hp_kniha

HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.5 1............ 27 Zrod hospodárskej politiky........6..... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .... 2...................2 Koncepcie hospodárskej politiky ................. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.........1 ..............................................................................3 1............ 22 Hranice hospodárskej politiky .................. 13 Ciele hospodárskej politiky ............4 2..... 35 Intervencionistická hospodárska politika .............................. 42 3.............. 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ................................................................. 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ...2 1.................... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky....... 24 Informácie pre hospodársku politiku.1.................1........ 21 1..................................................................................... 39 Stabilita a rovnováha ...................2 2..............2 3.........................................................................2.........................3 2.............................4 1..................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ......6...........1 2.......9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................ 17 1...........................................................2 1....1 1................... 35 2...................1 2.1 1......................... 25 1................ 39 Ekonomický cyklus ..........................................3................ 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ......3....1 2........ 19 Typy hospodárskej politiky ............................. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky .............................................................1 3..............7 1....... 34 2.................................................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..................8 1....................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .......... 10 Nositelia hospodárskej politiky ..............2..................1.........................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..............2 1............. 3...................................... 32 Liberálna hospodárska politika.9....................2 3...................................................1..................................................................................................................6 Nástroje hospodárskej politiky .......1...........6........................................................ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ......................................................................5 2. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ..... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .........2..................... 1.... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ... 14 Racionalita cieľov.....................Hospodárska politika Obsah 1......................................................................................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ............... 28 Formovanie hospodárskej politiky .....................................................................................................1 1.......................................................... 14 Všeobecné a tradičné ciele .......

............. 63 5...................................3 4....1 3................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike......... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ............3................3 MENOVÁ POLITIKA .................................................................................................................3............................................................5..............................................3................................1 4.3 3......................................................................................................................................................2.............. 45 FIŠKÁLNA POLITIKA................ 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku........................ 47 Ciele fiškálnej politiky ..............5 5..............................................2 4.................. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku....3........1 4.............................. 69 ...................3.......................................................................................................5........4................................3.7........... 68 Nástroje menovej politiky.........3...........................4 4....................................................................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu..............................................3 5..3....................................................................1 5....... 49 Zmeny daní.......... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky....................................................................... 48 Vládne výdavky........ 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika............................2 4.......................................4 3.............1 4............5 4...................................................4 4...........................7.1 5..................... 56 4.... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ................... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ....................................................1 4................1 4....3............ 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky...............2 4............................................... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.7.......................................................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ....................................... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ...... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............ 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.............. 57 Problémy načasovania .......7..................................3.......3 Ciele stabilizačnej politiky ...................2 3..................7......... 53 Rozpočtový schodok ................................................ 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ................................................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách................................................................7 Typy fiškálnej politiky ........................ 54 Daňová reforma.........................2 4..........Hospodárska politika 3........1 5.......................................................................4 4..... 61 Priame nástroje menovej politiky............. 59 4........4 4. 5............ 4........2 4................ 43 Koncepcie stabilizačnej politiky........................2 5.............4 Typy menovej politiky .3.......3 4.... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ......... 48 Nástroje fiškálnej politiky ..4.................................................2 5.....................................................................................................................6 4.............................. 58 Efekt vytesnenia ........... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .......

5 5........... 96 Tradičná štruktúrna politika . 84 Devízový kurz ................................. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..............1...........1 7..............5.........................2.... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ........... 95 Nástroje štruktúrnej politiky...........4...............................3 7.................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ...........Hospodárska politika 5....... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.............................................. 81 6............................................ 92 Konkurencieschopnosť................ 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.......................................................................... 88 Princíp importovanej inflácie .....................................................4........... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ......1............. 85 Vyrovnávacie procesy ............3 7......................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...............................................................................2 7.2 6.... 91 Východiska štruktúrnej politiky ............1 6..5........... 89 6.........................................................................................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku............ 7........1........................................................................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ..... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.............1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........................................1 5............................................5............ 99 7............5 7.................................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ..............................3............................................1....................................................2 7.....5 Platobná bilancia ..2 5.......................................4....................3............................................6 7..................................................1 6.. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ........................................ 91 Štruktúrne zmeny................... 93 7.........4........................................... 6..................................................................................2 7............................. 101 .......... 91 Štruktúra ekonomiky .......................2............................................................................1 6.......................................... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ....................................... 72 Dilema centrálnej banky............. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ...............4 7.............. 98 Druhy štruktúrnej politiky................................................. 87 Teoréma lokomotívy ........1 6................. 95 Ciele štruktúrnej politiky..... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ......1 7............2 7.......................................................................................................2 6......................................................................................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .3.................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky .........4 6...........................3 5..............................4......................3 6.......1 6.......3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ....1 6............6......................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .......................6.......................1 7..........2 7............6 6.........................

5 Funkcie sociálnej politiky......... 123 10................................................2................................... 110 Stupeň koncentrácie.................................................................................................................................................. 124 10............................ 107 Zneužitie ekonomickej sily............................................................. 125 10.............4 8.......4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ........................................................................ 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .............................. 122 10..............3 8....3 8................. 116 Giniho koeficient .............. 122 10..... 106 Formy obmedzovania konkurencie ................... 127 10..............................................................1.............6................. 129 ........................................................ 126 10................. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie...........................2.............................3 8................. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ......1 9..........4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ....1 Východiská existencie politiky zamestnanosti...................................4 Princípy sociálnej politiky..6.........1 9....................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky......................................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .................................6..2....1 8................................. 119 10....................1............... 122 10........................ 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ...................... 127 10. 111 Herfindahl-Hirschmanov index .......................................5..........................................2 Politika zamestnanosti .................................................. 123 10.....6 8........ 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ...................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .....2...........................................................2 9......2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ................................ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .2 8...................4 8.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ........................... 117 9...................................2 8..................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti........ 112 8..............................................1 Sociálna politika . 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže..................................................................1 8........3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky..............................................2 8...........................................1....................................................................................3 9..........2............................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ..5.. 128 10.......... 114 Meranie nerovnosti .............1........................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA..............................................................................1 8..................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE................... 112 Larnerov index...................................... 9......................... 115 Lorenzová krivka........5..5......... 124 10...................................................Hospodárska politika 8........................7 9................1............................. 109 Štátny zásah alebo regulácia....1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ....2.. 105 Relevantný trh ................1..................... 8.....

..... 146 13......................................1......................... 151 13............. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............ 158 ....1............... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)........................................2.................................................................................2 I..3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ............................1 Východiskový stav (do roku 1989) ........ 133 11...................... 132 11.............. 143 13.......................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ...................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ............................. 139 12....... 139 12....................................... 139 12...................... 130 11.................. 148 13.........6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...............1..............1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.......... 146 13.......5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti .......................................................................................................4 III.......... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA....................................1 Životné prostredie a ekológia ............5 IV............1 Východiská environmentálnej politiky...1......................................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .........1.......... 140 12....................6 V.............1................3 II.......................1........... 129 10..........2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky........................... 141 12.............................. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)................................... 132 11.....1...1............................................2...................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .................. 135 11................1..........Hospodárska politika 10................................................2 Magický n-uholník ..................................................... 133 11.................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky......1 Tempo ekonomického rastu ........................ 149 13........................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).................4 Rating ............................1.......................... 148 13..................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ...... 132 11............................................................. 137 12........... 152 13..1............

PhD.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Němcovej 32. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. t. napríklad kultúrou. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia.Hospodárska politika 1. históriou vývoja. to znamená na konečné použitie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. P. Predstavuje súhrn cieľov. nástrojov. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. spoločnosti a štátu. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Je pochopiteľné. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. 1. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. náboženstvom a pod. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. 10 . pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. ktoré súvisia tak s tvorbou. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.j.

Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. Je preto vedou prierezovou. postupoch a inštitúciách. investičnú a ďalšie. menovú. spôsoboch. subjekty. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. sociálnu a medzinárodnú situáciu. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. politické a aj právne. napr. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. ktorými sú hospodárstvo a politika. sociálnu. priemyselnú. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Každá čiastková politika má vlastné metódy. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. sa 11 . štruktúrnu. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. vonkajšiu obchodnú. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ciele a nástroje. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. kritériá. V rámci politiky. poľnohospodársku. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. obchodnú. nástroje a ciele pôsobenia. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. dôchodkovú. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. jeho organizácia a chod. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom.: fiškálnu. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. regionálnu. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. stabilizačnú.

Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. 1. princípy. 12 . Prostriedkom politiky je politická moc.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. 1. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi.. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. A. M. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. opatrenia a koncepcie. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. 13) Na Obr.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. – 3. s. ktoré obsahujú ekonomické. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.

medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. na jej realizácii a kontrole.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. odbory. inštitúcie protivážnych síl. funkciami a cieľmi. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. resp. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. vláda. ale aj masmédia. Štát. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. výskumné. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. vedecké inštitúcie.). centrálna banka a ďalši inštitúcie. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. úrokových sadieb. Patria sem veľké podniky. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. ale majú priamy alebo 13 . Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. súdne inštitúcie. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. politické strany. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). ako nositeľ hospodárskej politiky. daňová sústava a pod. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. podmienok podnikania. menových agregátov. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu.

hlavne hospodárske zväzy. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Kategória ekonomickej slobody znamená. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. blahobyt a bezpečnosť. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. ktorí majú rozličné ciele. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch.3. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. ktoré majú byť naplnené. resp. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . je nevyhnutné. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. 1. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. 1.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. ktorí sa snažia presadzovať ciele. nadnárodné organizácie. Nesmie obmedzovať slobodu iných. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. istotu. pokrok. Sloboda sa chápe ako stav. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. udržanie demokracie. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. politických strán. ktoré považujú za dôležité. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach.

Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. M. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. – ŽÁK. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. tradičné ciele.Hospodárska politika najčastejšie chápe.: Hospodářská politika. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. „zrýchlenie rastu“. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. zloženia vlády. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. ktorú charakterizuje Obr. distribučnej spravodlivosti. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. ale hlavne v ústavách. A.2. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Lorenzovej krivky. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. 1. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. s. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. 1. problematika rozdeľovania dôchodkov. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. 92) Hospodársky rast. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. a spája sa s ním. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. len o zameraní trendu. Optimálny alebo primeraný rast 15 . V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus.

: Hospodářská politika. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. 1. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. T. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. 155) Obr. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. 1. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. s. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. 16 . získavajú na svojej dôležitosti. resp. Nízka miera nezamestnanosti. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. ktoré týmito vrcholmi sú. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. ktoré v súčasnosti. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. rovnováhu cien a stability meny. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti.

napr. vzťah neutrality. vzťah konfliktnosti. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). protekcionistické. meniť a kontrolovať. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. nepriame. (napr.Hospodárska politika 1. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. reštriktívne. Phillipsová krivka). že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. − spôsobu aplikácie. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy.2 Racionalita cieľov. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. navzájom sa posilňujú.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. 17 . nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. liberálne. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. systémové. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. expanzívne. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. konkrétne danom období. dopĺňajú sa. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. resp.3. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. • • 1. napr. vzťah identity. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. regulačné. bežné. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. ktoré medzi cieľmi existujú. vzťah komplementarity. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov.

nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. zmena colnej tarify). ale aj od postojov ekonomických subjektov. od predpokladanej reakcie. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. lokálne. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému.Hospodárska politika − časovej. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. rozmeru použitia zvolených nástrojov. priame a nepriame. zabraňujúce. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. výmeny alebo spotreby. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. krátkodobé. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. t. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. sankčné. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. atď. 18 . odvetvové. všeobecné a špecifické. ďalej z cieľového stavu. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. požiadaviek. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. priestorovej. menia len veličiny. rozdeľovania. obmedzujúce. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. a nakoniec aj organizačných. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ale aj metódy a kritériá pôsobenia.j. ktoré nastali v hospodárstve. medzinárodné. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. sektorové. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. rezortné. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. základné a odvodené. nástroje a ciele. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. ktorý sa má dosiahnuť. Nástroje. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. dovozná prirážka. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych.

Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. 19 . V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. systémovo zodpovedajúce opatrenia. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. časové obdobie. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Za základné formy sú považované pravica. Ak tomu tak nie je. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. resp. Vzťah nástroj. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. 1. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. stred a ľavica. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. systémovo podporujúce opatrenia. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky.

Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . právo. akokoľvek spontánne vzniknutý. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. administratíva. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky.Hospodárska politika 1. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. 1. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov.6. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. sociálnu politiku. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. ako sú vžité konvencie. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. napodobňovanie či vytváranie precedensov. zvykové správanie sa. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. normy konania. Problémom je. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. štruktúrnu politiku. Hospodársky systém. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná.6. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. deľby moci na zákonodarnú. menovú (monetárnu). výkonnú a súdnu. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami.

čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. prípadne strednom časovom horizonte. − obmedzovať dvojité zdanenie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ale sú to stanovenia zásad. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. 21 . Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. regulácia cien miezd. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. pri drogách a pod. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. a navyše.6.). − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. že sa obhajuje existencia tzv.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. sústavných rozpočtových deficitov. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. 1. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. ktorým by sa sama nepohybovala. obmedzenie v rozhodovaní napr. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. ďalej prešetrenie. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom.

ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. zúčastnené 22 . Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. 1. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. ako zvláštna skupina. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. chrániť spotrebiteľov na trhu. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ale aj cenovú hladinu a iné. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. je jej umožnená. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Byrokracia. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Slobodné. čím automaticky koordinuje ich činnosť. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. existencia byrokracie. pri nedostatočnej kontrole. demokracia a politický pluralizmus. Každá krajina. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Veľké záujmové skupiny. Byrokracia je systém. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. priame a tajné voľby. Napríklad krajiny.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. ktoré z členstva vyplývajú. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Znamená to. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. konkurencieschopnosť krajiny.

vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. dominancia praktickej hospodárskej politiky. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. Znamená to. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. dominancia teoretickej hospodárskej politiky.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. že novozvolené vlády (najmä tie. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. ktoré sú k dispozícii a pod. skutočnosť. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). 1. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. nedostatok informácií pre rozhodovanie. majú veľkú dôveru ľudí. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Nevyužitie politického kapitálu. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. 23 . Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t.j. V podstate ide o to.

Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. určitej normy. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Ide o zistenie toho. ktoré by mali byť známe verejnosti. prognóza – plánovanie. fáze prognózy – plánovania. ako aj časových oneskorení. resp. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.4. implementácia a kontrola. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. 24 . rozhodovanie. ale môže mať aj charakter administratívny. 1. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje .9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami.Hospodárska politika 1. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Kontrolou. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. V druhej fáze. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú.

hospodárske aj vedecko-technické). prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.: Teória a prax hospodárskej politiky. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. a kol. analýzou vonkajších vzťahov. 1. analýzou spotreby. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. efektívnosti národohospodárskych procesov. poznávacie 3. na znalostiach a intuícii odborníkov. analýza 2.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. demografické. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. 5. resp. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. prognóza – plánovanie 3. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. rozhodnutia 4. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. hodnotového systému obyvateľstva). P. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. životného štýlu obyvateľstva. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. 2.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. politické sociálne.kontrola Časové oneskorenia 1. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. analýzou rovnováhy. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. (2007) s. o ktoré má vláda záujem. 1. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. administratívne 4. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti.9.implementácia 5.. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku..

2. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 3. Aktivity 1. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny.

je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. formovala v podstate až po 2. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. ako napr.Hospodárska politika 2. Neznamená to však. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ktoré by jej vznik neovplyvnili. storočia. že jediné. hospodárska politika je vednou disciplínou. Hospodárske krízy. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. svetovej vojne. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Jedným z podstatných momentov. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . 2. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. udržiavať spravodlivosť. dopyt ako taký. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. v 30. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. neúrode alebo vojnám. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. 2.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií.1. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. čo je potrebné pre trhový systém. Až Veľká svetová hospodárska kríza. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Tým. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. rokoch 20. Pre klasikov platilo. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Mnohé argumenty boli skôr proti. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. ale najmä klasickej ekonomickej školy. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov.

Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. rozsah výroby. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. 28 . hlavne štátne výdavky a ich zmeny. zavádzali niektoré formy plánovania. 2. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. maximálny počet pracovných hodín atď. J. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. avšak ešte neucelená. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. − potvrdil sa poznatok. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. uvažovalo sa s tým.Hospodárska politika New Deal. storočia vznikla v USA prvá. ceny. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. regulovali konkurenciu. ktorá priniesla zmeny v tom. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. M. storočia. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. Keynesa. začiatkom 30. New Deal nebol ucelenou koncepciou. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. do ktorých predtým nezasahoval. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. stanovovali minimálne mzdy. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. rokov 20. M. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené.1. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. intervencionistická koncepcia New Deal. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje.

Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam.j. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. zamestnaneckých zákonov. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. 29 . Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov.1. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. V 50. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. akceptuje systémové opatrenia. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Kanady a Veľkej Británie. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. jeho výšky a štruktúry. Hospodársku politiku. bankovej politiky štátu. politikou „Stop and go“ a v 60. štát blahobytu. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. úspor. potvrdilo sa. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. atď. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. neoklasická syntéza. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). rokoch minulého storočia. rokoch bola realizovaná tzv. efektívnej miere. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. investícií. spotreby. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo.. rokoch prostredníctvom „New Economics“. ekonomiku v stagnácii. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. atď. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. Po 2. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. daní. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. že teória. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií.. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. 2.

60. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. . konkurencie. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. vykonávacieho plánu. 30 . pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. zástupcov výskumu. tretej cesty. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Holandsku a Japonsku. spotrebiteľov. Je to snaha o nájdenie tzv. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. rokoch 20.1. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. ako aj na strane súkromného sektora. teda právo na prácu. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. storočia. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. najmä Švédsko. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. o vývoji cien. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 2. že každý občan má právo na dôstojný život.1. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. krajine. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. rokoch vo Francúzsku. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. 2. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. ktorý verejne vyhlási. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. ktorá má zabezpečovať životný štandard.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. rokov 20. tzv. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Vychádza z toho.

sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Friedman. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Za predpokladu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. teóriou racionálnych očakávaní. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Podľa tejto rovnice. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . množstvo peňazí v ekonomike. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. ekonómiou strany ponuky. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. že najdokonalejší nástroj. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu.

Buchananom. M. ako aj súkromných subjektov. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. s. ktorý bol presvedčený o tom. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. rokov 20. 20 2. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. 2. – Žák. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu.Hospodárska politika produktu.1 Porovnanie keynesiánstva. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. I. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.1. Tab. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. ktorá sa sformovala koncom 70. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Ekonomickým smerom. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia.: Hospodářská politika. M. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. že ak poklesnú dane. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Laffer.

medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. 2.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. a mnohé iné. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Medzinárodná finančná spoločnosť. Tab. svetového obchodu. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. analýzy východiskového stavu ekonomík.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. prístupu k progresívnym technológiám. Koordinácia svetovej. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. formulácie cieľov transformácie a 3. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. 33 . Medzinárodný menový fond. 2. Medzinárodná organizácia práce. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. trhu a svetových peňazí.

108 a 109 a Vincur 2. myšlienkové a ideologické korene. 2. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Tab. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . liberálny a 2.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. harmonický. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Liberálny – trhový postoj je ten. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. intervencionistický. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Intervencionistický postoj je ten. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str.

rokov 20. čo má za dôsledok vznik 35 . minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. ako a pre koho vyrábať. ktoré sa uplatňujú od 70. vyrieši hlavné otázky čo. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Existencia monopolov. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu.2. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ktorá je podriadenou politikou. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Každý hospodársky subjekt tým. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Dominuje názor.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. že trh sám. 2. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. že sleduje vlastné záujmy. vytvárania konkurencie. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. rokov 20. povzbudzuje podnikavosť. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. storočia. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. pružnosť. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. vyrovnaný štátny rozpočet. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. ako aj intervencionistických koncepcií. individuálny výkon a slobodu. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. uspokojuje aj potreby iných. storočia. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať.2. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. 2.

Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 108) 36 .: Hospodářská politika.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. M. 2.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. francúzsky model a pod. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. – ŽÁK. s. Obr. 2. A.) Obr.

37 .: Hospodářská politika.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 2.. fyziokratizme a klasickej ekonómii. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.). s. 188) Aktivity 1. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. 2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.. ekonómii strany ponuky.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.2.2. T. monetarizme. keynesiánstve.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. resp. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. 1. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Charakterizovať stabilizačnú politiku. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. ktorá je charakteristická pre systém. 39 .Hospodárska politika 3. 3. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ktorý je schopný účinne. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Stabilita je vlastnosť.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. nerovnováhy v ekonomike.

1. 137) 3.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. napríklad podľa toho. či ide o impulzy. šoky alebo poruchy náhodné. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. s. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. – ŽÁK. Tak štruktúrne. jednorazové alebo sústavné. ako aj cyklické výkyvy.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. 40 . K .: Hospodářská politika. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. A. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. 3. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. M.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . 3. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.

snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. je vopred známa. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny).2. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. M. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. počty vydaných stavebných povolení a pod. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. – ŽÁK. ceny výrobkov. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. a pod.) − oneskorené. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Dĺžka politického cyklu. miera nezamestnanosti. 3. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. − súčasné. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. s. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. na rozdiel od ekonomického. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus.: Hospodářská politika. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. 121) 41 . počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.).1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. A. spravidla trvá 4 roky. ako aj jej budúci vývoj. miera zamestnanosti. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom.

Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Dôležité je zistiť. 3. ale aj celosvetová ekonomika. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. aké poruchy v ekonomike existujú. resp. ako nástroja hospodárskej politiky. eliminovať. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť.3. neustále menia. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. čo znamená tak pozitívne. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. . v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky.3. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Mnoho nástrojov.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Vo svojej podstate je to politika proticyklická.Hospodárska politika Graf. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. 3. ktoré vláda používa. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. vysoká miera zamestnanosti. 42 . Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. resp. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády.

− vonkajšia hospodárska politika. 3.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. rast HDP.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. podpory spotreby znižovaním daní.Hospodárska politika 3. AD.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. že každý nástroj má svoj časový priestor. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. menovej. M. ako považujú ekonomický systém za stabilný. J. AS. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. 3.3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení.3. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. ktorá je formou protiinflačnej politiky. napr. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . úroková miera. M. − dôchodková politika.3. − menová politika. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.

vytvára sa tzv. deflačná medzera. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. 3. s. inflačná medzera. ako to zobrazuje Graf 3. M. aké sú východiskové podmienky ekonomiky.4. Tab. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. V prípade. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele.1.j. vytvára sa tzv. A. t. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. – ŽÁK. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. 44 .: Hospodářská politika.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 3.

voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Takýto posun je zachytený na grafe 3. 45 . aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Východisková úroveň rozvoja. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.5. čo znamená. nízkym deficitom ŠR.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Snahou tejto koncepcie je to. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. 3. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3.

pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Aktivity 1.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. 3. zamestnanosti a nezamestnanosti. ekonomickom raste. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. čo je predpokladom budúceho rastu. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 2. 46 .

na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov.Hospodárska politika 4. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Napriek tomu.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. 47 . ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. 4. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou.

Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. ktoré majú proticyklický charakter. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. rentabilita. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. ide o cielené opatrenie. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. 4. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. − poistenie v nezamestnanosti. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. aby sa presadzovala efektívnosť.Hospodárska politika 4. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. vonkajšie ekonomické vzťahy). Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. nezamestnanosť. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. infláciu. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. čím napomáha menovej stabilite. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − dotácie bytovému hospodárstvu.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. opatrenia. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva.

Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. čo zníži ich celkový dopyt. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. V konjunktúre. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. rastie aj úroveň zdanenia. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. čím sa znižuje úroveň zdanenia.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. V recesii. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. 4. keď príjmy klesajú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. ktoré domácnosti neusporia. dôchodky sú v nižších pásmach. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. e= 1 1 − MPC 49 . Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu.3. ale len nominálne. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. teda od množstva finančných prostriedkov. ale trvá aj v ďalšom období. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy.

3. Vzhľadom na to. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. ale aj na strane agregátnej ponuky. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Ak vláda zníži dane. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Ak vláda zvýši dane. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Tento vplyv 50 . ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.Hospodárska politika 4.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. je vhodnejšie. Výsledkom je. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike.3. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. ale aj úspory a investície. 4. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. zvyšuje tým množstvo peňazí. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Zníženie daní spôsobí. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. 4. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu.3. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená.

Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.1. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 4. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. 4. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. a kol. 4. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv.: Teória a prax hospodárskej politiky. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. 51 . Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. (2007) s. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Podľa toho. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. 4. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. P. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. čisté dane. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. hlavne pri zmenách daní.4. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.

Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. aktivizuje voľné zdroje. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. ktoré sa použijú 52 . čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.2.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.1 vľavo). Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.1 vpravo). produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. resp.2. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Vzhľadom na to. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. 4.

V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. bezpečnosť a iné. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. resp. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. 53 . realizuje fiškálnu reštrikciu. ale posunie sa do bodu E2.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. 4. reštriktívnu fiškálnu politiku.4. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. zrušenie dotácii. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. obmedzenie výdavkov na obranu. a to v jej raste. napr. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. prípadne znížiť rozpočtový deficit. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. 4. Ak uvažujeme s tým. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.

resp. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. ako aj na strane príjmov. 54 . existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. ani nespotrebúva národný dôchodok. dávok. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. ciel a poplatkov. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. dochádza k dezinflácii. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. iba ho rozdeľuje – redistribuje. nastáva pokles cenovej hladiny. Štátny rozpočet nevytára. 4. pomocou zákonných noriem.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. resp. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov.3. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). V skutočnosti však cenová hladina neklesá. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4.

napr. za inak nezmenených podmienok.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Ak sú príjmy menšie než výdavky. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Fiškálna expanzia realizovaná. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. 55 . Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. v dôsledku zníženia daní. na strane výdavkov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. 4. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu.5. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. ale z dlhodobého je záporný. Pasívny schodok vzniká na základe javov. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. ktoré na rozdiel od súkromných financií. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Táto definícia však nie je presná. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. bez ohľadu na to. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. celkový hospodársky pokles. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. musí nutne viesť. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. vládny populizmus a iné. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. prírodné katastrofy. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. prílišná expanzívna politika. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. napr.

reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. ako sú napr. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 56 . Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Vedie k mnohým problémom. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh.Hospodárska politika 4. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. ktorá je často vládami realizovaná. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.5. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. ale je to málo častý prípad. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. 4. prípadne sa zvýši len nepatrne. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Zvyšuje sa tak monetárna báza. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.4.

inou sú možné politické nezhody v krajine. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. kedy si ekonómovia uvedomia. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. 4. kedy si vláda uvedomí.4 Daňová reforma 4. 57 . Vo všeobecnosti možno povedať. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. že nastala.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas.7.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Existuje určité časové obdobie. ktorý trvá medzi tým. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas.

Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. že expanzívna fiškálna politika. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.7. keď sa blížia voľby. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. 58 . ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. pričom inflácia zostane relatívne stabilná.7. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. aby prilákali hlasy voličov v období. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). resp. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. čo spôsobí. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. 4. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch.7.Hospodárska politika 4. že stúpne dopyt po domácej mene. Po určitom čase. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. dochádza k tomu. zvyčajne až po voľbách.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. 4. Ak centrálna banka. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia.

Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Aktivity 1. 3. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. 59 . dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. 2. a tiež to. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Povinné zadanie č. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ktorý. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Ak rastú vládne výdavky. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Stanovte problém ekonomiky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou.7. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Dostupné na internete. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Problém vzniká vtedy. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami.Hospodárska politika 4. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. ktorý chcete riešiť. ak je zabezpečovaný importom. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu.

V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. funkciami a cieľmi. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. 60 .Hospodárska politika 5. ktoré sú jej nositeľmi. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. nástrojov a inštitúcií. 5.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Je spojená s pojmom peniaze. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. ktorým je centrálna banka. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. vzťahov. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. ktoré je determinované jej postavením.

Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). rovnováha platobnej bilancie. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. platobná bilancia. Zmena peňažnej 61 . 5. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). dopyt a ponuka peňazí.Hospodárska politika 5. menový kurz. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. menového kurzu. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. resp. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). podpora rastu zamestnanosti. úrokových sadzieb a pod. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. napr. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike).1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. hospodárskeho rastu. stabilizácia finančných trhov.2.

Nevýhodou je predovšetkým to. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Ide o stratégiu boja s infláciou. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. 62 . Začiatkom 90. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. že ho dosiahne. tiež podstatným dôvodom. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Výhodou cieľovania inflácie je. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. ale neovplyvňuje ju priamo. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. tych rokov 20. repo sadzieb). Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky.

pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. s. 63 . podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. I. 47) 5. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. permanentné a občasné. priame a nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. 5. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. ekonomické. napr. M. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť.: Hospodářská politika. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. podľa intenzity na operatívne.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. – ŽÁK. bežné.

Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Používajú sa výnimočne. by táto sadzba mala klesať. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu.3. výzvy a gentlemanské dohody. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. povinné vklady a medzibankové odporúčania. ako priamy nástroj menovej politiky. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Medzibankové odporúčania. úrokové limity.Hospodárska politika 5. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. úverové limity. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Odporúčania 64 . či objem poskytovaných úverov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity.

Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. pokles inflácie. diskontné nástroje. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. znížia ponuku úverov. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. čiže množstvo peňazí v obehu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Priame operácie na voľnom trhu. 5. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. prečo sú pomerne často využívané. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. pokles zamestnanosti. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. REPO operácie a switch operácie. Jednotlivé banky si napriek tomu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. 65 . znížia tak svoje úverové kapacity.3. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva.

Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Reeskontné úvery sú krátkodobé. limit objemu úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Členíme ich na bežné. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. ktorá má problémy s likviditou. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Lombardné úvery sú krátkodobé. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. reeskontné úvery a lombardné úvery. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. 66 . Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov.

Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. čím sa zníži ponuka úverov. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. pokles miery inflácie. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. pokles zamestnanosti. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Priame kurzové intervencie znamenajú. rast miery inflácie. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. pokles zamestnanosti. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. čo 67 . pokles miery inflácie. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. rast zamestnanosti. Lombardná sadzba je najvyššia. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. resp. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. čo je prvok nepriamych nástrojov. základná úroková miera. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu.

Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. výzvy. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. odporúčania a gentlemanské dohody. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. intervencie na devízovom trhu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Všeobecne sú na ústupe. diskontné nástroje. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. odporúčania a gentlemanské dohody. 68 . Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. 5. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú.3. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. resp. na ktoré sa vzťahujú. bez ich reálnej zmeny. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Konverzie predstavujú promptný. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu.

5. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. realizuje určitý typ menovej politiky. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5.4 Typy menovej politiky Menová politika.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.4. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).2. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. stabilita menového kurzu domácej meny.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.1.Hospodárska politika 5. 5. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. stabilita úrokových sadzieb. podpora zamestnanosti. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. stabilita finančných trhov. obdobne ako politika fiškálna. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.

2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.3. Centrálna banka 70 . Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).

ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Multiplikátory. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. znižuje úrokovú mieru.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň. ak uvažujeme s tým. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. rastie agregátny dopyt. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Vzhľadom na to. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. rastie zamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Zvyšuje sa export. prudko rastie cenová hladina. 71 . ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. a to v jej raste. ale posunie sa do bodu E2. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. resp. klesá výmenný kurz peňazí. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Ak je ekonomika prehriata.

reštriktívnu menovú politiku. resp.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .6.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.4.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. realizuje menovú reštrikciu. 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.

73 .j. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).4.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). 5. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. dochádza k dezinflácii. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. t. nastáva pokles cenovej hladiny. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. resp. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti.

Dôležitý prvok. Nasledujúci obrázok znázorňuje.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. 5. vládne výdavky 4.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. dane Agregátne výdavky Obr. 49) 74 . regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. Vľavo je znázornená situácia. s. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. M. transfery 5.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. – ŽÁK. regulácia peňažnej základne 2.: Hospodářská politika. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. I. 5.

Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Pasca likvidity nastáva. že oba nástroje pôsobia inými cestami. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. ale iba na pohyb úrokovej miery. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. na základe využívania peňažných vzťahov. Ide o dva extrémne prípady. 75 . Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Môžu byť obe expanzívne. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Sleduje základný cieľ. menová politika nemá žiadny vplyv. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov.5. ale iba na pohyb úrokovej miery. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Z vyššie uvedeného vyplýva. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. takže úroková miera je tlačená smerom nadol.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. vládnych investíciách a pod. 5. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. že môžu samostatne prijímať opatrenia. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Klasický prípad nastáva. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Vzhľadom na to. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Vzhľadom na to. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. 6. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. ako napríklad vývozné subvencie a prémie.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. s. štátne úvery na vývoz. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. M. A.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. resp. napr. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. – ŽÁK. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým.: Hospodářská politika. 79 . V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.

Neekonomickými príčinami sú politické. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. opravy. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. doprava a skladovanie. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. školstvo. hotely. výrobné (napr. t. mobility kapitálu. oficiálne a ostatné súkromné služby. v tzv. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. strojov a zariadení a pod. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. zdravotníctvo. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. účtovníctvo. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. 80 . Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. bankovníctvo. právne služby). ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové.j. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. cestovanie. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily.Hospodárska politika 6.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. komunikácia. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. sociálne (napr. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. rastie podiel spracovateľského priemyslu. veľkoobchod a maloobchod). Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. poštové služby) a osobné (napr. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. neviditeľnom exporte. financie. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. reštaurácie). K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. nákup podnikov v zahraničí. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia.1. ich výstavba alebo rozširovanie. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. vojenské. poisťovníctvo.

či pôsobí priamo alebo nepriamo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. obchodná vojna. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. 6. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. prechádzajú platobnou bilanciou. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. colný sadzobník a colné konanie.2. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Je teda evidentné. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. predajom patentov a licencií. vydávanie licencií. embargo. 6. devízové reštrikcie. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. Vonkajšie hospodárske vzťahy. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. či pôsobí plošne alebo selektívne. že znižuje náklady. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. colné kontingenty. V závislosti na tom. ktoré majú podobu peňažných. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame.

Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. nastane rast cien produktu. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. dopravné a administratívne poplatky. poklesne celková ponuka produktu. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Za predpokladu. Patria sem najmä fiškálne dane. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. ako je v zmluve dohodnuté. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. že menové kurzy sú pevné. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. administratívno-technické prekážky. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. štátne intervencie v oblasti dopravy. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. štátne záruky na úver. úverovanie vývozu. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. do ktorého má byť tovar dovezený. hygienické a ekologické prekážky. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Obchodná vojna je stav. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. 82 . Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov.Hospodárska politika dovozu. daňové prekážky. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. menový dumping. ktoré zakazuje dovoz. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. zvýši sa zamestnanosť. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín.

dodnes existujúce. dopravy. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe.Hospodárska politika 6. platobného styku. pracovných síl. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. na základe ktorej vznikol tzv. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. upravujú pohyb kapitálu. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb.2. ktoré používajú clearing. obchodné dohody. platobné dohody.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. dohoda o pásme voľného obchodu. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. 83 . kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dohoda o colnej únii. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve.

− zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. cenovú hladinu. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. 6. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. poistenie. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. spoje. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. podľa účelu ich využitia. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. úroky. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. − zásada parity. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz.. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. bilanciu služieb (dopravné. bilanciu dôchodkov (zisky. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). poplatky za poskytnutie práv. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. bez ohľadu na to. zamestnanosť. − zásada reciprocity. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad.. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.). skladovanie. bilanciu portfóliových investícií. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. tlakov. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. cestovný ruch. 84 . debetné operácie dopyt po devízach. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. hlavne krátkodobo. že platobná bilancia umožňuje predvídať. úrokovú mieru a devízový kurz. resp.

napr. v súčte by však mali byť v rovnováhe. A. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. čo znamená. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. ekonomických. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. devalvuje domácu menu. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. V prípade riadeného floatingu. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. ktorý uplatňuje väčšina krajín. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. sociálnych a politických podmienkach. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém.Hospodárska politika Tab. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí.4 Devízový kurz Nástrojom. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Devízový kurz je zložitá menová veličina. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. M. 6. kým má potrebné rezervy. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. kedy centrálna banka nezasahuje. Z historického obdobia sú známe napr.: Hospodářská politika. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. 85 . V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. s. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. 6.

Predpoklady fungovania: pevné kurzy. ktoré viac. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. pevné ceny. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. dôjde tiež k jeho zníženiu. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Prvýkrát s ním prišiel D. ale so zmenou úrovne dôchodku. vplyv bude len na obchodnú bilanciu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dôjde teda k rastu 86 . Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Nie je spojený so zmenou cien. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. pružné ceny (aj krátkodobé). dopytovo determinovaný reálny dôchodok. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. pri ktorých fungujú. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Sú uvádzane v poradí podľa toho. Hume v 18. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie.5. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. 6. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde k jeho poklesu. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok.Hospodárska politika 6. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. že import je závislý na úrovni dôchodku. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. stabilná úroková miera a nulové úspory. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. dôjde k poklesu čistého exportu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Za existencie predpokladu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Pri deficite obchodnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. dôchodkový.

K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Budeme vychádzať z toho. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie.5. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. 2. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Za predpokladu. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Vyvolá to rast úrokovej miery. dôchodok a import. 6. Výsledné efekty budú dva: 1. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. čo by malo znamenať. Ak za jediný faktor. prípadne dlhodobej spotreby. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. zníži sa 87 . Export zlacnie a porastie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to.

V systéme pevných kurzov. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. že sa bude vyrovnávať. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Aj tento fakt prispel k tomu. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. 6. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. čím sa zvýši peňažná ponuka. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. bude intervenovať na devízových trhoch. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. 6. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Z krajiny začne odtekať kapitál. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ktorá predstavuje „lokomotívu“. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. v akej v krajine vzrastie národný produkt. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. celková platobná bilancia bude prebytková. bude predávať zahraničnú menu. Bude nakupovať cudziu menu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. že deficity. môže to 88 . ktorá stimuluje prílev kapitálu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky.6.

Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.6. na základe rastu agregátneho dopytu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. 89 .Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.1 Teoréma lokomotívy 6.1. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.

90 . Aktivity 4.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. 5. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.2. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. To. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. 7. investícií. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. relatívne samostatnými časťami. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. úspor. že je vnímaná ako zdrojová.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výrobná. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa.Hospodárska politika 7. výkonová alebo spotrebná skladba. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. exportu či importu na hrubom domácom produkte. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Je preto dôležité. podiel spotreby. 7. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. resp. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Charakterizovať štruktúrnu politiku.1. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. napr. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. 91 .

− inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. medzi ich vzťahmi a väzbami. služby. sekundárny. aby vláda sledovala a skúmala. právnej formy či vlastníctva. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. kvartérny. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Vzhľadom na to. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. terciárny. odvetvia.1. Môžu vznikať aj na oboch 92 . kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. že štruktúra ekonomiky je dynamická. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Hľadísk členenia je omnoho viac.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. výrobné odbory. 7. Je preto dôležité. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. − štruktúry obyvateľstva. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. faktoroch.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. ich lokalizácia a ich determinanty. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. ktoré regióny sú menej rozvinuté. skupiny nástrojov. resp. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. Je dôležité vedieť. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. − ekonomických subjektov. napríklad podľa pohlavia či veku. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. pododvetvia. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. skupiny výrobkov. aby sa napĺňali vytýčené ciele. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky.

Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. zmeny cien na svetových trhoch. dostala by sa do stavu ustrnutia. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. zmeny konkurenčného prostredia. či zmeny výmenného kurzu a iné. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. inovácie výroby. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Keby to tak nebolo. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. vrátane ich podmienok. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať.Hospodárska politika stranách zároveň. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. − spôsob súperenia existujúcich firiem.1. interdependentný vzťah. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ekonomika by stagnovala. nedokonalosti a bariéry. V tomto smere môžeme 93 . 7. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov.

Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. ochrany životného prostredia. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. odvetvovej politiky.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. 7. aktivít.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. 94 . Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. vlastná inovačná schopnosť krajiny. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. proexportná politika. informatizácia spoločnosti. nástrojov a opatrení. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. podmienky pre transfer technológií. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. regionálnu a iné štruktúry. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. priame zahraničné investície. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odvetvovú. ktorá musí zvažovať. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Mala by utvárať takú sektorovú. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. svetovej vojny. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. technologickej a inovačnej politiky. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. neperspektívnymi odvetviami. ktoré sú zamerané na formovanie. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv.

poskytovanie úľav z daňových sadzieb. mimocolné bariéry). ktorými môžu byť napr. 7. modernizovať technologické procesy. vývozné dotácie. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. energetickú a investične náročnú produkciu. 7. čo znamená znižovať surovinovú. rozsah finančných zdrojov v obehu. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu.3. ale tiež utlmovať neperspektívne.3. kvóty. materiálovú. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. na financovanie významných investičných akcií. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. limity. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast.Hospodárska politika 7. subvencie. úverová a úroková politika. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. úverová a úroková politika). Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. 95 . Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. fond na podporu štruktúrnych zmien. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. zmena rozsahu odvodu daní. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. alebo odklad splatnosti daní. neefektívne. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. stabilitu ekonomiky. Sú vzájomne interdependentné. Zásadné. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− dopytovo orientovanej. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. resp. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. má konštruktívny charakter. − defenzívnej. rozvoj inovácii a technológii. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. 7. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. ktoré majú najlepšie 99 . a faktorovo orientovanej. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho.4. technológiám. ťažiskom je podpora investovania. ktorá je cieľovo zameraná. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. − akceleračnej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. a 80. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ako v tradičnom prístupe. − reaktívnej. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. Na prelome 70. aby musel zasahovať štát. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. 7. malého a stredného podnikania. narušovala makroekonomickú stabilitu. vedy a výskumu. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. podpora výskumu a vývoja. inovácií. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty.

t0 predstavuje základné obdobie. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. 7. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. s ktorou je ekonomika porovnávaná. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.) v %. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . t1 predstavuje bežné obdobie (rok). x predstavuje údaje o ekonomike. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Z uvedeného vyplýva. y predstavuje údaje o ekonomike. že nemožno jednoznačne 100 . tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ktorá je porovnávaná. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. ktoré sú celosvetovo v útlme. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. vývoze atď. investíciách. zamestnanosti. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . deceleračnej. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty.

že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. 2. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. 101 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Povinné zadanie č. 3 1. ale sledovať aj to. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Je to spôsobené tým. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. 7. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.

Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. ako aj pre spotrebiteľov. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. monopol). ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Je to preto. že ekonomické subjekty. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. udeľovanie licencií na určité činnosti. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu.Hospodárska politika 8.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. 8. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. čo.

: Hospodářská politika. 8. nekalou konkurenciou. ako to ukazuje Obr. 8. Tieto bariéry môžu byť rôzne. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.1.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. A.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 182) poskytovanie 103 . – ŽÁK. M. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. s.

Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Nestačí len dokázať. (tzv. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Ide o tzv. hlavne na koncept efektívnosti. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. ale z právneho hľadiska. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. kedy stačí dokázať.Hospodárska politika 8. rokoch 20. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Až približne v 50. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. welfare economics). svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. 104 . Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890.

Základným cieľom politiky je stanoviť. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. kontrola štátnej pomoci. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. kartelové dohody. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. 105 . Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. zákonné obmedzenie. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. rozptýlenia. dovozcov a iných dodávateľov. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. permanentné sledovanie trhov a odvetví. všetky výkony orgánov a inštitúcií. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. ktorí ich znevýhodňujú. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. či podporu ekonomického a technického rozvoja. subjektivizmus.). t.j. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. preberanie a zlučovanie firiem. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. korupcia. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. fúzie. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. • • kontrola koncentrácií. resp. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu.Hospodárska politika 8. cenová regulácia a verejná podpora.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. populizmus. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. politické záujmy atď. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu.

Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. s ohľadom na dopravné náklady. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. musí sa preskúmať dovoz danej komodity.j. 106 . nájsť reálne možnosti odbytu. či k nim dochádza na tzv. do akej môže výrobca. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. koncepcia funkčnej totožnosti – t. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. pre ktorý bolo určené. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. regionálny a miestny. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. ktorý predstavuje vecné. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. 2. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. 8. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok.Hospodárska politika analýza. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). ktorými uspokojuje dané potreby. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorý sa člení na trh národný. relevantnom trhu.j. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá.j. posudzovanie. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík.

5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. − štátna podpora. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Ide o tzv. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. kartelové dohody. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. objem produkcie a jej rozdelenie. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. hlavne na strane ponuky.5. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. − nekalá súťaž. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. 107 . Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. rozvoj investícií a iné. 8. predajné podmienky. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. ako ceny. − zlučovanie subjektov.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. či už zjavnej (kartel. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.Hospodárska politika 8.j. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. t.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

daňových úľav. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. resp. redistribúcií verejných statkov. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. pri náhradách živelných pohrôm. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama.. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. . Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. hospodárska diskriminácia.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Nekalá súťaž je konanie. klamivé označenie tovarov a služieb. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. kapitálových investícií na účet štátu. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. či podpore kultúrneho dedičstva. stupňa koncentrácie (CRx). poskytnutie záruk na splatenie úveru). úplatkárstvo a podplácanie. 111 . väčšinou obchodnými zákonníkmi. 2. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky... zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu.6. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. nadštandardná doba splatnosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. nebezpečenstvo zámeny. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. napr. x) usporiadané podľa veľkosti. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. podpore menej rozvinutých regiónov. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. 8. 8.

kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Larnerov index je mierou skutočného. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu.6. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. čím menšia bude hodnota η . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. .2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. x) usporiadané podľa veľkosti. 8.. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. 112 . ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 8.6. 2. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.

Aktivita 1. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 113 . ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.

pričom príjemcom môže byť jednotlivec. ktorý je výnosom z bohatstva. Dôchodok je toková veličina. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Príjem je tiež toková veličina. firma alebo celá ekonomika. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. 9. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.Hospodárska politika 9. 114 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. dôchodku a príjem. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. firme alebo štátu. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. politikou trhu práce a inými. mzdovou politikou. najmä so sociálnou politikou. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. obligácie a akcie). Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Charakterizovať tieto politiky. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Bohatstvo. daňovou politikou. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). úsporné vklady. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity.

pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Giniho koeficient. Robin Hood index a index chudoby. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. tehotné ženy. To. 115 . 9. ide hlavne o nezamestnaných. potrebuje poznať odpoveď na to. deti a mládež. starých. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. Z individuálneho pohľadu. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. zdravotne postihnutých a chorých. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia.

Hospodárska politika 9. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Čím je stupeň nerovnosti nižší. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. ktorá sa odkláňa od diagonály.2. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.1.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Na rozdiel od dôchodkov. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. je to skutočná Lorenzová krivka. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. A naopak. by body ležali na diagonále. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. a tak vzniká krivka. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.

. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.. 9. Je odvodený z Lorenzovej krivky. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie...Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Neprihliada však na skutočnosť. 9.. tým je diferenciácia väčšia.. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Hovorí o tom. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených.. Čím viac sa blíži k 0. a snažia sa ju posunúť nad ňu. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Môže nastať situácia. Používanie indexu preto spôsobuje. 2. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. ak sa blíži k 1. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Cieľom 117 . aby mal každý rovnako vysoký príjem.2. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.

kde leží tento „bod zlomu“. hlavne starobné a invalidné dôchodky. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). pričom štát zákonmi upravuje. alebo dávky. parafiskálne systémy. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. kde odvody majú charakter daní. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. ziskov. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. postup zamestnanca v prípade choroby.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. miezd. Tá poukazuje na skutočnosť. nárok na dovolenku. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. nemocenským. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . ale len do určitého bodu. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. daní. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. minimálnu mzdu a iné. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. potom začínajú klesať. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Otázkou však ostáva. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. právo na štrajk.

Veľká nerovnosť. cestové. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Klesá objem investícií do odvetví. poľnohospodárske produkty). elektrická energia. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. dochádza k substitúcií ponuky. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. plyn. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Lacnejší tovar nahrádza drahší. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. sa stávajú atraktívnejšími. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. ktorých produkcia nemá regulované ceny.2. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. lieky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. 9. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. ako aj veľká rovnosť. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. 119 . kde sa vyrábajú tovary. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. V odvetviach.

mobility na trhu práce a pod. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. Môže mať za následok napr. 2.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. s. 1. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. T. T. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. 370) 120 . pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.: Hospodářská politika. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. zníženie agregátneho dopytu.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.3. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. s.

Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .

Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. ale tiež spoločnosť ako celok.Hospodárska politika 10. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. republikánske. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. kolektívne vyjednávanie a pod. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Vychádza z názoru. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. 10. tak na pracovnoprávnu ochranu. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. 122 . 10. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia.1. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Charakterizovať politiku zamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. ale tiež spoločnosť ako celok. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. kresťansko-demokratické a liberálne.

vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. politiku zamestnanosti.Hospodárska politika 10. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. vzdelávacej politike. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. 10. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. a pod. Znamená to. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. úrokových sadzieb a kurzov. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. zdravotnú politiku. dôchodkovej politiky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. medzi ktorými sú silné väzby. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva.j. ktoré sa snaží koordinovať. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. vrátane motivácie pracovníkov. 123 . podpory v nezamestnanosti). Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov.1. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. zdravotnej politike. Čím vyspelejšia je spoločnosť. t. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. bytovú politiku. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. najmä na hospodársku politiku. Vytvára podmienky nato. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. politike bývania.1. aby bola sociálna politika účinná.

ktorými sú sociálna spravodlivosť. Jej východiskom je. staroba. stimulačná. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. rovnakých príležitostí a potrebnosti. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. preventívna a homogenizačná. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. že stimuluje k požadovanému vývoju. prerozdeľovacia. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. ktorá vznikne počas života jednotlivca. sociálna solidarita. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. nezamestnanosť).1. subsidiarita. Zásluhovosť znamená.Hospodárska politika 10. choroba). Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. že každý subjekt si musí pomôcť sám. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. súladu medzi vstupmi a výstupmi. 10. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. ako sú princíp výkonový. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. vytvárania záchranných sociálnych sietí. rovnosti. resp. súdržnosti a zodpovednosti. garanciou základných sociálnych istôt. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. podpornosť. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. že každý by mal dostať toľko. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Skladá sa z čiastkových princípov. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Tým. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. participácia a zásluhovosť. Subsidiarita znamená. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. o koľko sa zaslúžil. Snahou je predchádzať určitým škodám. Jej podstatou je zmiernenie.1. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Spravodlivosť má právny rozmer. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. čo v sociálnej politike znamená. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. ktoré vznikajú ako 124 .

1. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. dôchodkového systému. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. materský príspevok. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. čo je hranica chudoby. minimálnej mzdy. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. výkon práva na lekársku starostlivosť. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. aká v pásme sociálneho životného minima. podpory v nezamestnanosti. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. nemocenských dávok. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. sociálna podpora. materská a rodičovská dovolenka. a iné. dopravu. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. rodičovský príspevok. čo znamená hranicu biedy. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. štipendium a podpora vzdelania. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. prídavky na deti. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. 125 . Štát sleduje. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. výkon práva na vzdelanie. zdanenie príjmov a majetku. hraníc chudoby. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. 10. životného minima a pod. príspevkov na bývanie.

cirkvi. 10. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. pre nezamestnaných). ktorým nie sú určené. − úľavy a výhody. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. zamestnávateľov. kam patrí starostlivosť o starých. barle) a ochranných pracovných pomôcok. 126 . či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. vojakom. charitatívne inštitúcie. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. študentom. zahŕňajúce všetkých občanov. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. občania.. ktoré sú návratné. politiky v danom čase. dobročinné organizácie. napr. mladým. pôžičky na vzdelávanie. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány.. čiže existuje nezamestnanosť. služby v oblasti zdravia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. vzdelávania. určené na vopred vymedzené použitie napr. dávky v nezamestnanosti a iné. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. občianske iniciatívy. zamestnanecké zväzy. orgány tripartity. ktoré sa používajú najmä v prípade. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. a to hlavne z toho dôvodu. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. zamestnávatelia. dôchodcom. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. resp. Jedno z prepojení je v tom. sociálne narušených občanov. obce. peňažné dávky sociálnej pomoci. kedy nie je isté. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. sociálneho poistenia. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. rodiny. − sociálnych služieb. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. − účelové pôžičky. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. handicapovaných. poradenstvo (napr. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. peňažná pomoc rodinám s deťmi. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. odborové zväzy a orgány. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). − vecných dávok. bývania. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov.

za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ale nielen oni. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ktoré dohodujú podmienky.2. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. 10.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ponukou práce a cenou práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť.Hospodárska politika 10. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú.2. Ekonómovia. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ktoré niekedy vedú k tomu. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. 127 . starších občanov.

ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. právo na štrajk a iné. tehotenstva. podpora nezamestnaných. postup zamestnancov v prípade choroby. dĺžka pracovného času. a ktoré. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. práv a povinností odborových organizácií. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. ich orgánov a funkcionárov. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín.Hospodárska politika 10.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. starostlivosti o člena domácnosti. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. podpora vytvárania nových pracovných miest. nárok na dovolenku. programy zamerané na mladých nezamestnaných. subvencovaná zamestnanosť. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. 128 . K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. na druhej strane. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. podpora na udržanie pracovných miest. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. podpora prevádzky pracovných miest. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov.2. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. ako aj územnej mobility pracovnej sily. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie.

Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .100 . pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . 129 . ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. je schopná pracovať a hľadá si prácu. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby.Hospodárska politika 10. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Okunovho zákona. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti.2. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. tento koeficient závisí od technologických. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti.( Y − Y*) . ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny.2. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. 10. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. ktorá je bez platenej práce. že nezahŕňa osoby. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. napríklad v tom.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Y predstavuje reálny produkt.

Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ktorá znamená. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. 10. Takýmito opatreniami môžu byť napr. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. t. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. nižšie úspory obyvateľstva. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. 3. tým je nezamestnanosť vyššia. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. znižovanie daní. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. kriminalitu a ďalšie problémy. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. 2.2. ktoré spôsobujú psychické traumy. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. 130 . ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. dotované rekvalifikačné programy. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. že sú nezamestnaní. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Aktivity 1. Ďalšou možnosťou. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. nižšia tvorba produktu. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu.j. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. ako aj zo sociálneho hľadiska.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ich následky a činitele. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. hlavne spojená s výrobou.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. vrátane človeka. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Je to také využívanie fondov prírody. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. 11. 11.1. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. slnečné žiarenie. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). zmeny. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. produkuje vedľajšie efekty. Každá ekonomická činnosť. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Jej súčasťou je ekológia človeka. klimatické a meteorologické zmeny).Hospodárska politika 11. 132 .

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

vč predstavuje voľný čas. Rast voľného času je faktor. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. np predstavuje netrhovú produkciu. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. nakoľko 136 . blízkym – je to produkcia. 11. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). pš predstavuje produktivitu škodlivín. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktorá neprechádza trhom.: Hospodářská politika. ktoré v nej prebiehajú.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Ukazovateľ. s. T. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. rodine.

Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. avšak tým. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Tieto náklady súvisia s inováciami. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktorá je ekonomicky efektívna. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. 137 . Aktivita 1. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. čo znamená. 11. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. vedeckotechnickým rozvojom. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Metodika tzv. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. znížia sa škody zo znečistenia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktoré sa prejavia v cene výrobku.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. zavádzanie technického pokroku. rast vloženého kapitálu. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času.Hospodárska politika 12. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. 12. 12. 139 . K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. miera a štruktúra nezamestnanosti. vyrovnanosť platobnej bilancie. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. vonkajšia ekonomická rovnováha. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. pri využití možných zdrojov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. HDP.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov.1. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. rast vložených investičných statkov. miera inflácie. rast efektívnosti základných prostriedkov. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. podiel HDP na jednotku živej práce. rast počtu pracovných síl. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. napr.

lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Jeho autorom je britský ekonóm N. V 60. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ktoré by mali byť dosiahnuté. Kaldor.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. v ktorom sú vyznačené hodnoty. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Jeho úpravou. (G = 3%). v určitých vzájomných vzťahoch. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . − priemerná ročná miera inflácie. Táto metóda prešla určitým vývojom. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom.Hospodárska politika 12. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ale tieto návrhy sa neujali. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Ozývajú sa námietky napr. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). (U = 5. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. infláciu a nezamestnanosť. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. v tom smere. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Z toho vyplýva.5%). (B = 0%). ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Ide o štvoruholník. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.1. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. (P = 2%).

vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut .1. 141 . ako je tempo rastu HDP. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Napriek tomu. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. 12. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. skonštruovaný A. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. ktorú im spoločnosť prisudzuje. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Fairyho. Tak. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. nízka miera nezamestnanosti. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. miera nezamestnanosti. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že je jeho konštrukcia značne triviálna.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. miera inflácie. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Z takto definovaného indexu vyplýva. ako sme už spomenuli.

alebo bude nižšia.g t . Taylora. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. tzn. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Tobina a J. Aj v tomto prípade platí. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. V tomto prípade je celkom ľahostajné. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Nemožno pochybovať o tom. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. že s rastom hodnoty daného indexu. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky.ut . 142 . sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia.

pričom má tendenciu postupne klesať. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. vývoja konkurencieschopnosti. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu.Hospodárska politika 12. resp. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. 143 . ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Je to široko využívaná investičná informácia. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Metodológia.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. ekonomického rastu a jeho perspektívy. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. až po jednotlivé podniky a obce. AA(Aa). stav a flexibilita platobnej bilancie. riadenie ekonomiky. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Hodnotenie bonity subjektu. že emitent. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia.1. dlžník. V prípade krajín. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. pozostáva z dvoch základných komponentov. ekonomickej štruktúry. A(A) a BBB(Baa). Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Politické riziká vyplývajú z politického systému. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Investor používa hodnotenie ako nástroj.

1). 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. CCC(Caa).D Zdroj: NBS 144 . Znamienka + a – . resp.12. A2. pri Moody’s číslice 1. verejne publikovaný slovný komentár. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. A3( P1. A1. Tab.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). CC(Ca) a C (c). C. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.12. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . D (NP pri Moody’s).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.P2.prípad neplnenia záväzkov . B(B).

− stabilný. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − negatívny. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktorý môže byť: − pozitívny. agentúra uvažuje o znížení stupňa. Čím ma krajina vyšší rating. 145 . tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook).

13. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Charakterizovať jednotlivé etapy. 146 . budeme brať za významný práve tento rok. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Samozrejme.Hospodárska politika 13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. ktorá ešte stále nie je dokončená. že ich bolo viac.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.1. 13. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.

stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. zahr. Zníženie reálnych miezd. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. dotvorenie inštitucionál. pri zachovaní soc. Obchodu. rastu Silný ekonom. . Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. nerovnováhy. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. obmedzenie. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Obnovenie ekonom. liberalizácia cien. vznik oficiálne zamestnanosť. rast zadlženia spomalenie ratu. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. trh dodávateľa 2. ku výraznej nerovnováž. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. privatizácia a reštriktívna politika.Ponukové obmedzenie. Etapa nerovnovážneho rastu 4. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. vykázanej nezamestnanosti. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. zriadenia Šoková terapia. Oficiálne plná depresia. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. nízka efektívnosť. transformačná a potlačovaná inflácia. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Etapa oživenia 3. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. skrytá inflácie. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala.

1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. teda stavom. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. štrukturálnymi defektmi. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva.Hospodárska politika Obr. potom v nej bola aj inflácia. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. A. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou.1. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu.1. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). 148 . Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. a 60. 53) 13. Existovali obavy pred transformačnou pascou.2 I. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. a to tak v ich globálnej relácii. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. V 70. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. a 80. Koncom 80. chronickými prejavmi nerovnováh. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. 13. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. resp. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. 13. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. s. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). potlačovanou infláciou. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. pričom však hrozilo. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. ako aj v štruktúre.

avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. 149 . na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty.1. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Výrazný pokles produkcie. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. že sa ČSFR k 1. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky.3 II. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. aj keď v istej miere nevyhnutným. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. ale zároveň podcenený. Neúspechom. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Kumulovaný pokles do roku 1993. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. 13. štruktúrnych defektov a pod.1. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. stabilizácia ekonomiky. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. čiže otvoreným rastom cien. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. vyvolal mnoho diskusií na tému. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. kedy končila transformačná depresia bol 25%. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi.

Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. že existovala snaha o obozretnú. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. a 3. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. pokles tvorby HDP. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. skôr reštriktívnu fiškálnu. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Problémom sa však stalo. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Nadmerný podiel výroby polotovarov. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. aj keď miernejším tempom.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Neexistovala 150 . Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. čo vyvolalo silný rast dovozu. Pre celú túto etapu je typické. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. 2. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Vznik nového štátu k 1.1. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Reformný proces sa však spomalil.

To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. preto šlo o rast „na dlh“. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. ako aj k silnému nárastu investícií. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. rozvojových impulzov a pod. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch.4 III. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. 151 . z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ale len v tom prípade. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Preferoval sa silný ekonomický rast. V ekonomike sa viac investovalo. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. ani proexportného účinku týchto investícií. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. 13.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti.1. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým.

zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. kým dopad na ceny bol podstatne menší. ktorý stratilo v roku 1998. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní.5 IV. tepla. dopravy. pričom nebol dôvod predpokladať. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. resp. plynu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Ceny elektrickej energie. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. 13. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Po nástupe novej vlády. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. ako aj takmer 152 . neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. ktorá sa nevedela zjednotiť. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. spôsobila. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. od októbra 1998 do januára 1999. Rôznorodosť koalície. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu.1. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie.

úpravy nepriamych daní. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. na rozdiel od roku 2002. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. že prijaté opatrenia boli úspešné. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. 13. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu.6 V. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie.1. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Stabilizoval sa ekonomicky rast. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ.

realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. v zdravotníctve. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. znižujúcej sa miery inflácie. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Vstup Slovenska do EÚ. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Ďalším domácim faktorom. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. 1. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín.Hospodárska politika daní. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. v súdnictve a v školstve. ako aj zahraničný dopyt. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. hoci mala klesajúcu tendenciu.

Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. V júni 2006 sa konali voľby. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. V roku 2005 sa ukázalo. stavebníctvo. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. koncepčne inak zameraná. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. verejná správa. zdravotníctve. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. sociálne a osobné služby. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Rok 2006 bol rokom. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. ostatné spoločenské. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. obchod a priemysel. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval.Hospodárska politika bilancia služieb. meraná indexom spotrebiteľský cien. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Jediným sektorom. Dynamický rast hospodárstva. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. prenájom a obchodné činnosti. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. poštách a telekomunikáciách. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. boli ceny potravín. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. školstve a doprave. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Ekonomický rast bol vyvážený. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Cenová úroveň. vysoká investičná aktivita. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 .

Ako už bolo spomenuté. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Aktivita 1. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Povinné zadanie č. etapu. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. 4 1. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Dá sa povedať. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. ceny pohonných hmôt.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. že rok 2006. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Pre roky 1998. Súčasnú vládu. 156 . Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. trhových služieb). ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. 2. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

: Politológia pre ekonómov. ISBN 80-7261-094-5. Sociální politika v ekonomické praxi. Praha: SPN. 2000. M. ISBN 80-7169891-1 158 . HABÁNIK. M. N. Ostrava : Sokrates s. 2004..V. KUBÁTOVÁ. J. Beck. 2003. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. R..: Štátny rozpočet. Bratislava 1998. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Makroekonomika a nová makroekonomika.r. 2005. 2005. K. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. 1994. [21] MANKIW..55-5 [19] LIŠKA .: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov.. A. V. Praha : Management Press. Praha : Victoria Publishing.. J. – KOTLÁN. HOMBURG. J. J. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.. G. – FARKAŠOVSKÁ.: Makroekonómia. a kol.: Dane podnikateľských subjektov.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. 2005. K.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.V. Praha : Oeconomica VŠE 2005. D. středně pokročilý kurz.: Dejiny ekonomických teórií. J. a kol. V. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. Trenčín. Bratislava : Kartprint. I. 2003.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. Praha : Professional Publishing. Bratislava: Elita 1995.: Základy makroekonómie. 2005. a kol. S. Bratislava : Iura Edition.. V. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.: Makroekonomie. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.: Makroekonomie. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. 2006. a kol. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. 1995. Diplomová práca. HABÁNIK. 2004.: Zásady ekonomie.: Makroekonomie. H. 2004. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ.o. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ.: Sociální politika. J. M. 2003.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. a kol. J. SOFA.: Hospodářská politika. Košice : Technická univerzita v Košiciach..: Makroekonomie. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. R. TnU AD. 2007. Bratislava iris 2002. TOMŠÍK. Ekonomická fakulta. ISBN 80-88715. Fiskální politika. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. S. M. Praha : Oeconomica VŠE. Praha : C.: Makroekonómia. B. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. KOGANOVÁ. B. Bratislava : Iura Edition. Praha : Grada Publishing. Žilina : poradca podnikateľa. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. FELDERER. Praha : ASPI. 2005. 1998. Bratislava : Iura Edition. M. Fischer.

: Ekonomie veřejného sektoru.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. Praha : C.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. M. V. 2003. súťaživosti a protimonopolnej politiky. sociální politika. Beck.: Ekonómia. 2000.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. 2004. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. E. 2005. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. J. E. A.. – NORDHAUS. T. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. – ŽÁK.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. P. M. Z.r. T. M. D. M. Brno : Masarykova univerzita.: Protimonopolná politika. Praha : GRADA PUBLISHING.: Makroekonomie v kostce. I. Bratslava : Ekonóm. 2001. A. A. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. 2006. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 2002. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. Praha : Portál. 2002. Praha : Management Press. 2001. Bratislava: Sprint vfra. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.: Hospodářská politika. Frýdek-Místek : 2002. Bratislava : Iura Edition. M. – ŽÁK. V. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. P. Praha : C. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. nezaměstnanost.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. s.: Hospodářská politika. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. 1997. F. BEBLAVÝ. 1999. a kol.o. 2000. 2005. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. H. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. 159 .: Centrální bankovnictví. a kol. A. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. Praha : Grada Publishing. I. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Bratislava : SPRINT. 2006. MAREŠ. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. H.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.: Sociálna politika. 2003.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Bratislava : Elita. W.: Sociálne zabezpečenie. Bratislava : Sprint vfra. Praha : Grada Publishing.: Hospodářská politika. 2004. 1997. 1996..: Trh práce. Praha : Management Press.. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Z. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. A. P. Bratislava : ÚS a SE SAV. 2007. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. Beck.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. E. Vědecká monografie. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. M. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. makroekonómia. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.

ISBN 80-89143-36-9 160 .: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. J. a kol. Bratislava : Mekury spol. 2002. P.: Environmentálna ekonómia. [44] URAMOVÁ. 2002.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. Ekonomická fakulta.o. Bratislava: SPRINT. Diplomová práca. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2006.: Hospodárska politika. Bratislava : SPRINT. 2005. 2005. P.Hospodárska politika Studia Oeconomica. 2005.: Tvorba a ochrana životného prostredia. E. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. s r. M. Bratislava : Ekonóm. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Košice : Technická univerzita v Košiciach. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. a kol. P. 1994.. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ.: Trh práce a jeho nedokonalosti.: Teória a prax hospodárskej politiky. a kol. Ekonomická fakulta. [48] VINCÚR. K. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. 2003.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-8083-057-6. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. Praha : Victoria Publishing. L. V. 2007.: Hospodářská politika.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. 2004. a kol. 2001. Bratislava : SPRINT. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. M.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful