HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

...................................................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ............................................................................................ 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .......1 .....4 1. 19 Typy hospodárskej politiky ..................................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.....1 3. 10 Nositelia hospodárskej politiky ........... 1................................... 27 Zrod hospodárskej politiky..............................8 1................................................... 25 1...... 35 Intervencionistická hospodárska politika ................ 32 Liberálna hospodárska politika.......... 2................................................................. 42 3..1.....................................................................1 2..........................2 1........................................................ 14 Racionalita cieľov.....4 2.................................................................................................2 1......................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .................. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika............................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika .................3 1.........6............................................... 39 Ekonomický cyklus ...Hospodárska politika Obsah 1................2..2 1..............................................................................................................................1........5 1.....1............................... 28 Formovanie hospodárskej politiky .............................................................................. 14 Všeobecné a tradičné ciele .......7 1..........................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ......1 1.......3 2.1 2..... 24 Informácie pre hospodársku politiku........................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky................................ 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............. 39 Stabilita a rovnováha ... 35 2.......6 Nástroje hospodárskej politiky .. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .....1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .......5 2...................................................................................1 2........... 17 1.................................2..........1.......3.......6.............2............ 3........... 34 2................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............................................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ....................2 3.......................................................9..........3........................ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........2 Koncepcie hospodárskej politiky ........2 2............................................ 22 Hranice hospodárskej politiky ........... 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ....... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ............................................................................ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ....................... 13 Ciele hospodárskej politiky ...........1 1..... 21 1............................1..........1 1.......................2 3...............6.........................................

............................................................... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ..............................7....2 4................... 54 Daňová reforma.... 69 .................................................. 49 Zmeny daní............................................................................................ 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky...................................... 59 4......................1 4..... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.........7 Typy fiškálnej politiky ............................................. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.............. 47 Fiškálna a rozpočtová politika .....2 5... 5....2 4................................................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...3..7...............1 4.........4.........1 5.............3....................1 3..............................5 4..........2 5....................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ..............2 4.....................................................................4 4..........1 4................................................................................4...... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.................5 5...................5.... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ..........................1 4.. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.4 4.....................................................................3.............3..............................4 4.............. 58 Efekt vytesnenia ....................4 Typy menovej politiky ..........................................................................................3....Hospodárska politika 3................................................................ 56 4................................... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ................................ 48 Vládne výdavky. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu..................3.......................................................................6 4............................................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách..................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..................................3 4........................................................................... 57 Problémy načasovania .........5..................... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ............................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.................... 48 Nástroje fiškálnej politiky ............................1 5...............3.........3 4.................2.....3 5........................... 68 Nástroje menovej politiky.............................. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky .. 4........................................3.............................................................................................................................................................................1 5.........................3 MENOVÁ POLITIKA .....2 4............................................3.............7.......................................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika......7...........4 4...................................2 3............................. 42 Nástroje stabilizačnej politiky .......4 3.......3 Ciele stabilizačnej politiky .......................3 3.. 63 5...........................2 4............. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky .................... 47 Ciele fiškálnej politiky .......................................1 4................................... 61 Priame nástroje menovej politiky.....................................7.....3.........3.................................. 53 Rozpočtový schodok .......................

............................................................................................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky................................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ....2 6..................3 5........ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.........1.... 84 Devízový kurz ...................................6.......1 6.........2..........................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ..........1 7.....................1 7.................2 7......1................................................................. 81 6..........6 7...........................................4 7............................................. 91 Štruktúra ekonomiky ............................5 5........................3 7........2 5....2 7......................................................................................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............................................ 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ........... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .5 7...1...........................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku. 87 Teoréma lokomotívy ...... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .........4.......3.................. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky....................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ....... 93 7............................................ 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ....... 88 Princíp importovanej inflácie ...1 7.2..............................................1 6............................ 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ............................................4......................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.......................2 7.....2 7.................................................................5 Platobná bilancia .........................6 6. 101 ................................................................................ 98 Druhy štruktúrnej politiky......................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ................................................................ 89 6.................................................................................................... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku........... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ........ 72 Dilema centrálnej banky.................................... 95 Ciele štruktúrnej politiky............................ 85 Vyrovnávacie procesy ........1 6............. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ..................5....................................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ............1 6................................................. 6................. 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .................. 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ............................. 96 Tradičná štruktúrna politika .......................Hospodárska politika 5.............................................2 6. 91 Štruktúrne zmeny..............3...................3 7.................... 92 Konkurencieschopnosť...................................4 6........1 5...................4...............................................................2 7................... 99 7.......................................4...............................................................5......4.......................................1............6.............5.....1 6.....................................................3 6.................1 6.....................................3.3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .............................. 7...................................

...... 114 Meranie nerovnosti .............. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie........................2.................................................................................. 126 10......... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .....................................5 Funkcie sociálnej politiky..........4 Princípy sociálnej politiky.........4 8...... 124 10............ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA........3 8.1........ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ..6 8................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .......3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky..........4 8................2.........2 9............1........................................................................ 129 ..........................6........ 123 10..................1 8..........1 9.......................................................................... 9............2...............1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ......1.......4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .........2 8.............2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ..........................3 9. 125 10.......................................1...... 117 9.............................................................................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky..4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ........5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE................................................5........... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže............................................... 105 Relevantný trh .. 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ................................................... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ......................................1...Hospodárska politika 8................. 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ............ 122 10.............................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti....................1 8.......................... 112 Larnerov index.................................... 110 Stupeň koncentrácie.........................................................................1 Sociálna politika ............................................................... 122 10........................................................ 112 8............................................ 127 10........ 116 Giniho koeficient ..................................2 Politika zamestnanosti .................................................................. 123 10..........................2 Vymedzenie sociálnej politiky ..........................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.......2......... 122 10............................................6.................... 8............... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže .......................................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ..2............ 119 10...7 9....... 106 Formy obmedzovania konkurencie .....6..................................................1 9..................................................2.............................3 8.......................................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ..........................3 8....................................2 8.................5....5...................... 124 10... 115 Lorenzová krivka......2 8......................... 128 10...............1. 107 Zneužitie ekonomickej sily........................................................................................ 109 Štátny zásah alebo regulácia.. 127 10.................................................................................5......................1 8...........

1......................... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)...1 Tempo ekonomického rastu .......................... 158 .......... 133 11............... 132 11.............. 130 11..................1.............. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .......... 137 12..... 129 10......................................................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ..1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky....................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti . 146 13........... 151 13................................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ............................... 140 12...........................................................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ....................................... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ............... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ........................................................ etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .....................................1............ 146 13.............1..............1...2................1........... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).1......................................................1 Východiská environmentálnej politiky.................... ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA..4 III......1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska..................1..........1 Východiskový stav (do roku 1989) ........................ 149 13..5 IV...2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .................. 152 13....................Hospodárska politika 10....2.......... 143 13..1................... 148 13.....................1.............................. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)...... 135 11......................... 141 12.......................................................... 139 12...............................................3 II.................................. 139 12.............................. 132 11.1.........1...6 V........................................................................................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ....... 133 11........4 Rating ...............................2 I............................................................................................................................. 132 11..... 139 12......1 Životné prostredie a ekológia ................................................ 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.............. 148 13............2 Magický n-uholník ...............................

Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. PhD. Ekonomická fakulta. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Němcovej 32. Daniela Bartková. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou.Hospodárska politika 1. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. P.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Je pochopiteľné. históriou vývoja. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. 10 . napríklad kultúrou.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. nástrojov. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Predstavuje súhrn cieľov. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. ktoré súvisia tak s tvorbou. spoločnosti a štátu. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. náboženstvom a pod. 1. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. to znamená na konečné použitie. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. t. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky.j. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.

aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. ktorými sú hospodárstvo a politika. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. sociálnu. subjekty. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. stabilizačnú. napr. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. dôchodkovú. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. jeho organizácia a chod. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. štruktúrnu. kritériá. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. obchodnú. nástroje a ciele pôsobenia. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. spôsoboch. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. menovú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. ciele a nástroje. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. politické a aj právne. Je preto vedou prierezovou. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. regionálnu. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. priemyselnú. V rámci politiky. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú.: fiškálnu. sa 11 . sociálnu a medzinárodnú situáciu. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. investičnú a ďalšie. vonkajšiu obchodnú. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. poľnohospodársku. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. postupoch a inštitúciách.

13) Na Obr. princípy.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. ktoré obsahujú ekonomické. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. – 3. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. 1. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. s. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Prostriedkom politiky je politická moc. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. 12 ..: Hospodářská politika. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. M. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. A. 1. opatrenia a koncepcie. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi.

Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. funkciami a cieľmi. úrokových sadieb. výskumné.). vykonávať ich a aj ich presadzovať. daňová sústava a pod. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. ale majú priamy alebo 13 . Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. politické strany. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. vláda. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Štát. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. centrálna banka a ďalši inštitúcie. vedecké inštitúcie. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. resp. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. ale aj masmédia. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. na jej realizácii a kontrole. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. inštitúcie protivážnych síl.Hospodárska politika 1. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. odbory.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Patria sem veľké podniky. ako nositeľ hospodárskej politiky. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. súdne inštitúcie. podmienok podnikania. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). menových agregátov.

Nesmie obmedzovať slobodu iných. resp. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. 1. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. istotu. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. nadnárodné organizácie. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. politických strán. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Cieľ je normou určitého chceného stavu. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. hlavne hospodárske zväzy. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. udržanie demokracie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. ktoré považujú za dôležité. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný.3. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. blahobyt a bezpečnosť. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Sloboda sa chápe ako stav. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. 1.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. je nevyhnutné. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. kedy v danom systéme neexistujú prekážky.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. pokrok. ktoré majú byť naplnené. ktorí majú rozličné ciele. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. Kategória ekonomickej slobody znamená.

alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. „zrýchlenie rastu“. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha.2. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ktorú charakterizuje Obr. s.Hospodárska politika najčastejšie chápe. zloženia vlády. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. distribučnej spravodlivosti. Optimálny alebo primeraný rast 15 . V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. a spája sa s ním. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. 1. 1. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. M. tradičné ciele. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast.: Hospodářská politika. Lorenzovej krivky. len o zameraní trendu. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. ale hlavne v ústavách. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. A. – ŽÁK. 92) Hospodársky rast. problematika rozdeľovania dôchodkov.

Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. tak vnútornej ako aj vonkajšej. 1. získavajú na svojej dôležitosti. T. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. 155) Obr. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. rovnováhu cien a stability meny. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktoré v súčasnosti. ale pozostáva z čiastkových rovnováh.: Hospodářská politika. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. ktoré týmito vrcholmi sú. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. resp.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Nízka miera nezamestnanosti. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. 16 . Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. s.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. 1. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické.

Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. regulačné. nepriame. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ.Hospodárska politika 1. navzájom sa posilňujú. reštriktívne. systémové. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. vzťah konfliktnosti. vzťah komplementarity. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. napr. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. vzťah identity. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. Phillipsová krivka). Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. dopĺňajú sa. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa.2 Racionalita cieľov. protekcionistické. resp. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. konkrétne danom období. expanzívne. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy.3. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. meniť a kontrolovať. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. vzťah neutrality. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. liberálne. napr. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. − spôsobu aplikácie. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. • • 1. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. bežné. ktoré medzi cieľmi existujú. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. (napr. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. 17 . Tento problém je možné riešiť len za predpokladu.

medzinárodné. krátkodobé. ktorý sa má dosiahnuť. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. a nakoniec aj organizačných. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. dovozná prirážka. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba.j. obmedzujúce. Nástroje. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ďalej z cieľového stavu. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. atď. rozmeru použitia zvolených nástrojov. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. rezortné. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. 18 . nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. základné a odvodené. lokálne. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. priestorovej. rozdeľovania. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. od predpokladanej reakcie. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). zmena colnej tarify). čiže či pôsobia v oblasti produkcie. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. odvetvové. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. zabraňujúce.Hospodárska politika − časovej. priame a nepriame. menia len veličiny. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. všeobecné a špecifické. sektorové. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. výmeny alebo spotreby. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. t. sankčné. ale aj od postojov ekonomických subjektov. ktoré nastali v hospodárstve. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. nástroje a ciele. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. požiadaviek.

dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. systémovo podporujúce opatrenia. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. časové obdobie. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja.Hospodárska politika 1. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Ak tomu tak nie je. 1. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. 19 . Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. stred a ľavica. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Za základné formy sú považované pravica. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. resp. Vzťah nástroj. systémovo zodpovedajúce opatrenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku.

Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Hospodársky systém.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. menovú (monetárnu). akokoľvek spontánne vzniknutý. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. ako sú vžité konvencie. normy konania. právo. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. výkonnú a súdnu. štruktúrnu politiku. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. administratíva. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. deľby moci na zákonodarnú.6. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. sociálnu politiku. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. napodobňovanie či vytváranie precedensov.6. zvykové správanie sa. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.Hospodárska politika 1. Problémom je. 1. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr.

Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. sústavných rozpočtových deficitov. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. 21 . ďalej prešetrenie. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. ale sú to stanovenia zásad. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery.). Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. že sa obhajuje existencia tzv. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. pri drogách a pod.6. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. prípadne strednom časovom horizonte. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. − obmedzovať dvojité zdanenie. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. regulácia cien miezd. ktorým by sa sama nepohybovala.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. a navyše. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. 1. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. obmedzenie v rozhodovaní napr. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky.

Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Slobodné. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. konkurencieschopnosť krajiny. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. 1. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. ale aj cenovú hladinu a iné. ako zvláštna skupina. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Každá krajina. ktoré z členstva vyplývajú. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. je jej umožnená. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. zúčastnené 22 . demokracia a politický pluralizmus. sa podieľa na realizácii rozhodovania. priame a tajné voľby. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Byrokracia je systém. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Napríklad krajiny.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Znamená to. pri nedostatočnej kontrole. existencia byrokracie. chrániť spotrebiteľov na trhu. Byrokracia. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Veľké záujmové skupiny. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov.

Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. 1. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. Znamená to. Nevyužitie politického kapitálu. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. majú veľkú dôveru ľudí. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. V podstate ide o to. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. 23 . ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. že novozvolené vlády (najmä tie. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ktoré sú k dispozícii a pod. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. dominancia praktickej hospodárskej politiky. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1.j. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. skutočnosť.

ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. ako aj časových oneskorení. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz.4. 24 . sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ale môže mať aj charakter administratívny. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. resp. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Kontrolou. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. rozhodovanie. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ktoré by mali byť známe verejnosti. 1. fáze prognózy – plánovania. V druhej fáze. implementácia a kontrola.Hospodárska politika 1. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. určitej normy. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. prognóza – plánovanie. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Ide o zistenie toho.

poznávacie 3. prognóza – plánovanie 3. analýzou spotreby. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja).4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. analýza 2. 5. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . a kol. 2. administratívne 4. rozhodnutia 4. (2007) s.implementácia 5. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho.: Teória a prax hospodárskej politiky. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. P. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. politické sociálne. hospodárske aj vedecko-technické). o ktoré má vláda záujem. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. analýzou vonkajších vzťahov... 1.kontrola Časové oneskorenia 1. na znalostiach a intuícii odborníkov. hodnotového systému obyvateľstva). ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. životného štýlu obyvateľstva. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). analýzou rovnováhy. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. resp. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. 1. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. efektívnosti národohospodárskych procesov. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza.9. demografické. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. 2. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 3. Aktivity 1. 26 .

Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. ktoré by jej vznik neovplyvnili. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. svetovej vojne. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. rokoch 20. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Tým. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. udržiavať spravodlivosť. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. čo je potrebné pre trhový systém. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. že jediné.Hospodárska politika 2. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. neúrode alebo vojnám. hospodárska politika je vednou disciplínou.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. Pre klasikov platilo. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ale najmä klasickej ekonomickej školy. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. Mnohé argumenty boli skôr proti. ako napr. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. storočia.1. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Neznamená to však. 2.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Jedným z podstatných momentov. v 30. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. dopyt ako taký. formovala v podstate až po 2. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. 2. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Až Veľká svetová hospodárska kríza. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Hospodárske krízy.

že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. ceny. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. stanovovali minimálne mzdy. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. 28 . Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. avšak ešte neucelená. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. − potvrdil sa poznatok. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov.Hospodárska politika New Deal. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. New Deal nebol ucelenou koncepciou. regulovali konkurenciu. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. do ktorých predtým nezasahoval. storočia vznikla v USA prvá. 2. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu.1. J. uvažovalo sa s tým. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. rozsah výroby. maximálny počet pracovných hodín atď.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. zavádzali niektoré formy plánovania. Keynesa. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. M. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. ktorá priniesla zmeny v tom. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. začiatkom 30. storočia. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. M. intervencionistická koncepcia New Deal. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. rokov 20.

2. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. spotreby. investícií.. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Po 2. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. politikou „Stop and go“ a v 60. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. že teória. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. jeho výšky a štruktúry. akceptuje systémové opatrenia. Kanady a Veľkej Británie. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. rokoch minulého storočia. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. atď. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. rokoch prostredníctvom „New Economics“. štát blahobytu. Hospodársku politiku. efektívnej miere. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. atď. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti.1. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. V 50. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv.. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. daní. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. ekonomiku v stagnácii. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. zamestnaneckých zákonov. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t.j. bankovej politiky štátu. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. neoklasická syntéza. potvrdilo sa. úspor. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. rokoch bola realizovaná tzv.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. 29 .

V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. krajine. konkurencie. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. storočia. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania.60. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . na ochranu zdravia a získanie vzdelania. o vývoji cien. že každý občan má právo na dôstojný život.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50.1. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou.1. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. tretej cesty. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). najmä Švédsko. ako aj na strane súkromného sektora. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. zástupcov výskumu. vykonávacieho plánu. teda právo na prácu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Holandsku a Japonsku. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. ktorá má zabezpečovať životný štandard. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). . Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Vychádza z toho. 30 . nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. tzv. rokov 20. rokoch 20. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. 2. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Je to snaha o nájdenie tzv. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. spotrebiteľov. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. rokoch vo Francúzsku. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. ktorý verejne vyhlási. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 2. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny.

ekonómiou strany ponuky. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. že najdokonalejší nástroj. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Podľa tejto rovnice. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Za predpokladu. množstvo peňazí v ekonomike. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. teóriou racionálnych očakávaní. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Friedman. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu.

Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Tab.1 Porovnanie keynesiánstva. I. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Buchananom. rokov 20. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni.: Hospodářská politika. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. 20 2. s. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Ekonomickým smerom. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. ktorá sa sformovala koncom 70.1. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. – Žák. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.Hospodárska politika produktu. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. ktorý bol presvedčený o tom. 2. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . M. Laffer. ako aj súkromných subjektov. že ak poklesnú dane. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá.

33 . medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Tab. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Koordinácia svetovej. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. svetového obchodu. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. a mnohé iné. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. 2. trhu a svetových peňazí. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Medzinárodná finančná spoločnosť. 2. formulácie cieľov transformácie a 3. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodný menový fond. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Medzinárodná organizácia práce. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. prístupu k progresívnym technológiám. analýzy východiskového stavu ekonomík.

2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. Trhový systém je chápaný ako stabilný. 108 a 109 a Vincur 2. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Intervencionistický postoj je ten. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. intervencionistický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. 2. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1.Hospodárska politika Tab. harmonický. myšlienkové a ideologické korene. Liberálny – trhový postoj je ten. liberálny a 2.

storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. ktoré sa uplatňujú od 70. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. vyrieši hlavné otázky čo. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. storočia. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. že trh sám. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. ako a pre koho vyrábať. Dominuje názor. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. čo má za dôsledok vznik 35 . Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. 2. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. rokov 20. ako aj intervencionistických koncepcií. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. vyrovnaný štátny rozpočet. Každý hospodársky subjekt tým. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ktorá je podriadenou politikou. povzbudzuje podnikavosť. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. storočia. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. rokov 20. 2. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami.2. pružnosť. individuálny výkon a slobodu. že sleduje vlastné záujmy. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Existencia monopolov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. vytvárania konkurencie. uspokojuje aj potreby iných. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov.2. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky.

1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. A. 2.: Hospodářská politika. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. s. 2.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. M. – ŽÁK. francúzsky model a pod. 108) 36 .) Obr.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. Obr.

Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.2. T.: Hospodářská politika.. 2. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. ekonómii strany ponuky. 2. 37 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.2. s. 188) Aktivity 1. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. keynesiánstve. monetarizme. fyziokratizme a klasickej ekonómii. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch..).

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

3. 3. ktorý je schopný účinne. nerovnováhy v ekonomike. 1. resp. ktorá je charakteristická pre systém. 39 . Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Stabilita je vlastnosť. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita.Hospodárska politika 3. Charakterizovať stabilizačnú politiku.

40 . jednorazové alebo sústavné. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. 3. s. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. M.1. A. napríklad podľa toho.: Hospodářská politika. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. šoky alebo poruchy náhodné. či ide o impulzy. ako aj cyklické výkyvy. 137) 3. Tak štruktúrne. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. – ŽÁK. K . 3.

ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. spravidla trvá 4 roky. a pod. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. na rozdiel od ekonomického. 3. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové.) − oneskorené. – ŽÁK. miera nezamestnanosti. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. 121) 41 . ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. miera zamestnanosti. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy.2. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. A. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. s. je vopred známa. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín.). popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. ceny výrobkov. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. ako aj jej budúci vývoj. M. − súčasné. Dĺžka politického cyklu. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus.

Mnoho nástrojov. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Stabilizačná hospodárska politika je politikou.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. resp. ale aj celosvetová ekonomika. vysoká miera zamestnanosti. resp. eliminovať. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. . V tomto smere je potrebné pripomenúť. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ako nástroja hospodárskej politiky. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. 42 .3. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. ktoré vláda používa.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. čo znamená tak pozitívne. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. aké poruchy v ekonomike existujú. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Dôležité je zistiť. 3. 3.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.Hospodárska politika Graf. neustále menia. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad.3. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont.

Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. M. AD. − vonkajšia hospodárska politika. 3. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. menovej. úroková miera. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami.Hospodárska politika 3. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. J. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. že každý nástroj má svoj časový priestor. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .3. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. napr.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktorá je formou protiinflačnej politiky. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. M. rast HDP. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. 3. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. AS.3. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. − dôchodková politika.3. podpory spotreby znižovaním daní. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. − menová politika.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor.

že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. s. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. ako to zobrazuje Graf 3.4. A. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. V prípade. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. vytvára sa tzv. 3. 44 . zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. vytvára sa tzv. M. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. – ŽÁK. inflačná medzera. deflačná medzera. 3. t. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.1. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. Tab. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu.j.

Snahou tejto koncepcie je to. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. 45 . Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. Takýto posun je zachytený na grafe 3. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. nízkym deficitom ŠR. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. 3. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.5. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. čo znamená. Východisková úroveň rozvoja.

2. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny).Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. 3. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. čo je predpokladom budúceho rastu. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. 46 . V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Aktivity 1. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. ekonomickom raste. zamestnanosti a nezamestnanosti. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD.

ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. 47 . Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.Hospodárska politika 4. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Napriek tomu. 4. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov.

Zabudované stabilizátory sú opatrenia. rentabilita. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov.Hospodárska politika 4. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. opatrenia. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. − dotácie bytovému hospodárstvu. infláciu. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. čím napomáha menovej stabilite. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − poistenie v nezamestnanosti. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. ide o cielené opatrenie. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. vonkajšie ekonomické vzťahy).2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ktoré majú proticyklický charakter. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. aby sa presadzovala efektívnosť. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. nezamestnanosť. 4.

Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. V konjunktúre. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC).Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. ktoré domácnosti neusporia. V recesii. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. čo zníži ich celkový dopyt. keď príjmy klesajú. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. dôchodky sú v nižších pásmach.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. rastie aj úroveň zdanenia. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. e= 1 1 − MPC 49 . V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. teda od množstva finančných prostriedkov.3. 4. čím sa znižuje úroveň zdanenia. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. ale len nominálne. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ale trvá aj v ďalšom období. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom.

potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. Zníženie daní spôsobí. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Výsledkom je. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ale aj na strane agregátnej ponuky. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.3. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Tento vplyv 50 . 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Vzhľadom na to. 4.3. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. ale aj úspory a investície. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb.Hospodárska politika 4. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Ak vláda zvýši dane. zvýšia svoje výdavky len nepatrne.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. je vhodnejšie. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. zvyšuje tým množstvo peňazí. 4. Ak vláda zníži dane. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu.

4. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 51 . Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. 4. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. 4.1. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. P. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.: Teória a prax hospodárskej politiky. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. hlavne pri zmenách daní. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. čisté dane. a kol. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. 4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. (2007) s. Podľa toho. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. 4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR.

1 vľavo). ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. aktivizuje voľné zdroje.1 vpravo). Vzhľadom na to. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ktoré sa použijú 52 . produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.2. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.2. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. 4. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. resp. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny.

V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. realizuje fiškálnu reštrikciu. resp. prípadne znížiť rozpočtový deficit. obmedzenie výdavkov na obranu. bezpečnosť a iné. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. 4. a to v jej raste. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky.4. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. reštriktívnu fiškálnu politiku. Ak uvažujeme s tým. napr. 4. ale posunie sa do bodu E2. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. zrušenie dotácii. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. 53 . V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny.

pomocou zákonných noriem.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. 54 .3. ani nespotrebúva národný dôchodok. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. resp. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii. ako aj na strane príjmov. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. resp. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Štátny rozpočet nevytára. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. 4.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. ciel a poplatkov. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. iba ho rozdeľuje – redistribuje. nastáva pokles cenovej hladiny. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. dávok.

Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. v dôsledku zníženia daní. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. za inak nezmenených podmienok. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Fiškálna expanzia realizovaná. napr. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. vládny populizmus a iné. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. ale z dlhodobého je záporný. 4. 55 . zvýšenie celkovej cenovej hladiny. prírodné katastrofy. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. na strane výdavkov. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. bez ohľadu na to. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. celkový hospodársky pokles. pri peňažnom krytí potom k inflácii.5. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. prílišná expanzívna politika. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Pasívny schodok vzniká na základe javov. musí nutne viesť. Táto definícia však nie je presná. napr. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak.

Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu.4. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Zvyšuje sa tak monetárna báza.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. ktorá je často vládami realizovaná. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. prípadne sa zvýši len nepatrne. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.Hospodárska politika 4. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. ale je to málo častý prípad. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Vedie k mnohým problémom. 56 .5. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. dôjde k malému rastu reálneho produktu. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. ako sú napr. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 4. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.

Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Existuje určité časové obdobie. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. kedy si vláda uvedomí. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá.7. Vo všeobecnosti možno povedať. že nastala. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. 4. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas.4 Daňová reforma 4. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. inou sú možné politické nezhody v krajine. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. 57 . Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. kedy si ekonómovia uvedomia. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ktorý trvá medzi tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas.

4. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. dochádza k tomu. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. keď sa blížia voľby. že stúpne dopyt po domácej mene. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. resp. aby prilákali hlasy voličov v období. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. 4. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.7. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. 58 .3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. čo spôsobí. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. že expanzívna fiškálna politika. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. zvyčajne až po voľbách. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu.7. Po určitom čase. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. Ak centrálna banka. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.Hospodárska politika 4. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade.7. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení.

Problém vzniká vtedy. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. a tiež to. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Stanovte problém ekonomiky. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Dostupné na internete. Povinné zadanie č. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Aktivity 1. 3. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. ak je zabezpečovaný importom. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. ktorý. 2. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. 59 . ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb.Hospodárska politika 4.7. Ak rastú vládne výdavky. ktorý chcete riešiť. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte.

Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. funkciami a cieľmi.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. ktoré sú jej nositeľmi. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. vzťahov. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. nástrojov a inštitúcií. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. ktorým je centrálna banka. 5. 60 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou.Hospodárska politika 5. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Je spojená s pojmom peniaze. ktoré je determinované jej postavením.

Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. dopyt a ponuka peňazí. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. podpora rastu zamestnanosti.2. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. rovnováha platobnej bilancie.Hospodárska politika 5. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. stabilizácia finančných trhov. resp. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. menového kurzu. úrokových sadzieb a pod. Zmena peňažnej 61 . podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. napr. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. 5. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium).2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). platobná bilancia. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. menový kurz. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. hospodárskeho rastu. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov.

Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Nevýhodou je predovšetkým to. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. že ho dosiahne. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Výhodou cieľovania inflácie je. Začiatkom 90. Ide o stratégiu boja s infláciou. ale neovplyvňuje ju priamo. repo sadzieb). tiež podstatným dôvodom. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. 62 . Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. tych rokov 20.

priame a nepriame. – ŽÁK. 47) 5. bežné. 63 . ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. permanentné a občasné. s. napr. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. I. 5.: Hospodářská politika. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. M. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. ekonomické. podľa intenzity na operatívne.

Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. úverové limity. výzvy a gentlemanské dohody. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. by táto sadzba mala klesať. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Stanovujú maximálny rozsah úverov. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Používajú sa výnimočne. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu.3. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. či objem poskytovaných úverov. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. ako priamy nástroj menovej politiky. Medzibankové odporúčania. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné.Hospodárska politika 5. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Odporúčania 64 . Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. úrokové limity.

povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. znížia tak svoje úverové kapacity. REPO operácie a switch operácie. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň.3. 65 . Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Priame operácie na voľnom trhu. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. čiže množstvo peňazí v obehu. Jednotlivé banky si napriek tomu. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. 5. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. pokles zamestnanosti. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. diskontné nástroje. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. pokles inflácie. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. prečo sú pomerne často využívané. znížia ponuku úverov.

že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. 66 . lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. reeskontné úvery a lombardné úvery. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Členíme ich na bežné. Lombardné úvery sú krátkodobé. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. ktorá má problémy s likviditou. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. limit objemu úveru.Hospodárska politika Vzhľadom na to.

Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. rast zamestnanosti. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. pokles miery inflácie. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. základná úroková miera. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Priame kurzové intervencie znamenajú. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. pokles zamestnanosti. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. pokles miery inflácie. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. resp. pokles zamestnanosti. Lombardná sadzba je najvyššia. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. čo je prvok nepriamych nástrojov. čím sa zníži ponuka úverov. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. rast miery inflácie. čo 67 . Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky.

za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. odporúčania a gentlemanské dohody. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. výzvy. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. na ktoré sa vzťahujú. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. 68 . Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. resp. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Všeobecne sú na ústupe. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. bez ich reálnej zmeny. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. diskontné nástroje. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Konverzie predstavujú promptný. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny.3. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. 5. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. odporúčania a gentlemanské dohody. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. intervencie na devízovom trhu. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie.

stabilita finančných trhov. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. 5. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . realizuje určitý typ menovej politiky. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.Hospodárska politika 5. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. stabilita úrokových sadzieb.4 Typy menovej politiky Menová politika.2. 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. stabilita menového kurzu domácej meny. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. podpora zamestnanosti. obdobne ako politika fiškálna.1.

3.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Centrálna banka 70 .2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.

Multiplikátory.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. a to v jej raste. 71 . že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. znižuje úrokovú mieru. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. resp. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. rastie zamestnanosť. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. ale posunie sa do bodu E2. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. klesá výmenný kurz peňazí. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. Zvyšuje sa export. rastie agregátny dopyt. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Ak je ekonomika prehriata. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. ak uvažujeme s tým. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Vzhľadom na to. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Zároveň.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. prudko rastie cenová hladina. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.

realizuje menovú reštrikciu.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . 5.4.6. resp. reštriktívnu menovú politiku.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.

3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.4. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. 73 . Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. nastáva pokles cenovej hladiny. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. 5. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. dochádza k dezinflácii. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).j. t. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. resp.

7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. Dôležitý prvok. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. I.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.: Hospodářská politika. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. regulácia peňažnej základne 2. 5. transfery 5. dane Agregátne výdavky Obr. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. M. s. 49) 74 . ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. – ŽÁK. Nasledujúci obrázok znázorňuje. Vľavo je znázornená situácia. vládne výdavky 4. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3.

obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. 5. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Môžu byť obe expanzívne. Vzhľadom na to. Pasca likvidity nastáva. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. vládnych investíciách a pod. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ale iba na pohyb úrokovej miery. Klasický prípad nastáva. Z vyššie uvedeného vyplýva.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Sleduje základný cieľ. zlepšení sociálneho zabezpečenia. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Vzhľadom na to.5. Ide o dva extrémne prípady.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. menová politika nemá žiadny vplyv. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. 75 . na základe využívania peňažných vzťahov. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. ale iba na pohyb úrokovej miery. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. že môžu samostatne prijímať opatrenia. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity.: Hospodářská politika. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. napr. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. s.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). resp. A. štátne úvery na vývoz. – ŽÁK. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. 6. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. 79 . ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. M. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky.

ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. účtovníctvo. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. reštaurácie). keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. sociálne (napr. doprava a skladovanie. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. financie. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. t. poisťovníctvo. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. cestovanie. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). právne služby). V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. školstvo. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. bankovníctvo. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. zdravotníctvo. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. vojenské. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. hotely.j. veľkoobchod a maloobchod). Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. strojov a zariadení a pod. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. výrobné (napr. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Neekonomickými príčinami sú politické. komunikácia. neviditeľnom exporte. opravy. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. oficiálne a ostatné súkromné služby. ich výstavba alebo rozširovanie.Hospodárska politika 6. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. 80 . Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva.1. v tzv. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. nákup podnikov v zahraničí. rastie podiel spracovateľského priemyslu. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. poštové služby) a osobné (napr. mobility kapitálu.

Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. devízové reštrikcie.2. ktoré majú podobu peňažných. Je teda evidentné. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 .1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. či pôsobí plošne alebo selektívne. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. V závislosti na tom. vydávanie licencií. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. že znižuje náklady. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. colný sadzobník a colné konanie. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. colné kontingenty. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. embargo. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. obchodná vojna.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. 6. prechádzajú platobnou bilanciou. 6. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Vonkajšie hospodárske vzťahy. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. predajom patentov a licencií.

Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. administratívno-technické prekážky. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. že menové kurzy sú pevné. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Obchodná vojna je stav. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. úverovanie vývozu. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Za predpokladu. do ktorého má byť tovar dovezený. štátne intervencie v oblasti dopravy. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. menový dumping. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. nastane rast cien produktu. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Patria sem najmä fiškálne dane. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. zvýši sa zamestnanosť. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. štátne záruky na úver. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. poklesne celková ponuka produktu. ktoré zakazuje dovoz. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. 82 . Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. daňové prekážky.Hospodárska politika dovozu. ako je v zmluve dohodnuté. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. hygienické a ekologické prekážky. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. dopravné a administratívne poplatky.

Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. upravujú pohyb kapitálu.Hospodárska politika 6. dohoda o colnej únii.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). obchodné dohody. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. 83 . Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. platobného styku. dohoda o pásme voľného obchodu. dopravy. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. na základe ktorej vznikol tzv. pracovných síl. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. platobné dohody. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. dodnes existujúce. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. ktoré používajú clearing.2. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).

Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. 84 . či vo vykazovanom období prebehla aj platba). 6. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. resp. bilanciu služieb (dopravné. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. − zásada reciprocity.). Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. hlavne krátkodobo. podľa účelu ich využitia. poistenie. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. cestovný ruch. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. poplatky za poskytnutie práv. − zásada parity. bilanciu dôchodkov (zisky. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. zamestnanosť. spoje. že platobná bilancia umožňuje predvídať. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. debetné operácie dopyt po devízach. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. skladovanie. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). cenovú hladinu. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. tlakov. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. úrokovú mieru a devízový kurz.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. bilanciu portfóliových investícií. bez ohľadu na to. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení.. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. úroky. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím.

Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Devízový kurz je zložitá menová veličina. A. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. s. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. kým má potrebné rezervy. ktorý uplatňuje väčšina krajín. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. čo znamená. devalvuje domácu menu. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. kedy centrálna banka nezasahuje.: Hospodářská politika. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. 85 . napr. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. 6. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. V prípade riadeného floatingu. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe.Hospodárska politika Tab.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. 6. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. sociálnych a politických podmienkach. M. Z historického obdobia sú známe napr. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. ekonomických. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. – ŽÁK.4 Devízový kurz Nástrojom.

Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. dôjde teda k rastu 86 . a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). 6. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. Pri deficite obchodnej bilancie. Prvýkrát s ním prišiel D. ale so zmenou úrovne dôchodku. Nie je spojený so zmenou cien. dôjde k poklesu čistého exportu. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. že import je závislý na úrovni dôchodku. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Hume v 18. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. dôjde k jeho poklesu. pri ktorých fungujú. Za existencie predpokladu.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. ktoré viac. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. dôchodkový. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pružné ceny (aj krátkodobé). Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.Hospodárska politika 6. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí.5. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. pevné ceny. dôjde tiež k jeho zníženiu. stabilná úroková miera a nulové úspory. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Sú uvádzane v poradí podľa toho. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby.

import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Export zlacnie a porastie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. 2. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná.5. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Klesne tak aj agregátny dopyt. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Výsledné efekty budú dva: 1. Za predpokladu. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. prípadne dlhodobej spotreby. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. 6. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Budeme vychádzať z toho. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Ak za jediný faktor. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. čo by malo znamenať. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. zníži sa 87 . Vyvolá to rast úrokovej miery. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. dôchodok a import.

ktorá spätne posilní rozpočtový stimul.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. že sa bude vyrovnávať. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. ktorá predstavuje „lokomotívu“. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Z krajiny začne odtekať kapitál. môže to 88 . Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. bude intervenovať na devízových trhoch. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Bude nakupovať cudziu menu. V systéme pevných kurzov. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). čím sa zvýši peňažná ponuka. bude predávať zahraničnú menu. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. celková platobná bilancia bude prebytková.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Aj tento fakt prispel k tomu. 6. 6. že deficity. ktorá stimuluje prílev kapitálu. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny.6. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera.

Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.1 Teoréma lokomotívy 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.6.1. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. 89 . na základe rastu agregátneho dopytu.

90 .Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Aktivity 4. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.2. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 5. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. To.

ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. výkonová alebo spotrebná skladba.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom.Hospodárska politika 7. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. 7. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. investícií. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. resp.1. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. 7. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Je preto dôležité. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. relatívne samostatnými časťami. úspor. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. podiel spotreby. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. napr. že je vnímaná ako zdrojová. 91 . priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. výrobná. exportu či importu na hrubom domácom produkte.

Je dôležité vedieť. faktoroch. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. odvetvia.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. ich lokalizácia a ich determinanty. resp. Vzhľadom na to. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. služby. Hľadísk členenia je omnoho viac. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. právnej formy či vlastníctva. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. pododvetvia. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory.1. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. skupiny výrobkov. že štruktúra ekonomiky je dynamická. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. terciárny. − štruktúry obyvateľstva. 7. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. výrobné odbory. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. skupiny nástrojov. Je preto dôležité.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). aby sa napĺňali vytýčené ciele. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. Môžu vznikať aj na oboch 92 . Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. napríklad podľa pohlavia či veku. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. ktoré regióny sú menej rozvinuté. aby vláda sledovala a skúmala. medzi ich vzťahmi a väzbami. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. sekundárny. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. kvartérny. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. − ekonomických subjektov. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre.

K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. interdependentný vzťah. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom.Hospodárska politika stranách zároveň. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Keby to tak nebolo. zmeny cien na svetových trhoch. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. vrátane ich podmienok. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. V tomto smere môžeme 93 . ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. ekonomika by stagnovala. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. 7. − spôsob súperenia existujúcich firiem. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. inovácie výroby. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. nedokonalosti a bariéry. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. zmeny konkurenčného prostredia. dostala by sa do stavu ustrnutia. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska.1.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. či zmeny výmenného kurzu a iné. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky.

ochrany životného prostredia. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. 94 . ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. 7. svetovej vojny. technologickej a inovačnej politiky. aktivít. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. nástrojov a opatrení. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. odvetvovej politiky. vlastná inovačná schopnosť krajiny. ktorá musí zvažovať. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. ktoré sú zamerané na formovanie. regionálnu a iné štruktúry. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. informatizácia spoločnosti. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. proexportná politika. podmienky pre transfer technológií. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. Mala by utvárať takú sektorovú. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. priame zahraničné investície. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. neperspektívnymi odvetviami. Táto politika by mala byť formulovaná tak. odvetvovú. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti.

nástroje menové a peňažnoúverové (napr. subvencie. limity. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu.3. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. rozsah finančných zdrojov v obehu. čo znamená znižovať surovinovú. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. modernizovať technologické procesy. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. 95 . 7. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. 7. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. ktorými môžu byť napr.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov.3. fond na podporu štruktúrnych zmien. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. úverová a úroková politika. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. na financovanie významných investičných akcií. energetickú a investične náročnú produkciu. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. kvóty. Sú vzájomne interdependentné. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. Zásadné. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. vývozné dotácie. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. stabilitu ekonomiky.Hospodárska politika 7. alebo odklad splatnosti daní. úverová a úroková politika). ale tiež utlmovať neperspektívne. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. neefektívne. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. materiálovú. zmena rozsahu odvodu daní. mimocolné bariéry).1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ktorá je cieľovo zameraná. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. technológiám. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. − akceleračnej. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ako v tradičnom prístupe. malého a stredného podnikania. má konštruktívny charakter. rozvoj inovácii a technológii. ťažiskom je podpora investovania. podpora výskumu a vývoja. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. 7. − reaktívnej. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. inovácií. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie.4.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. narušovala makroekonomickú stabilitu. resp.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ale aj na ostatné segmenty ekonomiky.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. − dopytovo orientovanej. vedy a výskumu. a faktorovo orientovanej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. a 80. − defenzívnej. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Na prelome 70. aby musel zasahovať štát. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. 7. ktoré majú najlepšie 99 .

tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. Z uvedeného vyplýva. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. deceleračnej.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. zamestnanosti. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. x predstavuje údaje o ekonomike. ktoré sú celosvetovo v útlme. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. ktorá je porovnávaná. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. s ktorou je ekonomika porovnávaná. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. investíciách. vývoze atď. y predstavuje údaje o ekonomike. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. 7. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . t0 predstavuje základné obdobie. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk.) v %. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. že nemožno jednoznačne 100 .

ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 7. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 2. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. ale sledovať aj to. 101 . čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. 3 1.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Je to spôsobené tým. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach.

Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. monopol). ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. 8. ako aj pre spotrebiteľov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. že ekonomické subjekty. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. udeľovanie licencií na určité činnosti. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. čo. Je to preto. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže.Hospodárska politika 8. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 .1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov.

182) poskytovanie 103 . A. 8. 8. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. M. nekalou konkurenciou.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. ako to ukazuje Obr. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. – ŽÁK.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.: Hospodářská politika. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. Tieto bariéry môžu byť rôzne. s.1.

kedy stačí dokázať. welfare economics).2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. rokoch 20. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. Nestačí len dokázať. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Ide o tzv. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. 104 . že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. ale z právneho hľadiska. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Až približne v 50. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. (tzv. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. hlavne na koncept efektívnosti. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu).

cenová regulácia a verejná podpora. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. • • kontrola koncentrácií. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. 105 . vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. všetky výkony orgánov a inštitúcií. resp. politické záujmy atď. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu.).j. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. dovozcov a iných dodávateľov. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu.Hospodárska politika 8. zákonné obmedzenie. ktorí ich znevýhodňujú. permanentné sledovanie trhov a odvetví. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. preberanie a zlučovanie firiem. fúzie. Základným cieľom politiky je stanoviť. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. či podporu ekonomického a technického rozvoja. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. kartelové dohody. subjektivizmus. korupcia. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. t. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. rozptýlenia. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. kontrola štátnej pomoci. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. populizmus. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov.

do akej môže výrobca. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch.j. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom.Hospodárska politika analýza. 106 . Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá.j. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. 2. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. regionálny a miestny. relevantnom trhu. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. ktorými uspokojuje dané potreby. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. koncepcia funkčnej totožnosti – t.j. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. posudzovanie. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. či k nim dochádza na tzv. nájsť reálne možnosti odbytu. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). s ohľadom na dopravné náklady. 8. pre ktorý bolo určené. ktorý sa člení na trh národný. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. ktorý predstavuje vecné.

8.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia.Hospodárska politika 8. objem produkcie a jej rozdelenie. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva.5. hlavne na strane ponuky. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.j. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. ako ceny. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Ide o tzv. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. predajné podmienky. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. rozvoj investícií a iné. t.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. − zlučovanie subjektov. − nekalá súťaž. − štátna podpora. kartelové dohody. 107 . Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. či už zjavnej (kartel. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

resp. úplatkárstvo a podplácanie.. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. .6. podpore menej rozvinutých regiónov. 8. Nekalá súťaž je konanie. stupňa koncentrácie (CRx). pri náhradách živelných pohrôm. redistribúcií verejných statkov. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. x) usporiadané podľa veľkosti.. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. 2. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. napr. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. hospodárska diskriminácia. 8. klamivé označenie tovarov a služieb. nebezpečenstvo zámeny. či podpore kultúrneho dedičstva.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. 111 . Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. nadštandardná doba splatnosti. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. poskytnutie záruk na splatenie úveru). Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. daňových úľav. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. väčšinou obchodnými zákonníkmi. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. kapitálových investícií na účet štátu.

že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. 8. čím menšia bude hodnota η . pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .6. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu.. 8. x) usporiadané podľa veľkosti. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.6. 112 . ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. 2. Larnerov index je mierou skutočného. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom.. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. . Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu.

nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Aktivita 1. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite.Hospodárska politika 8. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. 113 . aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti.

úsporné vklady. dôchodku a príjem. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. 114 . pričom príjemcom môže byť jednotlivec.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. firma alebo celá ekonomika. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít.Hospodárska politika 9. daňovou politikou. mzdovou politikou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. najmä so sociálnou politikou. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Dôchodok je toková veličina. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. obligácie a akcie). 9. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). politikou trhu práce a inými. Príjem je tiež toková veličina. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Charakterizovať tieto politiky. firme alebo štátu. ktorý je výnosom z bohatstva. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Bohatstvo. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.

Robin Hood index a index chudoby. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. tehotné ženy. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. To. starých. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. ide hlavne o nezamestnaných. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. potrebuje poznať odpoveď na to. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Z individuálneho pohľadu.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Giniho koeficient. zdravotne postihnutých a chorých. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. 115 . ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. deti a mládež. 9. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva.

1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. Na rozdiel od dôchodkov. A naopak. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. a tak vzniká krivka.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. je to skutočná Lorenzová krivka. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Čím je stupeň nerovnosti nižší.2. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. ktorá sa odkláňa od diagonály. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. by body ležali na diagonále. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále.1. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky.Hospodárska politika 9.

2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Cieľom 117 . že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Môže nastať situácia. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby.. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. aby mal každý rovnako vysoký príjem. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Je odvodený z Lorenzovej krivky. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. 2.. a snažia sa ju posunúť nad ňu. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. 9. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. hovoríme o absolútnej nerovnosti... Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + .Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku.2. tým je diferenciácia väčšia. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. .. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Neprihliada však na skutočnosť. ak sa blíži k 1.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Čím viac sa blíži k 0. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Používanie indexu preto spôsobuje. 9.. Hovorí o tom.

kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. miezd. potom začínajú klesať. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). nárok na dovolenku. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. nemocenským. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. ziskov. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Otázkou však ostáva. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. alebo dávky. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. postup zamestnanca v prípade choroby. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. pričom štát zákonmi upravuje. minimálnu mzdu a iné. parafiskálne systémy. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. zákonnej dĺžky pracovnej doby. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. kde leží tento „bod zlomu“. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. zákonné podmienky pracovných zmlúv. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Tá poukazuje na skutočnosť. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. právo na štrajk. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. ale len do určitého bodu. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. daní. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde odvody majú charakter daní. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby.

plyn. V odvetviach. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. 119 . sa stávajú atraktívnejšími. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. cestové. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Klesá objem investícií do odvetví. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami.2. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. lieky. 9. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Lacnejší tovar nahrádza drahší.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. ktorých produkcia nemá regulované ceny. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. poľnohospodárske produkty). Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. kde sa vyrábajú tovary. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. dochádza k substitúcií ponuky. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Veľká nerovnosť. elektrická energia. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. ako aj veľká rovnosť. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov.

Môže mať za následok napr. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.: Hospodářská politika. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. s. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. 370) 120 . či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).3. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. zníženie agregátneho dopytu. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. T.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. mobility na trhu práce a pod. s.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9.: Hospodářská politika. 1. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. T. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. 2.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. 10. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. ale tiež spoločnosť ako celok. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy.Hospodárska politika 10. 122 . Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Vychádza z názoru. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. kresťansko-demokratické a liberálne. 10. republikánske. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. kolektívne vyjednávanie a pod. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku.1. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. ale tiež spoločnosť ako celok. tak na pracovnoprávnu ochranu.

Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. politiku zamestnanosti.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. politike bývania. podpory v nezamestnanosti).j. t. aby bola sociálna politika účinná. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia.1. úrokových sadzieb a kurzov. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Znamená to. Vytvára podmienky nato. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. najmä na hospodársku politiku. zdravotnú politiku. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. a pod. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. vzdelávacej politike. vrátane motivácie pracovníkov.1. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca.Hospodárska politika 10. bytovú politiku. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. 123 . ktoré sa snaží koordinovať. zdravotnej politike. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. 10. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. medzi ktorými sú silné väzby. dôchodkovej politiky. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.

choroba). Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení.1. Subsidiarita znamená.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. ktoré vznikajú ako 124 . prerozdeľovacia.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. sociálna solidarita.Hospodárska politika 10. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. 10. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. subsidiarita. stimulačná. ktorá vznikne počas života jednotlivca. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť.1. Tým. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. ako sú princíp výkonový. preventívna a homogenizačná. nezamestnanosť). Zásluhovosť znamená. podpornosť. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Jej východiskom je. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). že každý by mal dostať toľko. participácia a zásluhovosť. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. resp. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. vytvárania záchranných sociálnych sietí. Snahou je predchádzať určitým škodám. že stimuluje k požadovanému vývoju. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. rovnosti. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. ktorými sú sociálna spravodlivosť. súdržnosti a zodpovednosti. o koľko sa zaslúžil. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. čo v sociálnej politike znamená. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Skladá sa z čiastkových princípov. staroba. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. rovnakých príležitostí a potrebnosti. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. že každý subjekt si musí pomôcť sám. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. Spravodlivosť má právny rozmer. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. garanciou základných sociálnych istôt. Jej podstatou je zmiernenie. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom.

Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. životného minima a pod. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. výkon práva na lekársku starostlivosť. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Štát sleduje. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. materský príspevok. výkon práva na vzdelanie. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. prídavky na deti. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. hraníc chudoby. aká v pásme sociálneho životného minima. rodičovský príspevok. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. čo je hranica chudoby.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. materská a rodičovská dovolenka. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. nemocenských dávok. 125 . Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. zdanenie príjmov a majetku. 10.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. dopravu. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. dôchodkového systému. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. príspevkov na bývanie. minimálnej mzdy. štipendium a podpora vzdelania. podpory v nezamestnanosti. a iné. sociálna podpora.1. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. čo znamená hranicu biedy.

pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. zamestnávatelia. − účelové pôžičky. politiky v danom čase. určené na vopred vymedzené použitie napr. orgány tripartity. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. 10. 126 . mladým. poradenstvo (napr. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. Jedno z prepojení je v tom. − sociálnych služieb. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. odborové zväzy a orgány. peňažné dávky sociálnej pomoci. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov.. dôchodcom. služby v oblasti zdravia. peňažná pomoc rodinám s deťmi. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny..Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. obce. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. dávky v nezamestnanosti a iné. kedy nie je isté. resp. bývania. − úľavy a výhody. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. čiže existuje nezamestnanosť. zamestnávateľov. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. ktorým nie sú určené. ktoré sa používajú najmä v prípade. napr. kam patrí starostlivosť o starých. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. sociálne narušených občanov. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. sociálneho poistenia. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). cirkvi. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. občania. ktoré sú návratné. charitatívne inštitúcie. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. rodiny. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. zahŕňajúce všetkých občanov. dobročinné organizácie. študentom. − vecných dávok.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. zamestnanecké zväzy. barle) a ochranných pracovných pomôcok. a to hlavne z toho dôvodu. handicapovaných. pôžičky na vzdelávanie. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. pre nezamestnaných). aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. vojakom. vzdelávania. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. občianske iniciatívy.

Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. ale nielen oni. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. ponukou práce a cenou práce. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú.2. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Ekonómovia. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí.2. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. ktoré dohodujú podmienky. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi.Hospodárska politika 10. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ale tiež vplyvy mimoekonomické. 10. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. starších občanov. 127 . Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ktoré niekedy vedú k tomu.

aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. podpora prevádzky pracovných miest. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. podpora nezamestnaných. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ako aj územnej mobility pracovnej sily. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. právo na štrajk a iné. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. programy zamerané na mladých nezamestnaných. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. nárok na dovolenku. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. a ktoré. subvencovaná zamestnanosť. dĺžka pracovného času.2. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. ich orgánov a funkcionárov. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. 128 . umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. starostlivosti o člena domácnosti. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. postup zamestnancov v prípade choroby. práv a povinností odborových organizácií. podpora vytvárania nových pracovných miest. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. tehotenstva. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. podpora na udržanie pracovných miest.Hospodárska politika 10. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. na druhej strane. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých.

Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .2. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. Y predstavuje reálny produkt. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. napríklad v tom. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. 10. tento koeficient závisí od technologických. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. že nezahŕňa osoby.Hospodárska politika 10. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.2. ktorá je bez platenej práce. Okunovho zákona.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. 129 . je schopná pracovať a hľadá si prácu. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.100 . Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu.( Y − Y*) .

že sú nezamestnaní. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. 130 . Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. ako aj zo sociálneho hľadiska. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Aktivity 1. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu.2. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. tým je nezamestnanosť vyššia. t.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. 3. dotované rekvalifikačné programy. ktorá znamená. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. 2. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. nižšia tvorba produktu. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko.j. znižovanie daní. 10. Ďalšou možnosťou. strata dôvery vo vlastné schopnosti. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. kriminalitu a ďalšie problémy. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ktoré spôsobujú psychické traumy. nižšie úspory obyvateľstva. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.

Hospodárska politika 11. klimatické a meteorologické zmeny). Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 132 . Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. produkuje vedľajšie efekty. Jej súčasťou je ekológia človeka. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. zmeny.1. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). 11. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. ich následky a činitele.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Každá ekonomická činnosť. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. Je to také využívanie fondov prírody. slnečné žiarenie. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. vrátane človeka. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. hlavne spojená s výrobou. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. 11. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

np predstavuje netrhovú produkciu. T. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. vč predstavuje voľný čas. pš predstavuje produktivitu škodlivín. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš .Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. Ukazovateľ. ktoré v nej prebiehajú. rodine. nakoľko 136 . Rast voľného času je faktor. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. s. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. ktorá neprechádza trhom. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. blízkym – je to produkcia. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. 11. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny.: Hospodářská politika. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. je potrebne ho však ku nemu pripočítať.

znížia sa škody zo znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. 137 . Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Aktivita 1. 11. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. ktorá je ekonomicky efektívna. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. ktoré sa prejavia v cene výrobku. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Metodika tzv. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. čo znamená. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Tieto náklady súvisia s inováciami. vedeckotechnickým rozvojom. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. avšak tým.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

miera a štruktúra nezamestnanosti. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času.1. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. 139 . vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. napr. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. rast efektívnosti základných prostriedkov. vyrovnanosť platobnej bilancie.Hospodárska politika 12. miera inflácie. vonkajšia ekonomická rovnováha. rast vložených investičných statkov. 12.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. 12. podiel HDP na jednotku živej práce. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. HDP. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. pri využití možných zdrojov. rast počtu pracovných síl. rast vloženého kapitálu. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. zavádzanie technického pokroku. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov.

5%).1. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. v určitých vzájomných vzťahoch. Jeho autorom je britský ekonóm N. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Ide o štvoruholník. v ktorom sú vyznačené hodnoty. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. ale tieto návrhy sa neujali. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. − priemerná ročná miera inflácie. Táto metóda prešla určitým vývojom. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). − priemerná ročná miera nezamestnanosti. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. (B = 0%). Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ktoré by mali byť dosiahnuté.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda.Hospodárska politika 12. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Jeho úpravou. (P = 2%). ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. infláciu a nezamestnanosť. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. V 60. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. v tom smere. (U = 5. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Kaldor. Z toho vyplýva. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. (G = 3%). V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Ozývajú sa námietky napr. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G).

3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. ktorú im spoločnosť prisudzuje. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. 141 . Napriek tomu. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Tak. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Z takto definovaného indexu vyplýva. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy.1. nízka miera nezamestnanosti. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. ako je tempo rastu HDP. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. ako sme už spomenuli. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Fairyho. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. že je jeho konštrukcia značne triviálna. miera inflácie. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. skonštruovaný A. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. 12. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka.

Aj v tomto prípade platí. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . 142 . tzn. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. pt predstavuje mieru inflácie v čase t.ut . že s rastom hodnoty daného indexu. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia.g t . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. alebo bude nižšia. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Nemožno pochybovať o tom. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Taylora. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Tobina a J.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. V súlade s týmto záverom bude platiť. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2.

Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ekonomickej štruktúry. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. A(A) a BBB(Baa). Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky.Hospodárska politika 12. AA(Aa). ktorú ratingové spoločnosti používajú. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. pozostáva z dvoch základných komponentov. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. ekonomického rastu a jeho perspektívy. riadenie ekonomiky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Táto závisí od ekonomického bohatstva. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. 143 . do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. až po jednotlivé podniky a obce. Je to široko využívaná investičná informácia. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. dlžník. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). že emitent. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. V prípade krajín. Politické riziká vyplývajú z politického systému. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Hodnotenie bonity subjektu. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Metodológia. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. vývoja konkurencieschopnosti. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému.1. stav a flexibilita platobnej bilancie. resp. pričom má tendenciu postupne klesať.

P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.P2.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). CCC(Caa). Znamienka + a – . v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.12.1).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. A3( P1. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. verejne publikovaný slovný komentár. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.12. A2. Tab. D (NP pri Moody’s). B(B). resp. CC(Ca) a C (c). že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . C.prípad neplnenia záväzkov . pri Moody’s číslice 1. A1.D Zdroj: NBS 144 .

ktorý môže byť: − pozitívny. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. − negatívny. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. − stabilný. 145 . Čím ma krajina vyšší rating. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. agentúra uvažuje o znížení stupňa. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.

13. ktorá ešte stále nie je dokončená. že ich bolo viac. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. budeme brať za významný práve tento rok. 146 . Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.13. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Charakterizovať jednotlivé etapy. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.Hospodárska politika 13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.1. Samozrejme.

ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. zriadenia Šoková terapia. privatizácia a reštriktívna politika.Ponukové obmedzenie. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. dotvorenie inštitucionál. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Oficiálne plná depresia. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. nerovnováhy. . Zníženie reálnych miezd. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. transformačná a potlačovaná inflácia. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. zahr. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. rast zadlženia spomalenie ratu. Etapa oživenia 3. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. obmedzenie. Obnovenie ekonom. skrytá inflácie. liberalizácia cien. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Etapa nerovnovážneho rastu 4. nízka efektívnosť. vznik oficiálne zamestnanosť. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. trh dodávateľa 2. pri zachovaní soc. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. rastu Silný ekonom. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Obchodu. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. vykázanej nezamestnanosti. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. ku výraznej nerovnováž. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva.

rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. s. 13. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. 53) 13. A. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. teda stavom. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. a 60. pričom však hrozilo. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. ako aj v štruktúre. a 80. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien.Hospodárska politika Obr.1. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. 148 . Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. potlačovanou infláciou. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. Existovali obavy pred transformačnou pascou. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. chronickými prejavmi nerovnováh.2 I. resp. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. a to tak v ich globálnej relácii. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. štrukturálnymi defektmi. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Koncom 80. V 70. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky.1.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. potom v nej bola aj inflácia. 13.

štruktúrnych defektov a pod. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky.1. Z makroekonomického pohľadu je dôležité.1. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. 149 . Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. Výrazný pokles produkcie. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy.1. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. vyvolal mnoho diskusií na tému. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. 13. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu.3 II.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. kedy končila transformačná depresia bol 25%. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. ale zároveň podcenený. Kumulovaný pokles do roku 1993. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Neúspechom. čiže otvoreným rastom cien. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. aj keď v istej miere nevyhnutným. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. stabilizácia ekonomiky. že sa ČSFR k 1.

pokles tvorby HDP. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Vznik nového štátu k 1. skôr reštriktívnu fiškálnu. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Problémom sa však stalo. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Pre celú túto etapu je typické. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. aj keď miernejším tempom. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Reformný proces sa však spomalil. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. a 3. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. že existovala snaha o obozretnú. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. čo vyvolalo silný rast dovozu. 2. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu.1. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Neexistovala 150 . ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí.

Preferoval sa silný ekonomický rast. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. ani proexportného účinku týchto investícií. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. 13. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. rozvojových impulzov a pod. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv.4 III. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. 151 . Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. ako aj k silnému nárastu investícií. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. V ekonomike sa viac investovalo. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ale len v tom prípade. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou.1. preto šlo o rast „na dlh“. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky.

Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. od októbra 1998 do januára 1999. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. plynu. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Rôznorodosť koalície. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. ako aj takmer 152 . Po nástupe novej vlády. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. pričom nebol dôvod predpokladať. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. 13. ktorá sa nevedela zjednotiť. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu.1. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP.5 IV. ktorý stratilo v roku 1998. spôsobila. kým dopad na ceny bol podstatne menší. dopravy. Ceny elektrickej energie. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. resp. tepla. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).

Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie.6 V. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. že prijaté opatrenia boli úspešné. úpravy nepriamych daní. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. 13.1. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. na rozdiel od roku 2002. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Stabilizoval sa ekonomicky rast. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD.

Vstup Slovenska do EÚ. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu.Hospodárska politika daní. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. v súdnictve a v školstve. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ako aj zahraničný dopyt. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. 1. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. v zdravotníctve. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. hoci mala klesajúcu tendenciu. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Ďalším domácim faktorom. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. znižujúcej sa miery inflácie. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu.

Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. verejná správa. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. obchod a priemysel. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. ostatné spoločenské. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. V roku 2005 sa ukázalo. Ekonomický rast bol vyvážený. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. stavebníctvo. boli ceny potravín. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. prenájom a obchodné činnosti. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. meraná indexom spotrebiteľský cien. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. sociálne a osobné služby. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. školstve a doprave. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. poštách a telekomunikáciách. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Dynamický rast hospodárstva. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. V júni 2006 sa konali voľby. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. koncepčne inak zameraná. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. vysoká investičná aktivita. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. zdravotníctve. Cenová úroveň. Jediným sektorom. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Rok 2006 bol rokom.Hospodárska politika bilancia služieb. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd.

2. Aktivita 1. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. etapu. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Údaje sledovať v súvislosti s textom. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. 4 1. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Povinné zadanie č. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. ceny pohonných hmôt. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Ako už bolo spomenuté.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. 156 . ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Pre roky 1998. Súčasnú vládu. Dá sa povedať. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. že rok 2006. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. trhových služieb).

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. M. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Praha : C. FELDERER.: Makroekonomie. a kol. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. 1994. 2000. 2005.: Makroekonomie. D.: Makroekonomie.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. a kol.: Makroekonomie. Beck. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. KUBÁTOVÁ. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. M. J. J. 2003.: Politológia pre ekonómov. R. Praha : Grada Publishing. 2005. 2007. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.V. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. 2004. Bratislava 1998.: Zásady ekonomie. TOMŠÍK. Bratislava : Iura Edition.: Dejiny ekonomických teórií. Fiskální politika. B. V. M. HABÁNIK.. Bratislava iris 2002.. A. 2005. Praha : Management Press. Bratislava : Iura Edition. 2004. ISBN 80-7261-094-5. 2003. Sociální politika v ekonomické praxi. Praha : Victoria Publishing.: Štátny rozpočet. 2005. M. Praha : Oeconomica VŠE.. Ekonomická fakulta. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Makroekonomika a nová makroekonomika.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. HABÁNIK... I.: Základy makroekonómie. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. Praha : Professional Publishing.: Makroekonómia. [21] MANKIW. Praha : ASPI. 2003. 1998. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. S. TnU AD.r. – KOTLÁN. Bratislava: Elita 1995. 1995. J. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch.V.: Sociální politika. N. G. a kol. B. středně pokročilý kurz.: Makroekonómia. 2006. Fischer. M.. – FARKAŠOVSKÁ. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. a kol.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Ostrava : Sokrates s. Praha: SPN.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Žilina : poradca podnikateľa. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. a kol.. ISBN 80-7169891-1 158 .. V.o. J. R.55-5 [19] LIŠKA . J.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. 2004. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. V. K. K. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Bratislava : Kartprint. 2005. HOMBURG. Diplomová práca. H. ISBN 80-88715.: Dane podnikateľských subjektov. Trenčín. J. KOGANOVÁ. SOFA.: Hospodářská politika. S. J.

: Hospodářská politika. Bratislava : ÚS a SE SAV. I. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. Praha : GRADA PUBLISHING. Praha : Management Press.: Centrální bankovnictví. s. M. A. 2000. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. P. – NORDHAUS. Beck.: Hospodářská politika. 1997.: Protimonopolná politika. T. P. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. J.: Sociálne zabezpečenie. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. T. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. D. 2002. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. 1997.: Hospodářská politika.. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. a kol. Bratislava : Elita. A. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. Praha : C. E. Praha : Grada Publishing.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2002. Bratislava : Sprint vfra. M.r.: Ekonómia. Brno : Masarykova univerzita.: Trh práce. súťaživosti a protimonopolnej politiky. E. nezaměstnanost. P.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. 2004. Bratislava: Sprint vfra. 2000. 2005.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 2004. 159 .: Ekonomie veřejného sektoru. Frýdek-Místek : 2002. 2001. M. Vědecká monografie. – ŽÁK.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. M. makroekonómia. sociální politika. Praha : Grada Publishing. M. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Z. H. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. A. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. 2006.o. I. Praha : Management Press. 2003. MAREŠ. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. F. Praha : Portál.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. E. M.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. 2001. 2007. Bratislava : SPRINT. Bratislava : Iura Edition.: Makroekonomie v kostce. Z. A. 2003. Praha : C. 1999. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. – ŽÁK. W. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. 2005.. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. V. H. Beck. BEBLAVÝ. V. 1996. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Bratslava : Ekonóm.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. A. 2006. a kol.: Sociálna politika.

: Tvorba a ochrana životného prostredia. Diplomová práca. V. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. ISBN 80-89143-36-9 160 . Bratislava : Ekonóm. a kol. P. Košice : Technická univerzita v Košiciach. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Teória a prax hospodárskej politiky. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Environmentálna ekonómia. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. 2002. 2006. M. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Trh práce a jeho nedokonalosti. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2007.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : Mekury spol. Ekonomická fakulta. 2005. 1994.o.: Hospodářská politika. 2004.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. s r. Bratislava: SPRINT. P. 2003. J. E. a kol. L. 2005. [48] VINCÚR.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. Bratislava : SPRINT. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. ISBN 80-8083-057-6.Hospodárska politika Studia Oeconomica. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2001. 2005. 2002.: Hospodárska politika. a kol. a kol. K. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ.. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. P. Bratislava : SPRINT. [44] URAMOVÁ.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. Ekonomická fakulta. M. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful