HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

........... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ............. 1.........6 Nástroje hospodárskej politiky ................ 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ........... 24 Informácie pre hospodársku politiku...............................................................7 1.........5 2................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ....1...................................................................1 1.......................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ..............2 3...........................2 Koncepcie hospodárskej politiky ........... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ...................6................................................. 14 Racionalita cieľov.........................................................................6......... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.................1 2................................. 32 Liberálna hospodárska politika.......................................Hospodárska politika Obsah 1.....................................3...............................8 1..............................................................2.... 19 Typy hospodárskej politiky .............. 42 3..............1...............................4 1........................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .................................................... 22 Hranice hospodárskej politiky ..1....2 3..........................................1 1................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.................... 39 Stabilita a rovnováha ............................................................................1 3.....3 2.............1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ................... 27 Zrod hospodárskej politiky.................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ... 13 Ciele hospodárskej politiky ................................. 14 Všeobecné a tradičné ciele ......3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA................................3 1.. 39 Ekonomický cyklus ....4 2......3..... 28 Formovanie hospodárskej politiky ................................... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ............... 21 1.................................... 17 1.2............3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................. 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ................6.................................................................................1 2..................................................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ...... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ...........2 1........................ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky .2.9......1................................2 1...........................2 2....................................... 3...........1 ............. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika .........................5 1.................................................2 1....................................... 2..................................1 2....................... 25 1........................1 1................................................................ 34 2..................... 35 2.................................1....................

..........2 4....................................7..............................................................................3 5................. 5....................3 4..................................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..................1 4.....................................1 5....5.....3..................4 4................ 53 Rozpočtový schodok . 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku....................................................1 4....... 64 Nepriame nástroje menovej politiky . 54 Daňová reforma................. 59 4......................... 69 ...........4 4.. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ...............................................2 3...................................3............7 Typy fiškálnej politiky .3................3 3............................................................................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ...............................3....................... 63 5..........2.....................5 5....... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ............................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ...... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.......................................2 5.............................................................................. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.......1 3.................................................. 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky...........1 5.............................. 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách...................................7.................3.......................................................................................................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.........................3.......................................................3 4............................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA...................................4 4.........4..........3..........................1 4.1 4...............................................................7............2 4.......2 4.. 49 Zmeny daní.................................. 47 Ciele fiškálnej politiky ..........1 4.3............................. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ......3 Ciele stabilizačnej politiky ..................2 4..... 57 Problémy načasovania ..........................................................................................................5 4.....................................4 4.......................2 4..................4...................... 61 Priame nástroje menovej politiky. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ..................................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky............................7. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky..................5.............. 68 Nástroje menovej politiky....................................... 48 Vládne výdavky...........................................................1 5................................... 58 Efekt vytesnenia .................................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika ............... 56 4............................................................................................................... 48 Nástroje fiškálnej politiky .........3............................................................7.3 MENOVÁ POLITIKA ...............................................................................3...........2 5......Hospodárska politika 3............................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.............6 4..................................................... 4...............3...4 Typy menovej politiky ...4 3............

............1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ..............................................3 5........................ 95 Ciele štruktúrnej politiky..... 99 7.........3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .....................................4 6..............................4...................5............................................................................ 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ................................................................6 7......................................................5 5....... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ...................................................6 6...........1 5.............Hospodárska politika 5.........................................4 7.........3 6............3 7..1 6.............. 7................. 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ........... 89 6....1.............................................................................1 7...4................................ 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky . 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ............................1 6..........1 6.........................2 6... 98 Druhy štruktúrnej politiky...................... 85 Vyrovnávacie procesy .....................1..................................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ..................................................1 7..................................................... 92 Konkurencieschopnosť................................ 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .................3...1 6.......1.....6....................................................... 96 Tradičná štruktúrna politika .............. 88 Princíp importovanej inflácie ............................1 7....................6.... 91 Východiska štruktúrnej politiky ..................3..............................................2 7........................................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky......................4............. 81 6...............................2 5............................................4...5 7........................5..................2........................................................................ 95 Nástroje štruktúrnej politiky.......................................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ................ 91 Štruktúra ekonomiky ....... 101 ........... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ................. 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ....................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku...... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..............................................1 6.................................. 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ...........3 7.................2................2 7....................5 Platobná bilancia ... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .............................7 Prístupy k štruktúrnej politike .......... 6..............4..........................3....... 87 Teoréma lokomotívy ..............1 6................................... 84 Devízový kurz ..............1................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........................................................... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku............................................................................ 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..2 7.................2 7................... 72 Dilema centrálnej banky........... 91 Štruktúrne zmeny.................................................. 93 7................5.............................2 7.............2 6...........................................................................................................

.. 107 Zneužitie ekonomickej sily............... 114 Meranie nerovnosti .................... 125 10....................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ............. 129 .................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.......................................................................1 Sociálna politika .....1 8............................1.................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky .....4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ........................................... 123 10......... 127 10...5...................6...4 8.........1.......................................... 127 10....................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti................. 112 Larnerov index........ 111 Herfindahl-Hirschmanov index ........................................................................................ 110 Stupeň koncentrácie...............5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE....5 Funkcie sociálnej politiky....6 Ciele a nástroje sociálnej politiky................................................ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže..2 8............................2 Vymedzenie sociálnej politiky ........................ 126 10......................................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ........................................ 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .......... 128 10........2...........1....................................................................................1..................2....................................................1 8...............................................6...2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ...........6...................4 8................7 9................................5................................................................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .................................................1.........................1 9....................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .......1 Východiská existencie politiky zamestnanosti....................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ...................5........Hospodárska politika 8........................ 122 10..................... 122 10.................2 Politika zamestnanosti ......................................1 9....................2............. 115 Lorenzová krivka............................................... 109 Štátny zásah alebo regulácia................. 119 10....5........................................... 8........2 8... 124 10..1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .......... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie...3 8..............6 8.................................... 9...............3 8.... 124 10.........................3 8............................................. 117 9.................... 116 Giniho koeficient ......................................................................................................................2..........................................................2.........3 9...... 106 Formy obmedzovania konkurencie ....2 9.......3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...................2 8..................................................... 123 10.............................4 Princípy sociálnej politiky......................... 112 8................................... 105 Relevantný trh .......................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ....2................................................1.................... 122 10..........................1 8.................................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ........

etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ......................... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................... 146 13......................................... 152 13........ 132 11.......2 Vymedzenie environmentálnej politiky ..Hospodárska politika 10........................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.......... 132 11................. 139 12........2 Magický n-uholník ............................................1......................1...............1 Východiskový stav (do roku 1989) ...6 V.........................1. 132 11.. 140 12.......................................................................... 137 12.........4 Rating ....2 I....1 Životné prostredie a ekológia ....................................................................................................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .............. 148 13......................... 129 10.................. 151 13........ 130 11...............5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ........................................... 133 11..... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).....................................................1....................................... 139 12...... 133 11.....3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .................. 146 13.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska........................................ 149 13.1...........................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ..................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)...........................4 III............1.......................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ..........3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ...................................... 143 13...2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...........................................1...............................................2.....................1................................. 158 .............. 148 13................................. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky..............................1......................................... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)......................................3 II............1 Tempo ekonomického rastu .............1............................... 135 11........1...1........... 141 12.............1 Východiská environmentálnej politiky..5 IV........... 139 12....................................2.......................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ..............................................

Daniela Bartková. Němcovej 32. Ekonomická fakulta.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.

náboženstvom a pod. ktoré súvisia tak s tvorbou. to znamená na konečné použitie. Je pochopiteľné. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. 1. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. spoločnosti a štátu. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi.j. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. t. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. históriou vývoja. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. 10 . tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. nástrojov. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. Predstavuje súhrn cieľov. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. P. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité.Hospodárska politika 1. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. napríklad kultúrou.

v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ciele a nástroje. kritériá. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. subjekty. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. sociálnu a medzinárodnú situáciu. regionálnu. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. spôsoboch. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. stabilizačnú. politické a aj právne. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. štruktúrnu. postupoch a inštitúciách. jeho organizácia a chod. vonkajšiu obchodnú. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. menovú. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Je preto vedou prierezovou. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. V rámci politiky. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. priemyselnú. dôchodkovú. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. sa 11 . investičnú a ďalšie. obchodnú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. sociálnu.: fiškálnu. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. ktorými sú hospodárstvo a politika. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Každá čiastková politika má vlastné metódy. nástroje a ciele pôsobenia. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. poľnohospodársku. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. napr.

Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. 13) Na Obr. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. M. Prostriedkom politiky je politická moc.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. 1.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov.. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. 1. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. opatrenia a koncepcie. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. – 3. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. A. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. 12 . Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. s. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. princípy.: Hospodářská politika. ktoré obsahujú ekonomické. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi.

Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. odbory. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. vedecké inštitúcie. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. ako nositeľ hospodárskej politiky. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou).). centrálna banka a ďalši inštitúcie. podmienok podnikania. ale aj masmédia. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. Patria sem veľké podniky. úrokových sadieb.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. súdne inštitúcie. vláda. na jej realizácii a kontrole. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. výskumné. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Štát. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. politické strany. inštitúcie protivážnych síl. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. ale majú priamy alebo 13 . menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. resp. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod.Hospodárska politika 1. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. daňová sústava a pod. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. funkciami a cieľmi. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. menových agregátov.

kedy v danom systéme neexistujú prekážky. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky.3. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. pokrok. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. blahobyt a bezpečnosť.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. je nevyhnutné. politických strán. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Kategória ekonomickej slobody znamená. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Nesmie obmedzovať slobodu iných. ktoré majú byť naplnené. nadnárodné organizácie. 1. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Sloboda sa chápe ako stav. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. 1. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. ktoré považujú za dôležité. ktorí majú rozličné ciele. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. resp. udržanie demokracie. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. hlavne hospodárske zväzy. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. ktorí sa snažia presadzovať ciele.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. istotu.

Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. A. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Lorenzovej krivky. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. „zrýchlenie rastu“. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr.2. zloženia vlády. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. a spája sa s ním. 92) Hospodársky rast. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. – ŽÁK. 1. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. len o zameraní trendu. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ale hlavne v ústavách. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. s. 1. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. tradičné ciele. ktorú charakterizuje Obr. problematika rozdeľovania dôchodkov. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. distribučnej spravodlivosti. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Optimálny alebo primeraný rast 15 . M.: Hospodářská politika. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast.Hospodárska politika najčastejšie chápe. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti.

Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. 1. resp. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. ktoré v súčasnosti. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. rovnováhu cien a stability meny. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. 16 . Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability.: Hospodářská politika. T. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. 155) Obr. ktoré týmito vrcholmi sú. získavajú na svojej dôležitosti. 1. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. s. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Nízka miera nezamestnanosti. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.

vzťah komplementarity. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. liberálne. bežné. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. nepriame. expanzívne. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. navzájom sa posilňujú. konkrétne danom období. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. resp. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. regulačné. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť.3. (napr. napr. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. vzťah neutrality. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. • • 1.2 Racionalita cieľov. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ.Hospodárska politika 1. protekcionistické. vzťah identity. napr. Phillipsová krivka). reštriktívne. 17 . cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. systémové. − spôsobu aplikácie. vzťah konfliktnosti. meniť a kontrolovať. ktoré medzi cieľmi existujú. dopĺňajú sa. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov.

nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. rozdeľovania. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. menia len veličiny. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. ďalej z cieľového stavu. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. sektorové. a nakoniec aj organizačných. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. 18 . ale aj metódy a kritériá pôsobenia. t. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. medzinárodné. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Nástroje. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. atď. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. základné a odvodené. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. všeobecné a špecifické. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. obmedzujúce. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ktorý sa má dosiahnuť. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. ale aj od postojov ekonomických subjektov. dovozná prirážka. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. sankčné. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. zmena colnej tarify). krátkodobé. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. lokálne. priestorovej. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. priame a nepriame. od predpokladanej reakcie. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. rozmeru použitia zvolených nástrojov.j. nástroje a ciele. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. zabraňujúce. výmeny alebo spotreby. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. ktoré nastali v hospodárstve. odvetvové. požiadaviek.Hospodárska politika − časovej. rezortné. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému.

ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. systémovo podporujúce opatrenia.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Ak tomu tak nie je. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. stred a ľavica. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Vzťah nástroj. resp. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. 19 . účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Za základné formy sú považované pravica. 1. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov.Hospodárska politika 1. časové obdobie. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity.

6. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti.Hospodárska politika 1. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Hospodársky systém. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. výkonnú a súdnu. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. napodobňovanie či vytváranie precedensov. normy konania. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. právo. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. zvykové správanie sa. akokoľvek spontánne vzniknutý. ako sú vžité konvencie. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. administratíva. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. sociálnu politiku. deľby moci na zákonodarnú. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka.6. menovú (monetárnu). Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. štruktúrnu politiku.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. Problémom je. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). 1. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 .

ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. ďalej prešetrenie. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. 1. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. že sa obhajuje existencia tzv. prípadne strednom časovom horizonte. 21 . pri drogách a pod. − obmedzovať dvojité zdanenie. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. ktorým by sa sama nepohybovala.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. obmedzenie v rozhodovaní napr. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov.). Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. regulácia cien miezd. ale sú to stanovenia zásad. a navyše. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom.6. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. sústavných rozpočtových deficitov. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov.

konkurencieschopnosť krajiny. Znamená to. chrániť spotrebiteľov na trhu. ako zvláštna skupina. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. existencia byrokracie. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Slobodné. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. pri nedostatočnej kontrole. je jej umožnená. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Napríklad krajiny. Každá krajina. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. 1. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. ale aj cenovú hladinu a iné. Veľké záujmové skupiny. priame a tajné voľby. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. čím automaticky koordinuje ich činnosť. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. zúčastnené 22 . zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. sa podieľa na realizácii rozhodovania. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Byrokracia je systém. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ktoré z členstva vyplývajú. demokracia a politický pluralizmus. Byrokracia. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade.

že novozvolené vlády (najmä tie. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu.j. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Nevyužitie politického kapitálu. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. dominancia praktickej hospodárskej politiky. majú veľkú dôveru ľudí. ktoré sú k dispozícii a pod. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. nedostatok informácií pre rozhodovanie. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. 1. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. skutočnosť. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. V podstate ide o to. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Znamená to. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. 23 . Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou.

implementácia a kontrola. V druhej fáze. Ide o zistenie toho.Hospodárska politika 1. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.4. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. 1. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. 24 . ktoré by mali byť známe verejnosti. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. ako aj časových oneskorení. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Kontrolou. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. rozhodovanie. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. fáze prognózy – plánovania. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. určitej normy. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. resp. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. prognóza – plánovanie. aby bola dokončená predchádzajúca fáza.

Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady.: Teória a prax hospodárskej politiky. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). administratívne 4. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. na znalostiach a intuícii odborníkov.kontrola Časové oneskorenia 1. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. resp. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. efektívnosti národohospodárskych procesov. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . 5. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. prognóza – plánovanie 3. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov).implementácia 5.9. analýzou rovnováhy. 1. 1. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja).. rozhodnutia 4. 2. analýzou vonkajších vzťahov. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. (2007) s. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. životného štýlu obyvateľstva.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti..1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. analýza 2. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. hospodárske aj vedecko-technické). prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). o ktoré má vláda záujem. demografické. P. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. analýzou spotreby. politické sociálne. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. hodnotového systému obyvateľstva). poznávacie 3. a kol.

26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 2. Aktivity 1. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.

Až Veľká svetová hospodárska kríza. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Tým. Pre klasikov platilo. hospodárska politika je vednou disciplínou. rokoch 20. v 30. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. 2. formovala v podstate až po 2. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. čo je potrebné pre trhový systém. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. považujeme ju za vedu pomerne mladú. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. udržiavať spravodlivosť. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Jedným z podstatných momentov. ako napr. storočia. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení.Hospodárska politika 2. svetovej vojne. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. ktoré by jej vznik neovplyvnili. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Hospodárske krízy. 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. dopyt ako taký. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol.1. Neznamená to však. Mnohé argumenty boli skôr proti. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. že jediné. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 .1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. neúrode alebo vojnám.

skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Keynesa.Hospodárska politika New Deal. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktorá priniesla zmeny v tom. 2. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. maximálny počet pracovných hodín atď. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. J. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. avšak ešte neucelená. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. intervencionistická koncepcia New Deal. ceny. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. M. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie.1. 28 . Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. uvažovalo sa s tým. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. rozsah výroby. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. zavádzali niektoré formy plánovania. rokov 20. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. storočia vznikla v USA prvá. − potvrdil sa poznatok.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. New Deal nebol ucelenou koncepciou. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. storočia. do ktorých predtým nezasahoval. začiatkom 30. regulovali konkurenciu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. stanovovali minimálne mzdy. M. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie.

ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. bankovej politiky štátu. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. investícií. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. efektívnej miere. Hospodársku politiku.. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. V 50. atď. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. rokoch bola realizovaná tzv. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Kanady a Veľkej Británie. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. ekonomiku v stagnácii. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. rokoch minulého storočia. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. že teória. 29 . zamestnaneckých zákonov. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. štát blahobytu. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. 2. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. akceptuje systémové opatrenia. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. úspor. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. daní. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. neoklasická syntéza. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. atď. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. politikou „Stop and go“ a v 60. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. jeho výšky a štruktúry.j. spotreby. Po 2. potvrdilo sa. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém..1. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“.

ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. konkurencie. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. 2. ako aj na strane súkromného sektora. 2. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. že každý občan má právo na dôstojný život. zástupcov výskumu.1. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). spotrebiteľov. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Vychádza z toho. rokoch 20. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. tzv. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). najmä Švédsko. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov.60. rokov 20. krajine. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. teda právo na prácu. Holandsku a Japonsku. 30 . . Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. storočia.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. ktorá má zabezpečovať životný štandard. tretej cesty. o vývoji cien. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.1. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. ktorý verejne vyhlási. vykonávacieho plánu. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Je to snaha o nájdenie tzv. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. rokoch vo Francúzsku. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu.

pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. množstvo peňazí v ekonomike. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. ekonómiou strany ponuky. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Podľa tejto rovnice. Za predpokladu. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Friedman. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. teóriou racionálnych očakávaní. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. že najdokonalejší nástroj.

ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. že ak poklesnú dane. s.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Ekonomickým smerom. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.1 Porovnanie keynesiánstva. I. 2. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. Buchananom.Hospodárska politika produktu. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . ktorý bol presvedčený o tom. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. rokov 20. Tab. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. – Žák.1. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. M. M. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. ako aj súkromných subjektov. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.: Hospodářská politika. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. 20 2. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. ktorá sa sformovala koncom 70. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Laffer.

formulácie cieľov transformácie a 3. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. 2. Koordinácia svetovej. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. 33 . Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. prístupu k progresívnym technológiám. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. 2. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. a mnohé iné. Medzinárodná finančná spoločnosť. Medzinárodný menový fond. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. analýzy východiskového stavu ekonomík. trhu a svetových peňazí. svetového obchodu. Medzinárodná organizácia práce. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Tab. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.

Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Liberálny – trhový postoj je ten. myšlienkové a ideologické korene. 2. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus.Hospodárska politika Tab. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. 108 a 109 a Vincur 2. Intervencionistický postoj je ten. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. liberálny a 2.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Trhový systém je chápaný ako stabilný. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . harmonický. intervencionistický.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.

Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Každý hospodársky subjekt tým.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. individuálny výkon a slobodu. rokov 20. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Dominuje názor. ako a pre koho vyrábať. rokov 20. vyrieši hlavné otázky čo. ktoré sa uplatňujú od 70. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to.2. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. povzbudzuje podnikavosť. Existencia monopolov. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. čo má za dôsledok vznik 35 . vytvárania konkurencie. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. pružnosť. ktorá je podriadenou politikou.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. že trh sám. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. 2. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. že sleduje vlastné záujmy.2. storočia. 2. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. storočia. vyrovnaný štátny rozpočet. ako aj intervencionistických koncepcií. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. uspokojuje aj potreby iných. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou.

2. s. 108) 36 . Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. – ŽÁK. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.: Hospodářská politika.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. Obr. M. A. francúzsky model a pod.) Obr.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.

SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. T. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.). Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.2.: Hospodářská politika. 37 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.. 2. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve.. s. monetarizme. 2.2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. 188) Aktivity 1. fyziokratizme a klasickej ekonómii.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

39 . Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Stabilita je vlastnosť. resp. nerovnováhy v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. 1. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability.Hospodárska politika 3. 3. 3. ktorý je schopný účinne. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ktorá je charakteristická pre systém. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike.

Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. ako aj cyklické výkyvy. 3. s. jednorazové alebo sústavné.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. napríklad podľa toho. šoky alebo poruchy náhodné. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. 137) 3. M. 3. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. či ide o impulzy. 40 . K . e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.: Hospodářská politika. Tak štruktúrne. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf.1. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. A.

s. Dĺžka politického cyklu. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP.).: Hospodářská politika. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). 121) 41 .1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu.2. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. miera zamestnanosti. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ako aj jej budúci vývoj. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. − súčasné. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. M.) − oneskorené. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. ceny výrobkov. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. spravidla trvá 4 roky. na rozdiel od ekonomického. – ŽÁK. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. 3. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. a pod. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. miera nezamestnanosti. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. A. je vopred známa. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období.

Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. vysoká miera zamestnanosti. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ktoré vláda používa. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného.3. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. . Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. 3. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. 42 . resp. Mnoho nástrojov. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. resp. 3. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Vo svojej podstate je to politika proticyklická.3. čo znamená tak pozitívne. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ale aj celosvetová ekonomika. eliminovať. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Dôležité je zistiť.Hospodárska politika Graf. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. ako nástroja hospodárskej politiky. neustále menia. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. aké poruchy v ekonomike existujú. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé.

v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. M. 3.Hospodárska politika 3. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. ako považujú ekonomický systém za stabilný.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktorá je formou protiinflačnej politiky.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. rast HDP. AS. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení.3. − vonkajšia hospodárska politika. AD.3. úroková miera. M. menovej. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.3. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. J. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. − menová politika. že každý nástroj má svoj časový priestor. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. podpory spotreby znižovaním daní. 3. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. napr. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. − dôchodková politika.

alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. t.4. inflačná medzera. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. V prípade. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. Tab. vytvára sa tzv. s. 3. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.j. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. ako to zobrazuje Graf 3. vytvára sa tzv. deflačná medzera. M. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. 44 . 3. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. – ŽÁK.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. A.: Hospodářská politika.1.

Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. 3. 45 .Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. Východisková úroveň rozvoja. čo znamená. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Snahou tejto koncepcie je to. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov.5. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkym deficitom ŠR. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt.

46 . pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 3. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Aktivity 1. 2. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. zamestnanosti a nezamestnanosti. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. ekonomickom raste. čo je predpokladom budúceho rastu. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach.

Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Napriek tomu. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. 4. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov.Hospodárska politika 4. 47 .

ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 .Hospodárska politika 4. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ktoré majú proticyklický charakter. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. nezamestnanosť. čím napomáha menovej stabilite. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. znižovanie nákladov a hospodárnosť. opatrenia. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. rentabilita. Patria sem: − progresívna daň z príjmov.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. ide o cielené opatrenie.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. − poistenie v nezamestnanosti. aby sa presadzovala efektívnosť. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. infláciu. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. vonkajšie ekonomické vzťahy). − dotácie bytovému hospodárstvu. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. 4. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách.

dôchodky sú v nižších pásmach. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. ale len nominálne. ale trvá aj v ďalšom období. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. 4. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. rastie aj úroveň zdanenia.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. keď príjmy klesajú. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. čo zníži ich celkový dopyt. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. ktoré domácnosti neusporia. teda od množstva finančných prostriedkov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. e= 1 1 − MPC 49 .3. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. V konjunktúre. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. čím sa znižuje úroveň zdanenia. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V recesii.

Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. zvyšuje tým množstvo peňazí. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy.Hospodárska politika 4. Zníženie daní spôsobí. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. 4. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.3. ale aj úspory a investície. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. 4. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Ak vláda zvýši dane. ale aj na strane agregátnej ponuky. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.3. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia.3. Výsledkom je. je vhodnejšie.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Ak vláda zníži dane. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Vzhľadom na to. Tento vplyv 50 . potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov.

Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. čisté dane. 4. Podľa toho. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov.4.: Teória a prax hospodárskej politiky. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR.1. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). 4. a kol.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. 4. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. 51 . Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. (2007) s. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. hlavne pri zmenách daní. P. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. 4. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.

ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. 4.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.2. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.2.1 vpravo). rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. resp.1 vľavo).1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. aktivizuje voľné zdroje. ktoré sa použijú 52 . bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Vzhľadom na to.

Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. obmedzenie výdavkov na obranu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. a to v jej raste. reštriktívnu fiškálnu politiku. ale posunie sa do bodu E2. Ak uvažujeme s tým. zrušenie dotácii. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. napr. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. resp. 4. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. 4. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. bezpečnosť a iné. realizuje fiškálnu reštrikciu. 53 . prípadne znížiť rozpočtový deficit.4. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície.

54 . len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. nastáva pokles cenovej hladiny. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. ako aj na strane príjmov. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. 4. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dávok.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. pomocou zákonných noriem. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. ciel a poplatkov. iba ho rozdeľuje – redistribuje. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. resp. resp. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. dochádza k dezinflácii. ani nespotrebúva národný dôchodok. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.3. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Štátny rozpočet nevytára. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.

celkový hospodársky pokles. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. pri peňažnom krytí potom k inflácii. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. prílišná expanzívna politika. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. na strane výdavkov. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Táto definícia však nie je presná. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. vládny populizmus a iné. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. prírodné katastrofy. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. musí nutne viesť. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. napr. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. v dôsledku zníženia daní. Fiškálna expanzia realizovaná. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. ktoré na rozdiel od súkromných financií. 4.5. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. ale z dlhodobého je záporný. napr. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. 55 . snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. bez ohľadu na to. za inak nezmenených podmienok.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha.

Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. ako sú napr. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. dôjde k malému rastu reálneho produktu. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. prípadne sa zvýši len nepatrne. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. 4. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky.4. 56 . Vedie k mnohým problémom. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.5. ale je to málo častý prípad. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.Hospodárska politika 4. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. ktorá je často vládami realizovaná. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.

že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. že nastala. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. ktorý trvá medzi tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. Vo všeobecnosti možno povedať. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. 57 . Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. kedy si ekonómovia uvedomia. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.4 Daňová reforma 4. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4.7. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. Existuje určité časové obdobie. kedy si vláda uvedomí. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. 4. inou sú možné politické nezhody v krajine. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas.

nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. zvyčajne až po voľbách. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. dochádza k tomu.7. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. že expanzívna fiškálna politika. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. keď sa blížia voľby. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čo spôsobí.7. že stúpne dopyt po domácej mene. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Ak centrálna banka. resp.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak.7.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. Po určitom čase. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.Hospodárska politika 4. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. aby prilákali hlasy voličov v období. 4. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. 58 . ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. 4. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.

ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Povinné zadanie č. 3. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. ktorý. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte.7.Hospodárska politika 4. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. a tiež to. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Aktivity 1. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Stanovte problém ekonomiky. Dostupné na internete. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. ktorý chcete riešiť. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. pomôcť zvíťaziť vo voľbách.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Ak rastú vládne výdavky. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. 2. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Problém vzniká vtedy. 59 . Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. ak je zabezpečovaný importom. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu.

1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak.Hospodárska politika 5. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Je spojená s pojmom peniaze. funkciami a cieľmi. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. ktoré sú jej nositeľmi. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. nástrojov a inštitúcií. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. 5. ktoré je determinované jej postavením. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. vzťahov. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktorým je centrálna banka. 60 . Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu.

Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. dopyt a ponuka peňazí. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. menový kurz. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium).2. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. menového kurzu. napr. platobná bilancia. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele.Hospodárska politika 5. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. podpora rastu zamestnanosti. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. resp. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. 5. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). hospodárskeho rastu. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. rovnováha platobnej bilancie. úrokových sadzieb a pod. Zmena peňažnej 61 . stabilizácia finančných trhov. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov.

Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. ale neovplyvňuje ju priamo. tych rokov 20. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. repo sadzieb). spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že ho dosiahne. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Začiatkom 90. Nevýhodou je predovšetkým to. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Ide o stratégiu boja s infláciou. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. tiež podstatným dôvodom. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. 62 .

permanentné a občasné. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. 5. I. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. priame a nepriame. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí.: Hospodářská politika. – ŽÁK.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. s. ekonomické. M. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. napr. podľa intenzity na operatívne. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. 63 . Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 47) 5. bežné.

Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu.3. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. úrokové limity. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. úverové limity. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Stanovujú maximálny rozsah úverov. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. výzvy a gentlemanské dohody. Medzibankové odporúčania. či objem poskytovaných úverov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. ako priamy nástroj menovej politiky. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty.Hospodárska politika 5. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. by táto sadzba mala klesať. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Odporúčania 64 .1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Používajú sa výnimočne. povinné vklady a medzibankové odporúčania.

Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. znížia ponuku úverov.3. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. čiže množstvo peňazí v obehu. Jednotlivé banky si napriek tomu. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. REPO operácie a switch operácie. Priame operácie na voľnom trhu. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. 5. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. pokles inflácie. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. 65 . Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. prečo sú pomerne často využívané. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. znížia tak svoje úverové kapacity. pokles zamestnanosti. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. diskontné nástroje.

Lombardné úvery sú krátkodobé. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. reeskontné úvery a lombardné úvery. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. limit objemu úveru. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ktorá má problémy s likviditou. Členíme ich na bežné. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru.Hospodárska politika Vzhľadom na to. 66 . ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak.

dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. čo 67 . Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. pokles miery inflácie. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. rast miery inflácie. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. čo je prvok nepriamych nástrojov. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. pokles miery inflácie. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. pokles zamestnanosti. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. rast zamestnanosti. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. čím sa zníži ponuka úverov. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. pokles zamestnanosti. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. základná úroková miera. resp. Lombardná sadzba je najvyššia. Priame kurzové intervencie znamenajú. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu.

68 . Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. odporúčania a gentlemanské dohody. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. na ktoré sa vzťahujú. výzvy. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. 5.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. resp. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Konverzie predstavujú promptný. Všeobecne sú na ústupe.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. bez ich reálnej zmeny. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. odporúčania a gentlemanské dohody. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.3. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. intervencie na devízovom trhu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. diskontné nástroje.

1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. stabilita menového kurzu domácej meny. obdobne ako politika fiškálna.1.4. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. realizuje určitý typ menovej politiky. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. stabilita úrokových sadzieb. 5. stabilita finančných trhov. 5. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. podpora zamestnanosti.2. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.Hospodárska politika 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov.4 Typy menovej politiky Menová politika.2 Schéma menovej politiky Podľa toho.

kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Centrálna banka 70 . Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3. Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.

Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. 71 . Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. klesá výmenný kurz peňazí.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. znižuje úrokovú mieru. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. a to v jej raste. Zároveň. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Vzhľadom na to. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. prudko rastie cenová hladina. ale posunie sa do bodu E2. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. resp. rastie agregátny dopyt. ak uvažujeme s tým. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zvyšuje sa export. Ak je ekonomika prehriata. rastie zamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Multiplikátory. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu.

Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. resp. 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. realizuje menovú reštrikciu.4. reštriktívnu menovú politiku.6.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .

3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. 73 . 5. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.j. resp. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. t.4. dochádza k dezinflácii. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. nastáva pokles cenovej hladiny. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.

kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru.: Hospodářská politika. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Vľavo je znázornená situácia.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. – ŽÁK. 49) 74 . transfery 5.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. regulácia peňažnej základne 2. dane Agregátne výdavky Obr.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. Dôležitý prvok. M. 5. I. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. vládne výdavky 4. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. s. 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.

Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. vládnych investíciách a pod. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Klasický prípad nastáva. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Ide o dva extrémne prípady. Sleduje základný cieľ. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Môžu byť obe expanzívne. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. menová politika nemá žiadny vplyv. ale iba na pohyb úrokovej miery. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. zlepšení sociálneho zabezpečenia. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Vzhľadom na to. že môžu samostatne prijímať opatrenia.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. na základe využívania peňažných vzťahov. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. 5. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. ale iba na pohyb úrokovej miery. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Pasca likvidity nastáva.5. Vzhľadom na to. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Z vyššie uvedeného vyplýva. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. 75 . Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. 79 . Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. štátne úvery na vývoz. resp. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. A. napr. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. – ŽÁK. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. M. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. 6.: Hospodářská politika. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. s.

1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. mobility kapitálu. reštaurácie). poisťovníctvo. veľkoobchod a maloobchod). Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. sociálne (napr. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. vojenské. Neekonomickými príčinami sú politické. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. oficiálne a ostatné súkromné služby. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. cestovanie. komunikácia. ich výstavba alebo rozširovanie. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. 80 . kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). bankovníctvo. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. účtovníctvo. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. neviditeľnom exporte. financie. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať.j. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. výrobné (napr. nákup podnikov v zahraničí. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. rastie podiel spracovateľského priemyslu. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. strojov a zariadení a pod. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. doprava a skladovanie. poštové služby) a osobné (napr. v tzv. opravy. školstvo. právne služby). t. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky.Hospodárska politika 6. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení.1. hotely. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. zdravotníctvo. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové.

Je teda evidentné. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. vydávanie licencií. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. devízové reštrikcie. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.2. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. 6. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. prechádzajú platobnou bilanciou. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. či pôsobí plošne alebo selektívne. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. colný sadzobník a colné konanie. V závislosti na tom. Vonkajšie hospodárske vzťahy. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. že znižuje náklady. či pôsobí priamo alebo nepriamo. predajom patentov a licencií. colné kontingenty. embargo. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. ktoré majú podobu peňažných.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. 6. obchodná vojna.

82 . ktoré zakazuje dovoz. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. zvýši sa zamestnanosť. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. do ktorého má byť tovar dovezený. daňové prekážky. štátne záruky na úver. Patria sem najmä fiškálne dane. že menové kurzy sú pevné. dopravné a administratívne poplatky. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. poklesne celková ponuka produktu. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. hygienické a ekologické prekážky. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Za predpokladu. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. Obchodná vojna je stav. ako je v zmluve dohodnuté. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. úverovanie vývozu. štátne intervencie v oblasti dopravy. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. menový dumping. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame.Hospodárska politika dovozu. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. administratívno-technické prekážky. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. nastane rast cien produktu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje.

Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody.2. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. 83 . Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. obchodné dohody. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. dohoda o colnej únii. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. dopravy.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. platobného styku. dohoda o pásme voľného obchodu. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. upravujú pohyb kapitálu. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. pracovných síl. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe.Hospodárska politika 6. dodnes existujúce. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. platobné dohody. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. na základe ktorej vznikol tzv. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. ktoré používajú clearing.

− zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet.. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. − zásada parity. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. bez ohľadu na to. poplatky za poskytnutie práv. hlavne krátkodobo.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. poistenie. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. úroky. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. bilanciu dôchodkov (zisky. 6. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. bilanciu portfóliových investícií. − zásada reciprocity. tlakov. cestovný ruch. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.. bilanciu služieb (dopravné. úrokovú mieru a devízový kurz. skladovanie.). resp. spoje. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). debetné operácie dopyt po devízach. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. zamestnanosť.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. 84 . podľa účelu ich využitia. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. cenovú hladinu.

ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. čo znamená. 85 . sociálnych a politických podmienkach. V prípade riadeného floatingu. ekonomických. A. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú.: Hospodářská politika. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. v súčte by však mali byť v rovnováhe. 6. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. napr. – ŽÁK. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. devalvuje domácu menu. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Z historického obdobia sú známe napr. 6. M. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. kedy centrálna banka nezasahuje. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. s. Devízový kurz je zložitá menová veličina. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. kým má potrebné rezervy. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb.Hospodárska politika Tab. ktorý uplatňuje väčšina krajín.4 Devízový kurz Nástrojom. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí.

Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pevné ceny. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny.Hospodárska politika 6. dôjde k jeho poklesu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôjde teda k rastu 86 . Hume v 18. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Predpoklady fungovania: pevné kurzy.5. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Pri deficite obchodnej bilancie. ktoré viac. Za existencie predpokladu. Prvýkrát s ním prišiel D. dôjde tiež k jeho zníženiu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. pružné ceny (aj krátkodobé). a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. 6. stabilná úroková miera a nulové úspory. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Sú uvádzane v poradí podľa toho. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. dôchodkový. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. že import je závislý na úrovni dôchodku. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Nie je spojený so zmenou cien. pri ktorých fungujú. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. dopytovo determinovaný reálny dôchodok.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. dôjde k poklesu čistého exportu. ale so zmenou úrovne dôchodku.

dôchodok a import. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Za predpokladu. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. 6. keď sa ekonomika nachádza v recesii.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Klesne tak aj agregátny dopyt. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Export zlacnie a porastie. prípadne dlhodobej spotreby. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny.5. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. 2. Výsledné efekty budú dva: 1. Budeme vychádzať z toho. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Vyvolá to rast úrokovej miery. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Ak za jediný faktor. čo by malo znamenať. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. zníži sa 87 . rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu.

ktorá predstavuje „lokomotívu“. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. bude predávať zahraničnú menu. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. celková platobná bilancia bude prebytková. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. čím sa zvýši peňažná ponuka. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. ktorá stimuluje prílev kapitálu. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Bude nakupovať cudziu menu. V systéme pevných kurzov. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. 6. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Aj tento fakt prispel k tomu. 6. Z krajiny začne odtekať kapitál. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. že sa bude vyrovnávať.6. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. bude intervenovať na devízových trhoch.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. že deficity. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. môže to 88 . že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere.

Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. na základe rastu agregátneho dopytu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.6.1.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.

Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.2. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. 5. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. To.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Aktivity 4. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 90 . Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.

7. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. 7. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. investícií.1.Hospodárska politika 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. výrobná. že je vnímaná ako zdrojová. Je preto dôležité. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. podiel spotreby. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. 91 . Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. relatívne samostatnými časťami. Charakterizovať štruktúrnu politiku. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. výkonová alebo spotrebná skladba. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. úspor. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. napr.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. exportu či importu na hrubom domácom produkte. resp.

kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. odvetvia. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Je dôležité vedieť. resp. aby vláda sledovala a skúmala. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. 7. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena.1. faktoroch. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. ich lokalizácia a ich determinanty. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. Môžu vznikať aj na oboch 92 . terciárny. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. skupiny výrobkov. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. že štruktúra ekonomiky je dynamická. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. skupiny nástrojov. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. medzi ich vzťahmi a väzbami. − ekonomických subjektov. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. výrobné odbory. Je preto dôležité. sekundárny. Hľadísk členenia je omnoho viac. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. právnej formy či vlastníctva. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. napríklad podľa pohlavia či veku. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. kvartérny. ktoré regióny sú menej rozvinuté. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. − štruktúry obyvateľstva. služby. Vzhľadom na to. aby sa napĺňali vytýčené ciele. pododvetvia.

permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva.1. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. inovácie výroby. zmeny konkurenčného prostredia. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. − spôsob súperenia existujúcich firiem. zmeny cien na svetových trhoch. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. interdependentný vzťah.Hospodárska politika stranách zároveň. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. − existencia substitučných výrobkov a služieb. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. nedokonalosti a bariéry. 7.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ekonomika by stagnovala. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Keby to tak nebolo. vrátane ich podmienok. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. V tomto smere môžeme 93 . Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. či zmeny výmenného kurzu a iné. dostala by sa do stavu ustrnutia. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika.

ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. Táto politika by mala byť formulovaná tak. technologickej a inovačnej politiky. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. nástrojov a opatrení. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. odvetvovej politiky. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. aktivít. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. 7. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. ktoré sú zamerané na formovanie. priame zahraničné investície. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. svetovej vojny. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. neperspektívnymi odvetviami. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. regionálnu a iné štruktúry. informatizácia spoločnosti. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. 94 . odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ochrany životného prostredia. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Mala by utvárať takú sektorovú. ktorá musí zvažovať. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. odvetvovú. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. proexportná politika. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. podmienky pre transfer technológií.

Hospodárska politika 7. 95 . ale tiež utlmovať neperspektívne. vývozné dotácie.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. na financovanie významných investičných akcií.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. čo znamená znižovať surovinovú. rozsah finančných zdrojov v obehu. úverová a úroková politika). ktorými môžu byť napr.3. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. 7. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. úverová a úroková politika. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. stabilitu ekonomiky. Sú vzájomne interdependentné. kvóty. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. fond na podporu štruktúrnych zmien. alebo odklad splatnosti daní. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. subvencie. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. modernizovať technologické procesy. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. Zásadné. neefektívne. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje.3. limity. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. zmena rozsahu odvodu daní. materiálovú. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. 7. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. energetickú a investične náročnú produkciu. mimocolné bariéry). aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

a faktorovo orientovanej. − dopytovo orientovanej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. Na prelome 70. malého a stredného podnikania. a 80. − reaktívnej. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. 7. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ako v tradičnom prístupe. ktorá je cieľovo zameraná. podpora výskumu a vývoja. má konštruktívny charakter. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. technológiám. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. 7. rozvoj inovácii a technológii. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky.4. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). narušovala makroekonomickú stabilitu. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. inovácií. − defenzívnej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ktoré majú najlepšie 99 . ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. vedy a výskumu. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. − akceleračnej. aby musel zasahovať štát. ťažiskom je podpora investovania. resp.

Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. x predstavuje údaje o ekonomike. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. ktoré sú celosvetovo v útlme. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. t0 predstavuje základné obdobie. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. vývoze atď. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. zamestnanosti. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. investíciách.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. že nemožno jednoznačne 100 . Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. ktorá je porovnávaná. y predstavuje údaje o ekonomike. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky.) v %. deceleračnej. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). s ktorou je ekonomika porovnávaná. 7. Z uvedeného vyplýva.

že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. 7. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. ale sledovať aj to. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Povinné zadanie č. 3 1. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. 2. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. 101 . Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Je to spôsobené tým.

ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. monopol). majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. čo. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. ako aj pre spotrebiteľov. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. že ekonomické subjekty. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. 8. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. udeľovanie licencií na určité činnosti. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov.Hospodárska politika 8. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Je to preto. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.

182) poskytovanie 103 . V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. – ŽÁK. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. Tieto bariéry môžu byť rôzne.1. 8. ako to ukazuje Obr.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. nekalou konkurenciou.: Hospodářská politika. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. 8. A. s.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. M.

Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. rokoch 20. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. kedy stačí dokázať. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. Nestačí len dokázať. ale z právneho hľadiska. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Až približne v 50.Hospodárska politika 8. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. 104 .2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. hlavne na koncept efektívnosti. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Ide o tzv. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. (tzv. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. welfare economics).

vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. resp. všetky výkony orgánov a inštitúcií. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. či podporu ekonomického a technického rozvoja. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu.Hospodárska politika 8. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Základným cieľom politiky je stanoviť. permanentné sledovanie trhov a odvetví. kartelové dohody. korupcia. fúzie. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.j. 105 . kontrola štátnej pomoci. preberanie a zlučovanie firiem. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. • • kontrola koncentrácií. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu.). Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. populizmus. politické záujmy atď. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. subjektivizmus. dovozcov a iných dodávateľov. zákonné obmedzenie. rozptýlenia. t. cenová regulácia a verejná podpora. ktorí ich znevýhodňujú. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže.

V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). ktorý sa člení na trh národný. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. regionálny a miestny. pre ktorý bolo určené. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. koncepcia funkčnej totožnosti – t. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. 2. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. či k nim dochádza na tzv. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorými uspokojuje dané potreby.j. 8. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. do akej môže výrobca. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. ktorý predstavuje vecné. posudzovanie.j. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. relevantnom trhu. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. nájsť reálne možnosti odbytu. 106 .j. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. s ohľadom na dopravné náklady.Hospodárska politika analýza.

rozvoj investícií a iné. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.Hospodárska politika 8. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. t. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.5. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. či už zjavnej (kartel. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. − štátna podpora.j. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. ako ceny. kartelové dohody. predajné podmienky. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Ide o tzv. hlavne na strane ponuky. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. 107 . − nekalá súťaž. objem produkcie a jej rozdelenie. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. 8. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. − zlučovanie subjektov. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

111 .. hospodárska diskriminácia.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. podpore menej rozvinutých regiónov. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia.. redistribúcií verejných statkov. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. klamivé označenie tovarov a služieb. či podpore kultúrneho dedičstva. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. pri náhradách živelných pohrôm.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. väčšinou obchodnými zákonníkmi. poskytnutie záruk na splatenie úveru). P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. . daňových úľav. úplatkárstvo a podplácanie. resp.6. 8. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Nekalá súťaž je konanie. 2.. kapitálových investícií na účet štátu. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. nadštandardná doba splatnosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. stupňa koncentrácie (CRx). 8. nebezpečenstvo zámeny. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . x) usporiadané podľa veľkosti. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. napr.

pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. 112 . . Larnerov index je mierou skutočného. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. 8. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom.6. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. 8.. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.. čím menšia bude hodnota η . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . x) usporiadané podľa veľkosti. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu.6. 2.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je..

ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.Hospodárska politika 8. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Aktivita 1. 113 . nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.

Bohatstvo. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Príjem je tiež toková veličina. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Dôchodok je toková veličina.Hospodárska politika 9. najmä so sociálnou politikou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. firme alebo štátu. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). 9. firma alebo celá ekonomika. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. 114 . Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). daňovou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Charakterizovať tieto politiky. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). mzdovou politikou. ktorý je výnosom z bohatstva. politikou trhu práce a inými. dôchodku a príjem. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. úsporné vklady.

Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. ide hlavne o nezamestnaných. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. deti a mládež. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Z individuálneho pohľadu.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. To. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. 9. tehotné ženy. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. nerovnováhy a trhové zlyhania. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. starých. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Robin Hood index a index chudoby. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. 115 . potrebuje poznať odpoveď na to. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Giniho koeficient. zdravotne postihnutých a chorých. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere.

majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.1. ktorá sa odkláňa od diagonály. Čím je stupeň nerovnosti nižší. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. by body ležali na diagonále. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. A naopak. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Na rozdiel od dôchodkov.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov.Hospodárska politika 9. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. je to skutočná Lorenzová krivka. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. a tak vzniká krivka.2.

. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Čím viac sa blíži k 0. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ktorá je tesne pod hranicou chudoby. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.. 9. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. aby mal každý rovnako vysoký príjem. a snažia sa ju posunúť nad ňu. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. 2. tým je diferenciácia väčšia. hovoríme o absolútnej nerovnosti.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Hovorí o tom. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Cieľom 117 .. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie.. 9.. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Používanie indexu preto spôsobuje. ak sa blíži k 1... tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Neprihliada však na skutočnosť. Môže nastať situácia.2. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených.

dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. minimálnu mzdu a iné. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. nemocenským. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. kde odvody majú charakter daní. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. nárok na dovolenku. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. parafiskálne systémy. kde leží tento „bod zlomu“. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. pričom štát zákonmi upravuje. zákonné podmienky pracovných zmlúv. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. miezd. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. daní. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. zákonnej dĺžky pracovnej doby. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. hlavne starobné a invalidné dôchodky. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. ale len do určitého bodu. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. alebo dávky. potom začínajú klesať. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Otázkou však ostáva. právo na štrajk. postup zamestnanca v prípade choroby. Tá poukazuje na skutočnosť. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. ziskov. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast.

Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Lacnejší tovar nahrádza drahší. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. dochádza k substitúcií ponuky. poľnohospodárske produkty). elektrická energia. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. plyn. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. 119 . Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Veľká nerovnosť. ktorých produkcia nemá regulované ceny. V odvetviach. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. 9. sa stávajú atraktívnejšími. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Klesá objem investícií do odvetví. lieky. kde sa vyrábajú tovary. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní.2. ako aj veľká rovnosť. cestové. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému.

že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.3. zníženie agregátneho dopytu. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. mobility na trhu práce a pod. s. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko.: Hospodářská politika. T. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. T. s. Môže mať za následok napr. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).: Hospodářská politika. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. 370) 120 . 2.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. 1. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.

Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .Hospodárska politika Aktivita 1.

avšak ekonomicky efektívnym riešeniam.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. 122 . Vychádza z názoru. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. republikánske. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. kolektívne vyjednávanie a pod. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. tak na pracovnoprávnu ochranu. kresťansko-demokratické a liberálne. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou.1. ale tiež spoločnosť ako celok. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. 10. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. ale tiež spoločnosť ako celok. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec.Hospodárska politika 10. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.

V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. podpory v nezamestnanosti). určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. úrokových sadzieb a kurzov. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. vzdelávacej politike.j.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. dôchodkovej politiky. Čím vyspelejšia je spoločnosť. vrátane motivácie pracovníkov. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. Znamená to. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. zdravotnej politike. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. najmä na hospodársku politiku. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon.Hospodárska politika 10.1. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. aby bola sociálna politika účinná. bytovú politiku. Vytvára podmienky nato. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. politiku zamestnanosti. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. a pod. politike bývania.1. ktoré sa snaží koordinovať. 10. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. t. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. zdravotnú politiku. medzi ktorými sú silné väzby. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. 123 .

podpornosť. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. ktorými sú sociálna spravodlivosť. nezamestnanosť). rovnosti. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. súdržnosti a zodpovednosti. sociálna solidarita. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Jej východiskom je. staroba. stimulačná. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Zásluhovosť znamená. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Snahou je predchádzať určitým škodám. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. 10. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr.1. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Tým. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ako sú princíp výkonový. o koľko sa zaslúžil. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu.Hospodárska politika 10. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Subsidiarita znamená. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. prerozdeľovacia. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. rovnakých príležitostí a potrebnosti. čo v sociálnej politike znamená. resp. preventívna a homogenizačná. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Skladá sa z čiastkových princípov. subsidiarita.1. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. ktoré vznikajú ako 124 . že každý subjekt si musí pomôcť sám. participácia a zásluhovosť. choroba). ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. že stimuluje k požadovanému vývoju. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Spravodlivosť má právny rozmer. garanciou základných sociálnych istôt. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. vytvárania záchranných sociálnych sietí. že každý by mal dostať toľko. Jej podstatou je zmiernenie.

hraníc chudoby. čo znamená hranicu biedy. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. výkon práva na lekársku starostlivosť.1. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. a iné. materský príspevok. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. materská a rodičovská dovolenka. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. 125 . rodičovský príspevok. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. minimálnej mzdy. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. dopravu. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. príspevkov na bývanie. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. nemocenských dávok. sociálna podpora. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. čo je hranica chudoby. výkon práva na vzdelanie. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. štipendium a podpora vzdelania. životného minima a pod. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. aká v pásme sociálneho životného minima. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. zdanenie príjmov a majetku. podpory v nezamestnanosti. prídavky na deti. Štát sleduje. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. 10. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Cieľom sociálnej politiky je sledovať. dôchodkového systému.

sociálne narušených občanov. − vecných dávok. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. cirkvi. − úľavy a výhody. rodiny. resp. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. občianske iniciatívy. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. vojakom. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. peňažná pomoc rodinám s deťmi. služby v oblasti zdravia. určené na vopred vymedzené použitie napr. ktoré sú návratné. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. zamestnávateľov. čiže existuje nezamestnanosť. − účelové pôžičky. charitatívne inštitúcie. ktoré sa používajú najmä v prípade. napr. dávky v nezamestnanosti a iné. Jedno z prepojení je v tom. politiky v danom čase. 10. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. barle) a ochranných pracovných pomôcok. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. handicapovaných. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. − sociálnych služieb. odborové zväzy a orgány. vzdelávania. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. zamestnanecké zväzy. kedy nie je isté. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. ktorým nie sú určené.. 126 . zahŕňajúce všetkých občanov. dobročinné organizácie.. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. dôchodcom. pre nezamestnaných). študentom. poradenstvo (napr. peňažné dávky sociálnej pomoci. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. bývania. mladým. a to hlavne z toho dôvodu. obce. sociálneho poistenia. kam patrí starostlivosť o starých.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. občania. orgány tripartity. zamestnávatelia. pôžičky na vzdelávanie. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány.

2. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Ekonómovia. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. 10. ale tiež vplyvy mimoekonomické. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. ale nielen oni. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. ktoré dohodujú podmienky. ktoré niekedy vedú k tomu. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci.Hospodárska politika 10. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. starších občanov. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. 127 . Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov.2. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ponukou práce a cenou práce.

zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. starostlivosti o člena domácnosti. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. nárok na dovolenku. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. podpora vytvárania nových pracovných miest. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. na druhej strane. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. práv a povinností odborových organizácií. ako aj územnej mobility pracovnej sily. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. postup zamestnancov v prípade choroby. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. tehotenstva. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. podpora na udržanie pracovných miest. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých.Hospodárska politika 10. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. právo na štrajk a iné. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. subvencovaná zamestnanosť. podpora nezamestnaných.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. programy zamerané na mladých nezamestnaných. ich orgánov a funkcionárov. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. dĺžka pracovného času. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora prevádzky pracovných miest. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby.2. a ktoré. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. 128 . prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti.

L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. ktorá je bez platenej práce. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. Y predstavuje reálny produkt.2. že nezahŕňa osoby. Okunovho zákona. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. tento koeficient závisí od technologických. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti.2. je schopná pracovať a hľadá si prácu. 129 .( Y − Y*) . Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. napríklad v tom.Hospodárska politika 10. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. 10.100 . Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov.

proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. nižšia tvorba produktu. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Aktivity 1. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. ktorá znamená.2. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. nižšie úspory obyvateľstva. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. dotované rekvalifikačné programy. Ďalšou možnosťou. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. tým je nezamestnanosť vyššia. 2. ktoré spôsobujú psychické traumy. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. 130 . 10. ako aj zo sociálneho hľadiska.j. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. že sú nezamestnaní. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. znižovanie daní. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. kriminalitu a ďalšie problémy. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. t. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. 3. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .

Každá ekonomická činnosť. hlavne spojená s výrobou. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. 11. produkuje vedľajšie efekty. Je to také využívanie fondov prírody. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. 132 . klimatické a meteorologické zmeny). zmeny. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. 11. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. vrátane človeka. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. slnečné žiarenie. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. ich následky a činitele. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom.Hospodárska politika 11.1. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. Jej súčasťou je ekológia človeka.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Rast voľného času je faktor.: Hospodářská politika. blízkym – je to produkcia. T. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. ktorá neprechádza trhom. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. np predstavuje netrhovú produkciu. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. 11. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. vč predstavuje voľný čas. pš predstavuje produktivitu škodlivín. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktoré v nej prebiehajú. nakoľko 136 . rodine.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Ukazovateľ. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. s. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW).

V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. 11. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. čo znamená. ktoré sa prejavia v cene výrobku. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. znížia sa škody zo znečistenia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Tieto náklady súvisia s inováciami. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. vedeckotechnickým rozvojom. Aktivita 1. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. ktorá je ekonomicky efektívna. Metodika tzv. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. 137 . avšak tým. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

rast počtu pracovných síl. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. napr. HDP. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. podiel HDP na jednotku živej práce.1. vyrovnanosť platobnej bilancie. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. miera inflácie. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. rast vložených investičných statkov. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. vonkajšia ekonomická rovnováha.Hospodárska politika 12. 139 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. rast vloženého kapitálu. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. zavádzanie technického pokroku. miera a štruktúra nezamestnanosti. 12. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. pri využití možných zdrojov. 12. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. rast efektívnosti základných prostriedkov.

Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Kaldor. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. v tom smere. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. − priemerná ročná miera inflácie. v určitých vzájomných vzťahoch. ale tieto návrhy sa neujali. Z toho vyplýva.Hospodárska politika 12. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Jeho úpravou. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. (U = 5. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Jeho autorom je britský ekonóm N. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Ozývajú sa námietky napr. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. (G = 3%). infláciu a nezamestnanosť. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také.1. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií.5%). Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. V 60. v ktorom sú vyznačené hodnoty. ktoré by mali byť dosiahnuté. Táto metóda prešla určitým vývojom. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. (P = 2%). (B = 0%). Ide o štvoruholník.

miera inflácie. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. 141 . vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. ako sme už spomenuli. nízka miera nezamestnanosti. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. 12. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Z takto definovaného indexu vyplýva. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). miera nezamestnanosti. Napriek tomu.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. skonštruovaný A. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Tak. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine.1. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Fairyho. ako je tempo rastu HDP. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body.

g t . Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. 142 . sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Aj v tomto prípade platí. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Nemožno pochybovať o tom. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Taylora. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. alebo bude nižšia. že s rastom hodnoty daného indexu. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. V tomto prípade je celkom ľahostajné. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t.ut . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. tzn. Tobina a J. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie.

ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ekonomickej štruktúry. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. resp. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. vývoja konkurencieschopnosti. A(A) a BBB(Baa). Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. pozostáva z dvoch základných komponentov. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň.Hospodárska politika 12. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. dlžník. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Je to široko využívaná investičná informácia. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Politické riziká vyplývajú z politického systému. až po jednotlivé podniky a obce. ktorú ratingové spoločnosti používajú. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. V prípade krajín. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. že emitent. 143 . Hodnotenie bonity subjektu.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Metodológia. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas.1. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. riadenie ekonomiky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. stav a flexibilita platobnej bilancie. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Investor používa hodnotenie ako nástroj. AA(Aa). pričom má tendenciu postupne klesať. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná.

Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. A2.prípad neplnenia záväzkov .12.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. resp. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . D (NP pri Moody’s). C. A3( P1. Tab.D Zdroj: NBS 144 . CCC(Caa).1). Znamienka + a – . v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. verejne publikovaný slovný komentár.P2. CC(Ca) a C (c).12. pri Moody’s číslice 1. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. A1.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). B(B).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.

agentúra uvažuje o znížení stupňa. − negatívny. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. 145 . ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. − stabilný. Čím ma krajina vyšší rating. ktorý môže byť: − pozitívny.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu.

Charakterizovať jednotlivé etapy. 146 . Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.13. budeme brať za významný práve tento rok. 13. ktorá ešte stále nie je dokončená. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko.Hospodárska politika 13. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Samozrejme. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. že ich bolo viac. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.

koncu etapy rastie riziko Podmienkach. privatizácia a reštriktívna politika. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. vznik oficiálne zamestnanosť. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. rastu Silný ekonom. Oficiálne plná depresia. skrytá inflácie. liberalizácia cien. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. vykázanej nezamestnanosti. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. nerovnováhy. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. rast zadlženia spomalenie ratu. Obchodu. transformačná a potlačovaná inflácia. Etapa oživenia 3. trh dodávateľa 2. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. nízka efektívnosť. dotvorenie inštitucionál. zahr. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii.Ponukové obmedzenie. pri zachovaní soc. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. obmedzenie. . ku výraznej nerovnováž. zriadenia Šoková terapia. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Obnovenie ekonom. Etapa nerovnovážneho rastu 4. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Zníženie reálnych miezd. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia.

ako aj v štruktúre.1. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov.2 I.1. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. štrukturálnymi defektmi. Koncom 80. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. 53) 13. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Existovali obavy pred transformačnou pascou. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. resp. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. 13. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. a 60. teda stavom. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. V 70. a 80. potom v nej bola aj inflácia. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. potlačovanou infláciou. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. 148 . pričom však hrozilo. 13. A. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. chronickými prejavmi nerovnováh. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke.Hospodárska politika Obr. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. a to tak v ich globálnej relácii. s. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu.

etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov.1. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.1. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. že sa ČSFR k 1. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. 13. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. aj keď v istej miere nevyhnutným. Kumulovaný pokles do roku 1993.3 II.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. ale zároveň podcenený. kedy končila transformačná depresia bol 25%.1. stabilizácia ekonomiky. čiže otvoreným rastom cien. 149 . pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. vyvolal mnoho diskusií na tému. štruktúrnych defektov a pod. Neúspechom. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Výrazný pokles produkcie.

Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Vznik nového štátu k 1. čo vyvolalo silný rast dovozu. Pre celú túto etapu je typické. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Problémom sa však stalo. Nadmerný podiel výroby polotovarov. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. 2. že existovala snaha o obozretnú. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený.1. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. a 3. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. aj keď miernejším tempom. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. skôr reštriktívnu fiškálnu. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Reformný proces sa však spomalil. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. pokles tvorby HDP. Neexistovala 150 . Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien.

bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. 13. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. ani proexportného účinku týchto investícií. V ekonomike sa viac investovalo. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. 151 . V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien.1. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Preferoval sa silný ekonomický rast. ako aj k silnému nárastu investícií. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. rozvojových impulzov a pod. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ale len v tom prípade. preto šlo o rast „na dlh“. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík.4 III. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti.

Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. spôsobila. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Po nástupe novej vlády.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. dopravy. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. ako aj takmer 152 . Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Ceny elektrickej energie. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. plynu.5 IV. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. resp. 13. ktorá sa nevedela zjednotiť. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. ktorý stratilo v roku 1998. pričom nebol dôvod predpokladať. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Rôznorodosť koalície. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky.1. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. od októbra 1998 do januára 1999. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. tepla. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie.

Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia.6 V. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. na rozdiel od roku 2002. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. že prijaté opatrenia boli úspešné. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. 13. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe.1. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. úpravy nepriamych daní. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD.

januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. v zdravotníctve. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Vstup Slovenska do EÚ. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. ako aj zahraničný dopyt. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. hoci mala klesajúcu tendenciu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Ďalším domácim faktorom. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. 1. znižujúcej sa miery inflácie. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb.Hospodárska politika daní. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. v súdnictve a v školstve.

z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Cenová úroveň. sociálne a osobné služby. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. koncepčne inak zameraná. Ekonomický rast bol vyvážený. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. zdravotníctve. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. V júni 2006 sa konali voľby. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. ostatné spoločenské. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. boli ceny potravín. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. školstve a doprave. meraná indexom spotrebiteľský cien. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila.Hospodárska politika bilancia služieb. vysoká investičná aktivita. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. obchod a priemysel. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. V roku 2005 sa ukázalo. Jediným sektorom. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. verejná správa. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. poštách a telekomunikáciách. Rok 2006 bol rokom. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Dynamický rast hospodárstva. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. prenájom a obchodné činnosti. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. stavebníctvo. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe.

Ako už bolo spomenuté. Dá sa povedať. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. 4 1. Súčasnú vládu. 2. Pre roky 1998. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. etapu.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Aktivita 1. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. ceny pohonných hmôt. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. 156 . Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. trhových služieb). Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Údaje sledovať v súvislosti s textom. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Povinné zadanie č. že rok 2006. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. TnU AD.55-5 [19] LIŠKA . J. 1995. 2005. 2005. 2007. M. 1994. J. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. SOFA.: Makroekonomie. Bratislava: Elita 1995.: Dejiny ekonomických teórií. Bratislava : Iura Edition. R.: Sociální politika. Sociální politika v ekonomické praxi. Diplomová práca. M.: Dane podnikateľských subjektov. ISBN 80-88715.: Základy makroekonómie. V. 2003. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Štátny rozpočet. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. FELDERER. a kol. Praha : ASPI. Makroekonomika a nová makroekonomika. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. a kol.. Žilina : poradca podnikateľa. HABÁNIK. TOMŠÍK.: Hospodářská politika.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. M. I. 2000. HABÁNIK. 2005. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. H.: Makroekonómia.. KUBÁTOVÁ. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Bratislava : Kartprint. Praha : C. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2004. V. M. B. M. ISBN 80-7169891-1 158 . S. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Praha : Grada Publishing.V. Fiskální politika. V. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Beck. KOGANOVÁ. Fischer. R.r. K.o. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. 2005. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.: Makroekonómia.. 1998. a kol.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Ostrava : Sokrates s. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. J. S.. a kol. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. A. Praha : Oeconomica VŠE.: Politológia pre ekonómov.. K. 2006. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. ISBN 80-7261-094-5. D. středně pokročilý kurz. [21] MANKIW.. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. J. Bratislava : Iura Edition. – KOTLÁN. B.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. J.: Zásady ekonomie.: Makroekonomie.: Makroekonomie.: Makroekonomie.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Bratislava : Iura Edition. Bratislava 1998. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. N. 2003.. Praha : Management Press. 2003. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Praha: SPN.V. Praha : Professional Publishing. J. – FARKAŠOVSKÁ. J. 2005. 2004. 2004. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. Bratislava iris 2002. G. HOMBURG. Trenčín.. a kol. Ekonomická fakulta.

: Trh práce. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. T. 2004. Bratislava : Iura Edition. – ŽÁK. 2005. E. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. nezaměstnanost. M. M. M.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Z. I. 2000. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Beck.. Bratislava : Elita. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. 1999. 2004.: Hospodářská politika. D. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Bratislava : SPRINT. M. 159 . H. makroekonómia. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu.: Sociálna politika. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 1996. Bratislava : ÚS a SE SAV. Praha : Portál. Praha : Management Press.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. P. 2002. Praha : C. Bratislava: Sprint vfra. Praha : GRADA PUBLISHING. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. 2000. 1997. MAREŠ. T.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. Beck.. E.: Centrální bankovnictví. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. A. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. A. W. a kol. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. 2006.. 2001. 2002. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. M. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. 2003. M. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. – ŽÁK. súťaživosti a protimonopolnej politiky.r.: Sociálne zabezpečenie.: Ekonómia. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Hospodářská politika. 2003. 2005. I. – NORDHAUS.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii.: Hospodářská politika. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. Brno : Masarykova univerzita. A. J. Vědecká monografie. 2006. H. E. Bratslava : Ekonóm. P.: Protimonopolná politika. 2007. Z. Bratislava : Sprint vfra. 2001. 1997. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. P. Praha : Grada Publishing.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Praha : C. F. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. BEBLAVÝ. Praha : Management Press. V.: Makroekonomie v kostce. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. Praha : Grada Publishing. sociální politika. A. s. V.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. a kol.: Ekonomie veřejného sektoru.o. A.

ISBN 80-8083-057-6. V. a kol.: Hospodárska politika. Praha : Victoria Publishing. P. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.o. Bratislava : SPRINT.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Bratislava : Mekury spol. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. P. P. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. Bratislava: SPRINT. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. 2005. K. 2007. 2004. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. 1994. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. [44] URAMOVÁ. a kol. M.: Environmentálna ekonómia. M. Ekonomická fakulta. s r.. Košice : Technická univerzita v Košiciach. 2006. 2003. 2005. a kol. Diplomová práca. Bratislava : Ekonóm. ISBN 80-89143-36-9 160 . E. L.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. a kol. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. [48] VINCÚR.: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2005.: Tvorba a ochrana životného prostredia. 2001. Bratislava : SPRINT. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela.Hospodárska politika Studia Oeconomica.: Hospodářská politika. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2002. J. 2002. Ekonomická fakulta.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful