HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

................................................7 1......................4 2.....3................. 34 2........................................... 42 3................................1 2....... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ..................2 3........... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ........4 1......................... 19 Typy hospodárskej politiky .......... 35 2........................2................. 17 1.... 22 Hranice hospodárskej politiky ..............................................................5 1................2 3.. 14 Všeobecné a tradičné ciele ...........................................................1.......... 3.......................................... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.........1 2............................................................................................... 1......1..... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...........8 1....................................................................................3 2.......................................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..........9..............1 3..........................2 1.................................................. 21 1............1........2....1 2..6.........................1 1.........................................................2 2...........................Hospodárska politika Obsah 1. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ................................ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ................................................ 35 Intervencionistická hospodárska politika ..........6 Nástroje hospodárskej politiky ....................................5 2......1 1..................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ..........6....1..1 1.................................................................................................... 32 Liberálna hospodárska politika..........................1 ............2 Koncepcie hospodárskej politiky ... 10 Nositelia hospodárskej politiky .......................... 39 Ekonomický cyklus ..................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie . 28 Formovanie hospodárskej politiky ...................................... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ....................... 27 Zrod hospodárskej politiky.......................... 13 Ciele hospodárskej politiky .................................................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ................. 25 1................ 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika........................................... 39 Stabilita a rovnováha ........................2.......................................2 1.............9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ...................... 2..........................3 1.......................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............. 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .............................................................. 24 Informácie pre hospodársku politiku...........3.....6.............. 14 Racionalita cieľov........3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..........................2 1...............................................1....

...............3.............................................................................2 4...........3..........1 4........................... 59 4....................................................................................4 4.............2 4...... 63 5.....................................................3 MENOVÁ POLITIKA ..................3..7 Typy fiškálnej politiky .....3 4.. 47 Ciele fiškálnej politiky ........... 54 Daňová reforma........................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom................................ 45 FIŠKÁLNA POLITIKA............................3 5...............................7......... 4.. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.....1 3....... 42 Nástroje stabilizačnej politiky .......................................................1 4.........................3 4.........................................................................Hospodárska politika 3.................................2 4.........4 4..................................3..5.......2.. 57 Problémy načasovania .............1 4.................................4......4 Typy menovej politiky .........................3..............7..................2 4.............3 3........... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky..................2 5................................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky........... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky... 61 Priame nástroje menovej politiky.......................7............................................... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky .......2 3..........2 5............... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky................5....... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..............................................5 5........1 5.....3................................................................................ 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .....................................4 4....................4 3........................ 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ................... 69 .4 4...............................................................................................3..................................................................... 68 Nástroje menovej politiky.......................................................... 58 Efekt vytesnenia ................................................................................. 53 Rozpočtový schodok .......... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike...................3.............. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu............2 4........................................................................................ 49 Zmeny daní............................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách.....7.3 Ciele stabilizačnej politiky ...... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ................................................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ............................................................ 48 Nástroje fiškálnej politiky ..........1 5....................................................................1 4.3............................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika .............7.......................................................................1 5.....................................................3....................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.....6 4....1 4..................................................5 4..................3............................................ 5............ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .............................. 56 4................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.....................4..... 48 Vládne výdavky...........................

............................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ................2 6......................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ...... 72 Dilema centrálnej banky........................................ 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..................................1 7....5............5........................ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ........................................................................................................................6 7............2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku.3 5...1 6.Hospodárska politika 5.........1..........................................................1 7......................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie . 91 Východiska štruktúrnej politiky ....1.....4.....2................................................................................................................................... 98 Druhy štruktúrnej politiky.. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ............................. 88 Princíp importovanej inflácie ...5 Platobná bilancia .........................................2 7........................3 7.......5 7.. 101 .............. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ............. 85 Vyrovnávacie procesy ........ 91 Štruktúra ekonomiky ...................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ..6..........1..............................................................2 7.... 96 Tradičná štruktúrna politika ......1............2 6.................... 87 Teoréma lokomotívy ...........3 6......... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ...............................7 Prístupy k štruktúrnej politike ...............4.................................2 7............................ 7............................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky................2..... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.................4................5....................................................................................................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..........................3................................................................................................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ......................4......................4................................................. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky...............................6 6..............................................4 6............................................................................3 7.............................. 95 Ciele štruktúrnej politiky....................................................2 5...........................................1 6......................................5 5...2 7..... 93 7........1 6...................6..............................................1 7........ 81 6......4 7............... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............................. 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.......... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ............................ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ................................................................................................................................................................... 92 Konkurencieschopnosť.........................1 5....................... 99 7......................... 6........................1 6...3.1 6............................................................ 89 6................ 84 Devízový kurz .......2 7...............1 6. 91 Štruktúrne zmeny.............3.

...3 9....................................................................................6 8..............................1................... 107 Zneužitie ekonomickej sily.....................1..2............................................................................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky . 119 10...............2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.......................... 114 Meranie nerovnosti ......................................................................6... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..........................................................................................................................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky.............................1 8...........................2 9...........4 Princípy sociálnej politiky..............2 8....4 8.........Hospodárska politika 8................... 122 10...2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.... 9.......1 9..............................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.....7 9................. 111 Herfindahl-Hirschmanov index ................................................................................................................... 127 10..........4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .......3 8...........1 8......................6..................... 109 Štátny zásah alebo regulácia...................................1........5 Funkcie sociálnej politiky..........................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE..................5........................................................1.............. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.................5...........................................1 9.................2 8...... 124 10................................................................................... 123 10. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ..................... 123 10....6.............2........... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže......... 116 Giniho koeficient ................. 115 Lorenzová krivka........................ 110 Stupeň koncentrácie.........1 Sociálna politika ....................................................... 124 10......... 126 10.... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...2.5...2 8.................2......................................1............. 106 Formy obmedzovania konkurencie ............4 8.........................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ...................................................... 125 10...............................................2............................................3 8........................ 129 .........................................1 8..5............................. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ............. 112 Larnerov index.................................... 105 Relevantný trh ......................... 117 9. 127 10.........................................................................2.2 Vymedzenie sociálnej politiky .......................................3 8...............2 Politika zamestnanosti ................................................................ 122 10... 112 8....................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .......................... 8.....................................1............ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA......... 128 10.. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ............ 122 10....................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ....................

............................................ 132 11....................................................... 148 13...................................... 148 13..................................................................................................... 139 12.......................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska................. 141 12........................... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA..........2 Vymedzenie environmentálnej politiky ........5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ..........................................1...................... 137 12........................................6 V...2 I........4 III.................................. 140 12.........1 Východiskový stav (do roku 1989) ....... 143 13...................... 158 .......1...................... 152 13...............1........................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ...........................1.. 139 12... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)........ 149 13..............................................................................2 Magický n-uholník ................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............. 130 11............................. 146 13...........3 II...............................................................................................1.......... 129 10....................... 135 11.............. 151 13...1.................1........5 IV...................4 Rating ..................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ....... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA....... 132 11............................2...................................1 Životné prostredie a ekológia ........ 133 11.............................1............1.............. 146 13..1..3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ...... 139 12........1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky..............1 Tempo ekonomického rastu ......................................... 132 11.........1 Východiská environmentálnej politiky..................................1................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ..........................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky.......... 133 11...........4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ............................ MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ................1............... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .........................................Hospodárska politika 10...............2................... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).....

PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Němcovej 32. Ekonomická fakulta. Daniela Bartková.

Je pochopiteľné. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru.j. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. P. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. nástrojov. ktoré súvisia tak s tvorbou. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. t. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. napríklad kultúrou. históriou vývoja. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. to znamená na konečné použitie. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Predstavuje súhrn cieľov. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. 1. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. náboženstvom a pod. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. 10 . Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny.Hospodárska politika 1. spoločnosti a štátu. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda.

Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. sa 11 . musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. V rámci politiky. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. nástroje a ciele pôsobenia. priemyselnú. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. jeho organizácia a chod. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. štruktúrnu. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. dôchodkovú. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. postupoch a inštitúciách. subjekty. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. vonkajšiu obchodnú. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. ktorými sú hospodárstvo a politika. Je preto vedou prierezovou. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. investičnú a ďalšie. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. sociálnu. stabilizačnú. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. kritériá. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. napr. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. politické a aj právne. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. ciele a nástroje. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. spôsoboch. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. menovú. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí.: fiškálnu. regionálnu. poľnohospodársku. obchodnú. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku.

1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Politika je „umením“ spravovať veci verejné.. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. ktoré obsahujú ekonomické. princípy. 13) Na Obr. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. 1. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.: Hospodářská politika. s. 12 . ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Prostriedkom politiky je politická moc. – 3. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. M. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. opatrenia a koncepcie.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. A. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. 1.

resp. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. daňová sústava a pod. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou).). Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. politické strany. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. ale majú priamy alebo 13 . Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. centrálna banka a ďalši inštitúcie. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. funkciami a cieľmi. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. ale aj masmédia. Patria sem veľké podniky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. výskumné. podmienok podnikania. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. vláda. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. menových agregátov. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. vykonávať ich a aj ich presadzovať. úrokových sadieb. inštitúcie protivážnych síl. ako nositeľ hospodárskej politiky. odbory. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. vedecké inštitúcie. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. súdne inštitúcie. Štát. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). na jej realizácii a kontrole. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. K subjektom decíznej sféry patria: parlament.

politických strán. Cieľ je normou určitého chceného stavu. 1. Sloboda sa chápe ako stav. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Nesmie obmedzovať slobodu iných. blahobyt a bezpečnosť. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. resp. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. istotu. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. ktorí sa snažia presadzovať ciele.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Kategória ekonomickej slobody znamená. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. pokrok. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. ktorí majú rozličné ciele. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky.3. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. ktoré považujú za dôležité. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. nadnárodné organizácie. 1. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. ktoré majú byť naplnené. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. udržanie demokracie.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. je nevyhnutné. hlavne hospodárske zväzy.

A. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. 1. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. tradičné ciele. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. len o zameraní trendu. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. problematika rozdeľovania dôchodkov. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ale hlavne v ústavách. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. distribučnej spravodlivosti. zloženia vlády. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. a spája sa s ním. ktorú charakterizuje Obr.: Hospodářská politika. M. 92) Hospodársky rast. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. „zrýchlenie rastu“. s. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha.2. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. – ŽÁK. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Lorenzovej krivky. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. 1. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka.

získavajú na svojej dôležitosti. 155) Obr. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. 1. s. 1. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.: Hospodářská politika. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. rovnováhu cien a stability meny.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ktoré týmito vrcholmi sú. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. resp. T. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Nízka miera nezamestnanosti. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. 16 . Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktoré v súčasnosti. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele.

Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. • • 1. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. expanzívne. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. vzťah neutrality. navzájom sa posilňujú. dopĺňajú sa. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. systémové. vzťah identity. nepriame. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. meniť a kontrolovať.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. bežné. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. konkrétne danom období. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. (napr. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. resp. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť.3. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. vzťah komplementarity. 17 . Phillipsová krivka). Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne.Hospodárska politika 1. liberálne. reštriktívne. − spôsobu aplikácie. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. protekcionistické. napr. vzťah konfliktnosti. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. regulačné. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. ktoré medzi cieľmi existujú. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu.2 Racionalita cieľov. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. napr. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov.

na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. priame a nepriame. zabraňujúce. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. výmeny alebo spotreby. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. atď. zmena colnej tarify). t. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. ďalej z cieľového stavu.j. rozdeľovania. nástroje a ciele. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. ktorý sa má dosiahnuť. 18 . krátkodobé. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. rozmeru použitia zvolených nástrojov. odvetvové. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. sektorové. od predpokladanej reakcie. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. ktoré nastali v hospodárstve. ale aj od postojov ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. menia len veličiny. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované.Hospodárska politika − časovej. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. obmedzujúce. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. Nástroje. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. základné a odvodené. požiadaviek. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. rezortné. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. lokálne. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. a nakoniec aj organizačných. všeobecné a špecifické. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. dovozná prirážka. medzinárodné. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. priestorovej. sankčné. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia).

Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Za základné formy sú považované pravica. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. časové obdobie. systémovo zodpovedajúce opatrenia. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády.Hospodárska politika 1. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Vzťah nástroj. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. stred a ľavica. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. resp. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. 19 . 1. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Ak tomu tak nie je. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. systémovo podporujúce opatrenia.

Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. administratíva. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. menovú (monetárnu). ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . normy konania. sociálnu politiku. zvykové správanie sa. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku.6.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. 1. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé.Hospodárska politika 1. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. výkonnú a súdnu. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Hospodársky systém.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. akokoľvek spontánne vzniknutý. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. deľby moci na zákonodarnú. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). štruktúrnu politiku. napodobňovanie či vytváranie precedensov.6. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. ako sú vžité konvencie. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Problémom je. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. právo. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti.

ktorým by sa sama nepohybovala. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. prípadne strednom časovom horizonte.). ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. a navyše.6. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. že sa obhajuje existencia tzv. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. ale sú to stanovenia zásad. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. obmedzenie v rozhodovaní napr. 1. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. 21 . každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. − obmedzovať dvojité zdanenie. regulácia cien miezd. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. sústavných rozpočtových deficitov. pri drogách a pod. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. ďalej prešetrenie. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom.

sa podieľa na realizácii rozhodovania. 1. priame a tajné voľby. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Byrokracia je systém. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. je jej umožnená. existencia byrokracie. Veľké záujmové skupiny. zúčastnené 22 . Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. čím automaticky koordinuje ich činnosť.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Napríklad krajiny. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. pri nedostatočnej kontrole. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Slobodné. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Znamená to. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Byrokracia. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. ktoré z členstva vyplývajú. ako zvláštna skupina. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. konkurencieschopnosť krajiny. Každá krajina. demokracia a politický pluralizmus. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. ale aj cenovú hladinu a iné. chrániť spotrebiteľov na trhu. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov.

Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. 1. skutočnosť.j. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. že novozvolené vlády (najmä tie. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. Znamená to. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. ktoré sú k dispozícii a pod. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. V podstate ide o to. Nevyužitie politického kapitálu.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. majú veľkú dôveru ľudí. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. dominancia praktickej hospodárskej politiky. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. 23 . vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. nedostatok informácií pre rozhodovanie. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom.

Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. rozhodovanie. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. 24 . Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Kontrolou. ako aj časových oneskorení. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. V druhej fáze. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. prognóza – plánovanie. Ide o zistenie toho.4. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. ale môže mať aj charakter administratívny. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. fáze prognózy – plánovania. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. 1. resp. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. aby bola dokončená predchádzajúca fáza.Hospodárska politika 1. implementácia a kontrola. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. určitej normy. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. ktoré by mali byť známe verejnosti.

Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. 1.. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. politické sociálne. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. efektívnosti národohospodárskych procesov. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). prognóza – plánovanie 3. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. analýzou spotreby.9.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR..Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). 2. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. o ktoré má vláda záujem. hodnotového systému obyvateľstva). ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. na znalostiach a intuícii odborníkov. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . životného štýlu obyvateľstva. (2007) s. P. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. resp. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu.implementácia 5. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. hospodárske aj vedecko-technické). poznávacie 3. analýza 2. analýzou vonkajších vzťahov. rozhodnutia 4. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. 1. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). analýzou rovnováhy. 5.: Teória a prax hospodárskej politiky. administratívne 4. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.kontrola Časové oneskorenia 1. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. a kol. demografické.

Záver V tejto kapitole ste sa naučili. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 2. Aktivity 1.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. 3.

Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. ktoré by jej vznik neovplyvnili. ale najmä klasickej ekonomickej školy. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Tým. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. čo je potrebné pre trhový systém. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. ako napr. svetovej vojne.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. udržiavať spravodlivosť. Neznamená to však. že jediné. rokoch 20. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. neúrode alebo vojnám. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Až Veľká svetová hospodárska kríza. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Hospodárske krízy. 2. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. Pre klasikov platilo. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Mnohé argumenty boli skôr proti. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . dopyt ako taký.Hospodárska politika 2. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch.1. storočia. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. hospodárska politika je vednou disciplínou. formovala v podstate až po 2. Jedným z podstatných momentov. 2. v 30.

New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. ktorá priniesla zmeny v tom. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. 2. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. J. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. M. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. Keynesa. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. intervencionistická koncepcia New Deal. začiatkom 30. maximálny počet pracovných hodín atď. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. zavádzali niektoré formy plánovania. New Deal nebol ucelenou koncepciou. do ktorých predtým nezasahoval. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. 28 . aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. rozsah výroby. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. ceny. ako aj daňové sadzby a ich zmeny.1. storočia vznikla v USA prvá. − potvrdil sa poznatok. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. avšak ešte neucelená. stanovovali minimálne mzdy. rokov 20. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. uvažovalo sa s tým. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. storočia.Hospodárska politika New Deal. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. M. regulovali konkurenciu.

rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. spotreby. investícií. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. ekonomiku v stagnácii. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. V 50. 29 . vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém.j. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. zamestnaneckých zákonov. neoklasická syntéza. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak.. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. rokoch bola realizovaná tzv. 2. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach.. štát blahobytu. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. atď.1. daní. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. bankovej politiky štátu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. rokoch prostredníctvom „New Economics“. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). úspor. Po 2. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. rokoch minulého storočia. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. že teória.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. akceptuje systémové opatrenia. Hospodársku politiku. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. potvrdilo sa. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. atď. Kanady a Veľkej Británie. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. jeho výšky a štruktúry. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. efektívnej miere. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. politikou „Stop and go“ a v 60.

najmä Švédsko. zástupcov výskumu. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. 2. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Holandsku a Japonsku. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Je to snaha o nájdenie tzv. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. vykonávacieho plánu. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. o vývoji cien. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. tzv.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. rokoch vo Francúzsku. že každý občan má právo na dôstojný život. teda právo na prácu. ktorá má zabezpečovať životný štandard.1. . Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. spotrebiteľov. ktorý verejne vyhlási. 2. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. ako aj na strane súkromného sektora. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. rokov 20. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu.60. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. krajine. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. tretej cesty. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. 30 . rokoch 20.1. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Vychádza z toho. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 .5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). storočia. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. konkurencie. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom.

Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Za predpokladu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. že najdokonalejší nástroj. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. množstvo peňazí v ekonomike. Podľa tejto rovnice. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. ekonómiou strany ponuky. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. teóriou racionálnych očakávaní. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Friedman. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť.

Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. ktorý bol presvedčený o tom. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Ekonomickým smerom. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Tab. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. – Žák. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky.1. I. ktorá sa sformovala koncom 70. s. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. M. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. 20 2. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . 2.1 Porovnanie keynesiánstva. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. že ak poklesnú dane. M. rokov 20. ako aj súkromných subjektov. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Buchananom. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Laffer.Hospodárska politika produktu.: Hospodářská politika. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.

ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. 2. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. svetového obchodu. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. formulácie cieľov transformácie a 3. prístupu k progresívnym technológiám. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Tab. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Medzinárodný menový fond. 33 . Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Medzinárodná organizácia práce. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. trhu a svetových peňazí. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. 2. Medzinárodná finančná spoločnosť. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. analýzy východiskového stavu ekonomík. Koordinácia svetovej. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. a mnohé iné.

intervencionistický. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním.Hospodárska politika Tab. 2. 108 a 109 a Vincur 2. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. harmonický. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Intervencionistický postoj je ten. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. liberálny a 2. Liberálny – trhový postoj je ten. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. myšlienkové a ideologické korene. ktorá má väčšinou špecifické filozofické.

že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. rokov 20. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. ktoré sa uplatňujú od 70. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov.2. storočia. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. čo má za dôsledok vznik 35 . zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. ako aj intervencionistických koncepcií. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. že trh sám. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. vytvárania konkurencie. 2. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. Každý hospodársky subjekt tým. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. uspokojuje aj potreby iných.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. povzbudzuje podnikavosť. rokov 20. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Existencia monopolov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. vyrieši hlavné otázky čo. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ktorá je podriadenou politikou.2. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. vyrovnaný štátny rozpočet. Dominuje názor. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. že sleduje vlastné záujmy. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. 2. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. pružnosť.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. storočia. individuálny výkon a slobodu. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. ako a pre koho vyrábať. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus.

A. 2. M. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.) Obr. Obr. s. – ŽÁK. 108) 36 .1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2.: Hospodářská politika.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. francúzsky model a pod.

keynesiánstve. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. fyziokratizme a klasickej ekonómii. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.. 2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 37 .2.. T. 2. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.: Hospodářská politika. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. monetarizme.). ekonómii strany ponuky.2. s. 188) Aktivity 1.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

nerovnováhy v ekonomike. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. resp. ktorý je schopný účinne. Stabilita je vlastnosť. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod.Hospodárska politika 3. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 39 .1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. 1. 3. 3. ktorá je charakteristická pre systém. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike.

s. 137) 3. jednorazové alebo sústavné. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. A. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. 40 . Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. 3. 3.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . či ide o impulzy.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Tak štruktúrne. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. M. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne.1. šoky alebo poruchy náhodné. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. – ŽÁK. ako aj cyklické výkyvy. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. K . Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. napríklad podľa toho.: Hospodářská politika.

A. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. 121) 41 . miera zamestnanosti.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ako aj jej budúci vývoj. 3.: Hospodářská politika.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. miera nezamestnanosti. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny).2.) − oneskorené. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. Dĺžka politického cyklu. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. je vopred známa. – ŽÁK. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. spravidla trvá 4 roky. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. a pod. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. M. − súčasné. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. s. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus.). Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. počty vydaných stavebných povolení a pod. na rozdiel od ekonomického. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ceny výrobkov. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.

Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.3. 3. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. 42 . ktoré vláda používa. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Mnoho nástrojov. resp. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. ako nástroja hospodárskej politiky. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. neustále menia. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. resp. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. eliminovať. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Dôležité je zistiť. V tomto smere je potrebné pripomenúť. . zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. vysoká miera zamestnanosti.Hospodárska politika Graf. ale aj celosvetová ekonomika. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. čo znamená tak pozitívne. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. 3. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. aké poruchy v ekonomike existujú. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou.3. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont.

že každý nástroj má svoj časový priestor. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. − dôchodková politika. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti.3.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. − menová politika.3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. rast HDP.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. podpory spotreby znižovaním daní. M. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. ktorá je formou protiinflačnej politiky. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. J. AD. − vonkajšia hospodárska politika. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. AS. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. 3. úroková miera. napr. M. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. 3. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. menovej.3.Hospodárska politika 3. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku.

1. 44 . vytvára sa tzv. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. deflačná medzera. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. t. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. s. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. ako to zobrazuje Graf 3. V prípade. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. 3. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. 3. A. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. M.j. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Tab. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ.4. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov.: Hospodářská politika. inflačná medzera. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. – ŽÁK. vytvára sa tzv.

Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Východisková úroveň rozvoja. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkym deficitom ŠR. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. 3. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. 45 . voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. čo znamená. Snahou tejto koncepcie je to.5. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.

5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. čo je predpokladom budúceho rastu. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Aktivity 1. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. zamestnanosti a nezamestnanosti. ekonomickom raste.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 2. 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 46 . Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach.

tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov.Hospodárska politika 4. 4. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. 47 . ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Napriek tomu. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy.

− zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. infláciu. nezamestnanosť. čím napomáha menovej stabilite. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. opatrenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. − poistenie v nezamestnanosti. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor.Hospodárska politika 4. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. ide o cielené opatrenie. znižovanie nákladov a hospodárnosť. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. ktoré majú proticyklický charakter. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 .3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. rentabilita. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. − dotácie bytovému hospodárstvu. aby sa presadzovala efektívnosť. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. 4. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. vonkajšie ekonomické vzťahy).

Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. keď príjmy klesajú. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. ktoré domácnosti neusporia. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. V konjunktúre. e= 1 1 − MPC 49 . čím sa im znižuje disponibilný príjem. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ale len nominálne. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. 4.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. teda od množstva finančných prostriedkov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. rastie aj úroveň zdanenia. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. dôchodky sú v nižších pásmach. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie.3. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. čo zníži ich celkový dopyt. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). V recesii. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. ale trvá aj v ďalšom období.

Zníženie daní spôsobí. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC .Hospodárska politika 4. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Ak vláda zvýši dane. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. 4. 4. V ekonomike tak vzrastie spotreba. ale aj na strane agregátnej ponuky. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt.3. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry.3. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. Výsledkom je. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Ak vláda zníži dane. je vhodnejšie. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.3. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Tento vplyv 50 . Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. ale aj úspory a investície.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. zvyšuje tým množstvo peňazí. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Vzhľadom na to.

4. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. čisté dane.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. 4. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. 51 . Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 4. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. (2007) s. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. 4. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Podľa toho. a kol. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb.1. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní.: Teória a prax hospodárskej politiky. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. P.4. hlavne pri zmenách daní.

resp.2. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. aktivizuje voľné zdroje.1 vpravo). expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Vzhľadom na to. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr.1 vľavo). Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. ktoré sa použijú 52 . nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.2.

4. 53 . bezpečnosť a iné. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. zrušenie dotácii. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. reštriktívnu fiškálnu politiku. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. prípadne znížiť rozpočtový deficit. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. resp.4. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. ale posunie sa do bodu E2. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. realizuje fiškálnu reštrikciu. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. napr. 4. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. a to v jej raste. obmedzenie výdavkov na obranu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Ak uvažujeme s tým.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu.

ako aj na strane príjmov. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.3. resp. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. iba ho rozdeľuje – redistribuje.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. Štátny rozpočet nevytára. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. resp. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. 54 . Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. nastáva pokles cenovej hladiny. pomocou zákonných noriem. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. ciel a poplatkov. dochádza k dezinflácii. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. dávok.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. 4. ani nespotrebúva národný dôchodok. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4.

1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. musí nutne viesť. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Pasívny schodok vzniká na základe javov. ale z dlhodobého je záporný. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Ak sú príjmy menšie než výdavky. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. napr. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Fiškálna expanzia realizovaná. za inak nezmenených podmienok. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. 4. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. prírodné katastrofy. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. prílišná expanzívna politika. vládny populizmus a iné. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. na strane výdavkov. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Táto definícia však nie je presná. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. bez ohľadu na to. napr. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. v dôsledku zníženia daní. pri peňažnom krytí potom k inflácii. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. 55 . Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh.5. celkový hospodársky pokles. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh.

4. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. prípadne sa zvýši len nepatrne. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. ako sú napr. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. ale je to málo častý prípad. Zvyšuje sa tak monetárna báza. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív.5. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Vedie k mnohým problémom. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky.Hospodárska politika 4. ktorá je často vládami realizovaná. 4. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. 56 . Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania.

Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. že nastala. Existuje určité časové obdobie. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. Vo všeobecnosti možno povedať. 4.4 Daňová reforma 4. ktorý trvá medzi tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy si vláda uvedomí. kedy si ekonómovia uvedomia. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. 57 . inou sú možné politické nezhody v krajine. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.7.

zvyčajne až po voľbách. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Ak centrálna banka.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. dochádza k tomu. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. že expanzívna fiškálna politika. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).Hospodárska politika 4. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. 4.7. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami.7.7. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. aby prilákali hlasy voličov v období. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. 4. že stúpne dopyt po domácej mene. čo spôsobí. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. keď sa blížia voľby. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. resp. 58 . pričom inflácia zostane relatívne stabilná. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Po určitom čase.

Aktivity 1. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Stanovte problém ekonomiky. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Problém vzniká vtedy. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. 2. Dostupné na internete. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny.Hospodárska politika 4. ak je zabezpečovaný importom. Ak rastú vládne výdavky. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. a tiež to.7. 3. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. ktorý chcete riešiť. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. 59 . Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Povinné zadanie č. ktorý. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu.

5. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. nástrojov a inštitúcií. ktorým je centrálna banka. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Je spojená s pojmom peniaze. vzťahov. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. funkciami a cieľmi. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. ktoré sú jej nositeľmi. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky.Hospodárska politika 5. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktoré je determinované jej postavením. 60 . Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami.

menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. stabilizácia finančných trhov. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. dopyt a ponuka peňazí. hospodárskeho rastu. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Zmena peňažnej 61 . prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu.2. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). úrokových sadzieb a pod. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). menový kurz. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina.Hospodárska politika 5. rovnováha platobnej bilancie. menového kurzu. podpora rastu zamestnanosti. 5. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. napr. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. resp. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. platobná bilancia.

že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. že ho dosiahne. 62 . repo sadzieb). Nevýhodou je predovšetkým to. Výhodou cieľovania inflácie je. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. ale neovplyvňuje ju priamo. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. tych rokov 20. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Začiatkom 90. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. tiež podstatným dôvodom. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Ide o stratégiu boja s infláciou. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov.

3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. s. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. 5. priame a nepriame. – ŽÁK. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. 63 . podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie.: Hospodářská politika. permanentné a občasné. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. napr. I. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. bežné.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. 47) 5. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. M. ekonomické. podľa intenzity na operatívne.

Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. úrokové limity. Používajú sa výnimočne. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Medzibankové odporúčania.Hospodárska politika 5. Odporúčania 64 . Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. výzvy a gentlemanské dohody. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Stanovujú maximálny rozsah úverov. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. či objem poskytovaných úverov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov.3. úverové limity. ako priamy nástroj menovej politiky. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. by táto sadzba mala klesať.

Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. znížia ponuku úverov. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. 5. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. pokles inflácie. pokles zamestnanosti. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. 65 . ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. čiže množstvo peňazí v obehu. Jednotlivé banky si napriek tomu. Priame operácie na voľnom trhu. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. prečo sú pomerne často využívané. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva.3. REPO operácie a switch operácie. znížia tak svoje úverové kapacity. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. diskontné nástroje. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje.

reeskontná sadzba a lombardná sadzba. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Lombardné úvery sú krátkodobé. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Členíme ich na bežné. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. limit objemu úveru. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktorá má problémy s likviditou. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Reeskontné úvery sú krátkodobé. reeskontné úvery a lombardné úvery. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. 66 .

Domáca mena sa začne znehodnocovať. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. resp. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Priame kurzové intervencie znamenajú. čo 67 . že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. rast miery inflácie. čo je prvok nepriamych nástrojov. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. pokles miery inflácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. pokles miery inflácie. Lombardná sadzba je najvyššia. základná úroková miera. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. rast zamestnanosti.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. pokles zamestnanosti. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. pokles zamestnanosti. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. čím sa zníži ponuka úverov. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom.

ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. výzvy. odporúčania a gentlemanské dohody. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom.3. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Nepriame kurzové intervencie znamenajú.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. odporúčania a gentlemanské dohody. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. diskontné nástroje. Konverzie predstavujú promptný. bez ich reálnej zmeny. na ktoré sa vzťahujú. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Všeobecne sú na ústupe. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. 68 . čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. intervencie na devízovom trhu. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. 5. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. resp. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný.

stabilita finančných trhov.4 Typy menovej politiky Menová politika. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. 5.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . stabilita menového kurzu domácej meny. 5.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu.1. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.4. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. stabilita úrokových sadzieb. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. realizuje určitý typ menovej politiky.2.Hospodárska politika 5. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. obdobne ako politika fiškálna. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. podpora zamestnanosti.

Graf 5. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.3. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Centrálna banka 70 .

produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. ale posunie sa do bodu E2. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. a to v jej raste. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. rastie agregátny dopyt. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. resp. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Zároveň. klesá výmenný kurz peňazí. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. prudko rastie cenová hladina. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. rastie zamestnanosť. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. ak uvažujeme s tým. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Vzhľadom na to. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Multiplikátory. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Zvyšuje sa export.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. 71 . Ak je ekonomika prehriata. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. znižuje úrokovú mieru. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5.

Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. resp. reštriktívnu menovú politiku.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.4.6. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. realizuje menovú reštrikciu. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.

5. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.4. resp. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. 73 . t. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). dochádza k dezinflácii.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nastáva pokles cenovej hladiny.j.

Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. Nasledujúci obrázok znázorňuje. Vľavo je znázornená situácia. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. dane Agregátne výdavky Obr. s. 49) 74 . I. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. transfery 5. Dôležitý prvok. 5. M.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. vládne výdavky 4. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ.: Hospodářská politika. – ŽÁK.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. regulácia peňažnej základne 2. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5.

Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Z vyššie uvedeného vyplýva.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. ale iba na pohyb úrokovej miery. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. vládnych investíciách a pod. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Vzhľadom na to. menová politika nemá žiadny vplyv. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. na základe využívania peňažných vzťahov. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Ide o dva extrémne prípady. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Sleduje základný cieľ. Vzhľadom na to. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. 5. Klasický prípad nastáva. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. ale iba na pohyb úrokovej miery.5. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. 75 .1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Pasca likvidity nastáva. Môžu byť obe expanzívne. že oba nástroje pôsobia inými cestami. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. štátne úvery na vývoz. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu.: Hospodářská politika. M. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. napr. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. 79 . Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. s. A. 6. – ŽÁK. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). resp. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím.

ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. reštaurácie). sociálne (napr. opravy. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. cestovanie. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. bankovníctvo. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. účtovníctvo. vojenské. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. v tzv. výrobné (napr. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. t. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. oficiálne a ostatné súkromné služby.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. veľkoobchod a maloobchod). zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. financie. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. komunikácia. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Neekonomickými príčinami sú politické. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín.1. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. nákup podnikov v zahraničí. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. strojov a zariadení a pod. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať.Hospodárska politika 6. mobility kapitálu. ich výstavba alebo rozširovanie. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. poštové služby) a osobné (napr. právne služby). poisťovníctvo. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. neviditeľnom exporte. rastie podiel spracovateľského priemyslu. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. 80 . doprava a skladovanie. zdravotníctvo.j. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. hotely. školstvo.

finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. Vonkajšie hospodárske vzťahy. V závislosti na tom. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. vydávanie licencií. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. predajom patentov a licencií. colný sadzobník a colné konanie.2. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. či pôsobí plošne alebo selektívne. devízové reštrikcie. Je teda evidentné. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. prechádzajú platobnou bilanciou.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. obchodná vojna. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. 6. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. či pôsobí priamo alebo nepriamo. že znižuje náklady. ktoré majú podobu peňažných. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. 6. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. embargo. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. colné kontingenty. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné.

ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. štátne intervencie v oblasti dopravy. 82 . Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. zvýši sa zamestnanosť. ktoré zakazuje dovoz. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. ako je v zmluve dohodnuté. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. nastane rast cien produktu. do ktorého má byť tovar dovezený. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. úverovanie vývozu. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. administratívno-technické prekážky. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Za predpokladu. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. že menové kurzy sú pevné. hygienické a ekologické prekážky. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. dopravné a administratívne poplatky. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Obchodná vojna je stav. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. menový dumping. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. štátne záruky na úver. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. daňové prekážky. Patria sem najmä fiškálne dane.Hospodárska politika dovozu. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. poklesne celková ponuka produktu.

Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ktoré používajú clearing. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne.2. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. platobné dohody. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. dohoda o pásme voľného obchodu. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dohoda o colnej únii. dodnes existujúce. na základe ktorej vznikol tzv. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. 83 .Hospodárska politika 6. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. pracovných síl. dopravy. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. platobného styku. upravujú pohyb kapitálu. obchodné dohody. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. líšia sa len počtom zúčastnených krajín.

ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). hlavne krátkodobo. cenovú hladinu. − zásada parity. − zásada reciprocity. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. skladovanie. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. bilanciu služieb (dopravné. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. podľa účelu ich využitia. 6. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. úroky.). ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. cestovný ruch.. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. že platobná bilancia umožňuje predvídať. poistenie. debetné operácie dopyt po devízach. 84 . ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. zamestnanosť.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. spoje. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. poplatky za poskytnutie práv. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu.. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. resp. úrokovú mieru a devízový kurz. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. bilanciu dôchodkov (zisky.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). tlakov. bilanciu portfóliových investícií. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. bez ohľadu na to.

M.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. 6. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. devalvuje domácu menu. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. ktorý uplatňuje väčšina krajín. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. – ŽÁK. sociálnych a politických podmienkach.4 Devízový kurz Nástrojom. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. 85 . ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.Hospodárska politika Tab. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Z historického obdobia sú známe napr. kedy centrálna banka nezasahuje. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. čo znamená. 6. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. kým má potrebné rezervy. s.: Hospodářská politika. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. v súčte by však mali byť v rovnováhe. V prípade riadeného floatingu. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. ekonomických. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. Devízový kurz je zložitá menová veličina. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. napr. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. A.

Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí.Hospodárska politika 6. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. že import je závislý na úrovni dôchodku. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Prvýkrát s ním prišiel D. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. dôjde k jeho poklesu. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. stabilná úroková miera a nulové úspory. pružné ceny (aj krátkodobé). dôchodkový. ale so zmenou úrovne dôchodku. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Hume v 18. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. pevné ceny. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Sú uvádzane v poradí podľa toho. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Nie je spojený so zmenou cien. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. ktoré viac. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde teda k rastu 86 . Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. 6. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. pri ktorých fungujú. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. dôjde tiež k jeho zníženiu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Za existencie predpokladu. dôjde k poklesu čistého exportu. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Pri deficite obchodnej bilancie.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené.5.

zníži sa 87 . preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Ak za jediný faktor. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu.5. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. prípadne dlhodobej spotreby. Vyvolá to rast úrokovej miery. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Za predpokladu.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. 2. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. Budeme vychádzať z toho. 6. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. dôchodok a import. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. čo by malo znamenať. Export zlacnie a porastie. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. keď sa ekonomika nachádza v recesii. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Výsledné efekty budú dva: 1.

čím sa zvýši peňažná ponuka. v akej v krajine vzrastie národný produkt. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. môže to 88 . ktorá stimuluje prílev kapitálu. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. V systéme pevných kurzov. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. že deficity. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá predstavuje „lokomotívu“. 6. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. 6. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. bude intervenovať na devízových trhoch. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. bude predávať zahraničnú menu. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. celková platobná bilancia bude prebytková.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Bude nakupovať cudziu menu. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Z krajiny začne odtekať kapitál. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere.6. Aj tento fakt prispel k tomu. že sa bude vyrovnávať.

Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.1. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. 89 .6. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.1 Teoréma lokomotívy 6.

90 . Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Aktivity 4. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. 5. To.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi.

Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. že je vnímaná ako zdrojová. výkonová alebo spotrebná skladba. podiel spotreby. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. resp. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom.1. Je preto dôležité. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. 7.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. 7. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Charakterizovať štruktúrnu politiku.Hospodárska politika 7. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výrobná. exportu či importu na hrubom domácom produkte. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. napr. relatívne samostatnými časťami. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. investícií.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. úspor. 91 .

− štruktúry obyvateľstva. − ekonomických subjektov. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. ktoré regióny sú menej rozvinuté.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. aby sa napĺňali vytýčené ciele. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. Vzhľadom na to. kvartérny. sekundárny. Hľadísk členenia je omnoho viac. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. Je dôležité vedieť. Môžu vznikať aj na oboch 92 .1. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. aby vláda sledovala a skúmala. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. medzi ich vzťahmi a väzbami. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. terciárny. faktoroch. 7. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. pododvetvia. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. ich lokalizácia a ich determinanty. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. napríklad podľa pohlavia či veku. Je preto dôležité. odvetvia. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. skupiny nástrojov. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. služby. že štruktúra ekonomiky je dynamická. resp. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. skupiny výrobkov. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. výrobné odbory. právnej formy či vlastníctva.

ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. V tomto smere môžeme 93 . Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. zmeny konkurenčného prostredia. zmeny cien na svetových trhoch. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Keby to tak nebolo. ekonomika by stagnovala. − existencia substitučných výrobkov a služieb.Hospodárska politika stranách zároveň. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. dostala by sa do stavu ustrnutia. vrátane ich podmienok. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. interdependentný vzťah. inovácie výroby.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. − spôsob súperenia existujúcich firiem. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. nedokonalosti a bariéry. 7. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. či zmeny výmenného kurzu a iné. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení.1. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch.

Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. regionálnu a iné štruktúry. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. ochrany životného prostredia. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. Táto politika by mala byť formulovaná tak. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. proexportná politika.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. nástrojov a opatrení. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. podmienky pre transfer technológií. 94 . ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. svetovej vojny. ktorá musí zvažovať. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Mala by utvárať takú sektorovú. 7. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. technologickej a inovačnej politiky. priame zahraničné investície. aktivít. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ktoré sú zamerané na formovanie. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. informatizácia spoločnosti. odvetvovú. odvetvovej politiky. neperspektívnymi odvetviami. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. vlastná inovačná schopnosť krajiny. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou.

ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Sú vzájomne interdependentné. alebo odklad splatnosti daní. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí.3. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. na financovanie významných investičných akcií. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. neefektívne. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. 7. fond na podporu štruktúrnych zmien. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu.3. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. modernizovať technologické procesy. Zásadné. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. energetickú a investične náročnú produkciu. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. ktorými môžu byť napr. úverová a úroková politika). úverová a úroková politika. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. zmena rozsahu odvodu daní. mimocolné bariéry). limity. rozsah finančných zdrojov v obehu.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. kvóty. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. čo znamená znižovať surovinovú. subvencie. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. 7. 95 . nástroje menové a peňažnoúverové (napr. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. ale tiež utlmovať neperspektívne. vývozné dotácie. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.Hospodárska politika 7. stabilitu ekonomiky. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. materiálovú.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

narušovala makroekonomickú stabilitu. 7. a 80. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. 7. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ťažiskom je podpora investovania. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. vedy a výskumu. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. rozvoj inovácii a technológii. − reaktívnej. podpora výskumu a vývoja. aby musel zasahovať štát. resp. Na prelome 70. − dopytovo orientovanej. ktorá je cieľovo zameraná.4. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. technológiám. ako v tradičnom prístupe. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ktoré majú najlepšie 99 . má konštruktívny charakter. a faktorovo orientovanej. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. inovácií. malého a stredného podnikania. − defenzívnej. − akceleračnej.

Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. x predstavuje údaje o ekonomike. ktoré sú celosvetovo v útlme. zamestnanosti. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. investíciách. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. deceleračnej.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. s ktorou je ekonomika porovnávaná. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. ktorá je porovnávaná. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. že nemožno jednoznačne 100 . S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu.) v %. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. t0 predstavuje základné obdobie. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. vývoze atď.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). 7. y predstavuje údaje o ekonomike. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Z uvedeného vyplýva. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví.

Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. 2. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 101 . ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 7. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. ale sledovať aj to. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Je to spôsobené tým. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. 3 1.

ako aj pre spotrebiteľov. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. 8. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. udeľovanie licencií na určité činnosti. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom.Hospodárska politika 8. monopol). že ekonomické subjekty. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Je to preto. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. čo. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk.

Tieto bariéry môžu byť rôzne. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. nekalou konkurenciou. 8. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. 8. ako to ukazuje Obr.1. M. s.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. 182) poskytovanie 103 .: Hospodářská politika. – ŽÁK. A. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.

prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. 104 . V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Až približne v 50. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. rokoch 20. hlavne na koncept efektívnosti. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. kedy stačí dokázať. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Ide o tzv.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. (tzv. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Nestačí len dokázať. ale z právneho hľadiska. welfare economics). ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania).Hospodárska politika 8. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom.

sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. resp. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. všetky výkony orgánov a inštitúcií. cenová regulácia a verejná podpora. ktorí ich znevýhodňujú. politické záujmy atď. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. permanentné sledovanie trhov a odvetví. subjektivizmus. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. populizmus. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu.j. zákonné obmedzenie. rozptýlenia.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. kartelové dohody. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia.Hospodárska politika 8. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. fúzie. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. kontrola štátnej pomoci. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. dovozcov a iných dodávateľov. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. t. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. • • kontrola koncentrácií. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. korupcia.). Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. preberanie a zlučovanie firiem. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. 105 . Základným cieľom politiky je stanoviť. či podporu ekonomického a technického rozvoja.

nájsť reálne možnosti odbytu.j. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. ktorý sa člení na trh národný. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch).Hospodárska politika analýza. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. pre ktorý bolo určené. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. regionálny a miestny. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. posudzovanie. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad.j. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.j. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. 8. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. s ohľadom na dopravné náklady.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. 106 . V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. ktorými uspokojuje dané potreby. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. koncepcia funkčnej totožnosti – t. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. 2. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. ktorý predstavuje vecné. relevantnom trhu. či k nim dochádza na tzv. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. do akej môže výrobca. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok.

pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Ide o tzv. 107 . 8. objem produkcie a jej rozdelenie. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. − zlučovanie subjektov. − nekalá súťaž. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. − štátna podpora. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. či už zjavnej (kartel. hlavne na strane ponuky. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.5. t. kartelové dohody. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.j. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi).5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov.Hospodárska politika 8. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. rozvoj investícií a iné. ako ceny. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. predajné podmienky. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. či podpore kultúrneho dedičstva. podpore menej rozvinutých regiónov. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. kapitálových investícií na účet štátu. 2. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Nekalá súťaž je konanie.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. úplatkárstvo a podplácanie. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. nadštandardná doba splatnosti. nebezpečenstvo zámeny. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. napr.. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.. hospodárska diskriminácia. 8. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama.6. 8. redistribúcií verejných statkov.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií.. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. . 111 . i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. x) usporiadané podľa veľkosti. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. poskytnutie záruk na splatenie úveru). P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. resp. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. daňových úľav. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. pri náhradách živelných pohrôm. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. väčšinou obchodnými zákonníkmi. klamivé označenie tovarov a služieb. stupňa koncentrácie (CRx).

Larnerov index je mierou skutočného.6. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. 2. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. . tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index.. 8. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. 8. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. x) usporiadané podľa veľkosti. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu.6. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. čím menšia bude hodnota η . počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. 112 . Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.

ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. 113 . Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Aktivita 1.Hospodárska politika 8. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže.

Dôchodok je toková veličina. obligácie a akcie). autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. daňovou politikou. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. dôchodku a príjem. Charakterizovať tieto politiky. Bohatstvo. Príjem je tiež toková veličina. najmä so sociálnou politikou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. firma alebo celá ekonomika. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktorý je výnosom z bohatstva.Hospodárska politika 9. firme alebo štátu. 114 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. politikou trhu práce a inými. mzdovou politikou. 9. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). úsporné vklady. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok.

Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. 115 . závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. starých. To. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. zdravotne postihnutých a chorých. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. tehotné ženy. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. deti a mládež. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. potrebuje poznať odpoveď na to. 9. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. Z individuálneho pohľadu. Robin Hood index a index chudoby. ide hlavne o nezamestnaných. nerovnováhy a trhové zlyhania. Giniho koeficient. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti.

je to skutočná Lorenzová krivka. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. ktorá sa odkláňa od diagonály. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti.1. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. a tak vzniká krivka. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Na rozdiel od dôchodkov. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. A naopak. Čím je stupeň nerovnosti nižší. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. by body ležali na diagonále. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú.Hospodárska politika 9.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku.2. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje.

Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Používanie indexu preto spôsobuje. 9.. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Neprihliada však na skutočnosť. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.... že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.2. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. tým je diferenciácia väčšia. a snažia sa ju posunúť nad ňu. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Môže nastať situácia. Hovorí o tom.. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. ak sa blíži k 1. 2. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . hovoríme o absolútnej nerovnosti. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Cieľom 117 . Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie.. Čím viac sa blíži k 0. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. .2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Je odvodený z Lorenzovej krivky. 9. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov.

ziskov. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. kde leží tento „bod zlomu“. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. nárok na dovolenku. pričom štát zákonmi upravuje. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). kde odvody majú charakter daní. minimálnu mzdu a iné. alebo dávky. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. daní. zákonnej dĺžky pracovnej doby. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Otázkou však ostáva. právo na štrajk. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. miezd. zákonné podmienky pracovných zmlúv. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. hlavne starobné a invalidné dôchodky. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. nemocenským. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. parafiskálne systémy. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. postup zamestnanca v prípade choroby. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. potom začínajú klesať. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Tá poukazuje na skutočnosť. ale len do určitého bodu. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým.

Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. V odvetviach. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. dochádza k substitúcií ponuky. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. kde sa vyrábajú tovary. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. elektrická energia. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. 119 . Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Veľká nerovnosť. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien.2. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Klesá objem investícií do odvetví. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. lieky. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. plyn. sa stávajú atraktívnejšími. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. poľnohospodárske produkty).Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. ako aj veľká rovnosť. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Lacnejší tovar nahrádza drahší. cestové. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. 9. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia.

370) 120 . Môže mať za následok napr. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. T. zníženie agregátneho dopytu. s. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). 2.3. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. 1. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. s.: Hospodářská politika.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. mobility na trhu práce a pod. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. T. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika Aktivita 1. 121 . Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Charakterizovať politiku zamestnanosti. tak na pracovnoprávnu ochranu. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. ale tiež spoločnosť ako celok. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). republikánske. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. 122 . 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. kresťansko-demokratické a liberálne. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby.1. kolektívne vyjednávanie a pod. ale tiež spoločnosť ako celok.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. 10. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Vychádza z názoru.Hospodárska politika 10. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec.

najmä na hospodársku politiku. Čím vyspelejšia je spoločnosť. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. 123 . t. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. bytovú politiku. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení.1. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. vrátane motivácie pracovníkov. politike bývania. a pod. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. ktoré sa snaží koordinovať. vzdelávacej politike. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. politiku zamestnanosti. zdravotnú politiku. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí.1. Znamená to. Vytvára podmienky nato. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. zdravotnej politike. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. podpory v nezamestnanosti).Hospodárska politika 10. medzi ktorými sú silné väzby. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.j. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. 10.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. úrokových sadzieb a kurzov. aby bola sociálna politika účinná. dôchodkovej politiky.

Snahou je predchádzať určitým škodám. Skladá sa z čiastkových princípov. Zásluhovosť znamená. súdržnosti a zodpovednosti. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek.1. podpornosť. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že stimuluje k požadovanému vývoju. stimulačná. ktoré vznikajú ako 124 . Tým. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). 10. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. sociálna solidarita. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. že každý by mal dostať toľko. staroba. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Subsidiarita znamená. resp. čo v sociálnej politike znamená. preventívna a homogenizačná.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. garanciou základných sociálnych istôt.Hospodárska politika 10. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Spravodlivosť má právny rozmer. participácia a zásluhovosť. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr.1. Jej podstatou je zmiernenie. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. subsidiarita. nezamestnanosť). súladu medzi vstupmi a výstupmi. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. o koľko sa zaslúžil. choroba). v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. prerozdeľovacia. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ako sú princíp výkonový. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Jej východiskom je. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. vytvárania záchranných sociálnych sietí. rovnosti. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov.

Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. aká v pásme sociálneho životného minima. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. najmä vzdelávacia a zdravotná politika.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. sociálna podpora. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Štát sleduje. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. prídavky na deti. čo je hranica chudoby.1. 10. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. dôchodkového systému. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. výkon práva na vzdelanie. rodičovský príspevok. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. výkon práva na lekársku starostlivosť. nemocenských dávok. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. príspevkov na bývanie. 125 . obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. štipendium a podpora vzdelania. zdanenie príjmov a majetku. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. materská a rodičovská dovolenka. materský príspevok. hraníc chudoby. čo znamená hranicu biedy. minimálnej mzdy. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. a iné. podpory v nezamestnanosti. dopravu. životného minima a pod. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie.

Podstatné pri všetkých nástrojoch je. − sociálnych služieb. kedy nie je isté. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. zamestnávateľov. služby v oblasti zdravia. pre nezamestnaných).. občania. dávky v nezamestnanosti a iné. odborové zväzy a orgány. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. rodiny. dôchodcom. sociálne narušených občanov. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. mladým. bývania. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. zahŕňajúce všetkých občanov. Jedno z prepojení je v tom. určené na vopred vymedzené použitie napr. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. vzdelávania. obce.. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. a to hlavne z toho dôvodu.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. napr. dobročinné organizácie. − úľavy a výhody. ktoré sa používajú najmä v prípade. ktorým nie sú určené. resp. občianske iniciatívy. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. 10. barle) a ochranných pracovných pomôcok. študentom. peňažné dávky sociálnej pomoci. čiže existuje nezamestnanosť. poradenstvo (napr. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. − vecných dávok. charitatívne inštitúcie. kam patrí starostlivosť o starých. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. handicapovaných. politiky v danom čase. orgány tripartity. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). pôžičky na vzdelávanie. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. sociálneho poistenia. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. zamestnanecké zväzy. zamestnávatelia. peňažná pomoc rodinám s deťmi. cirkvi. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. ktoré sú návratné. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. vojakom. − účelové pôžičky. 126 . Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami.

zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Ekonómovia. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ale tiež vplyvy mimoekonomické. starších občanov. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov.2. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie.2. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. ale nielen oni. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. ktoré niekedy vedú k tomu. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. 10. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ktoré dohodujú podmienky. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách.Hospodárska politika 10. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ponukou práce a cenou práce. 127 . Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. pôsobí plošne na strane dopytu po práci.

podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. podpora nezamestnaných. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. 128 . Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. podpora vytvárania nových pracovných miest. ich orgánov a funkcionárov. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. dĺžka pracovného času. nárok na dovolenku. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora na udržanie pracovných miest. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. právo na štrajk a iné. starostlivosti o člena domácnosti. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. na druhej strane. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. tehotenstva. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. podpora prevádzky pracovných miest.Hospodárska politika 10. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. subvencovaná zamestnanosť.2. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. a ktoré. postup zamestnancov v prípade choroby. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. práv a povinností odborových organizácií.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. programy zamerané na mladých nezamestnaných. ako aj územnej mobility pracovnej sily.

Y predstavuje reálny produkt. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. napríklad v tom. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov.( Y − Y*) . Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). 129 . Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . tento koeficient závisí od technologických.2. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. je schopná pracovať a hľadá si prácu.100 . nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. ktorá je bez platenej práce. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β .2. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. 10. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. že nezahŕňa osoby. Okunovho zákona. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická).Hospodárska politika 10. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky.

ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ktorá znamená.2. ktoré spôsobujú psychické traumy. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. znižovanie daní. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. kriminalitu a ďalšie problémy. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Takýmito opatreniami môžu byť napr. dotované rekvalifikačné programy. 3.j. Ďalšou možnosťou. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. nižšia tvorba produktu.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. ako aj zo sociálneho hľadiska. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. 130 . Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. strata dôvery vo vlastné schopnosti. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Aktivity 1. že sú nezamestnaní. 2. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. nižšie úspory obyvateľstva. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. 10. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. tým je nezamestnanosť vyššia. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. t. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.

slnečné žiarenie. hlavne spojená s výrobou. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie.1. 11. 132 . ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Jej súčasťou je ekológia človeka. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím.Hospodárska politika 11. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. ich následky a činitele. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. produkuje vedľajšie efekty. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. zmeny.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Každá ekonomická činnosť. klimatické a meteorologické zmeny). ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. vrátane človeka. Je to také využívanie fondov prírody. 11. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality).1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. np predstavuje netrhovú produkciu. rodine. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. ktoré v nej prebiehajú. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). pš predstavuje produktivitu škodlivín. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.: Hospodářská politika. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. T. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. ktorá neprechádza trhom. vč predstavuje voľný čas. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. 11. s. nakoľko 136 . Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. blízkym – je to produkcia. Ukazovateľ. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Rast voľného času je faktor.

Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. znížia sa škody zo znečistenia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. ktorá je ekonomicky efektívna. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Metodika tzv. 11. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. čo znamená. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. 137 . avšak tým. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Aktivita 1. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. vedeckotechnickým rozvojom. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. 12. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. HDP. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. podiel HDP na jednotku živej práce. zavádzanie technického pokroku. rast vložených investičných statkov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. rast vloženého kapitálu. rast efektívnosti základných prostriedkov. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. vonkajšia ekonomická rovnováha. 12. rast počtu pracovných síl. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. pri využití možných zdrojov.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. napr. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. miera inflácie. vyrovnanosť platobnej bilancie. miera a štruktúra nezamestnanosti.1.Hospodárska politika 12. 139 .

Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . v určitých vzájomných vzťahoch. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). infláciu a nezamestnanosť. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Jeho úpravou. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie.1. Z toho vyplýva. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ktoré by mali byť dosiahnuté. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. (U = 5. − priemerná ročná miera inflácie. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt.Hospodárska politika 12. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. v tom smere. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Jeho autorom je britský ekonóm N. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). (B = 0%). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Ide o štvoruholník.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. V 60. v ktorom sú vyznačené hodnoty. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. (P = 2%). V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. (G = 3%). Kaldor. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Ozývajú sa námietky napr. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov.5%). Táto metóda prešla určitým vývojom. ale tieto návrhy sa neujali.

tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut .1. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. ako sme už spomenuli. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. 12.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. miera nezamestnanosti. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. miera inflácie. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Fairyho. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ktorú im spoločnosť prisudzuje. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Napriek tomu.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Z takto definovaného indexu vyplýva. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. skonštruovaný A. Tak. nízka miera nezamestnanosti. ako je tempo rastu HDP. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. 141 . ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy.

vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Tobina a J.ut . g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. tzn. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Taylora. alebo bude nižšia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. že s rastom hodnoty daného indexu. 142 . vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Aj v tomto prípade platí. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. V súlade s týmto záverom bude platiť. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Nemožno pochybovať o tom. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády.g t . čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová.

Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. V prípade krajín. Politické riziká vyplývajú z politického systému. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Je to široko využívaná investičná informácia. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. stav a flexibilita platobnej bilancie. A(A) a BBB(Baa). podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. AA(Aa). ktorú ratingové spoločnosti používajú. resp. ekonomického rastu a jeho perspektívy.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. pozostáva z dvoch základných komponentov. Hodnotenie bonity subjektu. že emitent. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. dlžník. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. ekonomickej štruktúry. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. pričom má tendenciu postupne klesať. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. 143 . riadenie ekonomiky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. až po jednotlivé podniky a obce. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. vývoja konkurencieschopnosti. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Metodológia.1. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas.Hospodárska politika 12. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny.

A3( P1. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.12. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . C. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. verejne publikovaný slovný komentár. A2. Znamienka + a – . resp. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. pri Moody’s číslice 1.12. D (NP pri Moody’s). B(B).prípad neplnenia záväzkov .1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.P2. CC(Ca) a C (c). Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. A1. CCC(Caa). Tab.1).D Zdroj: NBS 144 .Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.

tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). Čím ma krajina vyšší rating. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − stabilný. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. ktorý môže byť: − pozitívny. − negatívny. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. agentúra uvažuje o znížení stupňa. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. 145 .

Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. že ich bolo viac. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. ktorá ešte stále nie je dokončená. budeme brať za významný práve tento rok. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Samozrejme.13. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. 13. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Charakterizovať jednotlivé etapy.1. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.Hospodárska politika 13. 146 .

Obchodu. zahr. ku výraznej nerovnováž. Obnovenie ekonom. privatizácia a reštriktívna politika. nerovnováhy. Etapa oživenia 3. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. obmedzenie. rast zadlženia spomalenie ratu. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. liberalizácia cien. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. skrytá inflácie. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Oficiálne plná depresia. pri zachovaní soc. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. rastu Silný ekonom. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. nízka efektívnosť. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. vykázanej nezamestnanosti.Ponukové obmedzenie. transformačná a potlačovaná inflácia. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. dotvorenie inštitucionál. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Zníženie reálnych miezd. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. trh dodávateľa 2. vznik oficiálne zamestnanosť. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. Etapa nerovnovážneho rastu 4. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. . rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. zriadenia Šoková terapia.

ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. s. pričom však hrozilo. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. chronickými prejavmi nerovnováh.2 I. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 13. teda stavom. a 80.Hospodárska politika Obr. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Existovali obavy pred transformačnou pascou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. A. V 70. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. potlačovanou infláciou. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. 13. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. 53) 13. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.1. štrukturálnymi defektmi. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. resp. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. a 60. a to tak v ich globálnej relácii. Koncom 80. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. potom v nej bola aj inflácia. 148 . Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá.1. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). ako aj v štruktúre.

lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. stabilizácia ekonomiky. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Výrazný pokles produkcie.1. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Kumulovaný pokles do roku 1993. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. štruktúrnych defektov a pod. 13. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. vyvolal mnoho diskusií na tému. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. čiže otvoreným rastom cien. že sa ČSFR k 1. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. aj keď v istej miere nevyhnutným. Z makroekonomického pohľadu je dôležité.1. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. 149 .1. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. ale zároveň podcenený. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.3 II. Neúspechom. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo.

pokles tvorby HDP. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95.1. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Neexistovala 150 . Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Nadmerný podiel výroby polotovarov. skôr reštriktívnu fiškálnu. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Problémom sa však stalo. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. a 3. Reformný proces sa však spomalil. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. čo vyvolalo silný rast dovozu. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. 2. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. že existovala snaha o obozretnú. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Pre celú túto etapu je typické. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Vznik nového štátu k 1. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. aj keď miernejším tempom. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente.

Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. ako aj k silnému nárastu investícií. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. preto šlo o rast „na dlh“. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP.4 III. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. ani proexportného účinku týchto investícií. ale len v tom prípade. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.1. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. V ekonomike sa viac investovalo. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. 13. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. rozvojových impulzov a pod. 151 . bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Preferoval sa silný ekonomický rast. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený.

Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Po nástupe novej vlády. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. ktorý stratilo v roku 1998. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Rôznorodosť koalície. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. resp. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. od októbra 1998 do januára 1999. spôsobila. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Ceny elektrickej energie. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. kým dopad na ceny bol podstatne menší.1. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. plynu. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. pričom nebol dôvod predpokladať. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. 13. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. tepla. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). dopravy. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry.5 IV. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. ako aj takmer 152 . Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. ktorá sa nevedela zjednotiť.

Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt.6 V. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe.1. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. 13. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. že prijaté opatrenia boli úspešné. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. úpravy nepriamych daní. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. na rozdiel od roku 2002.

v súdnictve a v školstve. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. znižujúcej sa miery inflácie. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. hoci mala klesajúcu tendenciu. ako aj zahraničný dopyt. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky.Hospodárska politika daní. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. 1. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. v zdravotníctve. Ďalším domácim faktorom. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Vstup Slovenska do EÚ. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní.

no v porovnaní s rokom 2004 klesla. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ostatné spoločenské. stavebníctvo. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Rok 2006 bol rokom. boli ceny potravín. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. verejná správa. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. obchod a priemysel. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. prenájom a obchodné činnosti. Dynamický rast hospodárstva.Hospodárska politika bilancia služieb. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. vysoká investičná aktivita. V roku 2005 sa ukázalo. Ekonomický rast bol vyvážený. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Cenová úroveň. V júni 2006 sa konali voľby. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Jediným sektorom. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. poštách a telekomunikáciách. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. zdravotníctve. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. školstve a doprave. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. meraná indexom spotrebiteľský cien. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. koncepčne inak zameraná. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. sociálne a osobné služby. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily.

vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Povinné zadanie č. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. etapu. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Údaje sledovať v súvislosti s textom. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. 156 . Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. ceny pohonných hmôt. 2. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Ako už bolo spomenuté. 4 1. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Súčasnú vládu. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. že rok 2006. trhových služieb). na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Dá sa povedať. Pre roky 1998. Aktivita 1. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

ISBN 80-88715. G. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. N. Bratislava 1998. V. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.: Sociální politika. J. M. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. I. KOGANOVÁ. Bratislava : Iura Edition. [21] MANKIW. 1994. M.. S. 2000. 2007. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL.: Makroekonomie. HABÁNIK. M. J. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. 2004.: Makroekonómia. J. Trenčín. R. J..r. Diplomová práca.V. Bratislava iris 2002.: Makroekonómia. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice.V.: Makroekonomie. a kol. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. V. 1998.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. 2003. J. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. FELDERER. Praha: SPN. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. M. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. 2005. 2005. 2005. Bratislava: Elita 1995. Ekonomická fakulta. Bratislava : Kartprint.o. Praha : Oeconomica VŠE.: Makroekonomie. S. 2004. a kol. Ostrava : Sokrates s. Praha : Grada Publishing.: Štátny rozpočet. Bratislava : Iura Edition. Fischer. B. 2004. B. 2005. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. Košice : Technická univerzita v Košiciach. V. A.. 2003. K. Makroekonomika a nová makroekonomika. Fiskální politika.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast.. SOFA..: Základy makroekonómie. TnU AD. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. R. 2003. K. HABÁNIK. Žilina : poradca podnikateľa.: Politológia pre ekonómov. Sociální politika v ekonomické praxi.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. Praha : Management Press.: Dejiny ekonomických teórií.: Hospodářská politika. a kol. 2005.: Makroekonomie. Praha : Victoria Publishing..: Zásady ekonomie. Beck. KUBÁTOVÁ. H. M.: Dane podnikateľských subjektov. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS.. Praha : Oeconomica VŠE 2005. – FARKAŠOVSKÁ. J. Praha : Professional Publishing. ISBN 80-7169891-1 158 . HOMBURG. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ.55-5 [19] LIŠKA . a kol. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Praha : ASPI. D. a kol. 1995. Praha : C. ISBN 80-7261-094-5.. J. TOMŠÍK. středně pokročilý kurz. – KOTLÁN. 2006. Bratislava : Iura Edition.

súťaživosti a protimonopolnej politiky. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. T. 2003. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Praha : Management Press. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. M. Vědecká monografie.: Centrální bankovnictví. I. Praha : GRADA PUBLISHING. Bratislava : Sprint vfra. – ŽÁK. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. Praha : Portál.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. Beck. Praha : Grada Publishing.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 159 . E. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Hospodářská politika. MAREŠ. 2001. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. 2007. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. a kol. Praha : C. D. V. 2006. BEBLAVÝ. M. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.: Trh práce. – NORDHAUS. 2001. Bratislava : Elita. V. 1996. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. Praha : Management Press. 2002. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. s. 2004.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Bratislava : SPRINT.: Hospodářská politika. sociální politika. J. 2003. makroekonómia. F. Brno : Masarykova univerzita. A. W..: Ekonómia. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. Bratslava : Ekonóm. P. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK.: Hospodářská politika. P. a kol.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. P.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. 2000. Bratislava: Sprint vfra.: Sociálna politika.r. Beck. Praha : Grada Publishing. E. 1999. Z. A. A. 2005. 1997. A. Bratislava : ECO-INSTRUMENT.: Makroekonomie v kostce. M. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN.: Ekonomie veřejného sektoru. A. 2006. 1997.o. H.. H.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike.. M. Praha : C. T. 2000. – ŽÁK. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.: Protimonopolná politika. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. 2002. nezaměstnanost. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. I.: Sociálne zabezpečenie. Z. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Bratislava : ÚS a SE SAV. M. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. E. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. 2004. M. 2005.Hospodárska politika [22] MARCINČIN.

: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. P. K. Ekonomická fakulta. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. M. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. [44] URAMOVÁ.: Environmentálna ekonómia.: Tvorba a ochrana životného prostredia. E. P. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2005. 2005. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ.: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2004. P. 2002. s r.: Hospodárska politika. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. L. a kol. Praha : Victoria Publishing. 2001. a kol. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2006. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. 2002. Bratislava : SPRINT. a kol. Diplomová práca. 1994. Bratislava : SPRINT. a kol. Bratislava: SPRINT.: Hospodářská politika. V.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Bratislava : Mekury spol. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. J. ISBN 80-89143-36-9 160 .o. ISBN 80-8083-057-6. 2003. Košice : Technická univerzita v Košiciach. 2007.. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Bratislava : Ekonóm. M. 2005.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. [48] VINCÚR. Ekonomická fakulta.: Teória a prax hospodárskej politiky.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful