HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.........3......................................................................................................................................Hospodárska politika Obsah 1........... 19 Typy hospodárskej politiky ........... 24 Informácie pre hospodársku politiku........ 1..........5 1......................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....1 ............ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ...... 10 Nositelia hospodárskej politiky .....................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky .................1 2............................2....... 35 2......... 34 2... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika............... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ... 39 Ekonomický cyklus ............................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ........1 3..........1 1.. 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ....................... 25 1.......1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...............................3 1............... 17 1.............................................2 2..................2 1....................................................................1..............................1.........................................................8 1........................ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ............................1 2..............................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA....1...........2.............. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...............................................................................6..............................................1.............................. 39 Stabilita a rovnováha ..... 32 Liberálna hospodárska politika.. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ....................7 1......2 3..3.....1 2.....................................................................2...................................................1.......5 2..........4 2.............1 1................................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .............................2 1.. 22 Hranice hospodárskej politiky ..................................9....... 42 3...... 28 Formovanie hospodárskej politiky .............................. 3.... 14 Racionalita cieľov............ 35 Intervencionistická hospodárska politika ........ 14 Všeobecné a tradičné ciele ..1 1......... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu .......................................................6 Nástroje hospodárskej politiky ...........................................................................................................................2 3......................4 1................................................3 2............................................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .... 27 Zrod hospodárskej politiky........................................... 13 Ciele hospodárskej politiky .................................................. 21 1.............6..2 1................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ........ 2..................6........ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky................2 Koncepcie hospodárskej politiky ...........................................

.....1 3...................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku........................................................ 5....2 4..1 4...................................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .....................................................7.................................................................................................................................................. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..........................................1 5....................................................7..............5....3.........3............ 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky......... 48 Vládne výdavky.. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.......................2 3.........................1 4................... 59 4...................................................5 5............. 68 Nástroje menovej politiky............................................................3 3...................................................................................5 4............2 4.....................................4 4.........................1 5.....7............ 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..................1 5.4................................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...................................................................3 MENOVÁ POLITIKA ...........................1 4..................... 53 Rozpočtový schodok ....7.. 63 5..................................................1 4....................................2 4.........................2 4......3 Ciele stabilizačnej politiky .....................................3....... 49 Zmeny daní.......................................................................................1 4......................................................Hospodárska politika 3.......3 4.............3.....2 5..........2....3................................... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ...................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom....................................7 Typy fiškálnej politiky ..2 5...... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike........................3............................................................. 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.......................3 4.............................................................................. 48 Nástroje fiškálnej politiky ............................. 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.............................................................3............................................................................3....................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu......................................4 Typy menovej politiky ... 58 Efekt vytesnenia .................5.......................................... 57 Problémy načasovania ...............................4 4...............................4 4.....................................4.....................3...... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách..4 4...............2 4.......................... 47 Ciele fiškálnej politiky ...... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ........3 5........................................ 61 Priame nástroje menovej politiky............................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ..4 3................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky............... 69 ...6 4.. 56 4..3...... 4.......3..................................................7................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky..... 54 Daňová reforma................ 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ............................................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika ........

................................................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky................................................................................5 Platobná bilancia .................................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ............................ 72 Dilema centrálnej banky.. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ......2 7......................................1..................................................1 6.... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ....................................1 6.........2 7............. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ......... 101 ................................. 89 6.......3 7..4 6...... 91 Štruktúrne zmeny................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ...............1............6 6...................3....... 99 7............................................2 5..........3.....2 6........................ 87 Teoréma lokomotívy ................3................................4.... 92 Konkurencieschopnosť.....................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku............................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .... 88 Princíp importovanej inflácie ..................................3 6....................3 7......................1 6............2...... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .....1 6........... 98 Druhy štruktúrnej politiky................................. 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..................................................................................................................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ......................................................5.............. 95 Ciele štruktúrnej politiky....... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ....1 7......................................2 7................................ 85 Vyrovnávacie procesy ....................................2 7........................................ 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ......................................................1 6..... 96 Tradičná štruktúrna politika ............................................. 91 Štruktúra ekonomiky .........................Hospodárska politika 5. 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..........6 7......... 91 Východiska štruktúrnej politiky ...................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ........4.............6...........5...........2..................................................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ........6.....................................5 5....... 93 7.......................................................................................................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky........ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .. 81 6.4.........1 7.3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ......................5...........................................................................................................................................2 7...3 5.........................................................1 5......................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.............2 6............................................... 7.......................4. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky................5 7....................1 7..............................................................1.............4 7....................................................... 6................................................................. 84 Devízový kurz .....1 6...............................4............1..................................

............................................. 107 Zneužitie ekonomickej sily........2 Politika zamestnanosti .......... 119 10........................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE...........1 8...................................................................................................... 115 Lorenzová krivka.6 8...........1................. 122 10............................................... 127 10.........1................. 125 10.....................................................1.....2............................................................1... 117 9.... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ....... 122 10..........2................1 8.......... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ............................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ....... 105 Relevantný trh ................... 114 Meranie nerovnosti ..................................4 8.........................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky. 129 ..................................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ..........................................................................2 8.....................................5 Funkcie sociálnej politiky..............................6................. 8........5.................. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ............. 122 10.......................6.... 123 10..................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti...................................................... 124 10.....Hospodárska politika 8................................................... 127 10.......... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .................. 128 10....4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ..... 106 Formy obmedzovania konkurencie ............................................................................ 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.............................. 109 Štátny zásah alebo regulácia...3 8...2 9..................................................... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .................................................................7 9................3 9..........................................................2......... 126 10................................2............................................... 112 Larnerov index........................2 Vymedzenie sociálnej politiky ......... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA................................5......................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .....................................................................................2..........................4 8.............. 110 Stupeň koncentrácie.............1 9................ 123 10.........................................4 Princípy sociálnej politiky.1 9.............5...........1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ....3 8...1 Sociálna politika ................2..................................................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti........................................................5....... 116 Giniho koeficient ................................. 9......................... 124 10................................................3 8........ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže. 112 8.................2 8.........1 8........................ 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .................... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ...............................6.....3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ................1...............................................1..............3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky.......2 8.......................

.... 132 11..................................1 Východiskový stav (do roku 1989) ..............1.... 135 11.......................4 Rating ........................ 148 13...........1 Životné prostredie a ekológia ....Hospodárska politika 10............................................. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .............1.............. 152 13................................. 132 11..............5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ......................................1..............1................................................... 146 13....................................................... 137 12.6 V........ 133 11..........................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky......................5 IV...............................................2 Magický n-uholník ...........................................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .......................................... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).. 139 12.. 132 11...............................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ......................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .............1................................................................................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....... 148 13....... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA..3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ...........................1........2.................1................ 149 13..... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA......................................... 141 12...1......................................3 II.................2....4 III...1... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).. 140 12............2 Vymedzenie environmentálnej politiky ........................... 129 10...... 143 13..................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ....1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska........................................................................... 133 11...........................................................2 I....... 158 .........1 Východiská environmentálnej politiky...................... 139 12...................... 151 13................... 130 11.............. 146 13.....2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.....1 Tempo ekonomického rastu .......................1........... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)..............................1. 139 12......................................1.........................................

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Daniela Bartková. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Ekonomická fakulta. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. 10 . ktorí sa zaoberajú touto problematikou. napríklad kultúrou. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. P. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. nástrojov. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. históriou vývoja. 1.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny.j. spoločnosti a štátu. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality.Hospodárska politika 1. Je pochopiteľné. ktoré súvisia tak s tvorbou. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. náboženstvom a pod. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. to znamená na konečné použitie.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. t. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Predstavuje súhrn cieľov. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky.

vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. ktorými sú hospodárstvo a politika. sociálnu. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. jeho organizácia a chod. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. kritériá. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. poľnohospodársku.: fiškálnu. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. nástroje a ciele pôsobenia. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. investičnú a ďalšie. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Je preto vedou prierezovou. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. postupoch a inštitúciách. regionálnu. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. priemyselnú. štruktúrnu. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. subjekty. napr. dôchodkovú. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. sa 11 . politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. ciele a nástroje. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. vonkajšiu obchodnú. politické a aj právne. stabilizačnú. V rámci politiky. obchodnú. spôsoboch. menovú.

riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. A. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. 12 .1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. 1. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Prostriedkom politiky je politická moc. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. ktoré obsahujú ekonomické. opatrenia a koncepcie.. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. M. s. – 3. princípy. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. 13) Na Obr. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Politika je „umením“ spravovať veci verejné.: Hospodářská politika. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. 1. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.

Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. podmienok podnikania. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. úrokových sadieb. daňová sústava a pod. vláda. menových agregátov. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). súdne inštitúcie. na jej realizácii a kontrole. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. odbory. vykonávať ich a aj ich presadzovať. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. politické strany. ale aj masmédia. resp. Štát. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. výskumné. Patria sem veľké podniky. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií.). ako nositeľ hospodárskej politiky. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. vedecké inštitúcie.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. funkciami a cieľmi. centrálna banka a ďalši inštitúcie. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. ale majú priamy alebo 13 . inštitúcie protivážnych síl.Hospodárska politika 1. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Prostredníctvom regulácie menovej bázy.

Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. 1. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. blahobyt a bezpečnosť.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. je nevyhnutné.3. 1. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. istotu. politických strán. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. nadnárodné organizácie. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Kategória ekonomickej slobody znamená. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. hlavne hospodárske zväzy. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. udržanie demokracie. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. pokrok. ktorí majú rozličné ciele. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. resp. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Sloboda sa chápe ako stav. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. ktoré majú byť naplnené. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. ktoré považujú za dôležité.

Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. problematika rozdeľovania dôchodkov. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. s. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. a spája sa s ním. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Lorenzovej krivky. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. distribučnej spravodlivosti. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. 1. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. ktorú charakterizuje Obr. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov.2. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. 1. zloženia vlády. len o zameraní trendu. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. M. A. 92) Hospodársky rast. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. – ŽÁK. tradičné ciele.Hospodárska politika najčastejšie chápe.: Hospodářská politika. „zrýchlenie rastu“. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ale hlavne v ústavách. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky.

155) Obr.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. tak vnútornej ako aj vonkajšej. ktoré týmito vrcholmi sú. Nízka miera nezamestnanosti. rovnováhu cien a stability meny. 16 . Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. resp. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. 1.: Hospodářská politika. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. T. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. s. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktoré v súčasnosti. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 1. získavajú na svojej dôležitosti. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability.

resp. ktoré medzi cieľmi existujú. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. konkrétne danom období. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. vzťah identity. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. navzájom sa posilňujú. vzťah komplementarity. liberálne.3.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. bežné. systémové. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. 17 . ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. regulačné. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. vzťah konfliktnosti. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. napr. protekcionistické. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. expanzívne. nepriame. Phillipsová krivka). reštriktívne. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. − spôsobu aplikácie. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. vzťah neutrality. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. meniť a kontrolovať. (napr. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné.2 Racionalita cieľov. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne.Hospodárska politika 1. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. • • 1. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. napr. dopĺňajú sa.

Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. ďalej z cieľového stavu. odvetvové. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. zmena colnej tarify). výmeny alebo spotreby. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. 18 . Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. atď. ktorý sa má dosiahnuť. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. priame a nepriame. sektorové. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. ale aj od postojov ekonomických subjektov. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. a nakoniec aj organizačných. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. lokálne. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. od predpokladanej reakcie. rozmeru použitia zvolených nástrojov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia).j. Nástroje. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. rezortné. rozdeľovania. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. sankčné. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. nástroje a ciele. t. menia len veličiny. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. obmedzujúce. priestorovej. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. všeobecné a špecifické. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. požiadaviek. medzinárodné. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. základné a odvodené. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov.Hospodárska politika − časovej. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. zabraňujúce. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. krátkodobé. ktoré nastali v hospodárstve. dovozná prirážka.

resp. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Za základné formy sú považované pravica. Ak tomu tak nie je. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. 1. Vzťah nástroj. časové obdobie. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. 19 . Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. systémovo zodpovedajúce opatrenia.Hospodárska politika 1. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. systémovo podporujúce opatrenia. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. stred a ľavica. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku.

najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Hospodársky systém. menovú (monetárnu). výkonnú a súdnu. právo. štruktúrnu politiku. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. ako sú vžité konvencie.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. normy konania. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. 1. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. zvykové správanie sa. sociálnu politiku. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. akokoľvek spontánne vzniknutý. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy.6. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí.6. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Problémom je. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. administratíva. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé.Hospodárska politika 1. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). deľby moci na zákonodarnú. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V.

Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika.). a navyše. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. obmedzenie v rozhodovaní napr. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. že sa obhajuje existencia tzv. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. ktorým by sa sama nepohybovala. ale sú to stanovenia zásad. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. prípadne strednom časovom horizonte. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. 21 . Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. 1. − obmedzovať dvojité zdanenie. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ďalej prešetrenie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi.6. pri drogách a pod. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. regulácia cien miezd. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. sústavných rozpočtových deficitov. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred.

V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. pri nedostatočnej kontrole. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. chrániť spotrebiteľov na trhu. konkurencieschopnosť krajiny. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Každá krajina. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Slobodné. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Znamená to. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. je jej umožnená. Veľké záujmové skupiny. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. ale aj cenovú hladinu a iné.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. zúčastnené 22 . 1. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Napríklad krajiny. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Byrokracia je systém. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. ktoré z členstva vyplývajú. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. ako zvláštna skupina. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. existencia byrokracie. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. demokracia a politický pluralizmus. Byrokracia. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. priame a tajné voľby. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia.

23 . vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. 1. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Nevyužitie politického kapitálu. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. že novozvolené vlády (najmä tie. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. V podstate ide o to. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. dominancia praktickej hospodárskej politiky.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. skutočnosť.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. majú veľkú dôveru ľudí. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. ktoré sú k dispozícii a pod. Znamená to. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe.j.

Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Kontrolou. rozhodovanie. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.4. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi.Hospodárska politika 1. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. ale môže mať aj charakter administratívny. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. 24 . Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. prognóza – plánovanie. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. 1. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. V druhej fáze. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. ako aj časových oneskorení. resp. Ide o zistenie toho. implementácia a kontrola. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. fáze prognózy – plánovania. určitej normy. ktoré by mali byť známe verejnosti. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr.

prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). poznávacie 3. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. 5. hospodárske aj vedecko-technické).1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. analýza 2. na znalostiach a intuícii odborníkov. analýzou vonkajších vzťahov. administratívne 4. 1. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . a kol. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). hodnotového systému obyvateľstva). P.kontrola Časové oneskorenia 1. politické sociálne. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.9. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. demografické. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. (2007) s. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). rozhodnutia 4.. resp. prognóza – plánovanie 3. analýzou rovnováhy. 1. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov.. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. analýzou spotreby.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1.: Teória a prax hospodárskej politiky.implementácia 5. efektívnosti národohospodárskych procesov. 2. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. o ktoré má vláda záujem. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. životného štýlu obyvateľstva.

Aktivity 1. 26 . metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 3.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 2. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Záver V tejto kapitole ste sa naučili.

rokoch 20.Hospodárska politika 2. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. 2. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . svetovej vojne. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. považujeme ju za vedu pomerne mladú. hospodárska politika je vednou disciplínou. čo je potrebné pre trhový systém. udržiavať spravodlivosť. formovala v podstate až po 2. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Až Veľká svetová hospodárska kríza. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Mnohé argumenty boli skôr proti.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. že jediné. Neznamená to však. Pre klasikov platilo. ktoré by jej vznik neovplyvnili. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. neúrode alebo vojnám. storočia. ako napr. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. v 30. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. dopyt ako taký. Hospodárske krízy.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté.1. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Jedným z podstatných momentov. 2. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. Tým. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. ale najmä klasickej ekonomickej školy. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov.

Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. New Deal nebol ucelenou koncepciou. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. rozsah výroby. storočia vznikla v USA prvá. ceny. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. M. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá.1. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. rokov 20. 28 . ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. začiatkom 30. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. maximálny počet pracovných hodín atď. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. storočia. avšak ešte neucelená.Hospodárska politika New Deal. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. J.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. − potvrdil sa poznatok. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. zavádzali niektoré formy plánovania. 2. regulovali konkurenciu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Keynesa. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. ktorá priniesla zmeny v tom. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. M. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. intervencionistická koncepcia New Deal. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. do ktorých predtým nezasahoval. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. stanovovali minimálne mzdy. uvažovalo sa s tým.

ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. zamestnaneckých zákonov. Hospodársku politiku. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska.. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť.j.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. atď. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Po 2. potvrdilo sa. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. bankovej politiky štátu. že teória. rokoch bola realizovaná tzv. rokoch minulého storočia. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. 2. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. štát blahobytu. investícií. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. ekonomiku v stagnácii.1. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. spotreby. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. daní. úspor. V 50. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. neoklasická syntéza. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. jeho výšky a štruktúry. atď. politikou „Stop and go“ a v 60. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak.. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. efektívnej miere. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. 29 . čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. akceptuje systémové opatrenia. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. Kanady a Veľkej Británie. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa.

transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. tzv. teda právo na prácu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu).1. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. krajine. na ochranu zdravia a získanie vzdelania.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Je to snaha o nájdenie tzv.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. najmä Švédsko. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Vychádza z toho. ktorý verejne vyhlási. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. spotrebiteľov. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. tretej cesty. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. 2. 2. o vývoji cien. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. že každý občan má právo na dôstojný život. Holandsku a Japonsku. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. rokoch vo Francúzsku. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. 30 . ako aj na strane súkromného sektora.1. ktorá má zabezpečovať životný štandard. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. rokoch 20. storočia. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. rokov 20. zástupcov výskumu. vykonávacieho plánu. . Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti.60. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. konkurencie.

že najdokonalejší nástroj. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. množstvo peňazí v ekonomike. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. ekonómiou strany ponuky. Za predpokladu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. teóriou racionálnych očakávaní. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Podľa tejto rovnice. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Friedman. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus.

Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia.1. rokov 20. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. – Žák. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . I.: Hospodářská politika. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. M. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Laffer. ako aj súkromných subjektov. 2. ktorý bol presvedčený o tom. ktorá sa sformovala koncom 70.1 Porovnanie keynesiánstva. s. 20 2. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Ekonomickým smerom. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. M. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Tab. že ak poklesnú dane. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.Hospodárska politika produktu. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Buchananom.

a mnohé iné. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Medzinárodná organizácia práce. Medzinárodná finančná spoločnosť. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. 2. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. trhu a svetových peňazí. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. 2. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. 33 . ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. prístupu k progresívnym technológiám. svetového obchodu. formulácie cieľov transformácie a 3. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Medzinárodný menový fond. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. analýzy východiskového stavu ekonomík. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Koordinácia svetovej. Tab.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky.

2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. harmonický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. intervencionistický. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. liberálny a 2. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Intervencionistický postoj je ten. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. myšlienkové a ideologické korene. Trhový systém je chápaný ako stabilný. 2. 108 a 109 a Vincur 2. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Liberálny – trhový postoj je ten.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Tab. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.

Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. vytvárania konkurencie. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. povzbudzuje podnikavosť.2. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou.2. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. pružnosť. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. že trh sám. rokov 20. storočia. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. vyrovnaný štátny rozpočet. Každý hospodársky subjekt tým. že sleduje vlastné záujmy. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. individuálny výkon a slobodu. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. ktoré sa uplatňujú od 70. čo má za dôsledok vznik 35 . ako aj intervencionistických koncepcií. uspokojuje aj potreby iných. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. storočia. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. 2. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. rokov 20. 2. ako a pre koho vyrábať. vyrieši hlavné otázky čo. Existencia monopolov. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Dominuje názor. ktorá je podriadenou politikou. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími.

A.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. Obr.) Obr. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.: Hospodářská politika. M. s. 2. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. – ŽÁK.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 108) 36 . francúzsky model a pod.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.

. fyziokratizme a klasickej ekonómii. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. T. 37 .2. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve. s.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. monetarizme.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.). 2.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2. 188) Aktivity 1. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. 2.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. 3.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. ktorá je charakteristická pre systém. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Charakterizovať stabilizačnú politiku. 1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. 39 . Stabilita je vlastnosť. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. ktorý je schopný účinne. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. nerovnováhy v ekonomike.Hospodárska politika 3. resp. 3. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod.

Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov.1. s. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. šoky alebo poruchy náhodné. 40 .1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. 3. či ide o impulzy. ako aj cyklické výkyvy. 137) 3. 3. jednorazové alebo sústavné. M. Tak štruktúrne. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. napríklad podľa toho. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . K . A. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod.: Hospodářská politika. – ŽÁK. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.

) − oneskorené. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. – ŽÁK. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. − súčasné. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. miera nezamestnanosti. a pod. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). 121) 41 . Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. A. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. M. je vopred známa. Dĺžka politického cyklu. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického.: Hospodářská politika. ceny výrobkov. 3. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. spravidla trvá 4 roky.). Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.2. počty vydaných stavebných povolení a pod. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. s.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. na rozdiel od ekonomického. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. miera zamestnanosti. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ako aj jej budúci vývoj.

Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Mnoho nástrojov. resp. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. . Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. ako nástroja hospodárskej politiky. 3. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu.3. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast.3. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. vysoká miera zamestnanosti. 3. aké poruchy v ekonomike existujú. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. čo znamená tak pozitívne.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. ktoré vláda používa. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. 42 . Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. neustále menia. Dôležité je zistiť. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. ale aj celosvetová ekonomika. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. resp. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. eliminovať. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.Hospodárska politika Graf. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky.

V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. M. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. podpory spotreby znižovaním daní. AD. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. ktorá je formou protiinflačnej politiky.3. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho.Hospodárska politika 3.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. 3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.3. úroková miera.3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. že každý nástroj má svoj časový priestor. 3. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. − vonkajšia hospodárska politika. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. AS. menovej. rast HDP. M. − dôchodková politika. J. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. ako považujú ekonomický systém za stabilný. − menová politika. napr. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika.

zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. s. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Tab.1. M.j. – ŽÁK. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. A. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. 3. vytvára sa tzv. ako to zobrazuje Graf 3. t. inflačná medzera.: Hospodářská politika. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. vytvára sa tzv. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. 3. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. 44 . Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. V prípade. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. deflačná medzera. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú.4.

Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. čo znamená. Východisková úroveň rozvoja. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. 3. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. nízkym deficitom ŠR. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. 45 . aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Snahou tejto koncepcie je to. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda.5.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.

2. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny).5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Aktivity 1. 46 . Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. zamestnanosti a nezamestnanosti. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. čo je predpokladom budúceho rastu. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ekonomickom raste. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.

Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu.Hospodárska politika 4. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Napriek tomu. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. 4. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. 47 . ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky.

Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . ktoré majú proticyklický charakter. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. − poistenie v nezamestnanosti. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. aby sa presadzovala efektívnosť. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. nezamestnanosť. opatrenia.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − dotácie bytovému hospodárstvu. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. čím napomáha menovej stabilite. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. znižovanie nákladov a hospodárnosť.Hospodárska politika 4. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. vonkajšie ekonomické vzťahy). Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. infláciu. ide o cielené opatrenie. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. 4. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. rentabilita. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Patria sem: − progresívna daň z príjmov.

e= 1 1 − MPC 49 . pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. čím sa im znižuje disponibilný príjem. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. V konjunktúre. dôchodky sú v nižších pásmach. ale trvá aj v ďalšom období. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. čím sa znižuje úroveň zdanenia.3. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ktoré domácnosti neusporia. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. čo zníži ich celkový dopyt. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. teda od množstva finančných prostriedkov. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. V recesii. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. 4. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. rastie aj úroveň zdanenia. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. keď príjmy klesajú. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. ale len nominálne. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti.

ale aj úspory a investície. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. je vhodnejšie. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. 4. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. zvyšuje tým množstvo peňazí. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Výsledkom je. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Ak vláda zvýši dane. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Tento vplyv 50 . potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. 4.3. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Vzhľadom na to. ale aj na strane agregátnej ponuky. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Ak vláda zníži dane. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. Zníženie daní spôsobí. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.3. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry.Hospodárska politika 4.3. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.

Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.: Teória a prax hospodárskej politiky. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Podľa toho.1. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. (2007) s. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb.4. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. P. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. čisté dane.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. a kol. 4. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. 51 . preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. hlavne pri zmenách daní. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. 4. 4. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. 4.

produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. aktivizuje voľné zdroje. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ktoré sa použijú 52 . že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. 4. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4.1 vľavo). ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Vzhľadom na to.2.1 vpravo).2. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. resp. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.

Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. 53 . Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. obmedzenie výdavkov na obranu. napr. realizuje fiškálnu reštrikciu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. prípadne znížiť rozpočtový deficit.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory.4. ale posunie sa do bodu E2. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. reštriktívnu fiškálnu politiku. a to v jej raste. 4. resp. bezpečnosť a iné. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. zrušenie dotácii.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. 4. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Ak uvažujeme s tým.

dávok. resp.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. nastáva pokles cenovej hladiny. 54 . nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. pomocou zákonných noriem. ciel a poplatkov. resp. 4.3. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. ani nespotrebúva národný dôchodok. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). ako aj na strane príjmov. Štátny rozpočet nevytára. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. dochádza k dezinflácii.

Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Ak sú príjmy menšie než výdavky. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. pri peňažnom krytí potom k inflácii. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. prílišná expanzívna politika. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. musí nutne viesť. na strane výdavkov. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. napr. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. rastúci úrok z verejného dlhu a iné.5. 55 . v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. bez ohľadu na to. napr. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. celkový hospodársky pokles. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. vládny populizmus a iné. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. ktoré na rozdiel od súkromných financií. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. Táto definícia však nie je presná. za inak nezmenených podmienok. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. v dôsledku zníženia daní. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Pasívny schodok vzniká na základe javov.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. 4. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. ale z dlhodobého je záporný. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Fiškálna expanzia realizovaná. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. prírodné katastrofy.

ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.Hospodárska politika 4.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. 56 . reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni.5. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. prípadne sa zvýši len nepatrne. ale je to málo častý prípad. dôjde k malému rastu reálneho produktu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. 4. ktorá je často vládami realizovaná. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.4. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ako sú napr. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Vedie k mnohým problémom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia.

1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas.4 Daňová reforma 4. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.7.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. 57 . kedy si ekonómovia uvedomia. Vo všeobecnosti možno povedať. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. inou sú možné politické nezhody v krajine. že nastala. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ktorý trvá medzi tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. 4. Existuje určité časové obdobie. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. kedy si vláda uvedomí. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.

ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Ak centrálna banka.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.7. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. 4. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. čo spôsobí. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. keď sa blížia voľby. Po určitom čase. že stúpne dopyt po domácej mene. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. aby prilákali hlasy voličov v období. 4. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. zvyčajne až po voľbách. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. 58 . že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. že expanzívna fiškálna politika.Hospodárska politika 4. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami.7. resp. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. dochádza k tomu.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky.7. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva.

a tiež to. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie.7. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. 59 . dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. 3. Stanovte problém ekonomiky. Dostupné na internete. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit.Hospodárska politika 4. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Aktivity 1. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Ak rastú vládne výdavky. ak je zabezpečovaný importom. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. ktorý chcete riešiť. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. 2. Problém vzniká vtedy. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Povinné zadanie č. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období.

Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. funkciami a cieľmi. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. vzťahov. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Je spojená s pojmom peniaze. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky.Hospodárska politika 5. ktoré sú jej nositeľmi. 5. ktorým je centrálna banka. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. 60 . ktoré je determinované jej postavením. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. nástrojov a inštitúcií.

PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. rovnováha platobnej bilancie.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. podpora rastu zamestnanosti. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Zmena peňažnej 61 . ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. napr. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. hospodárskeho rastu.Hospodárska politika 5. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. platobná bilancia. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. zamestnanosť a tempo rastu HDP. 5. dopyt a ponuka peňazí. menového kurzu. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. stabilizácia finančných trhov. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. úrokových sadzieb a pod. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. menový kurz. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický.2. resp. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba.

Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. repo sadzieb). zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. ale neovplyvňuje ju priamo. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Ide o stratégiu boja s infláciou. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. 62 . potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. tiež podstatným dôvodom. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Začiatkom 90. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. tych rokov 20. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. že ho dosiahne. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Nevýhodou je predovšetkým to. Výhodou cieľovania inflácie je. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ.

Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. M. priame a nepriame. bežné. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.: Hospodářská politika. 47) 5. – ŽÁK.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. s. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. 5. ekonomické. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. podľa intenzity na operatívne. I. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. permanentné a občasné.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. napr. 63 . Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť.

Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Odporúčania 64 . Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky.3. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Používajú sa výnimočne. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. výzvy a gentlemanské dohody. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Medzibankové odporúčania. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty.Hospodárska politika 5. či objem poskytovaných úverov. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. by táto sadzba mala klesať. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. ako priamy nástroj menovej politiky. úverové limity. úrokové limity. Stanovujú maximálny rozsah úverov.

Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt.3. REPO operácie a switch operácie. Priame operácie na voľnom trhu. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. prečo sú pomerne často využívané. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. 5. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. pokles zamestnanosti. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. znížia tak svoje úverové kapacity. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. pokles inflácie.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. čiže množstvo peňazí v obehu. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. znížia ponuku úverov. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. diskontné nástroje. 65 . Jednotlivé banky si napriek tomu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami.

Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. limit objemu úveru. ktorá má problémy s likviditou. Lombardné úvery sú krátkodobé. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. reeskontné úvery a lombardné úvery. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Členíme ich na bežné. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. 66 . Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. lehota splatnosti a spôsob zaistenia).Hospodárska politika Vzhľadom na to.

Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. resp. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. pokles miery inflácie. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. pokles miery inflácie. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. pokles zamestnanosti. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. rast zamestnanosti.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. základná úroková miera. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Priame kurzové intervencie znamenajú. Lombardná sadzba je najvyššia. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. čím sa zníži ponuka úverov. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. rast miery inflácie. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. čo 67 . V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. čo je prvok nepriamych nástrojov. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. pokles zamestnanosti. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast.

68 . Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. resp. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. odporúčania a gentlemanské dohody. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Všeobecne sú na ústupe. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. 5.3. diskontné nástroje. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. odporúčania a gentlemanské dohody. na ktoré sa vzťahujú. intervencie na devízovom trhu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. bez ich reálnej zmeny. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. výzvy. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Konverzie predstavujú promptný. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba.

Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. stabilita finančných trhov. stabilita úrokových sadzieb. obdobne ako politika fiškálna.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . realizuje určitý typ menovej politiky. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.4 Typy menovej politiky Menová politika. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). stabilita menového kurzu domácej meny.2.4. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.1. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. 5. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. podpora zamestnanosti. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.

3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).3. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. Centrálna banka 70 . Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.

Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. prudko rastie cenová hladina. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. 71 . produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. znižuje úrokovú mieru. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. ak uvažujeme s tým. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. klesá výmenný kurz peňazí. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Multiplikátory. ale posunie sa do bodu E2. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. rastie agregátny dopyt. Vzhľadom na to. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. a to v jej raste. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. resp. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Zvyšuje sa export. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Zároveň. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. rastie zamestnanosť.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Ak je ekonomika prehriata. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu.

realizuje menovú reštrikciu.6. resp.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. reštriktívnu menovú politiku.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.4. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. 5.

nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nastáva pokles cenovej hladiny. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).4. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. dochádza k dezinflácii. 5.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. 73 . t. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. resp. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.j. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti.

s. vládne výdavky 4.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. transfery 5. regulácia peňažnej základne 2. M. dane Agregátne výdavky Obr. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. 5. 5.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. 49) 74 .3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. Nasledujúci obrázok znázorňuje. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.: Hospodářská politika. I. Vľavo je znázornená situácia. – ŽÁK. Dôležitý prvok.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky.

Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. ale iba na pohyb úrokovej miery. na základe využívania peňažných vzťahov. 75 . Môžu byť obe expanzívne.5. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Vzhľadom na to. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. ale iba na pohyb úrokovej miery. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Sleduje základný cieľ. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. vládnych investíciách a pod. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Ide o dva extrémne prípady.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Klasický prípad nastáva. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Z vyššie uvedeného vyplýva. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Pasca likvidity nastáva. Vzhľadom na to. menová politika nemá žiadny vplyv. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. zlepšení sociálneho zabezpečenia. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. 5. že môžu samostatne prijímať opatrenia.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

štátne úvery na vývoz. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu.: Hospodářská politika. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. M. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. resp. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. – ŽÁK. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. 6. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. s. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. A. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. napr. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. 79 .

Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. v tzv. vojenské. mobility kapitálu. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. výrobné (napr. strojov a zariadení a pod. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. účtovníctvo. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov.1. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. t. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. ich výstavba alebo rozširovanie. školstvo. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. neviditeľnom exporte. reštaurácie). Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. hotely.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. oficiálne a ostatné súkromné služby. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. doprava a skladovanie. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. financie. zdravotníctvo. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. rastie podiel spracovateľského priemyslu. bankovníctvo. právne služby). zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. sociálne (napr. komunikácia. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. poisťovníctvo. nákup podnikov v zahraničí. poštové služby) a osobné (napr. Neekonomickými príčinami sú politické. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). veľkoobchod a maloobchod).j. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. opravy.Hospodárska politika 6. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. cestovanie. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. 80 . kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín.

Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. vydávanie licencií. či pôsobí plošne alebo selektívne. devízové reštrikcie. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. embargo. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. 6. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. colné kontingenty. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. obchodná vojna.2. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Vonkajšie hospodárske vzťahy. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. ktoré majú podobu peňažných. colný sadzobník a colné konanie. prechádzajú platobnou bilanciou. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. 6. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. že znižuje náklady. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Je teda evidentné. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. predajom patentov a licencií. V závislosti na tom. či pôsobí priamo alebo nepriamo. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú.

Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Obchodná vojna je stav. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. poklesne celková ponuka produktu. dopravné a administratívne poplatky. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. úverovanie vývozu. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. daňové prekážky. ktoré zakazuje dovoz. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. štátne záruky na úver. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. nastane rast cien produktu. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. štátne intervencie v oblasti dopravy. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. ako je v zmluve dohodnuté. Za predpokladu. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. zvýši sa zamestnanosť. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. menový dumping. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien.Hospodárska politika dovozu. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. 82 . administratívno-technické prekážky. Patria sem najmä fiškálne dane. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. do ktorého má byť tovar dovezený. že menové kurzy sú pevné. hygienické a ekologické prekážky. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru.

Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). na základe ktorej vznikol tzv. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. platobného styku. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody.2. platobné dohody. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. dohoda o colnej únii. pracovných síl. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. ktoré používajú clearing. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). dopravy. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. upravujú pohyb kapitálu. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. 83 . Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín.Hospodárska politika 6. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. dodnes existujúce. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. obchodné dohody. dohoda o pásme voľného obchodu.

ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. podľa účelu ich využitia.). bilanciu dôchodkov (zisky. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. resp. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu.. − zásada reciprocity. úroky. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. hlavne krátkodobo. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. 84 . bez ohľadu na to. bilanciu portfóliových investícií. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu.. že platobná bilancia umožňuje predvídať. cenovú hladinu. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). spoje. skladovanie. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. − zásada parity. debetné operácie dopyt po devízach. poplatky za poskytnutie práv. poistenie. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. 6. bilanciu služieb (dopravné. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. zamestnanosť. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. cestovný ruch. úrokovú mieru a devízový kurz. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. tlakov. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu.

Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových.: Hospodářská politika. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 6. V prípade riadeného floatingu. ekonomických. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. – ŽÁK. kedy centrálna banka nezasahuje. devalvuje domácu menu. sociálnych a politických podmienkach. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. 85 . ktorý uplatňuje väčšina krajín.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. kým má potrebné rezervy. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Devízový kurz je zložitá menová veličina. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. 6. M. napr.Hospodárska politika Tab. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. Z historického obdobia sú známe napr. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. čo znamená. s. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. A. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny.4 Devízový kurz Nástrojom. v súčte by však mali byť v rovnováhe.

čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. stabilná úroková miera a nulové úspory.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. dôjde k jeho poklesu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. pri ktorých fungujú. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde k poklesu čistého exportu. 6. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Za existencie predpokladu. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. že import je závislý na úrovni dôchodku. ale so zmenou úrovne dôchodku.Hospodárska politika 6.5. dôchodkový. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. pevné ceny. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Hume v 18. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. pružné ceny (aj krátkodobé). Prvýkrát s ním prišiel D. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Nie je spojený so zmenou cien.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Pri deficite obchodnej bilancie. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. ktoré viac. dôjde tiež k jeho zníženiu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Sú uvádzane v poradí podľa toho. dôjde teda k rastu 86 . dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny.

2. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. zníži sa 87 . že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. keď sa ekonomika nachádza v recesii. dôchodok a import.5. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Za predpokladu. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. 6. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. prípadne dlhodobej spotreby. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Klesne tak aj agregátny dopyt. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Budeme vychádzať z toho. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Vyvolá to rast úrokovej miery. Export zlacnie a porastie. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Ak za jediný faktor. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Výsledné efekty budú dva: 1. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. čo by malo znamenať.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie.

V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. celková platobná bilancia bude prebytková. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. bude predávať zahraničnú menu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). ktorá stimuluje prílev kapitálu.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). V systéme pevných kurzov. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Bude nakupovať cudziu menu. že sa bude vyrovnávať. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. že deficity. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Aj tento fakt prispel k tomu. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. 6. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. 6. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky.6. čím sa zvýši peňažná ponuka. ktorá predstavuje „lokomotívu“. bude intervenovať na devízových trhoch. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Z krajiny začne odtekať kapitál. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. môže to 88 .

1. 89 . Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme.1 Teoréma lokomotívy 6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. na základe rastu agregátneho dopytu.6. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.

Aktivity 4.2. 90 . ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. To. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. 5.

inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Je preto dôležité.1. že je vnímaná ako zdrojová. exportu či importu na hrubom domácom produkte. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. výkonová alebo spotrebná skladba. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. relatívne samostatnými časťami. resp. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými.Hospodárska politika 7. napr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. investícií. výrobná. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. 7. 7. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Charakterizovať štruktúrnu politiku. podiel spotreby.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. úspor. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. 91 . Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky.

Vzhľadom na to. ich lokalizácia a ich determinanty. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. Môžu vznikať aj na oboch 92 . Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. resp.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. faktoroch. Hľadísk členenia je omnoho viac. pododvetvia. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. výrobné odbory. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. 7. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. terciárny. Je preto dôležité. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. ktoré regióny sú menej rozvinuté. Je dôležité vedieť. napríklad podľa pohlavia či veku. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. právnej formy či vlastníctva. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. medzi ich vzťahmi a väzbami. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. aby sa napĺňali vytýčené ciele. kvartérny.1. skupiny výrobkov. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. že štruktúra ekonomiky je dynamická. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. skupiny nástrojov. odvetvia. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. sekundárny. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. − štruktúry obyvateľstva. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. − ekonomických subjektov. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. služby. aby vláda sledovala a skúmala. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti.

− spôsob súperenia existujúcich firiem. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. 7. nedokonalosti a bariéry. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. ekonomika by stagnovala. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. zmeny konkurenčného prostredia. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. či zmeny výmenného kurzu a iné. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Keby to tak nebolo.1. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. dostala by sa do stavu ustrnutia. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. vrátane ich podmienok. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. zmeny cien na svetových trhoch. interdependentný vzťah. inovácie výroby. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov.Hospodárska politika stranách zároveň. V tomto smere môžeme 93 . na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska.

regionálnu a iné štruktúry. aktivít. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. 7. vlastná inovačná schopnosť krajiny. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. odvetvovej politiky. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. priame zahraničné investície. neperspektívnymi odvetviami. technologickej a inovačnej politiky. ktoré sú zamerané na formovanie. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. svetovej vojny. ochrany životného prostredia. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. podmienky pre transfer technológií. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odvetvovú. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Mala by utvárať takú sektorovú.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. informatizácia spoločnosti. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ktorá musí zvažovať. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. 94 . O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. proexportná politika. nástrojov a opatrení.

aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. ale tiež utlmovať neperspektívne. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. neefektívne. mimocolné bariéry). menej všeobecné a viac konkrétnejšie. rozsah finančných zdrojov v obehu. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. úverová a úroková politika). posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu.Hospodárska politika 7. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. vývozné dotácie. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. zmena rozsahu odvodu daní. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov.3. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. ktorými môžu byť napr. materiálovú.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. 95 . fond na podporu štruktúrnych zmien. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. 7. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch.3. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Sú vzájomne interdependentné. kvóty. energetickú a investične náročnú produkciu. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. úverová a úroková politika. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. subvencie. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. 7. čo znamená znižovať surovinovú. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. modernizovať technologické procesy. limity. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. stabilitu ekonomiky. alebo odklad splatnosti daní. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. na financovanie významných investičných akcií. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. Zásadné.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

inovácií. ako v tradičnom prístupe. vedy a výskumu. narušovala makroekonomickú stabilitu. − dopytovo orientovanej. ťažiskom je podpora investovania. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ktoré majú najlepšie 99 . a faktorovo orientovanej. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. podpora výskumu a vývoja. − reaktívnej. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. Na prelome 70.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike.4. aby musel zasahovať štát. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. rozvoj inovácii a technológii. má konštruktívny charakter. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. 7. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. − defenzívnej. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. ktorá je cieľovo zameraná. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. malého a stredného podnikania. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. − akceleračnej. resp. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. technológiám. 7. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. a 80. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to.

pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. t0 predstavuje základné obdobie.) v %. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. ktorá je porovnávaná. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. investíciách. 7. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Z uvedeného vyplýva. zamestnanosti. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . y predstavuje údaje o ekonomike. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). deceleračnej. x predstavuje údaje o ekonomike. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. vývoze atď.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. že nemožno jednoznačne 100 . ktoré sú celosvetovo v útlme. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. s ktorou je ekonomika porovnávaná. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y.

čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. 101 . ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ale sledovať aj to. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 2. 7. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Povinné zadanie č. 3 1. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Je to spôsobené tým.

Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. monopol). sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Je to preto. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže.Hospodárska politika 8. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. čo. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. 8. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. že ekonomické subjekty. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. udeľovanie licencií na určité činnosti. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. ako aj pre spotrebiteľov. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov.

M. Tieto bariéry môžu byť rôzne.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. ako to ukazuje Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.1. 182) poskytovanie 103 . 8. – ŽÁK. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. nekalou konkurenciou. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. s. A. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.

ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. rokoch 20.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. (tzv. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Nestačí len dokázať. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. kedy stačí dokázať. 104 . Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Až približne v 50. ale z právneho hľadiska. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. welfare economics). Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia.Hospodárska politika 8. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Ide o tzv. hlavne na koncept efektívnosti. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže.

kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav.). rozptýlenia. korupcia. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. kartelové dohody. politické záujmy atď. ktorí ich znevýhodňujú. cenová regulácia a verejná podpora. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. či podporu ekonomického a technického rozvoja. kontrola štátnej pomoci. populizmus. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. subjektivizmus. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. resp.Hospodárska politika 8. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. Základným cieľom politiky je stanoviť. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia.j. fúzie. preberanie a zlučovanie firiem. zákonné obmedzenie. všetky výkony orgánov a inštitúcií. • • kontrola koncentrácií. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. permanentné sledovanie trhov a odvetví. dovozcov a iných dodávateľov. 105 . t. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu.

pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. do akej môže výrobca. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). relevantnom trhu. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. 106 . Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. posudzovanie. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. ktorý predstavuje vecné. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom.Hospodárska politika analýza. regionálny a miestny. pre ktorý bolo určené. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. nájsť reálne možnosti odbytu. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. ktorými uspokojuje dané potreby. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. s ohľadom na dopravné náklady. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. ktorý sa člení na trh národný. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. koncepcia funkčnej totožnosti – t. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.j. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. či k nim dochádza na tzv. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. 2.j.j. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. 8.

ako ceny. Ide o tzv.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca.j. či už zjavnej (kartel. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. objem produkcie a jej rozdelenie. hlavne na strane ponuky.5. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia.Hospodárska politika 8. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − nekalá súťaž. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. 8. t. predajné podmienky. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. rozvoj investícií a iné. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. kartelové dohody. − zlučovanie subjektov. − štátna podpora. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. 107 . kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

8. 111 . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. pri náhradách živelných pohrôm.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. stupňa koncentrácie (CRx). resp. či podpore kultúrneho dedičstva. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. daňových úľav. napr.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 8. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie.. úplatkárstvo a podplácanie.6. x) usporiadané podľa veľkosti. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. podpore menej rozvinutých regiónov. 2.. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. redistribúcií verejných statkov. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .. poskytnutie záruk na splatenie úveru). nadštandardná doba splatnosti. väčšinou obchodnými zákonníkmi. nebezpečenstvo zámeny. . hospodárska diskriminácia. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Nekalá súťaž je konanie. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. kapitálových investícií na účet štátu. klamivé označenie tovarov a služieb.

Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. 8. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Larnerov index je mierou skutočného. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. x) usporiadané podľa veľkosti.6.. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.6. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je.. .Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. 112 . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. čím menšia bude hodnota η . pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . 8. 2. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile.

Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 113 . aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach.Hospodárska politika 8. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Aktivita 1. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom.

dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. politikou trhu práce a inými.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). firma alebo celá ekonomika. daňovou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. ktorý je výnosom z bohatstva. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Príjem je tiež toková veličina. 114 . Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Bohatstvo. firme alebo štátu. mzdovou politikou. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. dôchodku a príjem. obligácie a akcie). Charakterizovať tieto politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. najmä so sociálnou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. 9. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Dôchodok je toková veličina.Hospodárska politika 9. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. úsporné vklady. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou.

tehotné ženy. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. deti a mládež. Giniho koeficient. Z individuálneho pohľadu. Robin Hood index a index chudoby. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ide hlavne o nezamestnaných. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. 9. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. starých. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. 115 . závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. To. potrebuje poznať odpoveď na to. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. nerovnováhy a trhové zlyhania. zdravotne postihnutých a chorých.

1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. A naopak.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie.1.Hospodárska politika 9. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Čím je stupeň nerovnosti nižší. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. ktorá sa odkláňa od diagonály.2. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. a tak vzniká krivka. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Na rozdiel od dôchodkov. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. by body ležali na diagonále. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. je to skutočná Lorenzová krivka. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky.

Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. hovoríme o absolútnej nerovnosti.. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Hovorí o tom.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. tým je diferenciácia väčšia. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. .. ktoré je podľa neho vhodné podporovať.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Neprihliada však na skutočnosť. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine.. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. 2. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. 9. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ak sa blíži k 1. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby.. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Môže nastať situácia. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Čím viac sa blíži k 0. Je odvodený z Lorenzovej krivky.2. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Cieľom 117 . že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. 9. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Používanie indexu preto spôsobuje. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. aby mal každý rovnako vysoký príjem.

potom začínajú klesať. postup zamestnanca v prípade choroby. ziskov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. kde leží tento „bod zlomu“. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. miezd. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. nárok na dovolenku. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. pričom štát zákonmi upravuje. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. hlavne starobné a invalidné dôchodky. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. nemocenským. Tá poukazuje na skutočnosť. ale len do určitého bodu. parafiskálne systémy. právo na štrajk. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. zákonnej dĺžky pracovnej doby. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. kde odvody majú charakter daní. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. minimálnu mzdu a iné. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Otázkou však ostáva. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. daní. alebo dávky. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu.

ktorých produkcia nemá regulované ceny.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. 119 . Klesá objem investícií do odvetví. ako aj veľká rovnosť. cestové. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. V odvetviach. dochádza k substitúcií ponuky. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. poľnohospodárske produkty). no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. kde sa vyrábajú tovary. plyn. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. lieky. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. elektrická energia. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Veľká nerovnosť. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. 9. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami.2. sa stávajú atraktívnejšími. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr.

nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. zníženie agregátneho dopytu. s. 2.: Hospodářská politika. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. 370) 120 . pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. T.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. T. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK.: Hospodářská politika. s. Môže mať za následok napr. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. mobility na trhu práce a pod.3. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. 1.

Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .

Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. 10. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Vychádza z názoru.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. tak na pracovnoprávnu ochranu.1. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. kolektívne vyjednávanie a pod. republikánske.Hospodárska politika 10. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. ale tiež spoločnosť ako celok. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. 10. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. ale tiež spoločnosť ako celok. kresťansko-demokratické a liberálne. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. 122 .

politike bývania. bytovú politiku. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. dôchodkovej politiky. vrátane motivácie pracovníkov. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov.j. Čím vyspelejšia je spoločnosť. aby bola sociálna politika účinná. podpory v nezamestnanosti).Hospodárska politika 10. politiku zamestnanosti. vzdelávacej politike. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. medzi ktorými sú silné väzby. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie.1. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. 10. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. a pod. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. úrokových sadzieb a kurzov. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. ktoré sa snaží koordinovať. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. najmä na hospodársku politiku. zdravotnú politiku. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. t. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. 123 . rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. zdravotnej politike. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Vytvára podmienky nato. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah.1. Znamená to. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere.

ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. preventívna a homogenizačná. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. choroba). ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. súladu medzi vstupmi a výstupmi. prerozdeľovacia. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát.Hospodárska politika 10. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. staroba. Snahou je predchádzať určitým škodám. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Skladá sa z čiastkových princípov. ktorá vznikne počas života jednotlivca. rovnosti. Tým. resp. že každý by mal dostať toľko. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ktoré vznikajú ako 124 . Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. subsidiarita. že stimuluje k požadovanému vývoju. Spravodlivosť má právny rozmer. o koľko sa zaslúžil. sociálna solidarita. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Subsidiarita znamená. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. participácia a zásluhovosť. ako sú princíp výkonový. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. nezamestnanosť). ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. čo v sociálnej politike znamená. súdržnosti a zodpovednosti. Jej východiskom je.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. podpornosť. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Jej podstatou je zmiernenie. Zásluhovosť znamená. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. stimulačná.1. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. garanciou základných sociálnych istôt. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom.1. 10. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. že každý subjekt si musí pomôcť sám.

hraníc chudoby. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. príspevkov na bývanie. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. materská a rodičovská dovolenka. výkon práva na lekársku starostlivosť. minimálnej mzdy. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. rodičovský príspevok. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. aká v pásme sociálneho životného minima. podpory v nezamestnanosti. zdanenie príjmov a majetku. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. prídavky na deti. čo je hranica chudoby. čo znamená hranicu biedy. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. materský príspevok. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. životného minima a pod. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Štát sleduje. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. výkon práva na vzdelanie. sociálna podpora. 10. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. 125 . Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. dopravu.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. štipendium a podpora vzdelania.1. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. a iné. nemocenských dávok. dôchodkového systému.

zamestnávateľov. mladým. 126 . Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. − účelové pôžičky. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. dôchodcom. výhodnejšie podmienky ich poskytovania.. občianske iniciatívy. pôžičky na vzdelávanie. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. zahŕňajúce všetkých občanov. zamestnanecké zväzy. ktoré sa používajú najmä v prípade. rodiny. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. občania. peňažná pomoc rodinám s deťmi. sociálneho poistenia. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. služby v oblasti zdravia. poradenstvo (napr. resp. študentom. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. − sociálnych služieb. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. ktoré sú návratné. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. handicapovaných. 10. kam patrí starostlivosť o starých. cirkvi. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. peňažné dávky sociálnej pomoci. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. vojakom. ktorým nie sú určené. napr. Jedno z prepojení je v tom. − vecných dávok. zamestnávatelia. orgány tripartity. kedy nie je isté. odborové zväzy a orgány. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. pre nezamestnaných). dávky v nezamestnanosti a iné.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky.. barle) a ochranných pracovných pomôcok. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. charitatívne inštitúcie. sociálne narušených občanov. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. obce. čiže existuje nezamestnanosť. a to hlavne z toho dôvodu. určené na vopred vymedzené použitie napr. bývania. dobročinné organizácie.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. vzdelávania. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. − úľavy a výhody. politiky v danom čase.

127 . Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. starších občanov. ponukou práce a cenou práce. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. ale nielen oni. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím.2. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Ekonómovia. ktoré niekedy vedú k tomu. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ktoré dohodujú podmienky. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. 10. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce.Hospodárska politika 10. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. poskytovaním podpory v nezamestnanosti.2. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce.

Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia.2. postup zamestnancov v prípade choroby. na druhej strane. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. právo na štrajk a iné. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. starostlivosti o člena domácnosti. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. ako aj územnej mobility pracovnej sily. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. dĺžka pracovného času. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. subvencovaná zamestnanosť. a ktoré. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. práv a povinností odborových organizácií. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. 128 . minimalizovať rozsah nezamestnanosti. nárok na dovolenku. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. podpora prevádzky pracovných miest. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv.Hospodárska politika 10. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. podpora na udržanie pracovných miest. tehotenstva. ich orgánov a funkcionárov. podpora nezamestnaných. programy zamerané na mladých nezamestnaných. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. podpora vytvárania nových pracovných miest. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín.

Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz.2. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická).2. tento koeficient závisí od technologických. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.( Y − Y*) . Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd.Hospodárska politika 10. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Y predstavuje reálny produkt.100 . u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Okunovho zákona. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. napríklad v tom. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia).4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. je schopná pracovať a hľadá si prácu. ktorá je bez platenej práce. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . že nezahŕňa osoby. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . 129 . no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. 10.

ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. 130 . t. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. ktorá znamená. nižšie úspory obyvateľstva. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Ďalšou možnosťou. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily.j. tým je nezamestnanosť vyššia. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. 3. ako aj zo sociálneho hľadiska. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. kriminalitu a ďalšie problémy. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. 2. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu.2. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Aktivity 1. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. že sú nezamestnaní. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. dotované rekvalifikačné programy. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. 10. nižšia tvorba produktu. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. znižovanie daní. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ktoré spôsobujú psychické traumy.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .

11. Každá ekonomická činnosť. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. slnečné žiarenie. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. hlavne spojená s výrobou. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. klimatické a meteorologické zmeny).1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). vrátane človeka. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím.Hospodárska politika 11. 132 . Je to také využívanie fondov prírody. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Jej súčasťou je ekológia človeka. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 11.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva.1. zmeny. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. ich následky a činitele. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. produkuje vedľajšie efekty. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Rast voľného času je faktor. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). vč predstavuje voľný čas.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. pš predstavuje produktivitu škodlivín. blízkym – je to produkcia. nakoľko 136 .: Hospodářská politika. ktorá neprechádza trhom. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. s. rodine. ktoré v nej prebiehajú. T. Ukazovateľ. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. 11. np predstavuje netrhovú produkciu.

ktorá je ekonomicky efektívna. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. znížia sa škody zo znečistenia.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktoré sa prejavia v cene výrobku. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Aktivita 1. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Metodika tzv. avšak tým. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. 137 . čo znamená. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Tieto náklady súvisia s inováciami. vedeckotechnickým rozvojom. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. 11. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. vyrovnanosť platobnej bilancie.1. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. napr. 139 . miera inflácie. pri využití možných zdrojov. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. 12. 12. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. rast počtu pracovných síl. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. rast vložených investičných statkov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. podiel HDP na jednotku živej práce. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast efektívnosti základných prostriedkov. vonkajšia ekonomická rovnováha. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. HDP. miera a štruktúra nezamestnanosti. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce.Hospodárska politika 12. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. zavádzanie technického pokroku. rast vloženého kapitálu.

v určitých vzájomných vzťahoch. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných.5%). V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Ide o štvoruholník. ale tieto návrhy sa neujali. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Z toho vyplýva. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. (U = 5. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. v ktorom sú vyznačené hodnoty. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. (G = 3%). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. (P = 2%). lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. v tom smere.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Kaldor. (B = 0%). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto.1. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Jeho úpravou. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. infláciu a nezamestnanosť. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD.Hospodárska politika 12. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Ozývajú sa námietky napr. − priemerná ročná miera inflácie. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). − priemerná ročná miera nezamestnanosti. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. ktoré by mali byť dosiahnuté. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. V 60. Jeho autorom je britský ekonóm N. Táto metóda prešla určitým vývojom. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.

ako je tempo rastu HDP. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. miera nezamestnanosti. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy.1. skonštruovaný A. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. 12. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Napriek tomu. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Tak. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. 141 . dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Fairyho.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. nízka miera nezamestnanosti. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Z takto definovaného indexu vyplýva. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ako sme už spomenuli. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. miera inflácie. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ktorú im spoločnosť prisudzuje.

142 . ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Aj v tomto prípade platí. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. alebo bude nižšia. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP.ut . čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . potom jeho ideálna hodnota bude nulová. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. V tomto prípade je celkom ľahostajné. V súlade s týmto záverom bude platiť. Nemožno pochybovať o tom. Taylora. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny.g t . výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. tzn. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že s rastom hodnoty daného indexu. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. Tobina a J.

ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). vývoja konkurencieschopnosti. pozostáva z dvoch základných komponentov. Metodológia. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. V prípade krajín. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. A(A) a BBB(Baa). až po jednotlivé podniky a obce. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. ekonomického rastu a jeho perspektívy. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. stav a flexibilita platobnej bilancie. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Toto riziko sa nazýva úverové riziko.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika.1. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. riadenie ekonomiky. 143 . Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. resp. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. AA(Aa). Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Je to široko využívaná investičná informácia. Táto závisí od ekonomického bohatstva. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika.Hospodárska politika 12. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Hodnotenie bonity subjektu. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. že emitent. dlžník. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. ekonomickej štruktúry. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. pričom má tendenciu postupne klesať. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Investor používa hodnotenie ako nástroj.

B(B). že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . CC(Ca) a C (c). Znamienka + a – . resp.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. D (NP pri Moody’s). CCC(Caa).prípad neplnenia záväzkov . A1.1).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. Tab. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. verejne publikovaný slovný komentár.P2. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.12.12. A2. pri Moody’s číslice 1. C.D Zdroj: NBS 144 . A3( P1.

− stabilný.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). 145 . − negatívny. Čím ma krajina vyšší rating. agentúra uvažuje o znížení stupňa. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. ktorý môže byť: − pozitívny. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.

že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Samozrejme.1. že ich bolo viac. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. 146 . Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.Hospodárska politika 13. budeme brať za významný práve tento rok. 13. ktorá ešte stále nie je dokončená. Charakterizovať jednotlivé etapy. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.

spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. transformačná a potlačovaná inflácia. liberalizácia cien. rastu Silný ekonom. vykázanej nezamestnanosti. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. rast zadlženia spomalenie ratu. . zriadenia Šoková terapia. obmedzenie. privatizácia a reštriktívna politika. nízka efektívnosť. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. pri zachovaní soc. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. ku výraznej nerovnováž. trh dodávateľa 2. Etapa oživenia 3.Ponukové obmedzenie. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. dotvorenie inštitucionál. Oficiálne plná depresia. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. Zníženie reálnych miezd. Etapa nerovnovážneho rastu 4. nerovnováhy. skrytá inflácie. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. vznik oficiálne zamestnanosť. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. Obchodu. zahr. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Obnovenie ekonom. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu.

a to tak v ich globálnej relácii.Hospodárska politika Obr. a 60. 53) 13. a 80. 13. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. resp. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva.1.2 I. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). teda stavom. V 70. štrukturálnymi defektmi.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. ako aj v štruktúre. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. potlačovanou infláciou. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. potom v nej bola aj inflácia. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. 13. A. Koncom 80. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Existovali obavy pred transformačnou pascou. pričom však hrozilo. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.1. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. 148 .1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. s. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. chronickými prejavmi nerovnováh.

lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. vyvolal mnoho diskusií na tému. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. štruktúrnych defektov a pod.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Výrazný pokles produkcie.1. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. že sa ČSFR k 1. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. stabilizácia ekonomiky. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. 13. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Kumulovaný pokles do roku 1993. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. ale zároveň podcenený.1. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. aj keď v istej miere nevyhnutným. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. čiže otvoreným rastom cien. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien.3 II. kedy končila transformačná depresia bol 25%. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky.1. 149 .1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Neúspechom. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty.

Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. čo vyvolalo silný rast dovozu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. 2. Reformný proces sa však spomalil.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. pokles tvorby HDP. že existovala snaha o obozretnú. Pre celú túto etapu je typické. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Problémom sa však stalo.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Neexistovala 150 . Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. aj keď miernejším tempom.1. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. a 3. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. skôr reštriktívnu fiškálnu. Vznik nového štátu k 1. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu.

deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. 13. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. ale len v tom prípade. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. preto šlo o rast „na dlh“. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Preferoval sa silný ekonomický rast. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. ako aj k silnému nárastu investícií. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky.1. V ekonomike sa viac investovalo. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. rozvojových impulzov a pod. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP.4 III. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. 151 . viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ani proexportného účinku týchto investícií. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky.

reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. tepla. Po nástupe novej vlády. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Rôznorodosť koalície. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec.5 IV. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. od októbra 1998 do januára 1999. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. ktorý stratilo v roku 1998. spôsobila. 13. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. ako aj takmer 152 . etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. dopravy. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. ktorá sa nevedela zjednotiť. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach.1. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. pričom nebol dôvod predpokladať. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. plynu. Ceny elektrickej energie. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. kým dopad na ceny bol podstatne menší.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. resp.

v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. na rozdiel od roku 2002. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí.1. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. 13. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. úpravy nepriamych daní. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. že prijaté opatrenia boli úspešné. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov.6 V. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Stabilizoval sa ekonomicky rast.

Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. v zdravotníctve. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. ako aj zahraničný dopyt. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých.Hospodárska politika daní. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. hoci mala klesajúcu tendenciu. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. 1. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. v súdnictve a v školstve. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Ďalším domácim faktorom. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. znižujúcej sa miery inflácie. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Vstup Slovenska do EÚ. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť.

Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Jediným sektorom. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. meraná indexom spotrebiteľský cien. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Dynamický rast hospodárstva. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. vysoká investičná aktivita. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. zdravotníctve. koncepčne inak zameraná. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. prenájom a obchodné činnosti. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. ostatné spoločenské. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. V júni 2006 sa konali voľby. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. V roku 2005 sa ukázalo. boli ceny potravín. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. obchod a priemysel. stavebníctvo. Rok 2006 bol rokom. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ.Hospodárska politika bilancia služieb. sociálne a osobné služby. školstve a doprave. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. poštách a telekomunikáciách. Cenová úroveň. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Ekonomický rast bol vyvážený. verejná správa. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005).

2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. 156 . Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. 2. ceny pohonných hmôt. Povinné zadanie č. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. etapu.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Dá sa povedať. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Ako už bolo spomenuté. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. 4 1. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Aktivita 1. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. že rok 2006. Súčasnú vládu. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Pre roky 1998. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. trhových služieb). K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

R. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.: Makroekonomie. Ekonomická fakulta. a kol. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS.55-5 [19] LIŠKA . a kol. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Bratislava 1998. Praha : Victoria Publishing. 2003. 2005. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. 1995.. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. S. – FARKAŠOVSKÁ.: Sociální politika.r. 2005. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.: Základy makroekonómie.. – KOTLÁN. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND.: Dane podnikateľských subjektov. H. Praha : Management Press. a kol.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Praha : Grada Publishing. Bratislava : Kartprint. 2005.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 1994. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.: Zásady ekonomie. ISBN 80-88715. SOFA. ISBN 80-7169891-1 158 . Praha: SPN. 2003.. M.. Bratislava iris 2002. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Bratislava : Iura Edition. a kol. J. HABÁNIK. S. FELDERER. středně pokročilý kurz. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. B. D. 2007. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. V. 2003.V. KOGANOVÁ. Praha : ASPI. K. M. J. M.: Makroekonomie. Bratislava: Elita 1995. Fiskální politika. J. V. KUBÁTOVÁ.o.: Makroekonomie.. Diplomová práca. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. Žilina : poradca podnikateľa. Trenčín. 2000.V. N. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.: Makroekonómia. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. J. G. Praha : Oeconomica VŠE.: Makroekonomie. 2004. Beck. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Praha : C. HABÁNIK. a kol. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. K. TOMŠÍK. 2006.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Bratislava : Iura Edition. Sociální politika v ekonomické praxi.: Hospodářská politika. 2005.: Makroekonómia.. Košice : Technická univerzita v Košiciach. HOMBURG.. 2004.. Makroekonomika a nová makroekonomika. J. 2005. 1998. Ostrava : Sokrates s. J. I. V. ISBN 80-7261-094-5.: Politológia pre ekonómov. M. Fischer. [21] MANKIW. R.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. A.: Dejiny ekonomických teórií. TnU AD. B. 2004. M. J.: Štátny rozpočet. Praha : Professional Publishing.

Praha : Grada Publishing. I. MAREŠ. 2004. J. 2001. Beck. Praha : C. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Bratislava : Elita.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii.: Protimonopolná politika. P. 2002. Praha : Management Press.. M. Praha : C. M. Praha : Management Press. H. I.: Ekonomie veřejného sektoru. V. s. A. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. E. W. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. 2006. sociální politika. A.: Hospodářská politika. 1997. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. H. nezaměstnanost. Bratslava : Ekonóm.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Brno : Masarykova univerzita. 2005. 2001. Z.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 2005. 2003. 1999. M. Praha : Portál. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON.: Hospodářská politika. T. T. 2003.: Hospodářská politika.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. 2006. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. A. 2007. 2002. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ.: Centrální bankovnictví. Teoretické aspekty vývoja konkurencie..: Makroekonomie v kostce. a kol. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. 1996.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. 2000.: Ekonómia. – NORDHAUS. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. Z. súťaživosti a protimonopolnej politiky. F. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. 1997.r. A. BEBLAVÝ. – ŽÁK. Bratislava : Iura Edition. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. P.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. Frýdek-Místek : 2002. M. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. V. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. – ŽÁK. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Beck. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. M. 159 . E. Praha : GRADA PUBLISHING.: Trh práce. A.. Bratislava : Sprint vfra. Bratislava : ÚS a SE SAV. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.o. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. M. P. 2004. Bratislava: Sprint vfra. a kol. Vědecká monografie. D. makroekonómia. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2000.: Sociálna politika. E.: Sociálne zabezpečenie.

2003. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. [44] URAMOVÁ. Ekonomická fakulta. 2007. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. 2001.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska.o. s r. a kol. 2005. M.: Hospodárska politika. Praha : Victoria Publishing. a kol.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. V. 2002. 1994. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. [48] VINCÚR. a kol. 2005.. Bratislava: SPRINT. 2005.: Teória a prax hospodárskej politiky. K. Bratislava : Mekury spol.: Hospodářská politika. E. P.: Environmentálna ekonómia.: Teória a prax hospodárskej politiky. Diplomová práca.: Trh práce a jeho nedokonalosti. P. a kol. Ekonomická fakulta. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. J. 2002. Košice : Technická univerzita v Košiciach. L. Bratislava : SPRINT. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2006. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.: Tvorba a ochrana životného prostredia. ISBN 80-8083-057-6. Bratislava : SPRINT. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. P. Bratislava : Ekonóm. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2004.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 80-89143-36-9 160 . M.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful