HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

............. 14 Racionalita cieľov....................1 1........................................ 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .2 3......... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika...1 2.......... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ..7 1..........1 2.................................................... 32 Liberálna hospodárska politika.3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................4 1..........3 2......................................1................ 35 2........... 25 1..........3................................................................................... 21 1........2 2.........................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ............................4 2...................2 Koncepcie hospodárskej politiky ..... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ............................................. 28 Formovanie hospodárskej politiky ............. 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .............5 2.................... 22 Hranice hospodárskej politiky ....................... 27 Zrod hospodárskej politiky. 35 Intervencionistická hospodárska politika ............................................................................................................................................................ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ................................8 1.................6...3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.............. 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.6...................... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku .................................................................................9..........................................5 1.2.............................................. 14 Všeobecné a tradičné ciele ...... 24 Informácie pre hospodársku politiku.. 3.............................................................................................2......... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ................. 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........2 1...1...... 42 3.....1...................................................................................................................................................2...............1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ........................................2 3..................................................1.................................................................6.. 1......................................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ...................3 1......1 .......3......... 39 Stabilita a rovnováha ...................... 17 1.....................2 1. 19 Typy hospodárskej politiky .............................................................................................. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ............1 3......... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ........................... 39 Ekonomický cyklus .............1 1.........................................................................................6 Nástroje hospodárskej politiky ..............1 1..........Hospodárska politika Obsah 1................................2 1......................... 34 2......... 13 Ciele hospodárskej politiky .......1.1 2............................ 2.............

.... 48 Vládne výdavky...............2 5.7................... 58 Efekt vytesnenia ..........................................................................3 4......3 3.................................2 4.4 4.........................2 4.................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ........................................... 47 Ciele fiškálnej politiky ..................................... 53 Rozpočtový schodok .................................................6 4......................................................3......3 Ciele stabilizačnej politiky .........................2... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky............ 47 Fiškálna a rozpočtová politika .... 54 Daňová reforma..................................3..5 5............................................ 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .........................3.....2 3.................................................4 4...... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA................................. 42 Nástroje stabilizačnej politiky ...........4.........1 4..7.............................1 4.......... 5............................. 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky..... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .......... 69 ...3........1 4.1 4......... 57 Problémy načasovania .......................2 4......................................................................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike....................1 5....................................................................................................................Hospodárska politika 3.......................3........... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .. 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách..........................................................................................5 4...........................................................................3.........5...................2 5...............1 5.................................................................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.........7 Typy fiškálnej politiky ........................1 5.....................................................................................1 3................................. 68 Nástroje menovej politiky...................................................4 3.......................7................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku....... 59 4..4 4. 49 Zmeny daní.3..................4 Typy menovej politiky ...4................................ 4......................3 4......................................3................................................................................................3.... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.....................5.............................................................. 61 Priame nástroje menovej politiky............................................3 5.......................3 MENOVÁ POLITIKA ....................4 4......... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ............2 4..............................................3................. 48 Nástroje fiškálnej politiky ........... 56 4........................................................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .....7................................. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky....................3...................................7.............1 4.....................................2 4..................... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu............................................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky............................................................ 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky . 63 5..............................

................................................................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky .....................................................................5.........2.... 72 Dilema centrálnej banky..........1...........1 6......... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .......................................... 81 6...................3 7.....5 Platobná bilancia ...................................................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky............................1 7........ 95 Nástroje štruktúrnej politiky............................................1 7....................... 93 7...............................2 7...........................................................5 5..... 84 Devízový kurz .............. 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ...........................2 7.3 6...............1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........... 95 Ciele štruktúrnej politiky....................5............................ 7............. 85 Vyrovnávacie procesy ...... 91 Štruktúrne zmeny...........1 6................................. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...........................4........................................................... 101 ................................1 6.............5 7.......................................1 6...2 6......................4 7.................. 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.......................................6 7..Hospodárska politika 5.....2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku.......................................................... 87 Teoréma lokomotívy ........4................3.....1 5................6............5..................................................................1 6....................2 7........................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ..........2.... 89 6..........................................................................................3...............4................................................................................... 98 Druhy štruktúrnej politiky..........................4 6.................. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ..............................................................................3 5.......... 99 7...............................................................................................................2 5............... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .......................................................................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ................1 7............. 91 Východiska štruktúrnej politiky ......3 7.... 6.............. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky....... 96 Tradičná štruktúrna politika ..................4....................4.....................................1.......................................................... 88 Princíp importovanej inflácie .. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky................. 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ....6.......................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ...6 6................. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .........1..................... 92 Konkurencieschopnosť...............2 7.......................................3...1................................................................... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ...................2 7............. 91 Štruktúra ekonomiky ....2 6....................................................................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .........7 Prístupy k štruktúrnej politike ......... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........................................1 6.......

.... 123 10................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .....................5..................... 106 Formy obmedzovania konkurencie .....................................................................................7 9..............................1 9. 122 10.................................. 129 ............1....... 110 Stupeň koncentrácie.... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ........... 124 10................5................................. 105 Relevantný trh ............................... 123 10........... 8..........3 9.................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.........................2...............5 Funkcie sociálnej politiky....................................................................................2..........................1 9.................5............................................................3 8.........................6........ 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky .2.........1 8..........1....................................................... 122 10............................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti...............2 8.....4 8..2........... 114 Meranie nerovnosti ........ 124 10..................... 109 Štátny zásah alebo regulácia...........................................1..............................1...................................................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...... 112 8............................................. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ...2 9...................................... 107 Zneužitie ekonomickej sily.........6...................................................................................................................6.........6 8. 119 10..............................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ...............2................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.........1 Sociálna politika .................................................2 Politika zamestnanosti ....................................................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .............. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA............. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .........................1............3 8................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ...............................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ........................2 8...............................................1 8....4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ... 115 Lorenzová krivka...... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.........2........................1..........4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ...2 8....5.......... 125 10....................................1 8... 127 10..................2 Vymedzenie sociálnej politiky .......... 117 9...................3 8........................................................... 127 10........................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti........................... 112 Larnerov index........................ 126 10......Hospodárska politika 8............. 9................................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .. 116 Giniho koeficient ........................................................................................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ................................................ 128 10.............................4 Princípy sociálnej politiky.......................................................4 8................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE................... 122 10.

.... 139 12..............4 Rating ............. 148 13.......................................5 IV..........1.. 158 ...............2....................1........ 130 11.......................................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ............................ 133 11..................................... 132 11...... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA........ 129 10..............1 Východiská environmentálnej politiky.................... 132 11......................1 Tempo ekonomického rastu ....................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ............................1...........................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...........................................................1.........................3 II..........1...... 148 13.................................. 151 13..................................2 I....................2 Vymedzenie environmentálnej politiky .....................................................1 Východiskový stav (do roku 1989) ............ 146 13......1................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA........ 139 12......................................................................................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...............1....................... 135 11................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ........................ 132 11.............Hospodárska politika 10................... 139 12.................1................. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ..................1................ 133 11........................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .......... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).........................................................2. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)..................... 140 12................................. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ....................................................................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .........................6 V.............. 141 12.................................................. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....................1.............2 Magický n-uholník . 152 13..1 Životné prostredie a ekológia ...........................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ........................ 146 13.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky...................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska........1.................................4 III.1............ 137 12......... 149 13..... 143 13..................................

Daniela Bartková. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. PhD.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Němcovej 32. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Ekonomická fakulta. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach.

Je pochopiteľné. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. napríklad kultúrou. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. históriou vývoja. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Predstavuje súhrn cieľov.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. 1. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. t.j. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. P. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. spoločnosti a štátu. ktoré súvisia tak s tvorbou. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. to znamená na konečné použitie.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. náboženstvom a pod.Hospodárska politika 1. nástrojov. 10 . v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité.

Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. poľnohospodársku. štruktúrnu. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. sociálnu a medzinárodnú situáciu. postupoch a inštitúciách.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. menovú. nástroje a ciele pôsobenia. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. V rámci politiky. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ciele a nástroje. jeho organizácia a chod. dôchodkovú. priemyselnú. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. vonkajšiu obchodnú. politické a aj právne. ktorými sú hospodárstvo a politika. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. sociálnu. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať.: fiškálnu. stabilizačnú. regionálnu. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Je preto vedou prierezovou. sa 11 . obchodnú. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. investičnú a ďalšie. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Každá čiastková politika má vlastné metódy. kritériá. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. spôsoboch. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. napr. subjekty. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov.

ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. A. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. M. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. s. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy.: Hospodářská politika.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.. – 3. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. ktoré obsahujú ekonomické.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. 13) Na Obr. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. 1. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. princípy. Prostriedkom politiky je politická moc. 12 . Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. 1. opatrenia a koncepcie.

) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. funkciami a cieľmi. resp. výskumné. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. politické strany. daňová sústava a pod. Patria sem veľké podniky. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci.Hospodárska politika 1. menových agregátov. ako nositeľ hospodárskej politiky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu.). ale majú priamy alebo 13 . sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Štát. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). inštitúcie protivážnych síl. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. centrálna banka a ďalši inštitúcie. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. na jej realizácii a kontrole. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. ale aj masmédia. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. súdne inštitúcie. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. vláda. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. podmienok podnikania. úrokových sadieb. vykonávať ich a aj ich presadzovať. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. odbory. vedecké inštitúcie. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. K subjektom decíznej sféry patria: parlament.

ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. 1. ktoré majú byť naplnené. ktorí sa snažia presadzovať ciele. politických strán. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. blahobyt a bezpečnosť. pokrok. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. ktorí majú rozličné ciele. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. ktoré považujú za dôležité. Nesmie obmedzovať slobodu iných. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. resp. nadnárodné organizácie. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. istotu. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. je nevyhnutné. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. udržanie demokracie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. hlavne hospodárske zväzy. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Kategória ekonomickej slobody znamená.3. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Sloboda sa chápe ako stav. 1.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky.

Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. tradičné ciele. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. M. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. problematika rozdeľovania dôchodkov. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. 92) Hospodársky rast. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. len o zameraní trendu. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. „zrýchlenie rastu“. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. ale hlavne v ústavách. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu.: Hospodářská politika. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. A. a spája sa s ním. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. zloženia vlády. Optimálny alebo primeraný rast 15 . ktorú charakterizuje Obr. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Lorenzovej krivky. distribučnej spravodlivosti. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. s. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase.2. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. 1. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. – ŽÁK. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. 1.

Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. 155) Obr. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. 16 . Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov.: Hospodářská politika. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. resp. ktoré v súčasnosti. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. 1. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. s. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. tak vnútornej ako aj vonkajšej. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Nízka miera nezamestnanosti. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. získavajú na svojej dôležitosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. 1. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. T. rovnováhu cien a stability meny. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. ktoré týmito vrcholmi sú.

rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. Phillipsová krivka). resp. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. vzťah identity. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. dopĺňajú sa. systémové. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. expanzívne. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. napr. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. bežné. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. nepriame. konkrétne danom období. • • 1.2 Racionalita cieľov.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. vzťah konfliktnosti. liberálne.Hospodárska politika 1. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. vzťah komplementarity. napr.3. vzťah neutrality. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. (napr. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. − spôsobu aplikácie. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. 17 . protekcionistické. ktoré medzi cieľmi existujú. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. meniť a kontrolovať. reštriktívne. navzájom sa posilňujú. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. regulačné. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni).

zmena colnej tarify). dovozná prirážka. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. krátkodobé. lokálne. ktoré nastali v hospodárstve. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované.j. sektorové. ale aj od postojov ekonomických subjektov. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. rezortné. všeobecné a špecifické. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. obmedzujúce. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. nástroje a ciele. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. atď. požiadaviek. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. priestorovej. odvetvové. od predpokladanej reakcie. t. ďalej z cieľového stavu. a nakoniec aj organizačných. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. výmeny alebo spotreby. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. sankčné. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. rozmeru použitia zvolených nástrojov. medzinárodné. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. menia len veličiny. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Nástroje. rozdeľovania. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. ktorý sa má dosiahnuť. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov.Hospodárska politika − časovej. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. základné a odvodené. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. zabraňujúce. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. priame a nepriame. 18 . Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému.

Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. 19 . vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. resp. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. stred a ľavica. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Vzťah nástroj. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov.Hospodárska politika 1. Ak tomu tak nie je. časové obdobie. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Za základné formy sú považované pravica. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. systémovo podporujúce opatrenia. 1. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády.

Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. výkonnú a súdnu. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. sociálnu politiku. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. štruktúrnu politiku. zvykové správanie sa. 1. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. menovú (monetárnu). administratíva. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. akokoľvek spontánne vzniknutý. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Hospodársky systém. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti.6. Problémom je.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. právo. napodobňovanie či vytváranie precedensov. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy.Hospodárska politika 1. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. normy konania. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú).6. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. deľby moci na zákonodarnú. ako sú vžité konvencie.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému.

Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. že sa obhajuje existencia tzv. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. a navyše. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. ale sú to stanovenia zásad. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ktorým by sa sama nepohybovala. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. 21 . že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. prípadne strednom časovom horizonte. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. − obmedzovať dvojité zdanenie.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky.6. 1. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. ďalej prešetrenie. obmedzenie v rozhodovaní napr. pri drogách a pod. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. regulácia cien miezd.). ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. sústavných rozpočtových deficitov. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť.

K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. ktoré z členstva vyplývajú. sa podieľa na realizácii rozhodovania. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Veľké záujmové skupiny. Napríklad krajiny. zúčastnené 22 . čím automaticky koordinuje ich činnosť. Byrokracia. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. 1. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. existencia byrokracie. konkurencieschopnosť krajiny. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. chrániť spotrebiteľov na trhu. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Každá krajina. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ako zvláštna skupina. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. priame a tajné voľby. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Znamená to. Slobodné. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Byrokracia je systém. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. demokracia a politický pluralizmus. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. je jej umožnená. ale aj cenovú hladinu a iné. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. pri nedostatočnej kontrole.

kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. majú veľkú dôveru ľudí. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. 1. Nevyužitie politického kapitálu. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. že novozvolené vlády (najmä tie. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. 23 . ktoré sú k dispozícii a pod. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). skutočnosť. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. V podstate ide o to. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky.j. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. dominancia praktickej hospodárskej politiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Znamená to. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe.

najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. ale môže mať aj charakter administratívny. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. 24 . sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. resp. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. prognóza – plánovanie. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. 1. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Ide o zistenie toho. určitej normy. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. rozhodovanie. fáze prognózy – plánovania. V druhej fáze. Kontrolou. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré by mali byť známe verejnosti. ako aj časových oneskorení. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. implementácia a kontrola.4. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy.

Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. poznávacie 3. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.. 1. hospodárske aj vedecko-technické). Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. životného štýlu obyvateľstva. politické sociálne.. administratívne 4. (2007) s.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. resp. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. o ktoré má vláda záujem. analýzou rovnováhy. 5. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku).implementácia 5. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy.9. rozhodnutia 4. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. 2. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. demografické. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . analýzou spotreby. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. hodnotového systému obyvateľstva). prognóza – plánovanie 3. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov).4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. analýzou vonkajších vzťahov. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. na znalostiach a intuícii odborníkov. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. 1.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. analýza 2. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). a kol. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.kontrola Časové oneskorenia 1. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. efektívnosti národohospodárskych procesov. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.

Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 26 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 3. Záver V tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Aktivity 1. 2. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.

Definovať koncepcie hospodárskej politiky. čo je potrebné pre trhový systém. rokoch 20. Hospodárske krízy. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. Tým. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . ako napr. 2. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov.1. ktoré by jej vznik neovplyvnili. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Pre klasikov platilo.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. ale najmä klasickej ekonomickej školy. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. 2. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Mnohé argumenty boli skôr proti. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. považujeme ju za vedu pomerne mladú. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Neznamená to však. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. udržiavať spravodlivosť. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. svetovej vojne. neúrode alebo vojnám. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. dopyt ako taký. storočia. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. hospodárska politika je vednou disciplínou. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Jedným z podstatných momentov. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. Až Veľká svetová hospodárska kríza. v 30. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. formovala v podstate až po 2.Hospodárska politika 2. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. že jediné. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky.

ako aj daňové sadzby a ich zmeny. začiatkom 30.Hospodárska politika New Deal. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. Keynesa. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. avšak ešte neucelená. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. stanovovali minimálne mzdy. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. New Deal nebol ucelenou koncepciou. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktorá priniesla zmeny v tom. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. storočia vznikla v USA prvá. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. maximálny počet pracovných hodín atď. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. M. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. rokov 20. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu.1. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. 2. J. M. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ceny. zavádzali niektoré formy plánovania. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. do ktorých predtým nezasahoval.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. rozsah výroby. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. − potvrdil sa poznatok. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. regulovali konkurenciu. intervencionistická koncepcia New Deal. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. uvažovalo sa s tým. 28 . ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. storočia.

Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. 2. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. potvrdilo sa. efektívnej miere. politikou „Stop and go“ a v 60. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém.j. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. akceptuje systémové opatrenia. V 50.. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. rokoch prostredníctvom „New Economics“. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. daní. spotreby. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ekonomiku v stagnácii. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom.1. Kanady a Veľkej Británie. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. investícií. Po 2. že teória.. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. neoklasická syntéza. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. jeho výšky a štruktúry. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. zamestnaneckých zákonov. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. atď. úspor. atď. rokoch bola realizovaná tzv. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. bankovej politiky štátu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Hospodársku politiku. 29 . neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. rokoch minulého storočia. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. štát blahobytu.

4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. ktorá má zabezpečovať životný štandard. ako aj na strane súkromného sektora. tretej cesty. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. na ochranu zdravia a získanie vzdelania.1. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. rokov 20. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. rokoch vo Francúzsku. že každý občan má právo na dôstojný život. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. o vývoji cien. tzv. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. ktorý verejne vyhlási. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. vykonávacieho plánu. rokoch 20. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické.60. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. Vychádza z toho. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. spotrebiteľov. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. 2.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). zástupcov výskumu. konkurencie. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. krajine. . K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. najmä Švédsko. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Holandsku a Japonsku. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 2. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou.1. Je to snaha o nájdenie tzv. 30 . ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. storočia. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. teda právo na prácu.

ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. teóriou racionálnych očakávaní. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. ekonómiou strany ponuky. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. že najdokonalejší nástroj. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Za predpokladu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Podľa tejto rovnice. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Friedman. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. množstvo peňazí v ekonomike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu.

ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. 20 2. Buchananom.1.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorý bol presvedčený o tom. že ak poklesnú dane. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A.: Hospodářská politika. M. ktorá sa sformovala koncom 70. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. ako aj súkromných subjektov. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. – Žák. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. rokov 20. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Tab. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. I. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Ekonomickým smerom. 2.Hospodárska politika produktu. s. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.1 Porovnanie keynesiánstva. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Laffer. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky.

Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. 33 . Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Medzinárodný menový fond. Medzinárodná organizácia práce. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. formulácie cieľov transformácie a 3. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. 2. trhu a svetových peňazí. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. svetového obchodu. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. analýzy východiskového stavu ekonomík. Tab. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Koordinácia svetovej. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. a mnohé iné. 2. prístupu k progresívnym technológiám. Medzinárodná finančná spoločnosť. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov.

ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Intervencionistický postoj je ten. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. harmonický. myšlienkové a ideologické korene.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorá má väčšinou špecifické filozofické.Hospodárska politika Tab. Trhový systém je chápaný ako stabilný. intervencionistický. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. 108 a 109 a Vincur 2. liberálny a 2. Liberálny – trhový postoj je ten. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. 2.

storočia.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. 2. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. že trh sám. vytvárania konkurencie. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. pružnosť. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Dominuje názor. ktoré sa uplatňujú od 70. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. rokov 20. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. vyrieši hlavné otázky čo. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. uspokojuje aj potreby iných.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom.2. že sleduje vlastné záujmy. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. povzbudzuje podnikavosť. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. ako aj intervencionistických koncepcií. storočia. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. Existencia monopolov. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. 2. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. rokov 20. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie.2. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. ako a pre koho vyrábať. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. vyrovnaný štátny rozpočet. ktorá je podriadenou politikou. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. individuálny výkon a slobodu. čo má za dôsledok vznik 35 . Každý hospodársky subjekt tým.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu.

Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 108) 36 . Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. francúzsky model a pod. Obr.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK.: Hospodářská politika. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. s. M. A.) Obr. 2.

SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. 188) Aktivity 1.).2.2. fyziokratizme a klasickej ekonómii. 37 .2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. keynesiánstve. T. s. monetarizme.. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 2. ekonómii strany ponuky.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.: Hospodářská politika. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. 2.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. ktorá je charakteristická pre systém. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. ktorý je schopný účinne. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Charakterizovať stabilizačnú politiku. 3. resp. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. 39 .Hospodárska politika 3. 1. nerovnováhy v ekonomike. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. 3. Stabilita je vlastnosť. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy.

napríklad podľa toho. M. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. či ide o impulzy.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . ako aj cyklické výkyvy. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. s. jednorazové alebo sústavné. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. K . Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3.: Hospodářská politika. šoky alebo poruchy náhodné.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. 3. A.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. Tak štruktúrne. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.1. 3. 40 . – ŽÁK. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. 137) 3.

3. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). – ŽÁK. M. s. a pod.) − oneskorené. ako aj jej budúci vývoj. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá.: Hospodářská politika. počty vydaných stavebných povolení a pod.2. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. na rozdiel od ekonomického. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. je vopred známa. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. A. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. Dĺžka politického cyklu. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr.). ceny výrobkov. spravidla trvá 4 roky. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. 121) 41 . − súčasné.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. miera zamestnanosti. miera nezamestnanosti. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia.

aké poruchy v ekonomike existujú. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. ale aj celosvetová ekonomika. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. 3.3. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. eliminovať. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.Hospodárska politika Graf. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. . Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. 3.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. neustále menia. čo znamená tak pozitívne. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. vysoká miera zamestnanosti. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky.3. Dôležité je zistiť. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ktoré vláda používa. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. resp. resp. ako nástroja hospodárskej politiky. Mnoho nástrojov. 42 . Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability.

vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . AS. J. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. rast HDP. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. − dôchodková politika.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. AD. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. M. M. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu.Hospodárska politika 3. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. ktorá je formou protiinflačnej politiky.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. podpory spotreby znižovaním daní.3. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku.3. 3. úroková miera. ako považujú ekonomický systém za stabilný. že každý nástroj má svoj časový priestor. − vonkajšia hospodárska politika. menovej. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. − menová politika. 3. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3. napr. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.

deflačná medzera. inflačná medzera. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.j. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. vytvára sa tzv. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. ako to zobrazuje Graf 3. V prípade.1. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. 3. M. t.: Hospodářská politika. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. 44 . 3. Tab. s.4.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. – ŽÁK. vytvára sa tzv.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. A.

bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. nízkym deficitom ŠR.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. čo znamená. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Východisková úroveň rozvoja. 45 . pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk.5. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. 3. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Snahou tejto koncepcie je to. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.

5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. 2. ekonomickom raste.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. čo je predpokladom budúceho rastu. 3. 46 . Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Aktivity 1. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. zamestnanosti a nezamestnanosti. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí.

Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. 47 . Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií.Hospodárska politika 4. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Napriek tomu. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. 4.

Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. 4. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. znižovanie nákladov a hospodárnosť. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. − poistenie v nezamestnanosti. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. infláciu. rentabilita. čím napomáha menovej stabilite. vonkajšie ekonomické vzťahy). rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ktoré majú proticyklický charakter.Hospodárska politika 4. nezamestnanosť. aby sa presadzovala efektívnosť. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. − dotácie bytovému hospodárstvu. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. opatrenia. ide o cielené opatrenie. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi.

ale len nominálne. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. V recesii. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. V konjunktúre. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. ktoré domácnosti neusporia. čo zníži ich celkový dopyt. ale trvá aj v ďalšom období. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. dôchodky sú v nižších pásmach. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. e= 1 1 − MPC 49 . 4. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť.3. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. rastie aj úroveň zdanenia. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. keď príjmy klesajú. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. teda od množstva finančných prostriedkov. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania.

zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. V ekonomike tak vzrastie spotreba.3. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . a teda agregátna ponuka sa posunie doprava.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. ale aj na strane agregátnej ponuky. 4. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. ale aj úspory a investície. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. Vzhľadom na to. Zníženie daní spôsobí. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. zvýšia svoje výdavky len nepatrne.3. 4. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Ak vláda zníži dane. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.Hospodárska politika 4. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Výsledkom je. Tento vplyv 50 . že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. je vhodnejšie. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry.3. Ak vláda zvýši dane. zvyšuje tým množstvo peňazí.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.

4. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. 4. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si.: Teória a prax hospodárskej politiky. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Podľa toho. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. a kol. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. 51 . Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. 4.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. hlavne pri zmenách daní. čisté dane.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. P. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. 4.1. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.4. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. (2007) s.

ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade.2.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.1 vpravo). Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. 4. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Vzhľadom na to. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.2. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. ktoré sa použijú 52 . aktivizuje voľné zdroje.1 vľavo). produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. resp. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky.

Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. bezpečnosť a iné. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. zrušenie dotácii. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. napr. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. 4. obmedzenie výdavkov na obranu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. 53 .4. resp. a to v jej raste. prípadne znížiť rozpočtový deficit. realizuje fiškálnu reštrikciu. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. reštriktívnu fiškálnu politiku. 4. ale posunie sa do bodu E2.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Ak uvažujeme s tým. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku.

ani nespotrebúva národný dôchodok. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. ciel a poplatkov. dávok. 54 . len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. ako aj na strane príjmov. Štátny rozpočet nevytára. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. pomocou zákonných noriem. resp.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. resp. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. 4. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. dochádza k dezinflácii. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov.3. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. nastáva pokles cenovej hladiny. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.

Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Pasívny schodok vzniká na základe javov. celkový hospodársky pokles. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. bez ohľadu na to. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. napr. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Fiškálna expanzia realizovaná. ale z dlhodobého je záporný. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. vládny populizmus a iné. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. prílišná expanzívna politika. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Táto definícia však nie je presná. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. za inak nezmenených podmienok. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. v dôsledku zníženia daní. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády.5. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. 55 . Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. na strane výdavkov.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. pri peňažnom krytí potom k inflácii. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. musí nutne viesť. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. prírodné katastrofy. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. napr. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. ktoré na rozdiel od súkromných financií. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. 4. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz.

56 . či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. 4. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania.4. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. dôjde k malému rastu reálneho produktu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. ale je to málo častý prípad. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. ktorá je často vládami realizovaná. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Zvyšuje sa tak monetárna báza.Hospodárska politika 4. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Vedie k mnohým problémom. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.5. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. prípadne sa zvýši len nepatrne. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. ako sú napr. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu.

Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. ktorý trvá medzi tým. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. 4. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. inou sú možné politické nezhody v krajine. kedy si ekonómovia uvedomia. že nastala.4 Daňová reforma 4. kedy si vláda uvedomí.7. Existuje určité časové obdobie.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. Vo všeobecnosti možno povedať. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. 57 .Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas.

7. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Ak centrálna banka. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. resp. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. 4. Po určitom čase. aby prilákali hlasy voličov v období. 4. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky.7. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.Hospodárska politika 4. dochádza k tomu. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. 58 . ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čo spôsobí. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. že stúpne dopyt po domácej mene. že expanzívna fiškálna politika.7. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. zvyčajne až po voľbách. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. keď sa blížia voľby. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami.

Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Problém vzniká vtedy. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. 59 . ak je zabezpečovaný importom. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická.7. 2. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy.Hospodárska politika 4. Stanovte problém ekonomiky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. ktorý. Povinné zadanie č. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Ak rastú vládne výdavky. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. a tiež to. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Dostupné na internete. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. ktorý chcete riešiť.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. 3. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Aktivity 1.

ktoré je determinované jej postavením. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. nástrojov a inštitúcií. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. vzťahov.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky.Hospodárska politika 5. ktoré sú jej nositeľmi. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. 60 . O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. funkciami a cieľmi. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Je spojená s pojmom peniaze. 5. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. ktorým je centrálna banka.

ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. stabilizácia finančných trhov. menový kurz. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. resp. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. dopyt a ponuka peňazí. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). menového kurzu. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). rovnováha platobnej bilancie. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele.Hospodárska politika 5.2. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. 5. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. hospodárskeho rastu. úrokových sadzieb a pod. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. platobná bilancia. podpora rastu zamestnanosti. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Zmena peňažnej 61 . vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. napr. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória.

tych rokov 20. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. tiež podstatným dôvodom. 62 . Výhodou cieľovania inflácie je. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. že ho dosiahne. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. repo sadzieb). Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. ale neovplyvňuje ju priamo. Ide o stratégiu boja s infláciou. Nevýhodou je predovšetkým to. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Začiatkom 90.

ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. podľa intenzity na operatívne. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ.: Hospodářská politika. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. 5. – ŽÁK. s. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. M. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. priame a nepriame. ekonomické. 47) 5.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 63 . Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. bežné. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. I. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. napr. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. permanentné a občasné.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr.

Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky.Hospodárska politika 5. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. úrokové limity. Medzibankové odporúčania. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. by táto sadzba mala klesať. Stanovujú maximálny rozsah úverov. úverové limity. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Odporúčania 64 . povinné vklady a medzibankové odporúčania. ako priamy nástroj menovej politiky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Používajú sa výnimočne. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil.3. výzvy a gentlemanské dohody. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. či objem poskytovaných úverov. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery.

REPO operácie a switch operácie. pokles inflácie. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. pokles zamestnanosti. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň.3. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Priame operácie na voľnom trhu. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. 5. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Jednotlivé banky si napriek tomu. diskontné nástroje. znížia ponuku úverov. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. čiže množstvo peňazí v obehu. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. 65 . znížia tak svoje úverové kapacity. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. prečo sú pomerne často využívané. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere.

v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. reeskontné úvery a lombardné úvery. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorá má problémy s likviditou. limit objemu úveru. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Členíme ich na bežné. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. 66 . Lombardné úvery sú krátkodobé. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti.

nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. pokles zamestnanosti. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. pokles miery inflácie.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Lombardná sadzba je najvyššia. čím sa zníži ponuka úverov. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. resp. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. rast zamestnanosti. čo je prvok nepriamych nástrojov. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Priame kurzové intervencie znamenajú. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. čo 67 . Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. rast miery inflácie. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. pokles zamestnanosti. pokles miery inflácie. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. základná úroková miera. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu.

ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu.3. Všeobecne sú na ústupe. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. 68 . Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Konverzie predstavujú promptný. bez ich reálnej zmeny. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. odporúčania a gentlemanské dohody. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. odporúčania a gentlemanské dohody. výzvy. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. resp. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. intervencie na devízovom trhu. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. diskontné nástroje.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. 5. na ktoré sa vzťahujú. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.

Hospodárska politika 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 .1. obdobne ako politika fiškálna. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. stabilita menového kurzu domácej meny. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. 5.2 Schéma menovej politiky Podľa toho.2. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. stabilita finančných trhov. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.4. stabilita úrokových sadzieb. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. podpora zamestnanosti. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5.4 Typy menovej politiky Menová politika. 5. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. realizuje určitý typ menovej politiky. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.

Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka 70 .3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).

klesá výmenný kurz peňazí. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. znižuje úrokovú mieru. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Vzhľadom na to. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. a to v jej raste. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. rastie agregátny dopyt. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Zvyšuje sa export. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. rastie zamestnanosť. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. Zároveň. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. resp. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. 71 . ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. prudko rastie cenová hladina. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. ale posunie sa do bodu E2. ak uvažujeme s tým.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Ak je ekonomika prehriata. Multiplikátory. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť.

Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. realizuje menovú reštrikciu. 5.4. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. resp. reštriktívnu menovú politiku. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.6.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.

len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. t. resp. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.4. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. dochádza k dezinflácii. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. 5.j. 73 . nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).

regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. 49) 74 . Vľavo je znázornená situácia. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. – ŽÁK.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. regulácia peňažnej základne 2. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. vládne výdavky 4. s.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. dane Agregátne výdavky Obr. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. M. Dôležitý prvok.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. 5. I. Nasledujúci obrázok znázorňuje. 5. transfery 5.: Hospodářská politika. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1.

Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. 5. Klasický prípad nastáva. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Vzhľadom na to. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. na základe využívania peňažných vzťahov. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Sleduje základný cieľ. Pasca likvidity nastáva. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. že môžu samostatne prijímať opatrenia. ale iba na pohyb úrokovej miery. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. 75 . Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. menová politika nemá žiadny vplyv. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. vládnych investíciách a pod. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Môžu byť obe expanzívne. Z vyššie uvedeného vyplýva. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Vzhľadom na to. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Ide o dva extrémne prípady. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu.5. že oba nástroje pôsobia inými cestami. ale iba na pohyb úrokovej miery. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

s. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. 79 . Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. napr. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). 6. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. resp. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. – ŽÁK. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. A. M. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. štátne úvery na vývoz. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie.: Hospodářská politika. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu.

ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. rastie podiel spracovateľského priemyslu. ich výstavba alebo rozširovanie. mobility kapitálu. oficiálne a ostatné súkromné služby. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. doprava a skladovanie. neviditeľnom exporte. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické.j. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. bankovníctvo. školstvo.1. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. nákup podnikov v zahraničí. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. opravy. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. cestovanie. právne služby). Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. komunikácia. financie. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. sociálne (napr. v tzv. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. 80 . hotely. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. účtovníctvo. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. reštaurácie). strojov a zariadení a pod. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii.Hospodárska politika 6. vojenské. zdravotníctvo. t. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. veľkoobchod a maloobchod). poštové služby) a osobné (napr. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Neekonomickými príčinami sú politické. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. výrobné (napr. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. poisťovníctvo. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr.

K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. predajom patentov a licencií. prechádzajú platobnou bilanciou. 6. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. colný sadzobník a colné konanie. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov.2. či pôsobí plošne alebo selektívne. Vonkajšie hospodárske vzťahy. colné kontingenty.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. embargo. že znižuje náklady. ktoré majú podobu peňažných. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Je teda evidentné. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. 6. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. vydávanie licencií. či pôsobí priamo alebo nepriamo. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. obchodná vojna. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. V závislosti na tom.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. devízové reštrikcie. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame.

menový dumping. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. poklesne celková ponuka produktu. ktoré zakazuje dovoz. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. úverovanie vývozu. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. hygienické a ekologické prekážky. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. štátne záruky na úver. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. zvýši sa zamestnanosť. štátne intervencie v oblasti dopravy. Za predpokladu. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. administratívno-technické prekážky. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Patria sem najmä fiškálne dane. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. do ktorého má byť tovar dovezený. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Obchodná vojna je stav. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. ako je v zmluve dohodnuté. že menové kurzy sú pevné. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. nastane rast cien produktu. 82 . ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. daňové prekážky. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. dopravné a administratívne poplatky.Hospodárska politika dovozu. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje.

Hospodárska politika 6. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. dodnes existujúce. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ktoré používajú clearing. pracovných síl. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. platobné dohody. upravujú pohyb kapitálu. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. dohoda o colnej únii.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). 83 .2. dopravy. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. dohoda o pásme voľného obchodu. na základe ktorej vznikol tzv. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. platobného styku. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. obchodné dohody. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne.

ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. 6. cenovú hladinu. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. hlavne krátkodobo. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. úrokovú mieru a devízový kurz. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. že platobná bilancia umožňuje predvídať. tlakov.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. skladovanie. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení.). − zásada parity.. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. spoje. 84 . bilanciu dôchodkov (zisky. cestovný ruch. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. − zásada reciprocity. zamestnanosť. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. bez ohľadu na to. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. bilanciu portfóliových investícií. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. úroky. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. resp. poistenie. poplatky za poskytnutie práv. bilanciu služieb (dopravné.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. podľa účelu ich využitia. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. či vo vykazovanom období prebehla aj platba).. debetné operácie dopyt po devízach. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to.

1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. A. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. kým má potrebné rezervy. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať.Hospodárska politika Tab. – ŽÁK. ktorý uplatňuje väčšina krajín. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. sociálnych a politických podmienkach. V prípade riadeného floatingu. 6. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená.: Hospodářská politika. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. M. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. kedy centrálna banka nezasahuje. Devízový kurz je zložitá menová veličina. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. napr. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. 6. 85 . Z historického obdobia sú známe napr. čo znamená. ekonomických.4 Devízový kurz Nástrojom. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. s. devalvuje domácu menu.

a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien).5. Pri deficite obchodnej bilancie. 6. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. dôchodkový. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Hume v 18. ktoré viac. že import je závislý na úrovni dôchodku.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika 6. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Prvýkrát s ním prišiel D. stabilná úroková miera a nulové úspory. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dôjde tiež k jeho zníženiu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Nie je spojený so zmenou cien. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. dôjde k poklesu čistého exportu. dôjde k jeho poklesu. ale so zmenou úrovne dôchodku. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Sú uvádzane v poradí podľa toho. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. pevné ceny. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. pružné ceny (aj krátkodobé). nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. pri ktorých fungujú. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Za existencie predpokladu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde teda k rastu 86 . Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí.

Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. Vyvolá to rast úrokovej miery. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Výsledné efekty budú dva: 1. dôchodok a import. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. zníži sa 87 .5. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Za predpokladu. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. prípadne dlhodobej spotreby. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. keď sa ekonomika nachádza v recesii. 2. Ak za jediný faktor. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Export zlacnie a porastie. čo by malo znamenať.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. 6.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Budeme vychádzať z toho. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie.

nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. celková platobná bilancia bude prebytková. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Aj tento fakt prispel k tomu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. bude intervenovať na devízových trhoch. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. čím sa zvýši peňažná ponuka. bude predávať zahraničnú menu. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ktorá stimuluje prílev kapitálu. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. že sa bude vyrovnávať. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. v akej v krajine vzrastie národný produkt. môže to 88 . V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery.6. Z krajiny začne odtekať kapitál. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. že deficity. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. ktorá predstavuje „lokomotívu“. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. 6. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. 6. V systéme pevných kurzov. Bude nakupovať cudziu menu.

Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.1 Teoréma lokomotívy 6. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. 89 .1.

Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. 5.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 90 . či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Aktivity 4.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. To.2. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.

Charakterizovať štruktúrnu politiku. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. 7. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík.1. podiel spotreby. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. výkonová alebo spotrebná skladba. úspor. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. 7. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. investícií. Je preto dôležité. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. že je vnímaná ako zdrojová. exportu či importu na hrubom domácom produkte.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. 91 . napr. relatívne samostatnými časťami. resp. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus.Hospodárska politika 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. výrobná. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.

2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. aby vláda sledovala a skúmala. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. resp. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. kvartérny. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. pododvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. Je preto dôležité. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. 7. ktoré regióny sú menej rozvinuté. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. právnej formy či vlastníctva. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. že štruktúra ekonomiky je dynamická. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Vzhľadom na to. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. skupiny výrobkov.1. sekundárny. Hľadísk členenia je omnoho viac. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. − ekonomických subjektov. Môžu vznikať aj na oboch 92 . − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. skupiny nástrojov. Je dôležité vedieť. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. − štruktúry obyvateľstva. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. ich lokalizácia a ich determinanty. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. odvetvia. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. napríklad podľa pohlavia či veku. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. terciárny. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. výrobné odbory. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. služby. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. faktoroch. medzi ich vzťahmi a väzbami.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. aby sa napĺňali vytýčené ciele.

− spôsob súperenia existujúcich firiem. inovácie výroby. Keby to tak nebolo. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. 7. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. zmeny konkurenčného prostredia. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. zmeny cien na svetových trhoch. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. V tomto smere môžeme 93 . ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. ekonomika by stagnovala. nedokonalosti a bariéry. vrátane ich podmienok. či zmeny výmenného kurzu a iné. − existencia substitučných výrobkov a služieb. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny.1.Hospodárska politika stranách zároveň. interdependentný vzťah. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. dostala by sa do stavu ustrnutia.

rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. technologickej a inovačnej politiky. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. priame zahraničné investície. podmienky pre transfer technológií. odvetvovú. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. neperspektívnymi odvetviami. 94 . Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ochrany životného prostredia. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. informatizácia spoločnosti. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. proexportná politika.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Táto politika by mala byť formulovaná tak. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Mala by utvárať takú sektorovú. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. regionálnu a iné štruktúry. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. aktivít. vlastná inovačná schopnosť krajiny. ktorá musí zvažovať. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. nástrojov a opatrení. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ktoré sú zamerané na formovanie. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. 7. svetovej vojny. odvetvovej politiky.

Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. Zásadné. 95 . Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. 7. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast.3.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. materiálovú. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. ale tiež utlmovať neperspektívne. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. stabilitu ekonomiky. subvencie. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. alebo odklad splatnosti daní. limity. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy.Hospodárska politika 7. čo znamená znižovať surovinovú. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. 7. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Sú vzájomne interdependentné. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. energetickú a investične náročnú produkciu. rozsah finančných zdrojov v obehu. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. na financovanie významných investičných akcií. kvóty. vývozné dotácie. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. ktorými môžu byť napr. úverová a úroková politika. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. mimocolné bariéry). neefektívne. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. úverová a úroková politika). ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. fond na podporu štruktúrnych zmien. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. zmena rozsahu odvodu daní. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. modernizovať technologické procesy. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti.3.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

má konštruktívny charakter. Na prelome 70. a faktorovo orientovanej. ktoré majú najlepšie 99 . ktorá je cieľovo zameraná. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. 7. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. podpora výskumu a vývoja. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. narušovala makroekonomickú stabilitu. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty.4. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. aby musel zasahovať štát. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. 7. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. − defenzívnej. − reaktívnej. resp.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. a 80. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ako v tradičnom prístupe. malého a stredného podnikania. technológiám. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. vedy a výskumu. ťažiskom je podpora investovania. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. rozvoj inovácii a technológii. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. − akceleračnej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. inovácií.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. − dopytovo orientovanej.

Z uvedeného vyplýva. že nemožno jednoznačne 100 . v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. investíciách. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. ktoré sú celosvetovo v útlme.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. y predstavuje údaje o ekonomike. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase.) v %. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. vývoze atď. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. deceleračnej. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. zamestnanosti.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. s ktorou je ekonomika porovnávaná. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . x predstavuje údaje o ekonomike. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . ktorá je porovnávaná. t0 predstavuje základné obdobie. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. 7. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu.

Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. 2. 101 . ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 7.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Povinné zadanie č. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. 3 1. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. ale sledovať aj to. Je to spôsobené tým. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to.

Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Je to preto. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. udeľovanie licencií na určité činnosti. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. ako aj pre spotrebiteľov. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. čo. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. že ekonomické subjekty. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.Hospodárska politika 8. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. monopol). 8. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé.

182) poskytovanie 103 . 8. nekalou konkurenciou. s. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. ako to ukazuje Obr. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. Tieto bariéry môžu byť rôzne.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. A.1. M. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. – ŽÁK.: Hospodářská politika. 8.

Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. hlavne na koncept efektívnosti. rokoch 20. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Ide o tzv. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Až približne v 50. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. 104 .2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. (tzv. Nestačí len dokázať. welfare economics). svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ale z právneho hľadiska. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. kedy stačí dokázať. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť.Hospodárska politika 8. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže.

Základným cieľom politiky je stanoviť.). prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. korupcia. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. všetky výkony orgánov a inštitúcií. populizmus. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. subjektivizmus. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. preberanie a zlučovanie firiem. • • kontrola koncentrácií. fúzie. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. zákonné obmedzenie. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. t. cenová regulácia a verejná podpora. resp. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. 105 . ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. dovozcov a iných dodávateľov. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. kartelové dohody. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. politické záujmy atď. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu.Hospodárska politika 8. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. permanentné sledovanie trhov a odvetví. ktorí ich znevýhodňujú. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. kontrola štátnej pomoci. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. či podporu ekonomického a technického rozvoja. rozptýlenia. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu.j.

najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. či k nim dochádza na tzv. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.j. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie.j. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. do akej môže výrobca.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. s ohľadom na dopravné náklady. musí sa preskúmať dovoz danej komodity.j. ktorý predstavuje vecné. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. regionálny a miestny. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. pre ktorý bolo určené. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. nájsť reálne možnosti odbytu. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. 8. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. 2.Hospodárska politika analýza. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. relevantnom trhu. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. ktorý sa člení na trh národný. ktorými uspokojuje dané potreby. 106 . posudzovanie. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. koncepcia funkčnej totožnosti – t. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu.

V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. hlavne na strane ponuky. kartelové dohody. 107 .j. predajné podmienky. − nekalá súťaž. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu.Hospodárska politika 8. objem produkcie a jej rozdelenie. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. 8. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. t. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané.5. rozvoj investícií a iné. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. či už zjavnej (kartel. ako ceny. − zlučovanie subjektov. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Ide o tzv. − štátna podpora.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

. . Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. stupňa koncentrácie (CRx). Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. hospodárska diskriminácia. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia..Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. poskytnutie záruk na splatenie úveru). úplatkárstvo a podplácanie. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu.. pri náhradách živelných pohrôm. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 2. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. 8. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. x) usporiadané podľa veľkosti. väčšinou obchodnými zákonníkmi. nadštandardná doba splatnosti. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index.6. redistribúcií verejných statkov. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. daňových úľav. podpore menej rozvinutých regiónov.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. kapitálových investícií na účet štátu. nebezpečenstvo zámeny. klamivé označenie tovarov a služieb. 111 . napr. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. resp. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Nekalá súťaž je konanie. či podpore kultúrneho dedičstva. 8. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy.

6. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 8. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. 8. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. . pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.6.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.. 2. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η ... čím menšia bude hodnota η . Larnerov index je mierou skutočného. x) usporiadané podľa veľkosti. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. 112 . Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .

Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.Hospodárska politika 8. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. 113 . aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Aktivita 1. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom.

pričom príjemcom môže byť jednotlivec. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. najmä so sociálnou politikou. mzdovou politikou. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Dôchodok je toková veličina. Príjem je tiež toková veličina. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. firma alebo celá ekonomika. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. daňovou politikou. úsporné vklady. politikou trhu práce a inými. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. 114 . Charakterizovať tieto politiky. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. ktorý je výnosom z bohatstva. 9. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. firme alebo štátu. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Bohatstvo. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr.Hospodárska politika 9. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. dôchodku a príjem. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. obligácie a akcie).

Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. nerovnováhy a trhové zlyhania. potrebuje poznať odpoveď na to. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. 115 . Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. starých. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. To. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. Robin Hood index a index chudoby.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. tehotné ženy. Giniho koeficient. 9. deti a mládež. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ide hlavne o nezamestnaných. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. zdravotne postihnutých a chorých. Z individuálneho pohľadu.

Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Na rozdiel od dôchodkov.1. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. je to skutočná Lorenzová krivka. a tak vzniká krivka. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. A naopak.Hospodárska politika 9. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Čím je stupeň nerovnosti nižší.2. ktorá sa odkláňa od diagonály. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. by body ležali na diagonále.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov.

Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková.2. 2. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Hovorí o tom. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie.. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. tým je diferenciácia väčšia.. 9. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. aby mal každý rovnako vysoký príjem. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient..Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Cieľom 117 .. Používanie indexu preto spôsobuje.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Je odvodený z Lorenzovej krivky. ak sa blíži k 1..2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. 9. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Neprihliada však na skutočnosť. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Čím viac sa blíži k 0. Môže nastať situácia. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. . ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.. a snažia sa ju posunúť nad ňu. hovoríme o absolútnej nerovnosti. ktorá je tesne pod hranicou chudoby.

nárok na dovolenku. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. miezd. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. nemocenským. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. pričom štát zákonmi upravuje. alebo dávky. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Otázkou však ostáva.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. zákonné podmienky pracovných zmlúv. právo na štrajk. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). zákonnej dĺžky pracovnej doby. parafiskálne systémy. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. ziskov. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. ale len do určitého bodu. Tá poukazuje na skutočnosť. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. kde odvody majú charakter daní. potom začínajú klesať. minimálnu mzdu a iné. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. daní. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. kde leží tento „bod zlomu“. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. postup zamestnanca v prípade choroby.

ako aj veľká rovnosť. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami.2. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Lacnejší tovar nahrádza drahší. cestové. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Klesá objem investícií do odvetví. 119 . opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. 9. V odvetviach. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. kde sa vyrábajú tovary.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. dochádza k substitúcií ponuky. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Veľká nerovnosť. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. poľnohospodárske produkty). ktorých produkcia nemá regulované ceny. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. elektrická energia. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. lieky. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. sa stávajú atraktívnejšími. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. plyn. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále.

Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. 2. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. s. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.3. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. T. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko.: Hospodářská politika. s. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. T. mobility na trhu práce a pod. zníženie agregátneho dopytu. 370) 120 . Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. 1. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.: Hospodářská politika. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Môže mať za následok napr.

Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 .Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. tak na pracovnoprávnu ochranu. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. 122 . Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Charakterizovať politiku zamestnanosti. ale tiež spoločnosť ako celok. kresťansko-demokratické a liberálne. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Vychádza z názoru. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. kolektívne vyjednávanie a pod. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. 10. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát.Hospodárska politika 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. republikánske. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. ale tiež spoločnosť ako celok.1.

Hospodárska politika 10. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. t.1. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. vrátane motivácie pracovníkov. medzi ktorými sú silné väzby. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. politike bývania. najmä na hospodársku politiku. zdravotnej politike. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. politiku zamestnanosti. zdravotnú politiku. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. aby bola sociálna politika účinná. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. a pod. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Vytvára podmienky nato. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Čím vyspelejšia je spoločnosť. ktoré sa snaží koordinovať. vzdelávacej politike.1. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. bytovú politiku. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti.j. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. 123 . Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. dôchodkovej politiky. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. Znamená to. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. 10. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. úrokových sadzieb a kurzov. podpory v nezamestnanosti).2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie.

Ak už nie je schopný pomôcť si sám. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že každý subjekt si musí pomôcť sám. sociálna solidarita.Hospodárska politika 10.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. čo v sociálnej politike znamená. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. garanciou základných sociálnych istôt. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Zásluhovosť znamená. že stimuluje k požadovanému vývoju. vytvárania záchranných sociálnych sietí. preventívna a homogenizačná. Tým. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. prerozdeľovacia. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Snahou je predchádzať určitým škodám. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Skladá sa z čiastkových princípov. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. rovnosti. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. nezamestnanosť). Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. o koľko sa zaslúžil. Spravodlivosť má právny rozmer. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. participácia a zásluhovosť.1. ktoré vznikajú ako 124 . Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. ako sú princíp výkonový. subsidiarita. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Jej podstatou je zmiernenie. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. stimulačná. súdržnosti a zodpovednosti. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. že každý by mal dostať toľko. 10. podpornosť. choroba). resp. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Subsidiarita znamená. staroba. Jej východiskom je.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie.1.

aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. materská a rodičovská dovolenka. čo je hranica chudoby. Štát sleduje. sociálna podpora. životného minima a pod. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). čo znamená hranicu biedy. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná.1. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. 10. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. dopravu. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. zdanenie príjmov a majetku. materský príspevok. výkon práva na vzdelanie. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. hraníc chudoby. príspevkov na bývanie. podpory v nezamestnanosti. dôchodkového systému. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. a iné. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. výkon práva na lekársku starostlivosť. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. rodičovský príspevok. aká v pásme sociálneho životného minima. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. prídavky na deti. nemocenských dávok. minimálnej mzdy. štipendium a podpora vzdelania. 125 . Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami.

určené na vopred vymedzené použitie napr. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. čiže existuje nezamestnanosť. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. ktorým nie sú určené. poradenstvo (napr. pôžičky na vzdelávanie. 126 . peňažné dávky sociálnej pomoci. bývania.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. obce.. rodiny. kedy nie je isté. občania. 10. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. − úľavy a výhody. zamestnanecké zväzy. peňažná pomoc rodinám s deťmi. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. zahŕňajúce všetkých občanov. vojakom. dôchodcom. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. cirkvi. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. − sociálnych služieb. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. orgány tripartity. odborové zväzy a orgány. pre nezamestnaných). ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. kam patrí starostlivosť o starých. handicapovaných.. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). výhodnejšie podmienky ich poskytovania. ktoré sa používajú najmä v prípade. − účelové pôžičky. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. sociálneho poistenia. napr. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. a to hlavne z toho dôvodu. − vecných dávok. charitatívne inštitúcie. vzdelávania. Jedno z prepojení je v tom. občianske iniciatívy. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. resp. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. dobročinné organizácie. zamestnávatelia. ktoré sú návratné. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. sociálne narušených občanov. barle) a ochranných pracovných pomôcok. dávky v nezamestnanosti a iné. zamestnávateľov. politiky v danom čase. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. mladým. služby v oblasti zdravia. študentom. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy.

Ekonómovia.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. 127 .2.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. 10. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. ktoré dohodujú podmienky. ponukou práce a cenou práce.Hospodárska politika 10. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. starších občanov. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy.2. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. ktoré niekedy vedú k tomu. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ale nielen oni. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú.

Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. ich orgánov a funkcionárov. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. práv a povinností odborových organizácií. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné.2. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. postup zamestnancov v prípade choroby. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. podpora nezamestnaných. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak.Hospodárska politika 10.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. tehotenstva. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. podpora na udržanie pracovných miest. a ktoré. podpora prevádzky pracovných miest. podpora vytvárania nových pracovných miest. 128 . podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. starostlivosti o člena domácnosti. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. nárok na dovolenku. dĺžka pracovného času. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. subvencovaná zamestnanosť. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. na druhej strane. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. ako aj územnej mobility pracovnej sily. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. právo na štrajk a iné.

Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti.100 . Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . napríklad v tom. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku.2. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. je schopná pracovať a hľadá si prácu. tento koeficient závisí od technologických. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna.Hospodárska politika 10.2. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. ktorá je bez platenej práce. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.( Y − Y*) . no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. 10. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. 129 . Okunovho zákona.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Y predstavuje reálny produkt. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). že nezahŕňa osoby. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky.

Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Ďalšou možnosťou. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. 130 . ako aj zo sociálneho hľadiska. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Aktivity 1. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. ktorá znamená. dotované rekvalifikačné programy. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť.j. 10. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. t.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. 2. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. kriminalitu a ďalšie problémy. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. nižšia tvorba produktu. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách.2. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. že sú nezamestnaní. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. strata dôvery vo vlastné schopnosti. tým je nezamestnanosť vyššia. nižšie úspory obyvateľstva. znižovanie daní. 3. ktoré spôsobujú psychické traumy. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Z uvedeného vzťahu vyplýva.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. zmeny. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. 132 . Jej súčasťou je ekológia človeka. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím.Hospodárska politika 11. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). ich následky a činitele. Každá ekonomická činnosť. hlavne spojená s výrobou.1. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. slnečné žiarenie. vrátane človeka. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. 11. klimatické a meteorologické zmeny). ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. 11. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. produkuje vedľajšie efekty. Je to také využívanie fondov prírody.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. pš predstavuje produktivitu škodlivín.: Hospodářská politika. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktorá neprechádza trhom. T.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktoré v nej prebiehajú. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. rodine. s. 11. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). vč predstavuje voľný čas.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. nakoľko 136 . blízkym – je to produkcia. Ukazovateľ. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. np predstavuje netrhovú produkciu. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Rast voľného času je faktor. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe.

ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. ktorá je ekonomicky efektívna. avšak tým. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. čo znamená. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. vedeckotechnickým rozvojom. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Metodika tzv. znížia sa škody zo znečistenia. 137 . Aktivita 1. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Tieto náklady súvisia s inováciami. 11. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu.

138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. pri využití možných zdrojov. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. vonkajšia ekonomická rovnováha. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. napr. miera inflácie. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. rast vložených investičných statkov. vyrovnanosť platobnej bilancie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. HDP. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom.1. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. 12. zavádzanie technického pokroku. 139 . podiel HDP na jednotku živej práce.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. 12. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času.Hospodárska politika 12. miera a štruktúra nezamestnanosti. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. rast vloženého kapitálu. rast efektívnosti základných prostriedkov. rast počtu pracovných síl.

ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Ozývajú sa námietky napr. v určitých vzájomných vzťahoch. infláciu a nezamestnanosť. (G = 3%). lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. V 60. − priemerná ročná miera nezamestnanosti.5%). Jeho autorom je britský ekonóm N. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Ide o štvoruholník. (U = 5. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Kaldor. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Jeho úpravou. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. (B = 0%). cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Z toho vyplýva.Hospodárska politika 12. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.1. v tom smere.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Táto metóda prešla určitým vývojom. ale tieto návrhy sa neujali. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. − priemerná ročná miera inflácie. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. (P = 2%). v ktorom sú vyznačené hodnoty. ktoré by mali byť dosiahnuté. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky.

nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Fairyho. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. 12. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. nízka miera nezamestnanosti. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. Z takto definovaného indexu vyplýva.1. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. skonštruovaný A. 141 . Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut .3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Tak. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ako sme už spomenuli. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ktorú im spoločnosť prisudzuje. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. miera inflácie. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ako je tempo rastu HDP. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Napriek tomu. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. miera nezamestnanosti.

ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. 142 .ut . Tobina a J. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Nemožno pochybovať o tom. alebo bude nižšia. tzn. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. V tomto prípade je celkom ľahostajné. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Taylora. V súlade s týmto záverom bude platiť.g t . že s rastom hodnoty daného indexu. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Aj v tomto prípade platí. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia.

Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. vývoja konkurencieschopnosti. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. dlžník. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Metodológia. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. pozostáva z dvoch základných komponentov. AA(Aa). ekonomickej štruktúry. resp. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Politické riziká vyplývajú z politického systému. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. 143 . Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. pričom má tendenciu postupne klesať. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. stav a flexibilita platobnej bilancie. Hodnotenie bonity subjektu. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. V prípade krajín. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Investor používa hodnotenie ako nástroj. že emitent.1. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov.Hospodárska politika 12. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. A(A) a BBB(Baa). Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Je to široko využívaná investičná informácia. Táto závisí od ekonomického bohatstva. riadenie ekonomiky. až po jednotlivé podniky a obce.

A2.12. verejne publikovaný slovný komentár.D Zdroj: NBS 144 . C. A3( P1.1). CCC(Caa). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. B(B). Znamienka + a – .P2. resp.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. pri Moody’s číslice 1. D (NP pri Moody’s). CC(Ca) a C (c).12. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. A1. Tab.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).prípad neplnenia záväzkov .

− negatívny. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). Čím ma krajina vyšší rating. 145 . − stabilný. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktorý môže byť: − pozitívny. agentúra uvažuje o znížení stupňa.

1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. 13. 146 . Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Charakterizovať jednotlivé etapy.Hospodárska politika 13. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.1. že ich bolo viac. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Samozrejme. ktorá ešte stále nie je dokončená. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. budeme brať za významný práve tento rok.13.

odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. Etapa oživenia 3. Obnovenie ekonom. Etapa nerovnovážneho rastu 4. zriadenia Šoková terapia. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. ku výraznej nerovnováž. . Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. nízka efektívnosť. obmedzenie. nerovnováhy. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. skrytá inflácie. vykázanej nezamestnanosti. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. rast zadlženia spomalenie ratu. Obchodu. privatizácia a reštriktívna politika. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. trh dodávateľa 2. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. zahr. rastu Silný ekonom. Zníženie reálnych miezd. Oficiálne plná depresia. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. pri zachovaní soc. transformačná a potlačovaná inflácia.Ponukové obmedzenie. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. vznik oficiálne zamestnanosť. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. dotvorenie inštitucionál. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. liberalizácia cien.

Existovali obavy pred transformačnou pascou. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. s. V 70.1. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou.Hospodárska politika Obr. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. teda stavom. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ako aj v štruktúre. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). ktorá je formou prejavu nerovnováhy. potom v nej bola aj inflácia. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha).1. a to tak v ich globálnej relácii. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. 13. pričom však hrozilo. chronickými prejavmi nerovnováh. 148 .: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Koncom 80. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. potlačovanou infláciou. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. 13.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. štrukturálnymi defektmi. 53) 13. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. a 60. resp. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. a 80. A.2 I. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov.

13.1.3 II. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. že sa ČSFR k 1. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Neúspechom. 149 . Stal sa politicky citlivou záležitosťou. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. ale zároveň podcenený. štruktúrnych defektov a pod. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Výrazný pokles produkcie. vyvolal mnoho diskusií na tému. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. stabilizácia ekonomiky.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Kumulovaný pokles do roku 1993. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike.1. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. aj keď v istej miere nevyhnutným. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1.1. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. čiže otvoreným rastom cien. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu.

1. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. 2. pokles tvorby HDP.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. a 3. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Nadmerný podiel výroby polotovarov. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. čo vyvolalo silný rast dovozu. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Vznik nového štátu k 1. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Problémom sa však stalo. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Reformný proces sa však spomalil. skôr reštriktívnu fiškálnu. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Neexistovala 150 . V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Pre celú túto etapu je typické. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. že existovala snaha o obozretnú. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. aj keď miernejším tempom. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval.

Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. ako aj k silnému nárastu investícií. 13. V ekonomike sa viac investovalo. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. preto šlo o rast „na dlh“. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ani proexportného účinku týchto investícií. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu.1. rozvojových impulzov a pod. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. ale len v tom prípade. Preferoval sa silný ekonomický rast. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou.4 III. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. 151 . Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP.

Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. resp. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. dopravy. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. spôsobila.5 IV. ktorá sa nevedela zjednotiť. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Po nástupe novej vlády. od októbra 1998 do januára 1999. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. plynu. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. tepla. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Ceny elektrickej energie. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Rôznorodosť koalície. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. ktorý stratilo v roku 1998. ako aj takmer 152 . pričom nebol dôvod predpokladať. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).1. 13.

Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. na rozdiel od roku 2002. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. nakoľko bola zvolená tá istá vláda.6 V. že prijaté opatrenia boli úspešné. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Stabilizoval sa ekonomicky rast. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . 13. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. úpravy nepriamych daní. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe.1. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia.

Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. v zdravotníctve. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . hoci mala klesajúcu tendenciu. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Ďalším domácim faktorom. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. znižujúcej sa miery inflácie. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní.Hospodárska politika daní. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. v súdnictve a v školstve. Vstup Slovenska do EÚ. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. 1. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. ako aj zahraničný dopyt. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky.

koncepčne inak zameraná. zdravotníctve. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. verejná správa. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . prenájom a obchodné činnosti. Ekonomický rast bol vyvážený. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. obchod a priemysel. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. V roku 2005 sa ukázalo. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. školstve a doprave. Jediným sektorom. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. poštách a telekomunikáciách. Dynamický rast hospodárstva. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve.Hospodárska politika bilancia služieb. ostatné spoločenské. Rok 2006 bol rokom. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. stavebníctvo. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. V júni 2006 sa konali voľby. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Cenová úroveň. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. meraná indexom spotrebiteľský cien. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. vysoká investičná aktivita. boli ceny potravín. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. sociálne a osobné služby.

Pre roky 1998. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Ako už bolo spomenuté. 4 1. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Súčasnú vládu. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. etapu.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Aktivita 1. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. 2. Dá sa povedať. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. trhových služieb). Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). 156 . Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Povinné zadanie č. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. ceny pohonných hmôt. že rok 2006. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

Košice : Technická univerzita v Košiciach.. Bratislava : Iura Edition. A.: Makroekonomie. Bratislava 1998. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. J. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. R. Beck. ISBN 80-88715. Praha : Professional Publishing. K. ISBN 80-7169891-1 158 .r. 2004.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. M. TOMŠÍK. Diplomová práca. J.: Makroekonomie. SOFA. Žilina : poradca podnikateľa. B. Praha : C.: Základy makroekonómie. Bratislava : Iura Edition. HABÁNIK.: Sociální politika.: Makroekonómia. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. M. TnU AD. ISBN 80-7261-094-5... ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. V. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Štátny rozpočet.. 2003. M. Praha : Management Press. S.: Dejiny ekonomických teórií. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.: Zásady ekonomie. a kol. a kol. 1995.V. a kol.: Politológia pre ekonómov. H.: Makroekonomie. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. J. 1994. – KOTLÁN. a kol. N..: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. 2005. HOMBURG. 2006. a kol. D.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. [21] MANKIW. Makroekonomika a nová makroekonomika. Bratislava : Iura Edition. Trenčín. J. Praha : Oeconomica VŠE. V. K.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. – FARKAŠOVSKÁ. J. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Bratislava: Elita 1995. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. 2004. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. FELDERER. 1998. I.: Hospodářská politika. 2007. 2005. G. KUBÁTOVÁ.. R. Praha : ASPI. KOGANOVÁ. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. S. středně pokročilý kurz. M. J. M.: Dane podnikateľských subjektov.V. HABÁNIK. B. 2000. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. Ostrava : Sokrates s.. V. 2003. Bratislava : Kartprint. J. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2003. 2005.o. Bratislava iris 2002.: Makroekonomie. Ekonomická fakulta. 2005. 2005.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. Praha: SPN. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. Fiskální politika. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.55-5 [19] LIŠKA . Sociální politika v ekonomické praxi.: Makroekonómia. 2004.. Fischer.

: Ekonómia.: Trh práce. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. – ŽÁK. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Praha : C. 2007.. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Bratislava : Sprint vfra. 2001. Z. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. I. Bratislava : Iura Edition. Z. P. J. 2006. 2005. 2006. Praha : Management Press. V. V. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2005. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii.: Ekonomie veřejného sektoru. 1997. 2003. T. M. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Praha : C. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. 2002. 2001.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. 2002.: Hospodářská politika. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Brno : Masarykova univerzita. makroekonómia. P. A. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. Praha : GRADA PUBLISHING.. Frýdek-Místek : 2002. – ŽÁK. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. D. Beck. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. H..: Hospodářská politika. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ.r. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. – NORDHAUS. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. A. P. A. M.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. Bratslava : Ekonóm. 1997.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. T. Beck. a kol. 2003. nezaměstnanost.: Sociálne zabezpečenie. E.: Sociálna politika. MAREŠ. Bratislava : ÚS a SE SAV.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.: Centrální bankovnictví. s. 159 .: Makroekonomie v kostce. 2000. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. M. 2000. E. 1999.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. M. 1996. Praha : Portál. Bratislava : Elita. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. A. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. A. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. Vědecká monografie. a kol. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Praha : Management Press. M.: Hospodářská politika. H. 2004. sociální politika. Bratislava: Sprint vfra.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. E. W. F. M.o.: Protimonopolná politika. Praha : Grada Publishing.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. 2004. I. Bratislava : SPRINT. BEBLAVÝ.

Bratislava : Mekury spol. P. M. Bratislava: SPRINT. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. 2001. K.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. a kol. Košice : Technická univerzita v Košiciach. [48] VINCÚR. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. [44] URAMOVÁ. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR.: Trh práce a jeho nedokonalosti. a kol. J. a kol. 2005. 2005.: Hospodárska politika. 1994. E. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2006. Bratislava : SPRINT. Ekonomická fakulta. 2004. 2002. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.o. 2002. P. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. a kol. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. Diplomová práca.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. ISBN 80-8083-057-6. L. Praha : Victoria Publishing. 2007.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2003. M. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. V.: Environmentálna ekonómia.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-89143-36-9 160 .: Tvorba a ochrana životného prostredia. Bratislava : Ekonóm. 2005. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Ekonomická fakulta. P. Bratislava : SPRINT..: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela.: Hospodářská politika. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. s r.Hospodárska politika Studia Oeconomica.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful