HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.........................................1.........................................9.........2 2..........................................4 1........................................................................... 22 Hranice hospodárskej politiky ......................................... 42 3.................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .................................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky . hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .... 27 Zrod hospodárskej politiky................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.......................2 1................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ...... 17 1.............. 14 Všeobecné a tradičné ciele ........ 39 Stabilita a rovnováha .............................................................1 .................6 Nástroje hospodárskej politiky ............................................. 1.............1 3................. 2.....................5 1.....................................................................2 3.....................6........................ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku .......1............................................... 14 Racionalita cieľov...1 2...............6............. 13 Ciele hospodárskej politiky .................................................................................................... 34 2..........1........... 21 1....................................................................................... 25 1........ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ............................................................. 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .......................................................................................................................................1................ 3.... 28 Formovanie hospodárskej politiky ............ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..........3............................ 19 Typy hospodárskej politiky ... 35 2.........1 1................................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.....................2 1........... 35 Intervencionistická hospodárska politika ......1 2.......1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .......7 1...3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...... 39 Ekonomický cyklus ...............4 2..................1........... 24 Informácie pre hospodársku politiku............................2 Koncepcie hospodárskej politiky .....................................Hospodárska politika Obsah 1............................................................................2 3....................................1 2........... 10 Nositelia hospodárskej politiky ...2...............................1 1...................... 32 Liberálna hospodárska politika..........8 1...................5 2........2.........................................1 1....................................6........................... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ............................................. 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .......3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.................2 1.........................................3 1.........9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ..2..........3........3 2...........

........4 Typy menovej politiky ..................................... 48 Vládne výdavky.......5 4........1 3...... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.............5................................ 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku........................1 4............3.............. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ......... 48 Nástroje fiškálnej politiky .................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky... 61 Priame nástroje menovej politiky.............6 4.................................................................. 59 4.......3.............7.........................7................ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ...4.......... 68 Nástroje menovej politiky.................................7........4 4........................... 4.......................................................... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ........................................................................................................................................................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách........................................................................................................................................................................2...............................1 5....... 56 4..................................................................1 4...2 4............................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike................................ 47 Ciele fiškálnej politiky ...............3................... 57 Problémy načasovania ..... 69 ...................................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky .....5 5......... 5......... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky...........................2 5...................................................................................3......... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .......................................3 MENOVÁ POLITIKA ...... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..................................3 4.........2 3..... 49 Zmeny daní..........3 5..................4 4.............................................. 54 Daňová reforma..3 3..................3 4........................................3.............................3 Ciele stabilizačnej politiky ...4 4............................1 4...........................2 4.................................................................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky..... 63 5...................3..........................................................2 4........................... 58 Efekt vytesnenia ........................3.....................................1 5........................3...............1 5........Hospodárska politika 3...........2 4........................ 53 Rozpočtový schodok ................5.............. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ..................................................................................7...............2 5...............................................................4 3.....3.... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .............................................2 4..............4 4.......3.......................................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku......7................. 45 FIŠKÁLNA POLITIKA. 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.....1 4.................................................................................................................1 4..................................................................................7 Typy fiškálnej politiky ..............3. 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .....4........

.................................................................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.............................1 7.........................................4..4 6...4............................ 101 . 85 Vyrovnávacie procesy ... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .1..............................................1.............................................Hospodárska politika 5.................1 6.............1 7....................................1 7....................1 5...........................3 6....................................................................................1...................................... 96 Tradičná štruktúrna politika . 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ....2 6..........5 7.......1 6....................................... 98 Druhy štruktúrnej politiky......................................1 6...2 7......... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .......................4..................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ................................6 6.........4...................... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..........2...............................................3..................................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.................................................................... 91 Štruktúrne zmeny.... 87 Teoréma lokomotívy .............................................. 95 Ciele štruktúrnej politiky.....................................................................................................................3 7.........5 5.........................................................3.................6 7..... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ....3........................................... 81 6..............................................5 Platobná bilancia ..................... 7........3 7....................6.2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ......................................................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ............... 91 Štruktúra ekonomiky .............. 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ...................................................1 6..2 7.................................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky............................7 Prístupy k štruktúrnej politike ............ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky................1. 99 7......................... 84 Devízový kurz ....................................... 72 Dilema centrálnej banky.......2...............................................................................4 7...2 7.................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .......................................................................2 6...........................................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ..4........................................ 6..................................................................................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ..... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ........... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky .. 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky...... 92 Konkurencieschopnosť.....2 5...........................5........1 6...3 5........ 93 7....................................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .....6..........................2 7..............................1 6......2 7........... 89 6.................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .................................................................5.......................... 88 Princíp importovanej inflácie ..5.......................................

.....1 8....................................2 Vymedzenie sociálnej politiky ...................3 8............................................2...............................5................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .. 105 Relevantný trh . 123 10.......2................................1................................2 8..................... 125 10...4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ...................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .....................6................ 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ....2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .........1...............................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ............... 124 10.. 115 Lorenzová krivka..............................................................2 9................................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA... 109 Štátny zásah alebo regulácia.................... 123 10................................5 Funkcie sociálnej politiky.................. 119 10.............................3 8............................. 110 Stupeň koncentrácie..1 9..........................................................................2 Politika zamestnanosti .............5..........2 8...............................................4 8.................1 8...2................................. 124 10......................................4 8......................5........................... 129 ................ 112 Larnerov index......6........................Hospodárska politika 8..............1 Sociálna politika ................................................................................................................................................................................................................... 107 Zneužitie ekonomickej sily........ 127 10.............5..4 Princípy sociálnej politiky..... 106 Formy obmedzovania konkurencie .....................................2......... 9.... 122 10......... 117 9........... 122 10........... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ... 126 10......................................6...................................................... 8. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ........................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.................................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ......................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ...........................1.....................................................................2..6 8....2.................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ..............6 Ciele a nástroje sociálnej politiky..................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti........ 127 10...............................................................................3 9.....1 9.......................3 8.............................. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže............................................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.................... 116 Giniho koeficient .......2 8.......7 9..1 8.......... 112 8........1.................................................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.....3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .........................1................................................................... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ...... 122 10.... 114 Meranie nerovnosti ..................1.................. 128 10......................................................................................................

.........................1 Tempo ekonomického rastu ..................................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.................1.....................................................1.........................6 V............. 130 11......1 Životné prostredie a ekológia .. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).......2 I..... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ..... 139 12...... 146 13.............. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.................................. 148 13......................................... 132 11..1.....................1.......... 146 13.............. 153 POUŽITÁ LITERATÚRA...2..4 Rating ......3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ....1.....................4 III........................... 158 ..................................... 129 10.................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ............................. 139 12.................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ........... 152 13..............................1................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......... 143 13............1............................1 Východiskový stav (do roku 1989) ....................................... 151 13................................................................................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .. 133 11........5 IV..............................................................................1.... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....... 132 11............ etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .....1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.....................................1............1............................................................................................ etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ............. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).......2 Vymedzenie environmentálnej politiky ................. 133 11...................................... 139 12............................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky..... 141 12.........1...... 148 13.....1........2 Magický n-uholník ....4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ................2...................... 140 12.1 Východiská environmentálnej politiky...................................3 II................................................................................................ 149 13..............Hospodárska politika 10..... 135 11......................................................... 132 11....... 137 12................

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Daniela Bartková. PhD. Němcovej 32. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Ekonomická fakulta. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.

ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. Predstavuje súhrn cieľov. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. napríklad kultúrou.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. t. to znamená na konečné použitie. ktoré súvisia tak s tvorbou. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. Je pochopiteľné. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.j. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. históriou vývoja. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. 1. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť.Hospodárska politika 1.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. náboženstvom a pod. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. 10 . na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. nástrojov. P. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. spoločnosti a štátu.

procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. ktorými sú hospodárstvo a politika. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. priemyselnú. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov.: fiškálnu. poľnohospodársku. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. napr. sociálnu. vonkajšiu obchodnú. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. sa 11 . Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. Každá čiastková politika má vlastné metódy. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. postupoch a inštitúciách. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. dôchodkovú. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. menovú. spôsoboch. stabilizačnú. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. obchodnú. Je preto vedou prierezovou. štruktúrnu. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. subjekty. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. V rámci politiky. kritériá. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ciele a nástroje. investičnú a ďalšie. politické a aj právne. jeho organizácia a chod. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. nástroje a ciele pôsobenia. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. regionálnu. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať.

Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. A. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. 13) Na Obr. s.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. 12 .Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. opatrenia a koncepcie. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. ktoré obsahujú ekonomické. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. 1. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. 1. M. princípy. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu.: Hospodářská politika. Prostriedkom politiky je politická moc. – 3.

medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. podmienok podnikania. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. inštitúcie protivážnych síl. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). centrálna banka a ďalši inštitúcie. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. politické strany. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. ale aj masmédia. na jej realizácii a kontrole. K subjektom decíznej sféry patria: parlament.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. úrokových sadieb. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. odbory. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. vykonávať ich a aj ich presadzovať. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). ale majú priamy alebo 13 . S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. vedecké inštitúcie. daňová sústava a pod. funkciami a cieľmi. Patria sem veľké podniky. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Štát. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. súdne inštitúcie. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. výskumné. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát.). ako nositeľ hospodárskej politiky. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. resp. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. vláda. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. menových agregátov. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov.

ktorí majú rozličné ciele. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. 1. istotu. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Cieľ je normou určitého chceného stavu. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Kategória ekonomickej slobody znamená. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Sloboda sa chápe ako stav. ktoré majú byť naplnené. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. blahobyt a bezpečnosť. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. je nevyhnutné. hlavne hospodárske zväzy. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. ktoré považujú za dôležité.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. resp. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. 1. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. nadnárodné organizácie. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. udržanie demokracie. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. politických strán. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie.3. pokrok. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov.

Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. len o zameraní trendu. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Lorenzovej krivky. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách.2. s. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. 92) Hospodársky rast. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. A. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti.Hospodárska politika najčastejšie chápe. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. distribučnej spravodlivosti. problematika rozdeľovania dôchodkov. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ale hlavne v ústavách. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. a spája sa s ním. 1. zloženia vlády. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. tradičné ciele. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. – ŽÁK. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. 1. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. M. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. „zrýchlenie rastu“. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Optimálny alebo primeraný rast 15 .: Hospodářská politika. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. ktorú charakterizuje Obr.

získavajú na svojej dôležitosti. s. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. 16 . ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Nízka miera nezamestnanosti. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. tak vnútornej ako aj vonkajšej. ktoré týmito vrcholmi sú. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce.: Hospodářská politika. ktoré v súčasnosti. 155) Obr. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. 1. resp. rovnováhu cien a stability meny. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. T. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. 1. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah.

Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. regulačné. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa.Hospodárska politika 1.3. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. resp. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. napr. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. liberálne. Phillipsová krivka).2 Racionalita cieľov. 17 . Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. navzájom sa posilňujú. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. nepriame. vzťah komplementarity. − spôsobu aplikácie. reštriktívne. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. dopĺňajú sa. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. • • 1. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. konkrétne danom období. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. bežné. protekcionistické. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). vzťah konfliktnosti. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. expanzívne. (napr. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. ktoré medzi cieľmi existujú. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. napr. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. meniť a kontrolovať. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. vzťah identity. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. vzťah neutrality. systémové.

j. zabraňujúce. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. odvetvové. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. t. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. a nakoniec aj organizačných. ďalej z cieľového stavu. ktoré nastali v hospodárstve. ktorý sa má dosiahnuť. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. menia len veličiny. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. zmena colnej tarify). Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. požiadaviek. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. nástroje a ciele. lokálne. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. priame a nepriame. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov.Hospodárska politika − časovej. všeobecné a špecifické. rozdeľovania. priestorovej. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. medzinárodné. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). 18 . inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. od predpokladanej reakcie. rozmeru použitia zvolených nástrojov. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. sankčné. obmedzujúce. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. ale aj od postojov ekonomických subjektov. dovozná prirážka. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. výmeny alebo spotreby. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Nástroje. rezortné. základné a odvodené. krátkodobé. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. sektorové. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. atď.

ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Za základné formy sú považované pravica. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Ak tomu tak nie je. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. stred a ľavica. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. časové obdobie. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. 19 . systémovo podporujúce opatrenia. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. 1. resp. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli.Hospodárska politika 1. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Vzťah nástroj. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať.

Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. právo. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. ako sú vžité konvencie.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. administratíva. deľby moci na zákonodarnú. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. štruktúrnu politiku. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. výkonnú a súdnu. sociálnu politiku. Hospodársky systém. normy konania. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. napodobňovanie či vytváranie precedensov. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. 1. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Problémom je. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky.Hospodárska politika 1. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. menovú (monetárnu).2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. zvykové správanie sa.6. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. akokoľvek spontánne vzniknutý.: politiku ochrany hospodárskej súťaže.6. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy.

či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. prípadne strednom časovom horizonte. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. obmedzenie v rozhodovaní napr. 1. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. ďalej prešetrenie. že sa obhajuje existencia tzv. pri drogách a pod. 21 . Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. ktorým by sa sama nepohybovala. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov.6. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. sústavných rozpočtových deficitov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia.).Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. a navyše. ale sú to stanovenia zásad. − obmedzovať dvojité zdanenie. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. regulácia cien miezd. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia.

chrániť spotrebiteľov na trhu. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. sa podieľa na realizácii rozhodovania. priame a tajné voľby. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Znamená to. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Byrokracia je systém. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Slobodné. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. demokracia a politický pluralizmus. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. ktoré z členstva vyplývajú. ako zvláštna skupina. je jej umožnená. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. ale aj cenovú hladinu a iné. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. 1. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Veľké záujmové skupiny. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. zúčastnené 22 . Napríklad krajiny. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Každá krajina. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. pri nedostatočnej kontrole. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. konkurencieschopnosť krajiny. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Byrokracia. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. existencia byrokracie.

Nevyužitie politického kapitálu. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. ktoré sú k dispozícii a pod. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Znamená to. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. že novozvolené vlády (najmä tie. dominancia praktickej hospodárskej politiky. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. 1. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. majú veľkú dôveru ľudí. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. nedostatok informácií pre rozhodovanie. skutočnosť. 23 . Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva.j. V podstate ide o to.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu.

Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky.4. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). určitej normy. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. rozhodovanie. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. implementácia a kontrola. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. ako aj časových oneskorení. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. 1. Kontrolou. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje .Hospodárska politika 1. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. ktoré by mali byť známe verejnosti. fáze prognózy – plánovania. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. 24 . Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. resp. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. V druhej fáze.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Ide o zistenie toho. prognóza – plánovanie. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.

P. politické sociálne. životného štýlu obyvateľstva. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov).9. analýzou vonkajších vzťahov. analýzou spotreby. (2007) s.kontrola Časové oneskorenia 1. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. a kol. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. 2. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. analýzou rovnováhy. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov).. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.: Teória a prax hospodárskej politiky. 1. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. 1. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. administratívne 4. hospodárske aj vedecko-technické). poznávacie 3. demografické. rozhodnutia 4. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. resp. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov.implementácia 5. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). efektívnosti národohospodárskych procesov. analýza 2. prognóza – plánovanie 3. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. hodnotového systému obyvateľstva). Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja)..Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. na znalostiach a intuícii odborníkov. o ktoré má vláda záujem. 5. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady.

Záver V tejto kapitole ste sa naučili. 26 . 2. Aktivity 1. 3. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny.

ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. čo je potrebné pre trhový systém. že jediné. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. v 30. ktoré by jej vznik neovplyvnili. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Tým. Pre klasikov platilo. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. formovala v podstate až po 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. Neznamená to však. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. 2. rokoch 20. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom.Hospodárska politika 2. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu.1. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Hospodárske krízy. udržiavať spravodlivosť. hospodárska politika je vednou disciplínou. dopyt ako taký. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Definovať koncepcie hospodárskej politiky. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. svetovej vojne. ako napr. Jedným z podstatných momentov. neúrode alebo vojnám. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Mnohé argumenty boli skôr proti. považujeme ju za vedu pomerne mladú.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. storočia. Až Veľká svetová hospodárska kríza.

Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. regulovali konkurenciu. J.1. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. do ktorých predtým nezasahoval. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. maximálny počet pracovných hodín atď. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. ktorá priniesla zmeny v tom. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. M.Hospodárska politika New Deal. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. rozsah výroby. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. storočia. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. uvažovalo sa s tým. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. M. začiatkom 30. rokov 20. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. New Deal nebol ucelenou koncepciou. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. − potvrdil sa poznatok. 2. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. storočia vznikla v USA prvá. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. stanovovali minimálne mzdy. avšak ešte neucelená. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. zavádzali niektoré formy plánovania. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. intervencionistická koncepcia New Deal. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. ceny. 28 . Keynesa.

politikou „Stop and go“ a v 60. Po 2. rokoch prostredníctvom „New Economics“. bankovej politiky štátu. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Kanady a Veľkej Británie. úspor. atď. potvrdilo sa. efektívnej miere. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. daní. rokoch minulého storočia. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. akceptuje systémové opatrenia.. že teória. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. rokoch bola realizovaná tzv. ekonomiku v stagnácii.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. investícií. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. atď. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. zamestnaneckých zákonov. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. V 50. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. spotreby. Hospodársku politiku.j. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. štát blahobytu. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. neoklasická syntéza. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo.1. 2.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. 29 . výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo.. jeho výšky a štruktúry. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky.

5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). 2. tzv. konkurencie. rokoch vo Francúzsku.60. 30 . spotrebiteľov. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. rokov 20. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom.1. Vychádza z toho. rokoch 20. ktorý verejne vyhlási. ktorá má zabezpečovať životný štandard. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.1. teda právo na prácu. o vývoji cien. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. tretej cesty. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Holandsku a Japonsku. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. zástupcov výskumu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. vykonávacieho plánu. krajine. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. že každý občan má právo na dôstojný život. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. . Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Je to snaha o nájdenie tzv. storočia. ako aj na strane súkromného sektora. 2. najmä Švédsko. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov.

že najdokonalejší nástroj. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Podľa tejto rovnice. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Za predpokladu. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ekonómiou strany ponuky. Friedman. množstvo peňazí v ekonomike. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. teóriou racionálnych očakávaní. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. a nedochádza k rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti.

storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. 2. M. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Ekonomickým smerom. I. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. ktorý bol presvedčený o tom. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.: Hospodářská politika. 20 2. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Buchananom. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktorá sa sformovala koncom 70. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Laffer. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. ako aj súkromných subjektov. – Žák.1 Porovnanie keynesiánstva. M.1. Tab. s. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.Hospodárska politika produktu. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. rokov 20. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. že ak poklesnú dane. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík.

Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. analýzy východiskového stavu ekonomík. 2. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Koordinácia svetovej. prístupu k progresívnym technológiám. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. trhu a svetových peňazí.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. svetového obchodu. 2. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Medzinárodný menový fond. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. 33 . formulácie cieľov transformácie a 3. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. a mnohé iné. Medzinárodná finančná spoločnosť. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Medzinárodná organizácia práce. Tab.

Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. 2. Trhový systém je chápaný ako stabilný.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. myšlienkové a ideologické korene. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Liberálny – trhový postoj je ten. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. harmonický. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Intervencionistický postoj je ten. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. intervencionistický. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str.Hospodárska politika Tab.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. 108 a 109 a Vincur 2. liberálny a 2.

v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. ako aj intervencionistických koncepcií. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. storočia. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. čo má za dôsledok vznik 35 . 2. povzbudzuje podnikavosť. Existencia monopolov. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. vyrovnaný štátny rozpočet. vyrieši hlavné otázky čo. ktorá je podriadenou politikou. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. že sleduje vlastné záujmy. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. uspokojuje aj potreby iných. rokov 20. 2. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. vytvárania konkurencie.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. rokov 20. ktoré sa uplatňujú od 70. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné.2.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. Každý hospodársky subjekt tým. ako a pre koho vyrábať. individuálny výkon a slobodu. storočia. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. pružnosť. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom.2. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. že trh sám. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. rozvíjania verejnoprospešných aktivít.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Dominuje názor.

M. s. Obr. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK.) Obr. 108) 36 . 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2. francúzsky model a pod. A.: Hospodářská politika.

. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. T. monetarizme. 2. s.: Hospodářská politika. 188) Aktivity 1.2. 2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. ekonómii strany ponuky. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch..Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. fyziokratizme a klasickej ekonómii.2.). keynesiánstve. 37 .

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

Hospodárska politika 3. Stabilita je vlastnosť.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. resp. ktorá je charakteristická pre systém. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. 39 . v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. 3. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. nerovnováhy v ekonomike. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Charakterizovať stabilizačnú politiku. ktorý je schopný účinne. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. 3. 1.

jednorazové alebo sústavné. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. 3. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.1. A.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. Tak štruktúrne. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. s. 3. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. šoky alebo poruchy náhodné.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . napríklad podľa toho. 137) 3. ako aj cyklické výkyvy. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.: Hospodářská politika. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. 40 . či ide o impulzy. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. – ŽÁK. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. K . M.

nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. miera zamestnanosti. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. ako aj jej budúci vývoj. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3.). ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období.2. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. − súčasné. A.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. spravidla trvá 4 roky.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. a pod. s. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. je vopred známa. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. Dĺžka politického cyklu. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. M. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia.) − oneskorené. 3. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. miera nezamestnanosti. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. na rozdiel od ekonomického. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). ceny výrobkov. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky.: Hospodářská politika. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. 121) 41 . ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. – ŽÁK. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.

vysoká miera zamestnanosti. Dôležité je zistiť. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. . Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. resp. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov.Hospodárska politika Graf. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. ako nástroja hospodárskej politiky.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. resp. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Mnoho nástrojov. V tomto smere je potrebné pripomenúť. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. aké poruchy v ekonomike existujú. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. neustále menia. 42 . Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. 3. ale aj celosvetová ekonomika.3. 3. eliminovať.3. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. čo znamená tak pozitívne. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktoré vláda používa. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus.

2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. J. 3. − menová politika. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. M. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. podpory spotreby znižovaním daní. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. že každý nástroj má svoj časový priestor. napr. − dôchodková politika. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. úroková miera. rast HDP. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. menovej. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. AS. M. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. AD.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. 3. ako považujú ekonomický systém za stabilný. ktorá je formou protiinflačnej politiky.3. − vonkajšia hospodárska politika. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.3. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka.3.Hospodárska politika 3.

44 . alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. ako to zobrazuje Graf 3. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.4. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.1.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. deflačná medzera. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. – ŽÁK. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. V prípade. t. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. inflačná medzera. M.j. s. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. vytvára sa tzv. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. vytvára sa tzv. 3. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. A. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Tab.: Hospodářská politika. 3.

Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Snahou tejto koncepcie je to. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. 3. nízkym deficitom ŠR. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. čo znamená. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady.5. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. Takýto posun je zachytený na grafe 3. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Východisková úroveň rozvoja.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. 45 . flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.

zamestnanosti a nezamestnanosti. čo je predpokladom budúceho rastu. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. 2. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 46 . v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. 3. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. ekonomickom raste. Aktivity 1.

ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu.Hospodárska politika 4. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. 4. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Napriek tomu. 47 . Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie.

Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. aby sa presadzovala efektívnosť. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. opatrenia. − dotácie bytovému hospodárstvu. − poistenie v nezamestnanosti. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti.Hospodárska politika 4. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. 4. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. rentabilita. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. čím napomáha menovej stabilite. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. ktoré majú proticyklický charakter. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. vonkajšie ekonomické vzťahy). nezamestnanosť.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ide o cielené opatrenie. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. infláciu. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav.

Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. dôchodky sú v nižších pásmach. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. ale len nominálne. e= 1 1 − MPC 49 . ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. V recesii. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). V konjunktúre. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje.3. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale trvá aj v ďalšom období. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. čím sa znižuje úroveň zdanenia. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. keď príjmy klesajú. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. teda od množstva finančných prostriedkov. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. rastie aj úroveň zdanenia. 4. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ktoré domácnosti neusporia. čo zníži ich celkový dopyt.

Zníženie daní spôsobí.3. Výsledkom je. Tento vplyv 50 . či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy.3. Ak vláda zníži dane.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní.3. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. 4. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. ale aj úspory a investície. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. 4. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.Hospodárska politika 4. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. Vzhľadom na to. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. ale aj na strane agregátnej ponuky. je vhodnejšie. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Ak vláda zvýši dane. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. zvyšuje tým množstvo peňazí. V ekonomike tak vzrastie spotreba. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava.

Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). hlavne pri zmenách daní. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka.: Teória a prax hospodárskej politiky. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. čisté dane. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. a kol. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. investícií a transferových platieb obyvateľstvu.1. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. 4.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. 51 . aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Podľa toho.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. 4. P. 4.4. (2007) s. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. 4. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.

1 vľavo). že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.1 vpravo). 4. aktivizuje voľné zdroje. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. ktoré sa použijú 52 . Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. resp. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny.2.2. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Vzhľadom na to. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.

2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. resp. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. zrušenie dotácii. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. reštriktívnu fiškálnu politiku. 4. realizuje fiškálnu reštrikciu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať.4. a to v jej raste. prípadne znížiť rozpočtový deficit. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. bezpečnosť a iné. Ak uvažujeme s tým. obmedzenie výdavkov na obranu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. 4. napr. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. 53 . Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. ale posunie sa do bodu E2.

nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny. ciel a poplatkov. resp. Štátny rozpočet nevytára.3. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. pomocou zákonných noriem. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. 54 . len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. dávok. ako aj na strane príjmov. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. ani nespotrebúva národný dôchodok.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. iba ho rozdeľuje – redistribuje. resp. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. dochádza k dezinflácii. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. 4.

Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. musí nutne viesť. Fiškálna expanzia realizovaná. ale z dlhodobého je záporný. prílišná expanzívna politika. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu.5. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Táto definícia však nie je presná. napr. za inak nezmenených podmienok. prírodné katastrofy. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. 4. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. bez ohľadu na to. v dôsledku zníženia daní. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Ak sú príjmy menšie než výdavky.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. vládny populizmus a iné. na strane výdavkov. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. celkový hospodársky pokles. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. napr. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. 55 . pri peňažnom krytí potom k inflácii. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz.

2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. ktorá je často vládami realizovaná. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Vedie k mnohým problémom. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.Hospodárska politika 4. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Zvyšuje sa tak monetárna báza. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. ale je to málo častý prípad. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. 4. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.4.5. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. ako sú napr. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. prípadne sa zvýši len nepatrne. 56 .

kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. kedy si ekonómovia uvedomia. Existuje určité časové obdobie. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch.7. Vo všeobecnosti možno povedať.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. 57 . hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. že nastala. kedy si vláda uvedomí. 4. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. inou sú možné politické nezhody v krajine.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom.4 Daňová reforma 4. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ktorý trvá medzi tým. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity.

dochádza k tomu. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. 4. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. zvyčajne až po voľbách.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Ak centrálna banka.7. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.7.7. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. resp. že stúpne dopyt po domácej mene.Hospodárska politika 4. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. že expanzívna fiškálna politika. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. aby prilákali hlasy voličov v období. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. keď sa blížia voľby. 4. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. Po určitom čase. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. 58 . ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. čo spôsobí.

1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. 3. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. a tiež to. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Povinné zadanie č. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Problém vzniká vtedy. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. 59 . 2. ktorý chcete riešiť. ktorý. Dostupné na internete. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Aktivity 1. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Stanovte problém ekonomiky. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013.7. Ak rastú vládne výdavky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. ak je zabezpečovaný importom.

ktoré je determinované jej postavením. vzťahov.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. funkciami a cieľmi. ktorým je centrálna banka. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. nástrojov a inštitúcií.Hospodárska politika 5. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. 5. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. 60 . ktoré sú jej nositeľmi. Je spojená s pojmom peniaze. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov.

úrokových sadzieb a pod. rovnováha platobnej bilancie. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. menového kurzu. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. napr. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. hospodárskeho rastu. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. resp. Zmena peňažnej 61 . ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. 5. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. podpora rastu zamestnanosti. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba.Hospodárska politika 5. menový kurz. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. stabilizácia finančných trhov. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. zamestnanosť a tempo rastu HDP. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. platobná bilancia. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. dopyt a ponuka peňazí.2. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky.

Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Nevýhodou je predovšetkým to. že ho dosiahne. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Začiatkom 90. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Ide o stratégiu boja s infláciou. Výhodou cieľovania inflácie je. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. 62 . tych rokov 20. tiež podstatným dôvodom. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. repo sadzieb). ale neovplyvňuje ju priamo. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie.

bežné.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. M. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. priame a nepriame. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. napr. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. permanentné a občasné.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. podľa intenzity na operatívne. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. I. 63 . Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. 47) 5. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 5. – ŽÁK. ekonomické.: Hospodářská politika. s.

Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Odporúčania 64 . Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. úrokové limity. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Medzibankové odporúčania. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. úverové limity. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. povinné vklady a medzibankové odporúčania.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity.Hospodárska politika 5. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania.3. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. ako priamy nástroj menovej politiky. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. či objem poskytovaných úverov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. výzvy a gentlemanské dohody. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Používajú sa výnimočne. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. by táto sadzba mala klesať.

Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. pokles inflácie. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. znížia ponuku úverov. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. REPO operácie a switch operácie. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. znížia tak svoje úverové kapacity. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. prečo sú pomerne často využívané. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Priame operácie na voľnom trhu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. 65 . diskontné nástroje. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. 5. pokles zamestnanosti.3. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. čiže množstvo peňazí v obehu. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Jednotlivé banky si napriek tomu. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu.

Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Reeskontné úvery sú krátkodobé. limit objemu úveru. reeskontné úvery a lombardné úvery. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. ktorá má problémy s likviditou. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Členíme ich na bežné. Lombardné úvery sú krátkodobé. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. 66 . ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. lehota splatnosti a spôsob zaistenia).

čím sa zníži ponuka úverov. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. rast miery inflácie. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. pokles zamestnanosti. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. rast zamestnanosti. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. čo 67 . nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. základná úroková miera. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Lombardná sadzba je najvyššia. pokles miery inflácie. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Priame kurzové intervencie znamenajú. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. pokles zamestnanosti. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. resp. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. čo je prvok nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie.

Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. resp. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. 68 .3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. intervencie na devízovom trhu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Konverzie predstavujú promptný. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. diskontné nástroje.3. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. odporúčania a gentlemanské dohody. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. na ktoré sa vzťahujú. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. odporúčania a gentlemanské dohody. bez ich reálnej zmeny. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Všeobecne sú na ústupe. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. výzvy. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. 5. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné.

NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).1. 5.4.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. stabilita úrokových sadzieb. realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita finančných trhov.4 Typy menovej politiky Menová politika.Hospodárska politika 5. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. 5. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.2. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . stabilita menového kurzu domácej meny. obdobne ako politika fiškálna. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. podpora zamestnanosti.

2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Centrálna banka 70 . Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.

Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. ale posunie sa do bodu E2. resp.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. prudko rastie cenová hladina. rastie agregátny dopyt.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Vzhľadom na to. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. klesá výmenný kurz peňazí. rastie zamestnanosť. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. znižuje úrokovú mieru. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Multiplikátory. Ak je ekonomika prehriata. a to v jej raste. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. 71 . že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. ak uvažujeme s tým. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Zvyšuje sa export. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zároveň.

2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.6.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. realizuje menovú reštrikciu. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . reštriktívnu menovú politiku.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). resp. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. 5.4.

Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. resp. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). 5. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. nastáva pokles cenovej hladiny. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. t.4.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. 73 . Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu.j. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.

– ŽÁK.: Hospodářská politika.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. 5. I.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. Vľavo je znázornená situácia. transfery 5.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. vládne výdavky 4.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. Dôležitý prvok. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. Nasledujúci obrázok znázorňuje. 49) 74 . s. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. M. regulácia peňažnej základne 2. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. dane Agregátne výdavky Obr.

vládnych investíciách a pod. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Z vyššie uvedeného vyplýva. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Ide o dva extrémne prípady. Sleduje základný cieľ. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. zlepšení sociálneho zabezpečenia. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. ale iba na pohyb úrokovej miery. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. že môžu samostatne prijímať opatrenia. menová politika nemá žiadny vplyv. Vzhľadom na to. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Klasický prípad nastáva. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. na základe využívania peňažných vzťahov. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Vzhľadom na to. Pasca likvidity nastáva. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady.5. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. 75 . Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. ale iba na pohyb úrokovej miery. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. 5. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Môžu byť obe expanzívne.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

– ŽÁK. 6. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. 79 . Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. štátne úvery na vývoz. resp. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt).1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. napr.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. s. A. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. M. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie.

školstvo. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín.j. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. komunikácia. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr.Hospodárska politika 6. rastie podiel spracovateľského priemyslu. poisťovníctvo. veľkoobchod a maloobchod). Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. reštaurácie). Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. vojenské. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. v tzv. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. účtovníctvo. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. Neekonomickými príčinami sú politické. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. právne služby). poštové služby) a osobné (napr. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. zdravotníctvo. bankovníctvo. oficiálne a ostatné súkromné služby. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. strojov a zariadení a pod. neviditeľnom exporte. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. sociálne (napr. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. hotely. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. výrobné (napr. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové.1. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. 80 . nákup podnikov v zahraničí. ich výstavba alebo rozširovanie. doprava a skladovanie. opravy. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. cestovanie. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). t. mobility kapitálu. financie.

devízové reštrikcie. ktoré majú podobu peňažných. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. V závislosti na tom. colné kontingenty. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. že znižuje náklady. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. predajom patentov a licencií. Vonkajšie hospodárske vzťahy. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Je teda evidentné.2. obchodná vojna. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. 6. embargo. prechádzajú platobnou bilanciou. vydávanie licencií. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. colný sadzobník a colné konanie. 6. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. či pôsobí plošne alebo selektívne. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne.

krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. 82 . kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. poklesne celková ponuka produktu. Obchodná vojna je stav. dopravné a administratívne poplatky. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. zvýši sa zamestnanosť. ako je v zmluve dohodnuté. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. ktoré zakazuje dovoz. daňové prekážky. že menové kurzy sú pevné. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. úverovanie vývozu. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. menový dumping. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Za predpokladu. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Patria sem najmä fiškálne dane. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. štátne intervencie v oblasti dopravy. administratívno-technické prekážky. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. hygienické a ekologické prekážky. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. nastane rast cien produktu. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. štátne záruky na úver. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod.Hospodárska politika dovozu. do ktorého má byť tovar dovezený. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje.

ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. na základe ktorej vznikol tzv. dohoda o pásme voľného obchodu. pracovných síl. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. platobné dohody. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. dopravy. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. dodnes existujúce. platobného styku. obchodné dohody. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne.2. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. 83 . Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. upravujú pohyb kapitálu.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. dohoda o colnej únii. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. ktoré používajú clearing. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb.Hospodárska politika 6.

). Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. − zásada reciprocity. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). − zásada parity. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. poplatky za poskytnutie práv. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. úrokovú mieru a devízový kurz. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. cestovný ruch. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. resp. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. bilanciu portfóliových investícií.. 84 . ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. bez ohľadu na to. bilanciu služieb (dopravné. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. zamestnanosť. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. spoje. poistenie. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. hlavne krátkodobo. úroky. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. cenovú hladinu.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. tlakov. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. bilanciu dôchodkov (zisky. debetné operácie dopyt po devízach. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. skladovanie. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. podľa účelu ich využitia. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. 6. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu..

kým má potrebné rezervy. devalvuje domácu menu. M. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. ekonomických. v súčte by však mali byť v rovnováhe. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. sociálnych a politických podmienkach. V prípade riadeného floatingu.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. A. 6.: Hospodářská politika. Devízový kurz je zložitá menová veličina. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. 85 . ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. s.Hospodárska politika Tab. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Z historického obdobia sú známe napr. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. napr. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. ktorý uplatňuje väčšina krajín. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. kedy centrálna banka nezasahuje. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. čo znamená.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 6. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových.4 Devízový kurz Nástrojom. – ŽÁK. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy.

ale so zmenou úrovne dôchodku. Za existencie predpokladu. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. ktoré viac. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. pevné ceny. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pri deficite obchodnej bilancie. dôchodkový. pružné ceny (aj krátkodobé). Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. dôjde teda k rastu 86 . Predpoklady fungovania: pevné kurzy. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. stabilná úroková miera a nulové úspory.5. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva.Hospodárska politika 6. Prvýkrát s ním prišiel D. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôjde k poklesu čistého exportu. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. 6. Hume v 18. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pri ktorých fungujú. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. dôjde k jeho poklesu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. že import je závislý na úrovni dôchodku. Nie je spojený so zmenou cien. dôjde tiež k jeho zníženiu.

5. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Vyvolá to rast úrokovej miery. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. zníži sa 87 . že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. keď sa ekonomika nachádza v recesii. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. prípadne dlhodobej spotreby. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Budeme vychádzať z toho. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Export zlacnie a porastie.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. 2. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Ak za jediný faktor. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. Výsledné efekty budú dva: 1. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. 6. čo by malo znamenať. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. dôchodok a import. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Za predpokladu. Klesne tak aj agregátny dopyt. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade.

V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. 6. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému.6. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. čím sa zvýši peňažná ponuka. Z krajiny začne odtekať kapitál. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. môže to 88 . že sa bude vyrovnávať.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Aj tento fakt prispel k tomu. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. v akej v krajine vzrastie národný produkt. bude predávať zahraničnú menu. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Bude nakupovať cudziu menu. ktorá stimuluje prílev kapitálu. 6. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. V systéme pevných kurzov. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. ktorá predstavuje „lokomotívu“. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. celková platobná bilancia bude prebytková. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. že deficity. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. bude intervenovať na devízových trhoch. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul.

Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.1. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.6. na základe rastu agregátneho dopytu. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B.

ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 90 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Aktivity 4. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.2. To. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. 5.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi.

priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Je preto dôležité. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. 7. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík.1. 91 . že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. že je vnímaná ako zdrojová. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. výrobná. podiel spotreby.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. resp. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. výkonová alebo spotrebná skladba. investícií. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. úspor. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku.Hospodárska politika 7. relatívne samostatnými časťami. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. napr. 7. exportu či importu na hrubom domácom produkte.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky.

Je preto dôležité. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. 7. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. medzi ich vzťahmi a väzbami. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. pododvetvia. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. aby sa napĺňali vytýčené ciele. ich lokalizácia a ich determinanty. odvetvia. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. − ekonomických subjektov. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. − štruktúry obyvateľstva. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. skupiny výrobkov. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. faktoroch. aby vláda sledovala a skúmala. skupiny nástrojov. Je dôležité vedieť. ktoré regióny sú menej rozvinuté. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. kvartérny. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. sekundárny. výrobné odbory. napríklad podľa pohlavia či veku. služby.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Môžu vznikať aj na oboch 92 . resp. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Hľadísk členenia je omnoho viac. právnej formy či vlastníctva. terciárny. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Vzhľadom na to.1. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti.

čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. či zmeny výmenného kurzu a iné. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy.Hospodárska politika stranách zároveň. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. − existencia substitučných výrobkov a služieb. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. dostala by sa do stavu ustrnutia. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. interdependentný vzťah. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. ekonomika by stagnovala. zmeny konkurenčného prostredia. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. vrátane ich podmienok. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. inovácie výroby. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. 7. V tomto smere môžeme 93 . Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom.1. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. nedokonalosti a bariéry. zmeny cien na svetových trhoch. − spôsob súperenia existujúcich firiem. Keby to tak nebolo. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny.

Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. proexportná politika. Mala by utvárať takú sektorovú. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. 94 . ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. 7. aktivít. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. priame zahraničné investície. vlastná inovačná schopnosť krajiny. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. odvetvovú. technologickej a inovačnej politiky. svetovej vojny. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ktoré sú zamerané na formovanie. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. neperspektívnymi odvetviami. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. nástrojov a opatrení.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Táto politika by mala byť formulovaná tak. ochrany životného prostredia. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. podmienky pre transfer technológií. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. ktorá musí zvažovať. regionálnu a iné štruktúry. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. odvetvovej politiky. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. informatizácia spoločnosti. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia.

fond na podporu zahraničného obchodu a iné.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. fond na podporu štruktúrnych zmien. alebo odklad splatnosti daní.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. čo znamená znižovať surovinovú. rozsah finančných zdrojov v obehu. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. limity. Zásadné. ale tiež utlmovať neperspektívne. subvencie. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. úverová a úroková politika. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast.3. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. Sú vzájomne interdependentné. 95 .Hospodárska politika 7. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. kvóty. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. ktorými môžu byť napr. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. modernizovať technologické procesy. stabilitu ekonomiky. materiálovú. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. úverová a úroková politika). Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. neefektívne. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. na financovanie významných investičných akcií. energetickú a investične náročnú produkciu. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. vývozné dotácie. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. 7. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť.3. zmena rozsahu odvodu daní. 7. mimocolné bariéry).

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. 7. − akceleračnej. ktoré majú najlepšie 99 . rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. narušovala makroekonomickú stabilitu. rozvoj inovácii a technológii. ťažiskom je podpora investovania. má konštruktívny charakter. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. inovácií. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ako v tradičnom prístupe. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. vedy a výskumu. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. 7. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. a 80.4. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. a faktorovo orientovanej. malého a stredného podnikania. podpora výskumu a vývoja. resp. ktorá je cieľovo zameraná. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. − dopytovo orientovanej. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. Na prelome 70.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. − reaktívnej. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. − defenzívnej. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. aby musel zasahovať štát. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. technológiám. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít.

y predstavuje údaje o ekonomike. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. vývoze atď. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. že nemožno jednoznačne 100 . pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. x predstavuje údaje o ekonomike. deceleračnej. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. 7. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.) v %. Z uvedeného vyplýva.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. zamestnanosti. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. ktorá je porovnávaná. ktoré sú celosvetovo v útlme. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . investíciách. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. s ktorou je ekonomika porovnávaná. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. t0 predstavuje základné obdobie. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y.

ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Povinné zadanie č. 2. 3 1.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. 7. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. ale sledovať aj to. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. 101 . Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Je to spôsobené tým.

Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Je to preto. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. 8. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. že ekonomické subjekty. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 .1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. čo. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ako aj pre spotrebiteľov. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk.Hospodárska politika 8. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. udeľovanie licencií na určité činnosti. monopol).

Tieto bariéry môžu byť rôzne.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. nekalou konkurenciou.: Hospodářská politika. ako to ukazuje Obr. s. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. 8. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.1. 182) poskytovanie 103 . V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. A. M. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.

na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Nestačí len dokázať. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. welfare economics). že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. ale z právneho hľadiska. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. rokoch 20.Hospodárska politika 8. Ide o tzv. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. hlavne na koncept efektívnosti. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. 104 . ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. (tzv. Až približne v 50. kedy stačí dokázať. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú.

vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. všetky výkony orgánov a inštitúcií. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. 105 . či podporu ekonomického a technického rozvoja. permanentné sledovanie trhov a odvetví. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. rozptýlenia. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. preberanie a zlučovanie firiem. t. fúzie. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. dovozcov a iných dodávateľov. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu.).j. • • kontrola koncentrácií. politické záujmy atď. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. ktorí ich znevýhodňujú. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. Základným cieľom politiky je stanoviť. subjektivizmus. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. resp. cenová regulácia a verejná podpora. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. korupcia. kartelové dohody. zákonné obmedzenie. kontrola štátnej pomoci. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. populizmus.

s ohľadom na dopravné náklady. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3.j. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. 106 . musí sa preskúmať dovoz danej komodity.j. regionálny a miestny. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. ktorými uspokojuje dané potreby.Hospodárska politika analýza. ktorý predstavuje vecné.j. nájsť reálne možnosti odbytu. ktorý sa člení na trh národný. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). 2. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. koncepcia funkčnej totožnosti – t. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. do akej môže výrobca. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. posudzovanie. relevantnom trhu. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. pre ktorý bolo určené. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. či k nim dochádza na tzv. 8. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov.

Hospodárska politika 8. − nekalá súťaž. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. hlavne na strane ponuky. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. predajné podmienky. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. 8. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. Ide o tzv. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. t. kartelové dohody. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. objem produkcie a jej rozdelenie. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. či už zjavnej (kartel.5. − štátna podpora. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. ako ceny. 107 . Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. rozvoj investícií a iné. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. − zlučovanie subjektov. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu.j. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

napr. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia.6. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Nekalá súťaž je konanie. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. redistribúcií verejných statkov. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. kapitálových investícií na účet štátu.. či podpore kultúrneho dedičstva. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. poskytnutie záruk na splatenie úveru). pri náhradách živelných pohrôm. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. nadštandardná doba splatnosti. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.. hospodárska diskriminácia. stupňa koncentrácie (CRx).6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. daňových úľav. 8. nebezpečenstvo zámeny.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. klamivé označenie tovarov a služieb. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. úplatkárstvo a podplácanie. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. resp. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií.. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. 8. 111 . x) usporiadané podľa veľkosti. 2. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. podpore menej rozvinutých regiónov. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. .

že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. 8. 112 . počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index.. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. 8. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. čím menšia bude hodnota η . ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. . 2. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. Larnerov index je mierou skutočného.. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.6. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol..6. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. x) usporiadané podľa veľkosti. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.

aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 8. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. 113 . nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Aktivita 1.

V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít.Hospodárska politika 9. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). obligácie a akcie). autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Bohatstvo. politikou trhu práce a inými. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. najmä so sociálnou politikou. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Charakterizovať tieto politiky. daňovou politikou. mzdovou politikou. dôchodku a príjem. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Dôchodok je toková veličina. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). 114 . ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. firme alebo štátu. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Príjem je tiež toková veličina. firma alebo celá ekonomika. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. 9. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. úsporné vklady. ktorý je výnosom z bohatstva. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami.

Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. 9. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. 115 . zdravotne postihnutých a chorých. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. Robin Hood index a index chudoby. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. deti a mládež. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Giniho koeficient. starých. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Z individuálneho pohľadu. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ide hlavne o nezamestnaných. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. potrebuje poznať odpoveď na to.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. To. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. tehotné ženy. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. nerovnováhy a trhové zlyhania.

1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 .2. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. ktorá sa odkláňa od diagonály. Čím je stupeň nerovnosti nižší. a tak vzniká krivka. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. je to skutočná Lorenzová krivka. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. A naopak. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku.1. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Na rozdiel od dôchodkov. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.Hospodárska politika 9. by body ležali na diagonále.

. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. ktoré je podľa neho vhodné podporovať.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. 2. aby mal každý rovnako vysoký príjem.. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie.. Je odvodený z Lorenzovej krivky.2. 9. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ak sa blíži k 1. Používanie indexu preto spôsobuje. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Môže nastať situácia. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + .2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. Cieľom 117 . Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. Čím viac sa blíži k 0. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. 9. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. tým je diferenciácia väčšia. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. hovoríme o absolútnej nerovnosti... do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. .. a snažia sa ju posunúť nad ňu. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Neprihliada však na skutočnosť. Hovorí o tom.

Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. alebo dávky. kde leží tento „bod zlomu“. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. hlavne starobné a invalidné dôchodky. právo na štrajk. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. pričom štát zákonmi upravuje. nárok na dovolenku. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Otázkou však ostáva. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. ziskov. kde odvody majú charakter daní. potom začínajú klesať. miezd. nemocenským. Tá poukazuje na skutočnosť. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. daní. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. parafiskálne systémy. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. postup zamestnanca v prípade choroby. minimálnu mzdu a iné. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. ale len do určitého bodu. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby.

na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. ako aj veľká rovnosť. V odvetviach. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. 119 . Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Veľká nerovnosť. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. kde sa vyrábajú tovary. cestové. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. poľnohospodárske produkty). Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. dochádza k substitúcií ponuky. Klesá objem investícií do odvetví. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. sa stávajú atraktívnejšími. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. plyn. 9. Lacnejší tovar nahrádza drahší.2. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. lieky. elektrická energia. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. ktorých produkcia nemá regulované ceny. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále.

2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. 1. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.: Hospodářská politika. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. 2. T. zníženie agregátneho dopytu. T. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. s. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. mobility na trhu práce a pod.3. Môže mať za následok napr. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. 370) 120 . že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. s. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9.

Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Aktivita 1. 121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

10. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. republikánske. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Vychádza z názoru. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. 122 . Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám.Hospodárska politika 10. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. ale tiež spoločnosť ako celok. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Charakterizovať politiku zamestnanosti. tak na pracovnoprávnu ochranu. ale tiež spoločnosť ako celok.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. kresťansko-demokratické a liberálne.1. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. kolektívne vyjednávanie a pod. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec.

určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. vrátane motivácie pracovníkov. bytovú politiku. medzi ktorými sú silné väzby. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. zdravotnej politike. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. aby bola sociálna politika účinná. úrokových sadzieb a kurzov. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. 123 . V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. a pod. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. dôchodkovej politiky. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. zdravotnú politiku. podpory v nezamestnanosti). že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. politike bývania. politiku zamestnanosti. 10.1. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. Čím vyspelejšia je spoločnosť.Hospodárska politika 10. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. t. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Vytvára podmienky nato. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie.j. Znamená to. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. najmä na hospodársku politiku. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. ktoré sa snaží koordinovať. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov.1. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. vzdelávacej politike.

ktoré vznikajú ako 124 . ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. ako sú princíp výkonový.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. participácia a zásluhovosť.1. subsidiarita. staroba. že každý by mal dostať toľko. Subsidiarita znamená. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. resp. súdržnosti a zodpovednosti. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. stimulačná. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. podpornosť. 10. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. o koľko sa zaslúžil. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Jej podstatou je zmiernenie. že každý subjekt si musí pomôcť sám. nezamestnanosť). Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. sociálna solidarita. Snahou je predchádzať určitým škodám. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. prerozdeľovacia.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Jej východiskom je.Hospodárska politika 10. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií.1. Skladá sa z čiastkových princípov. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Tým. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. Zásluhovosť znamená. preventívna a homogenizačná. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. ktorá vznikne počas života jednotlivca. rovnosti. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. choroba). garanciou základných sociálnych istôt. Spravodlivosť má právny rozmer. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. súladu medzi vstupmi a výstupmi. čo v sociálnej politike znamená. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná.

je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. 10. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. výkon práva na lekársku starostlivosť. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. dopravu. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. prídavky na deti. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. zdanenie príjmov a majetku. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Cieľom sociálnej politiky je sledovať.1. aká v pásme sociálneho životného minima. nemocenských dávok. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. a iné. minimálnej mzdy. výkon práva na vzdelanie. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. čo znamená hranicu biedy.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. štipendium a podpora vzdelania. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. rodičovský príspevok. čo je hranica chudoby. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. podpory v nezamestnanosti. sociálna podpora. hraníc chudoby. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. dôchodkového systému. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Štát sleduje. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. 125 . Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. životného minima a pod. materská a rodičovská dovolenka.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. príspevkov na bývanie. materský príspevok.

Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. dávky v nezamestnanosti a iné. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. vzdelávania. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. dôchodcom. bývania. vojakom. zamestnávateľov... − úľavy a výhody. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. rodiny. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. pre nezamestnaných). − sociálnych služieb.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. politiky v danom čase. napr. určené na vopred vymedzené použitie napr. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. zamestnanecké zväzy. odborové zväzy a orgány. zahŕňajúce všetkých občanov. cirkvi. barle) a ochranných pracovných pomôcok. 10. občania. zamestnávatelia. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. študentom. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. kedy nie je isté. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. Jedno z prepojení je v tom. − vecných dávok. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. pôžičky na vzdelávanie. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. 126 . resp. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. obce. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. služby v oblasti zdravia. handicapovaných.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. kam patrí starostlivosť o starých. čiže existuje nezamestnanosť. − účelové pôžičky. peňažná pomoc rodinám s deťmi. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). občianske iniciatívy. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. ktorým nie sú určené. ktoré sa používajú najmä v prípade. sociálne narušených občanov. dobročinné organizácie. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. charitatívne inštitúcie. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. mladým. peňažné dávky sociálnej pomoci. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. poradenstvo (napr. ktoré sú návratné. a to hlavne z toho dôvodu. orgány tripartity. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. sociálneho poistenia.

127 . ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. ktoré niekedy vedú k tomu. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike.2. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. starších občanov. 10. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. ponukou práce a cenou práce. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ale nielen oni.Hospodárska politika 10. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku.2. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Ekonómovia. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. ale tiež vplyvy mimoekonomické. ktoré dohodujú podmienky. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce.

prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. a ktoré. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov.2. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. programy zamerané na mladých nezamestnaných.Hospodárska politika 10. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. podpora vytvárania nových pracovných miest. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. nárok na dovolenku. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. starostlivosti o člena domácnosti. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. ich orgánov a funkcionárov. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. postup zamestnancov v prípade choroby. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. podpora prevádzky pracovných miest. 128 . tehotenstva. právo na štrajk a iné. na druhej strane. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ako aj územnej mobility pracovnej sily. dĺžka pracovného času. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora nezamestnaných. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. subvencovaná zamestnanosť. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. práv a povinností odborových organizácií.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora na udržanie pracovných miest. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením.

ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny.100 . Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. napríklad v tom. 10. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.( Y − Y*) . podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. ktorá je bez platenej práce. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike.2. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Y predstavuje reálny produkt. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Okunovho zákona. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP.2.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. 129 . frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. že nezahŕňa osoby.Hospodárska politika 10. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. je schopná pracovať a hľadá si prácu. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. tento koeficient závisí od technologických. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.

Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Ďalšou možnosťou. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ktoré spôsobujú psychické traumy. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. dotované rekvalifikačné programy. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. ktorá znamená. strata dôvery vo vlastné schopnosti. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Aktivity 1. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. 2. ako aj zo sociálneho hľadiska. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že sú nezamestnaní.2. kriminalitu a ďalšie problémy. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. t.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. tým je nezamestnanosť vyššia. Takýmito opatreniami môžu byť napr. nižšie úspory obyvateľstva. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. 10. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. znižovanie daní. Z uvedeného vzťahu vyplýva. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu.j. nižšia tvorba produktu. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. 3. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. 130 .

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

zmeny. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ich následky a činitele. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. vrátane človeka. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia.Hospodárska politika 11. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. klimatické a meteorologické zmeny). Jej súčasťou je ekológia človeka. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. 11. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia.1. produkuje vedľajšie efekty. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Je to také využívanie fondov prírody. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. 132 . ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. slnečné žiarenie. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. hlavne spojená s výrobou. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Každá ekonomická činnosť. 11.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. ktoré v nej prebiehajú. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. np predstavuje netrhovú produkciu. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. rodine. ktorá neprechádza trhom. Rast voľného času je faktor. vč predstavuje voľný čas. nakoľko 136 . ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. 11.: Hospodářská politika. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. T. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. s.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. blízkym – je to produkcia. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. Ukazovateľ. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. pš predstavuje produktivitu škodlivín.

Metodika tzv. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. 11. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. avšak tým. čo znamená. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. ktoré sa prejavia v cene výrobku. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Aktivita 1. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. 137 . Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktorá je ekonomicky efektívna. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. vedeckotechnickým rozvojom. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. znížia sa škody zo znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života.

Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 .

podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. miera inflácie.1. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. 12. napr. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. rast efektívnosti základných prostriedkov. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. 12. miera a štruktúra nezamestnanosti.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast vložených investičných statkov. rast počtu pracovných síl. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. vonkajšia ekonomická rovnováha. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. HDP. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. 139 . pri využití možných zdrojov. podiel HDP na jednotku živej práce. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily.Hospodárska politika 12. rast vloženého kapitálu. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. zavádzanie technického pokroku. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vyrovnanosť platobnej bilancie.

(G = 3%). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Jeho úpravou. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník.1. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Ozývajú sa námietky napr. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky.5%). ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Z toho vyplýva. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Ide o štvoruholník. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). Jeho autorom je britský ekonóm N. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. (P = 2%).Hospodárska politika 12. − priemerná ročná miera inflácie. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. v ktorom sú vyznačené hodnoty. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. (U = 5. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. V 60. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Kaldor. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. infláciu a nezamestnanosť. v tom smere. v určitých vzájomných vzťahoch. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Táto metóda prešla určitým vývojom. ktoré by mali byť dosiahnuté. (B = 0%). − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. ale tieto návrhy sa neujali. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú.

Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Fairyho.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. skonštruovaný A. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie.1. Napriek tomu. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. Tak. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . že je jeho konštrukcia značne triviálna. Z takto definovaného indexu vyplýva. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. ako je tempo rastu HDP. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. miera inflácie. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. ako sme už spomenuli. 141 . nízka miera nezamestnanosti. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. miera nezamestnanosti. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. 12. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky.

že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Taylora. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Aj v tomto prípade platí. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t.g t . pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Nemožno pochybovať o tom. tzn. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. 142 . Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. alebo bude nižšia. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. že s rastom hodnoty daného indexu. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Tobina a J. V tomto prípade je celkom ľahostajné. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J.ut . Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať.

Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Hodnotenie bonity subjektu. ekonomického rastu a jeho perspektívy. ekonomickej štruktúry. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. že emitent.1.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Je to široko využívaná investičná informácia. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. dlžník. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky.Hospodárska politika 12. A(A) a BBB(Baa). až po jednotlivé podniky a obce. AA(Aa). Politické riziká vyplývajú z politického systému. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. ktorú ratingové spoločnosti používajú. pričom má tendenciu postupne klesať. Metodológia. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. 143 . čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. V prípade krajín. pozostáva z dvoch základných komponentov. stav a flexibilita platobnej bilancie. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. vývoja konkurencieschopnosti. resp. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. riadenie ekonomiky. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške.

D Zdroj: NBS 144 .12. B(B).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. resp.1).Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. A1. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .12. verejne publikovaný slovný komentár. D (NP pri Moody’s). A3( P1. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. A2.P2. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. CC(Ca) a C (c). pri Moody’s číslice 1. Tab.prípad neplnenia záväzkov . CCC(Caa). C. Znamienka + a – .

Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. ktorý môže byť: − pozitívny. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. 145 . ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. − stabilný. Čím ma krajina vyšší rating. − negatívny. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). agentúra uvažuje o znížení stupňa. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni.

Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. Samozrejme. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.13. Charakterizovať jednotlivé etapy. že ich bolo viac. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. budeme brať za významný práve tento rok. ktorá ešte stále nie je dokončená. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.1.Hospodárska politika 13. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. 13. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. 146 . Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.

nerovnováhy. rast zadlženia spomalenie ratu. zriadenia Šoková terapia. dotvorenie inštitucionál. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. vznik oficiálne zamestnanosť. . pri zachovaní soc. transformačná a potlačovaná inflácia. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. obmedzenie. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. rastu Silný ekonom. Obchodu. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. nízka efektívnosť. trh dodávateľa 2. skrytá inflácie. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Obnovenie ekonom. Etapa nerovnovážneho rastu 4. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. ku výraznej nerovnováž. liberalizácia cien. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. Etapa oživenia 3. Zníženie reálnych miezd. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. vykázanej nezamestnanosti.Ponukové obmedzenie. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. Oficiálne plná depresia. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. privatizácia a reštriktívna politika. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. zahr. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia.

že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha).Hospodárska politika Obr. a 60. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. 13. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. pričom však hrozilo. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky.1. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). V 70. A. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. s. 53) 13. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. potlačovanou infláciou. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. potom v nej bola aj inflácia. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. 148 . a 80. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Koncom 80. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. štrukturálnymi defektmi.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. resp.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. chronickými prejavmi nerovnováh.1. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. 13. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. ako aj v štruktúre.2 I. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. teda stavom. a to tak v ich globálnej relácii. Existovali obavy pred transformačnou pascou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia).

avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.1. štruktúrnych defektov a pod. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály.3 II. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. ale zároveň podcenený. Kumulovaný pokles do roku 1993. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. vyvolal mnoho diskusií na tému. čiže otvoreným rastom cien. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. 149 . lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Výrazný pokles produkcie. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť.1.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu.1. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Neúspechom. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. 13. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. aj keď v istej miere nevyhnutným. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. že sa ČSFR k 1. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. stabilizácia ekonomiky. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1.

Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Pre celú túto etapu je typické. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. a 3. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. skôr reštriktívnu fiškálnu. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Neexistovala 150 . sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. pokles tvorby HDP. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Vznik nového štátu k 1. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. 2. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Problémom sa však stalo. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí.1. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. že existovala snaha o obozretnú. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. čo vyvolalo silný rast dovozu. Reformný proces sa však spomalil. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Nadmerný podiel výroby polotovarov. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. aj keď miernejším tempom. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky.

Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. rozvojových impulzov a pod. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. ktoré vyžadovali výrazné zásahy.4 III. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. preto šlo o rast „na dlh“. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. 13. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov.1. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. 151 . To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. ale len v tom prípade. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. Preferoval sa silný ekonomický rast. ako aj k silnému nárastu investícií. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. V ekonomike sa viac investovalo. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. ani proexportného účinku týchto investícií. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992.

Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Ceny elektrickej energie. Po nástupe novej vlády. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. ako aj takmer 152 . či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. spôsobila. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. kým dopad na ceny bol podstatne menší. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. od októbra 1998 do januára 1999. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. ktorý stratilo v roku 1998. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné.5 IV.1. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. ktorá sa nevedela zjednotiť. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. dopravy. 13. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. plynu. tepla. resp. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Rôznorodosť koalície. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. pričom nebol dôvod predpokladať.

Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel.6 V. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. 13. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. úpravy nepriamych daní. že prijaté opatrenia boli úspešné. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. na rozdiel od roku 2002. Stabilizoval sa ekonomicky rast. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie.1. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti.

znižujúcej sa miery inflácie. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Vstup Slovenska do EÚ. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. hoci mala klesajúcu tendenciu. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. ako aj zahraničný dopyt. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve.Hospodárska politika daní. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. 1. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Ďalším domácim faktorom. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. v zdravotníctve. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. v súdnictve a v školstve.

nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. V júni 2006 sa konali voľby. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj.Hospodárska politika bilancia služieb. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. ostatné spoločenské. Dynamický rast hospodárstva. verejná správa. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Cenová úroveň. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . no v porovnaní s rokom 2004 klesla. V roku 2005 sa ukázalo. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Rok 2006 bol rokom. školstve a doprave. stavebníctvo. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. koncepčne inak zameraná. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. sociálne a osobné služby. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Jediným sektorom. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). poštách a telekomunikáciách. vysoká investičná aktivita. prenájom a obchodné činnosti. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. obchod a priemysel. zdravotníctve. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. meraná indexom spotrebiteľský cien. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. boli ceny potravín. Ekonomický rast bol vyvážený.

K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. že rok 2006. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Údaje sledovať v súvislosti s textom. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Ako už bolo spomenuté.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. etapu. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). trhových služieb). pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Dá sa povedať. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. 4 1. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. 2. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Aktivita 1. 156 . Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. ceny pohonných hmôt. Povinné zadanie č. Súčasnú vládu. Pre roky 1998.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

Bratislava iris 2002. a kol. Bratislava : Iura Edition. KOGANOVÁ.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. 2003.: Štátny rozpočet. S. Praha : ASPI. 2004. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. 1998. Fiskální politika. 2005. TOMŠÍK.: Makroekonomie.: Politológia pre ekonómov. 1995. R. ISBN 80-7169891-1 158 . V.r. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. J. KUBÁTOVÁ.. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. středně pokročilý kurz. Praha: SPN. Žilina : poradca podnikateľa. – FARKAŠOVSKÁ.: Dane podnikateľských subjektov.. J.o. Bratislava 1998.V. M. Bratislava : Kartprint. N. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. V. 2000. ISBN 80-7261-094-5.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. TnU AD.: Makroekonomie. Bratislava: Elita 1995. G. Bratislava : Iura Edition.V. HOMBURG. Bratislava : Iura Edition. B. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.: Makroekonomie. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. Praha : Oeconomica VŠE. Praha : Oeconomica VŠE 2005. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.: Makroekonómia. J. D. Ekonomická fakulta. V. Fischer. B..: Dejiny ekonomických teórií. M. M. HABÁNIK. 2004. SOFA. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. K.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. A. R.: Základy makroekonómie.: Makroekonómia.. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. HABÁNIK. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2003. a kol. – KOTLÁN. Praha : Grada Publishing. I. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. Beck. 2005. J. J. Trenčín. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. a kol. FELDERER. Praha : Professional Publishing. Diplomová práca. J. a kol. S.. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. K.: Zásady ekonomie. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. ISBN 80-88715. Sociální politika v ekonomické praxi. 2007. 2005. Praha : C. 1994.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. 2004. M. H... 2005. J. Praha : Management Press. a kol. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Makroekonomie. 2003. 2005. Makroekonomika a nová makroekonomika. [21] MANKIW. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. M. Ostrava : Sokrates s.: Hospodářská politika.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.: Sociální politika.. 2006.

E. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Praha : C.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. J. T. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika.: Hospodářská politika. 2002. V. 1997. A. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. MAREŠ. E. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 2001. Frýdek-Místek : 2002. Bratislava : SPRINT. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.o. A.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Praha : Grada Publishing. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 2007. a kol. makroekonómia. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. 2005. I. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. D. Bratslava : Ekonóm. 2006. 2002. BEBLAVÝ. A. T. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. sociální politika. E. 1996. I. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Bratislava : Sprint vfra. 2003. P.: Makroekonomie v kostce. 2001. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. Z. – NORDHAUS. 1997. M. M. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.: Hospodářská politika. Z. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2004.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. M. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. Bratislava : ÚS a SE SAV. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. 2004. M. Bratislava: Sprint vfra. Praha : C.: Ekonomie veřejného sektoru. 2000.r. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.. P. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. Vědecká monografie. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. H. Bratislava : Iura Edition.: Trh práce.: Protimonopolná politika.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Praha : Management Press. P. 2006. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. 2005.: Ekonómia. M.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. s. 159 . ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. Praha : Management Press. V. A. 1999. H.: Centrální bankovnictví. Brno : Masarykova univerzita. – ŽÁK. Beck. F. Praha : GRADA PUBLISHING.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. W.: Sociálne zabezpečenie.: Sociálna politika. 2000. a kol. 2003. nezaměstnanost. Bratislava : Elita.: Hospodářská politika. Beck. A.. – ŽÁK. Praha : Portál. Praha : Grada Publishing. M.

: Tvorba a ochrana životného prostredia. 2006. Bratislava: SPRINT. 2005. L.: Trh práce a jeho nedokonalosti. J. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-89143-36-9 160 .: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva.. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. 2002.: Hospodárska politika.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Hospodářská politika. M. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2005. P. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. 2005. Bratislava : Mekury spol. Ekonomická fakulta. a kol. ISBN 80-8083-057-6. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. Diplomová práca.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. 2004.o. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Teória a prax hospodárskej politiky. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Bratislava : Ekonóm. V. E. 2002. [48] VINCÚR. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. 2001. Ekonomická fakulta. 2003. P. 1994. Bratislava : SPRINT. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. s r. a kol.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. K. [44] URAMOVÁ. M.: Environmentálna ekonómia. a kol. P. Bratislava : SPRINT. 2007. a kol. Praha : Victoria Publishing.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful