozu. štátne intervencie v oblasti dopravy. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. do ktorého má byť tovar dovezený. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. 82 . bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. menový dumping. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov.

Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. 83 . Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. obchodné dohody. dodnes existujúce. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. ktoré používajú clearing. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. pracovných síl.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. dohoda o pásme voľného obchodu. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. platobné dohody. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. upravujú pohyb kapitálu. platobného styku.Hospodárska politika 6. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. dohoda o colnej únii.2. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. dopravy. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. na základe ktorej vznikol tzv.

ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. bilanciu služieb (dopravné. bilanciu portfóliových investícií. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. 84 . či vo vykazovanom období prebehla aj platba). resp. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. podľa účelu ich využitia. debetné operácie dopyt po devízach. poistenie. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bez ohľadu na to.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. hlavne krátkodobo. na horizontálne a vertikálne členenie položiek.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu.). cenovú hladinu. úrokovú mieru a devízový kurz. spoje.. zamestnanosť. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. − zásada reciprocity. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. bilanciu dôchodkov (zisky. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). poplatky za poskytnutie práv. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. úroky. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. cestovný ruch. 6.. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. − zásada parity. skladovanie. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. tlakov.

V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak.4 Devízový kurz Nástrojom. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. ekonomických. sociálnych a politických podmienkach. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. kým má potrebné rezervy. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. V prípade riadeného floatingu. A. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Devízový kurz je zložitá menová veličina. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. – ŽÁK. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. kedy centrálna banka nezasahuje. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. devalvuje domácu menu. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. M. napr.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. čo znamená. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Z historického obdobia sú známe napr. 6. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. s. 85 . 6. ktorý uplatňuje väčšina krajín.Hospodárska politika Tab. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. v súčte by však mali byť v rovnováhe.

Hospodárska politika 6. Nie je spojený so zmenou cien. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. Za existencie predpokladu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. stabilná úroková miera a nulové úspory. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. 6. pružné ceny (aj krátkodobé). dôjde tiež k jeho zníženiu. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Pri deficite obchodnej bilancie. Predpoklady fungovania: pevné kurzy.5. dôjde teda k rastu 86 . Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). dôjde k poklesu čistého exportu. že import je závislý na úrovni dôchodku. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. pri ktorých fungujú. Hume v 18. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Prvýkrát s ním prišiel D. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. ktoré viac. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. pevné ceny. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. dôchodkový. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde k jeho poklesu. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. ale so zmenou úrovne dôchodku. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva.

že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Výsledné efekty budú dva: 1. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Vyvolá to rast úrokovej miery. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Budeme vychádzať z toho. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. 2.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. čo by malo znamenať. prípadne dlhodobej spotreby. 6. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. keď sa ekonomika nachádza v recesii. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Export zlacnie a porastie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Ak za jediný faktor. Klesne tak aj agregátny dopyt. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. zníži sa 87 .5. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. dôchodok a import. Za predpokladu. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to.

V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. čím sa zvýši peňažná ponuka. bude intervenovať na devízových trhoch.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Bude nakupovať cudziu menu. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. môže to 88 . hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. v akej v krajine vzrastie národný produkt. celková platobná bilancia bude prebytková. V systéme pevných kurzov. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Aj tento fakt prispel k tomu. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. 6. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.6. ktorá stimuluje prílev kapitálu. že sa bude vyrovnávať. Z krajiny začne odtekať kapitál. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. ktorá predstavuje „lokomotívu“.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. bude predávať zahraničnú menu. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou).6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. 6. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. že deficity.

Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.1 Teoréma lokomotívy 6. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.1. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. na základe rastu agregátneho dopytu. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. 89 . tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.

Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.2. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Aktivity 4.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. 90 . 5. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. To. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6.

Charakterizovať štruktúrnu politiku. výrobná. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. výkonová alebo spotrebná skladba. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. napr. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. 7. že je vnímaná ako zdrojová. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku.Hospodárska politika 7. relatívne samostatnými časťami. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. 7. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. resp. podiel spotreby. úspor. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. exportu či importu na hrubom domácom produkte. Je preto dôležité. 91 . Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu.1. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. investícií.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky.

Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. aby sa napĺňali vytýčené ciele. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. výrobné odbory. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. skupiny nástrojov. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. Je dôležité vedieť. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra.1. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. že štruktúra ekonomiky je dynamická. 7. Je preto dôležité. sekundárny. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. faktoroch. kvartérny. ich lokalizácia a ich determinanty. resp. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. medzi ich vzťahmi a väzbami. napríklad podľa pohlavia či veku. Môžu vznikať aj na oboch 92 . čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Vzhľadom na to. pododvetvia. Hľadísk členenia je omnoho viac. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. ktoré regióny sú menej rozvinuté. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. právnej formy či vlastníctva. služby. − štruktúry obyvateľstva. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. odvetvia. skupiny výrobkov. − ekonomických subjektov. aby vláda sledovala a skúmala. terciárny.

zmeny konkurenčného prostredia. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. 7. V tomto smere môžeme 93 . Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. nedokonalosti a bariéry. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva.1. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. interdependentný vzťah.Hospodárska politika stranách zároveň. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. Keby to tak nebolo. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. či zmeny výmenného kurzu a iné. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. inovácie výroby. zmeny cien na svetových trhoch. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. ekonomika by stagnovala. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. vrátane ich podmienok. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. dostala by sa do stavu ustrnutia.

Mala by utvárať takú sektorovú. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. 94 . 7. podmienky pre transfer technológií. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. technologickej a inovačnej politiky. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ktoré sú zamerané na formovanie. odvetvovú. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. nástrojov a opatrení. ochrany životného prostredia. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. proexportná politika. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. svetovej vojny. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Táto politika by mala byť formulovaná tak. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. informatizácia spoločnosti. aktivít. ktorá musí zvažovať.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. priame zahraničné investície. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. regionálnu a iné štruktúry. odvetvovej politiky. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. neperspektívnymi odvetviami.

Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov.Hospodárska politika 7. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. stabilitu ekonomiky. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. 7. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. ale tiež utlmovať neperspektívne. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. zmena rozsahu odvodu daní. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. neefektívne. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. ktorými môžu byť napr. úverová a úroková politika. rozsah finančných zdrojov v obehu. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. čo znamená znižovať surovinovú. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. kvóty. 7. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. energetickú a investične náročnú produkciu.3. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. fond na podporu štruktúrnych zmien. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu.3. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. limity. alebo odklad splatnosti daní. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. materiálovú. na financovanie významných investičných akcií. vývozné dotácie. úverová a úroková politika). rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Sú vzájomne interdependentné. mimocolné bariéry). Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. subvencie. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. Zásadné. modernizovať technologické procesy. 95 .

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. aby musel zasahovať štát. − reaktívnej. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. 7. narušovala makroekonomickú stabilitu. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. má konštruktívny charakter. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. malého a stredného podnikania. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. ktorá je cieľovo zameraná. vedy a výskumu. ako v tradičnom prístupe. podpora výskumu a vývoja. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. resp. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. rozvoj inovácii a technológii. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. − akceleračnej. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. inovácií.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. Na prelome 70. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. a 80. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. technológiám. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho.4. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. 7. − dopytovo orientovanej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. a faktorovo orientovanej. − defenzívnej. ťažiskom je podpora investovania. ktoré majú najlepšie 99 . podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách.

tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. deceleračnej. investíciách. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. t0 predstavuje základné obdobie. ktoré sú celosvetovo v útlme. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. x predstavuje údaje o ekonomike. y predstavuje údaje o ekonomike. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. 7. zamestnanosti. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. že nemožno jednoznačne 100 . ktorá je porovnávaná.) v %. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. s ktorou je ekonomika porovnávaná. vývoze atď. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Z uvedeného vyplýva. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.

7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Je to spôsobené tým. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. 3 1. 2. 101 . čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. ale sledovať aj to. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Povinné zadanie č. 7.

lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. 8.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. udeľovanie licencií na určité činnosti. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. čo. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Je to preto. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. ako aj pre spotrebiteľov. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. že ekonomické subjekty. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. monopol).Hospodárska politika 8. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam.

Tieto bariéry môžu byť rôzne. 8.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. s.: Hospodářská politika.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.1. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. M. ako to ukazuje Obr. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. 8. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. 182) poskytovanie 103 . – ŽÁK. nekalou konkurenciou. A.

na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. kedy stačí dokázať. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. rokoch 20. Až približne v 50. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov.Hospodárska politika 8. 104 . Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Nestačí len dokázať. hlavne na koncept efektívnosti. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. ale z právneho hľadiska. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. (tzv. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Ide o tzv. welfare economics). Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu).2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú.

permanentné sledovanie trhov a odvetví. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. zákonné obmedzenie. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Základným cieľom politiky je stanoviť. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. resp. cenová regulácia a verejná podpora. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. všetky výkony orgánov a inštitúcií. korupcia. politické záujmy atď. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. kontrola štátnej pomoci. preberanie a zlučovanie firiem. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. t. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. populizmus. dovozcov a iných dodávateľov. či podporu ekonomického a technického rozvoja. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. ktorí ich znevýhodňujú. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.Hospodárska politika 8. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.j. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. rozptýlenia. fúzie. kartelové dohody. • • kontrola koncentrácií. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. 105 . kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. subjektivizmus.).

Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. posudzovanie. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorými uspokojuje dané potreby. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. pre ktorý bolo určené. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. 8. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. do akej môže výrobca. 2. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. relevantnom trhu. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. regionálny a miestny.Hospodárska politika analýza. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. či k nim dochádza na tzv. ktorý predstavuje vecné. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. nájsť reálne možnosti odbytu.j. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. 106 . s ohľadom na dopravné náklady. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t.j. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). ktorý sa člení na trh národný.j. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. koncepcia funkčnej totožnosti – t.

Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Ide o tzv. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. 107 . pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo.5. ako ceny.j. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. − nekalá súťaž.Hospodárska politika 8. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. t. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. či už zjavnej (kartel. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. predajné podmienky.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. 8. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. − zlučovanie subjektov. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. − štátna podpora. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. objem produkcie a jej rozdelenie. kartelové dohody. hlavne na strane ponuky. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. rozvoj investícií a iné. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

úplatkárstvo a podplácanie.. . 111 . redistribúcií verejných statkov. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. napr. nebezpečenstvo zámeny.. Nekalá súťaž je konanie. daňových úľav. stupňa koncentrácie (CRx). stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. 8. poskytnutie záruk na splatenie úveru). nadštandardná doba splatnosti.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy.6. 8. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. kapitálových investícií na účet štátu.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. podpore menej rozvinutých regiónov. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. pri náhradách živelných pohrôm. hospodárska diskriminácia. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. 2. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. či podpore kultúrneho dedičstva.. klamivé označenie tovarov a služieb. x) usporiadané podľa veľkosti. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. resp. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky.

že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví..3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu.. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. čím menšia bude hodnota η . Larnerov index je mierou skutočného. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. .6. 8. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. x) usporiadané podľa veľkosti. 8.6. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . 2. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. 112 .

ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Každá krajina používa taký systém tejto politiky.Hospodárska politika 8. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Aktivita 1. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. 113 . Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky.

Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. ktorý je výnosom z bohatstva. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. politikou trhu práce a inými. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. mzdovou politikou. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. firme alebo štátu. platieb na základe sociálneho zabezpečenia).Hospodárska politika 9. najmä so sociálnou politikou. 9. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. 114 . V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. dôchodku a príjem. Príjem je tiež toková veličina. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Bohatstvo. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. firma alebo celá ekonomika. Dôchodok je toková veličina. obligácie a akcie). Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. daňovou politikou.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Charakterizovať tieto politiky. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. úsporné vklady. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky.

aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. potrebuje poznať odpoveď na to. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. deti a mládež. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. To. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. tehotné ženy. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Robin Hood index a index chudoby. starých. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. 9. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. nerovnováhy a trhové zlyhania. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Z individuálneho pohľadu. zdravotne postihnutých a chorých. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Giniho koeficient. 115 . ide hlavne o nezamestnaných.

tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú.2. ktorá sa odkláňa od diagonály. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9.Hospodárska politika 9. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 .1.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. A naopak. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Na rozdiel od dôchodkov. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. a tak vzniká krivka. Čím je stupeň nerovnosti nižší. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. je to skutočná Lorenzová krivka. by body ležali na diagonále.

Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. 9.. aby mal každý rovnako vysoký príjem. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi .. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Neprihliada však na skutočnosť.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + ..Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. ak sa blíži k 1. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Môže nastať situácia. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. tým je diferenciácia väčšia. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Čím viac sa blíži k 0.. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. .2. Hovorí o tom. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. 2. 9. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Cieľom 117 .. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Používanie indexu preto spôsobuje.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.

hlavne starobné a invalidné dôchodky. miezd. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. zákonnej dĺžky pracovnej doby. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. postup zamestnanca v prípade choroby. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. parafiskálne systémy. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. právo na štrajk. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Otázkou však ostáva. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Tá poukazuje na skutočnosť. zákonné podmienky pracovných zmlúv. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. kde odvody majú charakter daní. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. ale len do určitého bodu. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. kde leží tento „bod zlomu“. ziskov. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. minimálnu mzdu a iné. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. pričom štát zákonmi upravuje. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. potom začínajú klesať. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. daní. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . nárok na dovolenku. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. nemocenským. alebo dávky. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti.

čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. ako aj veľká rovnosť. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. lieky. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Klesá objem investícií do odvetví. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Veľká nerovnosť. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. poľnohospodárske produkty). Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. cestové. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. sa stávajú atraktívnejšími. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. dochádza k substitúcií ponuky. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. elektrická energia. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. plyn. kde sa vyrábajú tovary. 9. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien.2. 119 . ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Lacnejší tovar nahrádza drahší. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. V odvetviach.

nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. s.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. T. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. T. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). 2. Môže mať za následok napr. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. s. mobility na trhu práce a pod. 370) 120 .3. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. zníženie agregátneho dopytu. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. 1.: Hospodářská politika.

121 .Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Vychádza z názoru. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. tak na pracovnoprávnu ochranu. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec.1. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). republikánske. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. 10. 10. 122 .1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. kolektívne vyjednávanie a pod. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. ale tiež spoločnosť ako celok. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. ale tiež spoločnosť ako celok. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku.Hospodárska politika 10. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. kresťansko-demokratické a liberálne. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy.

1. Znamená to. ktoré sa snaží koordinovať. vrátane motivácie pracovníkov. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. bytovú politiku. a pod. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. t. zdravotnej politike. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. politike bývania. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. politiku zamestnanosti. úrokových sadzieb a kurzov. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi.1. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. zdravotnú politiku. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. vzdelávacej politike. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. medzi ktorými sú silné väzby. podpory v nezamestnanosti).3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp.j. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. najmä na hospodársku politiku.Hospodárska politika 10. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Vytvára podmienky nato. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. aby bola sociálna politika účinná. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. 123 . 10. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. dôchodkovej politiky. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu.

a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. súdržnosti a zodpovednosti. garanciou základných sociálnych istôt. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. stimulačná. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. prerozdeľovacia. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. preventívna a homogenizačná. Snahou je predchádzať určitým škodám. Subsidiarita znamená. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. staroba. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. ktorá vznikne počas života jednotlivca. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. čo v sociálnej politike znamená. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Jej podstatou je zmiernenie. resp. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer.1. rovnakých príležitostí a potrebnosti. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Jej východiskom je. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. podpornosť. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Zásluhovosť znamená. že každý by mal dostať toľko. ktoré vznikajú ako 124 . že každý subjekt si musí pomôcť sám. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. subsidiarita.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. ktorými sú sociálna spravodlivosť. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. rovnosti. ako sú princíp výkonový. Ak už nie je schopný pomôcť si sám.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. 10. participácia a zásluhovosť. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. o koľko sa zaslúžil.Hospodárska politika 10. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Tým. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Spravodlivosť má právny rozmer. sociálna solidarita.1. nezamestnanosť). choroba). Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Skladá sa z čiastkových princípov. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu.

dopravu. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. sociálna podpora. čo je hranica chudoby. podpory v nezamestnanosti. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. čo znamená hranicu biedy. príspevkov na bývanie. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. hraníc chudoby. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života.1. aká v pásme sociálneho životného minima. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. materská a rodičovská dovolenka. materský príspevok. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. štipendium a podpora vzdelania. rodičovský príspevok. 10. minimálnej mzdy. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. prídavky na deti. 125 . Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. životného minima a pod. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Štát sleduje. dôchodkového systému. výkon práva na vzdelanie. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. nemocenských dávok. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. a iné. zdanenie príjmov a majetku. výkon práva na lekársku starostlivosť. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami.

že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. charitatívne inštitúcie. 126 . výhodnejšie podmienky ich poskytovania. − úľavy a výhody. pre nezamestnaných). Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). obce. kedy nie je isté. sociálne narušených občanov. 10. zahŕňajúce všetkých občanov. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. zamestnávatelia. mladým. politiky v danom čase. kam patrí starostlivosť o starých. vojakom. odborové zväzy a orgány. dôchodcom. ktorým nie sú určené. − účelové pôžičky. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. občania. sociálneho poistenia. študentom. Jedno z prepojení je v tom. pôžičky na vzdelávanie.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom.. resp. barle) a ochranných pracovných pomôcok. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. − vecných dávok.. peňažná pomoc rodinám s deťmi. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. peňažné dávky sociálnej pomoci. dávky v nezamestnanosti a iné. zamestnanecké zväzy. a to hlavne z toho dôvodu. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. určené na vopred vymedzené použitie napr. handicapovaných. napr. bývania. zamestnávateľov. ktoré sa používajú najmä v prípade. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. − sociálnych služieb. rodiny. ktoré sú návratné. vzdelávania. občianske iniciatívy. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. dobročinné organizácie. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. čiže existuje nezamestnanosť. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. cirkvi. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. orgány tripartity. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. služby v oblasti zdravia. poradenstvo (napr. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej.

dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ale tiež vplyvy mimoekonomické.2. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Ekonómovia. 10. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. starších občanov. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. ponukou práce a cenou práce. pôsobí plošne na strane dopytu po práci.Hospodárska politika 10. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). ktoré niekedy vedú k tomu. ktoré dohodujú podmienky. ale nielen oni. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi.2. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. 127 . za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov.

pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. práv a povinností odborových organizácií. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. dĺžka pracovného času. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. subvencovaná zamestnanosť.Hospodárska politika 10. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. podpora vytvárania nových pracovných miest. tehotenstva. a ktoré. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. ich orgánov a funkcionárov. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. podpora na udržanie pracovných miest. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí.2. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. ako aj územnej mobility pracovnej sily. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. na druhej strane. právo na štrajk a iné. starostlivosti o člena domácnosti. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. podpora prevádzky pracovných miest. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. podpora nezamestnaných. 128 . vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. postup zamestnancov v prípade choroby. nárok na dovolenku. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce.

že nezahŕňa osoby. Okunovho zákona. je schopná pracovať a hľadá si prácu. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Y predstavuje reálny produkt. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. 129 . Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby.Hospodárska politika 10.100 . β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. tento koeficient závisí od technologických. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . 10.2. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.( Y − Y*) .2. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. ktorá je bez platenej práce. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. napríklad v tom. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.

Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ktorá znamená. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. ako aj zo sociálneho hľadiska. 10.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Aktivity 1. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ktoré spôsobujú psychické traumy. kriminalitu a ďalšie problémy. Ďalšou možnosťou. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. znižovanie daní. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike.j. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. 3. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. nižšia tvorba produktu. dotované rekvalifikačné programy. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli.2. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. strata dôvery vo vlastné schopnosti.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. 130 . čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. t. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. tým je nezamestnanosť vyššia. 2. že sú nezamestnaní. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. nižšie úspory obyvateľstva.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .

slnečné žiarenie. klimatické a meteorologické zmeny). Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. 11. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. hlavne spojená s výrobou.Hospodárska politika 11. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. vrátane človeka. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. 132 . zmeny. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Každá ekonomická činnosť. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Je to také využívanie fondov prírody. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Jej súčasťou je ekológia človeka.1. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. 11. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ich následky a činitele. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. produkuje vedľajšie efekty. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. pš predstavuje produktivitu škodlivín.: Hospodářská politika. ktorá neprechádza trhom. T. Ukazovateľ. nakoľko 136 . Rast voľného času je faktor. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. rodine. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. 11. np predstavuje netrhovú produkciu. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. s. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. vč predstavuje voľný čas.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktoré v nej prebiehajú. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. blízkym – je to produkcia. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky.

Aktivita 1. vedeckotechnickým rozvojom. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. čo znamená. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. znížia sa škody zo znečistenia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. ktoré sa prejavia v cene výrobku. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. 11. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Metodika tzv. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Tieto náklady súvisia s inováciami. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. ktorá je ekonomicky efektívna. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. avšak tým. 137 .

138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

rast efektívnosti základných prostriedkov. rast počtu pracovných síl. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. 12. miera inflácie. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa.Hospodárska politika 12. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. podiel HDP na jednotku živej práce. HDP. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. rast vložených investičných statkov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. miera a štruktúra nezamestnanosti. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. vonkajšia ekonomická rovnováha.1.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. pri využití možných zdrojov. napr.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. zavádzanie technického pokroku. vyrovnanosť platobnej bilancie. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. rast vloženého kapitálu. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. 139 . pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. 12.

infláciu a nezamestnanosť. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. v tom smere. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Ozývajú sa námietky napr. (G = 3%).Hospodárska politika 12.1. Kaldor. v ktorom sú vyznačené hodnoty. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. V 60. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Z toho vyplýva. (U = 5. ktoré by mali byť dosiahnuté. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Jeho úpravou. Táto metóda prešla určitým vývojom. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom.5%). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. − priemerná ročná miera inflácie. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. ale tieto návrhy sa neujali. (B = 0%). ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. (P = 2%). Ide o štvoruholník. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Jeho autorom je britský ekonóm N. v určitých vzájomných vzťahoch. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G).2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie.

Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka.1.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ako je tempo rastu HDP. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Z takto definovaného indexu vyplýva. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. nízka miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. 12. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. miera nezamestnanosti. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Fairyho. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. skonštruovaný A. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Napriek tomu. 141 . ako sme už spomenuli. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Tak. miera inflácie. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu.

ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Aj v tomto prípade platí. tzn. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. V súlade s týmto záverom bude platiť. Nemožno pochybovať o tom.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády.g t . čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Taylora. že s rastom hodnoty daného indexu. alebo bude nižšia. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. 142 . V tomto prípade je celkom ľahostajné. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Tobina a J.ut . že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP.

Metodológia. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %.Hospodárska politika 12. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Hodnotenie bonity subjektu. 143 . ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. ekonomickej štruktúry. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. V prípade krajín. vývoja konkurencieschopnosti. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. riadenie ekonomiky. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. pozostáva z dvoch základných komponentov. pričom má tendenciu postupne klesať. AA(Aa). ekonomického rastu a jeho perspektívy. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. resp. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Je to široko využívaná investičná informácia. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ekonomická štruktúra a ekonomický rast.1. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Politické riziká vyplývajú z politického systému. dlžník. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. že emitent. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. A(A) a BBB(Baa). ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. stav a flexibilita platobnej bilancie. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. až po jednotlivé podniky a obce. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ktorú ratingové spoločnosti používajú.

Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. C.1). CC(Ca) a C (c). pri Moody’s číslice 1.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. D (NP pri Moody’s). A1. verejne publikovaný slovný komentár. CCC(Caa). že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .12.12. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. B(B). Tab.P2.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). A3( P1.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.prípad neplnenia záväzkov .D Zdroj: NBS 144 . resp. A2. Znamienka + a – . v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.

Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ktorý môže byť: − pozitívny. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. − stabilný. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. agentúra uvažuje o znížení stupňa. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. Čím ma krajina vyšší rating. − negatívny. 145 .Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.

kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. 146 . Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. Samozrejme. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.Hospodárska politika 13. 13. Charakterizovať jednotlivé etapy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. ktorá ešte stále nie je dokončená.1. že ich bolo viac. budeme brať za významný práve tento rok. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.13.

rast zadlženia spomalenie ratu. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. Zníženie reálnych miezd. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. Obchodu. privatizácia a reštriktívna politika. skrytá inflácie. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. Oficiálne plná depresia. trh dodávateľa 2. koncu etapy rastie riziko Podmienkach.Ponukové obmedzenie. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. zahr. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. vznik oficiálne zamestnanosť. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. zriadenia Šoková terapia. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. obmedzenie. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. dotvorenie inštitucionál. Obnovenie ekonom. pri zachovaní soc. . Etapa nerovnovážneho rastu 4. vykázanej nezamestnanosti. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Etapa oživenia 3. nízka efektívnosť. liberalizácia cien. nerovnováhy. ku výraznej nerovnováž. transformačná a potlačovaná inflácia. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. rastu Silný ekonom.

Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom.1. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. Koncom 80. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. potlačovanou infláciou. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. a to tak v ich globálnej relácii.Hospodárska politika Obr. ako aj v štruktúre. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. A. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. a 60.2 I. chronickými prejavmi nerovnováh. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. 13.1. 148 .: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Existovali obavy pred transformačnou pascou. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). V 70. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. potom v nej bola aj inflácia. resp. pričom však hrozilo. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). štrukturálnymi defektmi. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. teda stavom. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. 13.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. a 80. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. s. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. 53) 13.

1. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP.3 II. stabilizácia ekonomiky. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. štruktúrnych defektov a pod. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. 149 . pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. aj keď v istej miere nevyhnutným. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. čiže otvoreným rastom cien. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. 13. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1. Neúspechom. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Kumulovaný pokles do roku 1993.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia.1. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. vyvolal mnoho diskusií na tému. že sa ČSFR k 1. ale zároveň podcenený. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Výrazný pokles produkcie.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien.

Problémom sa však stalo. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy.1. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Vznik nového štátu k 1. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. aj keď miernejším tempom. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pre celú túto etapu je typické. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Reformný proces sa však spomalil. Neexistovala 150 . pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. čo vyvolalo silný rast dovozu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. 2. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. skôr reštriktívnu fiškálnu. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. a 3. Nadmerný podiel výroby polotovarov. že existovala snaha o obozretnú. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. pokles tvorby HDP. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente.

1. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. ani proexportného účinku týchto investícií. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. ale len v tom prípade. V ekonomike sa viac investovalo. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. rozvojových impulzov a pod.4 III. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. Preferoval sa silný ekonomický rast. preto šlo o rast „na dlh“. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. 151 . ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. 13. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. ako aj k silnému nárastu investícií. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.

Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní.5 IV. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. tepla. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Rôznorodosť koalície. od októbra 1998 do januára 1999. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. plynu. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. spôsobila. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. ktorý stratilo v roku 1998. ako aj takmer 152 . dopravy. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. 13. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. resp.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Po nástupe novej vlády. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. ktorá sa nevedela zjednotiť. pričom nebol dôvod predpokladať. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie.1. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Ceny elektrickej energie. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku.

pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia.1. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. úpravy nepriamych daní. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti.6 V. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. že prijaté opatrenia boli úspešné. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. 13. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. na rozdiel od roku 2002.

Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. v zdravotníctve. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. znižujúcej sa miery inflácie. v súdnictve a v školstve. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. ako aj zahraničný dopyt. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve.Hospodárska politika daní. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Ďalším domácim faktorom. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Vstup Slovenska do EÚ. 1. hoci mala klesajúcu tendenciu. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť.

Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Rok 2006 bol rokom. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Jediným sektorom. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Ekonomický rast bol vyvážený. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. obchod a priemysel. ostatné spoločenské. vysoká investičná aktivita. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. školstve a doprave. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. koncepčne inak zameraná. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. meraná indexom spotrebiteľský cien. verejná správa. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . V júni 2006 sa konali voľby. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. sociálne a osobné služby. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Cenová úroveň. V roku 2005 sa ukázalo. Dynamický rast hospodárstva. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. prenájom a obchodné činnosti.Hospodárska politika bilancia služieb. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. boli ceny potravín. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. zdravotníctve. stavebníctvo. poštách a telekomunikáciách.

pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Údaje sledovať v súvislosti s textom. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Dá sa povedať. Pre roky 1998. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. ceny pohonných hmôt. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Ako už bolo spomenuté.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. že rok 2006. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. trhových služieb). vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. 4 1. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. 156 . Povinné zadanie č. 2. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. etapu. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Aktivita 1. Súčasnú vládu. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

2003. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. SOFA. Bratislava: Elita 1995. Fiskální politika. 2006. Praha : Oeconomica VŠE. a kol. I. 2005. V.: Sociální politika.: Dejiny ekonomických teórií. 2004. FELDERER. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. M. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. S.: Štátny rozpočet. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. J.: Makroekonomie. 2004.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Žilina : poradca podnikateľa. Bratislava 1998. M.V. Bratislava iris 2002. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.. Praha : C.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. J. Sociální politika v ekonomické praxi. J.r. N.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 1995. Ekonomická fakulta. HABÁNIK.: Makroekonomie.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. R.: Základy makroekonómie. Fischer. TnU AD... ISBN 80-88715. A. a kol. Beck. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch.: Makroekonómia. – FARKAŠOVSKÁ. Praha : Management Press. Bratislava : Iura Edition. 2000.. Praha: SPN. Praha : ASPI. 2005. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Praha : Oeconomica VŠE 2005.: Politológia pre ekonómov. středně pokročilý kurz. 2004. [21] MANKIW. a kol. HOMBURG.. Praha : Professional Publishing. Bratislava : Iura Edition. HABÁNIK. B. 2005. Trenčín. a kol. 2003. K. Diplomová práca. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ.o. KUBÁTOVÁ. Bratislava : Iura Edition. TOMŠÍK. KOGANOVÁ.: Makroekonomie.. a kol. D. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. Makroekonomika a nová makroekonomika. K. M. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. H. G.55-5 [19] LIŠKA .: Makroekonomie. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. J. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.. 1998. J. 2003. V. M. J. R. Bratislava : Kartprint.V. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Praha : Grada Publishing. M. 2005. V. ISBN 80-7169891-1 158 . 1994. B. ISBN 80-7261-094-5. 2005. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.: Hospodářská politika. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Dane podnikateľských subjektov. – KOTLÁN.: Makroekonómia. S. J. Košice : Technická univerzita v Košiciach.. 2007. Ostrava : Sokrates s.: Zásady ekonomie.

Praha : Grada Publishing.: Ekonómia. nezaměstnanost. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. Praha : Management Press. I. Bratislava : ÚS a SE SAV. 2004. 2000. 1999. MAREŠ. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Protimonopolná politika.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. D. H. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. 2003. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2007. 2000. V.: Trh práce. A. 159 . BEBLAVÝ. Bratislava : Iura Edition.: Hospodářská politika. a kol. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. Praha : Grada Publishing. 2001. 1997.: Hospodářská politika.: Sociálne zabezpečenie. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Vědecká monografie. Bratislava: Sprint vfra. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. 2001.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. 2002.: Sociálna politika.: Hospodářská politika. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. A. Praha : C. P.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Bratislava : Elita.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. E. Z. Praha : Management Press. T. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.. – ŽÁK. makroekonómia. – ŽÁK. M.. J.: Makroekonomie v kostce. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Beck. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. a kol. sociální politika. M.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. A. s. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Bratslava : Ekonóm. Praha : C.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. 2006. 2003. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.: Centrální bankovnictví. Frýdek-Místek : 2002. 2006. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. M. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. súťaživosti a protimonopolnej politiky. I. E. 2002.o. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Beck. T. H. 1997. 1996. Bratislava : Sprint vfra. Z. 2005. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. F. W. A. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. V.. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu.r. M. M. Praha : GRADA PUBLISHING. Praha : Portál. – NORDHAUS. E. M. P.: Ekonomie veřejného sektoru. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. P. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. A. 2004. 2005.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.

Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. K. 2005. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. Diplomová práca. 2006. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.Hospodárska politika Studia Oeconomica. 2001. P. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. [48] VINCÚR.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava: SPRINT.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva.: Hospodářská politika. Bratislava : SPRINT. 1994.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Košice : Technická univerzita v Košiciach. E. a kol. Ekonomická fakulta. P. Bratislava : Mekury spol. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Praha : Victoria Publishing. M. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Hospodárska politika.: Environmentálna ekonómia. 2007. ISBN 80-8083-057-6. ISBN 80-89143-36-9 160 .: Tvorba a ochrana životného prostredia. Ekonomická fakulta. V. 2005. M.. 2002. L.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. 2004. 2003. P. [44] URAMOVÁ. 2002. Bratislava : Ekonóm. a kol. s r. J. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. a kol. a kol. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta.o. 2005. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela.: Trh práce a jeho nedokonalosti.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful