HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

2 2.................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ...........................................................1 1............................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.....................1 1..................... 14 Racionalita cieľov.......................................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...............................3 1............ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ..................................................1..... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ................... 2..........2 1....................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ........................................................................................................................................................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ..................................4 2........... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...................2 1..... 14 Všeobecné a tradičné ciele ..............7 1.......................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ...3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA................................. 32 Liberálna hospodárska politika.......................... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ..... 13 Ciele hospodárskej politiky ...... 35 Intervencionistická hospodárska politika .......................3......Hospodárska politika Obsah 1.......................... 1....6............2................................ 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika....6........1 3..........................4 1.............................................1...6 Nástroje hospodárskej politiky ....................................................................................... 35 2....5 2......... 24 Informácie pre hospodársku politiku. 27 Zrod hospodárskej politiky........................................2 3............................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......................................... 17 1.................2 1......................................................... 19 Typy hospodárskej politiky .......... 28 Formovanie hospodárskej politiky ..............9..................3.......... 42 3...................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ....................................................................................1 1...............1 2............................1 ...............1 2........... 39 Stabilita a rovnováha .............................. 3.....8 1........................................... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .................... 22 Hranice hospodárskej politiky ................. 34 2..............3 2.............2 3..........9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky .........1..................................... 21 1................................................ 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ..................................................................5 1......................1.1 2........ 39 Ekonomický cyklus .6.........................................2..................1............................................................................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ....... 25 1...........2.............2 Koncepcie hospodárskej politiky ....................

.........3........................7...................................................... 61 Priame nástroje menovej politiky................................................................2 4................................1 4.......................................3 4....................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky....4........................2 4.............................................................................................................................................................................................. 42 Nástroje stabilizačnej politiky .............................................. 59 4.. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.................1 4............4 4.......................... 53 Rozpočtový schodok ....................... 57 Problémy načasovania ....................... 56 4..........3......... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..................................................1 5..................3 5..............3.1 5....................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ....3..2 5....3......7.................. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.....................3 4...........................................................3......... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .......................................................................... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ........5 4......3 Ciele stabilizačnej politiky ... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách.................2 4.........................3...... 48 Vládne výdavky.........................................1 4.............................................1 3..............................................................................................1 5.4...3......... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ...........................................................................................Hospodárska politika 3...........3........................4 4...... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .....2 5................ 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.........................................7............ 4......................................................................... 68 Nástroje menovej politiky.......2 4............................. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.1 4........ 5.........5.................2 4......................5...........................................................................4 4..............3 MENOVÁ POLITIKA ...................................................................3 3................... 48 Nástroje fiškálnej politiky ............ 49 Zmeny daní...................................................................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.................................................2...2 3.......6 4....7 Typy fiškálnej politiky ...............................7........................4 3.... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky...............4 Typy menovej politiky ...........3. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky..... 54 Daňová reforma.......................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky........................................3................................................................... 69 .7............................................................................. 58 Efekt vytesnenia ........5 5.. 47 Ciele fiškálnej politiky ........................................................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.......................................................1 4...... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.........................................4 4........................ 63 5.........

.................................1.................2 7...................................................................................................5 Platobná bilancia .... 91 Východiska štruktúrnej politiky ...................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .... 92 Konkurencieschopnosť.... 95 Nástroje štruktúrnej politiky....................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ........................................6..........................1...................................................1 7.................. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ... 89 6....3 5...... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku................ 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ....................... 85 Vyrovnávacie procesy .................................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ................................5.................3 7......................1 6...........1 5....4.........................2 7......7 Prístupy k štruktúrnej politike ......................... 6................... 84 Devízový kurz ......................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ......... 88 Princíp importovanej inflácie ....................5....................................................... 98 Druhy štruktúrnej politiky.............................................2 6...5 5........................ 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ..........1 6........... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ...................... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........................ 99 7.......................6 7............1 6................................... 101 .......................................................... 95 Ciele štruktúrnej politiky............Hospodárska politika 5....................1.................................................... 81 6......1 6...............................................................1 6........4..............4.......... 93 7.......................................... 72 Dilema centrálnej banky..................................1 7.............1..... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .................6 6..................2.................................................................................... 7....... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky................2 7......................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky............................4 7.....................................................................................2 5................................. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ................................................1 6....3.............4.............1 7........3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ................................3 7.. 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .................................................................................................... 87 Teoréma lokomotívy ...... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.3 6..................2 6......................................................................................................................................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .................5...............4 6... 91 Štruktúra ekonomiky .....................................................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ..................2 7.....................................6....................3.....................3................................................4... 91 Štruktúrne zmeny......2..............................2 7....................... 96 Tradičná štruktúrna politika ............................5 7......

.... 114 Meranie nerovnosti .......................................... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže....4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .....3 8.................................................................1.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti................................4 Princípy sociálnej politiky.................................. 122 10.....................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .. 111 Herfindahl-Hirschmanov index ............................................... 110 Stupeň koncentrácie....................................................2............. 125 10.. 8..........4 8....................................2.................... 107 Zneužitie ekonomickej sily....... 126 10. 105 Relevantný trh .....7 9......................2..............................2...2 8...4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ...............................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky....... 124 10................... 119 10................ 112 8..........Hospodárska politika 8.........2 Politika zamestnanosti ...........................2 8...........1 8. 123 10.................................................................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ...................................... 127 10.................................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA....................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.................................................. 122 10....................................................................................... 106 Formy obmedzovania konkurencie ...........................2...............................................................5............2 Vymedzenie sociálnej politiky ..... 123 10.........1..............2 8................. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .....................1 9.. 127 10........................................ 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ........................3 8....................................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .....1 Sociálna politika .....................6.........5 Funkcie sociálnej politiky...............1............1 8.......................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE........ 128 10........................................ 122 10.....1.............6............1 9............................................................................... 109 Štátny zásah alebo regulácia............................2.... 129 ..............................................................................................5..............................2 9................................................................. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti..... 116 Giniho koeficient ..1.................................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .. 112 Larnerov index...................................................... 115 Lorenzová krivka............ 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ....................................4 8..................................................6 8..............1.......... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie................. 9..2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ..5................................................3 9............3 8.........6..................................1 8............................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...................................5............................... 117 9............................. 124 10...............

.......................... 146 13...................................................................1...1.................... 148 13................................. 158 .......3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ......... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).................... 139 12.................1....1........................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ....1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky............................ 140 12...... 149 13.................................. 133 11...........................1..................................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ............ MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .......... 133 11........2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky......1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska......4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .... 148 13....................1....................2......................1.2 Magický n-uholník ............................................................................ 151 13.2 I................... 139 12..........................1 Východiská environmentálnej politiky......................................Hospodárska politika 10.......................2 Vymedzenie environmentálnej politiky .............. 132 11...... 141 12.... 143 13...................... 139 12....................2................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ..............1 Východiskový stav (do roku 1989) ................1 Tempo ekonomického rastu ........................................................... 135 11.1..........................1......................4 Rating ...................3 II........................1..........4 III............................................................5 IV........................................................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.......................................................6 V................................................................................................................................ 132 11...............1 Životné prostredie a ekológia ........1...... 129 10........ 132 11......... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA... 137 12....................1................ etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)............. 152 13.....6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ........................ HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................... 146 13............ etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .............................. 130 11................................

Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. t.Hospodárska politika 1. históriou vývoja. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Je pochopiteľné. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Predstavuje súhrn cieľov. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. to znamená na konečné použitie. 10 . Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. 1. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. napríklad kultúrou. ktorí sa zaoberajú touto problematikou.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. spoločnosti a štátu. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. ktoré súvisia tak s tvorbou.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. P. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. nástrojov.j. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. náboženstvom a pod. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov.

postupoch a inštitúciách. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. ktorými sú hospodárstvo a politika. jeho organizácia a chod. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. investičnú a ďalšie. menovú. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. obchodnú. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. regionálnu. nástroje a ciele pôsobenia. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. stabilizačnú. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. napr. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. kritériá. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. dôchodkovú. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. ciele a nástroje. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied.: fiškálnu. sa 11 . V rámci politiky. spôsoboch. vonkajšiu obchodnú. sociálnu. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Je preto vedou prierezovou. politické a aj právne. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. poľnohospodársku. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. štruktúrnu. subjekty. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. priemyselnú. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť.

Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. ktoré obsahujú ekonomické. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky.. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. – 3. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. s. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. opatrenia a koncepcie. Prostriedkom politiky je politická moc.: Hospodářská politika. princípy. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. A.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. 1. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. M. 13) Na Obr. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. 1. 12 . Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.

resp. vedecké inštitúcie. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. podmienok podnikania. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. ako nositeľ hospodárskej politiky. ale majú priamy alebo 13 . medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr.Hospodárska politika 1. menových agregátov. ale aj masmédia. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. súdne inštitúcie. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. centrálna banka a ďalši inštitúcie. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. na jej realizácii a kontrole. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. politické strany. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. daňová sústava a pod. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Patria sem veľké podniky. vláda. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. úrokových sadieb. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. odbory. funkciami a cieľmi.). výskumné. Štát. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. inštitúcie protivážnych síl. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku.

ktorí sa snažia presadzovať ciele. je nevyhnutné. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Kategória ekonomickej slobody znamená. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov.3. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. istotu. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. blahobyt a bezpečnosť. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. ktoré považujú za dôležité.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. resp. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. 1. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. udržanie demokracie. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. 1. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. hlavne hospodárske zväzy.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. politických strán. pokrok.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. ktorí majú rozličné ciele. Sloboda sa chápe ako stav. nadnárodné organizácie. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Nesmie obmedzovať slobodu iných. ktoré majú byť naplnené.

1. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. a spája sa s ním. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. 1. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. len o zameraní trendu. distribučnej spravodlivosti. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. 92) Hospodársky rast. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. zloženia vlády. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. s. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. ale hlavne v ústavách. „zrýchlenie rastu“. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese.: Hospodářská politika. problematika rozdeľovania dôchodkov. – ŽÁK. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. A. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Optimálny alebo primeraný rast 15 . ktorú charakterizuje Obr.2. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Lorenzovej krivky. M.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. tradičné ciele. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán.

: Hospodářská politika.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. s. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. 155) Obr. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Nízka miera nezamestnanosti. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. T. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. získavajú na svojej dôležitosti. ktoré v súčasnosti. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. 1. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. rovnováhu cien a stability meny. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. 16 . ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ktoré týmito vrcholmi sú. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. 1. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. resp. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické.

(napr. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. • • 1. 17 . protekcionistické. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. systémové. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. vzťah komplementarity. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. napr. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. bežné.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. meniť a kontrolovať. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. reštriktívne. regulačné. navzájom sa posilňujú. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. liberálne.Hospodárska politika 1. vzťah neutrality. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. − spôsobu aplikácie. expanzívne. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. vzťah konfliktnosti. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. napr. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. dopĺňajú sa.2 Racionalita cieľov. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. vzťah identity. konkrétne danom období. resp. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. ktoré medzi cieľmi existujú. nepriame. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability.3. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Phillipsová krivka).

sektorové. odvetvové. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. obmedzujúce. medzinárodné. nástroje a ciele. a nakoniec aj organizačných. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. dovozná prirážka. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. výmeny alebo spotreby. t. menia len veličiny. základné a odvodené. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí.j. priame a nepriame. od predpokladanej reakcie. ktorý sa má dosiahnuť. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ale aj od postojov ekonomických subjektov. 18 . atď. ďalej z cieľového stavu. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. požiadaviek. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. priestorovej. zabraňujúce. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované.Hospodárska politika − časovej. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. sankčné. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. rezortné. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. lokálne. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. ktoré nastali v hospodárstve. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. všeobecné a špecifické. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. krátkodobé. Nástroje. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. zmena colnej tarify). Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. rozmeru použitia zvolených nástrojov. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). rozdeľovania. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia.

6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. časové obdobie. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Ak tomu tak nie je. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať.Hospodárska politika 1. systémovo podporujúce opatrenia. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. 1. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. resp. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. 19 . ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Vzťah nástroj. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Za základné formy sú považované pravica. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. stred a ľavica. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku.

Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. zvykové správanie sa. normy konania. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. výkonnú a súdnu. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). právo. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. sociálnu politiku. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. menovú (monetárnu). akokoľvek spontánne vzniknutý. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti.Hospodárska politika 1. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Hospodársky systém. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. administratíva. ako sú vžité konvencie. štruktúrnu politiku. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. napodobňovanie či vytváranie precedensov. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. deľby moci na zákonodarnú.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti.6. 1. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Problémom je. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná.6.

Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. regulácia cien miezd. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. sústavných rozpočtových deficitov. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. − obmedzovať dvojité zdanenie. 21 . Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. a navyše. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. ktorým by sa sama nepohybovala. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia.). ale sú to stanovenia zásad. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. obmedzenie v rozhodovaní napr. 1. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. prípadne strednom časovom horizonte. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.6. že sa obhajuje existencia tzv. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. pri drogách a pod. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ďalej prešetrenie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom.

Napríklad krajiny. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Slobodné. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Veľké záujmové skupiny. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. je jej umožnená. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. sa podieľa na realizácii rozhodovania. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Byrokracia. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. ktoré z členstva vyplývajú. chrániť spotrebiteľov na trhu. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. ale aj cenovú hladinu a iné. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. 1. zúčastnené 22 . ako zvláštna skupina. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Byrokracia je systém. konkurencieschopnosť krajiny. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. demokracia a politický pluralizmus. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Znamená to. existencia byrokracie. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. priame a tajné voľby. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. pri nedostatočnej kontrole. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. Každá krajina.

pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. majú veľkú dôveru ľudí. 23 . neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Znamená to. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. že novozvolené vlády (najmä tie. 1. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. skutočnosť. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. V podstate ide o to. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t.j. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). nedostatok informácií pre rozhodovanie. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Nevyužitie politického kapitálu. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. dominancia praktickej hospodárskej politiky. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. ktoré sú k dispozícii a pod. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe.

Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov.4. 24 . Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. prognóza – plánovanie. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. rozhodovanie. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. resp. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ktoré by mali byť známe verejnosti. Kontrolou. ako aj časových oneskorení. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. V druhej fáze. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. implementácia a kontrola. 1.Hospodárska politika 1. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Ide o zistenie toho. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . určitej normy. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. fáze prognózy – plánovania.

analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu.: Teória a prax hospodárskej politiky.. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. životného štýlu obyvateľstva. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. hodnotového systému obyvateľstva). Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.implementácia 5. administratívne 4. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. o ktoré má vláda záujem. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. P.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. 1. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. prognóza – plánovanie 3. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. analýza 2. 1. demografické.9. poznávacie 3. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. analýzou spotreby. a kol. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. resp. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne.kontrola Časové oneskorenia 1.. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. analýzou rovnováhy. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . 5. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. (2007) s. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). 2. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). rozhodnutia 4. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). hospodárske aj vedecko-technické). efektívnosti národohospodárskych procesov.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. na znalostiach a intuícii odborníkov. analýzou vonkajších vzťahov. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. politické sociálne. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.

Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 3. 26 . Záver V tejto kapitole ste sa naučili. 2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. Aktivity 1.

podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody.Hospodárska politika 2. rokoch 20. Tým. 2. formovala v podstate až po 2.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Až Veľká svetová hospodárska kríza. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. dopyt ako taký. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Mnohé argumenty boli skôr proti. ktoré by jej vznik neovplyvnili. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. hospodárska politika je vednou disciplínou. neúrode alebo vojnám. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. že jediné. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. svetovej vojne. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Pre klasikov platilo. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. Neznamená to však. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. 2. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Jedným z podstatných momentov. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ako napr. považujeme ju za vedu pomerne mladú. ale najmä klasickej ekonomickej školy. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. storočia. udržiavať spravodlivosť.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu.1. v 30. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. čo je potrebné pre trhový systém. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Hospodárske krízy.

že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. maximálny počet pracovných hodín atď. M. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. − potvrdil sa poznatok.Hospodárska politika New Deal. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. M. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. začiatkom 30. do ktorých predtým nezasahoval. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Keynesa. ktorá priniesla zmeny v tom. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. rokov 20. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. avšak ešte neucelená. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu.1. regulovali konkurenciu.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. intervencionistická koncepcia New Deal. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. stanovovali minimálne mzdy. storočia vznikla v USA prvá. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. zavádzali niektoré formy plánovania. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. New Deal nebol ucelenou koncepciou. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. ceny. J. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. 28 . − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. rozsah výroby. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. 2. storočia. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. uvažovalo sa s tým. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti.

ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. akceptuje systémové opatrenia. ekonomiku v stagnácii. neoklasická syntéza. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. že teória. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. Kanady a Veľkej Británie. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. investícií. jeho výšky a štruktúry. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. rokoch minulého storočia. atď. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. úspor. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t.j. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). daní. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. atď. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. bankovej politiky štátu. rokoch bola realizovaná tzv. 2. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. V 50. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. potvrdilo sa. efektívnej miere. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2.1. politikou „Stop and go“ a v 60. 29 . Po 2. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. štát blahobytu. Hospodársku politiku. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku.. spotreby. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska.. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. zamestnaneckých zákonov. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo.

transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 2. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Vychádza z toho. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. ktorá má zabezpečovať životný štandard. že každý občan má právo na dôstojný život. rokov 20. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu.60. o vývoji cien. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. zástupcov výskumu. teda právo na prácu. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Holandsku a Japonsku.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. ako aj na strane súkromného sektora. 30 . Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou.1. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. krajine. vykonávacieho plánu. tzv. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. ktorý verejne vyhlási. rokoch 20. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. storočia. rokoch vo Francúzsku. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. najmä Švédsko. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Je to snaha o nájdenie tzv. tretej cesty. spotrebiteľov. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . konkurencie. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. 2. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.1. . daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov.

sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. ekonómiou strany ponuky.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Za predpokladu. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. množstvo peňazí v ekonomike. Friedman. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . že najdokonalejší nástroj. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. teóriou racionálnych očakávaní. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Podľa tejto rovnice. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný.

storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. ktorý bol presvedčený o tom. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu.Hospodárska politika produktu. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Tab. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. ako aj súkromných subjektov. ktorá sa sformovala koncom 70. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. 2.: Hospodářská politika. rokov 20. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. M. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. že ak poklesnú dane. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Buchananom. I. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. M. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. – Žák. Ekonomickým smerom. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. s.1 Porovnanie keynesiánstva. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. 20 2. Laffer. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod.1. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky.

voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. analýzy východiskového stavu ekonomík. Medzinárodná organizácia práce. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodná finančná spoločnosť. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. a mnohé iné. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. prístupu k progresívnym technológiám.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. trhu a svetových peňazí. Koordinácia svetovej. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Tab. 2. 33 .Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. formulácie cieľov transformácie a 3. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. svetového obchodu. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. 2. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Medzinárodný menový fond. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém.

Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Trhový systém je chápaný ako stabilný.Hospodárska politika Tab. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. Liberálny – trhový postoj je ten. harmonický. intervencionistický. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. liberálny a 2. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. 2. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 .2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. 108 a 109 a Vincur 2. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. myšlienkové a ideologické korene. Intervencionistický postoj je ten. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu.

K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. rokov 20. storočia. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. 2. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Dominuje názor. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. pružnosť. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. povzbudzuje podnikavosť. storočia. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. vyrovnaný štátny rozpočet. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. že trh sám. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. ktoré sa uplatňujú od 70. uspokojuje aj potreby iných. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. ako aj intervencionistických koncepcií. ako a pre koho vyrábať. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. Každý hospodársky subjekt tým. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. 2. vyrieši hlavné otázky čo. vytvárania konkurencie.2. Existencia monopolov.2. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. rokov 20. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. ktorá je podriadenou politikou. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. čo má za dôsledok vznik 35 . individuálny výkon a slobodu. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. že sleduje vlastné záujmy. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov.

M. A. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. Obr. s. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.) Obr. francúzsky model a pod. 108) 36 .1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 2.: Hospodářská politika.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie.

Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. 2.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.. monetarizme. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 37 .).2. s. ekonómii strany ponuky. T. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.. 188) Aktivity 1. keynesiánstve. 2.: Hospodářská politika.2. fyziokratizme a klasickej ekonómii. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. 3. ktorý je schopný účinne. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. nerovnováhy v ekonomike. Charakterizovať stabilizačnú politiku. 3. resp. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod.Hospodárska politika 3. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. 39 . Stabilita je vlastnosť. ktorá je charakteristická pre systém. 1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy.

šoky alebo poruchy náhodné. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. K . Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. 40 . Tak štruktúrne.1. s. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. A. – ŽÁK. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. 137) 3. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. napríklad podľa toho.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. či ide o impulzy.: Hospodářská politika.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. ako aj cyklické výkyvy. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. jednorazové alebo sústavné. M. 3. 3.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L .

− súčasné. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. 121) 41 . popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb.) − oneskorené. ktoré majú väčšie časové oneskorenie.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. s. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. ako aj jej budúci vývoj. A. miera zamestnanosti. ceny výrobkov. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. M. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. miera nezamestnanosti. 3. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. – ŽÁK.). počty vydaných stavebných povolení a pod. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. spravidla trvá 4 roky. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny).2.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. Dĺžka politického cyklu. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. a pod. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. je vopred známa. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. na rozdiel od ekonomického.

resp. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Dôležité je zistiť. V tomto smere je potrebné pripomenúť. eliminovať. .1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. vysoká miera zamestnanosti. ale aj celosvetová ekonomika. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. aké poruchy v ekonomike existujú. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. neustále menia. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. ako nástroja hospodárskej politiky.3. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov.Hospodárska politika Graf.3. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. resp. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. čo znamená tak pozitívne. Mnoho nástrojov. 3. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktoré vláda používa. 42 . 3. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať.

Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . − dôchodková politika.3.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. napr.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. − vonkajšia hospodárska politika. rast HDP. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. menovej. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. že každý nástroj má svoj časový priestor. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. M. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. − menová politika. AS. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. M. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. AD. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. J. úroková miera.Hospodárska politika 3. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. 3. podpory spotreby znižovaním daní. ktorá je formou protiinflačnej politiky. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť.3. 3.3. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika.

t. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. V prípade. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. vytvára sa tzv. 44 . deflačná medzera.j. vytvára sa tzv. A.1.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. 3.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. – ŽÁK. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. 3. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho.4. ako to zobrazuje Graf 3. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Tab.: Hospodářská politika. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. inflačná medzera. M. s. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu.

Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Snahou tejto koncepcie je to. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. nízkym deficitom ŠR. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. 45 . Takýto posun je zachytený na grafe 3. Východisková úroveň rozvoja.5. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. čo znamená. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. 3. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk.

čo je predpokladom budúceho rastu. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. zamestnanosti a nezamestnanosti. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. ekonomickom raste. 46 . Aktivity 1. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). 3. 2. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii.

Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Napriek tomu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. 4. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky.Hospodárska politika 4. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. 47 .

Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému.Hospodárska politika 4. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − poistenie v nezamestnanosti. čím napomáha menovej stabilite. ide o cielené opatrenie. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. aby sa presadzovala efektívnosť. − dotácie bytovému hospodárstvu. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. rentabilita. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. infláciu. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. 4. nezamestnanosť. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Zabudované stabilizátory sú opatrenia. opatrenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. znižovanie nákladov a hospodárnosť.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré majú proticyklický charakter. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. vonkajšie ekonomické vzťahy).

aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC).Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. V konjunktúre. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. rastie aj úroveň zdanenia. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. 4. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. dôchodky sú v nižších pásmach. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú.3. čo zníži ich celkový dopyt.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. keď príjmy klesajú. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. ale len nominálne. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. ale trvá aj v ďalšom období. e= 1 1 − MPC 49 . V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. ktoré domácnosti neusporia. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. teda od množstva finančných prostriedkov. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. V recesii. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy.

potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Vzhľadom na to. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.3.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ale aj na strane agregátnej ponuky. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Zníženie daní spôsobí. Tento vplyv 50 . ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší.Hospodárska politika 4. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Ak vláda zvýši dane. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. je vhodnejšie. Ak vláda zníži dane. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Výsledkom je. ale aj úspory a investície.3. 4.3. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. 4. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. zvyšuje tým množstvo peňazí.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. V ekonomike tak vzrastie spotreba. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.

: Teória a prax hospodárskej politiky. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. (2007) s. hlavne pri zmenách daní. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. 51 . Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 4. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. a kol. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 4. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka.4. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. 4. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Podľa toho. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. čisté dane. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. P.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. 4. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb.1. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky.

Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Vzhľadom na to.2. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. aktivizuje voľné zdroje. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.2. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. resp. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. 4. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.1 vľavo). produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.1 vpravo). Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. ktoré sa použijú 52 . Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.

Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. reštriktívnu fiškálnu politiku.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Ak uvažujeme s tým. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.4. obmedzenie výdavkov na obranu. 4. bezpečnosť a iné. resp. realizuje fiškálnu reštrikciu. ale posunie sa do bodu E2. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. a to v jej raste. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. napr. prípadne znížiť rozpočtový deficit. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. zrušenie dotácii. 4. 53 . V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Za touto oblasťou prestanú účinkovať.

iba ho rozdeľuje – redistribuje. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Štátny rozpočet nevytára. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. resp.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. 54 .Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. dochádza k dezinflácii. nastáva pokles cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. 4.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. ani nespotrebúva národný dôchodok. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.3. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. resp. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. dávok. ako aj na strane príjmov. ciel a poplatkov. pomocou zákonných noriem. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.

hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti.5. napr. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. musí nutne viesť. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. bez ohľadu na to. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. ale z dlhodobého je záporný. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. 55 . Ak sú príjmy menšie než výdavky. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. napr. prílišná expanzívna politika. vládny populizmus a iné. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. za inak nezmenených podmienok. Pasívny schodok vzniká na základe javov. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. ktoré na rozdiel od súkromných financií. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Fiškálna expanzia realizovaná. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. prírodné katastrofy. celkový hospodársky pokles. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. v dôsledku zníženia daní. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. 4. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Táto definícia však nie je presná. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. na strane výdavkov. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy.

Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.Hospodárska politika 4. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma.5.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.4. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. 56 . rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. ako sú napr. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. ktorá je často vládami realizovaná. 4. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ale je to málo častý prípad. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. prípadne sa zvýši len nepatrne. Vedie k mnohým problémom. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4.

kedy si ekonómovia uvedomia. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. 57 .4 Daňová reforma 4. ktorý trvá medzi tým. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. kedy si vláda uvedomí. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas.7. Vo všeobecnosti možno povedať. Existuje určité časové obdobie.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. 4.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. inou sú možné politické nezhody v krajine. že nastala.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.

zvyčajne až po voľbách. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. 4. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). 4. čo spôsobí. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.7. dochádza k tomu. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. resp. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech.7. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.7. že expanzívna fiškálna politika.Hospodárska politika 4. že stúpne dopyt po domácej mene. keď sa blížia voľby. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Po určitom čase. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. 58 . pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. Ak centrálna banka. aby prilákali hlasy voličov v období. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to.

ak je zabezpečovaný importom. Ak rastú vládne výdavky. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu.Hospodárska politika 4. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. a tiež to. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu.7. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Povinné zadanie č. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Stanovte problém ekonomiky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. 3. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. ktorý chcete riešiť. Dostupné na internete. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktorý. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. 59 . 2. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Aktivity 1. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Problém vzniká vtedy. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období.

V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. nástrojov a inštitúcií. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. funkciami a cieľmi. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. ktoré sú jej nositeľmi. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Je spojená s pojmom peniaze.Hospodárska politika 5. 5. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. ktoré je determinované jej postavením. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. vzťahov. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. 60 . aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. ktorým je centrálna banka. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou.

Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín.Hospodárska politika 5. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. stabilizácia finančných trhov. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. zamestnanosť a tempo rastu HDP. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov.2. menový kurz. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. menového kurzu. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. napr. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). resp. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. platobná bilancia. Zmena peňažnej 61 .2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. rovnováha platobnej bilancie. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). podpora rastu zamestnanosti. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. dopyt a ponuka peňazí. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. 5. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. úrokových sadzieb a pod. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. hospodárskeho rastu.

obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. tych rokov 20. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. repo sadzieb).Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Nevýhodou je predovšetkým to. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. tiež podstatným dôvodom. 62 . bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. Ide o stratégiu boja s infláciou. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Výhodou cieľovania inflácie je. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. že ho dosiahne. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. ale neovplyvňuje ju priamo. Začiatkom 90.

Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. bežné. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. I. 63 . ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. s. priame a nepriame. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 47) 5. – ŽÁK. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. ekonomické.: Hospodářská politika. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. permanentné a občasné.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. 5. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. M. napr. podľa intenzity na operatívne.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky.

3. úrokové limity. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. by táto sadzba mala klesať. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Používajú sa výnimočne. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Stanovujú maximálny rozsah úverov. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. či objem poskytovaných úverov. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ako priamy nástroj menovej politiky. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. výzvy a gentlemanské dohody. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.Hospodárska politika 5. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. úverové limity. Medzibankové odporúčania. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Odporúčania 64 . ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov.

Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. čiže množstvo peňazí v obehu. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. 5. prečo sú pomerne často využívané. diskontné nástroje. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. REPO operácie a switch operácie.3.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Priame operácie na voľnom trhu. 65 . Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. pokles zamestnanosti. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. znížia ponuku úverov. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Jednotlivé banky si napriek tomu.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. znížia tak svoje úverové kapacity. pokles inflácie. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery.

ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Členíme ich na bežné. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. ktorá má problémy s likviditou. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky.Hospodárska politika Vzhľadom na to. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. 66 . dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. limit objemu úveru. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. reeskontné úvery a lombardné úvery. Lombardné úvery sú krátkodobé. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv.

avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. pokles miery inflácie. čím sa zníži ponuka úverov. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. základná úroková miera. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. rast zamestnanosti. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. pokles zamestnanosti. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. resp. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. pokles miery inflácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Domáca mena sa začne znehodnocovať. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. čo je prvok nepriamych nástrojov. Lombardná sadzba je najvyššia. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. čo 67 . ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Priame kurzové intervencie znamenajú. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. pokles zamestnanosti. rast miery inflácie.

3. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. na ktoré sa vzťahujú. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. bez ich reálnej zmeny. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Konverzie predstavujú promptný. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. odporúčania a gentlemanské dohody. 68 . výzvy. odporúčania a gentlemanské dohody. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Všeobecne sú na ústupe. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. diskontné nástroje. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. intervencie na devízovom trhu. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. 5. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. resp.

či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. 5.2. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. obdobne ako politika fiškálna. realizuje určitý typ menovej politiky. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). stabilita menového kurzu domácej meny. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. stabilita finančných trhov. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. stabilita úrokových sadzieb. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. podpora zamestnanosti.4 Typy menovej politiky Menová politika. 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5.1.4. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.Hospodárska politika 5. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.

2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Graf 5. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Centrálna banka 70 . Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.

71 . Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. prudko rastie cenová hladina.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Zvyšuje sa export. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. ale posunie sa do bodu E2. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Vzhľadom na to. Ak je ekonomika prehriata. resp. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. rastie agregátny dopyt. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. a to v jej raste. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Zároveň. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. rastie zamestnanosť. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. ak uvažujeme s tým. Multiplikátory. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. klesá výmenný kurz peňazí. znižuje úrokovú mieru.

reštriktívnu menovú politiku.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.4.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. resp.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . realizuje menovú reštrikciu.6.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.

Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.4. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. dochádza k dezinflácii. resp. 5.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. 73 .j. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. t.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.

5. s. transfery 5. 5. regulácia peňažnej základne 2. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.: Hospodářská politika.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. – ŽÁK. Nasledujúci obrázok znázorňuje.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. 49) 74 . I.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. dane Agregátne výdavky Obr. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. Dôležitý prvok. M. vládne výdavky 4. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Vľavo je znázornená situácia. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.

takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Sleduje základný cieľ. Klasický prípad nastáva. 5. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Vzhľadom na to. menová politika nemá žiadny vplyv. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov.5. Vzhľadom na to. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. 75 . obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. ale iba na pohyb úrokovej miery. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. že môžu samostatne prijímať opatrenia. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Ide o dva extrémne prípady. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Z vyššie uvedeného vyplýva. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. ale iba na pohyb úrokovej miery. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. vládnych investíciách a pod. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Môžu byť obe expanzívne. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. zlepšení sociálneho zabezpečenia. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Pasca likvidity nastáva. na základe využívania peňažných vzťahov. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu.: Hospodářská politika.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. resp. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. M. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. – ŽÁK. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. štátne úvery na vývoz. 79 . V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. 6. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. napr. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. A. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. s.

mobility kapitálu. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. školstvo. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. výrobné (napr. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. neviditeľnom exporte. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. doprava a skladovanie. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. hotely. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. zdravotníctvo. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. 80 . opravy. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. t. poštové služby) a osobné (napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. komunikácia. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. bankovníctvo. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. v tzv.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. oficiálne a ostatné súkromné služby. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb.j. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. ich výstavba alebo rozširovanie. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Neekonomickými príčinami sú politické.1. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. reštaurácie). medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. veľkoobchod a maloobchod). Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. právne služby). nákup podnikov v zahraničí. financie. poisťovníctvo. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. účtovníctvo. cestovanie. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. sociálne (napr. strojov a zariadení a pod. rastie podiel spracovateľského priemyslu. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Svetovou bankou a regionálnymi bankami.Hospodárska politika 6. vojenské. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva.

devízové reštrikcie. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Vonkajšie hospodárske vzťahy. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. colný sadzobník a colné konanie.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. že znižuje náklady. V závislosti na tom. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné.2. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. embargo. vydávanie licencií. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. colné kontingenty. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. predajom patentov a licencií. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu).Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. obchodná vojna. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Je teda evidentné. 6. 6. či pôsobí plošne alebo selektívne. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. ktoré majú podobu peňažných. prechádzajú platobnou bilanciou.

menový dumping. administratívno-technické prekážky. zvýši sa zamestnanosť. Za predpokladu. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. ktoré zakazuje dovoz. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. ako je v zmluve dohodnuté. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. úverovanie vývozu. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. štátne záruky na úver. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. 82 . Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Obchodná vojna je stav. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. hygienické a ekologické prekážky. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. daňové prekážky. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. dopravné a administratívne poplatky. poklesne celková ponuka produktu. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. že menové kurzy sú pevné. štátne intervencie v oblasti dopravy. Patria sem najmä fiškálne dane.Hospodárska politika dovozu. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. nastane rast cien produktu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. do ktorého má byť tovar dovezený. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov.

ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. dodnes existujúce. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. obchodné dohody. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení.2. platobného styku.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.Hospodárska politika 6. ktoré používajú clearing. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. 83 . na základe ktorej vznikol tzv. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. upravujú pohyb kapitálu. pracovných síl. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. platobné dohody. dohoda o colnej únii. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. dopravy. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. dohoda o pásme voľného obchodu. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách.

poplatky za poskytnutie práv. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. bez ohľadu na to. hlavne krátkodobo. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. resp. − zásada parity. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. bilanciu služieb (dopravné. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov.). bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. skladovanie. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). spoje. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. − zásada reciprocity. debetné operácie dopyt po devízach. tlakov. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. bilanciu dôchodkov (zisky. 6. úrokovú mieru a devízový kurz. podľa účelu ich využitia. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. že platobná bilancia umožňuje predvídať.. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. cenovú hladinu. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. poistenie.. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. 84 . Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. zamestnanosť. cestovný ruch. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). bilanciu portfóliových investícií. úroky. či vo vykazovanom období prebehla aj platba).

: Hospodářská politika. A. ktorý uplatňuje väčšina krajín. devalvuje domácu menu. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. s. M. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. V prípade riadeného floatingu. čo znamená. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. kedy centrálna banka nezasahuje. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. Z historického obdobia sú známe napr. 85 . v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. napr. – ŽÁK. kým má potrebné rezervy.Hospodárska politika Tab. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 6. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. sociálnych a politických podmienkach. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. v súčte by však mali byť v rovnováhe. 6. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho.4 Devízový kurz Nástrojom. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. ekonomických. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. Devízový kurz je zložitá menová veličina. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové.

ktoré viac. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Hume v 18. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. dôjde tiež k jeho zníženiu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. dôjde teda k rastu 86 . stabilná úroková miera a nulové úspory. pevné ceny. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. dôjde k jeho poklesu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Nie je spojený so zmenou cien. pružné ceny (aj krátkodobé). ale so zmenou úrovne dôchodku. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. dopytovo determinovaný reálny dôchodok.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pri ktorých fungujú. Prvýkrát s ním prišiel D. že import je závislý na úrovni dôchodku.5. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. 6. Za existencie predpokladu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). dôjde k poklesu čistého exportu. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. dôchodkový. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Sú uvádzane v poradí podľa toho. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Pri deficite obchodnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu.Hospodárska politika 6. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu.

Ak za jediný faktor. Export zlacnie a porastie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná.5. Výsledné efekty budú dva: 1. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. 2. prípadne dlhodobej spotreby. 6. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. čo by malo znamenať. Vyvolá to rast úrokovej miery. Budeme vychádzať z toho. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. dôchodok a import. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. zníži sa 87 . Za predpokladu.

čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. bude predávať zahraničnú menu. Aj tento fakt prispel k tomu.6. ktorá stimuluje prílev kapitálu. celková platobná bilancia bude prebytková. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. čím sa zvýši peňažná ponuka. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Bude nakupovať cudziu menu. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. 6. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Z krajiny začne odtekať kapitál. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery).Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. 6. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. v akej v krajine vzrastie národný produkt. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. V systéme pevných kurzov. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. že deficity. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. bude intervenovať na devízových trhoch. ktorá predstavuje „lokomotívu“. že sa bude vyrovnávať. môže to 88 . Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch.

Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. 89 . Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.1 Teoréma lokomotívy 6. na základe rastu agregátneho dopytu.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme.1. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.6.

2.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Aktivity 4.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. To. 5. 90 . Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6.

Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. napr. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. podiel spotreby. 7. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. výkonová alebo spotrebná skladba. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami.Hospodárska politika 7. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. 91 . ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Charakterizovať štruktúrnu politiku. resp. 7. že je vnímaná ako zdrojová. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. výrobná. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1. investícií. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. relatívne samostatnými časťami. úspor.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. exportu či importu na hrubom domácom produkte. Je preto dôležité.

faktoroch. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. skupiny výrobkov. kvartérny. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. 7. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − ekonomických subjektov. Môžu vznikať aj na oboch 92 . ktoré regióny sú menej rozvinuté. skupiny nástrojov. aby sa napĺňali vytýčené ciele. resp. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. ich lokalizácia a ich determinanty. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. aby vláda sledovala a skúmala. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Vzhľadom na to. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Je dôležité vedieť. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky.1. služby. pododvetvia. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. sekundárny. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. že štruktúra ekonomiky je dynamická. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. výrobné odbory. terciárny. Je preto dôležité. Hľadísk členenia je omnoho viac. medzi ich vzťahmi a väzbami. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. napríklad podľa pohlavia či veku. odvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. právnej formy či vlastníctva. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. − štruktúry obyvateľstva. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike.

zmeny cien na svetových trhoch. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. vrátane ich podmienok. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. či zmeny výmenného kurzu a iné. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. dostala by sa do stavu ustrnutia. zmeny konkurenčného prostredia. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. nedokonalosti a bariéry. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. 7. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. − spôsob súperenia existujúcich firiem. inovácie výroby. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Keby to tak nebolo. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. interdependentný vzťah.1. − existencia substitučných výrobkov a služieb. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ekonomika by stagnovala. V tomto smere môžeme 93 . na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov.Hospodárska politika stranách zároveň. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny.

pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ktoré sú zamerané na formovanie. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. ochrany životného prostredia. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. svetovej vojny. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Táto politika by mala byť formulovaná tak. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. 7. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Mala by utvárať takú sektorovú. podmienky pre transfer technológií. priame zahraničné investície. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. odvetvovej politiky. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. odvetvovú. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. vlastná inovačná schopnosť krajiny. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. nástrojov a opatrení. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. informatizácia spoločnosti. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. neperspektívnymi odvetviami. technologickej a inovačnej politiky. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. regionálnu a iné štruktúry. ktorá musí zvažovať. proexportná politika.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. 94 . aktivít.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku.

materiálovú. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. kvóty. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. 7.Hospodárska politika 7. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. subvencie. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. ale tiež utlmovať neperspektívne.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. na financovanie významných investičných akcií. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. modernizovať technologické procesy. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. limity.3. energetickú a investične náročnú produkciu. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. fond na podporu štruktúrnych zmien. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. 7. mimocolné bariéry). vývozné dotácie. úverová a úroková politika). z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. ktorými môžu byť napr. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Sú vzájomne interdependentné. 95 . stabilitu ekonomiky. Zásadné. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. alebo odklad splatnosti daní. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. neefektívne. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. zmena rozsahu odvodu daní. úverová a úroková politika.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry.3. rozsah finančných zdrojov v obehu. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. čo znamená znižovať surovinovú. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky.4. ktoré majú najlepšie 99 . podpora výskumu a vývoja. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. − dopytovo orientovanej. a 80. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. − akceleračnej. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. rozvoj inovácii a technológii. − defenzívnej. inovácií. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. aby musel zasahovať štát.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. − reaktívnej. a faktorovo orientovanej. 7. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. technológiám. vedy a výskumu.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. má konštruktívny charakter. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. 7. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. Na prelome 70. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ako v tradičnom prístupe. ťažiskom je podpora investovania. malého a stredného podnikania. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. resp. narušovala makroekonomickú stabilitu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktorá je cieľovo zameraná. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to.

y predstavuje údaje o ekonomike. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Z uvedeného vyplýva. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. investíciách. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. ktoré sú celosvetovo v útlme. že nemožno jednoznačne 100 . úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. deceleračnej. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. vývoze atď. s ktorou je ekonomika porovnávaná. 7.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie.) v %. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. x predstavuje údaje o ekonomike. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. t0 predstavuje základné obdobie. zamestnanosti. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ktorá je porovnávaná. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) .Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.

ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Je to spôsobené tým. 7. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. ale sledovať aj to. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 3 1. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. 101 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. 2.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky.

Hospodárska politika 8. čo. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. 8. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. že ekonomické subjekty. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. ako aj pre spotrebiteľov. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Je to preto. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. monopol). Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. udeľovanie licencií na určité činnosti. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti.

A. 8. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. ako to ukazuje Obr. Tieto bariéry môžu byť rôzne. M. – ŽÁK.: Hospodářská politika. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.1.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. 182) poskytovanie 103 . s. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. nekalou konkurenciou.

ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. hlavne na koncept efektívnosti. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Až približne v 50. ale z právneho hľadiska. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. rokoch 20. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Ide o tzv. 104 . welfare economics). kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. (tzv. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). kedy stačí dokázať. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Nestačí len dokázať. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov.

zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. kontrola štátnej pomoci. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. Základným cieľom politiky je stanoviť.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. všetky výkony orgánov a inštitúcií. zákonné obmedzenie. korupcia. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov.j. 105 . subjektivizmus. resp. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. t. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. preberanie a zlučovanie firiem. dovozcov a iných dodávateľov. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. fúzie. či podporu ekonomického a technického rozvoja. ktorí ich znevýhodňujú.). vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. cenová regulácia a verejná podpora. politické záujmy atď. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. kartelové dohody. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. rozptýlenia. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh.Hospodárska politika 8. permanentné sledovanie trhov a odvetví. • • kontrola koncentrácií. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. populizmus. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií.

v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. ktorý sa člení na trh národný. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t.j. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). musí sa preskúmať dovoz danej komodity. pre ktorý bolo určené. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. do akej môže výrobca. či k nim dochádza na tzv. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. relevantnom trhu. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. ktorý predstavuje vecné. 106 . nájsť reálne možnosti odbytu. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. posudzovanie. 8. regionálny a miestny. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. koncepcia funkčnej totožnosti – t. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale.j. 2. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. s ohľadom na dopravné náklady.j. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. ktorými uspokojuje dané potreby. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové.Hospodárska politika analýza. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch).4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať.

Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. objem produkcie a jej rozdelenie. 8. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi).1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu.j. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. t. hlavne na strane ponuky. − nekalá súťaž. 107 . aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. − štátna podpora. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo.5. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. rozvoj investícií a iné. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Ide o tzv. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. kartelové dohody. predajné podmienky. − zlučovanie subjektov. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. či už zjavnej (kartel.Hospodárska politika 8. ako ceny. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. napr. resp. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom.. či podpore kultúrneho dedičstva. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. nebezpečenstvo zámeny. daňových úľav. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 8. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. hospodárska diskriminácia. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. 111 .. .. nadštandardná doba splatnosti. úplatkárstvo a podplácanie. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. kapitálových investícií na účet štátu. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. 8.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. podpore menej rozvinutých regiónov. stupňa koncentrácie (CRx). pri náhradách živelných pohrôm. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. 2. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Nekalá súťaž je konanie. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. klamivé označenie tovarov a služieb.6. redistribúcií verejných statkov. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. x) usporiadané podľa veľkosti. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.

x) usporiadané podľa veľkosti.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. 2. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. .. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu.6. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. 112 .Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 ... čím menšia bude hodnota η . Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. 8.6.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. 8. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Larnerov index je mierou skutočného. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.

ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. 113 .Hospodárska politika 8. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Aktivita 1. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov.

9. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. dôchodku a príjem. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. úsporné vklady. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). ktorý je výnosom z bohatstva. daňovou politikou. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. politikou trhu práce a inými. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.Hospodárska politika 9. Charakterizovať tieto politiky. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. obligácie a akcie). Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Dôchodok je toková veličina. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Bohatstvo. najmä so sociálnou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). firma alebo celá ekonomika. mzdovou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. 114 . Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Príjem je tiež toková veličina. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. firme alebo štátu. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu).

ide hlavne o nezamestnaných. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. 115 . Z individuálneho pohľadu. potrebuje poznať odpoveď na to. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. deti a mládež. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. nerovnováhy a trhové zlyhania. 9. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. tehotné ženy. starých. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Giniho koeficient. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. zdravotne postihnutých a chorých. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Robin Hood index a index chudoby. To. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí.

Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. a tak vzniká krivka. ktorá sa odkláňa od diagonály. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. by body ležali na diagonále. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti.1. je to skutočná Lorenzová krivka. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y.Hospodárska politika 9. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 .1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. Na rozdiel od dôchodkov. Čím je stupeň nerovnosti nižší. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. A naopak. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku.2.

do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Cieľom 117 . 9.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou.. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + .. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby.. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi .3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. 2. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby.. Môže nastať situácia.2. Neprihliada však na skutočnosť. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. ak sa blíži k 1. Hovorí o tom. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. Čím viac sa blíži k 0. ktoré je podľa neho vhodné podporovať.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. 9.. tým je diferenciácia väčšia.. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. hovoríme o absolútnej nerovnosti. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. . Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Používanie indexu preto spôsobuje.

hlavne starobné a invalidné dôchodky. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. zákonné podmienky pracovných zmlúv. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Tá poukazuje na skutočnosť. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. kde leží tento „bod zlomu“. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. ale len do určitého bodu. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. nemocenským. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. kde odvody majú charakter daní. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. pričom štát zákonmi upravuje. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. ziskov. parafiskálne systémy. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. právo na štrajk. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. potom začínajú klesať. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Otázkou však ostáva. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. miezd. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. postup zamestnanca v prípade choroby. alebo dávky. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. minimálnu mzdu a iné. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. nárok na dovolenku. daní.

ktorých produkcia nemá regulované ceny. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. kde sa vyrábajú tovary. sa stávajú atraktívnejšími. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. plyn. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Klesá objem investícií do odvetví. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. elektrická energia. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. dochádza k substitúcií ponuky. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. V odvetviach. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Veľká nerovnosť. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. cestové. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. 119 . 9. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia.2. ako aj veľká rovnosť. poľnohospodárske produkty).4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. lieky. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien.

Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. s. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. T. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. T. 1. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.3. 2. Môže mať za následok napr. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. s. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. mobility na trhu práce a pod.: Hospodářská politika.: Hospodářská politika. 370) 120 . Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. zníženie agregátneho dopytu.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 .

Charakterizovať politiku zamestnanosti. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia.1. republikánske. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. ale tiež spoločnosť ako celok. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. 122 . Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. kresťansko-demokratické a liberálne. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. ale tiež spoločnosť ako celok. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Vychádza z názoru. kolektívne vyjednávanie a pod. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. tak na pracovnoprávnu ochranu. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. 10. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.Hospodárska politika 10. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou.

V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. medzi ktorými sú silné väzby.j. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. a pod. 10. podpory v nezamestnanosti). politiku zamestnanosti.1. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. zdravotnej politike. 123 . pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. ktoré sa snaží koordinovať. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. najmä na hospodársku politiku. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. vrátane motivácie pracovníkov. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Znamená to. aby bola sociálna politika účinná. zdravotnú politiku. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. t. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. dôchodkovej politiky. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. úrokových sadzieb a kurzov. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. bytovú politiku. politike bývania. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu.Hospodárska politika 10. Vytvára podmienky nato. Čím vyspelejšia je spoločnosť. vzdelávacej politike.1. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.

Tým. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Skladá sa z čiastkových princípov.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. súdržnosti a zodpovednosti. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ako sú princíp výkonový. 10. rovnosti. ktorá vznikne počas života jednotlivca. čo v sociálnej politike znamená. Snahou je predchádzať určitým škodám. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. staroba. že každý by mal dostať toľko. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. o koľko sa zaslúžil.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Jej východiskom je. participácia a zásluhovosť. prerozdeľovacia. Spravodlivosť má právny rozmer. stimulačná. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. subsidiarita. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. ktoré vznikajú ako 124 . že každý subjekt si musí pomôcť sám.Hospodárska politika 10. rovnakých príležitostí a potrebnosti. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. sociálna solidarita. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr.1. podpornosť. že stimuluje k požadovanému vývoju. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Zásluhovosť znamená. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. nezamestnanosť). ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. resp.1. garanciou základných sociálnych istôt. Jej podstatou je zmiernenie. preventívna a homogenizačná. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. choroba). ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Subsidiarita znamená. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení.

Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. zdanenie príjmov a majetku. životného minima a pod. Štát sleduje. výkon práva na lekársku starostlivosť. minimálnej mzdy. výkon práva na vzdelanie. 125 . a iné. príspevkov na bývanie. dopravu. rodičovský príspevok. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). aká v pásme sociálneho životného minima. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. prídavky na deti. materský príspevok. čo znamená hranicu biedy. nemocenských dávok. 10. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. hraníc chudoby. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. materská a rodičovská dovolenka. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Cieľom sociálnej politiky je sledovať.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. dôchodkového systému. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. podpory v nezamestnanosti. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. čo je hranica chudoby. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. sociálna podpora. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. štipendium a podpora vzdelania. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná.1. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok.

ale aj dobrovoľné opatrenia tzv.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. 10. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. Jedno z prepojení je v tom. peňažná pomoc rodinám s deťmi. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. handicapovaných. a to hlavne z toho dôvodu. ktoré sú návratné. resp.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. pre nezamestnaných). peňažné dávky sociálnej pomoci. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. kedy nie je isté. čiže existuje nezamestnanosť. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. zahŕňajúce všetkých občanov. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. mladým. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. vojakom. ktorým nie sú určené. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. služby v oblasti zdravia. sociálne narušených občanov. pôžičky na vzdelávanie. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. napr. zamestnávatelia. bývania. − účelové pôžičky. kam patrí starostlivosť o starých. − úľavy a výhody. 126 . rodiny. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. politiky v danom čase. sociálneho poistenia. dôchodcom. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. určené na vopred vymedzené použitie napr. dávky v nezamestnanosti a iné. občania. ktoré sa používajú najmä v prípade. odborové zväzy a orgány. obce. dobročinné organizácie. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. cirkvi. vzdelávania.. poradenstvo (napr. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. študentom.. orgány tripartity. − sociálnych služieb. zamestnanecké zväzy. barle) a ochranných pracovných pomôcok. − vecných dávok. občianske iniciatívy. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. charitatívne inštitúcie. zamestnávateľov. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia.

Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy.2. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ponukou práce a cenou práce. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti.2. 10. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. ale nielen oni. ktoré niekedy vedú k tomu. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. starších občanov. ktoré dohodujú podmienky. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. 127 . ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Ekonómovia.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. pôsobí plošne na strane dopytu po práci.Hospodárska politika 10. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ale tiež vplyvy mimoekonomické. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike.

K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. práv a povinností odborových organizácií. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. ich orgánov a funkcionárov. programy zamerané na mladých nezamestnaných. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. postup zamestnancov v prípade choroby.Hospodárska politika 10. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. podpora na udržanie pracovných miest. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. podpora nezamestnaných. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. 128 . Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. právo na štrajk a iné. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia.2. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. dĺžka pracovného času. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. na druhej strane. starostlivosti o člena domácnosti. tehotenstva. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. subvencovaná zamestnanosť. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. a ktoré. podpora prevádzky pracovných miest. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. nárok na dovolenku. podpora vytvárania nových pracovných miest. ako aj územnej mobility pracovnej sily. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie.

u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. ktorá je bez platenej práce. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. tento koeficient závisí od technologických. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. 10. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .100 . napríklad v tom. že nezahŕňa osoby. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.2. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%.( Y − Y*) . Y predstavuje reálny produkt.2. 129 . Okunovho zákona. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny.Hospodárska politika 10. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. je schopná pracovať a hľadá si prácu.

Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. tým je nezamestnanosť vyššia. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ako aj zo sociálneho hľadiska. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. 2. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu.2. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. 3. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. 130 . ktorá znamená. znižovanie daní. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie.j. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. dotované rekvalifikačné programy. strata dôvery vo vlastné schopnosti. nižšia tvorba produktu. kriminalitu a ďalšie problémy. že sú nezamestnaní. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. t. 10. nižšie úspory obyvateľstva. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. ktoré spôsobujú psychické traumy. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Aktivity 1. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Ďalšou možnosťou.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. klimatické a meteorologické zmeny). ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 11. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. slnečné žiarenie. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. vrátane človeka.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. hlavne spojená s výrobou. 11.Hospodárska politika 11. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. 132 . Je to také využívanie fondov prírody. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. zmeny. ich následky a činitele. Jej súčasťou je ekológia človeka. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. produkuje vedľajšie efekty. Každá ekonomická činnosť. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom.1. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Ukazovateľ. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. pš predstavuje produktivitu škodlivín. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. vč predstavuje voľný čas. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. T.: Hospodářská politika. blízkym – je to produkcia. 11. Rast voľného času je faktor. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. np predstavuje netrhovú produkciu.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. ktoré v nej prebiehajú. ktorá neprechádza trhom. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. rodine. nakoľko 136 . s.

ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. avšak tým.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Aktivita 1. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. čo znamená. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. vedeckotechnickým rozvojom. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Tieto náklady súvisia s inováciami. znížia sa škody zo znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. 11.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Metodika tzv. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. ktorá je ekonomicky efektívna. 137 . v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

napr. rast vloženého kapitálu. 139 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. vyrovnanosť platobnej bilancie. rast efektívnosti základných prostriedkov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. pri využití možných zdrojov. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. rast vložených investičných statkov. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1. miera inflácie. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. zavádzanie technického pokroku. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. vonkajšia ekonomická rovnováha. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. 12. rast počtu pracovných síl. miera a štruktúra nezamestnanosti. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. 12. podiel HDP na jednotku živej práce.Hospodárska politika 12. HDP. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov.

V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. infláciu a nezamestnanosť. (G = 3%). (P = 2%). Ide o štvoruholník. Táto metóda prešla určitým vývojom. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). v ktorom sú vyznačené hodnoty. Z toho vyplýva. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. v tom smere. (B = 0%). Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. v určitých vzájomných vzťahoch.5%). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. ale tieto návrhy sa neujali. Jeho úpravou. Ozývajú sa námietky napr. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. ktoré by mali byť dosiahnuté. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. − priemerná ročná miera inflácie.Hospodárska politika 12. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). V 60. Jeho autorom je britský ekonóm N. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Kaldor. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov.1. (U = 5. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník.

Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). nízka miera nezamestnanosti. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. skonštruovaný A. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . 141 . Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ako je tempo rastu HDP. že je jeho konštrukcia značne triviálna. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí.1.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Z takto definovaného indexu vyplýva. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. miera inflácie. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Napriek tomu. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. 12. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Fairyho. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. miera nezamestnanosti. Tak. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ako sme už spomenuli. ktorú im spoločnosť prisudzuje. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády.

Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. že s rastom hodnoty daného indexu. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Taylora. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Aj v tomto prípade platí. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Tobina a J. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia.ut . že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. Nemožno pochybovať o tom. alebo bude nižšia. 142 . Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. V tomto prípade je celkom ľahostajné. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. tzn.g t . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity.

ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ekonomického rastu a jeho perspektívy. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. vývoja konkurencieschopnosti. AA(Aa). pričom má tendenciu postupne klesať. stav a flexibilita platobnej bilancie. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. dlžník. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Hodnotenie bonity subjektu. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Je to široko využívaná investičná informácia.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. riadenie ekonomiky. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. A(A) a BBB(Baa). resp.1. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Metodológia.Hospodárska politika 12. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Politické riziká vyplývajú z politického systému. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. až po jednotlivé podniky a obce. ekonomickej štruktúry. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. že emitent. V prípade krajín. 143 . Toto riziko sa nazýva úverové riziko. pozostáva z dvoch základných komponentov. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov.

CC(Ca) a C (c). resp.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).prípad neplnenia záväzkov . 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .1).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. CCC(Caa). C. B(B). A3( P1. pri Moody’s číslice 1. Znamienka + a – . Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.D Zdroj: NBS 144 . A1.12. D (NP pri Moody’s). verejne publikovaný slovný komentár.P2.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.12. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. A2. Tab.

− negatívny. 145 . ktorý môže byť: − pozitívny. − stabilný. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). agentúra uvažuje o znížení stupňa. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. Čím ma krajina vyšší rating.

1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. 146 . ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Charakterizovať jednotlivé etapy. 13. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. ktorá ešte stále nie je dokončená.13. Samozrejme. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. budeme brať za významný práve tento rok. že ich bolo viac. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.Hospodárska politika 13.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.

trh dodávateľa 2. zriadenia Šoková terapia. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. rast zadlženia spomalenie ratu. Obnovenie ekonom. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. privatizácia a reštriktívna politika. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. nízka efektívnosť. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. . zahr. dotvorenie inštitucionál. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. nerovnováhy. obmedzenie. vznik oficiálne zamestnanosť. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Etapa oživenia 3. ku výraznej nerovnováž. Zníženie reálnych miezd. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty.Ponukové obmedzenie. rastu Silný ekonom. Obchodu. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. skrytá inflácie. Oficiálne plná depresia. vykázanej nezamestnanosti. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. liberalizácia cien. Etapa nerovnovážneho rastu 4. transformačná a potlačovaná inflácia. pri zachovaní soc.

teda stavom. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. 53) 13. a to tak v ich globálnej relácii. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. 13. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha.1. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené.1. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.Hospodárska politika Obr. a 60. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. chronickými prejavmi nerovnováh. pričom však hrozilo. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). A. a 80. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Koncom 80. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. resp. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. štrukturálnymi defektmi. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. V 70. ako aj v štruktúre. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov.2 I. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. potlačovanou infláciou. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. 13. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. 148 . rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Existovali obavy pred transformačnou pascou. s. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. potom v nej bola aj inflácia. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.

čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. stabilizácia ekonomiky. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú.1. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. ale zároveň podcenený. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Neúspechom. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998.3 II. čiže otvoreným rastom cien. kedy končila transformačná depresia bol 25%. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. vyvolal mnoho diskusií na tému. 149 . tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. Výrazný pokles produkcie. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. aj keď v istej miere nevyhnutným. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie.1. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Kumulovaný pokles do roku 1993. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. štruktúrnych defektov a pod. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. že sa ČSFR k 1. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. 13. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.1.

Neexistovala 150 . reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. aj keď miernejším tempom. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Nadmerný podiel výroby polotovarov. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. že existovala snaha o obozretnú. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. skôr reštriktívnu fiškálnu.1. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Pre celú túto etapu je typické. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Vznik nového štátu k 1. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. 2. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Reformný proces sa však spomalil. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. pokles tvorby HDP.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. čo vyvolalo silný rast dovozu. Problémom sa však stalo. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. a 3. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA.

Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V ekonomike sa viac investovalo. 151 . Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. rozvojových impulzov a pod. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Preferoval sa silný ekonomický rast. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. ako aj k silnému nárastu investícií. 13. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.1. ale len v tom prípade. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. preto šlo o rast „na dlh“.4 III. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. ani proexportného účinku týchto investícií.

Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). ktorá sa nevedela zjednotiť.1. Po nástupe novej vlády. tepla. od októbra 1998 do januára 1999. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. pričom nebol dôvod predpokladať. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Ceny elektrickej energie. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. kým dopad na ceny bol podstatne menší. V roku 1999 sa inflácia zvýšila.5 IV. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. ako aj takmer 152 . Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. ktorý stratilo v roku 1998. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. 13. spôsobila. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. resp. dopravy. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Rôznorodosť koalície. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. plynu.

Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. úpravy nepriamych daní. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol.6 V. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. na rozdiel od roku 2002. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. 13. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. že prijaté opatrenia boli úspešné. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt.1. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ.

ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. hoci mala klesajúcu tendenciu. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov.Hospodárska politika daní. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. v súdnictve a v školstve. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Vstup Slovenska do EÚ. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. v zdravotníctve. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. ako aj zahraničný dopyt. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. znižujúcej sa miery inflácie. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Ďalším domácim faktorom. 1.

boli ceny potravín. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Cenová úroveň. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. vysoká investičná aktivita. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. V júni 2006 sa konali voľby. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Jediným sektorom. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. V roku 2005 sa ukázalo. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. meraná indexom spotrebiteľský cien. koncepčne inak zameraná. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Dynamický rast hospodárstva. Ekonomický rast bol vyvážený. sociálne a osobné služby. Rok 2006 bol rokom. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. prenájom a obchodné činnosti. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). obchod a priemysel. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. verejná správa. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem.Hospodárska politika bilancia služieb. zdravotníctve. školstve a doprave. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. ostatné spoločenské. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. poštách a telekomunikáciách. stavebníctvo. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády.

Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Povinné zadanie č. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. 156 . K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. že rok 2006. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Pre roky 1998. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. ceny pohonných hmôt. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. etapu. 4 1. Súčasnú vládu. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Ako už bolo spomenuté. 2. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Dá sa povedať. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Aktivita 1. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. trhových služieb).

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

: Základy makroekonómie. Žilina : poradca podnikateľa. K. HABÁNIK.o. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. J.. H. K.. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. V.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. a kol. M. G. KUBÁTOVÁ. Praha : Oeconomica VŠE.: Makroekonomie. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Bratislava : Iura Edition.: Hospodářská politika. 2005. J. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. 2004. KOGANOVÁ. Fiskální politika.r. Praha : Grada Publishing. Praha: SPN. Bratislava iris 2002. Ostrava : Sokrates s.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. TnU AD. Praha : Professional Publishing. FELDERER. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 2005... M. J..: Makroekonómia. V. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. A. Fischer. HABÁNIK. 2000. ISBN 80-7261-094-5.V. Bratislava 1998. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.: Politológia pre ekonómov. S..: Štátny rozpočet. a kol. TOMŠÍK. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. 2005. R. 2003. 2004. ISBN 80-7169891-1 158 . B. [21] MANKIW. Ekonomická fakulta. Sociální politika v ekonomické praxi. M.: Zásady ekonomie. J.. Beck. – KOTLÁN. R. a kol. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Makroekonomie. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. J. 2006. Praha : Oeconomica VŠE 2005. B. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. ISBN 80-88715. Praha : Management Press. Praha : C. – FARKAŠOVSKÁ.: Makroekonomie. Bratislava: Elita 1995.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2007. S. 1998.: Dejiny ekonomických teórií. HOMBURG. V. a kol. Praha : ASPI. 2003.. Bratislava : Kartprint. M. 1995. středně pokročilý kurz. 2003.V. 2005. I.: Sociální politika. 1994. SOFA.: Makroekonómia. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. M.: Dane podnikateľských subjektov.: Makroekonomie. J. D.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. Diplomová práca. N. 2005. Trenčín. a kol. 2004. J. Makroekonomika a nová makroekonomika.

MAREŠ.: Protimonopolná politika. F. T.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.: Sociálna politika. BEBLAVÝ. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. Praha : Grada Publishing. Bratislava : Sprint vfra. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Praha : Management Press. 2003. I. Frýdek-Místek : 2002. 2005. 1999. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. M.Hospodárska politika [22] MARCINČIN.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. A. 2001. Praha : Management Press. A. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Bratislava : Elita.: Makroekonomie v kostce. 2002. – ŽÁK. H. nezaměstnanost. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. 2001. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Praha : C. Z. M. M. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. Brno : Masarykova univerzita.: Ekonomie veřejného sektoru.: Trh práce.r. – NORDHAUS.: Sociálne zabezpečenie.: Hospodářská politika. T. 2006. 2005. 2004. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 1997. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike.: Hospodářská politika. Bratislava : ECO-INSTRUMENT.o. V. s. Vědecká monografie. P. Bratislava: Sprint vfra. Bratislava : SPRINT. J. 159 .: Ekonómia. I. D. 2007.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. makroekonómia. A. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2002. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. P. M. Praha : C. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 1997. Beck. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. P. 2000. Beck.. E. Praha : Portál. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. 2004. M. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. W.: Centrální bankovnictví. 2003.. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. a kol. E. Bratislava : ÚS a SE SAV. 1996. Bratslava : Ekonóm. V. Z. sociální politika. Praha : Grada Publishing. 2006. M.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. A. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA.: Hospodářská politika. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. A. E. – ŽÁK. Bratislava : Iura Edition. Praha : GRADA PUBLISHING. H. 2000. a kol. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ.

Bratislava : SPRINT.: Tvorba a ochrana životného prostredia. [48] VINCÚR.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela.: Environmentálna ekonómia.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Hospodárska politika. 2002. 2006. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. P. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. P. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2005.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. Bratislava : SPRINT. Bratislava : Mekury spol. s r. Bratislava: SPRINT. 2005.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. M.. 2005. 2001. a kol. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Diplomová práca. Praha : Victoria Publishing. M. 2003. ISBN 80-89143-36-9 160 .: Trh práce a jeho nedokonalosti.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Ekonomická fakulta. L. ISBN 80-8083-057-6. a kol. V.o. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. [44] URAMOVÁ. J. 2002. a kol. a kol.: Hospodářská politika. Ekonomická fakulta. 2004. Bratislava : Ekonóm. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. P. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. 2007. 1994. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. E. K. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful