HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika....1....................................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ....................................... 14 Racionalita cieľov.........5 1......................................................... 32 Liberálna hospodárska politika.3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.... 42 3..2 1.................................................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ....................................................1 1........................................ 17 1.................1 2.................................................................................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ........... 35 Intervencionistická hospodárska politika .............................8 1...................2..............................2 3............................................................2 1.......................................2 2............. 22 Hranice hospodárskej politiky ....3............6 Nástroje hospodárskej politiky .....1 2........................ 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ..........................5 2..................................................................1 3...............1 1...............................................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ........3 2...2 Koncepcie hospodárskej politiky ................. 10 Nositelia hospodárskej politiky .............................1.......................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ........................ 27 Zrod hospodárskej politiky.............1.........................3....................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..................................... 24 Informácie pre hospodársku politiku.....................2........................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky..6. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ............................ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ...........................1 ........... 14 Všeobecné a tradičné ciele ............................1 2.............. 39 Ekonomický cyklus ......................................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .........Hospodárska politika Obsah 1.......................................2 3............................................................1..................... 21 1... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ...................6........ 39 Stabilita a rovnováha ...... 34 2........................................4 1.......2...........................................1 1...............1.... 25 1.............................. 3.....................................2 1........................... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .. 19 Typy hospodárskej politiky ............. 1........................................................... 2............7 1........................6......9.................................................... 35 2.....................4 2.... 28 Formovanie hospodárskej politiky .................. 13 Ciele hospodárskej politiky .... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky .........................................................3 1..........9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky .........................................

..........3...................................3...............3............................................7.................................................................. 5.......................................................................................................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .....................3 3......3........... 47 Ciele fiškálnej politiky ...7............. 57 Problémy načasovania ... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ................. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ...................................... 54 Daňová reforma.......... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika...........3................7 Typy fiškálnej politiky ..4.....5.......3 Ciele stabilizačnej politiky .......1 4...... 58 Efekt vytesnenia ........ 48 Nástroje fiškálnej politiky .. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.........................................................................................................4 4...................... 59 4............................................................................................ 56 4............ 53 Rozpočtový schodok .....1 4.....5 4...................................2 5.................................. 63 5......................... 4.............................................................................................3 5.. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky....................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom....3 MENOVÁ POLITIKA ............ 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.......................3..................................................................................3 4............ 48 Vládne výdavky...... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ................................................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..................5................. 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike .......7......................1 4..1 4......3 4................................................................................................................7...7............2 4.......3.......................................6 4..........2 4.......... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike..........................................................4 4..........................................5 5.... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA...........................2 4..... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách...................2 3...........3......... 68 Nástroje menovej politiky.........................................4.............................................................................................................4 Typy menovej politiky ........................2 4................2.............. 42 Nástroje stabilizačnej politiky ....................... 69 ................................4 4....................................1 5............4 4................. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu..........................3.......................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............................1 4...................... 49 Zmeny daní.......... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky...............2 5.................4 3.....3.......................................................................1 5.......2 4....................Hospodárska politika 3.................................................. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ........................1 5. 61 Priame nástroje menovej politiky......................................1 3.........................................................................3.............................................................

.........3....................................................2 6...............1 6.........................................................................................................5 5.......................................1 7..................... 84 Devízový kurz .....2 7................. 6..3 7............ 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku...............5...4 7............................ 96 Tradičná štruktúrna politika .......1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie .......... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ...................................................... 91 Štruktúrne zmeny............... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ...............3 6................................... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..................5 7................................................................................2 7.......... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky..1 6........................................................................2............ 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .1 7. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ..........................................................................4.......... 92 Konkurencieschopnosť...............3 7...........................................1 6...... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.......7 Prístupy k štruktúrnej politike ..........1.................................... 72 Dilema centrálnej banky................................................................... 101 ..............................3..... 85 Vyrovnávacie procesy ......................................3.............................................................1...... 99 7.............2 6...........2 5..................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky..... 7......................... 88 Princíp importovanej inflácie .........................................................4....................4............................................................4.... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ........................................1 6........1..............2 7............. 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ................................6 7.......... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .......................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .......................... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ........5................. 98 Druhy štruktúrnej politiky........................4 6...............................................................................................1 6......................................................................Hospodárska politika 5............................ 89 6.....6...................4..................... 95 Ciele štruktúrnej politiky.........................................................................................1 6......... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ..... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........................................ 91 Východiska štruktúrnej politiky ................................ 91 Štruktúra ekonomiky .................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ............1 7.........6 6..................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku....6.....................................................................1.....................1 5...................5....................................5 Platobná bilancia ............ 93 7...................2 7.................. 81 6.......................................................2 7..................................2.............3 5................. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .. 87 Teoréma lokomotívy ..........

................................ 123 10.................................1 Sociálna politika ...................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .... 112 Larnerov index..3 8............................. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ..... 9.................................................2 Politika zamestnanosti ..........1............. 115 Lorenzová krivka...............................2....................7 9....... 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ......3 8.. 129 .............................2....................2 8.........4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky .. 122 10................................................................................................ 123 10............ 110 Stupeň koncentrácie............... 127 10.....................................................2......... 124 10.......... 106 Formy obmedzovania konkurencie .................................................1.............................................................2...................................... 127 10...............1........................1................ 111 Herfindahl-Hirschmanov index ...................... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže...................................................................6........................1 9...........4 8... 122 10............................................................1 8................................................... 126 10.. 107 Zneužitie ekonomickej sily..........................................1 9.........................................................................1......................5................................................................................2 9........................................................................................ 128 10.. 124 10...............................2 Vymedzenie sociálnej politiky ..................................................................4 8........... 105 Relevantný trh ............................. 112 8...................................................................3 8..1 8.....................................6 8.5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.......................................... 125 10....................................................2 8................................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ..5.... 117 9..................2 8..............6............................1..... 116 Giniho koeficient ..............................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.........................5 Funkcie sociálnej politiky.. 114 Meranie nerovnosti .......... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .......................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky............................... 109 Štátny zásah alebo regulácia.....................................5.... 122 10........ 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ........Hospodárska politika 8..1 Východiská existencie politiky zamestnanosti...............................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ...3 9.................. 8.........3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ......... 119 10................2........................5.....1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ....2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.....................1 8................................................6... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...2.......4 Princípy sociálnej politiky....................................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ..

.........................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ........................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .........................................................................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ...............1...... 137 12............................. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....1........1....................... 148 13.........3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .1................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.....2 Vymedzenie environmentálnej politiky ................................................ 139 12... 132 11.... 149 13. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.................................................................................................... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)..............................................................2............................................................................1 Životné prostredie a ekológia .........1..............5 IV...........Hospodárska politika 10........... 143 13.......... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).....1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska..4 Rating . 139 12................................1............................. 132 11......................................... 133 11.............6 V.........................................1.......... 146 13.......................................... 158 ..... 141 12........1 Východiská environmentálnej politiky................................1................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .......................... 133 11............................... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .....................1..................... 146 13... 152 13......................................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ................ 135 11..............................1 Tempo ekonomického rastu ....................1................................................ 129 10.... 132 11...... 130 11....................1.............1.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ..................... 139 12..............3 II....................................... 140 12.....................2 Magický n-uholník .......2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...............1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.........4 III..................................2 I...1 Východiskový stav (do roku 1989) ..............2.................................................... 151 13................. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ............ 148 13........

Němcovej 32. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. PhD.

teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. 1. to znamená na konečné použitie. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia.Hospodárska politika 1. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. P. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. napríklad kultúrou. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. nástrojov. históriou vývoja.j. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. spoločnosti a štátu. Predstavuje súhrn cieľov. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. 10 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. ktoré súvisia tak s tvorbou. t. Je pochopiteľné. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. náboženstvom a pod.

Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. subjekty. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. politické a aj právne. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. priemyselnú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. spôsoboch. Je preto vedou prierezovou. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. investičnú a ďalšie. napr. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. obchodnú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. menovú. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. stabilizačnú. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. sa 11 . Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. vonkajšiu obchodnú. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. nástroje a ciele pôsobenia. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. ktorými sú hospodárstvo a politika. poľnohospodársku. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. postupoch a inštitúciách. kritériá. dôchodkovú. ciele a nástroje. regionálnu. sociálnu a medzinárodnú situáciu. V rámci politiky. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. jeho organizácia a chod. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. sociálnu. štruktúrnu.: fiškálnu. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické.

Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. s. princípy. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. – 3. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. A. 12 . Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. 1. Prostriedkom politiky je politická moc. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. M. ktoré obsahujú ekonomické.: Hospodářská politika. 1. 13) Na Obr. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. opatrenia a koncepcie. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému..

ako nositeľ hospodárskej politiky. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele.Hospodárska politika 1. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. vláda. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). inštitúcie protivážnych síl. vykonávať ich a aj ich presadzovať. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Patria sem veľké podniky. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. daňová sústava a pod. podmienok podnikania. úrokových sadieb. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. výskumné. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). funkciami a cieľmi. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. centrálna banka a ďalši inštitúcie. na jej realizácii a kontrole. politické strany.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. resp. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Štát. odbory. ale aj masmédia. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. vedecké inštitúcie. ale majú priamy alebo 13 . expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod.). súdne inštitúcie. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. menových agregátov. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine.

je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Kategória ekonomickej slobody znamená. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Nesmie obmedzovať slobodu iných.3. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. hlavne hospodárske zväzy. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. ktoré majú byť naplnené. nadnárodné organizácie. Cieľ je normou určitého chceného stavu. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. politických strán. ktorí majú rozličné ciele. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. 1. blahobyt a bezpečnosť.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. istotu. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. je nevyhnutné. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. pokrok. ktoré považujú za dôležité. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . ktorí sa snažia presadzovať ciele. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Sloboda sa chápe ako stav. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. udržanie demokracie. resp. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. 1. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine.

ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. 92) Hospodársky rast. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ktorú charakterizuje Obr. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha.2. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. a spája sa s ním.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. – ŽÁK.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Optimálny alebo primeraný rast 15 . tradičné ciele. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. distribučnej spravodlivosti. len o zameraní trendu. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. M. 1. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. ale hlavne v ústavách. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele.: Hospodářská politika. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. 1. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. A. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. zloženia vlády. Lorenzovej krivky. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. problematika rozdeľovania dôchodkov. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. s. „zrýchlenie rastu“.

ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. 16 . ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. 1. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. T. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. ktoré týmito vrcholmi sú.: Hospodářská politika. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ktoré v súčasnosti. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Nízka miera nezamestnanosti. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. resp. získavajú na svojej dôležitosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. 155) Obr. rovnováhu cien a stability meny. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. 1. s.

• • 1.Hospodárska politika 1. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. dopĺňajú sa. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. napr. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). (napr. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. reštriktívne. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. vzťah neutrality. − spôsobu aplikácie. navzájom sa posilňujú. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. liberálne. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Phillipsová krivka). hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. 17 . napr. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. vzťah identity. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. ktoré medzi cieľmi existujú. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. konkrétne danom období. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické.3. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. systémové. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. expanzívne. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. meniť a kontrolovať. vzťah komplementarity. protekcionistické. resp. regulačné. bežné. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. nepriame. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. vzťah konfliktnosti. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability.2 Racionalita cieľov.

lokálne. nástroje a ciele. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. všeobecné a špecifické. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. medzinárodné. zabraňujúce. požiadaviek. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. obmedzujúce. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. menia len veličiny. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. odvetvové. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. Nástroje. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. rozdeľovania. priame a nepriame.Hospodárska politika − časovej. priestorovej. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. sektorové. zmena colnej tarify). Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. 18 . ktorý sa má dosiahnuť. t. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. výmeny alebo spotreby. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. sankčné. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ale aj od postojov ekonomických subjektov. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). atď. základné a odvodené. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. a nakoniec aj organizačných. rezortné. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. ktoré nastali v hospodárstve. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov.j. od predpokladanej reakcie. krátkodobé. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. dovozná prirážka. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. rozmeru použitia zvolených nástrojov. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. ďalej z cieľového stavu.

Hospodárska politika 1. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. systémovo zodpovedajúce opatrenia. stred a ľavica. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. 19 . ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Za základné formy sú považované pravica. systémovo podporujúce opatrenia. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. resp. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Ak tomu tak nie je. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. časové obdobie. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. 1. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Vzťah nástroj.

administratíva. zvykové správanie sa. Problémom je. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. výkonnú a súdnu. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. akokoľvek spontánne vzniknutý. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. normy konania.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná.6. menovú (monetárnu). ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti.6. deľby moci na zákonodarnú. Hospodársky systém. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . ako sú vžité konvencie. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. právo. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. sociálnu politiku. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky.Hospodárska politika 1. 1. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. štruktúrnu politiku. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V.

pri drogách a pod. ďalej prešetrenie. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. a navyše. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. ale sú to stanovenia zásad. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. sústavných rozpočtových deficitov.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. prípadne strednom časovom horizonte. 1. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom.). obmedzenie v rozhodovaní napr. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ktorým by sa sama nepohybovala. 21 . že sa obhajuje existencia tzv. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. − obmedzovať dvojité zdanenie. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov.6. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. regulácia cien miezd. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov.

môže na tomto členstve získať rôzne výhody. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. chrániť spotrebiteľov na trhu. ale aj cenovú hladinu a iné. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ktoré z členstva vyplývajú. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. Napríklad krajiny. čím automaticky koordinuje ich činnosť. sa podieľa na realizácii rozhodovania. pri nedostatočnej kontrole. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. demokracia a politický pluralizmus. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. priame a tajné voľby. existencia byrokracie. Znamená to. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Byrokracia. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Byrokracia je systém. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Každá krajina.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. ako zvláštna skupina. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. je jej umožnená. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. Slobodné. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Veľké záujmové skupiny. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. konkurencieschopnosť krajiny. zúčastnené 22 . ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. 1. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín.

že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. skutočnosť. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. dominancia praktickej hospodárskej politiky. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. majú veľkú dôveru ľudí. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. ktoré sú k dispozícii a pod. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. 23 . ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. 1.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. Znamená to. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. že novozvolené vlády (najmä tie.j. nedostatok informácií pre rozhodovanie. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. V podstate ide o to. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov.

Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Kontrolou. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov.Hospodárska politika 1. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Ide o zistenie toho. resp. 24 .9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz.4. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. fáze prognózy – plánovania. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. určitej normy. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. ako aj časových oneskorení. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. prognóza – plánovanie. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. rozhodovanie. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. ktoré by mali byť známe verejnosti. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. 1. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. implementácia a kontrola. ale môže mať aj charakter administratívny. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. V druhej fáze. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia).

vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. 5. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. resp.9. 1. o ktoré má vláda záujem. efektívnosti národohospodárskych procesov. P. analýzou spotreby.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR.: Teória a prax hospodárskej politiky.kontrola Časové oneskorenia 1. (2007) s. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. analýzou vonkajších vzťahov. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky.implementácia 5.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. politické sociálne. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja).. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.. demografické. administratívne 4. analýzou rovnováhy. na znalostiach a intuícii odborníkov. životného štýlu obyvateľstva. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). poznávacie 3.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. a kol. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. hospodárske aj vedecko-technické). Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. 2. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. analýza 2. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. 1. rozhodnutia 4. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. hodnotového systému obyvateľstva). 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. prognóza – plánovanie 3.

ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. 26 . 2. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. Aktivity 1.

Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Tým. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. hospodárska politika je vednou disciplínou.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. ale najmä klasickej ekonomickej školy. rokoch 20. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Hospodárske krízy.Hospodárska politika 2. dopyt ako taký. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Pre klasikov platilo. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. svetovej vojne. 2. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. Definovať koncepcie hospodárskej politiky.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktoré by jej vznik neovplyvnili. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. storočia. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. Jedným z podstatných momentov.1. Mnohé argumenty boli skôr proti. neúrode alebo vojnám. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Neznamená to však. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. považujeme ju za vedu pomerne mladú. v 30. udržiavať spravodlivosť. Až Veľká svetová hospodárska kríza. 2. čo je potrebné pre trhový systém. že jediné. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. ako napr. formovala v podstate až po 2.

− hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. 28 . M. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. New Deal nebol ucelenou koncepciou. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike.Hospodárska politika New Deal. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. avšak ešte neucelená. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. maximálny počet pracovných hodín atď. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. stanovovali minimálne mzdy. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. M. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. zavádzali niektoré formy plánovania. J. intervencionistická koncepcia New Deal. Keynesa. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. storočia. ktorá priniesla zmeny v tom. rokov 20. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. do ktorých predtým nezasahoval. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. storočia vznikla v USA prvá. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. ceny. − potvrdil sa poznatok. rozsah výroby. regulovali konkurenciu. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo.1. začiatkom 30. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. uvažovalo sa s tým. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. 2.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť.

prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam.. Po 2. rokoch minulého storočia. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. atď. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov.. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. jeho výšky a štruktúry. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. Hospodársku politiku.1. štát blahobytu. 2.j. daní. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. bankovej politiky štátu. potvrdilo sa. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. neoklasická syntéza. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. V 50. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. spotreby. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. atď. efektívnej miere. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. rokoch bola realizovaná tzv. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. rokoch prostredníctvom „New Economics“. úspor. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. že teória. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. politikou „Stop and go“ a v 60. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. investícií.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. zamestnaneckých zákonov. Kanady a Veľkej Británie. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. 29 . akceptuje systémové opatrenia. ekonomiku v stagnácii. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2.

Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. 2.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. ktorá má zabezpečovať životný štandard. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Holandsku a Japonsku. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. . schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. ktorý verejne vyhlási. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. ako aj na strane súkromného sektora. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. konkurencie.60. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). tretej cesty. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. spotrebiteľov. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. rokov 20. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. zástupcov výskumu. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . krajine. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie.1. vykonávacieho plánu. Je to snaha o nájdenie tzv. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. najmä Švédsko. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. rokoch 20. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. 30 . o vývoji cien.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. 2. že každý občan má právo na dôstojný život. tzv. Vychádza z toho. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. rokoch vo Francúzsku. storočia.1. teda právo na prácu.

Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Podľa tejto rovnice. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. teóriou racionálnych očakávaní. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. ekonómiou strany ponuky. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Friedman. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. že najdokonalejší nástroj. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. množstvo peňazí v ekonomike. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Za predpokladu. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný.

ktorý bol presvedčený o tom. – Žák.Hospodárska politika produktu. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. s. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. že ak poklesnú dane. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Ekonomickým smerom.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. I. Laffer. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. 20 2. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktorá sa sformovala koncom 70.1. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. rokov 20. Tab.1 Porovnanie keynesiánstva. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. Buchananom. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. M. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. ako aj súkromných subjektov. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. 2. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.: Hospodářská politika. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod.

keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. 33 . Medzinárodná finančná spoločnosť. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Medzinárodná organizácia práce. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. analýzy východiskového stavu ekonomík. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Koordinácia svetovej. prístupu k progresívnym technológiám. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. 2. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodný menový fond. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. 2. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. trhu a svetových peňazí. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. a mnohé iné. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. formulácie cieľov transformácie a 3. svetového obchodu. Tab. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky.

ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. 2. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.Hospodárska politika Tab. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Intervencionistický postoj je ten. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. liberálny a 2. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Liberálny – trhový postoj je ten.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. intervencionistický. myšlienkové a ideologické korene. harmonický. 108 a 109 a Vincur 2.

storočia. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. vytvárania konkurencie. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. vyrovnaný štátny rozpočet. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. storočia. Existencia monopolov. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. 2. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. ktorá je podriadenou politikou. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Dominuje názor. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. uspokojuje aj potreby iných. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Každý hospodársky subjekt tým. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. ktoré sa uplatňujú od 70. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. pružnosť. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. individuálny výkon a slobodu. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. čo má za dôsledok vznik 35 . rokov 20. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. že sleduje vlastné záujmy. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. povzbudzuje podnikavosť.2. že trh sám. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. ako aj intervencionistických koncepcií. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky.2. 2. rokov 20. ako a pre koho vyrábať. vyrieši hlavné otázky čo. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne.

Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Obr. 108) 36 .) Obr.: Hospodářská politika.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. francúzsky model a pod. M. 2. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. s. 2. A. – ŽÁK.

2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK... Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. fyziokratizme a klasickej ekonómii.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. monetarizme.2.2. 188) Aktivity 1.: Hospodářská politika. keynesiánstve. T. 2. s.). 37 . 2. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ekonómii strany ponuky.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. ktorá je charakteristická pre systém. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 39 . v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. nerovnováhy v ekonomike. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. 3. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy.Hospodárska politika 3. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. 3. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. resp. 1. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. ktorý je schopný účinne. Stabilita je vlastnosť.

Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. napríklad podľa toho. s. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. 137) 3. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. K .1.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.: Hospodářská politika. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. A. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. Tak štruktúrne. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. jednorazové alebo sústavné.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. 3. šoky alebo poruchy náhodné. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. 40 . či ide o impulzy. ako aj cyklické výkyvy. – ŽÁK. 3. M.

akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. miera zamestnanosti. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. na rozdiel od ekonomického. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. A. a pod. spravidla trvá 4 roky. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. miera nezamestnanosti. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ako aj jej budúci vývoj. Dĺžka politického cyklu.2. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. M. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. 121) 41 . 3. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. – ŽÁK. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá.: Hospodářská politika. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov.) − oneskorené. − súčasné. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. je vopred známa.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období.). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ceny výrobkov. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. s. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus.

či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. resp. 3.Hospodárska politika Graf. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. neustále menia. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. vysoká miera zamestnanosti.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. ako nástroja hospodárskej politiky. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. eliminovať. Dôležité je zistiť. V tomto smere je potrebné pripomenúť. 3. 42 .3. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa.3. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. čo znamená tak pozitívne. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. aké poruchy v ekonomike existujú. Mnoho nástrojov. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktoré vláda používa. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. resp. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. ale aj celosvetová ekonomika. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. .

rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení.Hospodárska politika 3. J. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. 3. že každý nástroj má svoj časový priestor. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. napr. 3. menovej.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. M. − menová politika. AD.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. − vonkajšia hospodárska politika.3. − dôchodková politika.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. M. rast HDP. úroková miera. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. podpory spotreby znižovaním daní. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. ako považujú ekonomický systém za stabilný.3. AS.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.3. ktorá je formou protiinflačnej politiky. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka.

aké sú východiskové podmienky ekonomiky.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. s. ako to zobrazuje Graf 3. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu.1. – ŽÁK. vytvára sa tzv. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. deflačná medzera. t. Tab. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu.4. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 3. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.: Hospodářská politika. 3. V prípade. A. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. 44 .j.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. vytvára sa tzv. M. inflačná medzera. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.

Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda.5. Východisková úroveň rozvoja. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. Snahou tejto koncepcie je to. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Takýto posun je zachytený na grafe 3.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. 45 . že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. 3. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. nízkym deficitom ŠR. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. čo znamená. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie.

V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. ekonomickom raste. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. 46 . 2.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. 3. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. zamestnanosti a nezamestnanosti. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. čo je predpokladom budúceho rastu. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Aktivity 1.

ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Napriek tomu. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné.Hospodárska politika 4. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. 4. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. 47 . na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov.

Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. nezamestnanosť. čím napomáha menovej stabilite. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. − poistenie v nezamestnanosti. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.Hospodárska politika 4. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 .2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. vonkajšie ekonomické vzťahy). ktoré majú proticyklický charakter. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. − dotácie bytovému hospodárstvu. 4. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. infláciu. aby sa presadzovala efektívnosť. opatrenia. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. ide o cielené opatrenie. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. rentabilita. − zmeny v objeme rozpočtových položiek.

Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. 4. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V recesii. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. ale trvá aj v ďalšom období. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. V konjunktúre. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. teda od množstva finančných prostriedkov. ktoré domácnosti neusporia. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). dôchodky sú v nižších pásmach. čo zníži ich celkový dopyt. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. e= 1 1 − MPC 49 . ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. keď príjmy klesajú. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. rastie aj úroveň zdanenia. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale len nominálne. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú.3.

Hospodárska politika 4. Vzhľadom na to. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. je vhodnejšie.3. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Tento vplyv 50 . Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. 4. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. Výsledkom je. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. zvyšuje tým množstvo peňazí. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. V ekonomike tak vzrastie spotreba. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Ak vláda zníži dane. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Zníženie daní spôsobí.3. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. ale aj na strane agregátnej ponuky.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ale aj úspory a investície. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Ak vláda zvýši dane. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.3. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. 4.

že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. čisté dane. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu.: Teória a prax hospodárskej politiky. (2007) s. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. a kol. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Podľa toho. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície.4.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. 4. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. 51 . 4.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.1. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. hlavne pri zmenách daní. P. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. 4. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.

1 vľavo). ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. aktivizuje voľné zdroje. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch.1 vpravo). Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. ktoré sa použijú 52 . resp.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade.2. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Vzhľadom na to. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. 4. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť.

kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. napr. zrušenie dotácii.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. reštriktívnu fiškálnu politiku. 53 . Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. realizuje fiškálnu reštrikciu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. Ak uvažujeme s tým. obmedzenie výdavkov na obranu. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.4. 4. resp. ale posunie sa do bodu E2. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. bezpečnosť a iné. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. 4. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. prípadne znížiť rozpočtový deficit. a to v jej raste.

Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. resp. ako aj na strane príjmov. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. dochádza k dezinflácii. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. pomocou zákonných noriem. ani nespotrebúva národný dôchodok. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. iba ho rozdeľuje – redistribuje.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4.3. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. ciel a poplatkov. 54 . nastáva pokles cenovej hladiny. resp. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. dávok. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. Štátny rozpočet nevytára. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. 4. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu).

Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. celkový hospodársky pokles. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. bez ohľadu na to. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. napr. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Fiškálna expanzia realizovaná. vládny populizmus a iné. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. prílišná expanzívna politika. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. 4. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. pri peňažnom krytí potom k inflácii. v dôsledku zníženia daní. Táto definícia však nie je presná. na strane výdavkov. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. ale z dlhodobého je záporný. Pasívny schodok vzniká na základe javov. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. 55 . napr.5.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. za inak nezmenených podmienok. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. prírodné katastrofy. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. musí nutne viesť. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu.

Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. ako sú napr. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu.Hospodárska politika 4. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. ale je to málo častý prípad. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. 4. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. prípadne sa zvýši len nepatrne. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane.4.5. dôjde k malému rastu reálneho produktu. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Vedie k mnohým problémom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Zvyšuje sa tak monetárna báza. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. ktorá je často vládami realizovaná. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. 56 .

7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.7. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. 4. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. kedy si ekonómovia uvedomia. Existuje určité časové obdobie. 57 . Vo všeobecnosti možno povedať.4 Daňová reforma 4.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. ktorý trvá medzi tým. že nastala. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. inou sú možné politické nezhody v krajine. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. kedy si vláda uvedomí. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým.

V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. že stúpne dopyt po domácej mene. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. resp. že expanzívna fiškálna politika. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Ak centrálna banka. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. zvyčajne až po voľbách. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov).7. 58 . Po určitom čase.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.Hospodárska politika 4. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. čo spôsobí. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. 4. dochádza k tomu. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií.7. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. 4. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. aby prilákali hlasy voličov v období. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. keď sa blížia voľby. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť.7. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.

že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. a tiež to. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. 3.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. 2. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu.Hospodárska politika 4. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu.7. Aktivity 1. Ak rastú vládne výdavky. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Dostupné na internete. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. ktorý. Problém vzniká vtedy. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. ak je zabezpečovaný importom. 59 . 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. ktorý chcete riešiť. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Stanovte problém ekonomiky. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Povinné zadanie č. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte.

ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. vzťahov. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. ktorým je centrálna banka.Hospodárska politika 5. Je spojená s pojmom peniaze. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. 5. ktoré je determinované jej postavením.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. funkciami a cieľmi. ktoré sú jej nositeľmi. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. nástrojov a inštitúcií. 60 . Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika.

menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. zamestnanosť a tempo rastu HDP. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Zmena peňažnej 61 . PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. dopyt a ponuka peňazí. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). 5.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. resp. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. platobná bilancia. napr. úrokových sadzieb a pod. stabilizácia finančných trhov. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. hospodárskeho rastu.2.Hospodárska politika 5. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. menového kurzu. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. menový kurz. rovnováha platobnej bilancie. podpora rastu zamestnanosti. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu.

potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. že ho dosiahne. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Začiatkom 90. tych rokov 20. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. Výhodou cieľovania inflácie je. Nevýhodou je predovšetkým to. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Ide o stratégiu boja s infláciou. tiež podstatným dôvodom. ale neovplyvňuje ju priamo.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. repo sadzieb). ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. 62 . Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky.

permanentné a občasné. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. napr. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. s. 5. bežné. priame a nepriame. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. 47) 5. I. 63 . – ŽÁK. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. ekonomické. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. podľa intenzity na operatívne. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.: Hospodářská politika. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. M.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje.

predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. úverové limity. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Používajú sa výnimočne. či objem poskytovaných úverov. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov.Hospodárska politika 5. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Odporúčania 64 . výzvy a gentlemanské dohody. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. úrokové limity. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. by táto sadzba mala klesať. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike.3. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. ako priamy nástroj menovej politiky. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Medzibankové odporúčania. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike.

prečo sú pomerne často využívané. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. znížia ponuku úverov. čiže množstvo peňazí v obehu. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. diskontné nástroje. Jednotlivé banky si napriek tomu. 65 . Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Priame operácie na voľnom trhu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. REPO operácie a switch operácie. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. 5. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. pokles zamestnanosti. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. pokles inflácie. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike.3.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. znížia tak svoje úverové kapacity.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod.

Lombardné úvery sú krátkodobé. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. reeskontné úvery a lombardné úvery. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Členíme ich na bežné. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. limit objemu úveru. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. 66 . Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru.Hospodárska politika Vzhľadom na to. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. ktorá má problémy s likviditou. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak.

Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. čím sa zníži ponuka úverov. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. čo je prvok nepriamych nástrojov. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. pokles zamestnanosti. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. základná úroková miera. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. rast miery inflácie. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. pokles zamestnanosti. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. čo 67 . Priame kurzové intervencie znamenajú. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. pokles miery inflácie. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Lombardná sadzba je najvyššia. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. pokles miery inflácie. resp. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. rast zamestnanosti. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby.

ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. 68 . čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. odporúčania a gentlemanské dohody. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. 5. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Konverzie predstavujú promptný. výzvy. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Všeobecne sú na ústupe. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. na ktoré sa vzťahujú. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. intervencie na devízovom trhu. odporúčania a gentlemanské dohody. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb.3. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. resp. bez ich reálnej zmeny. diskontné nástroje. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať.

Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. podpora zamestnanosti.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 .2. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1. stabilita úrokových sadzieb.4 Typy menovej politiky Menová politika. stabilita finančných trhov. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. 5. stabilita menového kurzu domácej meny. realizuje určitý typ menovej politiky. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele.4.Hospodárska politika 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. obdobne ako politika fiškálna. 5. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu.

2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.3. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. Centrálna banka 70 . kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Graf 5.

Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. 71 . rastie zamestnanosť. resp. a to v jej raste. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. ak uvažujeme s tým. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Zároveň. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. prudko rastie cenová hladina. Vzhľadom na to. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. klesá výmenný kurz peňazí. rastie agregátny dopyt. znižuje úrokovú mieru. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Multiplikátory. Zvyšuje sa export. ale posunie sa do bodu E2. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Ak je ekonomika prehriata. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.

6. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). 5. realizuje menovú reštrikciu. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.4.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. resp. reštriktívnu menovú politiku.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .

5. t. nastáva pokles cenovej hladiny. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť.4.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. 73 .3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. dochádza k dezinflácii.j.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. resp. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.

kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. vládne výdavky 4. dane Agregátne výdavky Obr. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. – ŽÁK. I. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. transfery 5.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. s. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. Nasledujúci obrázok znázorňuje. 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. Dôležitý prvok. M. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. Vľavo je znázornená situácia.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. 5. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. regulácia peňažnej základne 2. 49) 74 .: Hospodářská politika.

Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Pasca likvidity nastáva. ale iba na pohyb úrokovej miery.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Vzhľadom na to. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. zlepšení sociálneho zabezpečenia. na základe využívania peňažných vzťahov. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. že oba nástroje pôsobia inými cestami.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. 5. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. menová politika nemá žiadny vplyv. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. vládnych investíciách a pod. Môžu byť obe expanzívne. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Vzhľadom na to. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. ale iba na pohyb úrokovej miery. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Ide o dva extrémne prípady. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Z vyššie uvedeného vyplýva. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. Sleduje základný cieľ. 75 . Klasický prípad nastáva. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií.5. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. – ŽÁK. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. štátne úvery na vývoz. A. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. M. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. 79 . 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. s. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. 6. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. resp. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt).: Hospodářská politika. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. napr.

mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Neekonomickými príčinami sú politické.Hospodárska politika 6. nákup podnikov v zahraničí. t. reštaurácie). neviditeľnom exporte. ich výstavba alebo rozširovanie. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. zdravotníctvo. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. oficiálne a ostatné súkromné služby. 80 . cestovanie. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. v tzv. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. výrobné (napr. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. poisťovníctvo. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. komunikácia. veľkoobchod a maloobchod). pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov.1. bankovníctvo. strojov a zariadení a pod. účtovníctvo. hotely. vojenské. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. právne služby). nákup reálneho kapitálu v podobe napr. školstvo. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie).j. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. mobility kapitálu. sociálne (napr. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. doprava a skladovanie. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. rastie podiel spracovateľského priemyslu. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. financie. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. poštové služby) a osobné (napr. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. opravy. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr.

že znižuje náklady. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. embargo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. colný sadzobník a colné konanie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. devízové reštrikcie. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. 6. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. či pôsobí priamo alebo nepriamo. colné kontingenty. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. obchodná vojna.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. 6. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Vonkajšie hospodárske vzťahy. ktoré majú podobu peňažných. vydávanie licencií. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. či pôsobí plošne alebo selektívne. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky.2. predajom patentov a licencií. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. V závislosti na tom. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. prechádzajú platobnou bilanciou. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Je teda evidentné. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 .

bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. ktoré zakazuje dovoz.Hospodárska politika dovozu. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Za predpokladu. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. ako je v zmluve dohodnuté. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. zvýši sa zamestnanosť. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. štátne záruky na úver. administratívno-technické prekážky. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. do ktorého má byť tovar dovezený. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. štátne intervencie v oblasti dopravy. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. dopravné a administratívne poplatky. že menové kurzy sú pevné. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. úverovanie vývozu. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. poklesne celková ponuka produktu. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. 82 . Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Obchodná vojna je stav. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. hygienické a ekologické prekážky. menový dumping. Patria sem najmä fiškálne dane. daňové prekážky. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. nastane rast cien produktu. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu.

Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). ktoré používajú clearing. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. na základe ktorej vznikol tzv. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. dohoda o pásme voľného obchodu. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. obchodné dohody. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými.Hospodárska politika 6. dodnes existujúce. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. dopravy. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. platobného styku. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. upravujú pohyb kapitálu. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve.2. platobné dohody. pracovných síl. 83 . dohoda o colnej únii. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami.

3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. že platobná bilancia umožňuje predvídať. poistenie.. úrokovú mieru a devízový kurz. spoje. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). poplatky za poskytnutie práv. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. bilanciu dôchodkov (zisky. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. bez ohľadu na to. bilanciu portfóliových investícií. cestovný ruch. − zásada reciprocity. debetné operácie dopyt po devízach. − zásada parity. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. úroky. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. zamestnanosť. resp. skladovanie. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím.. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.). ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. bilanciu služieb (dopravné. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. hlavne krátkodobo. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. cenovú hladinu. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. tlakov. 84 . podľa účelu ich využitia. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. 6. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok).

V prípade riadeného floatingu. Z historického obdobia sú známe napr. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej.4 Devízový kurz Nástrojom. sociálnych a politických podmienkach. devalvuje domácu menu. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. A. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. napr.Hospodárska politika Tab. v súčte by však mali byť v rovnováhe. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. kým má potrebné rezervy. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. s. M. 6. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. ekonomických. čo znamená. ktorý uplatňuje väčšina krajín.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. – ŽÁK. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. 6. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: Hospodářská politika. kedy centrálna banka nezasahuje. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. 85 . Devízový kurz je zložitá menová veličina. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové.

Pri deficite obchodnej bilancie. dôjde tiež k jeho zníženiu. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Prvýkrát s ním prišiel D. pružné ceny (aj krátkodobé). storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. dôchodkový. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. dôjde k poklesu čistého exportu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. dôjde teda k rastu 86 . Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. ktoré viac. Predpoklady fungovania: pevné kurzy.Hospodárska politika 6. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. stabilná úroková miera a nulové úspory. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Hume v 18. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Sú uvádzane v poradí podľa toho. pri ktorých fungujú. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny.5. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. že import je závislý na úrovni dôchodku.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Nie je spojený so zmenou cien. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. pevné ceny. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. ale so zmenou úrovne dôchodku. dôjde k jeho poklesu. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Za existencie predpokladu. 6. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. ako sa vyvíjali ekonomické systémy.

že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. keď sa ekonomika nachádza v recesii. Budeme vychádzať z toho. Vyvolá to rast úrokovej miery. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. 6. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Export zlacnie a porastie. Ak za jediný faktor. čo by malo znamenať. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. prípadne dlhodobej spotreby. Za predpokladu. zníži sa 87 . Klesne tak aj agregátny dopyt. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. dôchodok a import. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. 2. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. Výsledné efekty budú dva: 1.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná.5. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách.

že deficity. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. čím sa zvýši peňažná ponuka. môže to 88 . V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. V systéme pevných kurzov. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. bude intervenovať na devízových trhoch. Aj tento fakt prispel k tomu. 6.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ktorá predstavuje „lokomotívu“.6. Z krajiny začne odtekať kapitál. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. bude predávať zahraničnú menu. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. ktorá stimuluje prílev kapitálu. Bude nakupovať cudziu menu. že sa bude vyrovnávať. v akej v krajine vzrastie národný produkt. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. 6. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. celková platobná bilancia bude prebytková.

tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.6. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1 Teoréma lokomotívy 6.1. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. na základe rastu agregátneho dopytu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. 89 .

Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 90 . Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. 5. Aktivity 4. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.2. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. To.

resp. 7. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Charakterizovať štruktúrnu politiku.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami.1. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. podiel spotreby. výkonová alebo spotrebná skladba. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. investícií. 7. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. výrobná. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. napr. Je preto dôležité.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. 91 .Hospodárska politika 7. že je vnímaná ako zdrojová. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. exportu či importu na hrubom domácom produkte. relatívne samostatnými časťami. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. úspor.

Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Môžu vznikať aj na oboch 92 . respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Je dôležité vedieť. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. aby sa napĺňali vytýčené ciele. skupiny výrobkov. ich lokalizácia a ich determinanty. výrobné odbory. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Vzhľadom na to. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. aby vláda sledovala a skúmala. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. terciárny. − štruktúry obyvateľstva. napríklad podľa pohlavia či veku. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. služby. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. 7. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Hľadísk členenia je omnoho viac. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. − ekonomických subjektov.1. faktoroch. odvetvia. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. skupiny nástrojov. kvartérny. Je preto dôležité. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. právnej formy či vlastníctva. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. sekundárny. ktoré regióny sú menej rozvinuté. pododvetvia. resp. medzi ich vzťahmi a väzbami. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. že štruktúra ekonomiky je dynamická.

ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. zmeny konkurenčného prostredia. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. interdependentný vzťah. V tomto smere môžeme 93 . Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. dostala by sa do stavu ustrnutia. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. či zmeny výmenného kurzu a iné. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. inovácie výroby. vrátane ich podmienok. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. 7. ekonomika by stagnovala. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. nedokonalosti a bariéry. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. − existencia substitučných výrobkov a služieb. Keby to tak nebolo. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. zmeny cien na svetových trhoch.Hospodárska politika stranách zároveň. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. rastúcu mobilitu výrobných faktorov.1.

Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. podmienky pre transfer technológií. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. informatizácia spoločnosti. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. neperspektívnymi odvetviami. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. regionálnu a iné štruktúry. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ochrany životného prostredia. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. proexportná politika. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. 7. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. nástrojov a opatrení. odvetvovú. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. Mala by utvárať takú sektorovú. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ktoré sú zamerané na formovanie. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Táto politika by mala byť formulovaná tak. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. vlastná inovačná schopnosť krajiny. aktivít. 94 . ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. ktorá musí zvažovať. technologickej a inovačnej politiky. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. odvetvovej politiky. svetovej vojny. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. priame zahraničné investície. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti.

zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. 7.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. 95 . subvencie. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. neefektívne. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. stabilitu ekonomiky.3. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. 7. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. Zásadné. ale tiež utlmovať neperspektívne. alebo odklad splatnosti daní. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. rozsah finančných zdrojov v obehu. na financovanie významných investičných akcií. zmena rozsahu odvodu daní. modernizovať technologické procesy. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. Sú vzájomne interdependentné. vývozné dotácie. mimocolné bariéry). napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky.3. úverová a úroková politika). limity. úverová a úroková politika. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. materiálovú. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. ktorými môžu byť napr. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. energetickú a investične náročnú produkciu. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. fond na podporu štruktúrnych zmien. čo znamená znižovať surovinovú. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. kvóty. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť.Hospodárska politika 7.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

technológiám. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ako v tradičnom prístupe. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy.4. − akceleračnej. malého a stredného podnikania. rozvoj inovácii a technológii. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. − dopytovo orientovanej. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. a faktorovo orientovanej.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. vedy a výskumu. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. inovácií. 7. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. 7. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. narušovala makroekonomickú stabilitu. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. podpora výskumu a vývoja. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ťažiskom je podpora investovania. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. má konštruktívny charakter. ktoré majú najlepšie 99 . čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. aby musel zasahovať štát. resp. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ktorá je cieľovo zameraná. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. Na prelome 70. − defenzívnej. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. − reaktívnej.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). a 80.

investíciách. ktoré sú celosvetovo v útlme. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. t0 predstavuje základné obdobie. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie.) v %. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . deceleračnej. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. y predstavuje údaje o ekonomike. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Z uvedeného vyplýva. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. že nemožno jednoznačne 100 . Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . s ktorou je ekonomika porovnávaná. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. vývoze atď. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. x predstavuje údaje o ekonomike. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. zamestnanosti.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. ktorá je porovnávaná. 7.

Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 3 1. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. 7. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Je to spôsobené tým. 101 . Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 2. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Povinné zadanie č. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. ale sledovať aj to.

lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. čo.Hospodárska politika 8.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. udeľovanie licencií na určité činnosti. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. že ekonomické subjekty. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Je to preto. 8. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. monopol). sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. ako aj pre spotrebiteľov.

Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. Tieto bariéry môžu byť rôzne.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. nekalou konkurenciou. – ŽÁK.: Hospodářská politika. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. ako to ukazuje Obr. M. A. 182) poskytovanie 103 . s. 8. 8. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv.1.

ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. hlavne na koncept efektívnosti. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Ide o tzv. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. kedy stačí dokázať. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Až približne v 50.Hospodárska politika 8. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. 104 . ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ale z právneho hľadiska. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. rokoch 20. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. (tzv. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Nestačí len dokázať. welfare economics). že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná.

Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. 105 . čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. ktorí ich znevýhodňujú. fúzie.Hospodárska politika 8. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. korupcia. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. či podporu ekonomického a technického rozvoja. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. permanentné sledovanie trhov a odvetví. preberanie a zlučovanie firiem. populizmus. Základným cieľom politiky je stanoviť. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. dovozcov a iných dodávateľov. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. všetky výkony orgánov a inštitúcií. zákonné obmedzenie. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. resp. kontrola štátnej pomoci. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. politické záujmy atď. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. kartelové dohody. cenová regulácia a verejná podpora.). ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. subjektivizmus. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu.j. rozptýlenia. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. t. • • kontrola koncentrácií.

Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3.Hospodárska politika analýza. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. ktorými uspokojuje dané potreby. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. ktorý sa člení na trh národný. do akej môže výrobca.j. pre ktorý bolo určené. relevantnom trhu. či k nim dochádza na tzv. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. koncepcia funkčnej totožnosti – t. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. s ohľadom na dopravné náklady. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.j. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. 2. posudzovanie. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. nájsť reálne možnosti odbytu. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. 106 . Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať.j. ktorý predstavuje vecné. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. 8. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. regionálny a miestny.

kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. 107 . Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. kartelové dohody. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. − štátna podpora.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. − nekalá súťaž. Ide o tzv. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. rozvoj investícií a iné. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry.j. 8. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. ako ceny. − zlučovanie subjektov. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. či už zjavnej (kartel. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. predajné podmienky. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. objem produkcie a jej rozdelenie.Hospodárska politika 8. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. hlavne na strane ponuky. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.5. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. t. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 111 . Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia.. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. klamivé označenie tovarov a služieb. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. 2. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. poskytnutie záruk na splatenie úveru). úplatkárstvo a podplácanie. . nadštandardná doba splatnosti. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. nebezpečenstvo zámeny. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. x) usporiadané podľa veľkosti. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. hospodárska diskriminácia. daňových úľav. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. podpore menej rozvinutých regiónov. Nekalá súťaž je konanie.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. pri náhradách živelných pohrôm. 8. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. stupňa koncentrácie (CRx). štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia.6. či podpore kultúrneho dedičstva.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. kapitálových investícií na účet štátu..6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. resp. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií.. napr. 8. redistribúcií verejných statkov.

tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. 2. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1.6. 8.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. čím menšia bude hodnota η . Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . x) usporiadané podľa veľkosti. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy.. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .6. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. 112 . že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. 8.. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile.. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. . Larnerov index je mierou skutočného.

ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 113 . aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Aktivita 1. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.

Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. úsporné vklady. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. firma alebo celá ekonomika.Hospodárska politika 9. dôchodku a príjem. najmä so sociálnou politikou. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Dôchodok je toková veličina. ktorý je výnosom z bohatstva. firme alebo štátu. Charakterizovať tieto politiky. mzdovou politikou. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. politikou trhu práce a inými. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). daňovou politikou. Bohatstvo. 9. obligácie a akcie). dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Príjem je tiež toková veličina. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. 114 .

Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. tehotné ženy. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. 9. zdravotne postihnutých a chorých. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. To.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. Z individuálneho pohľadu. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. deti a mládež. Giniho koeficient. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. starých. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. ide hlavne o nezamestnaných. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. 115 . Robin Hood index a index chudoby. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. nerovnováhy a trhové zlyhania. potrebuje poznať odpoveď na to.

tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. ktorá sa odkláňa od diagonály. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.2.Hospodárska politika 9. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. A naopak. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. by body ležali na diagonále. a tak vzniká krivka. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku.1. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Na rozdiel od dôchodkov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. je to skutočná Lorenzová krivka. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Čím je stupeň nerovnosti nižší.

2. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Používanie indexu preto spôsobuje.. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby.. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. 2. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Čím viac sa blíži k 0. Neprihliada však na skutočnosť. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. . ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. ak sa blíži k 1. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient.. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.. 9. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. hovoríme o absolútnej nerovnosti. aby mal každý rovnako vysoký príjem. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Je odvodený z Lorenzovej krivky.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Cieľom 117 . pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. 9. Hovorí o tom. Môže nastať situácia. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. tým je diferenciácia väčšia. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia...

Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. alebo dávky. pričom štát zákonmi upravuje. kde odvody majú charakter daní. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. postup zamestnanca v prípade choroby. miezd. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. právo na štrajk. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. ziskov. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. ale len do určitého bodu. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. daní. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. nárok na dovolenku. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. nemocenským. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 .Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. zákonnej dĺžky pracovnej doby. parafiskálne systémy. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Tá poukazuje na skutočnosť. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. minimálnu mzdu a iné. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. potom začínajú klesať. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. Otázkou však ostáva. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. kde leží tento „bod zlomu“.

majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. kde sa vyrábajú tovary. sa stávajú atraktívnejšími. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Klesá objem investícií do odvetví. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. ktorých produkcia nemá regulované ceny. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. plyn. elektrická energia.2. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. poľnohospodárske produkty). Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. ako aj veľká rovnosť. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. 9. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. V odvetviach. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. dochádza k substitúcií ponuky.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. cestové. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Lacnejší tovar nahrádza drahší. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. 119 . ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Veľká nerovnosť. lieky. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien.

Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). zníženie agregátneho dopytu. s. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. s. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. Môže mať za následok napr.: Hospodářská politika.3. T. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. mobility na trhu práce a pod. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. T. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. 1. 370) 120 .: Hospodářská politika. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. 2. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.

Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. 10. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. republikánske. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. kresťansko-demokratické a liberálne. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.1. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. ale tiež spoločnosť ako celok. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. 10.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia.Hospodárska politika 10. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. ale tiež spoločnosť ako celok. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. kolektívne vyjednávanie a pod. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. 122 . Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. tak na pracovnoprávnu ochranu. Vychádza z názoru. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy.

medzi ktorými sú silné väzby. 123 . aby bola sociálna politika účinná. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. a pod. ktoré sa snaží koordinovať. bytovú politiku. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. úrokových sadzieb a kurzov. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.1. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Čím vyspelejšia je spoločnosť. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu.Hospodárska politika 10. zdravotnej politike. t.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. vrátane motivácie pracovníkov. zdravotnú politiku. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. Znamená to. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. politike bývania. Vytvára podmienky nato. vzdelávacej politike. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. podpory v nezamestnanosti). Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. politiku zamestnanosti. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov.j. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení.1. dôchodkovej politiky. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. najmä na hospodársku politiku. 10.

ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. choroba). resp. že stimuluje k požadovanému vývoju.Hospodárska politika 10. Skladá sa z čiastkových princípov. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Jej východiskom je. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. stimulačná. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. o koľko sa zaslúžil. čo v sociálnej politike znamená. participácia a zásluhovosť. rovnakých príležitostí a potrebnosti. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. preventívna a homogenizačná. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. že každý by mal dostať toľko.1. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. staroba. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Zásluhovosť znamená. Spravodlivosť má právny rozmer. garanciou základných sociálnych istôt. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ako sú princíp výkonový. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Tým.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. rovnosti. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). sociálna solidarita.1. Subsidiarita znamená. Jej podstatou je zmiernenie. ktoré vznikajú ako 124 . Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. súdržnosti a zodpovednosti. prerozdeľovacia. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. podpornosť. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. nezamestnanosť). ktorá vznikne počas života jednotlivca. Snahou je predchádzať určitým škodám. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. 10. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. subsidiarita.

Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. nemocenských dávok. prídavky na deti. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. čo znamená hranicu biedy. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. životného minima a pod. materský príspevok. a iné. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva.1. Štát sleduje. hraníc chudoby. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. dopravu. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. podpory v nezamestnanosti. rodičovský príspevok. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. 125 . výkon práva na lekársku starostlivosť. dôchodkového systému. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. sociálna podpora. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. minimálnej mzdy. zdanenie príjmov a majetku. čo je hranica chudoby. aká v pásme sociálneho životného minima. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. príspevkov na bývanie. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. materská a rodičovská dovolenka. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. výkon práva na vzdelanie. 10. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. štipendium a podpora vzdelania.

bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. študentom. − sociálnych služieb. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. zamestnanecké zväzy. kam patrí starostlivosť o starých. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. napr. 10. bývania. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. služby v oblasti zdravia. handicapovaných. − úľavy a výhody. peňažná pomoc rodinám s deťmi. poradenstvo (napr. obce. pre nezamestnaných). resp. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. čiže existuje nezamestnanosť. barle) a ochranných pracovných pomôcok. dobročinné organizácie. kedy nie je isté. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti).. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. dôchodcom. cirkvi.. Jedno z prepojení je v tom. ktoré sa používajú najmä v prípade. peňažné dávky sociálnej pomoci. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. sociálne narušených občanov. orgány tripartity. pôžičky na vzdelávanie. rodiny.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. ktoré sú návratné. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. určené na vopred vymedzené použitie napr. − účelové pôžičky. občianske iniciatívy. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. dávky v nezamestnanosti a iné. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. zahŕňajúce všetkých občanov. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. vojakom. sociálneho poistenia. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. politiky v danom čase. zamestnávateľov. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. zamestnávatelia. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. mladým. − vecných dávok. vzdelávania. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. ktorým nie sú určené. charitatívne inštitúcie. a to hlavne z toho dôvodu. 126 . občania. odborové zväzy a orgány.

ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. ponukou práce a cenou práce.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. starších občanov. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ktoré dohodujú podmienky. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. ktoré niekedy vedú k tomu. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce.2. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. 127 . Ekonómovia. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie).Hospodárska politika 10. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť.2. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. 10. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. ale nielen oni. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky.

najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. tehotenstva. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. práv a povinností odborových organizácií. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. a ktoré. starostlivosti o člena domácnosti. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. minimalizovať rozsah nezamestnanosti.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. ako aj územnej mobility pracovnej sily. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. programy zamerané na mladých nezamestnaných. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. na druhej strane. dĺžka pracovného času. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania.2. subvencovaná zamestnanosť. podpora prevádzky pracovných miest. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. podpora nezamestnaných.Hospodárska politika 10. právo na štrajk a iné. postup zamestnancov v prípade choroby. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. nárok na dovolenku. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. podpora na udržanie pracovných miest. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. 128 . podpora vytvárania nových pracovných miest. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ich orgánov a funkcionárov.

Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. tento koeficient závisí od technologických. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. Okunovho zákona. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.2. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.100 . ktorá je bez platenej práce. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. 10. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. napríklad v tom. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. že nezahŕňa osoby. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia).( Y − Y*) . kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. 129 . je schopná pracovať a hľadá si prácu.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. Y predstavuje reálny produkt. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období.2. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna.Hospodárska politika 10. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U).

2. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. nižšia tvorba produktu. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Ďalšou možnosťou. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Aktivity 1. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. 130 . že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. ktorá znamená. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. dotované rekvalifikačné programy. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ako aj zo sociálneho hľadiska. nižšie úspory obyvateľstva. kriminalitu a ďalšie problémy. tým je nezamestnanosť vyššia. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. t. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. 10. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. znižovanie daní. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách.2. 3.j. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. ktoré spôsobujú psychické traumy. že sú nezamestnaní.

131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť.

Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. produkuje vedľajšie efekty. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. Každá ekonomická činnosť. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom.1. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. vrátane človeka.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Jej súčasťou je ekológia človeka. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Je to také využívanie fondov prírody. 11. 11. hlavne spojená s výrobou. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. slnečné žiarenie. 132 . ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. ich následky a činitele. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika 11. zmeny. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. klimatické a meteorologické zmeny). Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

rodine. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. 11. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . vč predstavuje voľný čas.: Hospodářská politika. ktoré v nej prebiehajú. Rast voľného času je faktor. blízkym – je to produkcia. Ukazovateľ. np predstavuje netrhovú produkciu. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. s. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). nakoľko 136 .Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. T. pš predstavuje produktivitu škodlivín. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. ktorá neprechádza trhom. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža.

v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. znížia sa škody zo znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. avšak tým. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Metodika tzv.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. čo znamená. ktoré sa prejavia v cene výrobku. ktorá je ekonomicky efektívna. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. vedeckotechnickým rozvojom.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Aktivita 1. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. 11. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. 137 . Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Tieto náklady súvisia s inováciami. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia.

138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

miera inflácie. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. podiel HDP na jednotku živej práce. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. rast počtu pracovných síl. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. vonkajšia ekonomická rovnováha. zavádzanie technického pokroku. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast vloženého kapitálu. HDP. 12. rast efektívnosti základných prostriedkov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. vyrovnanosť platobnej bilancie. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch.1. rast vložených investičných statkov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. napr. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. 139 .Hospodárska politika 12. miera a štruktúra nezamestnanosti. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. pri využití možných zdrojov. 12. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase.

ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú.5%). (P = 2%). v tom smere. (B = 0%). Ozývajú sa námietky napr. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . ale tieto návrhy sa neujali. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. v ktorom sú vyznačené hodnoty. Kaldor. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. (G = 3%). cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Jeho autorom je britský ekonóm N.Hospodárska politika 12. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. − priemerná ročná miera inflácie. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Z toho vyplýva. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník.1. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Táto metóda prešla určitým vývojom. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Jeho úpravou. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. v určitých vzájomných vzťahoch. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. V 60. infláciu a nezamestnanosť. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Ide o štvoruholník. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktoré by mali byť dosiahnuté. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. (U = 5. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto.

nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Napriek tomu. Tak. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Z takto definovaného indexu vyplýva. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . namierený proti politike prezidenta Geralda Forda.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. 141 . Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Fairyho. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. 12. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ako je tempo rastu HDP. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. nízka miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod.1. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ako sme už spomenuli. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. miera nezamestnanosti.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. že je jeho konštrukcia značne triviálna. skonštruovaný A. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. miera inflácie.

čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Nemožno pochybovať o tom. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Taylora. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. že s rastom hodnoty daného indexu. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. tzn. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3.g t . kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Aj v tomto prípade platí. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. 142 . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom.ut . Tobina a J. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. alebo bude nižšia.

1. ekonomickej štruktúry. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. pozostáva z dvoch základných komponentov. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. riadenie ekonomiky. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. Metodológia. pričom má tendenciu postupne klesať. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. ktorú ratingové spoločnosti používajú. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Politické riziká vyplývajú z politického systému. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. AA(Aa). ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. 143 . resp. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Je to široko využívaná investičná informácia. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas.Hospodárska politika 12. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. vývoja konkurencieschopnosti. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. stav a flexibilita platobnej bilancie. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. že emitent. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. A(A) a BBB(Baa).4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Hodnotenie bonity subjektu. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. až po jednotlivé podniky a obce. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. dlžník. V prípade krajín. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky.

CC(Ca) a C (c).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. A1.D Zdroj: NBS 144 .Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).P2. resp. A3( P1. A2. Tab. B(B). verejne publikovaný slovný komentár. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . CCC(Caa).1).12. C. Znamienka + a – . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. pri Moody’s číslice 1. D (NP pri Moody’s). 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.prípad neplnenia záväzkov .12. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.

agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. agentúra uvažuje o znížení stupňa. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. − stabilný. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. Čím ma krajina vyšší rating. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. ktorý môže byť: − pozitívny.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. − negatívny. 145 .

Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. ktorá ešte stále nie je dokončená. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.1. budeme brať za významný práve tento rok. že ich bolo viac. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. 146 . Charakterizovať jednotlivé etapy.13. 13.Hospodárska politika 13. Samozrejme.

zriadenia Šoková terapia. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. skrytá inflácie. Zníženie reálnych miezd. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Etapa nerovnovážneho rastu 4. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. ku výraznej nerovnováž. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného.Ponukové obmedzenie. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. zahr. nerovnováhy. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. . rastu Silný ekonom. Obchodu. obmedzenie. Oficiálne plná depresia. vykázanej nezamestnanosti. rast zadlženia spomalenie ratu. pri zachovaní soc. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Etapa oživenia 3. vznik oficiálne zamestnanosť. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. trh dodávateľa 2. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. nízka efektívnosť. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. dotvorenie inštitucionál. transformačná a potlačovaná inflácia. liberalizácia cien. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. privatizácia a reštriktívna politika. Obnovenie ekonom.

rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. štrukturálnymi defektmi. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. 13.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). teda stavom. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá.2 I. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. potom v nej bola aj inflácia. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny.1. Existovali obavy pred transformačnou pascou. ako aj v štruktúre. V 70. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. a 60.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. chronickými prejavmi nerovnováh. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. 148 .Hospodárska politika Obr. A. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. a 80. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). pričom však hrozilo. 13. Koncom 80. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.1. potlačovanou infláciou. s. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. resp. 53) 13. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. a to tak v ich globálnej relácii.

Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Výrazný pokles produkcie. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu.1. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. 149 . ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. že sa ČSFR k 1. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy.3 II. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. 13. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. aj keď v istej miere nevyhnutným. Kumulovaný pokles do roku 1993. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. štruktúrnych defektov a pod. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. vyvolal mnoho diskusií na tému. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. ale zároveň podcenený. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov.1. čiže otvoreným rastom cien. Stal sa politicky citlivou záležitosťou.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty.1. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. Neúspechom. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. stabilizácia ekonomiky. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny.

2. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. pokles tvorby HDP. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. skôr reštriktívnu fiškálnu. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. a 3. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. Reformný proces sa však spomalil. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Neexistovala 150 . Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. čo vyvolalo silný rast dovozu. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu.1. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Problémom sa však stalo. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Nadmerný podiel výroby polotovarov. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. aj keď miernejším tempom. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. že existovala snaha o obozretnú. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Pre celú túto etapu je typické. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. Vznik nového štátu k 1. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993.

V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP.1. 151 . ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Preferoval sa silný ekonomický rast. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. ako aj k silnému nárastu investícií.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. ani proexportného účinku týchto investícií. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. ale len v tom prípade. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.4 III. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. V ekonomike sa viac investovalo. 13. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. rozvojových impulzov a pod. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. preto šlo o rast „na dlh“. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách.

Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. V roku 1999 sa inflácia zvýšila.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. 13. od októbra 1998 do januára 1999. resp.1. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa.5 IV. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. pričom nebol dôvod predpokladať. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Rôznorodosť koalície. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. ktorá sa nevedela zjednotiť. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. plynu. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Ceny elektrickej energie. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. dopravy. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. tepla. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Po nástupe novej vlády. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. ktorý stratilo v roku 1998. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. spôsobila. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. ako aj takmer 152 . Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu.

Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. na rozdiel od roku 2002. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí.6 V. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Stabilizoval sa ekonomicky rast. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce.1. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. 13. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. úpravy nepriamych daní. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. že prijaté opatrenia boli úspešné. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 .

v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. ako aj zahraničný dopyt.Hospodárska politika daní. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. v súdnictve a v školstve. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Ďalším domácim faktorom. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vstup Slovenska do EÚ. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. v zdravotníctve. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. hoci mala klesajúcu tendenciu. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. znižujúcej sa miery inflácie. 1. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky.

školstve a doprave. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ostatné spoločenské. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. V júni 2006 sa konali voľby.Hospodárska politika bilancia služieb. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). obchod a priemysel. Cenová úroveň. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. koncepčne inak zameraná. Jediným sektorom. prenájom a obchodné činnosti. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Ekonomický rast bol vyvážený. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. vysoká investičná aktivita. poštách a telekomunikáciách. boli ceny potravín. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. meraná indexom spotrebiteľský cien. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Rok 2006 bol rokom. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Dynamický rast hospodárstva. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. stavebníctvo. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. zdravotníctve. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. verejná správa. sociálne a osobné služby. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. V roku 2005 sa ukázalo.

Povinné zadanie č. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. trhových služieb). Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. že rok 2006. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Aktivita 1. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Súčasnú vládu. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Pre roky 1998. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. etapu. 4 1. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Ako už bolo spomenuté. 2. Dá sa povedať. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. 156 . ceny pohonných hmôt.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

.: Hospodářská politika. 2006.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. S. – FARKAŠOVSKÁ. HABÁNIK. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ.. 1995. Bratislava iris 2002. Sociální politika v ekonomické praxi. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. J. I. 2000.V. Praha : Grada Publishing. R. Praha : Oeconomica VŠE. 2003. ISBN 80-7261-094-5. [21] MANKIW. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. N. Žilina : poradca podnikateľa. J. Beck. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.: Zásady ekonomie. KUBÁTOVÁ. A. M. G. Fiskální politika. Bratislava: Elita 1995. SOFA. Bratislava : Iura Edition.V. M. Bratislava 1998.: Makroekonomie.: Sociální politika. B. K. 1994.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. J.: Makroekonómia. S. Bratislava : Kartprint. Košice : Technická univerzita v Košiciach.. HABÁNIK.. M. Bratislava : Iura Edition. R. TOMŠÍK. Makroekonomika a nová makroekonomika. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. 2005. 2003.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. FELDERER.: Makroekonomie. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. B. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.. J. J. 2007. K. Diplomová práca. V. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. HOMBURG. Ostrava : Sokrates s. 2005. a kol. 2005.o. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. Ekonomická fakulta. Praha : Professional Publishing. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK.. Praha: SPN. V. – KOTLÁN.: Dejiny ekonomických teórií. ISBN 80-7169891-1 158 . 2004.: Štátny rozpočet.: Makroekonomie.: Politológia pre ekonómov. a kol. 2003.r. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.: Dane podnikateľských subjektov. M. V. TnU AD.: Makroekonómia. Praha : Oeconomica VŠE 2005. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. 1998. a kol.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. H. a kol. 2005. Praha : Victoria Publishing. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. D. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. J.. Bratislava : Iura Edition. 2004. 2005. a kol. M. Fischer. 2004. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ..: Základy makroekonómie. středně pokročilý kurz. Trenčín.: Makroekonomie. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. ISBN 80-88715. Praha : ASPI. Praha : C. KOGANOVÁ.55-5 [19] LIŠKA . J.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Praha : Management Press.

– NORDHAUS. A. MAREŠ.: Hospodářská politika. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. 2001. A. A. M.: Sociálna politika. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Bratislava: Sprint vfra. a kol. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. H.. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.: Trh práce. I. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. 1996. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. E. 2004. sociální politika. 2006. – ŽÁK. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ.: Makroekonomie v kostce. 2002. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. A. Praha : GRADA PUBLISHING. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Bratislava : Iura Edition. Praha : Grada Publishing. F. Z.: Hospodářská politika. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. P.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.r. W. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. V. Beck. Praha : Management Press.: Sociálne zabezpečenie. T. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. 2000. 2003. 2007.: Ekonómia. Praha : C. BEBLAVÝ. M.o. Vědecká monografie. P. M. 2004. 2002. E. nezaměstnanost. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. s.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. Z. Bratislava : Elita.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 1997. 2005. 1997.: Ekonomie veřejného sektoru.: Protimonopolná politika. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. M. H. Praha : Portál. Praha : Grada Publishing. Beck. makroekonómia. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. I.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. J. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. V. 2000. M.. a kol.: Hospodářská politika. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2006. D. M. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. 2003. 159 . ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. 2001. A. E. Bratslava : Ekonóm. 2005. Bratislava : Sprint vfra. Praha : C.. Bratislava : ÚS a SE SAV. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. – ŽÁK.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. 1999. súťaživosti a protimonopolnej politiky.: Centrální bankovnictví. T. Praha : Management Press. P. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ.

ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Bratislava : Ekonóm. P.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. 2003.: Hospodářská politika. L. 2001. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. a kol.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. Bratislava: SPRINT.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. M. J. 2005. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Bratislava : SPRINT. 2007. 2004.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. ISBN 80-89143-36-9 160 . Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. E. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2002. Bratislava : SPRINT. K. 1994. a kol. s r. M. a kol.: Hospodárska politika. [44] URAMOVÁ. Diplomová práca. ISBN 80-8083-057-6.: Trh práce a jeho nedokonalosti.: Environmentálna ekonómia. 2005.: Tvorba a ochrana životného prostredia. Ekonomická fakulta. P. Bratislava : Mekury spol. a kol. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.o. [48] VINCÚR. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. V. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR.. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. Praha : Victoria Publishing. Ekonomická fakulta. Košice : Technická univerzita v Košiciach. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2006. 2002. 2005.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful