HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

........................ 25 1.......... 2.....2 Koncepcie hospodárskej politiky ...............................................................................................................................................................................................6......................................5 1..................................................1 3.................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ...... 35 2.................. 28 Formovanie hospodárskej politiky ........................................3 1.........................................1 2.... 27 Zrod hospodárskej politiky........................................................... 35 Intervencionistická hospodárska politika .............................1 2....6 Nástroje hospodárskej politiky ...2.......7 1................................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...3............................................9.............2 1......2 1.........................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...................................................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika..1 1..................4 2...................1.........9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ...........2 3....Hospodárska politika Obsah 1...........................3....... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ................................... 32 Liberálna hospodárska politika.1...... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ..... 22 Hranice hospodárskej politiky ......................................1................. 13 Ciele hospodárskej politiky ..................4 1........1 1...........1 ..............................................8 1.........................1 1..... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ................ 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .......................................................................................................................................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ..2 2............................... 39 Stabilita a rovnováha .................................6........... 1.......................................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA........1........... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ........................................ 34 2.................................... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ..... 14 Racionalita cieľov......................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ................. 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ........ 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ................................ 14 Všeobecné a tradičné ciele ...............1...............2 3....... 19 Typy hospodárskej politiky ..2..3 2..........................................6................................................................................................. 24 Informácie pre hospodársku politiku.. 3...................................... 42 3.......1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................................................................1 2.........5 2....... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........................... 39 Ekonomický cyklus .......... 17 1.2 1.......................... 21 1......2........................................

............................ 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.. 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike...3.....4 4........7 Typy fiškálnej politiky .............1 5............................6 4..... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu..........3.........3 4.................... 61 Priame nástroje menovej politiky.............. 5................4.......... 63 5...........3...............................2 4...................................................................................................................3....................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ....................1 5.........1 4.......Hospodárska politika 3.....7...................5........................................... 69 ............ 45 FIŠKÁLNA POLITIKA................................................... 54 Daňová reforma.................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky................................... 57 Problémy načasovania ............................................................................................4 4..... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .....2 4.................................................. 48 Vládne výdavky....................................................3 3..........................................................3 5.................................................................................................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.............3......................7... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ................ 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .....................3.....................................4 4................................................................... 4.............................. 56 4.......2 5.3 MENOVÁ POLITIKA ........ 59 4..................3 Ciele stabilizačnej politiky ............................................ 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky....5 5........................3.2 4.......................................................5 4.......1 4..........2 3................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku................................ 53 Rozpočtový schodok ........................................................4..........................1 3.....................4 3................................................................3................ 68 Nástroje menovej politiky....... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .................................................5.................. 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ................................. 47 Ciele fiškálnej politiky ..........................1 4......3. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky .......................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika...........1 5.......... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ...................2................................................4 Typy menovej politiky ......................................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.................................................................................................................4 4..........2 4.....................................7...........................................................................................1 4.........................................3 4....1 4....................................... 48 Nástroje fiškálnej politiky ...............................3................. 64 Nepriame nástroje menovej politiky ... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách..........7......................................... 49 Zmeny daní..........2 5.......... 58 Efekt vytesnenia .............7................ 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.............2 4...........3......................................

..3 5....................................................5..................... 85 Vyrovnávacie procesy ..........................2 7................................ 91 Štruktúra ekonomiky ........... 99 7.4............................ 95 Ciele štruktúrnej politiky.......2 6................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ........................ 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .............. 72 Dilema centrálnej banky.......................4........ 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ..1 6.......................................4..................1 7.......2..1........... 93 7........................ 92 Konkurencieschopnosť.......... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ..............3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ........................................5 7.............................................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku............................................................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ............................ 87 Teoréma lokomotívy ..................4...5......................... 81 6..............................4 7........................... 96 Tradičná štruktúrna politika ...........................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ............................................3..................................................................................................................................1...........1 6............. 91 Východiska štruktúrnej politiky ....................................2.............. 6..........................3 6............1 6............................ 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..............1.......1........................... 7.................................................................................................3 7...... 98 Druhy štruktúrnej politiky..................... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky............................................ 95 Nástroje štruktúrnej politiky.............6..........2 7..........................Hospodárska politika 5.............. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...6 6............................................. 88 Princíp importovanej inflácie ....................................................2 7..........................................1 7...........4 6.......................3........................2 7......................... 91 Štruktúrne zmeny... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...6 7............................. 89 6................3 7................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .....................1 6............ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ...........2 5........2 6.........................................................5 5....1 5................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ..........................1 7......................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ...................6............3.............................5 Platobná bilancia ..............................................................1 6...............................................................................................2 7........................ 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ..... 101 .................................................. 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ............................4......................................... 84 Devízový kurz .............. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .1 6.......... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..5................................................................................

..................4 Princípy sociálnej politiky..................1 9............2 8............. 124 10..................................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie......................1......................1 8.2....................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ............ 112 Larnerov index. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .......... 128 10..................... 129 ...5..................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ................................................... 125 10............. 126 10............... 9...... 124 10...........................................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.............2................1 9...................................... 110 Stupeň koncentrácie. 117 9...............................................................................7 9................................................................................................................... 122 10.............. 119 10.................................................................2 8......................1 8...2 8.............................................. 106 Formy obmedzovania konkurencie ......................................1.................4 8.............1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie .3 8.............6..............1...................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .............. 109 Štátny zásah alebo regulácia............. 122 10.....6.......................................... 127 10........................3 9..................1 Sociálna politika ..........2..................................... 107 Zneužitie ekonomickej sily..........................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky............................................... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ................................ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .............................3 8.................................................6...................................1 8...................2............. 116 Giniho koeficient ................................. 123 10............. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA...........................................5...... 127 10.....2 Vymedzenie politiky zamestnanosti......2 9..................................................................................... 115 Lorenzová krivka......1.............................. 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .......................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ............................................2....................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.................2 Vymedzenie sociálnej politiky ..............................................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ..........2....2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .......................5.....................................Hospodárska politika 8..1.............................. 123 10.......... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ....................1................... 122 10........................... 105 Relevantný trh .............. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže. 112 8........................3 8...5 Funkcie sociálnej politiky...................... 8..........................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE..............................................................................5......................... 114 Meranie nerovnosti .......................................... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ......2 Politika zamestnanosti .................................................4 8...6 8...

....... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.........1.........1... 140 12.................................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky................. 129 10.........................1............. 143 13....2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky................... 132 11... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)..... 141 12......................................... 135 11..............2 I.......................... 148 13........... 133 11.......1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska..................... 146 13...........1.... 148 13.. 149 13................................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA....3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ...............6 V...................... 146 13...1 Východiská environmentálnej politiky.............................1......................................................... 139 12...................................................................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ..5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ...................................................1.....5 IV.......... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..................................................................... 158 .....2 Magický n-uholník ..... 133 11..................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...........................2........ 139 12.............................................................................................2 Vymedzenie environmentálnej politiky .................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .....1.....................................1 Životné prostredie a ekológia ..................................................................................1. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ..................4 III................ 151 13.......1..............1 Východiskový stav (do roku 1989) .............. 132 11......... 130 11.....Hospodárska politika 10................................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .......................... 137 12........................................................................................... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)........................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ......1 Tempo ekonomického rastu ..... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)................ 152 13......... 139 12.......1........ 132 11............3 II...1.................4 Rating ......2.......1...................................................................................................

040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. PhD. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing.

spoločnosti a štátu. ktoré súvisia tak s tvorbou. napríklad kultúrou. 10 . vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. t. P. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Predstavuje súhrn cieľov.Hospodárska politika 1. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. to znamená na konečné použitie.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť.j. históriou vývoja. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. nástrojov. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. Je pochopiteľné. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. náboženstvom a pod. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. 1.

ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. jeho organizácia a chod. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. kritériá. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. sa 11 . ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. obchodnú. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. investičnú a ďalšie. V rámci politiky. menovú. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. priemyselnú. regionálnu. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. stabilizačnú. subjekty. štruktúrnu. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. sociálnu. nástroje a ciele pôsobenia. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. politické a aj právne. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. Každá čiastková politika má vlastné metódy. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. ciele a nástroje. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Je preto vedou prierezovou. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti.: fiškálnu. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. postupoch a inštitúciách. vonkajšiu obchodnú. dôchodkovú. poľnohospodársku. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. napr. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. spôsoboch.

. 1. s. princípy. Prostriedkom politiky je politická moc. ktoré obsahujú ekonomické. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. 1. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. 12 . Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. opatrenia a koncepcie. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. M. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. A.: Hospodářská politika. – 3. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. 13) Na Obr.

Patria sem veľké podniky.). Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. menových agregátov. odbory. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. súdne inštitúcie. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. funkciami a cieľmi. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. resp. politické strany. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. na jej realizácii a kontrole. výskumné. daňová sústava a pod. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. ale aj masmédia. úrokových sadieb.Hospodárska politika 1. ale majú priamy alebo 13 . Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. centrálna banka a ďalši inštitúcie. vedecké inštitúcie. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. vláda. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. vykonávať ich a aj ich presadzovať. podmienok podnikania. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. inštitúcie protivážnych síl. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Štát. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. ako nositeľ hospodárskej politiky.

Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Cieľ je normou určitého chceného stavu. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. blahobyt a bezpečnosť. ktorí majú rozličné ciele. Sloboda sa chápe ako stav.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. ktoré majú byť naplnené. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Nesmie obmedzovať slobodu iných. ktoré považujú za dôležité. nadnárodné organizácie. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 .3. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. 1. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. resp. politických strán. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Kategória ekonomickej slobody znamená. hlavne hospodárske zväzy. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. je nevyhnutné. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. udržanie demokracie. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. 1. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. istotu. pokrok.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu.

2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. ale hlavne v ústavách. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Optimálny alebo primeraný rast 15 . alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. s. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. A. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Lorenzovej krivky. M. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. 1. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu.2. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. ktorú charakterizuje Obr. „zrýchlenie rastu“.Hospodárska politika najčastejšie chápe. a spája sa s ním. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. – ŽÁK. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. distribučnej spravodlivosti. zloženia vlády. problematika rozdeľovania dôchodkov. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. len o zameraní trendu. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. 1. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom.: Hospodářská politika. 92) Hospodársky rast. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. tradičné ciele. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú.

rovnováhu cien a stability meny. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. 1. 16 . období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. získavajú na svojej dôležitosti.: Hospodářská politika. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. 155) Obr. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. T. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ktoré v súčasnosti. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. resp. s. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. Nízka miera nezamestnanosti. 1. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ktoré týmito vrcholmi sú.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu.

4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. vzťah konfliktnosti. meniť a kontrolovať. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. expanzívne. liberálne. vzťah neutrality. bežné. napr. vzťah komplementarity. konkrétne danom období. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. 17 . Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné.Hospodárska politika 1. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. systémové. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. vzťah identity. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu.3. nepriame. (napr. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. regulačné. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. ktoré medzi cieľmi existujú. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. protekcionistické. • • 1. napr. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. reštriktívne. navzájom sa posilňujú. − spôsobu aplikácie. resp. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. dopĺňajú sa. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele.2 Racionalita cieľov. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Phillipsová krivka). Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie.

možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. základné a odvodené. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov.j. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. odvetvové. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. od predpokladanej reakcie. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. výmeny alebo spotreby. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ďalej z cieľového stavu. medzinárodné. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. nástroje a ciele. priame a nepriame. lokálne. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. rozmeru použitia zvolených nástrojov. ktoré nastali v hospodárstve. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. dovozná prirážka. t. všeobecné a špecifické. ktorý sa má dosiahnuť. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem.Hospodárska politika − časovej. rezortné. krátkodobé. ale aj od postojov ekonomických subjektov. a nakoniec aj organizačných. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. obmedzujúce. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. 18 . ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. menia len veličiny. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. zmena colnej tarify). zabraňujúce. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. priestorovej. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. sektorové. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). atď. Nástroje. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. rozdeľovania. požiadaviek. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. sankčné.

za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. resp. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. 19 . systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. stred a ľavica. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. systémovo podporujúce opatrenia. Vzťah nástroj. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Ak tomu tak nie je.Hospodárska politika 1. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Za základné formy sú považované pravica. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systémovo zodpovedajúce opatrenia. časové obdobie. 1. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný.

Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú).Hospodárska politika 1. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Problémom je. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku.6. akokoľvek spontánne vzniknutý. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. výkonnú a súdnu. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. štruktúrnu politiku. Hospodársky systém. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. zvykové správanie sa. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. administratíva. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. ako sú vžité konvencie.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. normy konania. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú.6. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. právo. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. sociálnu politiku. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. deľby moci na zákonodarnú. 1.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. menovú (monetárnu).: politiku ochrany hospodárskej súťaže. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. napodobňovanie či vytváranie precedensov.

ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. regulácia cien miezd. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. ďalej prešetrenie. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. 21 . Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. a navyše. ktorým by sa sama nepohybovala. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. prípadne strednom časovom horizonte. 1. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. že sa obhajuje existencia tzv. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. pri drogách a pod. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. sústavných rozpočtových deficitov.6.). Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ale sú to stanovenia zásad. obmedzenie v rozhodovaní napr. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. − obmedzovať dvojité zdanenie. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky.

demokracia a politický pluralizmus. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. ako zvláštna skupina. 1. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. priame a tajné voľby. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. ale aj cenovú hladinu a iné. konkurencieschopnosť krajiny. sa podieľa na realizácii rozhodovania. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Slobodné. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. zúčastnené 22 . čím automaticky koordinuje ich činnosť. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Znamená to. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Každá krajina. je jej umožnená. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. ktoré z členstva vyplývajú. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. existencia byrokracie. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. chrániť spotrebiteľov na trhu. Byrokracia. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Napríklad krajiny. Byrokracia je systém. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. pri nedostatočnej kontrole. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. Veľké záujmové skupiny.

8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. V podstate ide o to. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Znamená to. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. 23 . dominancia praktickej hospodárskej politiky. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. ktoré sú k dispozícii a pod. Nevyužitie politického kapitálu. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. nedostatok informácií pre rozhodovanie. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. že novozvolené vlády (najmä tie. 1. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva.j. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. skutočnosť. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. majú veľkú dôveru ľudí. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1.

Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. implementácia a kontrola. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. V druhej fáze. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Ide o zistenie toho. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ale môže mať aj charakter administratívny. fáze prognózy – plánovania. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Kontrolou. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. ako aj časových oneskorení. určitej normy. rozhodovanie. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. 1. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.Hospodárska politika 1. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. 24 . prognóza – plánovanie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz.4. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. resp. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. ktoré by mali byť známe verejnosti.

analýzou rovnováhy. hospodárske aj vedecko-technické). Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. o ktoré má vláda záujem. analýzou vonkajších vzťahov. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov).: Teória a prax hospodárskej politiky. a kol.9. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. P. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. poznávacie 3. životného štýlu obyvateľstva. 1.. 1. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). politické sociálne. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. demografické. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. rozhodnutia 4. resp.. analýza 2. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 .1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie.implementácia 5.kontrola Časové oneskorenia 1. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. hodnotového systému obyvateľstva).Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. efektívnosti národohospodárskych procesov. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. (2007) s. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. administratívne 4. 2. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). 5.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. na znalostiach a intuícii odborníkov. analýzou spotreby. prognóza – plánovanie 3. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov.

3. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Aktivity 1. 2. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.

v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Neznamená to však. rokoch 20. svetovej vojne. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Tým. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky.1. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. ale najmä klasickej ekonomickej školy.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Až Veľká svetová hospodárska kríza. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. neúrode alebo vojnám. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. Hospodárske krízy. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. hospodárska politika je vednou disciplínou. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. ktoré by jej vznik neovplyvnili. dopyt ako taký. storočia. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. čo je potrebné pre trhový systém. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. udržiavať spravodlivosť. Jedným z podstatných momentov. ako napr. formovala v podstate až po 2. v 30. že jediné.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Mnohé argumenty boli skôr proti. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Pre klasikov platilo. 2.Hospodárska politika 2. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. budovať a udržiavať také verejné zariadenia.

zavádzali niektoré formy plánovania. M. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom.1. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. začiatkom 30. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. stanovovali minimálne mzdy. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. rokov 20. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. M. Keynesa. 2. regulovali konkurenciu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. rozsah výroby. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. − potvrdil sa poznatok. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. ceny. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. J. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. ktorá priniesla zmeny v tom.Hospodárska politika New Deal. do ktorých predtým nezasahoval. storočia vznikla v USA prvá. 28 . avšak ešte neucelená. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. maximálny počet pracovných hodín atď. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. storočia. uvažovalo sa s tým. intervencionistická koncepcia New Deal. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. New Deal nebol ucelenou koncepciou. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J.

aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. štát blahobytu. zamestnaneckých zákonov. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. 29 . neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Hospodársku politiku. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií.. jeho výšky a štruktúry. rokoch prostredníctvom „New Economics“. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. rokoch bola realizovaná tzv. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. spotreby. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. rokoch minulého storočia. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. investícií. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). úspor. politikou „Stop and go“ a v 60. efektívnej miere. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. daní. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. ekonomiku v stagnácii. bankovej politiky štátu. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. že teória. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov.1. atď. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. Po 2.. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. akceptuje systémové opatrenia. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. potvrdilo sa. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. V 50.j. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. atď. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Kanady a Veľkej Británie. 2. neoklasická syntéza. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo.

daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. najmä Švédsko. krajine. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus.60.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. 2. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. spotrebiteľov. tretej cesty. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Holandsku a Japonsku. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. o vývoji cien.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. že každý občan má právo na dôstojný život. konkurencie. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . 30 . vykonávacieho plánu. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Je to snaha o nájdenie tzv. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. storočia. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. ktorá má zabezpečovať životný štandard. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. ako aj na strane súkromného sektora. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. ktorý verejne vyhlási. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. zástupcov výskumu. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. rokoch vo Francúzsku. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. rokoch 20. 2. tzv.1.1. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. . Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. rokov 20. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Vychádza z toho. teda právo na prácu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia.

Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. množstvo peňazí v ekonomike. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. ekonómiou strany ponuky. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. teóriou racionálnych očakávaní. Friedman. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Podľa tejto rovnice. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. že najdokonalejší nástroj. Za predpokladu. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite.

M. ktorá sa sformovala koncom 70. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. 20 2. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. M. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Buchananom. ako aj súkromných subjektov. rokov 20. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.1. s. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá.Hospodárska politika produktu. 2. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia.: Hospodářská politika. I. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. – Žák. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. ktorý bol presvedčený o tom. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Ekonomickým smerom. Tab. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. že ak poklesnú dane.1 Porovnanie keynesiánstva. Laffer. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky.

2. trhu a svetových peňazí. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. prístupu k progresívnym technológiám. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. a mnohé iné. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Medzinárodný menový fond. svetového obchodu. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Tab. 33 . formulácie cieľov transformácie a 3.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Medzinárodná organizácia práce. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Koordinácia svetovej. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Medzinárodná finančná spoločnosť. 2. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. analýzy východiskového stavu ekonomík. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností.

Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . harmonický. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. 108 a 109 a Vincur 2. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Liberálny – trhový postoj je ten. myšlienkové a ideologické korene. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. liberálny a 2.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. ktorá má väčšinou špecifické filozofické.Hospodárska politika Tab. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Intervencionistický postoj je ten. 2. intervencionistický. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št.

obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. vyrovnaný štátny rozpočet. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. pružnosť. vytvárania konkurencie. Každý hospodársky subjekt tým. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. rokov 20. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. storočia. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. ktoré sa uplatňujú od 70. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. 2. povzbudzuje podnikavosť. rokov 20. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. že sleduje vlastné záujmy. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70.2. rozvíjania verejnoprospešných aktivít.2. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. vyrieši hlavné otázky čo. ako a pre koho vyrábať. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. čo má za dôsledok vznik 35 . Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Dominuje názor. ktorá je podriadenou politikou. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. uspokojuje aj potreby iných. že trh sám. Existencia monopolov. 2. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. storočia. individuálny výkon a slobodu. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. ako aj intervencionistických koncepcií.

2.) Obr. M. Obr. – ŽÁK. 2. s. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. 108) 36 . A.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. francúzsky model a pod.: Hospodářská politika.

Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 188) Aktivity 1.). 37 .2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.2. fyziokratizme a klasickej ekonómii.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.: Hospodářská politika.. 2. s. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. monetarizme.2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.. T. 2.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr.Hospodárska politika 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. 3. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. resp. Stabilita je vlastnosť. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. nerovnováhy v ekonomike. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. ktorá je charakteristická pre systém. 1. Charakterizovať stabilizačnú politiku. 3. ktorý je schopný účinne. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. 39 .

1. ako aj cyklické výkyvy. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. A.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . šoky alebo poruchy náhodné. 3. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. 137) 3. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. – ŽÁK. napríklad podľa toho. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. Tak štruktúrne. K .1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.: Hospodářská politika. či ide o impulzy. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. 40 . jednorazové alebo sústavné. 3. s. M. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.

miera nezamestnanosti. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.2. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. spravidla trvá 4 roky. − súčasné. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. s. na rozdiel od ekonomického. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. a pod. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ceny výrobkov. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. ako aj jej budúci vývoj. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. M. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. A. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. Dĺžka politického cyklu. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. miera zamestnanosti. počty vydaných stavebných povolení a pod. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr.: Hospodářská politika. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. 3.). – ŽÁK.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. 121) 41 . popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3.) − oneskorené. je vopred známa. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy.

42 . ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. resp. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. ktoré vláda používa. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. čo znamená tak pozitívne. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. aké poruchy v ekonomike existujú. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. neustále menia. 3. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. 3. Dôležité je zistiť. ale aj celosvetová ekonomika. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. eliminovať. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. .Hospodárska politika Graf. ako nástroja hospodárskej politiky. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky.3. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. vysoká miera zamestnanosti. resp. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad.3. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Mnoho nástrojov. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. V tomto smere je potrebné pripomenúť.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé.

množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. M. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. rast HDP. M. − dôchodková politika. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. ktorá je formou protiinflačnej politiky. 3. AD. menovej. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. ako považujú ekonomický systém za stabilný. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. AS. napr. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. 3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.3. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. úroková miera. podpory spotreby znižovaním daní. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.Hospodárska politika 3. − menová politika. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. že každý nástroj má svoj časový priestor. J. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov.3. − vonkajšia hospodárska politika.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho.

makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. 3. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. ako to zobrazuje Graf 3.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu.j. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú.4. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. s. M. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.1. t. 3. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. Tab. inflačná medzera. V prípade. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. vytvára sa tzv. – ŽÁK. vytvára sa tzv. A. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. deflačná medzera.: Hospodářská politika. 44 . Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele.

Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. nízkym deficitom ŠR. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Východisková úroveň rozvoja.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. čo znamená. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. 45 . 3. Snahou tejto koncepcie je to. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo.5. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.

v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny).5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. čo je predpokladom budúceho rastu.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ekonomickom raste. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. zamestnanosti a nezamestnanosti. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. 2. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. 46 . Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Aktivity 1. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. 3. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok.

Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. 47 . Napriek tomu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku.Hospodárska politika 4. 4. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu.

− zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. nezamestnanosť. ide o cielené opatrenie. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − dotácie bytovému hospodárstvu.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. čím napomáha menovej stabilite. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. infláciu. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. aby sa presadzovala efektívnosť. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. opatrenia. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav.Hospodárska politika 4. 4. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. rentabilita. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . − poistenie v nezamestnanosti. vonkajšie ekonomické vzťahy). že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ktoré majú proticyklický charakter. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. znižovanie nákladov a hospodárnosť. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia.

Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. e= 1 1 − MPC 49 . Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. čím sa im znižuje disponibilný príjem. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. keď príjmy klesajú. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. rastie aj úroveň zdanenia. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. čo zníži ich celkový dopyt. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. dôchodky sú v nižších pásmach.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. ktoré domácnosti neusporia. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. V konjunktúre. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy.3. teda od množstva finančných prostriedkov. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. ale len nominálne. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. čím sa znižuje úroveň zdanenia. 4. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. V recesii. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. ale trvá aj v ďalšom období. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu.

a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. ale aj úspory a investície. Ak vláda zníži dane.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. ale aj na strane agregátnej ponuky.3. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. zvyšuje tým množstvo peňazí. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.Hospodárska politika 4. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.3. Zníženie daní spôsobí. 4. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj.3. 4. je vhodnejšie. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Tento vplyv 50 . Vzhľadom na to. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Výsledkom je. V ekonomike tak vzrastie spotreba. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Ak vláda zvýši dane. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená.

1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. (2007) s. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. P. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. hlavne pri zmenách daní. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 4. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. investícií a transferových platieb obyvateľstvu.4. 4. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. 4. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Podľa toho. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu.1. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. 4.: Teória a prax hospodárskej politiky. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. a kol. 51 . že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. čisté dane.

čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. 4. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.1 vľavo). bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. ktoré sa použijú 52 . že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. resp. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.2. aktivizuje voľné zdroje. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.1 vpravo).Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.2. Vzhľadom na to. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.

čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. a to v jej raste. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Ak uvažujeme s tým. bezpečnosť a iné. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. napr. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. 4.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. zrušenie dotácii.4. 53 . reštriktívnu fiškálnu politiku. prípadne znížiť rozpočtový deficit. 4. obmedzenie výdavkov na obranu. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. realizuje fiškálnu reštrikciu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. resp. ale posunie sa do bodu E2.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.

Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. dochádza k dezinflácii. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. iba ho rozdeľuje – redistribuje. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. ako aj na strane príjmov. nastáva pokles cenovej hladiny.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. 54 . V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. resp. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. ani nespotrebúva národný dôchodok. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. 4. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. resp. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. dávok. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Štátny rozpočet nevytára. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. ciel a poplatkov. pomocou zákonných noriem.3. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.

napr. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. celkový hospodársky pokles. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Táto definícia však nie je presná. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý.5. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. pri peňažnom krytí potom k inflácii. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. napr. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. v dôsledku zníženia daní. za inak nezmenených podmienok. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. vládny populizmus a iné. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Fiškálna expanzia realizovaná. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. musí nutne viesť. 55 . prírodné katastrofy. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. prílišná expanzívna politika. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. na strane výdavkov. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. 4. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. ale z dlhodobého je záporný. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. bez ohľadu na to. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu.

Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. prípadne sa zvýši len nepatrne.4. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. ako sú napr.5. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. 4. Zvyšuje sa tak monetárna báza. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. 56 . Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Vedie k mnohým problémom. ktorá je často vládami realizovaná. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. ale je to málo častý prípad.Hospodárska politika 4. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu.

4 Daňová reforma 4. kedy si ekonómovia uvedomia. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. 57 .7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. kedy si vláda uvedomí. Vo všeobecnosti možno povedať. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. Existuje určité časové obdobie. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. že nastala.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. inou sú možné politické nezhody v krajine.7. 4. ktorý trvá medzi tým.

Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. zvyčajne až po voľbách. 4. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. keď sa blížia voľby.Hospodárska politika 4. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Po určitom čase. 4. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to.7. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. dochádza k tomu. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. čo spôsobí. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. že stúpne dopyt po domácej mene. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. 58 . V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. Ak centrálna banka. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. že expanzívna fiškálna politika. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií.7. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. aby prilákali hlasy voličov v období. resp.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom.7.

Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Aktivity 1. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou.7. ak je zabezpečovaný importom. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Problém vzniká vtedy.Hospodárska politika 4. 3. Dostupné na internete. ktorý. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ktorý chcete riešiť. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. Povinné zadanie č. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Ak rastú vládne výdavky. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. 59 . aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. a tiež to. Stanovte problém ekonomiky. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. 2.

1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. ktoré je determinované jej postavením. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. funkciami a cieľmi. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. ktorým je centrálna banka. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. 5. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou.Hospodárska politika 5. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. 60 . Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. nástrojov a inštitúcií. ktoré sú jej nositeľmi. vzťahov. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Je spojená s pojmom peniaze. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.

Hospodárska politika 5. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. podpora rastu zamestnanosti. platobná bilancia. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. napr. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. resp. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. stabilizácia finančných trhov. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. úrokových sadzieb a pod. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. dopyt a ponuka peňazí. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. menový kurz. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. rovnováha platobnej bilancie.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. hospodárskeho rastu. 5. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny.2. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike).2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. menového kurzu. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Zmena peňažnej 61 . druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov.

Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. že ho dosiahne. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Začiatkom 90. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. ale neovplyvňuje ju priamo. 62 . Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Nevýhodou je predovšetkým to. tiež podstatným dôvodom. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. tych rokov 20. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Výhodou cieľovania inflácie je. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. repo sadzieb). ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Ide o stratégiu boja s infláciou. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom.

podľa intenzity na operatívne.: Hospodářská politika. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. napr. ekonomické. 5. M.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. s. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. bežné. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. priame a nepriame.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. 47) 5. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. permanentné a občasné. I. – ŽÁK. 63 . Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie.

1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. ako priamy nástroj menovej politiky. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. výzvy a gentlemanské dohody. Používajú sa výnimočne. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. či objem poskytovaných úverov. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. úrokové limity. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Odporúčania 64 . ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov.Hospodárska politika 5. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Medzibankové odporúčania. by táto sadzba mala klesať. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. úverové limity. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike.3.

Priame operácie na voľnom trhu. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. diskontné nástroje. pokles inflácie. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. znížia ponuku úverov. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Jednotlivé banky si napriek tomu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike.3. 5. REPO operácie a switch operácie. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. znížia tak svoje úverové kapacity. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. prečo sú pomerne často využívané. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. čiže množstvo peňazí v obehu. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. pokles zamestnanosti. 65 .

V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. reeskontné úvery a lombardné úvery. 66 . ktorá má problémy s likviditou. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. limit objemu úveru. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Členíme ich na bežné. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Lombardné úvery sú krátkodobé. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu.

čo 67 . Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. základná úroková miera.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Domáca mena sa začne znehodnocovať. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. pokles zamestnanosti. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. resp. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. rast zamestnanosti. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. pokles miery inflácie. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. pokles zamestnanosti. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Priame kurzové intervencie znamenajú. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Lombardná sadzba je najvyššia. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. čím sa zníži ponuka úverov. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. čo je prvok nepriamych nástrojov. rast miery inflácie. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy.

ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. 5.3. 68 . diskontné nástroje. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. odporúčania a gentlemanské dohody. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. odporúčania a gentlemanské dohody. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. bez ich reálnej zmeny. resp. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. výzvy. na ktoré sa vzťahujú. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Všeobecne sú na ústupe. Konverzie predstavujú promptný. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. intervencie na devízovom trhu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu.

teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.4 Typy menovej politiky Menová politika.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita finančných trhov. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. obdobne ako politika fiškálna.1. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.4. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. 5. stabilita úrokových sadzieb. podpora zamestnanosti. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.2.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. stabilita menového kurzu domácej meny. 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.

Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Centrálna banka 70 .3. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Graf 5.

čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. znižuje úrokovú mieru. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. klesá výmenný kurz peňazí. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Vzhľadom na to. ak uvažujeme s tým. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. ale posunie sa do bodu E2. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Ak je ekonomika prehriata. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Zároveň. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. rastie zamestnanosť. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. rastie agregátny dopyt. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. prudko rastie cenová hladina. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. a to v jej raste. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Multiplikátory. 71 . Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. resp. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Zvyšuje sa export. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. ktorá zvyšuje ponuku peňazí.

5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.4.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). realizuje menovú reštrikciu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. resp. reštriktívnu menovú politiku. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.6.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.

Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. dochádza k dezinflácii. nastáva pokles cenovej hladiny. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu.j. 73 . resp. t. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.4. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. 5. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.

49) 74 . vládne výdavky 4. transfery 5. I.: Hospodářská politika. – ŽÁK. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. regulácia peňažnej základne 2. Vľavo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. s.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. M. Dôležitý prvok. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. 5.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. 5. dane Agregátne výdavky Obr. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.

menová politika nemá žiadny vplyv. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Ide o dva extrémne prípady. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Sleduje základný cieľ. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Z vyššie uvedeného vyplýva. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Môžu byť obe expanzívne. 75 . ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. zlepšení sociálneho zabezpečenia. ale iba na pohyb úrokovej miery. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Vzhľadom na to. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Klasický prípad nastáva. na základe využívania peňažných vzťahov. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. vládnych investíciách a pod. 5. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Pasca likvidity nastáva. že oba nástroje pôsobia inými cestami. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. ale iba na pohyb úrokovej miery. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov.5. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Vzhľadom na to.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. s. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. A. M. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. 79 . predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. štátne úvery na vývoz. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. – ŽÁK. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy.: Hospodářská politika. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. napr. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. resp. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. 6.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr.

účtovníctvo. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. financie. doprava a skladovanie. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. reštaurácie). nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. vojenské. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. Svetovou bankou a regionálnymi bankami.j. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. 80 . Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. oficiálne a ostatné súkromné služby. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. hotely. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. bankovníctvo. právne služby). zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. neviditeľnom exporte. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. opravy. nákup podnikov v zahraničí. rastie podiel spracovateľského priemyslu. sociálne (napr. v tzv. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. strojov a zariadení a pod.1. ich výstavba alebo rozširovanie. mobility kapitálu. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. t. výrobné (napr. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. poštové služby) a osobné (napr.Hospodárska politika 6. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. zdravotníctvo. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. komunikácia. Neekonomickými príčinami sú politické. poisťovníctvo.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. veľkoobchod a maloobchod). cestovanie. školstvo. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva.

devízové reštrikcie. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. prechádzajú platobnou bilanciou. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. V závislosti na tom. predajom patentov a licencií. ktoré majú podobu peňažných. vydávanie licencií. 6. či pôsobí plošne alebo selektívne. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Je teda evidentné. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. že znižuje náklady. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). colné kontingenty. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to.2.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. 6.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. obchodná vojna. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Vonkajšie hospodárske vzťahy. embargo.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. colný sadzobník a colné konanie.

Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. hygienické a ekologické prekážky. poklesne celková ponuka produktu. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. ktoré zakazuje dovoz. štátne intervencie v oblasti dopravy. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. 82 . Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. ako je v zmluve dohodnuté. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. dopravné a administratívne poplatky. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. daňové prekážky. úverovanie vývozu. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Obchodná vojna je stav. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. do ktorého má byť tovar dovezený. administratívno-technické prekážky. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Patria sem najmä fiškálne dane. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. nastane rast cien produktu. že menové kurzy sú pevné. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. menový dumping. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Za predpokladu. zvýši sa zamestnanosť. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. štátne záruky na úver. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod.Hospodárska politika dovozu. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát.

dodnes existujúce. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. dopravy. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). na základe ktorej vznikol tzv. ktoré používajú clearing. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. dohoda o colnej únii.2.Hospodárska politika 6. obchodné dohody. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. pracovných síl. 83 . že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. platobné dohody. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. platobného styku. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. upravujú pohyb kapitálu. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. dohoda o pásme voľného obchodu. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými.

či vo vykazovanom období prebehla aj platba). Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. bez ohľadu na to. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. cestovný ruch. − zásada parity.). K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. debetné operácie dopyt po devízach. − zásada reciprocity. resp. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. bilanciu služieb (dopravné. skladovanie. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. úroky.. spoje. zamestnanosť.. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. podľa účelu ich využitia. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. poistenie. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. tlakov. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. poplatky za poskytnutie práv. bilanciu dôchodkov (zisky. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. 6. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). hlavne krátkodobo. úrokovú mieru a devízový kurz. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. 84 . na horizontálne a vertikálne členenie položiek. bilanciu portfóliových investícií. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. cenovú hladinu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. že platobná bilancia umožňuje predvídať.

čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. ktorý uplatňuje väčšina krajín. kedy centrálna banka nezasahuje. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. napr. 6. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu.: Hospodářská politika. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. M.4 Devízový kurz Nástrojom. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Devízový kurz je zložitá menová veličina. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. kým má potrebné rezervy. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. 6. sociálnych a politických podmienkach. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. 85 . Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene.Hospodárska politika Tab. ekonomických. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. devalvuje domácu menu. s. Z historického obdobia sú známe napr.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. čo znamená. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. – ŽÁK. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. A. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. V prípade riadeného floatingu. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená.

storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. pružné ceny (aj krátkodobé). platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôchodkový. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. ale so zmenou úrovne dôchodku. pri ktorých fungujú. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. stabilná úroková miera a nulové úspory. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. dôjde k jeho poklesu. Nie je spojený so zmenou cien.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Prvýkrát s ním prišiel D. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. dôjde k poklesu čistého exportu. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.Hospodárska politika 6. dôjde tiež k jeho zníženiu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). ktoré viac. 6. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Hume v 18. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. pevné ceny. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Pri deficite obchodnej bilancie. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. že import je závislý na úrovni dôchodku. Za existencie predpokladu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. dôjde teda k rastu 86 . vplyv bude len na obchodnú bilanciu.5. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu.

keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Budeme vychádzať z toho. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. keď sa ekonomika nachádza v recesii. zníži sa 87 . V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Ak za jediný faktor.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Za predpokladu. Vyvolá to rast úrokovej miery. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Export zlacnie a porastie. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. čo by malo znamenať. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. 6. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie.5. Klesne tak aj agregátny dopyt.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. prípadne dlhodobej spotreby. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Výsledné efekty budú dva: 1. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. dôchodok a import. 2. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií.

Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. že sa bude vyrovnávať. Aj tento fakt prispel k tomu. bude intervenovať na devízových trhoch. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá stimuluje prílev kapitálu. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Z krajiny začne odtekať kapitál. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. V systéme pevných kurzov. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. môže to 88 . bude predávať zahraničnú menu. ktorá predstavuje „lokomotívu“. že deficity. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. čím sa zvýši peňažná ponuka. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. Bude nakupovať cudziu menu. celková platobná bilancia bude prebytková. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. v akej v krajine vzrastie národný produkt. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. 6. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. 6. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu.6.

Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.6. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. 89 . Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.1 Teoréma lokomotívy 6.1.

5.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.2. Aktivity 4. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 90 . Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. To. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.

inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. 7. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. resp. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Je preto dôležité. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. investícií. relatívne samostatnými časťami. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Charakterizovať štruktúrnu politiku. výkonová alebo spotrebná skladba. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. úspor. exportu či importu na hrubom domácom produkte. 91 . 7. podiel spotreby. napr. že je vnímaná ako zdrojová.1. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu.Hospodárska politika 7. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. výrobná.

aby vláda sledovala a skúmala. sekundárny. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Je dôležité vedieť. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. právnej formy či vlastníctva. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Hľadísk členenia je omnoho viac.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. napríklad podľa pohlavia či veku. Je preto dôležité. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike.1. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. ktoré regióny sú menej rozvinuté. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. faktoroch. skupiny výrobkov. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. aby sa napĺňali vytýčené ciele. medzi ich vzťahmi a väzbami. − ekonomických subjektov. 7. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. skupiny nástrojov. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). výrobné odbory. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. že štruktúra ekonomiky je dynamická. kvartérny. odvetvia. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Vzhľadom na to. resp. pododvetvia. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. služby. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Môžu vznikať aj na oboch 92 . − štruktúry obyvateľstva. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. terciárny. ich lokalizácia a ich determinanty. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra.

Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Keby to tak nebolo. 7. nedokonalosti a bariéry.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. vrátane ich podmienok. V tomto smere môžeme 93 . permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. zmeny cien na svetových trhoch. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. ekonomika by stagnovala. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. zmeny konkurenčného prostredia. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení.Hospodárska politika stranách zároveň. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. interdependentný vzťah. či zmeny výmenného kurzu a iné. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. dostala by sa do stavu ustrnutia. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva.1. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. inovácie výroby. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov.

aktivít. Mala by utvárať takú sektorovú. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. ktoré sú zamerané na formovanie. informatizácia spoločnosti. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. odvetvovú. 7. neperspektívnymi odvetviami. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ktorá musí zvažovať. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. proexportná politika.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. svetovej vojny. ochrany životného prostredia. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. podmienky pre transfer technológií. regionálnu a iné štruktúry. technologickej a inovačnej politiky. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. nástrojov a opatrení. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. 94 . ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. priame zahraničné investície. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odvetvovej politiky.

čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. energetickú a investične náročnú produkciu. 7. alebo odklad splatnosti daní. rozsah finančných zdrojov v obehu. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. ktorými môžu byť napr. na financovanie významných investičných akcií. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. mimocolné bariéry). zmena rozsahu odvodu daní. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast.3. neefektívne.Hospodárska politika 7. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. stabilitu ekonomiky. 95 . vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. Zásadné. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. úverová a úroková politika). modernizovať technologické procesy. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. materiálovú. kvóty. fond na podporu štruktúrnych zmien. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. ale tiež utlmovať neperspektívne. vývozné dotácie. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. limity. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. úverová a úroková politika. Sú vzájomne interdependentné.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov.3. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. napríklad zmena spôsobu zdaňovania.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. čo znamená znižovať surovinovú. 7. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. subvencie. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. vedy a výskumu. aby musel zasahovať štát. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. a 80. technológiám.4.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. − reaktívnej. a faktorovo orientovanej. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. resp. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. malého a stredného podnikania. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. 7. − defenzívnej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ktorá je cieľovo zameraná. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). narušovala makroekonomickú stabilitu. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. podpora výskumu a vývoja. ktoré majú najlepšie 99 . − akceleračnej. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ťažiskom je podpora investovania. má konštruktívny charakter. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. Na prelome 70. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ako v tradičnom prístupe. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. 7. − dopytovo orientovanej. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. inovácií. rozvoj inovácii a technológii. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien.

Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. investíciách. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej.) v %. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. ktoré sú celosvetovo v útlme. zamestnanosti. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) .Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. x predstavuje údaje o ekonomike. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. s ktorou je ekonomika porovnávaná. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. y predstavuje údaje o ekonomike. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. t0 predstavuje základné obdobie. vývoze atď. ktorá je porovnávaná. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. 7. deceleračnej. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. že nemožno jednoznačne 100 . Z uvedeného vyplýva. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.

Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Je to spôsobené tým. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 3 1. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. ale sledovať aj to.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. 7. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Povinné zadanie č. 101 . ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 2. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť.

že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ako aj pre spotrebiteľov. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . monopol). Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. udeľovanie licencií na určité činnosti. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Je to preto. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. že ekonomické subjekty.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika 8. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. 8. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. čo. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.

s. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ.1. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. M. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. – ŽÁK. ako to ukazuje Obr. Tieto bariéry môžu byť rôzne.: Hospodářská politika. nekalou konkurenciou. 182) poskytovanie 103 . A. 8.

rokoch 20. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. ale z právneho hľadiska. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Nestačí len dokázať. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky.Hospodárska politika 8. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. 104 . hlavne na koncept efektívnosti. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. welfare economics). Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. kedy stačí dokázať. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Ide o tzv. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. (tzv.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Až približne v 50.

kontrola štátnej pomoci. všetky výkony orgánov a inštitúcií. preberanie a zlučovanie firiem.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. • • kontrola koncentrácií. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. 105 . subjektivizmus. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu.Hospodárska politika 8. kartelové dohody. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. fúzie.j. populizmus. korupcia. Základným cieľom politiky je stanoviť.). ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. cenová regulácia a verejná podpora. resp. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. či podporu ekonomického a technického rozvoja. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. ktorí ich znevýhodňujú. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. politické záujmy atď. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. zákonné obmedzenie. permanentné sledovanie trhov a odvetví. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. dovozcov a iných dodávateľov. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. t. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. rozptýlenia. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor.

V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. regionálny a miestny. relevantnom trhu. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). pre ktorý bolo určené.j. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorý predstavuje vecné. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. ktorý sa člení na trh národný. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. 106 . koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. 8. či k nim dochádza na tzv. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.j.j. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. ktorými uspokojuje dané potreby. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. 2. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. s ohľadom na dopravné náklady. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. koncepcia funkčnej totožnosti – t. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický.Hospodárska politika analýza. posudzovanie. do akej môže výrobca. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. nájsť reálne možnosti odbytu. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá.

nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov.5. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Ide o tzv. rozvoj investícií a iné. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. − zlučovanie subjektov. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca.j. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. predajné podmienky. − nekalá súťaž. či už zjavnej (kartel. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. ako ceny.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. 8. kartelové dohody. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. − štátna podpora. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. 107 . Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. objem produkcie a jej rozdelenie. hlavne na strane ponuky.Hospodárska politika 8. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. t. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

nadštandardná doba splatnosti. x) usporiadané podľa veľkosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. klamivé označenie tovarov a služieb. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. resp. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. redistribúcií verejných statkov. napr. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. nebezpečenstvo zámeny. Nekalá súťaž je konanie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. väčšinou obchodnými zákonníkmi. 2. hospodárska diskriminácia. či podpore kultúrneho dedičstva. stupňa koncentrácie (CRx). 8. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. 8. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu.. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. úplatkárstvo a podplácanie. podpore menej rozvinutých regiónov. . stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní.6... pri náhradách živelných pohrôm. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. daňových úľav. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. kapitálových investícií na účet štátu. 111 . ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.

6. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. 2. 8. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu..6. .Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . čím menšia bude hodnota η . 8. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. Larnerov index je mierou skutočného. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. 112 . ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. x) usporiadané podľa veľkosti.. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.

rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Každá krajina používa taký systém tejto politiky.Hospodárska politika 8. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Aktivita 1. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. 113 . ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže.

politikou trhu práce a inými. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). najmä so sociálnou politikou. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. 9.Hospodárska politika 9. firma alebo celá ekonomika. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. úsporné vklady. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Bohatstvo. daňovou politikou. firme alebo štátu. 114 . Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. ktorý je výnosom z bohatstva. Dôchodok je toková veličina.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. Príjem je tiež toková veličina. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). mzdovou politikou. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. dôchodku a príjem. Charakterizovať tieto politiky. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.

Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Giniho koeficient. ide hlavne o nezamestnaných. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. Z individuálneho pohľadu. 115 . že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. tehotné ženy. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. zdravotne postihnutých a chorých. nerovnováhy a trhové zlyhania. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. starých. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. potrebuje poznať odpoveď na to. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. 9. To. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Robin Hood index a index chudoby. deti a mládež. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva.

V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y.2. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 .Hospodárska politika 9.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. by body ležali na diagonále. je to skutočná Lorenzová krivka.1. ktorá sa odkláňa od diagonály. A naopak. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Na rozdiel od dôchodkov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Čím je stupeň nerovnosti nižší. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. a tak vzniká krivka.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem.

⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. . Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. ak sa blíži k 1. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Čím viac sa blíži k 0. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Používanie indexu preto spôsobuje. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. 9. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. hovoríme o absolútnej nerovnosti. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby.. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie.2. Neprihliada však na skutočnosť.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Cieľom 117 . pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient.. ktorá je tesne pod hranicou chudoby.. Hovorí o tom. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. aby mal každý rovnako vysoký príjem. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . 2. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. 9. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.. tým je diferenciácia väčšia. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Môže nastať situácia. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou.

kde odvody majú charakter daní.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. ale len do určitého bodu. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. právo na štrajk. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. postup zamestnanca v prípade choroby. minimálnu mzdu a iné. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. ziskov. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. daní. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. alebo dávky. miezd. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . hlavne starobné a invalidné dôchodky. nárok na dovolenku. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Otázkou však ostáva. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. kde leží tento „bod zlomu“. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Tá poukazuje na skutočnosť. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. nemocenským. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. pričom štát zákonmi upravuje. zákonnej dĺžky pracovnej doby. parafiskálne systémy. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. potom začínajú klesať. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní.

ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. sa stávajú atraktívnejšími. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. poľnohospodárske produkty). Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. ako aj veľká rovnosť. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. kde sa vyrábajú tovary. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. elektrická energia. ktorých produkcia nemá regulované ceny. plyn. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Veľká nerovnosť. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. 119 . 9. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. dochádza k substitúcií ponuky. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Klesá objem investícií do odvetví. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. V odvetviach. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. lieky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Lacnejší tovar nahrádza drahší. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky.2. cestové.

Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. 370) 120 . Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. 2. T. zníženie agregátneho dopytu. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. mobility na trhu práce a pod.: Hospodářská politika. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. s. T.3.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Môže mať za následok napr. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. 1. s.: Hospodářská politika. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.

Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. 122 . ale tiež spoločnosť ako celok. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. ale tiež spoločnosť ako celok. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. republikánske. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Vychádza z názoru. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy.Hospodárska politika 10. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. kolektívne vyjednávanie a pod. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. tak na pracovnoprávnu ochranu. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. kresťansko-demokratické a liberálne.1.

zdravotnej politike. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. podpory v nezamestnanosti). t. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. ktoré sa snaží koordinovať. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení.1. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. politike bývania. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. vzdelávacej politike. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. a pod. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. zdravotnú politiku. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. politiku zamestnanosti. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Znamená to. 10. vrátane motivácie pracovníkov. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Čím vyspelejšia je spoločnosť.j.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. dôchodkovej politiky. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. aby bola sociálna politika účinná. 123 .1.Hospodárska politika 10. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. bytovú politiku. Vytvára podmienky nato. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. najmä na hospodársku politiku. medzi ktorými sú silné väzby. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. úrokových sadzieb a kurzov. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. hlavne vo svojich aktívnych zložkách.

ktorá vznikne počas života jednotlivca. o koľko sa zaslúžil. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. prerozdeľovacia. choroba). čo v sociálnej politike znamená. Zásluhovosť znamená. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení.1. stimulačná. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. preventívna a homogenizačná. Jej podstatou je zmiernenie. garanciou základných sociálnych istôt. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. ktoré vznikajú ako 124 . Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Spravodlivosť má právny rozmer. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. 10. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). že stimuluje k požadovanému vývoju. participácia a zásluhovosť. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Jej východiskom je. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že každý by mal dostať toľko. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. sociálna solidarita. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Skladá sa z čiastkových princípov. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Tým. súdržnosti a zodpovednosti.Hospodárska politika 10. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. ktorými sú sociálna spravodlivosť.1. rovnosti. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Subsidiarita znamená. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. nezamestnanosť). Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. ako sú princíp výkonový. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. resp. Snahou je predchádzať určitým škodám. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. súladu medzi vstupmi a výstupmi. podpornosť. staroba.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. subsidiarita.

dopravu. minimálnej mzdy. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Štát sleduje. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. sociálna podpora. výkon práva na lekársku starostlivosť. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. aká v pásme sociálneho životného minima. štipendium a podpora vzdelania. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. čo je hranica chudoby. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva.1. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. nemocenských dávok. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. dôchodkového systému. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. 10. výkon práva na vzdelanie.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. zdanenie príjmov a majetku. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. prídavky na deti. príspevkov na bývanie. a iné. podpory v nezamestnanosti. rodičovský príspevok. 125 . či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. hraníc chudoby. materský príspevok. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. čo znamená hranicu biedy. materská a rodičovská dovolenka.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. životného minima a pod. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších.

zamestnanecké zväzy. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. študentom. pre nezamestnaných). politiky v danom čase. rodiny. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. a to hlavne z toho dôvodu. peňažné dávky sociálnej pomoci. ktoré sa používajú najmä v prípade. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. kedy nie je isté. napr.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. mladým. ktoré sú návratné. − vecných dávok. − sociálnych služieb. dobročinné organizácie. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. Jedno z prepojení je v tom. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. určené na vopred vymedzené použitie napr. dávky v nezamestnanosti a iné. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. občania. cirkvi. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. zahŕňajúce všetkých občanov.. vojakom. − úľavy a výhody. zamestnávatelia. orgány tripartity. občianske iniciatívy. čiže existuje nezamestnanosť. − účelové pôžičky. pôžičky na vzdelávanie. poradenstvo (napr. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. odborové zväzy a orgány. zamestnávateľov. dôchodcom. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. resp. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť.. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. ktorým nie sú určené. bývania. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). charitatívne inštitúcie. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. obce. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. kam patrí starostlivosť o starých. barle) a ochranných pracovných pomôcok. sociálneho poistenia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. 126 . pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. peňažná pomoc rodinám s deťmi. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. služby v oblasti zdravia. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. vzdelávania. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. 10. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. sociálne narušených občanov. handicapovaných. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva.

ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ktoré dohodujú podmienky. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Ekonómovia.2. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. starších občanov. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo.Hospodárska politika 10. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. ktoré niekedy vedú k tomu. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. ponukou práce a cenou práce. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ale nielen oni. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. 127 . dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy.2.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. 10. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí.

právo na štrajk a iné. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. tehotenstva. ich orgánov a funkcionárov. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. práv a povinností odborových organizácií.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. na druhej strane. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. subvencovaná zamestnanosť. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. podpora prevádzky pracovných miest. programy zamerané na mladých nezamestnaných. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. postup zamestnancov v prípade choroby. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín.2. podpora nezamestnaných. nárok na dovolenku. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. ako aj územnej mobility pracovnej sily. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. podpora na udržanie pracovných miest. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce.Hospodárska politika 10. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. dĺžka pracovného času. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. podpora vytvárania nových pracovných miest. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. a ktoré. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. starostlivosti o člena domácnosti. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. 128 . umožňovať slobodnú voľbu zamestnania.

5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . 129 . 10. tento koeficient závisí od technologických. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Okunovho zákona. Y predstavuje reálny produkt. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti.2. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.2.Hospodárska politika 10.( Y − Y*) . L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. je schopná pracovať a hľadá si prácu. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . napríklad v tom. že nezahŕňa osoby. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav.100 . L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. ktorá je bez platenej práce.

10. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. ako aj zo sociálneho hľadiska. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. nižšie úspory obyvateľstva. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. že sú nezamestnaní.2. kriminalitu a ďalšie problémy. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktorá znamená. t. tým je nezamestnanosť vyššia. 3. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. dotované rekvalifikačné programy. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Takýmito opatreniami môžu byť napr. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. 2. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. znižovanie daní.j. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. nižšia tvorba produktu. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Aktivity 1.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. 130 . strata dôvery vo vlastné schopnosti. Ďalšou možnosťou. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. ktoré spôsobujú psychické traumy. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. zmeny. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Jej súčasťou je ekológia človeka. 11. ich následky a činitele.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Každá ekonomická činnosť. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. 132 .Hospodárska politika 11. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. klimatické a meteorologické zmeny). slnečné žiarenie. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. vrátane človeka. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. hlavne spojená s výrobou.1. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. 11. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Je to také využívanie fondov prírody. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. produkuje vedľajšie efekty.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

: Hospodářská politika. ktoré v nej prebiehajú.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. np predstavuje netrhovú produkciu. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. nakoľko 136 . s. T. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . pš predstavuje produktivitu škodlivín. Rast voľného času je faktor. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. 11. blízkym – je to produkcia. Ukazovateľ. ktorá neprechádza trhom. rodine. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. vč predstavuje voľný čas. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky.

Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. čo znamená. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. ktorá je ekonomicky efektívna. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. 137 . Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. Tieto náklady súvisia s inováciami. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. znížia sa škody zo znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktoré sa prejavia v cene výrobku. avšak tým. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Metodika tzv. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. 11. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Aktivita 1. vedeckotechnickým rozvojom.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

rast efektívnosti základných prostriedkov. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. rast vložených investičných statkov. miera a štruktúra nezamestnanosti. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. 12. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. zavádzanie technického pokroku. HDP.Hospodárska politika 12. miera inflácie. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. pri využití možných zdrojov. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. rast počtu pracovných síl. 139 . bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. rast vloženého kapitálu. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. podiel HDP na jednotku živej práce. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov.1.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. vonkajšia ekonomická rovnováha. 12. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. napr. vyrovnanosť platobnej bilancie.

Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. infláciu a nezamestnanosť. ale tieto návrhy sa neujali. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. (B = 0%). Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ktoré by mali byť dosiahnuté.Hospodárska politika 12. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Z toho vyplýva. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom.1. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. v určitých vzájomných vzťahoch. Táto metóda prešla určitým vývojom. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Ide o štvoruholník. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Kaldor. V 60. Jeho autorom je britský ekonóm N. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Ozývajú sa námietky napr. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať.5%). (P = 2%). v tom smere. − priemerná ročná miera inflácie. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. (G = 3%). Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. (U = 5. v ktorom sú vyznačené hodnoty. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Jeho úpravou.

ako je tempo rastu HDP. ako sme už spomenuli. 12. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. miera nezamestnanosti. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Napriek tomu. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . skonštruovaný A. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. ktorú im spoločnosť prisudzuje.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. miera inflácie. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Tak. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne.1. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Fairyho. 141 . spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. nízka miera nezamestnanosti. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Z takto definovaného indexu vyplýva. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita.

kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora.ut . čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Aj v tomto prípade platí. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Taylora. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. alebo bude nižšia. že s rastom hodnoty daného indexu. tzn.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. V tomto prípade je celkom ľahostajné. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. V súlade s týmto záverom bude platiť. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Tobina a J. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t.g t . Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . potom jeho ideálna hodnota bude nulová. 142 . ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Nemožno pochybovať o tom. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP.

V prípade krajín. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. dlžník. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov.1. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ekonomického rastu a jeho perspektívy. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. AA(Aa). až po jednotlivé podniky a obce. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. stav a flexibilita platobnej bilancie. vývoja konkurencieschopnosti. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Metodológia. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie.Hospodárska politika 12. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. resp. 143 . Hodnotenie bonity subjektu. pozostáva z dvoch základných komponentov. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. A(A) a BBB(Baa). že emitent.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. riadenie ekonomiky. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. ekonomickej štruktúry. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Je to široko využívaná investičná informácia. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. pričom má tendenciu postupne klesať.

Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. Znamienka + a – . C. A3( P1. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . D (NP pri Moody’s). resp. CC(Ca) a C (c). A1.prípad neplnenia záväzkov .D Zdroj: NBS 144 . pri Moody’s číslice 1. Tab.12.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.P2.12. A2. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.1). CCC(Caa).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. verejne publikovaný slovný komentár. B(B).

ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − negatívny. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. − stabilný. Čím ma krajina vyšší rating. agentúra uvažuje o znížení stupňa.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. 145 . S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktorý môže byť: − pozitívny.

Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko.Hospodárska politika 13.13. budeme brať za významný práve tento rok. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. 13. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. ktorá ešte stále nie je dokončená. Charakterizovať jednotlivé etapy. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. že ich bolo viac.1. Samozrejme. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. 146 . Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.

odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. nízka efektívnosť. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. Obnovenie ekonom. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. Oficiálne plná depresia. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. privatizácia a reštriktívna politika. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. skrytá inflácie. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. dotvorenie inštitucionál. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. zriadenia Šoková terapia. Etapa nerovnovážneho rastu 4. . Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti.Ponukové obmedzenie. rastu Silný ekonom. zahr. ku výraznej nerovnováž. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. vznik oficiálne zamestnanosť. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. nerovnováhy. obmedzenie. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. liberalizácia cien. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. trh dodávateľa 2. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. transformačná a potlačovaná inflácia. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. pri zachovaní soc. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. vykázanej nezamestnanosti. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. rast zadlženia spomalenie ratu. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. Zníženie reálnych miezd. Etapa oživenia 3. Obchodu.

Hospodárska politika Obr. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Koncom 80.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené.2 I. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien.1. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). s. štrukturálnymi defektmi. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. pričom však hrozilo. teda stavom. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Existovali obavy pred transformačnou pascou. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. 13. a 80. A. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. chronickými prejavmi nerovnováh. potlačovanou infláciou. a to tak v ich globálnej relácii. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. 53) 13. resp. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov.1. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. potom v nej bola aj inflácia. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. a 60. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. 148 . ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia).1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. V 70. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. ako aj v štruktúre. 13.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá.

pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. 13. že sa ČSFR k 1. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. 149 . Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. ale zároveň podcenený. štruktúrnych defektov a pod. Kumulovaný pokles do roku 1993. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. aj keď v istej miere nevyhnutným. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké.3 II. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien.1. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. čiže otvoreným rastom cien. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy.1. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Neúspechom. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. stabilizácia ekonomiky. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Výrazný pokles produkcie. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien.1. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. vyvolal mnoho diskusií na tému. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. kedy končila transformačná depresia bol 25%.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP.

2. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Reformný proces sa však spomalil. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. že existovala snaha o obozretnú. Pre celú túto etapu je typické. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“.1. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. skôr reštriktívnu fiškálnu. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Vznik nového štátu k 1. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. aj keď miernejším tempom. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Problémom sa však stalo. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. čo vyvolalo silný rast dovozu. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. a 3. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. pokles tvorby HDP. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Neexistovala 150 .

Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. ale len v tom prípade. preto šlo o rast „na dlh“. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy.1. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. Preferoval sa silný ekonomický rast. 13. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. ako aj k silnému nárastu investícií. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP.4 III. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. 151 . ani proexportného účinku týchto investícií. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V ekonomike sa viac investovalo. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. rozvojových impulzov a pod. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier.

spôsobila. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. resp. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. pričom nebol dôvod predpokladať. od októbra 1998 do januára 1999. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Ceny elektrickej energie. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. plynu. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. tepla. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. ktorá sa nevedela zjednotiť. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. dopravy. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Rôznorodosť koalície. Po nástupe novej vlády. ako aj takmer 152 . Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované.1. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch.5 IV. 13. ktorý stratilo v roku 1998. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji.

Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. na rozdiel od roku 2002. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak.1. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Stabilizoval sa ekonomicky rast. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky.6 V. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. že prijaté opatrenia boli úspešné. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. 13. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. úpravy nepriamych daní. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie.

Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. znižujúcej sa miery inflácie. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. v súdnictve a v školstve. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. hoci mala klesajúcu tendenciu. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Ďalším domácim faktorom. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. ako aj zahraničný dopyt. Vstup Slovenska do EÚ. 1. v zdravotníctve. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia.Hospodárska politika daní.

Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. stavebníctvo. meraná indexom spotrebiteľský cien.Hospodárska politika bilancia služieb. ostatné spoločenské. poštách a telekomunikáciách. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. verejná správa. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . obchod a priemysel. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Dynamický rast hospodárstva. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Ekonomický rast bol vyvážený. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. sociálne a osobné služby. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. V roku 2005 sa ukázalo. školstve a doprave. boli ceny potravín. koncepčne inak zameraná. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. prenájom a obchodné činnosti. V júni 2006 sa konali voľby. vysoká investičná aktivita. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Cenová úroveň. zdravotníctve. Rok 2006 bol rokom. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Jediným sektorom. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily.

a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Pre roky 1998. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. 156 . 4 1. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Povinné zadanie č. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Dá sa povedať. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. etapu. že rok 2006. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. ceny pohonných hmôt. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. 2. trhových služieb). Aktivita 1. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Ako už bolo spomenuté. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Súčasnú vládu. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

ISBN 80-7169891-1 158 . ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Praha : Oeconomica VŠE. 2006. a kol. KUBÁTOVÁ. 2003. Praha : Oeconomica VŠE 2005. V. J. HABÁNIK. S. Bratislava : Iura Edition. Bratislava iris 2002.: Makroekonomie. 2000. Bratislava 1998.. I.: Makroekonomie. Praha : Professional Publishing. TnU AD.o. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. 2004. 2004. A. Bratislava : Iura Edition.: Makroekonomie.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. KOGANOVÁ. D.V. [21] MANKIW.: Dane podnikateľských subjektov.55-5 [19] LIŠKA .. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. B. J. M.r.: Makroekonómia. FELDERER. 2005. R. M. 2007. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. J.: Makroekonomie. B. – FARKAŠOVSKÁ. K.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. G. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL.. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. 1995.: Sociální politika. S. Bratislava : Kartprint. J. M.: Zásady ekonomie.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch.. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. N. ISBN 80-7261-094-5.. J. M. 1994. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. Bratislava: Elita 1995.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. HOMBURG. středně pokročilý kurz.. K. ISBN 80-88715.. Praha : Management Press. HABÁNIK. Praha : Victoria Publishing.: Hospodářská politika. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. a kol. Makroekonomika a nová makroekonomika. Ekonomická fakulta. V. 2005.. SOFA. a kol.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Košice : Technická univerzita v Košiciach. H. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Diplomová práca. J. Praha: SPN. Beck. Trenčín.: Makroekonómia. 2003. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. 2005. 2005. 2003. Sociální politika v ekonomické praxi. – KOTLÁN. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. 1998. Ostrava : Sokrates s. M. TOMŠÍK.V. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Bratislava : Iura Edition.: Štátny rozpočet. J.: Základy makroekonómie.: Dejiny ekonomických teórií.: Politológia pre ekonómov. Fiskální politika. 2004. a kol. 2005. Praha : ASPI. V. R. Žilina : poradca podnikateľa. Fischer. Praha : C. Praha : Grada Publishing. a kol.

: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. 2004. V. H. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. I. Brno : Masarykova univerzita. Praha : C.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.: Centrální bankovnictví.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. M. Vědecká monografie. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. nezaměstnanost. A.: Hospodářská politika. Bratislava: Sprint vfra.. Praha : Management Press. Praha : GRADA PUBLISHING. 1999. I. 1996.r. a kol. 1997. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Bratslava : Ekonóm. F. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Bratislava : ÚS a SE SAV.o. 2000. T. sociální politika. a kol. M.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.: Sociálne zabezpečenie.: Hospodářská politika.. P. 2005. P. 2006. D. 2000. 2001. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. Praha : C. 2003.: Peněžní ekonomie a bankovnictví.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 2001. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. – ŽÁK. Frýdek-Místek : 2002. Bratislava : Sprint vfra. Z.: Ekonómia. MAREŠ. A. Praha : Management Press. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. Praha : Grada Publishing. M. M. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. 159 . 2005. J. BEBLAVÝ. Bratislava : SPRINT. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. Beck. s.: Makroekonomie v kostce.: Trh práce. M. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. Z. Bratislava : Iura Edition. 2002. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. P. 2004. – ŽÁK. M. A.. 2006. – NORDHAUS. 2003. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. makroekonómia.: Protimonopolná politika. V. Beck. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Bratislava : Elita. E. T.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. 1997.: Sociálna politika. H. W.: Ekonomie veřejného sektoru. E. A.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 2002. Praha : Portál. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.: Hospodářská politika. A. 2007. E.

2005. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.Hospodárska politika Studia Oeconomica.: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2002. 2002. Bratislava: SPRINT.. V. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2005.: Environmentálna ekonómia. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2001. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. [48] VINCÚR. a kol. Bratislava : Mekury spol. E. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. [44] URAMOVÁ. 2004. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. Ekonomická fakulta.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. s r. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Ekonomická fakulta.: Teória a prax hospodárskej politiky. a kol. a kol. 2003. a kol. P. 2005.: Hospodářská politika. L. 2007.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. Diplomová práca. Bratislava : Ekonóm.: Hospodárska politika.o. 1994. Praha : Victoria Publishing. J. Bratislava : SPRINT. K.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. M. ISBN 80-89143-36-9 160 . ISBN 80-8083-057-6. 2006. M. P. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Tvorba a ochrana životného prostredia.: Teória a prax hospodárskej politiky. P. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful