HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.............1 2............................................................................................................................ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ....................3......3............. 35 Intervencionistická hospodárska politika ..... 42 3..........................2 3............................6 Nástroje hospodárskej politiky ............................................................. 2....... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .........8 1..............................................1............................................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky .......................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ..5 1.................. 17 1.....2 3.. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ............................3 1.........................................2 1........................................................................................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..... 14 Racionalita cieľov....................6............................2..... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ................ 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ...................... 25 1................. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .................................... 35 2.............1 .......................................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...4 1...............9......................................Hospodárska politika Obsah 1................................. 39 Ekonomický cyklus ..........................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.. 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku . 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky .......1 2.......7 1............................1................. 22 Hranice hospodárskej politiky .......................1 1...... 3.................... 32 Liberálna hospodárska politika....1 1.....................................4 2............. 27 Zrod hospodárskej politiky.........................................................................1.....2.............. 14 Všeobecné a tradičné ciele ...... 13 Ciele hospodárskej politiky ......................1 2................................... 24 Informácie pre hospodársku politiku............. 10 Nositelia hospodárskej politiky ...............2. 34 2............................................................2 1......................................... 19 Typy hospodárskej politiky ...............1 3............. 39 Stabilita a rovnováha .............................................................................. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika...... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ......................... 21 1.............................2 Koncepcie hospodárskej politiky ...........................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............. 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .................2 1.......6.....................1 1...............6.......3 2..................................2 2.........5 2..........1......................................................1. 1......................................................................................

....1 4............ 68 Nástroje menovej politiky.........................................................4 4................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika........1 4....................................1 4....... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ...............3 5.... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.................Hospodárska politika 3..........................2 4.......................................2.................3 MENOVÁ POLITIKA ........................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom............................. 49 Zmeny daní..... 58 Efekt vytesnenia ...................................................................................... 48 Vládne výdavky...........................................................................................................................3 3......2 5..... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA......5 4.......6 4.......................... 56 4.....................................2 4................4 4.......4 4.......7......................................... 57 Problémy načasovania .......................................3 4............... 61 Priame nástroje menovej politiky.....2 4.....3.........................2 5.............1 5....................................3.......5.. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.......................................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách........................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .......7........................................................4 4...................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.............3.....1 5........ 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............ 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ...................................................3................................... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ................................ 53 Rozpočtový schodok ........ 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky................ 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ..................................................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.....................3.4...........5..7 Typy fiškálnej politiky ........... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .......................................................................7.... 42 Nástroje stabilizačnej politiky .................................3............................................................................................................................................. 63 5........................3.................7.......................5 5..................2 3....................2 4..4 3.........................................1 4............................ 54 Daňová reforma............................................................... 48 Nástroje fiškálnej politiky ..................................................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.......3.......................3 4................3 Ciele stabilizačnej politiky ..................4.......................................................................................................................7....... 59 4.......................................1 3.............3......................................2 4...... 4............................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ........................................................ 69 ..................................................3.......................3.... 5.............................................. 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky..................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ....................1 5..........4 Typy menovej politiky ...1 4.... 47 Ciele fiškálnej politiky ....................................

......................................1................4 6..............2 7...............6...... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .................................1 7........................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ......................... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky............................................... 81 6............................................................................5 Platobná bilancia ................................4...........................6.................. 91 Štruktúra ekonomiky ..............2...................1 6. 7.....3 5...........................................3.......................................................................................................................................................................................4 7......................................1 6.........................................3............. 96 Tradičná štruktúrna politika ...........1 6..3 7......................1.. 89 6........................................................................................ 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .... 84 Devízový kurz ........1...............1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ......................... 98 Druhy štruktúrnej politiky... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ............................................................ 88 Princíp importovanej inflácie ..... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.............................. 72 Dilema centrálnej banky....................... 87 Teoréma lokomotívy ..........2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku.........1 5.....6 6.........5................... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ....2 7....2 6.................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .2 7......................................................................................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ... 91 Štruktúrne zmeny....2 7............. 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .....1 6..................2 6...2.4........ 6....Hospodárska politika 5.................1 7..................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky......... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ....... 92 Konkurencieschopnosť.....3...........5...... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .........................................................4....................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.............................................. 95 Nástroje štruktúrnej politiky........... 99 7.........................................................1...... 95 Ciele štruktúrnej politiky....................................4......1 7...... 93 7..................................................3 6...........5 5................................................................................................................................................................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ......5... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.......7 Prístupy k štruktúrnej politike ....... 101 ............5 7........1 6....4...................................2 5..................................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .....................................3 7......................................................................................................... 85 Vyrovnávacie procesy .......................................1 6.....................................................................................6 7............2 7................................. 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ....................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ..........................

................ 112 8.............................................2............... 119 10........6................................... 127 10......4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .. 123 10.............................................................................................. 125 10........2 8......................1.2 9.... 116 Giniho koeficient ......2...........................................4 8..1...............................................1 9................................ 109 Štátny zásah alebo regulácia........................................................................ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ............................................................................................2 Politika zamestnanosti ..................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti . 112 Larnerov index..........................6........... 127 10.......................4 8...3 8. 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .................................... 128 10............................ 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ..1 8..............5............................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.........2...........3 8........ 124 10............................... 122 10..........................................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ...........Hospodárska politika 8........1 9..........5 Funkcie sociálnej politiky............ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže. 117 9.. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ........1..............1 Sociálna politika ..... 122 10................................................. 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ......2................. 122 10.......................................................6......................1...............................................................3 8.............................................................. 106 Formy obmedzovania konkurencie ........................................ 115 Lorenzová krivka......................................................... 124 10.. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ..5.............. 107 Zneužitie ekonomickej sily..........................................1....... 110 Stupeň koncentrácie....2.5.....1..7 9..................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky........2 8...........2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.....................................1 8..........................3 9.......................4 Princípy sociálnej politiky..2 8........................6 8.................................................................................................... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ..................... 114 Meranie nerovnosti .. 9.......................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.1 8..................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ............................................. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .......... 8........ 129 ....................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.............................5....2 Vymedzenie sociálnej politiky ...............................................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.............................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.. 105 Relevantný trh .......... 126 10................................2........................................................................................................................... 123 10..................................................................................................

.............................................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska................................................. 148 13.. 152 13.................2 I......... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .............................................................. 130 11...........................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.......................... 146 13............1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky..................................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA............. 139 12.......1............ 132 11.....3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ..........................6 V....................1 Tempo ekonomického rastu ..........Hospodárska politika 10............ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).................................... 140 12.......................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ............................................. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)........1 Východiskový stav (do roku 1989) .......................................................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ................. 133 11..1...........1.. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ............................. 151 13................................................................................................4 Rating ..1..............................1 Životné prostredie a ekológia ..............................................................1.........1......................... 132 11....... 139 12................ 143 13.......... 148 13..............5 IV............4 III.....1........................1................. 135 11........... 133 11........... 137 12................... 158 .................................1............................2.................................3 II................................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ................... 149 13.................. 129 10...............................1 Východiská environmentálnej politiky......................2 Magický n-uholník .........................2 Vymedzenie environmentálnej politiky .... 132 11................1...............1........................................... 146 13.............4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ...... 139 12...........1.......5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ....... 141 12..........2..........................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).....................................................

Němcovej 32. Daniela Bartková. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Ekonomická fakulta.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing.

Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. spoločnosti a štátu. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. to znamená na konečné použitie.Hospodárska politika 1. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. nástrojov. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Je pochopiteľné. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. t.j. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. 1. P. napríklad kultúrou. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. históriou vývoja.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. ktoré súvisia tak s tvorbou. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. 10 . Predstavuje súhrn cieľov. náboženstvom a pod.

procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. V rámci politiky. nástroje a ciele pôsobenia. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. dôchodkovú. jeho organizácia a chod. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. napr. vonkajšiu obchodnú. ciele a nástroje. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. menovú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. sa 11 . Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. investičnú a ďalšie. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. sociálnu. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. kritériá. Je preto vedou prierezovou. priemyselnú. obchodnú. regionálnu. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. poľnohospodársku. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. ktorými sú hospodárstvo a politika. sociálnu a medzinárodnú situáciu.: fiškálnu. stabilizačnú. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. subjekty. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. štruktúrnu. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. politické a aj právne. spôsoboch. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. postupoch a inštitúciách.

pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. A. Prostriedkom politiky je politická moc. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. s. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. 13) Na Obr.. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. 12 . Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. – 3.: Hospodářská politika. 1. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. opatrenia a koncepcie. M. princípy. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. ktoré obsahujú ekonomické. 1.

) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. ako nositeľ hospodárskej politiky. centrálna banka a ďalši inštitúcie. menových agregátov.). vláda. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. podmienok podnikania. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. ale majú priamy alebo 13 . Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Štát. resp. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. funkciami a cieľmi. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady.Hospodárska politika 1. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. na jej realizácii a kontrole. Patria sem veľké podniky. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). inštitúcie protivážnych síl. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. vykonávať ich a aj ich presadzovať. výskumné. vedecké inštitúcie. daňová sústava a pod. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. súdne inštitúcie.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. odbory. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. ale aj masmédia. úrokových sadieb. politické strany. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia.

tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Kategória ekonomickej slobody znamená. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. ktoré považujú za dôležité.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. resp. ktorí sa snažia presadzovať ciele. hlavne hospodárske zväzy. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. pokrok. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. udržanie demokracie. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. nadnárodné organizácie. 1. ktorí majú rozličné ciele. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. istotu. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Sloboda sa chápe ako stav. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. ktoré majú byť naplnené. politických strán. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. blahobyt a bezpečnosť. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie.3.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Cieľ je normou určitého chceného stavu. je nevyhnutné. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. 1. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov.

Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Optimálny alebo primeraný rast 15 . distribučnej spravodlivosti. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. 1. Lorenzovej krivky. – ŽÁK. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. M. A.2. problematika rozdeľovania dôchodkov. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. 1. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. tradičné ciele. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. „zrýchlenie rastu“. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. zloženia vlády. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. len o zameraní trendu. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. 92) Hospodársky rast.: Hospodářská politika. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ale hlavne v ústavách. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. s. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. ktorú charakterizuje Obr. a spája sa s ním. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele.Hospodárska politika najčastejšie chápe.

obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. 16 . Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. rovnováhu cien a stability meny. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. s. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. získavajú na svojej dôležitosti. T. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. 1. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.: Hospodářská politika. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. tak vnútornej ako aj vonkajšej. 155) Obr. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. resp. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 1. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Nízka miera nezamestnanosti. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktoré v súčasnosti. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. ktoré týmito vrcholmi sú.

napr. − spôsobu aplikácie. reštriktívne. napr. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. bežné. meniť a kontrolovať.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov.Hospodárska politika 1. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. Phillipsová krivka). napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. • • 1. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. expanzívne. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. vzťah komplementarity.2 Racionalita cieľov. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. vzťah konfliktnosti. liberálne. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. navzájom sa posilňujú. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. protekcionistické.3. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. ktoré medzi cieľmi existujú. systémové. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. resp. (napr. vzťah identity. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. regulačné. vzťah neutrality. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. dopĺňajú sa. 17 . konkrétne danom období. nepriame.

odvetvové.Hospodárska politika − časovej. nástroje a ciele. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. sankčné. dovozná prirážka. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. a nakoniec aj organizačných. všeobecné a špecifické. krátkodobé. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). 18 . zabraňujúce. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. výmeny alebo spotreby. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. menia len veličiny. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. ktorý sa má dosiahnuť. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. zmena colnej tarify). Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. medzinárodné. lokálne. požiadaviek. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. priame a nepriame. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. rozdeľovania. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. ale aj od postojov ekonomických subjektov. t. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. atď.j. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. priestorovej. základné a odvodené. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. sektorové. rozmeru použitia zvolených nástrojov. rezortné. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. ktoré nastali v hospodárstve. ďalej z cieľového stavu. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. obmedzujúce. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. od predpokladanej reakcie. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. Nástroje.

čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Za základné formy sú považované pravica. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. časové obdobie.Hospodárska politika 1. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. resp.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. stred a ľavica. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Ak tomu tak nie je. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. 1. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. 19 . stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Vzťah nástroj. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. systémovo podporujúce opatrenia.

2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Problémom je.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. výkonnú a súdnu. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). normy konania. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. ako sú vžité konvencie.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. právo. 1. sociálnu politiku. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. deľby moci na zákonodarnú. akokoľvek spontánne vzniknutý. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. štruktúrnu politiku. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. menovú (monetárnu).6. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. zvykové správanie sa.Hospodárska politika 1. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti.6. administratíva. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Hospodársky systém. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami.

ale sú to stanovenia zásad. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky.6. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. pri drogách a pod. ďalej prešetrenie. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.). Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. že sa obhajuje existencia tzv. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. 21 . obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. 1. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. prípadne strednom časovom horizonte. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. sústavných rozpočtových deficitov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. − obmedzovať dvojité zdanenie. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. ktorým by sa sama nepohybovala. a navyše. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. regulácia cien miezd. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. obmedzenie v rozhodovaní napr. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov.

výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Napríklad krajiny. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Byrokracia. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. sa podieľa na realizácii rozhodovania. ako zvláštna skupina. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. je jej umožnená. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. 1. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. chrániť spotrebiteľov na trhu. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Veľké záujmové skupiny. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Znamená to. existencia byrokracie. priame a tajné voľby. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. ale aj cenovú hladinu a iné. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Slobodné. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. ktoré z členstva vyplývajú. Byrokracia je systém. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. konkurencieschopnosť krajiny. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. zúčastnené 22 . Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. čím automaticky koordinuje ich činnosť. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. pri nedostatočnej kontrole. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. demokracia a politický pluralizmus. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Každá krajina.

vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. ktoré sú k dispozícii a pod. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. Nevyužitie politického kapitálu. Znamená to. 1. V podstate ide o to. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. dominancia teoretickej hospodárskej politiky.j. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. majú veľkú dôveru ľudí. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. dominancia praktickej hospodárskej politiky. 23 . že novozvolené vlády (najmä tie. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. nedostatok informácií pre rozhodovanie. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. skutočnosť.

Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. implementácia a kontrola. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. určitej normy.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti.4. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. 24 . V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. 1. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.Hospodárska politika 1. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Ide o zistenie toho. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. ktoré by mali byť známe verejnosti. Kontrolou. prognóza – plánovanie. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. ako aj časových oneskorení. rozhodovanie. ale môže mať aj charakter administratívny. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. resp. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. fáze prognózy – plánovania. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). V druhej fáze. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.

Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. 1.. analýzou rovnováhy.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1.9. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.: Teória a prax hospodárskej politiky. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. (2007) s. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. životného štýlu obyvateľstva. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). a kol. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. 1. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). demografické. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov).4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. analýzou vonkajších vzťahov. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. 5.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. o ktoré má vláda záujem. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti.. hodnotového systému obyvateľstva). analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. resp. hospodárske aj vedecko-technické). Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. analýza 2. P. rozhodnutia 4. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. analýzou spotreby. prognóza – plánovanie 3. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). 2. efektívnosti národohospodárskych procesov. administratívne 4. poznávacie 3.kontrola Časové oneskorenia 1. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady.implementácia 5. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. na znalostiach a intuícii odborníkov. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. politické sociálne.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. 26 . Aktivity 1. 3.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 2. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.

ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. v 30. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. čo je potrebné pre trhový systém. Až Veľká svetová hospodárska kríza. rokoch 20. Tým. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. dopyt ako taký. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. udržiavať spravodlivosť. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. 2. neúrode alebo vojnám. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom.Hospodárska politika 2. ako napr. Neznamená to však. Jedným z podstatných momentov. storočia. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. formovala v podstate až po 2. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Pre klasikov platilo. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. ale najmä klasickej ekonomickej školy. hospodárska politika je vednou disciplínou. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. považujeme ju za vedu pomerne mladú. že jediné. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Definovať koncepcie hospodárskej politiky.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. svetovej vojne. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Hospodárske krízy. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. 2. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. Mnohé argumenty boli skôr proti. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky.1. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktoré by jej vznik neovplyvnili.

rozsah výroby. regulovali konkurenciu. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. storočia. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. ceny. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. Keynesa.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. M. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. uvažovalo sa s tým. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. − potvrdil sa poznatok. 2. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. do ktorých predtým nezasahoval. J.Hospodárska politika New Deal. zavádzali niektoré formy plánovania. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. New Deal nebol ucelenou koncepciou. maximálny počet pracovných hodín atď. storočia vznikla v USA prvá.1. avšak ešte neucelená. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. stanovovali minimálne mzdy. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. 28 . ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. M. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. rokov 20. ktorá priniesla zmeny v tom. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. intervencionistická koncepcia New Deal. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. začiatkom 30.

K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. spotreby. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. daní. úspor.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Hospodársku politiku. Po 2. 29 .j. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja.. atď. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. atď. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. štát blahobytu. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. že teória.1. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. politikou „Stop and go“ a v 60. bankovej politiky štátu.. zamestnaneckých zákonov. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. rokoch minulého storočia. 2. akceptuje systémové opatrenia. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Kanady a Veľkej Británie. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. investícií. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. V 50. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. rokoch bola realizovaná tzv. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. jeho výšky a štruktúry. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. potvrdilo sa.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. efektívnej miere. neoklasická syntéza. rokoch prostredníctvom „New Economics“. ekonomiku v stagnácii. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť.

nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. rokov 20. storočia. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50.60. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. 30 . ako aj na strane súkromného sektora. krajine. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. najmä Švédsko. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. Holandsku a Japonsku. že každý občan má právo na dôstojný život. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . 2. ktorý verejne vyhlási.1. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. 2. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Je to snaha o nájdenie tzv. spotrebiteľov. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. konkurencie. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. o vývoji cien. teda právo na prácu. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky.1. ktorá má zabezpečovať životný štandard. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Vychádza z toho. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. rokoch vo Francúzsku. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. vykonávacieho plánu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). zástupcov výskumu. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. rokoch 20.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). . Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. tretej cesty. tzv. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.

− orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. že najdokonalejší nástroj. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Za predpokladu. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Podľa tejto rovnice. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. množstvo peňazí v ekonomike. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. teóriou racionálnych očakávaní. ekonómiou strany ponuky. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Friedman. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M.

ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Laffer. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. rokov 20. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. ako aj súkromných subjektov.Hospodárska politika produktu. 20 2. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Tab.1. 2. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. I. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. ktorá sa sformovala koncom 70. M. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Ekonomickým smerom. že ak poklesnú dane. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. ktorý bol presvedčený o tom. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 .1 Porovnanie keynesiánstva. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.: Hospodářská politika. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. – Žák. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. M. Buchananom. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. s.

Tab.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. 2. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. formulácie cieľov transformácie a 3. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Medzinárodná finančná spoločnosť. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Medzinárodná organizácia práce. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. a mnohé iné. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. prístupu k progresívnym technológiám. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Medzinárodný menový fond. Koordinácia svetovej. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. trhu a svetových peňazí. analýzy východiskového stavu ekonomík. 2. svetového obchodu. 33 . Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému.

Intervencionistický postoj je ten. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. intervencionistický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. 2. myšlienkové a ideologické korene.Hospodárska politika Tab. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. harmonický.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. 108 a 109 a Vincur 2. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Liberálny – trhový postoj je ten. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. liberálny a 2.

externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. storočia. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. storočia. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. vyrieši hlavné otázky čo. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. ako a pre koho vyrábať. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. individuálny výkon a slobodu. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Existencia monopolov. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. pružnosť. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. vyrovnaný štátny rozpočet. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. rokov 20. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. vytvárania konkurencie. Dominuje názor. rokov 20. že trh sám. 2. ako aj intervencionistických koncepcií. povzbudzuje podnikavosť. ktoré sa uplatňujú od 70.2. ktorá je podriadenou politikou. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. Každý hospodársky subjekt tým. že sleduje vlastné záujmy.2. čo má za dôsledok vznik 35 .Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. uspokojuje aj potreby iných. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. 2.

) Obr.: Hospodářská politika. A. Obr. 2. 108) 36 . s. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. 2.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. francúzsky model a pod. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. M.

monetarizme. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. 188) Aktivity 1.. 37 . SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. s.: Hospodářská politika. T. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.. 2. fyziokratizme a klasickej ekonómii. 2.2.).2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Stabilita je vlastnosť. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. 1. ktorá je charakteristická pre systém. 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. ktorý je schopný účinne. Charakterizovať stabilizačnú politiku.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. 3. resp. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. nerovnováhy v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.Hospodárska politika 3. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. 39 .

Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.1. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. či ide o impulzy. 137) 3. jednorazové alebo sústavné. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . M. A. s. – ŽÁK. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. 3. napríklad podľa toho. 3.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. šoky alebo poruchy náhodné. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. K . alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. Tak štruktúrne. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.: Hospodářská politika.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. ako aj cyklické výkyvy. 40 . produkt (Y) YS YP čas (t) Graf.

Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Dĺžka politického cyklu. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ako aj jej budúci vývoj. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. s. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. miera nezamestnanosti.: Hospodářská politika. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. M. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov.). ceny výrobkov. miera zamestnanosti. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. na rozdiel od ekonomického. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. počty vydaných stavebných povolení a pod. 3. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. je vopred známa. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3.2. − súčasné. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. A. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. 121) 41 . a pod. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. spravidla trvá 4 roky. – ŽÁK. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín.) − oneskorené. ktoré majú väčšie časové oneskorenie.

aké poruchy v ekonomike existujú. Mnoho nástrojov. 3. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. resp. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. čo znamená tak pozitívne. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. ale aj celosvetová ekonomika. ktoré vláda používa. ako nástroja hospodárskej politiky. 42 . Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. V tomto smere je potrebné pripomenúť. 3. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. neustále menia.Hospodárska politika Graf. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe.3.3. . Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. vysoká miera zamestnanosti. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Dôležité je zistiť. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. eliminovať. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. resp.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu.

ako považujú ekonomický systém za stabilný. úroková miera. 3.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. menovej.3. J. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. M. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho.Hospodárska politika 3.3. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. M. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. − vonkajšia hospodárska politika. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. podpory spotreby znižovaním daní.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. že každý nástroj má svoj časový priestor. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. − menová politika. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. napr. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. rast HDP. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. − dôchodková politika. AD. 3. AS. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. ktorá je formou protiinflačnej politiky. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.

3. Tab. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. M. s.j. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. A. deflačná medzera. vytvára sa tzv.: Hospodářská politika. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. V prípade. 3. – ŽÁK. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.4. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. ako to zobrazuje Graf 3.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. inflačná medzera. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. vytvára sa tzv.1. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. t. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. 44 .

Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Východisková úroveň rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Takýto posun je zachytený na grafe 3. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. 45 . nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. čo znamená.5. 3.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. Snahou tejto koncepcie je to. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. nízkym deficitom ŠR.

pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. ekonomickom raste. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Aktivity 1.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. 3. zamestnanosti a nezamestnanosti. 2. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. čo je predpokladom budúceho rastu. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 46 . V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.

tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. 47 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Napriek tomu. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. 4. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov.

nezamestnanosť. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. 4. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. aby sa presadzovala efektívnosť. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. rentabilita. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. − poistenie v nezamestnanosti. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. infláciu. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. opatrenia. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. ktoré majú proticyklický charakter. ide o cielené opatrenie. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. − dotácie bytovému hospodárstvu. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. vonkajšie ekonomické vzťahy).3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. čím napomáha menovej stabilite. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. Zabudované stabilizátory sú opatrenia.

Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. čím sa znižuje úroveň zdanenia. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. čo zníži ich celkový dopyt. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte.3. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. e= 1 1 − MPC 49 . Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V recesii. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). dôchodky sú v nižších pásmach. V konjunktúre. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. čím sa im znižuje disponibilný príjem. ale trvá aj v ďalšom období. ktoré domácnosti neusporia. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. ale len nominálne. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. teda od množstva finančných prostriedkov. keď príjmy klesajú. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. rastie aj úroveň zdanenia.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. 4.

4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.3. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Ak vláda zvýši dane.3. 4. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Výsledkom je. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Tento vplyv 50 . Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. ale aj úspory a investície. ale aj na strane agregátnej ponuky. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. je vhodnejšie. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. 4. Zníženie daní spôsobí. zvyšuje tým množstvo peňazí. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.Hospodárska politika 4. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj.3. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Ak vláda zníži dane. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Vzhľadom na to. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. zvýšia svoje výdavky len nepatrne.

Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. 4. 4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.4. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. 4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. čisté dane. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. a kol. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. P. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. (2007) s. 4. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. hlavne pri zmenách daní. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície.: Teória a prax hospodárskej politiky. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. 51 . investícií a transferových platieb obyvateľstvu. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Podľa toho. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní.

aktivizuje voľné zdroje. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.1 vpravo). resp. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade.2. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.2. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. ktoré sa použijú 52 . Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny.1 vľavo). Vzhľadom na to. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4.

Ak uvažujeme s tým. a to v jej raste.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. bezpečnosť a iné. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. 53 . napr. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. zrušenie dotácii. 4.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. obmedzenie výdavkov na obranu. realizuje fiškálnu reštrikciu. resp. prípadne znížiť rozpočtový deficit. ale posunie sa do bodu E2. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. 4. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. reštriktívnu fiškálnu politiku. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.4.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti.

5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. resp. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). ciel a poplatkov. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. ani nespotrebúva národný dôchodok. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. ako aj na strane príjmov. Štátny rozpočet nevytára.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. pomocou zákonných noriem. iba ho rozdeľuje – redistribuje. nastáva pokles cenovej hladiny. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. 4. dochádza k dezinflácii. resp. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. dávok.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.3. 54 . Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.

na strane výdavkov. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. v dôsledku zníženia daní. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. prílišná expanzívna politika. Fiškálna expanzia realizovaná. za inak nezmenených podmienok. pri peňažnom krytí potom k inflácii. ale z dlhodobého je záporný. napr. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. ktoré na rozdiel od súkromných financií. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. 55 . Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. bez ohľadu na to. napr. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh.5. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. vládny populizmus a iné. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. celkový hospodársky pokles. prírodné katastrofy. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Pasívny schodok vzniká na základe javov. 4. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Táto definícia však nie je presná. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. musí nutne viesť. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach.

2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Vedie k mnohým problémom. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania.4. 4. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. 56 . Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. ktorá je často vládami realizovaná. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. prípadne sa zvýši len nepatrne. ale je to málo častý prípad. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. ako sú napr. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Zvyšuje sa tak monetárna báza.5. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.Hospodárska politika 4. dôjde k malému rastu reálneho produktu.

ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. 4.7. Vo všeobecnosti možno povedať.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. 57 . že nastala. ktorý trvá medzi tým. kedy si ekonómovia uvedomia. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity.4 Daňová reforma 4. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. inou sú možné politické nezhody v krajine. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. Existuje určité časové obdobie. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. kedy si vláda uvedomí.

čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Ak centrálna banka.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. aby prilákali hlasy voličov v období. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. resp. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne.7. zvyčajne až po voľbách. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.7. dochádza k tomu. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov).Hospodárska politika 4. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. 4. čo spôsobí. že expanzívna fiškálna politika. že stúpne dopyt po domácej mene. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení.7. keď sa blížia voľby. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. 58 . čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. 4.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Po určitom čase.

ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Aktivity 1. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. a tiež to. Dostupné na internete. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. ktorý chcete riešiť. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. 2.7.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. 3. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. ktorý. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Ak rastú vládne výdavky. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Problém vzniká vtedy. ak je zabezpečovaný importom. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom.Hospodárska politika 4. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Stanovte problém ekonomiky. 59 . Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Povinné zadanie č.

ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. ktoré sú jej nositeľmi. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. vzťahov. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. 5. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Je spojená s pojmom peniaze. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. ktorým je centrálna banka. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. ktoré je determinované jej postavením. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. nástrojov a inštitúcií. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. funkciami a cieľmi. 60 . Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky.Hospodárska politika 5. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie.

Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. podpora rastu zamestnanosti. úrokových sadzieb a pod. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. 5. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily).2. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). menový kurz. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. napr. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. resp. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. stabilizácia finančných trhov. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). rovnováha platobnej bilancie. platobná bilancia. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Zmena peňažnej 61 . Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele.Hospodárska politika 5. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. hospodárskeho rastu. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. menového kurzu. dopyt a ponuka peňazí. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória.

že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. tych rokov 20. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Začiatkom 90.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Ide o stratégiu boja s infláciou. tiež podstatným dôvodom. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. že ho dosiahne. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. repo sadzieb). 62 . s cieľom zmeniť vývoj inflácie. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. ale neovplyvňuje ju priamo. Nevýhodou je predovšetkým to. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Výhodou cieľovania inflácie je. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability.

Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 47) 5. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. M. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. 5. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. – ŽÁK. priame a nepriame. ekonomické.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. 63 . podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. I. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. napr.: Hospodářská politika. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. s. bežné. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. podľa intenzity na operatívne. permanentné a občasné.

výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. úverové limity. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. či objem poskytovaných úverov. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Odporúčania 64 . Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Používajú sa výnimočne. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ako priamy nástroj menovej politiky. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Medzibankové odporúčania. povinné vklady a medzibankové odporúčania. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. výzvy a gentlemanské dohody. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. úrokové limity. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky.Hospodárska politika 5. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. by táto sadzba mala klesať.3.

ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. pokles zamestnanosti. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. 65 . medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. REPO operácie a switch operácie. prečo sú pomerne často využívané. pokles inflácie. znížia ponuku úverov. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. znížia tak svoje úverové kapacity. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami.3. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Priame operácie na voľnom trhu. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. čiže množstvo peňazí v obehu. Jednotlivé banky si napriek tomu. 5. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. diskontné nástroje. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu.

v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. reeskontné úvery a lombardné úvery. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Lombardné úvery sú krátkodobé. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Členíme ich na bežné. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. limit objemu úveru. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. 66 . ktorá má problémy s likviditou. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu.

Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. pokles miery inflácie. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. rast zamestnanosti. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. pokles miery inflácie. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. čím sa zníži ponuka úverov. čo 67 . Domáca mena sa začne znehodnocovať. Priame kurzové intervencie znamenajú. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. pokles zamestnanosti. pokles zamestnanosti. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. rast miery inflácie. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. čo je prvok nepriamych nástrojov. resp. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Lombardná sadzba je najvyššia. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. základná úroková miera. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje.

odporúčania a gentlemanské dohody. intervencie na devízovom trhu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. na ktoré sa vzťahujú. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. bez ich reálnej zmeny. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. 68 . výzvy. resp. Konverzie predstavujú promptný. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Všeobecne sú na ústupe.3. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. diskontné nástroje. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. 5. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. odporúčania a gentlemanské dohody. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu.

Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. 5. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita úrokových sadzieb.1. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. stabilita menového kurzu domácej meny. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 .2. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. podpora zamestnanosti. 5. stabilita finančných trhov.4 Typy menovej politiky Menová politika. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.4. obdobne ako politika fiškálna. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.Hospodárska politika 5.

Centrálna banka 70 .3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Graf 5. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.3. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.

a to v jej raste. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. znižuje úrokovú mieru. resp. Multiplikátory. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. ak uvažujeme s tým. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Vzhľadom na to. Ak je ekonomika prehriata. Zvyšuje sa export. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ale posunie sa do bodu E2. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. rastie zamestnanosť. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. rastie agregátny dopyt. prudko rastie cenová hladina. 71 . expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. klesá výmenný kurz peňazí. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň.

Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. resp.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.6.4. 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. reštriktívnu menovú politiku. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . realizuje menovú reštrikciu.

Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). dochádza k dezinflácii. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. t.4. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. nastáva pokles cenovej hladiny. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. 73 .6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. 5.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. resp.j. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.

s. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. 5. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. M. Nasledujúci obrázok znázorňuje.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. regulácia peňažnej základne 2.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. 49) 74 . transfery 5. Vľavo je znázornená situácia. Dôležitý prvok. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.7 Dilema centrálnej banky Graf 5.: Hospodářská politika.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. – ŽÁK. dane Agregátne výdavky Obr. 5. I. vládne výdavky 4. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.

Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. 75 . Môžu byť obe expanzívne. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Ide o dva extrémne prípady. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. menová politika nemá žiadny vplyv. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. na základe využívania peňažných vzťahov. vládnych investíciách a pod. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Vzhľadom na to. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Sleduje základný cieľ.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. že môžu samostatne prijímať opatrenia. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Z vyššie uvedeného vyplýva. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Pasca likvidity nastáva. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. ale iba na pohyb úrokovej miery. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. 5. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie.5. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. ale iba na pohyb úrokovej miery. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Vzhľadom na to. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Klasický prípad nastáva.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. napr. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. štátne úvery na vývoz. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. s. 6. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. M. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. – ŽÁK. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. 79 . resp. A.: Hospodářská politika.

cestovanie. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. v tzv. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. mobility kapitálu. zdravotníctvo. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. doprava a skladovanie. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr.j. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. neviditeľnom exporte. oficiálne a ostatné súkromné služby. financie. opravy. výrobné (napr. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. 80 . poštové služby) a osobné (napr. sociálne (napr. hotely. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. t. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. veľkoobchod a maloobchod). právne služby). národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. vojenské. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. rastie podiel spracovateľského priemyslu. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. ich výstavba alebo rozširovanie. strojov a zariadení a pod. Neekonomickými príčinami sú politické.1. školstvo. komunikácia. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. bankovníctvo.Hospodárska politika 6. nákup podnikov v zahraničí. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. reštaurácie). Svetovou bankou a regionálnymi bankami. účtovníctvo. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. poisťovníctvo. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru.

1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. že znižuje náklady. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. 6. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. predajom patentov a licencií. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. či pôsobí priamo alebo nepriamo. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Vonkajšie hospodárske vzťahy. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. colný sadzobník a colné konanie. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. či pôsobí plošne alebo selektívne. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. 6. obchodná vojna. vydávanie licencií. ktoré majú podobu peňažných. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. V závislosti na tom. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. colné kontingenty. embargo. devízové reštrikcie. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Je teda evidentné.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu).2. prechádzajú platobnou bilanciou. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte.

zvýši sa zamestnanosť. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov.Hospodárska politika dovozu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. štátne záruky na úver. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. úverovanie vývozu. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. do ktorého má byť tovar dovezený. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. že menové kurzy sú pevné. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. štátne intervencie v oblasti dopravy. ako je v zmluve dohodnuté. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Obchodná vojna je stav. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Patria sem najmä fiškálne dane. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. administratívno-technické prekážky. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. daňové prekážky. ktoré zakazuje dovoz. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. poklesne celková ponuka produktu. 82 . Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. nastane rast cien produktu. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. dopravné a administratívne poplatky. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. hygienické a ekologické prekážky. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Za predpokladu. menový dumping. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov.

2. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dohoda o pásme voľného obchodu. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). ktoré používajú clearing. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. na základe ktorej vznikol tzv. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. pracovných síl. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. platobné dohody. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. 83 . Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. dodnes existujúce. upravujú pohyb kapitálu. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.Hospodárska politika 6. platobného styku. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. dohoda o colnej únii. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. dopravy. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). obchodné dohody.

− zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu.. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. − zásada reciprocity. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. − zásada parity.). že platobná bilancia umožňuje predvídať.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. 84 . spoje. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. bilanciu dôchodkov (zisky. cenovú hladinu. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. bilanciu služieb (dopravné. 6. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. debetné operácie dopyt po devízach. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. tlakov. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. úrokovú mieru a devízový kurz. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). skladovanie. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). poistenie. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok).. cestovný ruch. poplatky za poskytnutie práv.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. podľa účelu ich využitia. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. resp. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. úroky. bez ohľadu na to. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. hlavne krátkodobo. zamestnanosť. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. bilanciu portfóliových investícií.

M. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. čo znamená. Z historického obdobia sú známe napr. s. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. kým má potrebné rezervy.: Hospodářská politika. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. 6. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene.4 Devízový kurz Nástrojom. ekonomických. 6. V prípade riadeného floatingu. napr. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. v súčte by však mali byť v rovnováhe. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. sociálnych a politických podmienkach. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. – ŽÁK. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. devalvuje domácu menu. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Devízový kurz je zložitá menová veličina.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. 85 . ktorý uplatňuje väčšina krajín.Hospodárska politika Tab.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. A. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. kedy centrálna banka nezasahuje. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule.

Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí.5. 6. dôjde k poklesu čistého exportu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. dôjde tiež k jeho zníženiu. Pri deficite obchodnej bilancie.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. pri ktorých fungujú. Za existencie predpokladu. Nie je spojený so zmenou cien. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. ale so zmenou úrovne dôchodku. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Prvýkrát s ním prišiel D. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. dôjde teda k rastu 86 . platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Hume v 18. pevné ceny. dôchodkový. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde k jeho poklesu. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. stabilná úroková miera a nulové úspory. že import je závislý na úrovni dôchodku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. ktoré viac. pružné ceny (aj krátkodobé). Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva.Hospodárska politika 6. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike.

Vyvolá to rast úrokovej miery. Za predpokladu. 6. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Ak za jediný faktor. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb.5. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. 2. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Budeme vychádzať z toho. prípadne dlhodobej spotreby. zníži sa 87 . import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. keď sa ekonomika nachádza v recesii. čo by malo znamenať. Export zlacnie a porastie. Výsledné efekty budú dva: 1. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. dôchodok a import. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie.

môže to 88 . realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. čím sa zvýši peňažná ponuka. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. bude predávať zahraničnú menu. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Aj tento fakt prispel k tomu. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Z krajiny začne odtekať kapitál. bude intervenovať na devízových trhoch. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Bude nakupovať cudziu menu. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. ktorá predstavuje „lokomotívu“.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. 6. že sa bude vyrovnávať. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. že deficity. celková platobná bilancia bude prebytková. V systéme pevných kurzov. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.6. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. ktorá stimuluje prílev kapitálu. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. 6. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine.

Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6. na základe rastu agregátneho dopytu.6. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.

čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 5. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 90 .2. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. To. Aktivity 4.

Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. podiel spotreby. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. že je vnímaná ako zdrojová. Je preto dôležité. relatívne samostatnými časťami. 7. resp. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. 7. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. exportu či importu na hrubom domácom produkte. úspor. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom.Hospodárska politika 7. napr. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. 91 . Charakterizovať štruktúrnu politiku. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. výkonová alebo spotrebná skladba. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. výrobná. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. investícií. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.

Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. medzi ich vzťahmi a väzbami. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. Môžu vznikať aj na oboch 92 . − ekonomických subjektov. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. aby sa napĺňali vytýčené ciele. napríklad podľa pohlavia či veku. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. skupiny nástrojov. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. terciárny. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. že štruktúra ekonomiky je dynamická. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. kvartérny. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra.1. faktoroch. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. ich lokalizácia a ich determinanty. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Hľadísk členenia je omnoho viac. sekundárny. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. − štruktúry obyvateľstva. pododvetvia. resp. právnej formy či vlastníctva. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. výrobné odbory. Je preto dôležité. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. Vzhľadom na to. odvetvia. Je dôležité vedieť. ktoré regióny sú menej rozvinuté.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. 7. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. aby vláda sledovala a skúmala. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. skupiny výrobkov. služby. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi.

ekonomika by stagnovala. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. zmeny konkurenčného prostredia. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. dostala by sa do stavu ustrnutia.1. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. vrátane ich podmienok. − spôsob súperenia existujúcich firiem. nedokonalosti a bariéry. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. Keby to tak nebolo. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny.Hospodárska politika stranách zároveň. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. V tomto smere môžeme 93 . ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. či zmeny výmenného kurzu a iné. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. 7. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. inovácie výroby. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. − existencia substitučných výrobkov a služieb. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. interdependentný vzťah. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. zmeny cien na svetových trhoch. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva.

neperspektívnymi odvetviami. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Táto politika by mala byť formulovaná tak. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. 94 . bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. priame zahraničné investície. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ochrany životného prostredia. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. proexportná politika. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. odvetvovej politiky. ktorá musí zvažovať. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ktoré sú zamerané na formovanie. aktivít. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. svetovej vojny. nástrojov a opatrení. odvetvovú. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. 7. podmienky pre transfer technológií. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. regionálnu a iné štruktúry. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Mala by utvárať takú sektorovú. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. technologickej a inovačnej politiky. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. informatizácia spoločnosti.

2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. fond na podporu zahraničného obchodu a iné.3. čo znamená znižovať surovinovú. úverová a úroková politika. úverová a úroková politika). aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. modernizovať technologické procesy. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. zmena rozsahu odvodu daní. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. materiálovú. 7. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. energetickú a investične náročnú produkciu. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. alebo odklad splatnosti daní. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. limity. mimocolné bariéry). rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. ale tiež utlmovať neperspektívne. kvóty. na financovanie významných investičných akcií. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. 95 . fond na podporu štruktúrnych zmien. vývozné dotácie. ktorými môžu byť napr. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. stabilitu ekonomiky. subvencie. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. 7. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. Sú vzájomne interdependentné. rozsah finančných zdrojov v obehu.Hospodárska politika 7. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy.3. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Zásadné. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. neefektívne. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

aby musel zasahovať štát. technológiám. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. narušovala makroekonomickú stabilitu. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. má konštruktívny charakter. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. − reaktívnej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. 7. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. 7. ktoré majú najlepšie 99 . podpora výskumu a vývoja. a 80. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. inovácií. − akceleračnej. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. vedy a výskumu. ťažiskom je podpora investovania. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. rozvoj inovácii a technológii. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. − dopytovo orientovanej. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. malého a stredného podnikania.4.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ktorá je cieľovo zameraná. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. a faktorovo orientovanej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. resp. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ako v tradičnom prístupe.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. − defenzívnej. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. Na prelome 70. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie.

v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve.) v %. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. zamestnanosti. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. s ktorou je ekonomika porovnávaná. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. ktorá je porovnávaná. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Z uvedeného vyplýva.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. y predstavuje údaje o ekonomike. deceleračnej. že nemožno jednoznačne 100 . ktoré sú celosvetovo v útlme. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. x predstavuje údaje o ekonomike. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. 7. vývoze atď. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . investíciách. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . t0 predstavuje základné obdobie. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky.

Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Je to spôsobené tým. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Povinné zadanie č. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. 101 . ale sledovať aj to.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 2.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. 7. 3 1. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku.

čo. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu.Hospodárska politika 8. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ako aj pre spotrebiteľov. že ekonomické subjekty. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. 8.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). monopol). že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. udeľovanie licencií na určité činnosti. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Je to preto.

8. s. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. – ŽÁK. A. nekalou konkurenciou. M.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. 8.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. Tieto bariéry môžu byť rôzne. 182) poskytovanie 103 .: Hospodářská politika. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.1. ako to ukazuje Obr.

welfare economics). že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Až približne v 50. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. rokoch 20.Hospodárska politika 8. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. 104 . ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. ale z právneho hľadiska. (tzv. Nestačí len dokázať. Ide o tzv. hlavne na koncept efektívnosti. kedy stačí dokázať. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť.

populizmus. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. či podporu ekonomického a technického rozvoja. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. • • kontrola koncentrácií. fúzie.j. politické záujmy atď. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. kontrola štátnej pomoci. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. rozptýlenia. 105 . Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy.). presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. cenová regulácia a verejná podpora. dovozcov a iných dodávateľov. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. zákonné obmedzenie. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Základným cieľom politiky je stanoviť. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. subjektivizmus. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. ktorí ich znevýhodňujú. preberanie a zlučovanie firiem. všetky výkony orgánov a inštitúcií. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. korupcia. kartelové dohody. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu.Hospodárska politika 8. permanentné sledovanie trhov a odvetví. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. t. resp.

j. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. 8. relevantnom trhu. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. ktorý sa člení na trh národný. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. pre ktorý bolo určené. posudzovanie. 2. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. koncepcia funkčnej totožnosti – t.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.Hospodárska politika analýza.j. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. do akej môže výrobca. či k nim dochádza na tzv. ktorý predstavuje vecné. ktorými uspokojuje dané potreby. 106 . Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. s ohľadom na dopravné náklady. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. nájsť reálne možnosti odbytu.j. regionálny a miestny. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky).

Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). rozvoj investícií a iné. či už zjavnej (kartel. objem produkcie a jej rozdelenie. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Ide o tzv. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci.j. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. predajné podmienky. − nekalá súťaž. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. ako ceny. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.5. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. kartelové dohody. 8. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. − štátna podpora. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu.Hospodárska politika 8. hlavne na strane ponuky. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. 107 . t. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. − zlučovanie subjektov. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. hospodárska diskriminácia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .. 111 . zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. či podpore kultúrneho dedičstva.6. . klamivé označenie tovarov a služieb. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. 2. pri náhradách živelných pohrôm. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Nekalá súťaž je konanie. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. nadštandardná doba splatnosti. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. stupňa koncentrácie (CRx). 8. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. podpore menej rozvinutých regiónov. resp.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. kapitálových investícií na účet štátu.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. napr.. redistribúcií verejných statkov. 8. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. väčšinou obchodnými zákonníkmi. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže.. daňových úľav. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. úplatkárstvo a podplácanie. x) usporiadané podľa veľkosti.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. nebezpečenstvo zámeny.

P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. 112 . i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. .6.. 8. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví.. 8. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu.. Larnerov index je mierou skutočného. x) usporiadané podľa veľkosti. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 2. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.6. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. čím menšia bude hodnota η .

ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.Hospodárska politika 8. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Aktivita 1. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. 113 . Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.

Hospodárska politika 9. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. mzdovou politikou. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Charakterizovať tieto politiky. úsporné vklady. Bohatstvo. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. daňovou politikou. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. firma alebo celá ekonomika. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Príjem je tiež toková veličina. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. 9. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. politikou trhu práce a inými. dôchodku a príjem. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Dôchodok je toková veličina. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. firme alebo štátu. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). ktorý je výnosom z bohatstva. 114 . najmä so sociálnou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. obligácie a akcie). Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu).

ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. starých. Z individuálneho pohľadu. Robin Hood index a index chudoby. zdravotne postihnutých a chorých. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Giniho koeficient. To. tehotné ženy. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. 115 . závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. 9. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. deti a mládež. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. potrebuje poznať odpoveď na to. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. ide hlavne o nezamestnaných.

Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Čím je stupeň nerovnosti nižší. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. A naopak. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe.2. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. by body ležali na diagonále. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti.Hospodárska politika 9. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. ktorá sa odkláňa od diagonály. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Na rozdiel od dôchodkov. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9.1. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. a tak vzniká krivka. je to skutočná Lorenzová krivka. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá.

Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.. ak sa blíži k 1. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti..Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. 9. aby mal každý rovnako vysoký príjem.. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. ktorá je tesne pod hranicou chudoby.. Cieľom 117 . Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Čím viac sa blíži k 0. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Používanie indexu preto spôsobuje. 2. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. a snažia sa ju posunúť nad ňu. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. 9. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. . Môže nastať situácia. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.2.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. hovoríme o absolútnej nerovnosti.. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. tým je diferenciácia väčšia. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Hovorí o tom. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková.. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Neprihliada však na skutočnosť. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie.

kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. miezd. zákonnej dĺžky pracovnej doby. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. ale len do určitého bodu. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. postup zamestnanca v prípade choroby. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. ziskov. kde leží tento „bod zlomu“. kde odvody majú charakter daní. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. hlavne starobné a invalidné dôchodky. alebo dávky. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. právo na štrajk. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. minimálnu mzdu a iné. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. potom začínajú klesať. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. pričom štát zákonmi upravuje. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. daní. Otázkou však ostáva. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. nemocenským. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. parafiskálne systémy. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Tá poukazuje na skutočnosť. nárok na dovolenku. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast.

Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Lacnejší tovar nahrádza drahší. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov.2. poľnohospodárske produkty). Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. plyn. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. ako aj veľká rovnosť. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. kde sa vyrábajú tovary. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. lieky. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. dochádza k substitúcií ponuky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. V odvetviach. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. elektrická energia. 119 . aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Veľká nerovnosť. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. ktorých produkcia nemá regulované ceny. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Klesá objem investícií do odvetví. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. sa stávajú atraktívnejšími. 9. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. cestové. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity.

T. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj.3.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. 2. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.: Hospodářská politika. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. 1. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. s. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. s. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. zníženie agregátneho dopytu. 370) 120 . Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Môže mať za následok napr.: Hospodářská politika. mobility na trhu práce a pod. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. T.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK.

Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 .

122 . avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. 10. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. kresťansko-demokratické a liberálne. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Vychádza z názoru. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. kolektívne vyjednávanie a pod. tak na pracovnoprávnu ochranu. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. ale tiež spoločnosť ako celok. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.1. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. ale tiež spoločnosť ako celok. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor.Hospodárska politika 10. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. republikánske. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. 10. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým.

ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. vrátane motivácie pracovníkov. úrokových sadzieb a kurzov. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to.j. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. politiku zamestnanosti. dôchodkovej politiky. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. vzdelávacej politike. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. politike bývania. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. medzi ktorými sú silné väzby. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. a pod. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. najmä na hospodársku politiku. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. zdravotnú politiku. ktoré sa snaží koordinovať. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. zdravotnej politike. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Znamená to. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. Čím vyspelejšia je spoločnosť.1. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. 10. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. bytovú politiku. Vytvára podmienky nato. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. 123 . t.Hospodárska politika 10.1. aby bola sociálna politika účinná. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. podpory v nezamestnanosti).3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky.

predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. stimulačná.1. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek.1. Zásluhovosť znamená. Tým. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. o koľko sa zaslúžil. ako sú princíp výkonový. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Spravodlivosť má právny rozmer. Subsidiarita znamená. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Skladá sa z čiastkových princípov. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. čo v sociálnej politike znamená. sociálna solidarita. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. staroba. Snahou je predchádzať určitým škodám. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ktorými sú sociálna spravodlivosť.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. prerozdeľovacia.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. choroba). Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. preventívna a homogenizačná. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Jej východiskom je. súdržnosti a zodpovednosti. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Jej podstatou je zmiernenie. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. že každý by mal dostať toľko. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. rovnakých príležitostí a potrebnosti. rovnosti. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení.Hospodárska politika 10. garanciou základných sociálnych istôt. resp. ktorá vznikne počas života jednotlivca. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. participácia a zásluhovosť. nezamestnanosť). ktoré vznikajú ako 124 . 10. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že stimuluje k požadovanému vývoju. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. súladu medzi vstupmi a výstupmi. podpornosť. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. subsidiarita. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať.

Štát sleduje. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. a iné. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. 10. sociálna podpora. rodičovský príspevok. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. nemocenských dávok. minimálnej mzdy. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. hraníc chudoby. prídavky na deti. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. 125 . dôchodkového systému. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. aká v pásme sociálneho životného minima.1. štipendium a podpora vzdelania. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. materský príspevok. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. príspevkov na bývanie. výkon práva na vzdelanie. čo je hranica chudoby. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. životného minima a pod. dopravu. čo znamená hranicu biedy. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. materská a rodičovská dovolenka. zdanenie príjmov a majetku. výkon práva na lekársku starostlivosť. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. podpory v nezamestnanosti. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity.

sociálneho poistenia. pre nezamestnaných). dávky v nezamestnanosti a iné. 10. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. rodiny. ktorým nie sú určené. vojakom. charitatívne inštitúcie. dobročinné organizácie. bývania. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. služby v oblasti zdravia. ktoré sa používajú najmä v prípade. zamestnávatelia. sociálne narušených občanov. mladým.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. vzdelávania. − úľavy a výhody. 126 . − vecných dávok. poradenstvo (napr. politiky v danom čase. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. peňažné dávky sociálnej pomoci. resp. obce. študentom.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. Jedno z prepojení je v tom. kam patrí starostlivosť o starých. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. − účelové pôžičky. peňažná pomoc rodinám s deťmi. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. čiže existuje nezamestnanosť. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. handicapovaných. napr. orgány tripartity. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. kedy nie je isté. občianske iniciatívy. − sociálnych služieb. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. občania. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). ktoré sú návratné. určené na vopred vymedzené použitie napr. zahŕňajúce všetkých občanov. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. zamestnanecké zväzy. odborové zväzy a orgány. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. dôchodcom. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce.. barle) a ochranných pracovných pomôcok. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány.. cirkvi. a to hlavne z toho dôvodu. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. zamestnávateľov. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. pôžičky na vzdelávanie.

Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. ale nielen oni. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. ponukou práce a cenou práce. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. 127 . poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky.Hospodárska politika 10. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. ale tiež vplyvy mimoekonomické. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. starších občanov. ktoré dohodujú podmienky. ktoré niekedy vedú k tomu. 10. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci.2. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Ekonómovia. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce.2.

ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej.2. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. podpora prevádzky pracovných miest. programy zamerané na mladých nezamestnaných. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. ako aj územnej mobility pracovnej sily. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. starostlivosti o člena domácnosti. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. na druhej strane. 128 . prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. tehotenstva. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných.Hospodárska politika 10. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. postup zamestnancov v prípade choroby. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. dĺžka pracovného času. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. subvencovaná zamestnanosť. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. podpora na udržanie pracovných miest. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. právo na štrajk a iné. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. podpora nezamestnaných. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. práv a povinností odborových organizácií. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. ich orgánov a funkcionárov. a ktoré. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. nárok na dovolenku. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. podpora vytvárania nových pracovných miest. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie.

štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. Y predstavuje reálny produkt. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β .2. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav.2. 129 .( Y − Y*) . nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. tento koeficient závisí od technologických. napríklad v tom.100 . Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). že nezahŕňa osoby. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. Okunovho zákona. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. 10. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. je schopná pracovať a hľadá si prácu.Hospodárska politika 10. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. ktorá je bez platenej práce. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U).

6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. 10. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt.j. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Aktivity 1. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať.2. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. tým je nezamestnanosť vyššia. kriminalitu a ďalšie problémy. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ako aj zo sociálneho hľadiska. ktoré spôsobujú psychické traumy. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Z uvedeného vzťahu vyplýva. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. dotované rekvalifikačné programy. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že sú nezamestnaní. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. znižovanie daní. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. 3. t. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. nižšie úspory obyvateľstva. Takýmito opatreniami môžu byť napr. 130 . 2. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. ktorá znamená. Ďalšou možnosťou. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. nižšia tvorba produktu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva.

131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

Hospodárska politika 11. produkuje vedľajšie efekty. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). klimatické a meteorologické zmeny). trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. 132 . Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia.1. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Jej súčasťou je ekológia človeka. 11. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Je to také využívanie fondov prírody. vrátane človeka. hlavne spojená s výrobou. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. ich následky a činitele. Každá ekonomická činnosť. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. zmeny. 11. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. slnečné žiarenie.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

np predstavuje netrhovú produkciu. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období.: Hospodářská politika. 11. pš predstavuje produktivitu škodlivín. blízkym – je to produkcia. nakoľko 136 . Rast voľného času je faktor. Ukazovateľ. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. rodine. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. T.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. vč predstavuje voľný čas. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ktorá neprechádza trhom. ktoré v nej prebiehajú. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. s.

K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktorá je ekonomicky efektívna.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. 137 . Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. 11. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. ktoré sa prejavia v cene výrobku. vedeckotechnickým rozvojom. čo znamená. znížia sa škody zo znečistenia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. avšak tým. Tieto náklady súvisia s inováciami. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Metodika tzv. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Aktivita 1. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 .

139 . podiel HDP na jednotku živej práce. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky.Hospodárska politika 12.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. 12. zavádzanie technického pokroku. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vyrovnanosť platobnej bilancie. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. 12. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. rast vložených investičných statkov. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. HDP. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. rast vloženého kapitálu. miera inflácie.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast počtu pracovných síl. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. vonkajšia ekonomická rovnováha.1. napr. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. rast efektívnosti základných prostriedkov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. miera a štruktúra nezamestnanosti. pri využití možných zdrojov.

Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. (P = 2%). (B = 0%). ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. − priemerná ročná miera inflácie.Hospodárska politika 12. (U = 5.1. v tom smere. Táto metóda prešla určitým vývojom. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať.5%). V 60. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Ide o štvoruholník. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Kaldor. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. ale tieto návrhy sa neujali. Ozývajú sa námietky napr. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ktoré by mali byť dosiahnuté. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. v ktorom sú vyznačené hodnoty. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Jeho autorom je britský ekonóm N. Z toho vyplýva. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Jeho úpravou. v určitých vzájomných vzťahoch. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. infláciu a nezamestnanosť. (G = 3%). rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník.

tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Z takto definovaného indexu vyplýva. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. ako sme už spomenuli. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. že je jeho konštrukcia značne triviálna. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. skonštruovaný A. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. 141 . Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. Fairyho. nízka miera nezamestnanosti.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. miera nezamestnanosti. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. miera inflácie. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Napriek tomu. ktorú im spoločnosť prisudzuje. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Tak. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod.1. ako je tempo rastu HDP. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. 12.

Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. alebo bude nižšia. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. že s rastom hodnoty daného indexu. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. 142 . Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Aj v tomto prípade platí. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Taylora. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. tzn. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia.g t . Tobina a J. Nemožno pochybovať o tom. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie.ut . potom jeho ideálna hodnota bude nulová. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. V súlade s týmto záverom bude platiť. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať.

ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. dlžník. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Metodológia. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. AA(Aa). stav a flexibilita platobnej bilancie. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky.1. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. riadenie ekonomiky. ekonomického rastu a jeho perspektívy. V prípade krajín. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. že emitent.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Je to široko využívaná investičná informácia.Hospodárska politika 12. resp. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. vývoja konkurencieschopnosti. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Hodnotenie bonity subjektu. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. 143 . Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. až po jednotlivé podniky a obce. pozostáva z dvoch základných komponentov. ekonomickej štruktúry. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. pričom má tendenciu postupne klesať. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. A(A) a BBB(Baa). ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov.

Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). A1. A2. C.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. D (NP pri Moody’s). B(B).prípad neplnenia záväzkov .P2. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.12. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. verejne publikovaný slovný komentár. resp. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . pri Moody’s číslice 1. Znamienka + a – . v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. Tab. CC(Ca) a C (c).12.1). CCC(Caa). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.D Zdroj: NBS 144 . A3( P1.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.

145 . Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). − stabilný. Čím ma krajina vyšší rating. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. agentúra uvažuje o znížení stupňa. ktorý môže byť: − pozitívny. − negatívny. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu.

že ich bolo viac. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. 146 . Samozrejme.Hospodárska politika 13. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. budeme brať za významný práve tento rok.1. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. 13. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. ktorá ešte stále nie je dokončená. Charakterizovať jednotlivé etapy. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.13.

kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Oficiálne plná depresia. pri zachovaní soc. Zníženie reálnych miezd. nízka efektívnosť. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. dotvorenie inštitucionál. liberalizácia cien. ku výraznej nerovnováž. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. privatizácia a reštriktívna politika. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. Obnovenie ekonom. rastu Silný ekonom. vykázanej nezamestnanosti.Ponukové obmedzenie. skrytá inflácie. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. . ten však bol bezproblémový iba dovtedy. transformačná a potlačovaná inflácia. Obchodu. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Etapa nerovnovážneho rastu 4. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. zahr. Etapa oživenia 3. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. nerovnováhy. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. rast zadlženia spomalenie ratu. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. zriadenia Šoková terapia. trh dodávateľa 2. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. obmedzenie. vznik oficiálne zamestnanosť.

že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. resp. Koncom 80. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. ako aj v štruktúre. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 13. a 60. 13. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. 53) 13. a 80. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). V 70. teda stavom. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. a to tak v ich globálnej relácii. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. potlačovanou infláciou. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou.Hospodárska politika Obr.1. 148 . potom v nej bola aj inflácia. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. A. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. s. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov.2 I. chronickými prejavmi nerovnováh. Existovali obavy pred transformačnou pascou. štrukturálnymi defektmi.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. pričom však hrozilo.1. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia).1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov.

ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. štruktúrnych defektov a pod. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. ale zároveň podcenený. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi.3 II. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Kumulovaný pokles do roku 1993. kedy končila transformačná depresia bol 25%. 149 . avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. vyvolal mnoho diskusií na tému. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. aj keď v istej miere nevyhnutným.1. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Neúspechom. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. že sa ČSFR k 1. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. čiže otvoreným rastom cien.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu.1. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien.1. 13. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Výrazný pokles produkcie. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. stabilizácia ekonomiky. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály.

negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. čo vyvolalo silný rast dovozu. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA.1. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. skôr reštriktívnu fiškálnu. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Reformný proces sa však spomalil. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. a 3. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. pokles tvorby HDP. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Pre celú túto etapu je typické. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Vznik nového štátu k 1. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. že existovala snaha o obozretnú. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Neexistovala 150 . Problémom sa však stalo.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. 2. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. aj keď miernejším tempom. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb.

13. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. V ekonomike sa viac investovalo. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované.1. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ako aj k silnému nárastu investícií. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Preferoval sa silný ekonomický rast. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ale len v tom prípade. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. preto šlo o rast „na dlh“. ani proexportného účinku týchto investícií.4 III. rozvojových impulzov a pod. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. 151 . ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky.

ktorá sa nevedela zjednotiť. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. dopravy. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Po nástupe novej vlády. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. pričom nebol dôvod predpokladať. ako aj takmer 152 . spôsobila. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. ktorý stratilo v roku 1998. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Ceny elektrickej energie. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. tepla. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec.1. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. plynu. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).5 IV. resp. 13. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Rôznorodosť koalície. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. od októbra 1998 do januára 1999.

Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. na rozdiel od roku 2002. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. 13. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie.6 V. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval.1. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. úpravy nepriamych daní. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. že prijaté opatrenia boli úspešné. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby.

ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. hoci mala klesajúcu tendenciu. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. ako aj zahraničný dopyt. Vstup Slovenska do EÚ. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. v súdnictve a v školstve. 1. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Ďalším domácim faktorom. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. v zdravotníctve. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. znižujúcej sa miery inflácie. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska.Hospodárska politika daní. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií.

čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Dynamický rast hospodárstva. V roku 2005 sa ukázalo. Ekonomický rast bol vyvážený. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. zdravotníctve. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Cenová úroveň. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. verejná správa. Jediným sektorom. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe.Hospodárska politika bilancia služieb. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . poštách a telekomunikáciách. sociálne a osobné služby. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. obchod a priemysel. boli ceny potravín. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Rok 2006 bol rokom. meraná indexom spotrebiteľský cien. stavebníctvo. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. školstve a doprave. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. vysoká investičná aktivita. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. koncepčne inak zameraná. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. prenájom a obchodné činnosti. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). obrana a povinné sociálne zabezpečenie. ostatné spoločenské. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. V júni 2006 sa konali voľby. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov.

ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Dá sa povedať. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Údaje sledovať v súvislosti s textom. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Povinné zadanie č. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Súčasnú vládu.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. etapu. že rok 2006. Pre roky 1998. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. 2. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. trhových služieb). Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. 156 . ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Ako už bolo spomenuté. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Aktivita 1. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. ceny pohonných hmôt. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. 4 1. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

Bratislava : Iura Edition. M. 2004. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. V. 2005. G. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. HABÁNIK. Praha : C. R. D. a kol.: Makroekonomie. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.: Základy makroekonómie. Žilina : poradca podnikateľa. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. 2003.V. Bratislava : Kartprint. TOMŠÍK. J. Ekonomická fakulta.: Dejiny ekonomických teórií.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. HABÁNIK.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. J. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND.. S.. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. HOMBURG. Ostrava : Sokrates s. Fischer. TnU AD. a kol. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. J. [21] MANKIW. ISBN 80-7261-094-5.r. M.o.: Makroekonómia. 2005. 1998. Praha : Management Press.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. ISBN 80-88715. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. Praha : Oeconomica VŠE. Makroekonomika a nová makroekonomika.: Zásady ekonomie.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. 2006. Diplomová práca. Bratislava iris 2002. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ.: Dane podnikateľských subjektov... Košice : Technická univerzita v Košiciach. 2004. KOGANOVÁ. Fiskální politika. V. KUBÁTOVÁ. I. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Bratislava 1998.: Štátny rozpočet.. – KOTLÁN. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. 2005.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. FELDERER. Sociální politika v ekonomické praxi. a kol. Bratislava: Elita 1995. Beck. Praha : Oeconomica VŠE 2005.. M. K. 1994. Praha : Professional Publishing. 2005. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. Praha : ASPI. Bratislava : Iura Edition. středně pokročilý kurz. Trenčín.: Sociální politika. J. K. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. M. M. 2004. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. Bratislava : Iura Edition. V. J. B. 2005.V. Praha : Victoria Publishing.: Makroekonomie.: Politológia pre ekonómov. ISBN 80-7169891-1 158 .: Makroekonomie. S.: Hospodářská politika. J. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ.. Praha: SPN. a kol. a kol. H.: Makroekonómia. 2000. R. 1995. 2003..55-5 [19] LIŠKA .: Makroekonomie. 2007. A. Praha : Grada Publishing. B. J. – FARKAŠOVSKÁ. SOFA. 2003. N.

Bratislava: Sprint vfra.: Hospodářská politika. M. 1999.: Hospodářská politika. I. 2001. A. M.r. BEBLAVÝ. Praha : Grada Publishing.: Sociálna politika. Bratislava : Elita. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. D. 1997. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.: Trh práce. Bratislava : ÚS a SE SAV. 2005. Praha : Management Press. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj.. H. P. 2003. Bratislava : Sprint vfra. a kol. Praha : Grada Publishing. a kol. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. J.o. P. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ.: Protimonopolná politika. 1996. 1997. 2001. 2006. F. Brno : Masarykova univerzita. 2002. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. E. 2006. 2004. 2002. W. Praha : GRADA PUBLISHING. 2007. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Z. 2000. 2000. Beck. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. E. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. nezaměstnanost. T. M.: Centrální bankovnictví.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. H. Praha : C. sociální politika.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. P.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.: Sociálne zabezpečenie. Beck. makroekonómia. V. I.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. 2003. A. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Z.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. A.. 159 . – ŽÁK. – NORDHAUS. A.: Makroekonomie v kostce. T. Praha : Management Press. M.: Ekonómia. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. M. s.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Vědecká monografie.: Hospodářská politika. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. V. Praha : Portál. Bratslava : Ekonóm.: Ekonomie veřejného sektoru. Praha : C. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. A. M.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. MAREŠ. E. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. – ŽÁK. 2004. 2005. Bratislava : Iura Edition.. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.

Bratislava : Mekury spol.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Tvorba a ochrana životného prostredia. 1994. M.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. a kol. Diplomová práca.: Teória a prax hospodárskej politiky. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2001. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Praha : Victoria Publishing. 2005. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. [48] VINCÚR. Košice : Technická univerzita v Košiciach. L. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Bratislava : SPRINT.o. 2006. a kol. Ekonomická fakulta. [44] URAMOVÁ. J. Ekonomická fakulta. ISBN 80-8083-057-6. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. a kol. P. K. E. 2002. P. 2004.: Trh práce a jeho nedokonalosti. M. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Hospodářská politika. 2005. ISBN 80-89143-36-9 160 . ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Environmentálna ekonómia. 2007. Bratislava : SPRINT. V. 2002. P.. Bratislava : Ekonóm. a kol. 2003. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.: Hospodárska politika. 2005. s r. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Bratislava: SPRINT. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful