HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

................................................1 3............................9.... 17 1........................................................ 28 Formovanie hospodárskej politiky ............................1.....1 1....5 1.............2 Koncepcie hospodárskej politiky .... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika .................................................................. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.......... 34 2. 24 Informácie pre hospodársku politiku..................2 1.................2 1............................................. 21 1..................................................6...................................................... 35 2............1... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ................................ 39 Stabilita a rovnováha .. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky .................3...................................................................................1 1.....................2......................................................1 2.....2......................2 3..Hospodárska politika Obsah 1.............................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ...................................... 25 1...................................................................................................................................................3 1...................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ........................................5 2....6 Nástroje hospodárskej politiky ...................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..........................3 2.........1 2.................... 14 Všeobecné a tradičné ciele ........................................ 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ..............1......................................... 27 Zrod hospodárskej politiky........ 32 Liberálna hospodárska politika................................................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ........................6... 39 Ekonomický cyklus .. 10 Nositelia hospodárskej politiky .... 14 Racionalita cieľov.......... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ..............................................................3............4 1....................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu .......7 1........2.2 1...................... 13 Ciele hospodárskej politiky .......... 2...........4 2................................................................................................. 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .........................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ...1......... 22 Hranice hospodárskej politiky ................. 1..................................2 2.............................................8 1...........2 3............. 3................. 35 Intervencionistická hospodárska politika ......................1 1..............................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...1 2..................... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...................................................................................6.....1 .................... 42 3............ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ............................1........ 19 Typy hospodárskej politiky .............

.....3 4....1 4................................................................................................ 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .............................................................. 61 Priame nástroje menovej politiky...3 Ciele stabilizačnej politiky ..............3............. 68 Nástroje menovej politiky........2 4...........4 4.............................4 4..............................................................................4......................................................................... 59 4.................................. 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.............3............................... 49 Zmeny daní................................................................................. 48 Nástroje fiškálnej politiky .............................7........... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky...........................4 3...............5 4.............................................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky................................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA................. 47 Fiškálna a rozpočtová politika .......................2 4............................................1 5............................ 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.......................2 4........................................................................................................................... 4......................3..........3 4...............4..........3..........................1 5..... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky...2 5..... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ............................................................5................2 3.7................ 57 Problémy načasovania ........3...................................................................................... 5..........................2. 64 Nepriame nástroje menovej politiky ...........................................................................................................1 3........................... 54 Daňová reforma.................................................................6 4..... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .............................4 4...........1 5.............................3...........3. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ..................... 63 5. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.... 53 Rozpočtový schodok ........5 5.....7 Typy fiškálnej politiky . 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách...................................3.............................................Hospodárska politika 3........... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.............................5..................1 4...............3.........................4 4................7. 47 Ciele fiškálnej politiky .....3... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ....7................................... 58 Efekt vytesnenia ........................................ 56 4.............7.......................................1 4............................................................................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika......................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky .....................................2 5... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ......2 4..................................................................1 4......... 69 ................................................3 3..............................3 MENOVÁ POLITIKA .............2 4................................ 48 Vládne výdavky............... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu.....................................3 5........1 4.................................4 Typy menovej politiky .....3...

........................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ...................5 Platobná bilancia .............4 7......................................................................1 7..... 93 7.................................................. 96 Tradičná štruktúrna politika . 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ..... 91 Štruktúra ekonomiky ............................................ 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ................................1.....1 6...................................... 87 Teoréma lokomotívy ........................... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ....3...........................4 6........................... 6.... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky .................................................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .....6 6... 85 Vyrovnávacie procesy ............... 88 Princíp importovanej inflácie .......6.............................................................................................................................3 7...................... 95 Ciele štruktúrnej politiky....................................................................6 7...3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .................................2 7........................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku..............................................................................................................................................2 7..... 98 Druhy štruktúrnej politiky...............1.......................4.............................................................. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky... 89 6...........5 5.........................1.......................................................................................................5.............................. 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .1 6...................3 6.3....... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .2.............4.........5............. 72 Dilema centrálnej banky.................5 7..............2 7................. 95 Nástroje štruktúrnej politiky....................2 7............................2 7.......... 7..........................................4..............3 5..................................1 6.......... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.....................................................2 5...........................2.....4......... 99 7..... 91 Štruktúrne zmeny.................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...........7 Prístupy k štruktúrnej politike ..2 6.................................................. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ...............................1 7...............2 6.6............................................. 92 Konkurencieschopnosť................ 101 ............ 81 6............................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ...1 7..........1........................................................... 84 Devízový kurz ......................3 7............................................................ 91 Východiska štruktúrnej politiky ................................1 5....5.................................. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .............. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .......................................3..............................................................................1 6..............................1 6................................... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku...... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ....................Hospodárska politika 5..................................4........1 6...............

..................1.......................................................................................................................1 8.. 127 10........5..... 119 10..........6....................................... 122 10....... 115 Lorenzová krivka.. 110 Stupeň koncentrácie.......................................................................1..........................................1......................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ........... 105 Relevantný trh ....................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .........7 9............3 9............. 122 10...................... 123 10........... 8...................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky..............................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti..........................................................................................................4 8............................................ 111 Herfindahl-Hirschmanov index ................ 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ..........................3 8.....2....2 8............... 107 Zneužitie ekonomickej sily.......5.....................2 Politika zamestnanosti .............................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE. 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .. 128 10.......5 Funkcie sociálnej politiky........... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ..... 126 10........................... 117 9...................Hospodárska politika 8......1 Sociálna politika ....................................................2........................................................................1............................................... 122 10...................................5............. 123 10..............2 Vymedzenie sociálnej politiky .......2....1 9... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .................................................2 9.2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .................. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky......... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ...............2.......4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .............................. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.......................................... 116 Giniho koeficient ..5..............................................2 8......................... 112 8..................................4 Princípy sociálnej politiky.............................................. 114 Meranie nerovnosti .....4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .......3 8...............2 Vymedzenie politiky zamestnanosti....1................................. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.....................2 8............4 8...................... 112 Larnerov index.................6......6.......................................................................................................................2...............................................6 8................................................ 129 ..... 106 Formy obmedzovania konkurencie .............................................................1 9..............................1 8...........1................................................... 125 10. 109 Štátny zásah alebo regulácia.......................................................................... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.................................3 8..................... 9.................. 124 10.... 127 10........1 8...........2.... 124 10.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ...................

................................1................4 III.......1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska........................... 133 11...............................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .1..... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).................. 148 13..... 139 12......4 Rating ..1 Východiskový stav (do roku 1989) .............. 146 13...2 Vymedzenie environmentálnej politiky ...1.............. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ....1.............. 132 11.........1...................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky................................. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA....... 139 12... 140 12................................................................................. 132 11.......................................................2 I........... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .....1.............................6 V...........................1.............................1 Tempo ekonomického rastu ........................................................................................................................ 132 11................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.................. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002).....1 Životné prostredie a ekológia ......................1.................................. 148 13..5 IV... 146 13............. 129 10. 135 11.......................................... 130 11................ 143 13............2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky................................................. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).....................................................................1......................... 152 13..........................................3 II.......4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .....................................2..2 Magický n-uholník ............................................1 Východiská environmentálnej politiky.....................................................................................1......Hospodárska politika 10..... 141 12.........3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .............. 137 12.......... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ....................... 151 13.......3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ................1.............................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ............. 133 11.................. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ......... 158 .........2..........................1................ 149 13.................. 139 12................................................

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . PhD. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Němcovej 32.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Ekonomická fakulta. Daniela Bartková.

Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. históriou vývoja. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. ktoré súvisia tak s tvorbou. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. to znamená na konečné použitie. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Predstavuje súhrn cieľov. t. nástrojov. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. náboženstvom a pod. napríklad kultúrou. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Je pochopiteľné. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. 1. spoločnosti a štátu.j. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. 10 . rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých.Hospodárska politika 1. P. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike.

regionálnu. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. obchodnú.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. priemyselnú. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. dôchodkovú. štruktúrnu. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. sociálnu. sa 11 . ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. spôsoboch. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. politické a aj právne. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. jeho organizácia a chod. vonkajšiu obchodnú. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. stabilizačnú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. postupoch a inštitúciách. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. napr. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. menovú. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. poľnohospodársku. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. sociálnu a medzinárodnú situáciu. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. nástroje a ciele pôsobenia. kritériá. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. investičnú a ďalšie. ciele a nástroje. Je preto vedou prierezovou. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi.: fiškálnu. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. subjekty. ktorými sú hospodárstvo a politika. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. V rámci politiky.

M. 12 .1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. 13) Na Obr. Prostriedkom politiky je politická moc. opatrenia a koncepcie. ktoré obsahujú ekonomické. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. s. 1. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr.. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. 1. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.: Hospodářská politika. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. – 3. princípy. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. A. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy.

menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Štát. inštitúcie protivážnych síl. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Patria sem veľké podniky. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr.). Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. vláda. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. výskumné. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. podmienok podnikania. ako nositeľ hospodárskej politiky. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. odbory. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. centrálna banka a ďalši inštitúcie. politické strany. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. úrokových sadieb. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). menových agregátov. daňová sústava a pod. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. resp. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. súdne inštitúcie. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. vykonávať ich a aj ich presadzovať. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením.Hospodárska politika 1. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). na jej realizácii a kontrole. funkciami a cieľmi. ale aj masmédia. vedecké inštitúcie. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. ale majú priamy alebo 13 .

že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. 1. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. ktoré majú byť naplnené. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. politických strán. ktorí majú rozličné ciele. nadnárodné organizácie. udržanie demokracie. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktorí sa snažia presadzovať ciele.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. blahobyt a bezpečnosť. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. 1. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. istotu. Sloboda sa chápe ako stav. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Cieľ je normou určitého chceného stavu. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. ktoré považujú za dôležité. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. pokrok. hlavne hospodárske zväzy. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné.3. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Kategória ekonomickej slobody znamená.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. resp. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. je nevyhnutné.

: Hospodářská politika. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. a spája sa s ním. 1.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. „zrýchlenie rastu“. len o zameraní trendu. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv.2. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. 1. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. M. Optimálny alebo primeraný rast 15 . 92) Hospodársky rast. zloženia vlády. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Lorenzovej krivky. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. – ŽÁK. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ale hlavne v ústavách. tradičné ciele. problematika rozdeľovania dôchodkov.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ktorú charakterizuje Obr. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. A. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. s. distribučnej spravodlivosti. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus.

ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. Nízka miera nezamestnanosti. s. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy.: Hospodářská politika. 155) Obr. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. získavajú na svojej dôležitosti. 16 . Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. T. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. resp. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. 1. tak vnútornej ako aj vonkajšej. ktoré v súčasnosti. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. rovnováhu cien a stability meny. ktoré týmito vrcholmi sú. 1.

kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. meniť a kontrolovať. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. navzájom sa posilňujú.Hospodárska politika 1. expanzívne.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. nepriame. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. dopĺňajú sa. napr. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. vzťah neutrality. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. bežné. ktoré medzi cieľmi existujú. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. vzťah identity. systémové. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. Phillipsová krivka). napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. liberálne. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. − spôsobu aplikácie. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. vzťah konfliktnosti. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. regulačné. napr. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. protekcionistické. resp.3. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. vzťah komplementarity. 17 . reštriktívne. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa.2 Racionalita cieľov. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. (napr. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. • • 1. konkrétne danom období.

odvetvové. atď. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. zabraňujúce. lokálne. Nástroje. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ktoré nastali v hospodárstve. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. zmena colnej tarify). základné a odvodené. dovozná prirážka. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. ktorý sa má dosiahnuť. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. priestorovej. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. priame a nepriame. a nakoniec aj organizačných. požiadaviek. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. všeobecné a špecifické. ale aj od postojov ekonomických subjektov.j.Hospodárska politika − časovej. od predpokladanej reakcie. rozdeľovania. medzinárodné. sankčné. sektorové. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. 18 . t. obmedzujúce. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. rezortné. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. krátkodobé. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. ďalej z cieľového stavu. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. nástroje a ciele. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. menia len veličiny. výmeny alebo spotreby. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). rozmeru použitia zvolených nástrojov. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov.

vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. stred a ľavica. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. systémovo podporujúce opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov.Hospodárska politika 1. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. 1. 19 . za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Ak tomu tak nie je. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. resp. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Vzťah nástroj. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. časové obdobie. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Za základné formy sú považované pravica. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. systémovo zodpovedajúce opatrenia.

Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Problémom je. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. zvykové správanie sa. 1. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Hospodársky systém.6. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. administratíva. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ako sú vžité konvencie. výkonnú a súdnu. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. štruktúrnu politiku. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania.: politiku ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 1. deľby moci na zákonodarnú. akokoľvek spontánne vzniknutý. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana.6. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. menovú (monetárnu). napodobňovanie či vytváranie precedensov. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. normy konania. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. sociálnu politiku. právo.

3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. − obmedzovať dvojité zdanenie. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. pri drogách a pod. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. obmedzenie v rozhodovaní napr. 1. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. ale sú to stanovenia zásad. a navyše. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. že sa obhajuje existencia tzv. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. sústavných rozpočtových deficitov. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. prípadne strednom časovom horizonte. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. 21 . čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky.6.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika.). každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ďalej prešetrenie. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. regulácia cien miezd. ktorým by sa sama nepohybovala. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých.

priame a tajné voľby. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Slobodné. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Každá krajina. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Byrokracia je systém. chrániť spotrebiteľov na trhu. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. 1. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Veľké záujmové skupiny. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. ktoré z členstva vyplývajú. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. ale aj cenovú hladinu a iné. ako zvláštna skupina. Znamená to. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Napríklad krajiny. ak dochádza k jeho ohrozovaniu.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. čím automaticky koordinuje ich činnosť. pri nedostatočnej kontrole. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. je jej umožnená. zúčastnené 22 . výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Byrokracia. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. konkurencieschopnosť krajiny. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. demokracia a politický pluralizmus. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. existencia byrokracie. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní.

Znamená to. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. skutočnosť. majú veľkú dôveru ľudí.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. 23 . Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Nevyužitie politického kapitálu. že novozvolené vlády (najmä tie. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. 1. nedostatok informácií pre rozhodovanie. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). V podstate ide o to. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. dominancia praktickej hospodárskej politiky. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní.j. ktoré sú k dispozícii a pod. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t.

V druhej fáze. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. ale môže mať aj charakter administratívny. určitej normy. fáze prognózy – plánovania. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Ide o zistenie toho. 1. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. ako aj časových oneskorení. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. 24 . Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. prognóza – plánovanie. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. implementácia a kontrola. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Kontrolou. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. resp. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením.Hospodárska politika 1. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy.4. ktoré by mali byť známe verejnosti. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. rozhodovanie.

ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. politické sociálne. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. poznávacie 3. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. analýza 2. na znalostiach a intuícii odborníkov. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku).kontrola Časové oneskorenia 1. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. administratívne 4. hodnotového systému obyvateľstva). ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. hospodárske aj vedecko-technické). rozhodnutia 4. 1. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. analýzou rovnováhy. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. o ktoré má vláda záujem. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.implementácia 5. demografické. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. 2. efektívnosti národohospodárskych procesov. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. životného štýlu obyvateľstva. a kol. analýzou spotreby. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku.9. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). analýzou vonkajších vzťahov.: Teória a prax hospodárskej politiky. prognóza – plánovanie 3. resp.. P. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. 5. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne.. 1. (2007) s. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.

Aktivity 1. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 26 . 2. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 3.

Tým. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. svetovej vojne. ale najmä klasickej ekonomickej školy. neúrode alebo vojnám.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. považujeme ju za vedu pomerne mladú. 2. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. storočia. ktoré by jej vznik neovplyvnili. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. ako napr. Pre klasikov platilo. dopyt ako taký. Neznamená to však. v 30. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. formovala v podstate až po 2.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . udržiavať spravodlivosť.1. že jediné. Hospodárske krízy. rokoch 20. Až Veľká svetová hospodárska kríza.Hospodárska politika 2. hospodárska politika je vednou disciplínou. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Mnohé argumenty boli skôr proti. čo je potrebné pre trhový systém. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. 2. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Jedným z podstatných momentov. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku.

Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. New Deal nebol ucelenou koncepciou. storočia vznikla v USA prvá. regulovali konkurenciu. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. rozsah výroby. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. stanovovali minimálne mzdy. Keynesa.Hospodárska politika New Deal. storočia. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. rokov 20.1. J. M. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. − potvrdil sa poznatok. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. začiatkom 30. 28 . zavádzali niektoré formy plánovania. uvažovalo sa s tým. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ktorá priniesla zmeny v tom. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. 2. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. ceny. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. avšak ešte neucelená. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. maximálny počet pracovných hodín atď. do ktorých predtým nezasahoval. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. intervencionistická koncepcia New Deal. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. M.

potvrdilo sa. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Po 2. atď. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak.. investícií. 2.j. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. rokoch minulého storočia. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. ekonomiku v stagnácii. rokoch bola realizovaná tzv. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. že teória. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. V 50. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. akceptuje systémové opatrenia. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Hospodársku politiku. Kanady a Veľkej Británie. daní. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. efektívnej miere. štát blahobytu.. atď. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. politikou „Stop and go“ a v 60.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. 29 . Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu.1. spotreby. bankovej politiky štátu. zamestnaneckých zákonov. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. úspor. jeho výšky a štruktúry. neoklasická syntéza. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.

1. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. spotrebiteľov. 2. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. tzv. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. storočia.60. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. rokoch vo Francúzsku. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. ktorá má zabezpečovať životný štandard. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Je to snaha o nájdenie tzv. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. .1. zástupcov výskumu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. o vývoji cien. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). rokov 20.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. ako aj na strane súkromného sektora. vykonávacieho plánu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). krajine. teda právo na prácu. 2. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. ktorý verejne vyhlási. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Holandsku a Japonsku. že každý občan má právo na dôstojný život. najmä Švédsko. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. rokoch 20. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. 30 . v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Vychádza z toho. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. tretej cesty. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. konkurencie.

Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 .Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. ekonómiou strany ponuky. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Za predpokladu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. teóriou racionálnych očakávaní. množstvo peňazí v ekonomike. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Friedman. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Podľa tejto rovnice. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. že najdokonalejší nástroj. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení.

Buchananom.Hospodárska politika produktu. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. I. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. 20 2.1 Porovnanie keynesiánstva. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. ako aj súkromných subjektov. ktorá sa sformovala koncom 70.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. rokov 20. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Tab. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. M. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. M. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Laffer. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. – Žák. Ekonomickým smerom. že ak poklesnú dane.: Hospodářská politika. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.1. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. 2. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. s. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. ktorý bol presvedčený o tom.

Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. a mnohé iné. Koordinácia svetovej. Medzinárodná organizácia práce. Medzinárodný menový fond. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. analýzy východiskového stavu ekonomík. Tab. 2. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. prístupu k progresívnym technológiám. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Medzinárodná finančná spoločnosť. svetového obchodu. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. 33 . 2. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. trhu a svetových peňazí. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. formulácie cieľov transformácie a 3.

Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. myšlienkové a ideologické korene. 108 a 109 a Vincur 2. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. 2. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Liberálny – trhový postoj je ten. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. liberálny a 2. intervencionistický. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. harmonický. Intervencionistický postoj je ten. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva.Hospodárska politika Tab. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str.

ako a pre koho vyrábať. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. ktorá je podriadenou politikou. vytvárania konkurencie. Existencia monopolov. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. vyrovnaný štátny rozpočet. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. uspokojuje aj potreby iných. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu.2. čo má za dôsledok vznik 35 . Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. 2. ako aj intervencionistických koncepcií. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. povzbudzuje podnikavosť. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. storočia. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. rokov 20. Každý hospodársky subjekt tým. že sleduje vlastné záujmy. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. pružnosť. storočia. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. vyrieši hlavné otázky čo. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. že trh sám. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. 2. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. rokov 20. ktoré sa uplatňujú od 70. individuálny výkon a slobodu. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie.2. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Dominuje názor.

) Obr.: Hospodářská politika. A. 108) 36 . Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. M. Obr. – ŽÁK. 2.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. s. francúzsky model a pod.

Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. monetarizme. fyziokratizme a klasickej ekonómii. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.: Hospodářská politika. 2. 188) Aktivity 1. T.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.2. s. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.2. 37 . ekonómii strany ponuky.).. 2. keynesiánstve.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

ktorá je charakteristická pre systém. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu.Hospodárska politika 3. 1. ktorý je schopný účinne. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Charakterizovať stabilizačnú politiku. nerovnováhy v ekonomike. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. 3. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. resp. 3. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. 39 . Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Stabilita je vlastnosť.

Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. A. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.1. 40 . s. 3. 3. – ŽÁK. 137) 3. či ide o impulzy. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. M. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. jednorazové alebo sústavné.: Hospodářská politika. Tak štruktúrne. ako aj cyklické výkyvy. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. šoky alebo poruchy náhodné. napríklad podľa toho. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. K . Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.

).1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. 121) 41 . V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. počty vydaných stavebných povolení a pod. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr.: Hospodářská politika. miera zamestnanosti. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. 3. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období.2. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. spravidla trvá 4 roky. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ceny výrobkov. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. miera nezamestnanosti.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. ako aj jej budúci vývoj. M. je vopred známa. na rozdiel od ekonomického. a pod. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. s. – ŽÁK. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom.) − oneskorené. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. − súčasné. A. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Dĺžka politického cyklu.

3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. vysoká miera zamestnanosti. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov.3. 3. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. aké poruchy v ekonomike existujú. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. čo znamená tak pozitívne. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. ako nástroja hospodárskej politiky. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. . Vo svojej podstate je to politika proticyklická. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. 3. neustále menia. resp. eliminovať. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. 42 . zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Dôležité je zistiť. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom.Hospodárska politika Graf. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. resp.3. V tomto smere je potrebné pripomenúť. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ale aj celosvetová ekonomika. ktoré vláda používa. Mnoho nástrojov. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika.

Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. M.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. M. menovej. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. AS. ktorá je formou protiinflačnej politiky.3. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. J. − dôchodková politika. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. podpory spotreby znižovaním daní. rast HDP. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. 3. − menová politika. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. úroková miera. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. − vonkajšia hospodárska politika. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie.3. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. že každý nástroj má svoj časový priestor. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. napr. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele.3. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. 3. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. AD. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .Hospodárska politika 3. ako považujú ekonomický systém za stabilný.

ako to zobrazuje Graf 3. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. – ŽÁK. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. s. 44 .4. A.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. 3.j. V prípade. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. M.: Hospodářská politika. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.1. inflačná medzera. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. vytvára sa tzv. t. vytvára sa tzv. 3. deflačná medzera. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Tab.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.

fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. 45 . že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. 3. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.5.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Snahou tejto koncepcie je to. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Východisková úroveň rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. Takýto posun je zachytený na grafe 3.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. nízkym deficitom ŠR. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. čo znamená. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda.

V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. 46 . v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. 3.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. 2. ekonomickom raste. zamestnanosti a nezamestnanosti. čo je predpokladom budúceho rastu. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Aktivity 1.

ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Napriek tomu. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. 4. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky.Hospodárska politika 4. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. 47 .

Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. 4. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. − dotácie bytovému hospodárstvu. znižovanie nákladov a hospodárnosť. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. ide o cielené opatrenie. nezamestnanosť. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. opatrenia. Zabudované stabilizátory sú opatrenia.Hospodárska politika 4. − poistenie v nezamestnanosti. infláciu. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. rentabilita. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. vonkajšie ekonomické vzťahy). ktoré majú proticyklický charakter. aby sa presadzovala efektívnosť. čím napomáha menovej stabilite. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. − zmeny v objeme rozpočtových položiek.

Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. dôchodky sú v nižších pásmach. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. teda od množstva finančných prostriedkov. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. ale len nominálne. čím sa im znižuje disponibilný príjem. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. V recesii. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. V konjunktúre. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. e= 1 1 − MPC 49 . ktoré domácnosti neusporia. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. keď príjmy klesajú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. rastie aj úroveň zdanenia. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov.3. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale trvá aj v ďalšom období. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. čo zníži ich celkový dopyt. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. 4. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu.

Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. ale aj na strane agregátnej ponuky. Ak vláda zvýši dane. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Tento vplyv 50 . Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. 4. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. 4. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. ale aj úspory a investície. Zníženie daní spôsobí.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj.3. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. zvyšuje tým množstvo peňazí. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. je vhodnejšie. Vzhľadom na to.3. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. V ekonomike tak vzrastie spotreba. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.3.Hospodárska politika 4. Výsledkom je. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Ak vláda zníži dane. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.

aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.: Teória a prax hospodárskej politiky. 4.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. P. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. čisté dane. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky.1. 4. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. (2007) s. a kol. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. 4. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. hlavne pri zmenách daní. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. 51 . NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr.4. Podľa toho. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. 4. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka.

nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade.1 vľavo). čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Vzhľadom na to. aktivizuje voľné zdroje. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.2.1 vpravo). Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. 4.2. ktoré sa použijú 52 . že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. resp. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje.

zrušenie dotácii. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.4. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. 4. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. reštriktívnu fiškálnu politiku. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. prípadne znížiť rozpočtový deficit. obmedzenie výdavkov na obranu. a to v jej raste. Ak uvažujeme s tým. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. realizuje fiškálnu reštrikciu. bezpečnosť a iné. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. napr. ale posunie sa do bodu E2.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. 53 . 4. resp. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny.

nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. nastáva pokles cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). pomocou zákonných noriem.3. ciel a poplatkov. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Štátny rozpočet nevytára. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. ako aj na strane príjmov. dochádza k dezinflácii. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. 4. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. ani nespotrebúva národný dôchodok. dávok. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. resp. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. iba ho rozdeľuje – redistribuje. resp. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. 54 .3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4.

Pasívny schodok vzniká na základe javov. prílišná expanzívna politika. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. za inak nezmenených podmienok. celkový hospodársky pokles. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. na strane výdavkov.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. bez ohľadu na to. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. napr. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. prírodné katastrofy. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. v dôsledku zníženia daní. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz.5. pri peňažnom krytí potom k inflácii. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Táto definícia však nie je presná. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. 4. Ak sú príjmy menšie než výdavky. musí nutne viesť. Fiškálna expanzia realizovaná. ale z dlhodobého je záporný. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. 55 . nastáva prebytok štátneho rozpočtu. vládny populizmus a iné. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. napr. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku.

Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív.4. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Vedie k mnohým problémom. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. 56 . Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.5. ale je to málo častý prípad. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Zvyšuje sa tak monetárna báza. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície.Hospodárska politika 4. 4. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ktorá je často vládami realizovaná. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. prípadne sa zvýši len nepatrne. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. ako sú napr. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4.

Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. inou sú možné politické nezhody v krajine. 57 .7. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.4 Daňová reforma 4. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Existuje určité časové obdobie. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. že nastala. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. kedy si vláda uvedomí. kedy si ekonómovia uvedomia. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. 4. ktorý trvá medzi tým. Vo všeobecnosti možno povedať.

ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. dochádza k tomu. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. resp. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. keď sa blížia voľby.7.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.7. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. že expanzívna fiškálna politika. aby prilákali hlasy voličov v období. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. čo spôsobí. zvyčajne až po voľbách.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov.Hospodárska politika 4. 58 . čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Ak centrálna banka. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. že stúpne dopyt po domácej mene. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Po určitom čase. 4. 4. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).7. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.

a tiež to.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. ak je zabezpečovaný importom. ktorý chcete riešiť. 3. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. 2. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny.Hospodárska politika 4. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. 59 . Stanovte problém ekonomiky. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky.7. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Dostupné na internete. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Aktivity 1. Ak rastú vládne výdavky. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. ktorý. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Problém vzniká vtedy. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Povinné zadanie č. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky.

odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Je spojená s pojmom peniaze. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. ktorým je centrálna banka. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. vzťahov. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. funkciami a cieľmi. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac.Hospodárska politika 5.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. 60 . Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktoré sú jej nositeľmi. 5. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktoré je determinované jej postavením. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. nástrojov a inštitúcií.

ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele.Hospodárska politika 5. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. menový kurz. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. stabilizácia finančných trhov. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. podpora rastu zamestnanosti. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). rovnováha platobnej bilancie. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. 5. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. hospodárskeho rastu. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. úrokových sadzieb a pod. napr. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Zmena peňažnej 61 . Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. menového kurzu. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov.2. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. dopyt a ponuka peňazí. resp. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. platobná bilancia. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny.

Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. tych rokov 20. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Nevýhodou je predovšetkým to. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. že ho dosiahne. Ide o stratégiu boja s infláciou. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. 62 . Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. tiež podstatným dôvodom. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. ale neovplyvňuje ju priamo. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. repo sadzieb). spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Začiatkom 90. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne.

3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. permanentné a občasné. M. 5. podľa intenzity na operatívne. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov.: Hospodářská politika. priame a nepriame. 47) 5. s. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. ekonomické. bežné.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. I. – ŽÁK. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. 63 . ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. napr.

výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov.Hospodárska politika 5. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. by táto sadzba mala klesať. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. úverové limity. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Používajú sa výnimočne. Odporúčania 64 . Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. výzvy a gentlemanské dohody. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Stanovujú maximálny rozsah úverov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. či objem poskytovaných úverov. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. úrokové limity. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky.3. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Medzibankové odporúčania. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ako priamy nástroj menovej politiky. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike.

Jednotlivé banky si napriek tomu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. znížia ponuku úverov. pokles inflácie. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. diskontné nástroje. Priame operácie na voľnom trhu. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy.3. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. 65 . ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. znížia tak svoje úverové kapacity. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. čiže množstvo peňazí v obehu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. pokles zamestnanosti. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. prečo sú pomerne často využívané. REPO operácie a switch operácie. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. 5. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk.

Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. 66 . operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Členíme ich na bežné. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Reeskontné úvery sú krátkodobé. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Lombardné úvery sú krátkodobé. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. ktorá má problémy s likviditou. limit objemu úveru. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky.Hospodárska politika Vzhľadom na to. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. reeskontné úvery a lombardné úvery. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti.

Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Lombardná sadzba je najvyššia. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. rast miery inflácie. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Priame kurzové intervencie znamenajú. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. pokles zamestnanosti. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. rast zamestnanosti. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. pokles miery inflácie. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. čo je prvok nepriamych nástrojov. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. čím sa zníži ponuka úverov. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. pokles zamestnanosti. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. čo 67 . Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. základná úroková miera. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. resp. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. pokles miery inflácie. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy.

Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. výzvy. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy.3. na ktoré sa vzťahujú. Všeobecne sú na ústupe. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. Konverzie predstavujú promptný. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. 5. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. diskontné nástroje. resp. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. odporúčania a gentlemanské dohody. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. intervencie na devízovom trhu. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. bez ich reálnej zmeny. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. 68 . Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. odporúčania a gentlemanské dohody.

4. 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. stabilita úrokových sadzieb.2.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . podpora zamestnanosti.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. 5. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. realizuje určitý typ menovej politiky. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. stabilita menového kurzu domácej meny. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. stabilita finančných trhov. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. obdobne ako politika fiškálna.4 Typy menovej politiky Menová politika. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.1.

že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Centrálna banka 70 . Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.3.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).

ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. 71 . čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. klesá výmenný kurz peňazí. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. ak uvažujeme s tým. znižuje úrokovú mieru. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. a to v jej raste. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Ak je ekonomika prehriata. prudko rastie cenová hladina. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. rastie zamestnanosť. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. resp. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Multiplikátory. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. rastie agregátny dopyt. ale posunie sa do bodu E2. Zároveň. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Zvyšuje sa export. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Vzhľadom na to.

5. realizuje menovú reštrikciu. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . reštriktívnu menovú politiku. resp.6. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.4.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).

Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. t. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). V skutočnosti však cenová hladina neklesá.j. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.4.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny. 73 . Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. dochádza k dezinflácii. resp.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. 5. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5.

7 Dilema centrálnej banky Graf 5. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.: Hospodářská politika. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. transfery 5. 5. M. s. Vľavo je znázornená situácia. regulácia peňažnej základne 2. vládne výdavky 4. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. 5. 49) 74 . regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. – ŽÁK.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Nasledujúci obrázok znázorňuje. Dôležitý prvok.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. dane Agregátne výdavky Obr. I.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.

Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. menová politika nemá žiadny vplyv. 5. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. na základe využívania peňažných vzťahov. Môžu byť obe expanzívne. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Z vyššie uvedeného vyplýva. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. vládnych investíciách a pod. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Ide o dva extrémne prípady. Vzhľadom na to. ale iba na pohyb úrokovej miery. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. ale iba na pohyb úrokovej miery. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že oba nástroje pôsobia inými cestami. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky.5.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Klasický prípad nastáva. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Sleduje základný cieľ. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. Pasca likvidity nastáva. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. že môžu samostatne prijímať opatrenia. 75 . obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Vzhľadom na to.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. resp. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt).Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. štátne úvery na vývoz. s. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. napr. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. 79 . V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. M. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. A. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. – ŽÁK. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. 6.: Hospodářská politika.

80 . V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. reštaurácie). školstvo. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. hotely. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. nákup podnikov v zahraničí. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. t. zdravotníctvo. poisťovníctvo. mobility kapitálu. ich výstavba alebo rozširovanie. cestovanie. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. doprava a skladovanie. strojov a zariadení a pod.1. rastie podiel spracovateľského priemyslu. oficiálne a ostatné súkromné služby. právne služby). ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. bankovníctvo. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. poštové služby) a osobné (napr. v tzv. financie. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. komunikácia. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. veľkoobchod a maloobchod). ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. sociálne (napr. výrobné (napr. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily.j. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva.Hospodárska politika 6. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. neviditeľnom exporte. Neekonomickými príčinami sú politické. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. opravy. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. vojenské. účtovníctvo. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr.

Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. že znižuje náklady. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. devízové reštrikcie. 6. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. colné kontingenty. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. vydávanie licencií. Je teda evidentné. 6. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. colný sadzobník a colné konanie. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné.2. prechádzajú platobnou bilanciou. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. či pôsobí plošne alebo selektívne. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. V závislosti na tom. Vonkajšie hospodárske vzťahy. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. či pôsobí priamo alebo nepriamo. obchodná vojna. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. predajom patentov a licencií. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. embargo. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. ktoré majú podobu peňažných. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí.

Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. nastane rast cien produktu. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. 82 . Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. ako je v zmluve dohodnuté. hygienické a ekologické prekážky. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. štátne intervencie v oblasti dopravy. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. ktoré zakazuje dovoz. menový dumping. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. dopravné a administratívne poplatky. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. daňové prekážky. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. do ktorého má byť tovar dovezený. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. úverovanie vývozu. že menové kurzy sú pevné. Patria sem najmä fiškálne dane. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. štátne záruky na úver. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. administratívno-technické prekážky. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru.Hospodárska politika dovozu. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. poklesne celková ponuka produktu. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. zvýši sa zamestnanosť. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Za predpokladu. Obchodná vojna je stav. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje.

na základe ktorej vznikol tzv. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. dohoda o pásme voľného obchodu. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. ktoré používajú clearing. dohoda o colnej únii. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). dodnes existujúce. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. pracovných síl. platobné dohody. ku ktorým patria: obchodné zmluvy.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb.2.Hospodárska politika 6. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. 83 . Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. upravujú pohyb kapitálu. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. obchodné dohody. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. dopravy. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. platobného styku. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).

bez ohľadu na to. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. že platobná bilancia umožňuje predvídať. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. podľa účelu ich využitia. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. bilanciu dôchodkov (zisky. tlakov. úrokovú mieru a devízový kurz. skladovanie. zamestnanosť. poistenie. hlavne krátkodobo. bilanciu služieb (dopravné.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad.. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). resp. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu.. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. 84 . 6. − zásada reciprocity. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. bilanciu portfóliových investícií. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. − zásada parity. cestovný ruch. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. debetné operácie dopyt po devízach. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov.). K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. spoje. cenovú hladinu. úroky. poplatky za poskytnutie práv. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení.

Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. – ŽÁK. Z historického obdobia sú známe napr. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. napr.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. čo znamená. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. 6. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz.: Hospodářská politika. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Devízový kurz je zložitá menová veličina. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. 6. kým má potrebné rezervy. M. v súčte by však mali byť v rovnováhe. kedy centrálna banka nezasahuje. s. A. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. devalvuje domácu menu. V prípade riadeného floatingu.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém.Hospodárska politika Tab. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. ekonomických. sociálnych a politických podmienkach. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. 85 . Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená.4 Devízový kurz Nástrojom. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. ktorý uplatňuje väčšina krajín. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy.

vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. dôjde k jeho poklesu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. pevné ceny. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. že import je závislý na úrovni dôchodku. Za existencie predpokladu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. pri ktorých fungujú. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Pri deficite obchodnej bilancie. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.5. Prvýkrát s ním prišiel D. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. Hume v 18. dôjde k poklesu čistého exportu. Nie je spojený so zmenou cien. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dôjde tiež k jeho zníženiu. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí.Hospodárska politika 6. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. dôjde teda k rastu 86 . Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôchodkový. stabilná úroková miera a nulové úspory. 6. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. ktoré viac. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pružné ceny (aj krátkodobé). storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. ale so zmenou úrovne dôchodku. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie.

že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Budeme vychádzať z toho. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. dôchodok a import. 6. čo by malo znamenať. Výsledné efekty budú dva: 1. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Za predpokladu. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. 2. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny.5. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. keď sa ekonomika nachádza v recesii. prípadne dlhodobej spotreby. Export zlacnie a porastie. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. zníži sa 87 . že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Vyvolá to rast úrokovej miery. Klesne tak aj agregátny dopyt. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Ak za jediný faktor. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu.

že deficity. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. bude intervenovať na devízových trhoch. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). ktorá stimuluje prílev kapitálu. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. bude predávať zahraničnú menu. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). V systéme pevných kurzov. Bude nakupovať cudziu menu. môže to 88 . čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. 6. celková platobná bilancia bude prebytková. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. ktorá predstavuje „lokomotívu“. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. že sa bude vyrovnávať. Aj tento fakt prispel k tomu. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. čím sa zvýši peňažná ponuka. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul.6. v akej v krajine vzrastie národný produkt. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. 6. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Z krajiny začne odtekať kapitál. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.

nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B.1. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.1 Teoréma lokomotívy 6.6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. 89 . na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.

čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.2. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. To. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 90 . Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. 5. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. Aktivity 4. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.

Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. napr.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. 7. investícií. Charakterizovať štruktúrnu politiku. podiel spotreby. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. relatívne samostatnými časťami. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. Je preto dôležité.Hospodárska politika 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. 7. resp.1. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. výkonová alebo spotrebná skladba. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výrobná. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. že je vnímaná ako zdrojová. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. úspor. 91 . exportu či importu na hrubom domácom produkte. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky.

− ekonomických subjektov. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. kvartérny. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. čo konkrétnu zmenu vyvolalo.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. − štruktúry obyvateľstva. pododvetvia. Je dôležité vedieť. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. faktoroch. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. ich lokalizácia a ich determinanty. Hľadísk členenia je omnoho viac.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. právnej formy či vlastníctva. Je preto dôležité. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. skupiny výrobkov. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. Vzhľadom na to. medzi ich vzťahmi a väzbami. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. terciárny. odvetvia. Môžu vznikať aj na oboch 92 . − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. služby. aby sa napĺňali vytýčené ciele. 7. aby vláda sledovala a skúmala. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. sekundárny. že štruktúra ekonomiky je dynamická. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. resp. napríklad podľa pohlavia či veku. skupiny nástrojov. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch.1. ktoré regióny sú menej rozvinuté. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. výrobné odbory.

Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. dostala by sa do stavu ustrnutia. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany.Hospodárska politika stranách zároveň. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. nedokonalosti a bariéry. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov.1. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. interdependentný vzťah. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. − spôsob súperenia existujúcich firiem. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ekonomika by stagnovala. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. či zmeny výmenného kurzu a iné. Keby to tak nebolo. V tomto smere môžeme 93 . Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. zmeny cien na svetových trhoch. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. vrátane ich podmienok. inovácie výroby. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. zmeny konkurenčného prostredia. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. 7. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy.

ochrany životného prostredia. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. technologickej a inovačnej politiky. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. ktoré sú zamerané na formovanie. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. 94 .2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. informatizácia spoločnosti. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Mala by utvárať takú sektorovú. odvetvovej politiky. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. odvetvovú. svetovej vojny. ktorá musí zvažovať. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Táto politika by mala byť formulovaná tak. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. 7. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. priame zahraničné investície. regionálnu a iné štruktúry. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. podmienky pre transfer technológií. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. aktivít. neperspektívnymi odvetviami. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. proexportná politika. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. vlastná inovačná schopnosť krajiny. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. nástrojov a opatrení. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej.

úverová a úroková politika. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. rozsah finančných zdrojov v obehu. kvóty. stabilitu ekonomiky. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. neefektívne. zmena rozsahu odvodu daní.Hospodárska politika 7. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. vývozné dotácie. na financovanie významných investičných akcií. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. limity. Sú vzájomne interdependentné. subvencie. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. ale tiež utlmovať neperspektívne. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. alebo odklad splatnosti daní. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti.3. čo znamená znižovať surovinovú. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Zásadné. fond na podporu štruktúrnych zmien. modernizovať technologické procesy.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. ktorými môžu byť napr. 7. mimocolné bariéry). rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. energetickú a investične náročnú produkciu. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. úverová a úroková politika). z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast.3. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. 7. materiálovú. 95 .

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

podpora výskumu a vývoja. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. inovácií. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. a 80. rozvoj inovácii a technológii. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. 7. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). resp. vedy a výskumu. − reaktívnej. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ťažiskom je podpora investovania. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky.4.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. ako v tradičnom prístupe. − defenzívnej. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. Na prelome 70. 7. malého a stredného podnikania. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ktorá je cieľovo zameraná. narušovala makroekonomickú stabilitu. technológiám. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. aby musel zasahovať štát. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. − akceleračnej. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. má konštruktívny charakter. − dopytovo orientovanej. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ktoré majú najlepšie 99 . a faktorovo orientovanej.

pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. deceleračnej. t0 predstavuje základné obdobie. y predstavuje údaje o ekonomike. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. 7. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. vývoze atď. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. ktorá je porovnávaná. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. s ktorou je ekonomika porovnávaná. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. zamestnanosti. x predstavuje údaje o ekonomike. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. ktoré sú celosvetovo v útlme. že nemožno jednoznačne 100 . Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. investíciách. Z uvedeného vyplýva.) v %.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 7. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. 3 1. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 2. ale sledovať aj to. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 101 . ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Je to spôsobené tým. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov.

kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. čo. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. monopol). Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. že ekonomické subjekty.Hospodárska politika 8. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. udeľovanie licencií na určité činnosti. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. ako aj pre spotrebiteľov. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Je to preto. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 8.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie).

8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. 182) poskytovanie 103 . nekalou konkurenciou. M. A.: Hospodářská politika. Tieto bariéry môžu byť rôzne. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.1. s. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. 8. – ŽÁK. ako to ukazuje Obr.

V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. ale z právneho hľadiska. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). welfare economics). storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. 104 . Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Až približne v 50. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Ide o tzv. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. hlavne na koncept efektívnosti. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Nestačí len dokázať. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. kedy stačí dokázať. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. rokoch 20. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. (tzv.Hospodárska politika 8.

j. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. kontrola štátnej pomoci. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov.Hospodárska politika 8. ktorí ich znevýhodňujú. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. preberanie a zlučovanie firiem. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. permanentné sledovanie trhov a odvetví. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. • • kontrola koncentrácií. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. cenová regulácia a verejná podpora. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. kartelové dohody. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. 105 . presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. korupcia. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. všetky výkony orgánov a inštitúcií.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. t. rozptýlenia.). Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. dovozcov a iných dodávateľov. zákonné obmedzenie. resp. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. subjektivizmus. politické záujmy atď. či podporu ekonomického a technického rozvoja. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. populizmus. Základným cieľom politiky je stanoviť. fúzie.

ktorý predstavuje vecné. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. 2. s ohľadom na dopravné náklady. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové.Hospodárska politika analýza. relevantnom trhu. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. regionálny a miestny. nájsť reálne možnosti odbytu. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. pre ktorý bolo určené. 8.j. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. posudzovanie. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. či k nim dochádza na tzv. ktorý sa člení na trh národný.j. do akej môže výrobca. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. 106 . prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné.j. koncepcia funkčnej totožnosti – t. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. ktorými uspokojuje dané potreby.

1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu.Hospodárska politika 8. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ide o tzv. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. ako ceny. − zlučovanie subjektov. objem produkcie a jej rozdelenie.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu.5. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. t. hlavne na strane ponuky. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. či už zjavnej (kartel. predajné podmienky. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. − nekalá súťaž. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. − štátna podpora. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). 8. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. kartelové dohody. rozvoj investícií a iné. 107 . Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom.j.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

zvýhodnených úverov (lepšie úroky. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. 2. väčšinou obchodnými zákonníkmi. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. 111 . Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. podpore menej rozvinutých regiónov. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. či podpore kultúrneho dedičstva. klamivé označenie tovarov a služieb. x) usporiadané podľa veľkosti.. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Nekalá súťaž je konanie. 8. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu... úplatkárstvo a podplácanie. nebezpečenstvo zámeny. nadštandardná doba splatnosti. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. stupňa koncentrácie (CRx). Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. . Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. napr. hospodárska diskriminácia. daňových úľav. 8. pri náhradách živelných pohrôm. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. redistribúcií verejných statkov. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. kapitálových investícií na účet štátu. resp.6.

112 .6. 2. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie.. 8.6. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. čím menšia bude hodnota η . P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. . nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. 8. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Larnerov index je mierou skutočného.. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. x) usporiadané podľa veľkosti.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.

113 . Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.Hospodárska politika 8. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Aktivita 1. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom.

114 . platieb na základe sociálneho zabezpečenia). Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Bohatstvo. Charakterizovať tieto politiky. najmä so sociálnou politikou. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. firme alebo štátu. firma alebo celá ekonomika. politikou trhu práce a inými. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Príjem je tiež toková veličina.Hospodárska politika 9.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. 9. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. daňovou politikou. mzdovou politikou. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. úsporné vklady. ktorý je výnosom z bohatstva. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Dôchodok je toková veličina. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. dôchodku a príjem.

Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Z individuálneho pohľadu. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. ide hlavne o nezamestnaných. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. To. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Robin Hood index a index chudoby.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. deti a mládež. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. tehotné ženy. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Giniho koeficient. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. starých. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. 9. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. nerovnováhy a trhové zlyhania. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. 115 . Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. potrebuje poznať odpoveď na to. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. zdravotne postihnutých a chorých.

Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. je to skutočná Lorenzová krivka. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. by body ležali na diagonále.Hospodárska politika 9. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. ktorá sa odkláňa od diagonály. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Čím je stupeň nerovnosti nižší. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. a tak vzniká krivka. Na rozdiel od dôchodkov.1. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . A naopak.2.

Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. a snažia sa ju posunúť nad ňu.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. 9. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby.. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. tým je diferenciácia väčšia. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Hovorí o tom. Cieľom 117 . Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Používanie indexu preto spôsobuje. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby.. Neprihliada však na skutočnosť.. aby mal každý rovnako vysoký príjem. ktoré je podľa neho vhodné podporovať.. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.2. . ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. 2. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1.. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . hovoríme o absolútnej nerovnosti. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Môže nastať situácia.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé.. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Je odvodený z Lorenzovej krivky. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. ak sa blíži k 1. 9. Čím viac sa blíži k 0.

Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Otázkou však ostáva. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. pričom štát zákonmi upravuje. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. minimálnu mzdu a iné. kde leží tento „bod zlomu“. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Tá poukazuje na skutočnosť. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. ale len do určitého bodu. nárok na dovolenku. zákonné podmienky pracovných zmlúv. daní. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. postup zamestnanca v prípade choroby. nemocenským. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. kde odvody majú charakter daní. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. potom začínajú klesať. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. právo na štrajk. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. miezd. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. alebo dávky. ziskov. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. hlavne starobné a invalidné dôchodky. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. parafiskálne systémy.

Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Klesá objem investícií do odvetví. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Veľká nerovnosť. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. cestové. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. ktorých produkcia nemá regulované ceny. lieky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. ako aj veľká rovnosť. Lacnejší tovar nahrádza drahší. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. kde sa vyrábajú tovary. dochádza k substitúcií ponuky. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. plyn. elektrická energia. sa stávajú atraktívnejšími. poľnohospodárske produkty). aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. V odvetviach. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky.2. 119 . ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. 9. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia.

370) 120 . nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. s.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Môže mať za následok napr. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov.3. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. s.: Hospodářská politika. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. 2. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. mobility na trhu práce a pod. 1. T. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. T. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. zníženie agregátneho dopytu.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9.

121 .Hospodárska politika Aktivita 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. ale tiež spoločnosť ako celok. ale tiež spoločnosť ako celok. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. kolektívne vyjednávanie a pod. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Charakterizovať politiku zamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme.Hospodárska politika 10. 10. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Vychádza z názoru. tak na pracovnoprávnu ochranu.1. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. 122 .1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. republikánske. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. 10. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). kresťansko-demokratické a liberálne. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to.

Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. t. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou.Hospodárska politika 10. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Vytvára podmienky nato. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. podpory v nezamestnanosti). stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov.1. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. bytovú politiku. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. úrokových sadzieb a kurzov. politiku zamestnanosti. medzi ktorými sú silné väzby. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení.j. a pod.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. zdravotnej politike. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. zdravotnú politiku. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. aby bola sociálna politika účinná. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. Znamená to. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. dôchodkovej politiky. politike bývania. 123 . ktoré sa snaží koordinovať. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. vrátane motivácie pracovníkov. vzdelávacej politike. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení.1. 10. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. najmä na hospodársku politiku.

o koľko sa zaslúžil. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. garanciou základných sociálnych istôt. ako sú princíp výkonový. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Skladá sa z čiastkových princípov. Ak už nie je schopný pomôcť si sám.1. čo v sociálnej politike znamená. Jej podstatou je zmiernenie. Jej východiskom je. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. rovnakých príležitostí a potrebnosti. podpornosť. že každý subjekt si musí pomôcť sám.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Zásluhovosť znamená. súladu medzi vstupmi a výstupmi. vytvárania záchranných sociálnych sietí.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná.1. ktoré vznikajú ako 124 . Tým. 10. nezamestnanosť). Snahou je predchádzať určitým škodám. participácia a zásluhovosť. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. preventívna a homogenizačná. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. sociálna solidarita. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. rovnosti. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. choroba). že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Spravodlivosť má právny rozmer. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. ktorá vznikne počas života jednotlivca. subsidiarita. staroba. že každý by mal dostať toľko. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. prerozdeľovacia. resp. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania.Hospodárska politika 10. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. stimulačná. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. súdržnosti a zodpovednosti. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Subsidiarita znamená.

kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. nemocenských dávok. dopravu.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. podpory v nezamestnanosti. príspevkov na bývanie. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. dôchodkového systému. sociálna podpora. čo je hranica chudoby. rodičovský príspevok.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. Štát sleduje. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. výkon práva na lekársku starostlivosť. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. 125 . pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. 10. materská a rodičovská dovolenka. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. výkon práva na vzdelanie. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. štipendium a podpora vzdelania. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. materský príspevok. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. prídavky na deti. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. zdanenie príjmov a majetku. aká v pásme sociálneho životného minima. a iné. minimálnej mzdy. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. životného minima a pod. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. hraníc chudoby. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. čo znamená hranicu biedy.1. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním.

pôžičky na vzdelávanie. určené na vopred vymedzené použitie napr. služby v oblasti zdravia. študentom. barle) a ochranných pracovných pomôcok. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. kedy nie je isté. pre nezamestnaných). ktorým nie sú určené. a to hlavne z toho dôvodu. handicapovaných. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. napr. − účelové pôžičky. charitatívne inštitúcie.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. − úľavy a výhody. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. občianske iniciatívy. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. zamestnávateľov. zamestnanecké zväzy. politiky v danom čase. dobročinné organizácie. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). kam patrí starostlivosť o starých. vzdelávania. zamestnávatelia. dôchodcom. dávky v nezamestnanosti a iné. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej.. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. občania. vojakom. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. resp. sociálneho poistenia. Jedno z prepojení je v tom. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. 126 . Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. bývania. mladým. obce. čiže existuje nezamestnanosť. peňažná pomoc rodinám s deťmi. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. ktoré sú návratné. peňažné dávky sociálnej pomoci. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. 10. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. zahŕňajúce všetkých občanov. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. sociálne narušených občanov. − vecných dávok. rodiny. odborové zväzy a orgány. cirkvi. ktoré sa používajú najmä v prípade. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. − sociálnych služieb. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom.. poradenstvo (napr. orgány tripartity.

2. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. ktoré dohodujú podmienky.2. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. starších občanov. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ktoré niekedy vedú k tomu. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Ekonómovia. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo.Hospodárska politika 10. ale nielen oni. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. ale tiež vplyvy mimoekonomické. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. ponukou práce a cenou práce. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. 10. 127 . Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách.

3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. podpora na udržanie pracovných miest. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. práv a povinností odborových organizácií. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. podpora prevádzky pracovných miest.Hospodárska politika 10. nárok na dovolenku. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. podpora nezamestnaných. ich orgánov a funkcionárov. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. a ktoré. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. ako aj územnej mobility pracovnej sily. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. 128 . Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. právo na štrajk a iné. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. starostlivosti o člena domácnosti. tehotenstva. subvencovaná zamestnanosť. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. podpora vytvárania nových pracovných miest. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. dĺžka pracovného času. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. na druhej strane. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej.2. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. programy zamerané na mladých nezamestnaných. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. postup zamestnancov v prípade choroby. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých.

Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.2.Hospodárska politika 10. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. 10. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP.( Y − Y*) .2. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Okunovho zákona. 129 . L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. ktorá je bez platenej práce. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická).100 . napríklad v tom.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. tento koeficient závisí od technologických. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. Y predstavuje reálny produkt. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. že nezahŕňa osoby. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. je schopná pracovať a hľadá si prácu. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia).

Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Aktivity 1.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. t. Ďalšou možnosťou. ktoré spôsobujú psychické traumy. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. znižovanie daní. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. ako aj zo sociálneho hľadiska. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. tým je nezamestnanosť vyššia. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. 130 .j. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. že sú nezamestnaní. nižšie úspory obyvateľstva. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. dotované rekvalifikačné programy. nižšia tvorba produktu. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti.2. 10. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. 2. ktorá znamená.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. strata dôvery vo vlastné schopnosti. kriminalitu a ďalšie problémy. Z uvedeného vzťahu vyplýva. 3. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.

Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. 11. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Každá ekonomická činnosť. produkuje vedľajšie efekty. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Jej súčasťou je ekológia človeka. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva.Hospodárska politika 11. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. 11.1.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. slnečné žiarenie. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. hlavne spojená s výrobou. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. klimatické a meteorologické zmeny). 132 . Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. ich následky a činitele. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. zmeny. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. Je to také využívanie fondov prírody. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. vrátane človeka. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období.: Hospodářská politika. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. pš predstavuje produktivitu škodlivín. 11. blízkym – je to produkcia. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. rodine. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. T. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. ktorá neprechádza trhom. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . Rast voľného času je faktor. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. Ukazovateľ. nakoľko 136 . pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. vč predstavuje voľný čas.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. s. ktoré v nej prebiehajú. np predstavuje netrhovú produkciu.

s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. vedeckotechnickým rozvojom. 11. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. čo znamená. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. ktorá je ekonomicky efektívna. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. znížia sa škody zo znečistenia. avšak tým. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Aktivita 1. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. 137 . Metodika tzv. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 138 .

12. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. rast efektívnosti základných prostriedkov. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily.Hospodárska politika 12. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vyrovnanosť platobnej bilancie. rast vloženého kapitálu.1. vonkajšia ekonomická rovnováha. 139 . efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. miera inflácie. miera a štruktúra nezamestnanosti. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. 12. podiel HDP na jednotku živej práce. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. napr. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. zavádzanie technického pokroku. rast počtu pracovných síl. rast vložených investičných statkov. pri využití možných zdrojov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. HDP. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa.

ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. − priemerná ročná miera inflácie. (G = 3%). Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. ktoré by mali byť dosiahnuté. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. V 60. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. v ktorom sú vyznačené hodnoty.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. v tom smere. Táto metóda prešla určitým vývojom. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. (B = 0%). (P = 2%). − priemerná ročná miera nezamestnanosti. v určitých vzájomných vzťahoch. Ozývajú sa námietky napr.Hospodárska politika 12. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú.5%). Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Kaldor. Z toho vyplýva. ale tieto návrhy sa neujali. Jeho autorom je britský ekonóm N. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Jeho úpravou. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. (U = 5. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Ide o štvoruholník.1. infláciu a nezamestnanosť. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky.

3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ako je tempo rastu HDP. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Fairyho. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . miera nezamestnanosti. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. skonštruovaný A.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Tak. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t.1. nízka miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. miera inflácie. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. 12. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. ktorú im spoločnosť prisudzuje. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. že je jeho konštrukcia značne triviálna. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. ako sme už spomenuli. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. 141 . Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Napriek tomu. Z takto definovaného indexu vyplýva. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky.

že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. že s rastom hodnoty daného indexu. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia.ut . Taylora. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Tobina a J. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. tzn. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. alebo bude nižšia.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . V súlade s týmto záverom bude platiť. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Nemožno pochybovať o tom. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať.g t . Aj v tomto prípade platí. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. 142 . ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom.

ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie.Hospodárska politika 12. riadenie ekonomiky. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. ekonomického rastu a jeho perspektívy. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Je to široko využívaná investičná informácia. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). pozostáva z dvoch základných komponentov. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. resp. Hodnotenie bonity subjektu. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. pričom má tendenciu postupne klesať. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. vývoja konkurencieschopnosti. 143 . Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Táto závisí od ekonomického bohatstva. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. V prípade krajín. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. dlžník.1. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Metodológia. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Politické riziká vyplývajú z politického systému. až po jednotlivé podniky a obce. A(A) a BBB(Baa). Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. stav a flexibilita platobnej bilancie. ekonomickej štruktúry. AA(Aa). Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. že emitent. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika.

A3( P1. A2. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.prípad neplnenia záväzkov . A1.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. verejne publikovaný slovný komentár.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.12. Znamienka + a – . resp. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. CC(Ca) a C (c).1). že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .12. C.P2. pri Moody’s číslice 1. D (NP pri Moody’s).D Zdroj: NBS 144 . CCC(Caa).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. B(B). Tab.

Čím ma krajina vyšší rating. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. agentúra uvažuje o znížení stupňa. 145 . Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ktorý môže byť: − pozitívny. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − stabilný. − negatívny. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch.

13. budeme brať za významný práve tento rok.Hospodárska politika 13. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Samozrejme. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. ktorá ešte stále nie je dokončená. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. že ich bolo viac. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. 146 .1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.13. Charakterizovať jednotlivé etapy.

. Oficiálne plná depresia. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. skrytá inflácie. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. obmedzenie. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. zriadenia Šoková terapia. rastu Silný ekonom. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. transformačná a potlačovaná inflácia.Ponukové obmedzenie. pri zachovaní soc. trh dodávateľa 2. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. dotvorenie inštitucionál. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. vykázanej nezamestnanosti. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. Obnovenie ekonom. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. rast zadlženia spomalenie ratu. liberalizácia cien. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. ku výraznej nerovnováž. Etapa nerovnovážneho rastu 4. privatizácia a reštriktívna politika. nízka efektívnosť. Etapa oživenia 3. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. nerovnováhy. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. Zníženie reálnych miezd. zahr. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. Obchodu. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. vznik oficiálne zamestnanosť.

chronickými prejavmi nerovnováh. A. potom v nej bola aj inflácia. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. ako aj v štruktúre. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha).: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. s. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. potlačovanou infláciou. pričom však hrozilo. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia).Hospodárska politika Obr. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Existovali obavy pred transformačnou pascou. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 13. a 60.2 I. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. 13. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. a to tak v ich globálnej relácii. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Koncom 80. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.1. teda stavom. a 80. 53) 13. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. V 70. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. 148 . ktorá je formou prejavu nerovnováhy.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov.1. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. štrukturálnymi defektmi. resp. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien.

brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. čiže otvoreným rastom cien. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. kedy končila transformačná depresia bol 25%. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. vyvolal mnoho diskusií na tému. Neúspechom. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. aj keď v istej miere nevyhnutným. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. ale zároveň podcenený. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky.1.3 II. Kumulovaný pokles do roku 1993. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. Výrazný pokles produkcie. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy.1. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. stabilizácia ekonomiky. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. štruktúrnych defektov a pod. 13. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. 149 . pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. že sa ČSFR k 1.

V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. že existovala snaha o obozretnú. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Vznik nového štátu k 1.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Reformný proces sa však spomalil. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. čo vyvolalo silný rast dovozu. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Neexistovala 150 . Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Problémom sa však stalo. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. pokles tvorby HDP. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Nadmerný podiel výroby polotovarov. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika.1. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. aj keď miernejším tempom. Pre celú túto etapu je typické. 2. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. skôr reštriktívnu fiškálnu. a 3.

Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. 151 . rozvojových impulzov a pod. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ako aj k silnému nárastu investícií. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ale len v tom prípade. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov.4 III. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Preferoval sa silný ekonomický rast. ani proexportného účinku týchto investícií. V ekonomike sa viac investovalo. preto šlo o rast „na dlh“. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. 13. ktoré vyžadovali výrazné zásahy.1. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky.

Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Po nástupe novej vlády. resp. ktorá sa nevedela zjednotiť. ako aj takmer 152 . že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. dopravy. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. ktorý stratilo v roku 1998. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať.1. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. kým dopad na ceny bol podstatne menší. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. pričom nebol dôvod predpokladať. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie.5 IV. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. spôsobila. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Ceny elektrickej energie. tepla. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. 13. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. plynu. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. Rôznorodosť koalície. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. od októbra 1998 do januára 1999. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu.

V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. úpravy nepriamych daní. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. na rozdiel od roku 2002. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení.6 V. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Stabilizoval sa ekonomicky rast. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. že prijaté opatrenia boli úspešné. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. 13. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie.1.

Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Vstup Slovenska do EÚ. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti.Hospodárska politika daní. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. v súdnictve a v školstve. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Ďalším domácim faktorom. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. ako aj zahraničný dopyt. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. v zdravotníctve. hoci mala klesajúcu tendenciu. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. znižujúcej sa miery inflácie. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. 1. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma.

zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). stavebníctvo. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Dynamický rast hospodárstva. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. verejná správa. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. zdravotníctve. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Ekonomický rast bol vyvážený. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. školstve a doprave. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. prenájom a obchodné činnosti. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Rok 2006 bol rokom. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . sociálne a osobné služby. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Cenová úroveň. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Jediným sektorom. vysoká investičná aktivita. obchod a priemysel. koncepčne inak zameraná. V júni 2006 sa konali voľby. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. V roku 2005 sa ukázalo. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. poštách a telekomunikáciách. meraná indexom spotrebiteľský cien. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov.Hospodárska politika bilancia služieb. boli ceny potravín. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. ostatné spoločenské. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami.

Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. 4 1. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. etapu. Aktivita 1. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Dá sa povedať. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. 156 . Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. ceny pohonných hmôt. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. že rok 2006. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. trhových služieb). K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Povinné zadanie č. Súčasnú vládu. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Ako už bolo spomenuté. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. 2. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Pre roky 1998. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku).

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

2005. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. a kol. 2003. Ekonomická fakulta.: Hospodářská politika. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. B. Bratislava : Iura Edition. G.. M. Bratislava : Kartprint. 2003. a kol.. S.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. Praha : ASPI..: Sociální politika. 2007. 2006. a kol. 1994. 1995. Bratislava iris 2002.. N. Praha : Management Press. 2004. 2005. Bratislava : Iura Edition.: Zásady ekonomie. M. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Praha : Oeconomica VŠE. Trenčín. M. Praha : Grada Publishing. Praha: SPN.: Makroekonomie.: Dejiny ekonomických teórií. J. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. ISBN 80-88715. S.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Diplomová práca.: Politológia pre ekonómov. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. HOMBURG. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. Praha : Oeconomica VŠE 2005. A. Ostrava : Sokrates s.: Makroekonomie. KUBÁTOVÁ.o. 2000. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. KOGANOVÁ. Bratislava: Elita 1995. a kol. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH.: Makroekonómia.. K. M. FELDERER. TOMŠÍK. J. M. Makroekonomika a nová makroekonomika.: Makroekonomie. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ.r. 1998. SOFA. ISBN 80-7261-094-5.: Základy makroekonómie. J. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. J. 2004. I. 2004. středně pokročilý kurz. Sociální politika v ekonomické praxi. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. – FARKAŠOVSKÁ. – KOTLÁN. K. V. [21] MANKIW. HABÁNIK. Bratislava 1998. 2003. TnU AD. Košice : Technická univerzita v Košiciach.: Makroekonómia. Fiskální politika. J. V.: Makroekonomie. HABÁNIK.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. R. 2005. D. H.. ISBN 80-7169891-1 158 . Praha : Professional Publishing. J. J. 2005. 2005. B.55-5 [19] LIŠKA . ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. Praha : C. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.V.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL.: Dane podnikateľských subjektov. Bratislava : Iura Edition. R.: Štátny rozpočet.V. Praha : Victoria Publishing. Beck. Fischer.. a kol. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Žilina : poradca podnikateľa. V.

Z.: Hospodářská politika. M. V. A. Bratislava : SPRINT. s. 2001. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. 1996. Bratislava : Iura Edition. F. Brno : Masarykova univerzita. a kol. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. makroekonómia. T. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. I. Frýdek-Místek : 2002. E. 2005. Bratslava : Ekonóm. Praha : Portál.: Sociálne zabezpečenie.: Trh práce. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 2002. 2001.: Hospodářská politika. Praha : C. 2002. V. Teoretické aspekty vývoja konkurencie.: Ekonómia. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. A.: Makroekonomie v kostce. 2005. M. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. – NORDHAUS.. Praha : GRADA PUBLISHING.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. T. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Praha : Management Press. H. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. E. 2003. Praha : Grada Publishing. A. P. 1997. J. Bratislava : ÚS a SE SAV. MAREŠ.: Protimonopolná politika. Vědecká monografie. M. 2006.: Ekonomie veřejného sektoru. BEBLAVÝ. 2006. Bratislava: Sprint vfra. M. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. D.: Peněžní ekonomie a bankovnictví.r. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. M. 159 . ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. Beck. E. Praha : C. 1999. 2003. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. W. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. – ŽÁK. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. H. 2000. 2004. Praha : Grada Publishing. nezaměstnanost.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. sociální politika. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. Bratislava : Elita. Bratislava : Sprint vfra.o. P. – ŽÁK. súťaživosti a protimonopolnej politiky. 2004. Z. P. 1997. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. I..: Hospodářská politika. A. a kol. 2000. Beck. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. M.: Sociálna politika. 2007.: Centrální bankovnictví. A.. Praha : Management Press.

: Hospodárska politika. 1994. 2001.: Environmentálna ekonómia. M. P.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. J. Bratislava : Mekury spol. s r. P. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. M. Diplomová práca. Bratislava: SPRINT. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. 2007. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ.Hospodárska politika Studia Oeconomica. a kol. 2004. Bratislava : SPRINT. 2005. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. a kol.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. [48] VINCÚR.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti.: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2006. V. E.. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Ekonomická fakulta. L. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Bratislava : SPRINT. 2002. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-8083-057-6. a kol. 2005. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta.o. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2005. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. a kol. [44] URAMOVÁ. P. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Tvorba a ochrana životného prostredia. ISBN 80-89143-36-9 160 . 2003. K.: Hospodářská politika. 2002. Bratislava : Ekonóm. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful