HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

........................................................ 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............... 27 Zrod hospodárskej politiky....................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ..................... 42 3.........................................................2 3.................................................7 1.................................. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ..................................1.............4 2...................2 2............. 13 Ciele hospodárskej politiky ...1.....................1................ 25 1................... 21 1.4 1......... 32 Liberálna hospodárska politika..........1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .2 Koncepcie hospodárskej politiky ............ 35 Intervencionistická hospodárska politika ..................... 39 Stabilita a rovnováha .................. 14 Všeobecné a tradičné ciele ..........................2 1.................................................................................................. 17 1...........................5 2..............Hospodárska politika Obsah 1........................................9..............8 1...... 1...................2...........................................................1 2..........................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ............. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ............................................... 14 Racionalita cieľov......2 1........................ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu .......................3 2..................................................................................................................................1 1...........2........... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku .................................5 1.... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.............................................1 3................................................6....................................6 Nástroje hospodárskej politiky ...3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......................... 10 Nositelia hospodárskej politiky ...... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ........2...................................................................................................................... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky . 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ....3............................................... 35 2.................................. 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ...............1 .........3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA................1................2 3.............. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ...................... 22 Hranice hospodárskej politiky .......... 34 2....2 1........................ 3.................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ....6.................1 1................. 39 Ekonomický cyklus ....................................3 1..........1 2...........................1 1.................................................................. 19 Typy hospodárskej politiky .................1 2................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika............6.............. 2......1.............................................................. 24 Informácie pre hospodársku politiku...........3.

.................... 53 Rozpočtový schodok ....1 5.............................3.............................................................. 5.......... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .......3 3.......................4 Typy menovej politiky ..3 5.3..... 49 Zmeny daní..............................2 3......4......................................................2 4.5 5.3. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ...................................................................................................3...................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika.........2 5................................7.................................3........... 47 Ciele fiškálnej politiky ..........................2............5 4.......................................................................................................2 4............................................................................................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ... 4.3........................3....... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách................................3.......................... 58 Efekt vytesnenia ...................7.............4 3.......................................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky........................................ 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky...... 56 4..........................4..........................2 4............................3 MENOVÁ POLITIKA ....................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ......1 5.....................7..................................................................................1 5..........3................. 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu............................................................................................................................................4 4..............................4 4....... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .....3 4............................ 69 ...................................1 4...............................................................2 4. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky .............5.............. 63 5...................... 61 Priame nástroje menovej politiky...............................1 4..................................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .......................................................................Hospodárska politika 3...................................1 3........... 59 4..3..................................................................4 4.......................7................3......... 68 Nástroje menovej politiky................3 4.....................................................................7........................................ 48 Nástroje fiškálnej politiky .....4 4....... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA......................2 4....................7 Typy fiškálnej politiky ............ 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky.5............................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku....................3 Ciele stabilizačnej politiky . 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ...................1 4...........................................................................................2 5... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...1 4...... 54 Daňová reforma.................................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ................1 4................ 57 Problémy načasovania ........6 4.............................................................. 48 Vládne výdavky............................................... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky....... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.............

......4............................................ 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ..........4 6........... 92 Konkurencieschopnosť...........6 7............... 6................ 91 Štruktúra ekonomiky . 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...............1............ 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ...................................................1 5................3................................................................1 6........... 95 Ciele štruktúrnej politiky........................6...... 72 Dilema centrálnej banky........ 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ............................................. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ............... 91 Štruktúrne zmeny................ 87 Teoréma lokomotívy ...................................1 7....5 5.......1 6............... 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.............5 7....................................................3...1..................... 85 Vyrovnávacie procesy ...................1.........2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku..............5 Platobná bilancia ........................ 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ..3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ................................................................1 6.......... 96 Tradičná štruktúrna politika ............. 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ......7 Prístupy k štruktúrnej politike .... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .........................................6............1 7..............4.....................................................................4 7...................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky...................... 93 7.....................2 7..............................................2 7.....................2 6.............................................................3 6...................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie .................................... 84 Devízový kurz ...................... 7.....3........... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.....2..................................................... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky..1 6........ 81 6..................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky .........................................................................5............................... 88 Princíp importovanej inflácie ....2 7..3 5...................................................................5.............................2.Hospodárska politika 5................1.................. 99 7.....................................................................1 6.. 95 Nástroje štruktúrnej politiky..................2 7........... 98 Druhy štruktúrnej politiky...................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ...................3 7.........1 7..................1 6........................................... 101 ............................................................................................ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...........6 6...............................................................................................................................................................................................................2 6......................................................5............................4........................ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .........3 7...........2 5........... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ...................................................2 7.........4.......4................................................................................................. 89 6........

.............................2 8.........4 8.......... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže . 112 8........................................................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ................................ 117 9.......1.... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ..................................................6..........1 9...............3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ... 8................................................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ......................................1 8...........2 9................ 9....................................................................................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.....................7 9.............................................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti......... 122 10........ 106 Formy obmedzovania konkurencie .........2...............1 9...........2 Politika zamestnanosti ........5...............4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .................................. 125 10..2 8........ 123 10.... 127 10.................... 116 Giniho koeficient ....................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .........1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ..............6 8........................................4 Princípy sociálnej politiky................Hospodárska politika 8...................... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .....6..... 105 Relevantný trh ...................................................................... 124 10......................1 8.........................................5....... 122 10..... 111 Herfindahl-Hirschmanov index .....................2...........................1.............. 109 Štátny zásah alebo regulácia...................2......................................4 8............ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.......................................................................... 127 10.........5 Funkcie sociálnej politiky....... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ................................1..1 8..................................................3 8................................ 122 10.. 115 Lorenzová krivka................ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ........................2 8.............. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.........2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .......... 112 Larnerov index........................................................6.... 129 .............2....................................................................................................................................................2............................3 8....6 Ciele a nástroje sociálnej politiky......................................................................................................................1......... 119 10....... 123 10................ 124 10............1.................. 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..........3 8..................... 128 10.....................................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE......... 110 Stupeň koncentrácie....................1................ 126 10................................................................................. 107 Zneužitie ekonomickej sily.5.....3 9...............................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky...................................................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti.............................5.......................................................................2.. 114 Meranie nerovnosti ........................1 Sociálna politika ......

.......................................... 151 13....................................................................................1.................................4 III.............. 158 .................1 Tempo ekonomického rastu .......................... etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) . etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)...........Hospodárska politika 10............................................ etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).... 135 11...... 132 11..............................2 I. 133 11..................5 IV............. 133 11.......................................1.............................1............. 140 12......1.. 137 12..............1................... 146 13..............1 Východiská environmentálnej politiky. 143 13..........1.............................4 Rating ... 139 12.1...2 Magický n-uholník .............1........................ 146 13......2......................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ........................................................ 148 13.........................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ..1........ 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.. MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA .............................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska....................................................................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky....................................................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .............................................. 129 10...5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti .............................1...........3 II. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)............................. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .............................................. 132 11..1 Východiskový stav (do roku 1989) ..........6 V.....1 Životné prostredie a ekológia ....................... 130 11..2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...................................................1......... 152 13...........2 Vymedzenie environmentálnej politiky ...............3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ....................................... 141 12............................................................................................................. 139 12...................................1. 148 13........ 149 13................................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA................................ 132 11................... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .......2..... 139 12.......................................................

vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Němcovej 32. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . Ekonomická fakulta.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Daniela Bartková.

v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele.Hospodárska politika 1. ktoré súvisia tak s tvorbou. históriou vývoja. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. P. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. 10 . rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. spoločnosti a štátu.j. napríklad kultúrou. nástrojov. t. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. náboženstvom a pod. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. to znamená na konečné použitie. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. Je pochopiteľné. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. 1.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. Predstavuje súhrn cieľov. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých.

jeho organizácia a chod. sociálnu a medzinárodnú situáciu. napr. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. nástroje a ciele pôsobenia. dôchodkovú. subjekty. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. sociálnu. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Je preto vedou prierezovou.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. ciele a nástroje. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. V rámci politiky. poľnohospodársku. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. ktorými sú hospodárstvo a politika. postupoch a inštitúciách. spôsoboch. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. menovú. vonkajšiu obchodnú. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. politické a aj právne. štruktúrnu. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. kritériá. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. obchodnú. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. sa 11 . vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. stabilizačnú. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti.: fiškálnu. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. regionálnu. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. priemyselnú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. investičnú a ďalšie.

Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. 1. s. 13) Na Obr. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. opatrenia a koncepcie. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. ktoré obsahujú ekonomické. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje.: Hospodářská politika. Prostriedkom politiky je politická moc. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. M. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. princípy. 1. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. 12 .. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. A. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. – 3.

Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. ale aj masmédia. odbory. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. funkciami a cieľmi. menových agregátov. súdne inštitúcie. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. vedecké inštitúcie. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. politické strany. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Štát. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. centrálna banka a ďalši inštitúcie. Patria sem veľké podniky. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. ako nositeľ hospodárskej politiky. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. ale majú priamy alebo 13 . menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. inštitúcie protivážnych síl. daňová sústava a pod. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. podmienok podnikania. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Prostredníctvom regulácie menovej bázy.). ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. vláda. na jej realizácii a kontrole. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. resp. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. výskumné. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. úrokových sadieb. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou).

ktoré majú byť naplnené. politických strán. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Nesmie obmedzovať slobodu iných. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktorí majú rozličné ciele. Cieľ je normou určitého chceného stavu. je nevyhnutné. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. blahobyt a bezpečnosť. Kategória ekonomickej slobody znamená. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . nadnárodné organizácie. ktoré považujú za dôležité. pokrok. hlavne hospodárske zväzy. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. ktorí sa snažia presadzovať ciele. 1. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. 1. istotu. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Sloboda sa chápe ako stav. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. resp. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov.3. udržanie demokracie.

ale hlavne v ústavách. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. 1. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. – ŽÁK. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. „zrýchlenie rastu“. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. s. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. a spája sa s ním. Optimálny alebo primeraný rast 15 . M. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. distribučnej spravodlivosti. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. A. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. problematika rozdeľovania dôchodkov. len o zameraní trendu.: Hospodářská politika. 92) Hospodársky rast. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. ktorú charakterizuje Obr. 1. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. tradičné ciele.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Lorenzovej krivky. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov.2.Hospodárska politika najčastejšie chápe. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. zloženia vlády.

ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. 1. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktoré v súčasnosti.: Hospodářská politika. získavajú na svojej dôležitosti. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ktoré týmito vrcholmi sú. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. 16 . Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. resp. Nízka miera nezamestnanosti. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. rovnováhu cien a stability meny. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. 155) Obr. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. T.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. s. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. 1. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele.

napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. liberálne. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné.Hospodárska politika 1. resp. konkrétne danom období. expanzívne. bežné. protekcionistické. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. vzťah neutrality. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. nepriame. • • 1.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. ktoré medzi cieľmi existujú.2 Racionalita cieľov. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. vzťah komplementarity. dopĺňajú sa. vzťah konfliktnosti. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. 17 . Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. napr. reštriktívne. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Phillipsová krivka). ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele.3. regulačné. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. systémové. vzťah identity. navzájom sa posilňujú. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. meniť a kontrolovať. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. (napr. − spôsobu aplikácie. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. napr.

odvetvové. a nakoniec aj organizačných. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. požiadaviek.j. výmeny alebo spotreby. atď. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. Nástroje. t. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. sektorové. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. 18 . pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. od predpokladanej reakcie. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. priestorovej. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). rezortné. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. priame a nepriame. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja.Hospodárska politika − časovej. nástroje a ciele. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. obmedzujúce. všeobecné a špecifické. zmena colnej tarify). v ktorom má byť nástroj použitý (napr. sankčné. základné a odvodené. medzinárodné. rozmeru použitia zvolených nástrojov. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. lokálne. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. krátkodobé. ale aj od postojov ekonomických subjektov. rozdeľovania. menia len veličiny. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. ktorý sa má dosiahnuť. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. ktoré nastali v hospodárstve. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. zabraňujúce. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ďalej z cieľového stavu. dovozná prirážka.

V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Za základné formy sú považované pravica. 19 . vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. stred a ľavica. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. systémovo zodpovedajúce opatrenia. resp. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii.Hospodárska politika 1. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. 1. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. systémovo podporujúce opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Vzťah nástroj. časové obdobie. Ak tomu tak nie je.

Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. výkonnú a súdnu. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. akokoľvek spontánne vzniknutý. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. menovú (monetárnu). Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. 1. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. normy konania. Problémom je. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. zvykové správanie sa. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.Hospodárska politika 1. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Hospodársky systém.6. administratíva. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. deľby moci na zákonodarnú. právo. štruktúrnu politiku. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy.6. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná.: politiku ochrany hospodárskej súťaže.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. sociálnu politiku. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. ako sú vžité konvencie. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému.

). 21 . ďalej prešetrenie. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. − obmedzovať dvojité zdanenie. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. ale sú to stanovenia zásad. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov.6. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. sústavných rozpočtových deficitov. prípadne strednom časovom horizonte. že sa obhajuje existencia tzv. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. a navyše.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. 1. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. obmedzenie v rozhodovaní napr. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. pri drogách a pod. regulácia cien miezd. ktorým by sa sama nepohybovala. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť.

je jej umožnená. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Každá krajina. demokracia a politický pluralizmus. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Byrokracia. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ktoré z členstva vyplývajú. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Veľké záujmové skupiny. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. zúčastnené 22 .7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. existencia byrokracie. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. chrániť spotrebiteľov na trhu. Byrokracia je systém. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. sa podieľa na realizácii rozhodovania. pri nedostatočnej kontrole. čím automaticky koordinuje ich činnosť. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. ale aj cenovú hladinu a iné. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. Napríklad krajiny. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. ako zvláštna skupina. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Slobodné. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. 1. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. Znamená to. konkurencieschopnosť krajiny. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. priame a tajné voľby.

ktoré sú k dispozícii a pod. Znamená to. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. 1. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. skutočnosť. majú veľkú dôveru ľudí. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. Nevyužitie politického kapitálu. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. nedostatok informácií pre rozhodovanie. dominancia praktickej hospodárskej politiky. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. že novozvolené vlády (najmä tie. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad.j. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. V podstate ide o to. 23 . Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou.

či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. Ide o zistenie toho. Kontrolou. ako aj časových oneskorení. prognóza – plánovanie. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. ale môže mať aj charakter administratívny. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. ktoré by mali byť známe verejnosti.Hospodárska politika 1. určitej normy. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. resp. 24 . Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. implementácia a kontrola. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. rozhodovanie. 1. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. V druhej fáze. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. fáze prognózy – plánovania. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú.4.

9. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. a kol. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. efektívnosti národohospodárskych procesov. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov).. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . poznávacie 3. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. 1. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. resp. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. analýzou vonkajších vzťahov. analýzou spotreby. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). 5. politické sociálne. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). rozhodnutia 4. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. hospodárske aj vedecko-technické). demografické. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. P. životného štýlu obyvateľstva.: Teória a prax hospodárskej politiky. hodnotového systému obyvateľstva). 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. prognóza – plánovanie 3. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. 2.kontrola Časové oneskorenia 1. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. o ktoré má vláda záujem. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. 1. analýza 2. administratívne 4.implementácia 5. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. (2007) s. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby..1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. na znalostiach a intuícii odborníkov. analýzou rovnováhy.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Aktivity 1. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. 2. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Záver V tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 3.

budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. čo je potrebné pre trhový systém. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. v 30. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. dopyt ako taký. Mnohé argumenty boli skôr proti. neúrode alebo vojnám. ale najmä klasickej ekonomickej školy. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. Tým. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie.1. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. storočia. Hospodárske krízy. ako napr.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Jedným z podstatných momentov. 2. považujeme ju za vedu pomerne mladú. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. udržiavať spravodlivosť. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. ktoré by jej vznik neovplyvnili. svetovej vojne. Neznamená to však. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky.Hospodárska politika 2. rokoch 20. Až Veľká svetová hospodárska kríza. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. formovala v podstate až po 2. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Pre klasikov platilo. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. hospodárska politika je vednou disciplínou. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. že jediné. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť.

že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. J. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. − potvrdil sa poznatok.Hospodárska politika New Deal. intervencionistická koncepcia New Deal. rokov 20. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. zavádzali niektoré formy plánovania. 28 . − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. uvažovalo sa s tým. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. storočia. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. 2. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. Keynesa. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. začiatkom 30. ceny. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. M. ktorá priniesla zmeny v tom. regulovali konkurenciu. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. New Deal nebol ucelenou koncepciou. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. M. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. maximálny počet pracovných hodín atď. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. rozsah výroby. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. do ktorých predtým nezasahoval. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike.1. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. stanovovali minimálne mzdy. storočia vznikla v USA prvá. avšak ešte neucelená.

ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Hospodársku politiku. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. atď. Kanady a Veľkej Británie. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. potvrdilo sa. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. štát blahobytu. politikou „Stop and go“ a v 60. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. akceptuje systémové opatrenia.. že teória.1. Po 2. daní. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. rokoch bola realizovaná tzv. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. 29 . V 50. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. rokoch prostredníctvom „New Economics“. ekonomiku v stagnácii.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. spotreby. rokoch minulého storočia. zamestnaneckých zákonov. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. neoklasická syntéza. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní.j. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. efektívnej miere. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu.. bankovej politiky štátu. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. úspor. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. atď. jeho výšky a štruktúry. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. 2. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. investícií. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo.

rokoch 20. konkurencie. 30 . o vývoji cien. rokoch vo Francúzsku.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Holandsku a Japonsku. teda právo na prácu. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. najmä Švédsko. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. . krajine. vykonávacieho plánu.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov).Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. Vychádza z toho. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. zástupcov výskumu. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu.1. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. ktorý verejne vyhlási.60. spotrebiteľov. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Je to snaha o nájdenie tzv. storočia. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. ako aj na strane súkromného sektora. tretej cesty. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. 2. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. tzv. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. 2. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.1. že každý občan má právo na dôstojný život. ktorá má zabezpečovať životný štandard. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. rokov 20.

− redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. že najdokonalejší nástroj. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Za predpokladu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Friedman. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. ekonómiou strany ponuky. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. množstvo peňazí v ekonomike. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. teóriou racionálnych očakávaní. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Podľa tejto rovnice. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie.

Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. rokov 20. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. ako aj súkromných subjektov. 20 2.: Hospodářská politika. ktorý bol presvedčený o tom.1. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Ekonomickým smerom. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Laffer. s. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. Tab. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. 2. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. M. že ak poklesnú dane. ktorá sa sformovala koncom 70. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. M. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. – Žák. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov.Hospodárska politika produktu. Buchananom. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických.1 Porovnanie keynesiánstva. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. I. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť.

ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. analýzy východiskového stavu ekonomík. Medzinárodná organizácia práce. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Medzinárodná finančná spoločnosť. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. 2. Koordinácia svetovej. 33 . Tab. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Medzinárodný menový fond. svetového obchodu. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. formulácie cieľov transformácie a 3. 2. trhu a svetových peňazí. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. prístupu k progresívnym technológiám. a mnohé iné. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite.

Liberálny – trhový postoj je ten.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Intervencionistický postoj je ten. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. 2. liberálny a 2.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. intervencionistický. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Trhový systém je chápaný ako stabilný. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. harmonický. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. 108 a 109 a Vincur 2.Hospodárska politika Tab. myšlienkové a ideologické korene.

ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to.2. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. individuálny výkon a slobodu. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. storočia. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. ktoré sa uplatňujú od 70. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. ako a pre koho vyrábať. uspokojuje aj potreby iných. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. že sleduje vlastné záujmy. že trh sám. povzbudzuje podnikavosť. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. vyrovnaný štátny rozpočet. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. vyrieši hlavné otázky čo. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. rokov 20. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. rokov 20. čo má za dôsledok vznik 35 . Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Existencia monopolov. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. 2. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách.2. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. pružnosť. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. vytvárania konkurencie.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Každý hospodársky subjekt tým. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. Dominuje názor. ako aj intervencionistických koncepcií. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. 2. ktorá je podriadenou politikou. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. storočia.

francúzsky model a pod.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 108) 36 . A. s. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. – ŽÁK.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. M. Obr. 2.) Obr.: Hospodářská politika. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie.

fyziokratizme a klasickej ekonómii.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 188) Aktivity 1. 2. 2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.). keynesiánstve. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.2.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. monetarizme. s.: Hospodářská politika. T.2. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. 37 . ekonómii strany ponuky..

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. 3. 1. 39 . ktorá je charakteristická pre systém. ktorý je schopný účinne.Hospodárska politika 3. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Stabilita je vlastnosť.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. 3. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. resp. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. nerovnováhy v ekonomike.

K . sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. či ide o impulzy. 137) 3.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. jednorazové alebo sústavné. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. M. šoky alebo poruchy náhodné.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L .1. 40 . Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. Tak štruktúrne. – ŽÁK. s. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. ako aj cyklické výkyvy. napríklad podľa toho.: Hospodářská politika. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. A. 3. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. 3.

miera nezamestnanosti. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. a pod. Dĺžka politického cyklu. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. M.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. je vopred známa.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. 121) 41 . ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus.). Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. ktoré majú väčšie časové oneskorenie.2.: Hospodářská politika.) − oneskorené. A. na rozdiel od ekonomického. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. ceny výrobkov. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. − súčasné. ako aj jej budúci vývoj. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. spravidla trvá 4 roky. 3. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. miera zamestnanosti. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. s. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. – ŽÁK.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu.

cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. 3. V tomto smere je potrebné pripomenúť. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe.Hospodárska politika Graf. vysoká miera zamestnanosti. aké poruchy v ekonomike existujú. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. resp.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. Mnoho nástrojov. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. ale aj celosvetová ekonomika. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. resp. eliminovať. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. ktoré vláda používa. čo znamená tak pozitívne. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. . Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. 42 . 3. ako nástroja hospodárskej politiky. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja.3.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Dôležité je zistiť. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí.3. neustále menia.

− menová politika. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. M.3. AS. ktorá je formou protiinflačnej politiky. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. 3.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. − dôchodková politika. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. rast HDP. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť.Hospodárska politika 3. − vonkajšia hospodárska politika. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím.3. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. úroková miera. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. J. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády.3. ako považujú ekonomický systém za stabilný. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. napr. podpory spotreby znižovaním daní. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. AD. 3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. menovej. že každý nástroj má svoj časový priestor. M. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 .3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť.

Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. vytvára sa tzv. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. ako to zobrazuje Graf 3. inflačná medzera. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 3. vytvára sa tzv. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. t. 44 . Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. V prípade.j. s. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky.1. Tab.: Hospodářská politika. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. 3. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.4. M. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. deflačná medzera. – ŽÁK. A.

Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. 45 . že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. čo znamená. Východisková úroveň rozvoja. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. nízkym deficitom ŠR.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Snahou tejto koncepcie je to. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. 3.5. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Takýto posun je zachytený na grafe 3. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo.

čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. zamestnanosti a nezamestnanosti. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. čo je predpokladom budúceho rastu.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ekonomickom raste. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Aktivity 1. 46 . 2. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). 3.

Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku.Hospodárska politika 4. 4. 47 . ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Napriek tomu. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.

znižovanie nákladov a hospodárnosť. rentabilita. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. ktoré majú proticyklický charakter. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. − dotácie bytovému hospodárstvu. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. − poistenie v nezamestnanosti. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. opatrenia. vonkajšie ekonomické vzťahy). čím napomáha menovej stabilite. aby sa presadzovala efektívnosť. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. nezamestnanosť. ide o cielené opatrenie. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. infláciu. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 .Hospodárska politika 4. 4. Zabudované stabilizátory sú opatrenia.

Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. ale trvá aj v ďalšom období. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. 4. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. keď príjmy klesajú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. teda od množstva finančných prostriedkov. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. e= 1 1 − MPC 49 .Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. čím sa im znižuje disponibilný príjem. ale len nominálne. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. dôchodky sú v nižších pásmach. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. rastie aj úroveň zdanenia. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. V recesii. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu.3. čo zníži ich celkový dopyt. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. ktoré domácnosti neusporia. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. V konjunktúre. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania.

Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. Zníženie daní spôsobí. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. ale aj na strane agregátnej ponuky. V ekonomike tak vzrastie spotreba. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Ak vláda zníži dane. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú.3. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši.Hospodárska politika 4. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Tento vplyv 50 . vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Vzhľadom na to. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. je vhodnejšie. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii.3. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku.3. Ak vláda zvýši dane. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ale aj úspory a investície. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. zvyšuje tým množstvo peňazí. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Výsledkom je. 4. 4.

preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. 4. 4. 51 . P. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.: Teória a prax hospodárskej politiky. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. čisté dane. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. hlavne pri zmenách daní. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti.1. 4. 4. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Podľa toho. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. a kol. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). (2007) s.4. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov.

Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. resp. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. aktivizuje voľné zdroje.2. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. 4. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. ktoré sa použijú 52 . bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb.1 vpravo). Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.1 vľavo). Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Vzhľadom na to. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov.

V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. prípadne znížiť rozpočtový deficit. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.4. napr. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. ale posunie sa do bodu E2. a to v jej raste. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. 4. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. 4. reštriktívnu fiškálnu politiku. 53 . realizuje fiškálnu reštrikciu. Ak uvažujeme s tým.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. zrušenie dotácii. resp.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. bezpečnosť a iné. obmedzenie výdavkov na obranu.

existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii. ciel a poplatkov. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. resp. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. ani nespotrebúva národný dôchodok. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.3. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. 4.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. resp.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. nastáva pokles cenovej hladiny. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. iba ho rozdeľuje – redistribuje. dávok. Štátny rozpočet nevytára. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. ako aj na strane príjmov. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. pomocou zákonných noriem. 54 . Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu.

ale z dlhodobého je záporný. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. napr. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. bez ohľadu na to.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. 4. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. Táto definícia však nie je presná.5. za inak nezmenených podmienok. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. napr. musí nutne viesť. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. celkový hospodársky pokles. v dôsledku zníženia daní. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. na strane výdavkov. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. ktoré na rozdiel od súkromných financií. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. prílišná expanzívna politika. Fiškálna expanzia realizovaná. prírodné katastrofy. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. pri peňažnom krytí potom k inflácii. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. 55 . slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. vládny populizmus a iné. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi.

Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. 4. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. prípadne sa zvýši len nepatrne. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Zvyšuje sa tak monetárna báza.Hospodárska politika 4. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. 56 . Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. ako sú napr. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. ktorá je často vládami realizovaná. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi.5. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. ale je to málo častý prípad. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu.4. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Vedie k mnohým problémom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. dôjde k malému rastu reálneho produktu.

Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. inou sú možné politické nezhody v krajine.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. 4. ktorý trvá medzi tým. Vo všeobecnosti možno povedať. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.7. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Existuje určité časové obdobie. kedy si vláda uvedomí.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. že nastala. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. 57 .1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. kedy si ekonómovia uvedomia. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým.4 Daňová reforma 4.

zvyčajne až po voľbách. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. 4. že expanzívna fiškálna politika. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. resp.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom.7. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.7.Hospodárska politika 4. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. aby prilákali hlasy voličov v období. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Ak centrálna banka. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že stúpne dopyt po domácej mene. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. 4. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. Po určitom čase. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. čo spôsobí.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. dochádza k tomu. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). pričom inflácia zostane relatívne stabilná. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). 58 .7. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. keď sa blížia voľby.

aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. 2. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou.7. a tiež to. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Problém vzniká vtedy. ak je zabezpečovaný importom. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktorý. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Stanovte problém ekonomiky. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ktorý chcete riešiť. 3. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Dostupné na internete. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Povinné zadanie č. Ak rastú vládne výdavky. 59 . zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy.Hospodárska politika 4. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Aktivity 1. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii.

ktoré sú jej nositeľmi. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Je spojená s pojmom peniaze. vzťahov. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. 5. ktorým je centrálna banka. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. 60 . ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. nástrojov a inštitúcií. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. ktoré je determinované jej postavením. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. funkciami a cieľmi. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie.Hospodárska politika 5. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy.

platobná bilancia. resp. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. dopyt a ponuka peňazí.Hospodárska politika 5. podpora rastu zamestnanosti. rovnováha platobnej bilancie. menový kurz. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike).2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. Zmena peňažnej 61 . Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. hospodárskeho rastu. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. 5. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina.2. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. stabilizácia finančných trhov. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). menového kurzu. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. úrokových sadzieb a pod. zamestnanosť a tempo rastu HDP. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. napr. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium).

ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Začiatkom 90. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. ale neovplyvňuje ju priamo. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. tiež podstatným dôvodom. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. 62 . že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. repo sadzieb). storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Výhodou cieľovania inflácie je. Ide o stratégiu boja s infláciou. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Nevýhodou je predovšetkým to. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. tych rokov 20. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. že ho dosiahne. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom.

napr. 5. 63 . s.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. bežné. ekonomické. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. I. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje.: Hospodářská politika. podľa intenzity na operatívne. – ŽÁK. priame a nepriame. permanentné a občasné. 47) 5.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. M. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.

by táto sadzba mala klesať. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky.3. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Stanovujú maximálny rozsah úverov. úverové limity. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Používajú sa výnimočne. výzvy a gentlemanské dohody. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ako priamy nástroj menovej politiky. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. úrokové limity. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. či objem poskytovaných úverov. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Odporúčania 64 . Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov.Hospodárska politika 5. Medzibankové odporúčania. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť.

nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. znížia tak svoje úverové kapacity. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. prečo sú pomerne často využívané.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. 65 . medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. pokles inflácie. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Jednotlivé banky si napriek tomu.3. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Priame operácie na voľnom trhu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. znížia ponuku úverov. 5. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. čiže množstvo peňazí v obehu. diskontné nástroje. REPO operácie a switch operácie. pokles zamestnanosti.

V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky.Hospodárska politika Vzhľadom na to. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Členíme ich na bežné. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. reeskontné úvery a lombardné úvery. limit objemu úveru. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. 66 . aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Reeskontné úvery sú krátkodobé. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Lombardné úvery sú krátkodobé. ktorá má problémy s likviditou. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov.

ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. pokles zamestnanosti. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Priame kurzové intervencie znamenajú. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. pokles zamestnanosti. resp. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. rast zamestnanosti. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. pokles miery inflácie. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. základná úroková miera. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. pokles miery inflácie. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. čo je prvok nepriamych nástrojov. Lombardná sadzba je najvyššia. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. čím sa zníži ponuka úverov. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. čo 67 . rast miery inflácie.

diskontné nástroje. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. na ktoré sa vzťahujú. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. bez ich reálnej zmeny. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. odporúčania a gentlemanské dohody. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. intervencie na devízovom trhu. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Konverzie predstavujú promptný. výzvy. odporúčania a gentlemanské dohody. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov.3. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. 5. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Všeobecne sú na ústupe. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. 68 . Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. resp. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie.

stabilita menového kurzu domácej meny.1.2. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. podpora zamestnanosti. realizuje určitý typ menovej politiky. stabilita finančných trhov.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. stabilita úrokových sadzieb. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. 5. obdobne ako politika fiškálna. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . 5. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.4 Typy menovej politiky Menová politika. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5.4. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele.

Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Centrálna banka 70 . že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Graf 5.3. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.

ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. ale posunie sa do bodu E2. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Vzhľadom na to. ak uvažujeme s tým. resp. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. rastie agregátny dopyt. znižuje úrokovú mieru.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Ak je ekonomika prehriata. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. rastie zamestnanosť. klesá výmenný kurz peňazí. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Zvyšuje sa export. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. prudko rastie cenová hladina. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. a to v jej raste. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Zároveň. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. 71 . ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Multiplikátory. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov.

6.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.4. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. reštriktívnu menovú politiku. realizuje menovú reštrikciu. 5.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. resp.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.

existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. dochádza k dezinflácii. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. resp.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). 73 . len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. t. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). 5.j. nastáva pokles cenovej hladiny. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.

transfery 5. regulácia peňažnej základne 2.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. 5.: Hospodářská politika.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. 49) 74 . M. Nasledujúci obrázok znázorňuje. dane Agregátne výdavky Obr. Dôležitý prvok. s. 5. I. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. vládne výdavky 4. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. Vľavo je znázornená situácia.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. – ŽÁK.

Z vyššie uvedeného vyplýva. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Vzhľadom na to. Vzhľadom na to. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. vládnych investíciách a pod. Pasca likvidity nastáva. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. ale iba na pohyb úrokovej miery. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. že môžu samostatne prijímať opatrenia. zlepšení sociálneho zabezpečenia. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. 5. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. na základe využívania peňažných vzťahov. menová politika nemá žiadny vplyv. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. 75 . Môžu byť obe expanzívne. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Ide o dva extrémne prípady. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch.5. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. ale iba na pohyb úrokovej miery. Klasický prípad nastáva. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Sleduje základný cieľ. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. takže úroková miera je tlačená smerom nadol.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

A. 79 .Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. – ŽÁK. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. 6. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. resp. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. M.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).: Hospodářská politika. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. s. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. napr. štátne úvery na vývoz. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru.

V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Neekonomickými príčinami sú politické. bankovníctvo. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. strojov a zariadení a pod. výrobné (napr. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. účtovníctvo. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. poštové služby) a osobné (napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. právne služby).j. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. vojenské. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. veľkoobchod a maloobchod). zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. rastie podiel spracovateľského priemyslu. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. ich výstavba alebo rozširovanie. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. financie. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine.Hospodárska politika 6. sociálne (napr. reštaurácie). kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. opravy. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. Svetovou bankou a regionálnymi bankami.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. poisťovníctvo. oficiálne a ostatné súkromné služby. mobility kapitálu. nákup podnikov v zahraničí. t. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. neviditeľnom exporte. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr.1. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. školstvo. doprava a skladovanie. v tzv. zdravotníctvo. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. komunikácia. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. 80 . cestovanie. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. hotely.

Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. embargo. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Vonkajšie hospodárske vzťahy. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. vydávanie licencií. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . predajom patentov a licencií. či pôsobí priamo alebo nepriamo. prechádzajú platobnou bilanciou. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. devízové reštrikcie. že znižuje náklady. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. colný sadzobník a colné konanie. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. či pôsobí plošne alebo selektívne. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Je teda evidentné.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. 6. obchodná vojna. colné kontingenty. 6. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. ktoré majú podobu peňažných. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. V závislosti na tom. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom.2. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné.

Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. štátne záruky na úver. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. hygienické a ekologické prekážky. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Za predpokladu. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie.Hospodárska politika dovozu. administratívno-technické prekážky. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. daňové prekážky. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. menový dumping. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. zvýši sa zamestnanosť. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. poklesne celková ponuka produktu. nastane rast cien produktu. Obchodná vojna je stav. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. ako je v zmluve dohodnuté. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. štátne intervencie v oblasti dopravy. úverovanie vývozu. Patria sem najmä fiškálne dane. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. dopravné a administratívne poplatky. ktoré zakazuje dovoz. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. že menové kurzy sú pevné. 82 . do ktorého má byť tovar dovezený.

Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. dodnes existujúce. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. dohoda o pásme voľného obchodu.Hospodárska politika 6. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). na základe ktorej vznikol tzv. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. platobného styku. dopravy. platobné dohody. pracovných síl.2. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. 83 . Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. obchodné dohody. dohoda o colnej únii. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. ktoré používajú clearing. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. upravujú pohyb kapitálu. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami.

Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). bilanciu služieb (dopravné. tlakov. hlavne krátkodobo. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. skladovanie. cestovný ruch. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. debetné operácie dopyt po devízach. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. cenovú hladinu. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). 6. poistenie. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. spoje. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. bez ohľadu na to. − zásada parity. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. bilanciu dôchodkov (zisky. úrokovú mieru a devízový kurz. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). − zásada reciprocity.. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. podľa účelu ich využitia. 84 . bilanciu portfóliových investícií. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. že platobná bilancia umožňuje predvídať. úroky. zamestnanosť. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. poplatky za poskytnutie práv. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov.). kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu.. resp. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu.

169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. M. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. napr. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. ekonomických. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. 6.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. A. sociálnych a politických podmienkach. Z historického obdobia sú známe napr. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. devalvuje domácu menu.Hospodárska politika Tab. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. 85 . Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: Hospodářská politika. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. v súčte by však mali byť v rovnováhe. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. čo znamená. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. – ŽÁK. 6. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. ktorý uplatňuje väčšina krajín.4 Devízový kurz Nástrojom. s. kedy centrálna banka nezasahuje. V prípade riadeného floatingu. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. kým má potrebné rezervy. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Devízový kurz je zložitá menová veličina. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene.

Pri deficite obchodnej bilancie. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. ale so zmenou úrovne dôchodku. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Za existencie predpokladu. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší.5. dôjde tiež k jeho zníženiu. stabilná úroková miera a nulové úspory. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. pevné ceny. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Hume v 18. dôjde teda k rastu 86 . storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika 6. pri ktorých fungujú. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. dôjde k poklesu čistého exportu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Prvýkrát s ním prišiel D. Nie je spojený so zmenou cien. dôchodkový. 6. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. dôjde k jeho poklesu. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. že import je závislý na úrovni dôchodku. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. pružné ceny (aj krátkodobé). či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. ktoré viac. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Sú uvádzane v poradí podľa toho. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny.

Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Vyvolá to rast úrokovej miery. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Klesne tak aj agregátny dopyt. Za predpokladu.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. 6. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Export zlacnie a porastie. Budeme vychádzať z toho. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. dôchodok a import. keď sa ekonomika nachádza v recesii. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. 2. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. čo by malo znamenať. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. prípadne dlhodobej spotreby. Ak za jediný faktor. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Výsledné efekty budú dva: 1.5. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. zníži sa 87 . rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to.

čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. celková platobná bilancia bude prebytková. že deficity. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). 6. Bude nakupovať cudziu menu. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. V systéme pevných kurzov. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. ktorá stimuluje prílev kapitálu.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. v akej v krajine vzrastie národný produkt. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Aj tento fakt prispel k tomu. Z krajiny začne odtekať kapitál. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. bude predávať zahraničnú menu. 6. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá predstavuje „lokomotívu“. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. čím sa zvýši peňažná ponuka. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom.6. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. že sa bude vyrovnávať. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. bude intervenovať na devízových trhoch. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. môže to 88 . Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt.

Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. 89 .1 Teoréma lokomotívy 6. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.6. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.1. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. na základe rastu agregátneho dopytu. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.

Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 5. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. 90 . ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. To.2. Aktivity 4.

podiel spotreby. Je preto dôležité. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. napr. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. že je vnímaná ako zdrojová. investícií. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. resp. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky.Hospodárska politika 7. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. exportu či importu na hrubom domácom produkte. relatívne samostatnými časťami.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. výkonová alebo spotrebná skladba. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. výrobná. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom.1. 7. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. 91 . ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. 7. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. úspor. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými.

výrobné odbory alebo ich zoskupenia. sekundárny. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. − ekonomických subjektov. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Hľadísk členenia je omnoho viac. terciárny. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry.1. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. − štruktúry obyvateľstva. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. že štruktúra ekonomiky je dynamická. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Môžu vznikať aj na oboch 92 . pododvetvia. faktoroch. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. aby vláda sledovala a skúmala. Je dôležité vedieť. ktoré regióny sú menej rozvinuté. služby. výrobné odbory. 7. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. resp. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. odvetvia. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. Vzhľadom na to. skupiny nástrojov. kvartérny. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. napríklad podľa pohlavia či veku. ich lokalizácia a ich determinanty. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. skupiny výrobkov. medzi ich vzťahmi a väzbami. právnej formy či vlastníctva. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. aby sa napĺňali vytýčené ciele. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. Je preto dôležité. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny.

ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov.1. vrátane ich podmienok. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov.Hospodárska politika stranách zároveň. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. − existencia substitučných výrobkov a služieb. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. Keby to tak nebolo. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. zmeny cien na svetových trhoch. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. nedokonalosti a bariéry. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. 7. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. V tomto smere môžeme 93 . − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. či zmeny výmenného kurzu a iné. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. dostala by sa do stavu ustrnutia. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. inovácie výroby. zmeny konkurenčného prostredia. interdependentný vzťah. ekonomika by stagnovala. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky.

ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. nástrojov a opatrení. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. odvetvovú. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. informatizácia spoločnosti. priame zahraničné investície. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ochrany životného prostredia. neperspektívnymi odvetviami. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. 94 . odvetvovej politiky. svetovej vojny.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. vlastná inovačná schopnosť krajiny. podmienky pre transfer technológií. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ktoré sú zamerané na formovanie. proexportná politika. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. technologickej a inovačnej politiky. regionálnu a iné štruktúry. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. 7. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. ktorá musí zvažovať. aktivít. Mala by utvárať takú sektorovú. Táto politika by mala byť formulovaná tak. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík.

nástroje menové a peňažnoúverové (napr. 7.3. úverová a úroková politika. mimocolné bariéry). vývozné dotácie. energetickú a investične náročnú produkciu. rozsah finančných zdrojov v obehu. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. ale tiež utlmovať neperspektívne.3. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. 7. alebo odklad splatnosti daní. Zásadné.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. na financovanie významných investičných akcií. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. limity. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. neefektívne. Sú vzájomne interdependentné. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. čo znamená znižovať surovinovú. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. úverová a úroková politika). Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. 95 . Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. stabilitu ekonomiky. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. kvóty. zmena rozsahu odvodu daní. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. ktorými môžu byť napr. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. materiálovú.Hospodárska politika 7. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. modernizovať technologické procesy. fond na podporu štruktúrnych zmien. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. subvencie. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

a faktorovo orientovanej.4.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. Na prelome 70. malého a stredného podnikania.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). − dopytovo orientovanej. technológiám. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. vedy a výskumu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. má konštruktívny charakter. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ťažiskom je podpora investovania. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. inovácií. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. resp. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. aby musel zasahovať štát. narušovala makroekonomickú stabilitu. podpora výskumu a vývoja. a 80. − defenzívnej. rozvoj inovácii a technológii. ktorá je cieľovo zameraná. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. 7. ako v tradičnom prístupe. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. − akceleračnej. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. 7. − reaktívnej. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktoré majú najlepšie 99 . ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu.

Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Z uvedeného vyplýva. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. investíciách. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. ktoré sú celosvetovo v útlme. 7. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. x predstavuje údaje o ekonomike. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. deceleračnej. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. t0 predstavuje základné obdobie.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. ktorá je porovnávaná. zamestnanosti. vývoze atď. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . s ktorou je ekonomika porovnávaná. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. y predstavuje údaje o ekonomike. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. že nemožno jednoznačne 100 .Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií.) v %. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu.

čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale sledovať aj to. 101 . Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Je to spôsobené tým. 7. Povinné zadanie č.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 2. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. 3 1.

Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. 8. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu.Hospodárska politika 8. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. monopol). Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. že ekonomické subjekty. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . udeľovanie licencií na určité činnosti. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. čo. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. Je to preto. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. ako aj pre spotrebiteľov.

ako to ukazuje Obr.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. A. nekalou konkurenciou. s. – ŽÁK. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.: Hospodářská politika. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu.1. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. Tieto bariéry môžu byť rôzne. 182) poskytovanie 103 . 8. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. 8.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. M.

Hospodárska politika 8. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Nestačí len dokázať. (tzv. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Ide o tzv. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. 104 . na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. rokoch 20. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. kedy stačí dokázať. welfare economics). kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. ale z právneho hľadiska. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. hlavne na koncept efektívnosti. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. Až približne v 50. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania).

permanentné sledovanie trhov a odvetví. rozptýlenia. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. dovozcov a iných dodávateľov. cenová regulácia a verejná podpora. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. resp. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. politické záujmy atď. či podporu ekonomického a technického rozvoja. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. fúzie.). zákonné obmedzenie. Základným cieľom politiky je stanoviť. všetky výkony orgánov a inštitúcií. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. 105 . Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. kartelové dohody.Hospodárska politika 8. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. t. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. populizmus. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. kontrola štátnej pomoci. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. subjektivizmus. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. preberanie a zlučovanie firiem. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. korupcia. • • kontrola koncentrácií. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. ktorí ich znevýhodňujú. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia.j. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia.

regionálny a miestny. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. s ohľadom na dopravné náklady. do akej môže výrobca. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. či k nim dochádza na tzv. nájsť reálne možnosti odbytu. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. 8. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorými uspokojuje dané potreby. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie.j. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. 2. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie.j. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. koncepcia funkčnej totožnosti – t. pre ktorý bolo určené. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. relevantnom trhu.j.Hospodárska politika analýza. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. 106 . Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. posudzovanie. ktorý predstavuje vecné. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorý sa člení na trh národný.

alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. t. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. − zlučovanie subjektov.Hospodárska politika 8. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. − štátna podpora. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. či už zjavnej (kartel. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. objem produkcie a jej rozdelenie. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Ide o tzv. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ako ceny. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.5.j. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. hlavne na strane ponuky. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. rozvoj investícií a iné. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. predajné podmienky. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. 107 . − nekalá súťaž. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. kartelové dohody. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. 8. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi).

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

pri náhradách živelných pohrôm. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. podpore menej rozvinutých regiónov. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. kapitálových investícií na účet štátu. úplatkárstvo a podplácanie. Nekalá súťaž je konanie. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. či podpore kultúrneho dedičstva. stupňa koncentrácie (CRx). Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže.. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. poskytnutie záruk na splatenie úveru). daňových úľav. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. nebezpečenstvo zámeny. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. 8.6. resp. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. x) usporiadané podľa veľkosti.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. nadštandardná doba splatnosti..Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. . 8. 2. napr. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. 111 . pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. klamivé označenie tovarov a služieb. hospodárska diskriminácia. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. redistribúcií verejných statkov.. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory.

kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. 8. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index..Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. 112 . nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. x) usporiadané podľa veľkosti. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. 2.6... Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . 8. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . .2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu.6. čím menšia bude hodnota η . tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. Larnerov index je mierou skutočného.

Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. 113 . aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika 8. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Aktivita 1. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.

Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. úsporné vklady. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky.Hospodárska politika 9. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. firma alebo celá ekonomika. najmä so sociálnou politikou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. dôchodku a príjem. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. daňovou politikou. Bohatstvo. mzdovou politikou. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. 9. Dôchodok je toková veličina. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. ktorý je výnosom z bohatstva. Charakterizovať tieto politiky. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. 114 . politikou trhu práce a inými. Príjem je tiež toková veličina. obligácie a akcie). ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. firme alebo štátu.

Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. deti a mládež. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. ide hlavne o nezamestnaných. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. starých. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. 9. tehotné ženy. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Z individuálneho pohľadu. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Robin Hood index a index chudoby. To. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. 115 . Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. Giniho koeficient. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. zdravotne postihnutých a chorých. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. potrebuje poznať odpoveď na to.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva.

V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. A naopak. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov.1.Hospodárska politika 9. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. by body ležali na diagonále. Na rozdiel od dôchodkov. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. Čím je stupeň nerovnosti nižší. a tak vzniká krivka. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. je to skutočná Lorenzová krivka. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. ktorá sa odkláňa od diagonály. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.2. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti.

Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. tým je diferenciácia väčšia. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. 9. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Hovorí o tom. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených.. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Je odvodený z Lorenzovej krivky... Čím viac sa blíži k 0.. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. hovoríme o absolútnej nerovnosti. 2. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. Používanie indexu preto spôsobuje.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine.2. a snažia sa ju posunúť nad ňu. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. . Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Neprihliada však na skutočnosť. ak sa blíži k 1. 9. Cieľom 117 . Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Môže nastať situácia. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov..

Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. zákonné podmienky pracovných zmlúv. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. hlavne starobné a invalidné dôchodky. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. právo na štrajk. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. ziskov. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Otázkou však ostáva. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. kde leží tento „bod zlomu“. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. daní. pričom štát zákonmi upravuje. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. miezd. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). postup zamestnanca v prípade choroby. ale len do určitého bodu. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. potom začínajú klesať. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. nemocenským. parafiskálne systémy. kde odvody majú charakter daní. Tá poukazuje na skutočnosť. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. minimálnu mzdu a iné. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. alebo dávky. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. zákonnej dĺžky pracovnej doby. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. nárok na dovolenku. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní.

Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. V odvetviach. lieky. ako aj veľká rovnosť. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. 119 . poľnohospodárske produkty). Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. cestové. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Veľká nerovnosť.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Klesá objem investícií do odvetví. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. elektrická energia. kde sa vyrábajú tovary. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť.2. plyn. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. 9. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. sa stávajú atraktívnejšími. dochádza k substitúcií ponuky. Lacnejší tovar nahrádza drahší. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví.

1. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.: Hospodářská politika. T. s.: Hospodářská politika. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. mobility na trhu práce a pod. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.3. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). zníženie agregátneho dopytu. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. T. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. 370) 120 . Môže mať za následok napr. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. 2. s. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.

Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 121 .

Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Vychádza z názoru. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. 10. ale tiež spoločnosť ako celok. Charakterizovať politiku zamestnanosti. 122 . že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. kresťansko-demokratické a liberálne.Hospodárska politika 10. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. ale tiež spoločnosť ako celok. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom.1. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. tak na pracovnoprávnu ochranu. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). kolektívne vyjednávanie a pod. republikánske. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.

Čím vyspelejšia je spoločnosť. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. medzi ktorými sú silné väzby. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. zdravotnej politike. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. zdravotnú politiku. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Znamená to. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. najmä na hospodársku politiku. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. dôchodkovej politiky. 10. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere.1. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.j. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. vrátane motivácie pracovníkov. ktoré sa snaží koordinovať. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. politiku zamestnanosti. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. aby bola sociálna politika účinná. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. úrokových sadzieb a kurzov. bytovú politiku. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. podpory v nezamestnanosti).3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. t. a pod.1. Vytvára podmienky nato. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. 123 .Hospodárska politika 10. politike bývania. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. vzdelávacej politike.

Ak už nie je schopný pomôcť si sám. rovnakých príležitostí a potrebnosti. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Zásluhovosť znamená. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. súladu medzi vstupmi a výstupmi. choroba). Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. ako sú princíp výkonový. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. rovnosti. Skladá sa z čiastkových princípov. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. čo v sociálnej politike znamená. Spravodlivosť má právny rozmer. stimulačná. staroba. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. sociálna solidarita. že stimuluje k požadovanému vývoju. Tým. prerozdeľovacia. participácia a zásluhovosť. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. garanciou základných sociálnych istôt.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie.1. ktorá vznikne počas života jednotlivca. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr.Hospodárska politika 10. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. 10. subsidiarita. nezamestnanosť). Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Subsidiarita znamená. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. súdržnosti a zodpovednosti. ktoré vznikajú ako 124 . Jej východiskom je. podpornosť. Jej podstatou je zmiernenie. preventívna a homogenizačná. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. ktorými sú sociálna spravodlivosť.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. že každý by mal dostať toľko. Snahou je predchádzať určitým škodám. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. že každý subjekt si musí pomôcť sám.1. o koľko sa zaslúžil. resp. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania.

čo je hranica chudoby. Cieľom sociálnej politiky je sledovať.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. dôchodkového systému. životného minima a pod. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). zdanenie príjmov a majetku. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. výkon práva na vzdelanie. sociálna podpora. materská a rodičovská dovolenka. príspevkov na bývanie. a iné. prídavky na deti. 10. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. štipendium a podpora vzdelania. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. podpory v nezamestnanosti. výkon práva na lekársku starostlivosť. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. 125 .Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. rodičovský príspevok. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Štát sleduje. hraníc chudoby. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. aká v pásme sociálneho životného minima. dopravu. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. minimálnej mzdy. materský príspevok. čo znamená hranicu biedy. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. nemocenských dávok. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií.1.

cirkvi. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. 10.. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. dávky v nezamestnanosti a iné. peňažná pomoc rodinám s deťmi. a to hlavne z toho dôvodu. politiky v danom čase. sociálneho poistenia. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. občianske iniciatívy. 126 . pre nezamestnaných). V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. zamestnávatelia. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. ktoré sa používajú najmä v prípade. rodiny. určené na vopred vymedzené použitie napr. zamestnávateľov. dôchodcom. Jedno z prepojení je v tom. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. barle) a ochranných pracovných pomôcok.. študentom. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. dobročinné organizácie. resp. ktorým nie sú určené. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. Podstatné pri všetkých nástrojoch je.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. mladým. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. čiže existuje nezamestnanosť. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. zahŕňajúce všetkých občanov. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. obce. − úľavy a výhody. − vecných dávok. bývania. vojakom. ktoré sú návratné. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. charitatívne inštitúcie. sociálne narušených občanov. orgány tripartity. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. vzdelávania. peňažné dávky sociálnej pomoci. občania. kedy nie je isté. odborové zväzy a orgány. pôžičky na vzdelávanie. kam patrí starostlivosť o starých. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. napr. služby v oblasti zdravia. − sociálnych služieb. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. handicapovaných. − účelové pôžičky. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. poradenstvo (napr. zamestnanecké zväzy.

Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. ktoré niekedy vedú k tomu. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím.2. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. ale tiež vplyvy mimoekonomické. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. 10. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ale nielen oni. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. starších občanov. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí.Hospodárska politika 10. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. ktoré dohodujú podmienky. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti.2. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. ponukou práce a cenou práce. 127 . ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Ekonómovia.

2. podpora na udržanie pracovných miest. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. starostlivosti o člena domácnosti. a ktoré. ako aj územnej mobility pracovnej sily. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. podpora nezamestnaných. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. programy zamerané na mladých nezamestnaných. tehotenstva. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. ich orgánov a funkcionárov. dĺžka pracovného času. nárok na dovolenku. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. 128 . právo na štrajk a iné. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. na druhej strane.Hospodárska politika 10. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. postup zamestnancov v prípade choroby. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. podpora prevádzky pracovných miest. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. subvencovaná zamestnanosť. podpora vytvárania nových pracovných miest. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. práv a povinností odborových organizácií. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí.

podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. že nezahŕňa osoby. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Y predstavuje reálny produkt. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia).100 . 129 . Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. Okunovho zákona. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. tento koeficient závisí od technologických. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. je schopná pracovať a hľadá si prácu. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. 10.Hospodárska politika 10.2. ktorá je bez platenej práce.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U).( Y − Y*) . pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav.2. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. napríklad v tom. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas.

že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. nižšia tvorba produktu.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. ako aj zo sociálneho hľadiska. 2. Aktivity 1. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ktorá znamená. dotované rekvalifikačné programy. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti.2. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. Z uvedeného vzťahu vyplýva. t. 130 . kriminalitu a ďalšie problémy. Ďalšou možnosťou. Takýmito opatreniami môžu byť napr. znižovanie daní. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. ktoré spôsobujú psychické traumy. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. 10. nižšie úspory obyvateľstva. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. tým je nezamestnanosť vyššia. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu.j. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. že sú nezamestnaní. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. strata dôvery vo vlastné schopnosti. 3.

131 .Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.

zmeny. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. 132 . ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. produkuje vedľajšie efekty.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém.1. Jej súčasťou je ekológia človeka. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Každá ekonomická činnosť. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. slnečné žiarenie. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia.Hospodárska politika 11. klimatické a meteorologické zmeny).1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. ich následky a činitele. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Je to také využívanie fondov prírody. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. 11. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. vrátane človeka. hlavne spojená s výrobou. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. 11.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb.: Hospodářská politika. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. blízkym – je to produkcia. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. nakoľko 136 . 11. ktoré v nej prebiehajú. rodine. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. s. vč predstavuje voľný čas. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. Rast voľného času je faktor. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. ktorá neprechádza trhom. pš predstavuje produktivitu škodlivín. np predstavuje netrhovú produkciu. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. Ukazovateľ. T.

Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. Tieto náklady súvisia s inováciami. vedeckotechnickým rozvojom. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. ktoré sa prejavia v cene výrobku. 137 . K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. avšak tým. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. čo znamená. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. ktorá je ekonomicky efektívna. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Aktivita 1. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. 11. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Metodika tzv. znížia sa škody zo znečistenia. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

rast počtu pracovných síl. vonkajšia ekonomická rovnováha. 12. vyrovnanosť platobnej bilancie. rast vloženého kapitálu. zavádzanie technického pokroku. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. rast vložených investičných statkov. rast efektívnosti základných prostriedkov. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. miera a štruktúra nezamestnanosti.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. pri využití možných zdrojov. 12. napr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov.Hospodárska politika 12. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. podiel HDP na jednotku živej práce. HDP. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. miera inflácie. 139 . Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase.1. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce.

Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Táto metóda prešla určitým vývojom. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. infláciu a nezamestnanosť. v tom smere. Jeho úpravou. Jeho autorom je britský ekonóm N.Hospodárska politika 12. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. (B = 0%). V 60. Z toho vyplýva.5%). ale tieto návrhy sa neujali. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. v ktorom sú vyznačené hodnoty. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Ide o štvoruholník. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. − priemerná ročná miera inflácie. Ozývajú sa námietky napr. (G = 3%). ktoré by mali byť dosiahnuté. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. v určitých vzájomných vzťahoch. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD.1. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. (U = 5. (P = 2%). Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Kaldor. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň.

za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast.1. že je jeho konštrukcia značne triviálna. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. miera inflácie. Fairyho. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. skonštruovaný A. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ako sme už spomenuli. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. ako je tempo rastu HDP. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. nízka miera nezamestnanosti. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Tak. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. 12. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Napriek tomu. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy).Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Z takto definovaného indexu vyplýva. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. 141 . namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . miera nezamestnanosti.

kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t.g t . čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia.ut . sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. 142 . ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. V súlade s týmto záverom bude platiť. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Aj v tomto prípade platí. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Taylora. tzn. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. že s rastom hodnoty daného indexu. Tobina a J. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. alebo bude nižšia. Nemožno pochybovať o tom. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2.

nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. V prípade krajín. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. ekonomickej štruktúry. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Hodnotenie bonity subjektu. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené.Hospodárska politika 12. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. pozostáva z dvoch základných komponentov. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. dlžník. AA(Aa). Politické riziká vyplývajú z politického systému. pričom má tendenciu postupne klesať. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Táto závisí od ekonomického bohatstva. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. stav a flexibilita platobnej bilancie. vývoja konkurencieschopnosti. ekonomického rastu a jeho perspektívy. 143 . Investor používa hodnotenie ako nástroj. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. že emitent. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. až po jednotlivé podniky a obce. Metodológia. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. A(A) a BBB(Baa). Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Je to široko využívaná investičná informácia. riadenie ekonomiky. Toto riziko sa nazýva úverové riziko.1. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. resp. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika.

prípad neplnenia záväzkov . že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . verejne publikovaný slovný komentár. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. CCC(Caa).12. D (NP pri Moody’s). pri Moody’s číslice 1. Znamienka + a – .Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. A3( P1. Tab.D Zdroj: NBS 144 . C. A2. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. resp. B(B). v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. A1.P2.12. CC(Ca) a C (c).1).1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.

Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. − negatívny. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. 145 . agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. Čím ma krajina vyšší rating. − stabilný. ktorý môže byť: − pozitívny. agentúra uvažuje o znížení stupňa. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.

13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. ktorá ešte stále nie je dokončená. 146 . kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. budeme brať za významný práve tento rok.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.13.1. Charakterizovať jednotlivé etapy. že ich bolo viac. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr.Hospodárska politika 13. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. Samozrejme.

deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre.Ponukové obmedzenie. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Zníženie reálnych miezd. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. Oficiálne plná depresia. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. Etapa nerovnovážneho rastu 4. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. Obchodu. liberalizácia cien. ku výraznej nerovnováž. rastu Silný ekonom. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. nízka efektívnosť. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. skrytá inflácie. transformačná a potlačovaná inflácia. obmedzenie. vznik oficiálne zamestnanosť. privatizácia a reštriktívna politika. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. nerovnováhy. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. pri zachovaní soc. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. zahr. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. vykázanej nezamestnanosti. Obnovenie ekonom. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Etapa oživenia 3. rast zadlženia spomalenie ratu. dotvorenie inštitucionál. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. . zriadenia Šoková terapia. trh dodávateľa 2.

Existovali obavy pred transformačnou pascou. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. A. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Koncom 80. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. chronickými prejavmi nerovnováh. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 13.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). ako aj v štruktúre. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. a to tak v ich globálnej relácii.1. teda stavom. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. potom v nej bola aj inflácia. V 70. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí.1. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. 53) 13. štrukturálnymi defektmi. a 60. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.2 I. a 80. resp. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. 148 . Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. s.Hospodárska politika Obr. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). pričom však hrozilo. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. potlačovanou infláciou. 13. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.

V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. aj keď v istej miere nevyhnutným. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. 13. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Kumulovaný pokles do roku 1993.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo.3 II. Výrazný pokles produkcie. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. že sa ČSFR k 1. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. vyvolal mnoho diskusií na tému. Neúspechom. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. kedy končila transformačná depresia bol 25%.1. ale zároveň podcenený.1. čiže otvoreným rastom cien. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. 149 . Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Z makroekonomického pohľadu je dôležité.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. stabilizácia ekonomiky. štruktúrnych defektov a pod. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály.1. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov.

V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Reformný proces sa však spomalil. Vznik nového štátu k 1. Pre celú túto etapu je typické. a 3. Neexistovala 150 . Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Nadmerný podiel výroby polotovarov. 2. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Problémom sa však stalo. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. skôr reštriktívnu fiškálnu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. pokles tvorby HDP. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. aj keď miernejším tempom. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. že existovala snaha o obozretnú. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. čo vyvolalo silný rast dovozu. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky.1. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993.

aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov.4 III. ani proexportného účinku týchto investícií. Preferoval sa silný ekonomický rast. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. ale len v tom prípade. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. 151 . Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. 13. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. V ekonomike sa viac investovalo. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ako aj k silnému nárastu investícií. preto šlo o rast „na dlh“. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií.1. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. rozvojových impulzov a pod. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy.

ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. ktorá sa nevedela zjednotiť. Ceny elektrickej energie. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. tepla. Po nástupe novej vlády. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. pričom nebol dôvod predpokladať. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. ktorý stratilo v roku 1998. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Rôznorodosť koalície. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. spôsobila. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. od októbra 1998 do januára 1999. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. ako aj takmer 152 . Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu.5 IV. 13. kým dopad na ceny bol podstatne menší. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. resp. plynu. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. dopravy. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov).1.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000.

Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. Stabilizoval sa ekonomicky rast. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období.6 V. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. že prijaté opatrenia boli úspešné. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. na rozdiel od roku 2002. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. úpravy nepriamych daní. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. 13. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien.1. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov.

predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti.Hospodárska politika daní. hoci mala klesajúcu tendenciu. Ďalším domácim faktorom. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. znižujúcej sa miery inflácie. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Vstup Slovenska do EÚ. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. v súdnictve a v školstve. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. 1. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. v zdravotníctve. ako aj zahraničný dopyt. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu.

Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Jediným sektorom. V júni 2006 sa konali voľby. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. ostatné spoločenské. poštách a telekomunikáciách. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. stavebníctvo. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. vysoká investičná aktivita.Hospodárska politika bilancia služieb. Ekonomický rast bol vyvážený. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Dynamický rast hospodárstva. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. boli ceny potravín. prenájom a obchodné činnosti. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. meraná indexom spotrebiteľský cien. sociálne a osobné služby. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. školstve a doprave. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Cenová úroveň. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Rok 2006 bol rokom. V roku 2005 sa ukázalo. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. obchod a priemysel. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. koncepčne inak zameraná. verejná správa. zdravotníctve. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe.

Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. etapu. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Dá sa povedať. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. 156 . Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. ceny pohonných hmôt. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Súčasnú vládu. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Údaje sledovať v súvislosti s textom. 2. trhových služieb). Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. 4 1. Povinné zadanie č. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Pre roky 1998. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Ako už bolo spomenuté. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. že rok 2006. Aktivita 1. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

: Makroekonomie. Beck. I. a kol. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. 2003. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. Praha : Oeconomica VŠE 2005.V. a kol. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Praha : ASPI. Bratislava: Elita 1995. 2005.: Hospodářská politika.V.. B.. J. TnU AD.55-5 [19] LIŠKA . HABÁNIK. a kol.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Makroekonomika a nová makroekonomika. 1994. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. – KOTLÁN.o. M. M. Diplomová práca.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. K. Praha: SPN. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Bratislava : Iura Edition. 2004. Praha : Professional Publishing. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. J. Bratislava 1998. J. V. Bratislava : Kartprint. Fischer. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. SOFA. Žilina : poradca podnikateľa. R.: Makroekonómia.: Politológia pre ekonómov. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. Praha : Management Press. Praha : Oeconomica VŠE.: Zásady ekonomie. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ.: Makroekonomie. 2005. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. Ekonomická fakulta. 2005. 2006. J. Praha : Grada Publishing. ISBN 80-7169891-1 158 . A.: Makroekonomie.. R. J. M. Bratislava : Iura Edition. KOGANOVÁ. HOMBURG.: Makroekonomie. ISBN 80-88715. M. K.r. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. H. Trenčín. 2005. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. KUBÁTOVÁ.. 1995.: Dane podnikateľských subjektov. S. TOMŠÍK. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. FELDERER.: Základy makroekonómie. G. B.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.: Makroekonómia.. a kol. Ostrava : Sokrates s.: Dejiny ekonomických teórií..: Sociální politika. a kol. – FARKAŠOVSKÁ. ISBN 80-7261-094-5. Bratislava iris 2002. 1998. [21] MANKIW. S. 2000.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov.: Štátny rozpočet. 2004. J. M.. 2003. N. středně pokročilý kurz. 2003. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. Praha : C. HABÁNIK. 2005. Sociální politika v ekonomické praxi. Fiskální politika. J. 2004. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. V. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. 2007..: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Praha : Victoria Publishing. D. V.

M.: Sociálne zabezpečenie. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. 2005. V. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. M. Praha : GRADA PUBLISHING. Bratislava : Elita. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. M. 2001. F. H. Praha : Grada Publishing. P.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. E. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. sociální politika.r. Bratislava : ÚS a SE SAV.: Hospodářská politika. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. Bratislava : Iura Edition. E. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 1997. Z. MAREŠ. Praha : Grada Publishing. Vědecká monografie. – NORDHAUS. Praha : Management Press. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. 2003.: Hospodářská politika. a kol. A. Bratislava : Sprint vfra. Beck. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. Z. P. D. Praha : Portál. T.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. Praha : Management Press.Hospodárska politika [22] MARCINČIN.: Sociálna politika. makroekonómia. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Bratislava : SPRINT. 159 . 2001. 2006.o. 2000. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. I.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii..: Centrální bankovnictví.: Ekonómia.: Trh práce. 1997. W.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 2007. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Bratslava : Ekonóm. I. BEBLAVÝ. Praha : C. M. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. T. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. A. nezaměstnanost. A. A. 1999. – ŽÁK. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. 2006. J. Bratislava: Sprint vfra. M. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. 2000. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. V. s.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Ekonomie veřejného sektoru.. 2003. E. Beck. a kol. H. – ŽÁK. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. 2004. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu.: Makroekonomie v kostce. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. Frýdek-Místek : 2002.. 2004. A. Praha : C.: Protimonopolná politika. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. 2005. 2002.: Hospodářská politika. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. 2002. P. M. 1996.

: Teória a prax hospodárskej politiky.. L. E. Ekonomická fakulta.: Hospodářská politika. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-89143-36-9 160 . M. 2005.: Teória a prax hospodárskej politiky. Bratislava : Ekonóm.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. 2004. Diplomová práca. a kol.: Trh práce a jeho nedokonalosti. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. 1994. P. [44] URAMOVÁ. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Bratislava: SPRINT. 2007. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. 2003.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva.o. M. a kol.: Hospodárska politika. P. 2005. V. Praha : Victoria Publishing. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. K. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Ekonomická fakulta. P.: Tvorba a ochrana životného prostredia. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. [48] VINCÚR. 2005.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Bratislava : Mekury spol. Bratislava : SPRINT. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. 2002. 2006. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 80-8083-057-6. a kol.: Environmentálna ekonómia. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. a kol. 2002. J. 2001. s r.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful