HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.......... 39 Ekonomický cyklus ............ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku .....1 .......................5 1.......1........................................................................................................................................................2 1............1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ...3..............6........................................1 2................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ...............................6... 14 Všeobecné a tradičné ciele ................................................................................ 1.. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ........5 2..................................................................................................................................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............ 42 3........................................ 17 1........1 1............1 3............................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.............1..................... 32 Liberálna hospodárska politika........................ 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ................................4 1.6 Nástroje hospodárskej politiky ....................................8 1..9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ............................ 3................... 27 Zrod hospodárskej politiky..........2 2.................... 21 1........1.....................................2 1...................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ........... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky .......... 28 Formovanie hospodárskej politiky ......... 25 1............................Hospodárska politika Obsah 1.. 39 Stabilita a rovnováha ...1................................ 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...................... 24 Informácie pre hospodársku politiku....3.........................................2 3.............. 34 2.................................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ............................1....... 22 Hranice hospodárskej politiky ...............2 3............. 10 Nositelia hospodárskej politiky .............................................................................................2 1.....2..... 13 Ciele hospodárskej politiky .7 1.......................................................................... 14 Racionalita cieľov.......2...................................3 2..................................................... 19 Typy hospodárskej politiky .....................................................6............................. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky .... 35 2...................... 2.1 2................................................................ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ..2 Koncepcie hospodárskej politiky .........4 2..............1 1................................1 1..........3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ....3 1................ 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ...............................................................1 2................ 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..............................................................2............................................9....................

.......................................................................................7.... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .........3..........................4........5.......................................3..... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike...............3 4...................4 4................................................ 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ......................3 MENOVÁ POLITIKA ................. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ................................. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky......................................................................... 64 Nepriame nástroje menovej politiky .......5..................2........................................................ 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.............................................................7 Typy fiškálnej politiky .......................................... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách................. 5.....................7.................................................5 5..1 5............7...............3........................1 4.............. 49 Zmeny daní................5 4....... 54 Daňová reforma.......... 59 4..................3 3........1 5........................... 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...................4 4........................................................................ 63 5...4 4....................................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky..............................................3 Ciele stabilizačnej politiky ............................. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ....................................................................................1 5.............................7............4 3. 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA....................... 57 Problémy načasovania ................3........................ 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom............................................................................................................................. 58 Efekt vytesnenia ...................2 4...4..... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika......... 47 Ciele fiškálnej politiky ......................................................................... 68 Nástroje menovej politiky...........2 3..2 4.1 4..................... 53 Rozpočtový schodok ...3..3.........7..................3......3 5........................................................................................................2 5...1 4..................1 4... 61 Priame nástroje menovej politiky...... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu........................................... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ..........................................2 4............................................................. 48 Nástroje fiškálnej politiky ................. 4....... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .............2 4.Hospodárska politika 3..............................................................2 4..........................1 4..............................................4 4..........3........... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ............3 4............................... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky............. 69 ...2 5........ 56 4......................4 Typy menovej politiky ...................3............................................................................3.. 48 Vládne výdavky...3.......................................6 4............... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky...................................................1 3..............................................................................................

..................................................................... 92 Konkurencieschopnosť..................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ..........1 7........................................2 7................... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...................1 6.......4................2 7................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .........3 6.......................................................................... 88 Princíp importovanej inflácie ............................................................3........... 95 Nástroje štruktúrnej politiky.............. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ....................................................1 6........................................................................................ 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............ 7.........2 6............................ 84 Devízový kurz ..........................................3.........................................................1 5.....................1 6.....................2 7........ 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.2 5....3 7.........5 7...............5....5....5 Platobná bilancia .........................................................1....................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí .......................................................................................................................................1 6................1.........................................................1 6..3.........................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ................ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov ...... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .......................... 96 Tradičná štruktúrna politika .................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...................... 95 Ciele štruktúrnej politiky.................................. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ..1 6....3 5........1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie .................... 91 Štruktúra ekonomiky ................ 81 6....................6........ 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.............7 Prístupy k štruktúrnej politike ............ 101 ............ 6............. 99 7......................6 6...... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky...............................5 5........4................1...................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .....................................................4..........................Hospodárska politika 5............... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ................................ 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.........4................................2 7................................... 72 Dilema centrálnej banky.........................4...................................... 87 Teoréma lokomotívy ..........................................................2................................................................................... 91 Štruktúrne zmeny....2...............1....6 7......................................................... 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ...............4 6....................................................................1 7...............2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku......... 93 7...................................................................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky .....3 7...............1 7................................................................2 6................... 85 Vyrovnávacie procesy ................................6....2 7.... 89 6........ 98 Druhy štruktúrnej politiky...............5.............4 7.....................

......................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti................6.......................................................... 109 Štátny zásah alebo regulácia....... 124 10....................1......................... 111 Herfindahl-Hirschmanov index .................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie.............................. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.......... 123 10................ 110 Stupeň koncentrácie...................2 8................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ........................... 122 10...........5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE..................5..................................................1 8.............................................................................................................6....7 9........................... 114 Meranie nerovnosti ...........2 Politika zamestnanosti ..................................................4 Princípy sociálnej politiky........................... 9..................6 8...........................................1.....1........................ 107 Zneužitie ekonomickej sily.... 112 8............................................................. 112 Larnerov index.. 117 9.............................................1 9............................5.............................................2 8.............................. 126 10. 127 10.................................................... 106 Formy obmedzovania konkurencie ................1.................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .....................................................................................3 8..................................2.............2...6........................... 116 Giniho koeficient .....3 8..........................................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie .1 9.......................................................... 115 Lorenzová krivka......................................... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.................................................... 129 .........................................................................................................................1 8........... 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...5...2.... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže . 123 10......................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky.............................3 8...... 128 10...................................................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky........1.........1 Sociálna politika ...................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ...............1.......2............. 125 10......................... 119 10....................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .............5..Hospodárska politika 8.......................................................... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..2 Vymedzenie politiky zamestnanosti................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ....................................2 9....................................4 8.....3 9....................4 8... 8.................... 124 10...... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ................ 122 10....2 8........... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ..... 127 10.................................................................3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .....................5 Funkcie sociálnej politiky...... 105 Relevantný trh .................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .............2.......2.....................................1 8............... 122 10.....

............ 133 11. 139 12..........................3 II...1...............................................................1.............. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .............................. 132 11.........................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ........................................ 146 13.............................2............................. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)....... 139 12........1..2 I............... 141 12..........................1 Životné prostredie a ekológia ......................6 V..1............................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ..........................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky............................................. 132 11..................1........................... 135 11................................ 139 12................................. 149 13..............................................2................................ 133 11..............1........2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky..............................................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .........................1.................... 143 13..... 132 11.....................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ............ 148 13....................................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)..................... 146 13.................................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti .............................4 Rating .....................................1 Tempo ekonomického rastu ..........................1.................1................. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA........ 148 13. 140 12........................................ etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .......1....................................1..... 137 12.............. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .. 153 POUŽITÁ LITERATÚRA...............1 Východiskový stav (do roku 1989) ...........4 III....... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998).... 158 ................ 152 13.....................................................6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ........................ 151 13...5 IV......................2 Magický n-uholník .......1 Východiská environmentálnej politiky............... 129 10..... 130 11.......................................................................................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ............Hospodárska politika 10..1..........

Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Ekonomická fakulta. Daniela Bartková. PhD. Němcovej 32. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.

históriou vývoja. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. P. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. napríklad kultúrou. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. ktoré súvisia tak s tvorbou. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. 1. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti.Hospodárska politika 1. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. t. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité.j.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. spoločnosti a štátu. to znamená na konečné použitie. Predstavuje súhrn cieľov. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. Je pochopiteľné. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. 10 . Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. nástrojov. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. náboženstvom a pod. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou.

postupoch a inštitúciách. dôchodkovú. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. obchodnú. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. subjekty.: fiškálnu. Je preto vedou prierezovou. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. jeho organizácia a chod. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. spôsoboch. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. investičnú a ďalšie. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. ciele a nástroje. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. V rámci politiky. ktorými sú hospodárstvo a politika. sociálnu a medzinárodnú situáciu. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. sa 11 . napr. politické a aj právne. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. poľnohospodársku. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. štruktúrnu. kritériá. sociálnu. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. vonkajšiu obchodnú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. regionálnu. nástroje a ciele pôsobenia. stabilizačnú. Každá čiastková politika má vlastné metódy. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. priemyselnú. menovú. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky.

právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. opatrenia a koncepcie. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. 1. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Prostriedkom politiky je politická moc. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním.. princípy. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. ktoré obsahujú ekonomické. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. 1.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. 13) Na Obr. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr.: Hospodářská politika. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. s. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. – 3. M. 12 . Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. A.

pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. K subjektom decíznej sféry patria: parlament.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. odbory. ale majú priamy alebo 13 . Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. funkciami a cieľmi.Hospodárska politika 1.). centrálna banka a ďalši inštitúcie. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. Patria sem veľké podniky. úrokových sadieb. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. menových agregátov. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. Štát. daňová sústava a pod. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. podmienok podnikania. vláda. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. výskumné. ale aj masmédia. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. inštitúcie protivážnych síl. na jej realizácii a kontrole. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. vedecké inštitúcie. súdne inštitúcie. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. politické strany. vykonávať ich a aj ich presadzovať.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. resp. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). ako nositeľ hospodárskej politiky.

je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. blahobyt a bezpečnosť. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. 1.3. istotu. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. politických strán. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. pokrok. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. udržanie demokracie. hlavne hospodárske zväzy. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. nadnárodné organizácie. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. ktorí majú rozličné ciele.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. resp. Cieľ je normou určitého chceného stavu. ktoré majú byť naplnené. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Kategória ekonomickej slobody znamená. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Nesmie obmedzovať slobodu iných. je nevyhnutné. 1. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 .1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Sloboda sa chápe ako stav. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. ktoré považujú za dôležité.

Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. problematika rozdeľovania dôchodkov. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. tradičné ciele. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. zloženia vlády. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. „zrýchlenie rastu“. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. s. 1. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. len o zameraní trendu. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka.Hospodárska politika najčastejšie chápe. 92) Hospodársky rast. Lorenzovej krivky. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. a spája sa s ním. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. A. ktorú charakterizuje Obr.2. ale hlavne v ústavách. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. M. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. 1.: Hospodářská politika. distribučnej spravodlivosti. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. – ŽÁK. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny.

získavajú na svojej dôležitosti. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. s. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. Nízka miera nezamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ktoré v súčasnosti.: Hospodářská politika. 16 . T. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. 1. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. ktoré týmito vrcholmi sú. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. resp. 155) Obr.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. rovnováhu cien a stability meny. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. 1. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.

expanzívne. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. (napr. − spôsobu aplikácie. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Phillipsová krivka). Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. regulačné. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. 17 . vzťah identity. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii.3. ktoré medzi cieľmi existujú. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. resp. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. dopĺňajú sa. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa.Hospodárska politika 1. vzťah konfliktnosti. napr. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. liberálne. reštriktívne. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu.2 Racionalita cieľov. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. • • 1. vzťah neutrality. protekcionistické. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. bežné. konkrétne danom období. napr. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. nepriame. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. systémové. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. navzájom sa posilňujú. vzťah komplementarity. meniť a kontrolovať.

v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. medzinárodné.Hospodárska politika − časovej. odvetvové. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. atď. t. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. ďalej z cieľového stavu. výmeny alebo spotreby. nástroje a ciele. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. a nakoniec aj organizačných. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. ktorý sa má dosiahnuť. lokálne. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. všeobecné a špecifické. ale aj od postojov ekonomických subjektov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. rozdeľovania. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. sankčné. priame a nepriame. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. 18 . od predpokladanej reakcie. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. krátkodobé. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). zmena colnej tarify). pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. priestorovej. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. obmedzujúce. dovozná prirážka. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii.j. požiadaviek. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. zabraňujúce. rozmeru použitia zvolených nástrojov. rezortné. Nástroje. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. menia len veličiny. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. sektorové. základné a odvodené. ktoré nastali v hospodárstve. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu.

účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. systémovo podporujúce opatrenia. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. Vzťah nástroj. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Ak tomu tak nie je. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. 1. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku.Hospodárska politika 1. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. resp. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. 19 . systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Za základné formy sú považované pravica. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. časové obdobie. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. stred a ľavica. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. systémovo zodpovedajúce opatrenia. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky.

vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Problémom je. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. 1. právo. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. napodobňovanie či vytváranie precedensov. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. sociálnu politiku. Hospodársky systém. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. normy konania.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ako sú vžité konvencie. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.6. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. štruktúrnu politiku. výkonnú a súdnu. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. zvykové správanie sa. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku.6.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. deľby moci na zákonodarnú. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. akokoľvek spontánne vzniknutý. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. menovú (monetárnu). najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka.Hospodárska politika 1. administratíva. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana.

Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. obmedzenie v rozhodovaní napr. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. a navyše.). ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. ale sú to stanovenia zásad. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. pri drogách a pod. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. sústavných rozpočtových deficitov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. prípadne strednom časovom horizonte. že sa obhajuje existencia tzv. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky.6. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. 21 . Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. regulácia cien miezd. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. − obmedzovať dvojité zdanenie. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. ktorým by sa sama nepohybovala. ďalej prešetrenie. 1. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov.

Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. Slobodné. Každá krajina. chrániť spotrebiteľov na trhu. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. 1. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. sa podieľa na realizácii rozhodovania. konkurencieschopnosť krajiny. Veľké záujmové skupiny. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. zúčastnené 22 . poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. demokracia a politický pluralizmus. pri nedostatočnej kontrole. je jej umožnená. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. ktoré z členstva vyplývajú. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Byrokracia. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. priame a tajné voľby. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. Znamená to.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. existencia byrokracie. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. Napríklad krajiny. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. ale aj cenovú hladinu a iné. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. Byrokracia je systém. čím automaticky koordinuje ich činnosť.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. ako zvláštna skupina.

ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. 1. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. skutočnosť. Nevyužitie politického kapitálu. ktoré sú k dispozícii a pod. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. 23 . Znamená to. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. majú veľkú dôveru ľudí.j. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. nedostatok informácií pre rozhodovanie. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. že novozvolené vlády (najmä tie. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). dominancia praktickej hospodárskej politiky. V podstate ide o to.

aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Kontrolou. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. V druhej fáze. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia).Hospodárska politika 1. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. rozhodovanie. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. fáze prognózy – plánovania. ako aj časových oneskorení. prognóza – plánovanie.4. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. 24 . Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. ktoré by mali byť známe verejnosti. Ide o zistenie toho. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. 1. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. implementácia a kontrola. resp. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. určitej normy.

Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku.: Teória a prax hospodárskej politiky. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. analýza 2. efektívnosti národohospodárskych procesov. (2007) s. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. 1. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. životného štýlu obyvateľstva. a kol. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. prognóza – plánovanie 3. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. o ktoré má vláda záujem. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. na znalostiach a intuícii odborníkov. 5. analýzou rovnováhy. rozhodnutia 4.. demografické..4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. 2. administratívne 4. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. 1. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 .1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. resp. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). analýzou vonkajších vzťahov. analýzou spotreby. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.9.implementácia 5. poznávacie 3. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. hospodárske aj vedecko-technické). Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. hodnotového systému obyvateľstva). politické sociálne. P.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1.kontrola Časové oneskorenia 1. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou.

26 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Aktivity 1. 3. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 2. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú.

aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. udržiavať spravodlivosť. svetovej vojne. dopyt ako taký. Tým. Pre klasikov platilo. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. Jedným z podstatných momentov.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Hospodárske krízy. čo je potrebné pre trhový systém. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Až Veľká svetová hospodárska kríza. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. 2. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky.1. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. neúrode alebo vojnám. 2. rokoch 20. ale najmä klasickej ekonomickej školy. Mnohé argumenty boli skôr proti. považujeme ju za vedu pomerne mladú. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. ktoré by jej vznik neovplyvnili. storočia. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. hospodárska politika je vednou disciplínou.Hospodárska politika 2. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. ako napr. formovala v podstate až po 2. Neznamená to však. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. v 30. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. že jediné. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov.

avšak ešte neucelená. stanovovali minimálne mzdy. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. začiatkom 30. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. 28 . bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska.Hospodárska politika New Deal. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. storočia. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. zavádzali niektoré formy plánovania. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. rokov 20. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. Keynesa. rozsah výroby. New Deal nebol ucelenou koncepciou. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. J. − potvrdil sa poznatok. uvažovalo sa s tým. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. do ktorých predtým nezasahoval. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. M. maximálny počet pracovných hodín atď. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. storočia vznikla v USA prvá. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. regulovali konkurenciu. 2.1. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. M. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. ktorá priniesla zmeny v tom. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. ceny. intervencionistická koncepcia New Deal.

Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu.. zamestnaneckých zákonov. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. 2. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. rokoch bola realizovaná tzv. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. ekonomiku v stagnácii. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). potvrdilo sa. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. jeho výšky a štruktúry. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. rokoch prostredníctvom „New Economics“. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Kanady a Veľkej Británie. spotreby.j. štát blahobytu. 29 .1. efektívnej miere. atď. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. atď. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Po 2. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. bankovej politiky štátu. V 50. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. neoklasická syntéza.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. daní. akceptuje systémové opatrenia. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. rokoch minulého storočia. úspor. politikou „Stop and go“ a v 60. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. že teória. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Hospodársku politiku. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch.. investícií.

na ochranu zdravia a získanie vzdelania. Je to snaha o nájdenie tzv. ktorý verejne vyhlási. rokov 20.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. ako aj na strane súkromného sektora. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. že každý občan má právo na dôstojný život. spotrebiteľov. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Vychádza z toho.1. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. 2. najmä Švédsko. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. tretej cesty. ktorá má zabezpečovať životný štandard. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické.1. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . zástupcov výskumu. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. storočia. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. rokoch 20. o vývoji cien. krajine. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. vykonávacieho plánu. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov.60. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Holandsku a Japonsku. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. . ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. 2. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. 30 . V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. konkurencie. tzv.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). teda právo na prácu. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. rokoch vo Francúzsku.

sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. množstvo peňazí v ekonomike. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. ekonómiou strany ponuky. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Podľa tejto rovnice. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Friedman. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. že najdokonalejší nástroj. teóriou racionálnych očakávaní. Za predpokladu. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom.

storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. – Žák. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . 20 2. s. M. Buchananom.Hospodárska politika produktu. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. ktorá sa sformovala koncom 70. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. že ak poklesnú dane. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Laffer. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.1. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Tab. 2. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel.: Hospodářská politika. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. rokov 20. ktorý bol presvedčený o tom. Ekonomickým smerom. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. I.1 Porovnanie keynesiánstva. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. ako aj súkromných subjektov. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. M.

Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Medzinárodný menový fond.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. 33 . formulácie cieľov transformácie a 3. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. a mnohé iné. 2. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. 2. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Tab. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Koordinácia svetovej. Medzinárodná organizácia práce. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. trhu a svetových peňazí. prístupu k progresívnym technológiám. svetového obchodu. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. analýzy východiskového stavu ekonomík. Medzinárodná finančná spoločnosť. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov.

2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme.Hospodárska politika Tab. Intervencionistický postoj je ten. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. 108 a 109 a Vincur 2. Liberálny – trhový postoj je ten. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. harmonický. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. intervencionistický. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . 2. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. liberálny a 2. myšlienkové a ideologické korene. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus.

Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Dominuje názor. povzbudzuje podnikavosť. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. že trh sám. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. vyrovnaný štátny rozpočet. storočia.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. 2. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. ako a pre koho vyrábať. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. 2. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. ktorá je podriadenou politikou. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby.2. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. že sleduje vlastné záujmy. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. uspokojuje aj potreby iných. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov.2. čo má za dôsledok vznik 35 . v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. rokov 20. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. Existencia monopolov.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. rokov 20. vyrieši hlavné otázky čo. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. Každý hospodársky subjekt tým. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. individuálny výkon a slobodu. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. ktoré sa uplatňujú od 70. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. vytvárania konkurencie. storočia. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. ako aj intervencionistických koncepcií. pružnosť. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu.

– ŽÁK.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. M.: Hospodářská politika. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. francúzsky model a pod. Obr.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 2.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. s. 108) 36 . 2. A. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.) Obr.

Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. s. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. T. 2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. monetarizme.2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou..2..: Hospodářská politika. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr. 2. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve. fyziokratizme a klasickej ekonómii. 37 . Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch.). 188) Aktivity 1.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní. 38 .

Hospodárska politika 3. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Stabilita je vlastnosť. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. resp. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. ktorá je charakteristická pre systém. 3. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 1. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. nerovnováhy v ekonomike. 3. 39 . ktorý je schopný účinne. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu.

s. šoky alebo poruchy náhodné. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. Tak štruktúrne. 40 . Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. napríklad podľa toho. K . ako aj cyklické výkyvy.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.1. M.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. 3. či ide o impulzy. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. 137) 3. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . A. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. 3. jednorazové alebo sústavné.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. – ŽÁK.

doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. 3. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.). A. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov.: Hospodářská politika. ako aj jej budúci vývoj. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. spravidla trvá 4 roky. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. ceny výrobkov. − súčasné. M. 121) 41 .1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. miera nezamestnanosti. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. miera zamestnanosti. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky.) − oneskorené. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). s. – ŽÁK. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. Dĺžka politického cyklu.2. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. na rozdiel od ekonomického.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. je vopred známa. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. a pod. počty vydaných stavebných povolení a pod.

Dôležité je zistiť.3. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. . resp. vysoká miera zamestnanosti. eliminovať. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja.3. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. ktoré vláda používa.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. ako nástroja hospodárskej politiky. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé.Hospodárska politika Graf. resp. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. čo znamená tak pozitívne. 3. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. 3. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. neustále menia. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. ale aj celosvetová ekonomika. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. V tomto smere je potrebné pripomenúť. 42 . V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Mnoho nástrojov. Vo svojej podstate je to politika proticyklická.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. aké poruchy v ekonomike existujú. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu.

Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas.3. J. rast HDP. M. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. − menová politika. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. 3. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. 3. M. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. napr. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho.3. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam.3. že každý nástroj má svoj časový priestor. AS. − dôchodková politika. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . ako považujú ekonomický systém za stabilný. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. − vonkajšia hospodárska politika. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. podpory spotreby znižovaním daní. menovej. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. AD.Hospodárska politika 3. úroková miera. ktorá je formou protiinflačnej politiky. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím.

A. V prípade. 3.: Hospodářská politika. M. – ŽÁK. t.j. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. inflačná medzera. ako to zobrazuje Graf 3. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. Tab. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.1. vytvára sa tzv. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. deflačná medzera. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. 44 . Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. s. vytvára sa tzv. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu.4. 3. aké sú východiskové podmienky ekonomiky.

Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa.5.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. 45 . nízkym deficitom ŠR. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. Snahou tejto koncepcie je to. čo znamená.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Východisková úroveň rozvoja. Takýto posun je zachytený na grafe 3. 3. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál.

46 . V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. čo je predpokladom budúceho rastu. 2. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. ekonomickom raste. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. zamestnanosti a nezamestnanosti. 3. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). Aktivity 1. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.

pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. 4. Fiškálna politika je súhrn nástrojov.Hospodárska politika 4. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. 47 . Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Napriek tomu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky.

ide o cielené opatrenie. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika.Hospodárska politika 4. − dotácie bytovému hospodárstvu. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. aby sa presadzovala efektívnosť. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. infláciu. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. − poistenie v nezamestnanosti. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. rentabilita. čím napomáha menovej stabilite. 4. vonkajšie ekonomické vzťahy). − zmeny v objeme rozpočtových položiek.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. ktoré majú proticyklický charakter. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. opatrenia. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. nezamestnanosť. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce.

Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. V konjunktúre. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. teda od množstva finančných prostriedkov. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ale len nominálne.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. čo zníži ich celkový dopyt.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. čím sa im znižuje disponibilný príjem. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. ktoré domácnosti neusporia. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. rastie aj úroveň zdanenia. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. ale trvá aj v ďalšom období. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. čím sa znižuje úroveň zdanenia. dôchodky sú v nižších pásmach. keď príjmy klesajú. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. V recesii. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. 4. e= 1 1 − MPC 49 . Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku.3.

že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. zvyšuje tým množstvo peňazí. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt.3. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Zníženie daní spôsobí. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Ak vláda zníži dane.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. ale aj na strane agregátnej ponuky.3. Výsledkom je.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Vzhľadom na to. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. je vhodnejšie. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. 4.3. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC .Hospodárska politika 4. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Tento vplyv 50 . ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. 4. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. ale aj úspory a investície. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Ak vláda zvýši dane. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície.

Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. a kol.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. (2007) s. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.: Teória a prax hospodárskej politiky. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. 4. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. 4. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. 4. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka.4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.1. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. čisté dane. investícií a transferových platieb obyvateľstvu.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. hlavne pri zmenách daní. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. Podľa toho. P. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. 4. 51 .

Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka.2. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4.1 vpravo). ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. resp. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou.1 vľavo). ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. ktoré sa použijú 52 . Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Vzhľadom na to. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. aktivizuje voľné zdroje. 4. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele.

2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. prípadne znížiť rozpočtový deficit.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. reštriktívnu fiškálnu politiku. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. ale posunie sa do bodu E2. zrušenie dotácii. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. realizuje fiškálnu reštrikciu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. Ak uvažujeme s tým.4. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. 4. napr. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. obmedzenie výdavkov na obranu. a to v jej raste. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. bezpečnosť a iné. 4. resp. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. 53 .

pomocou zákonných noriem. resp. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. dávok. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. iba ho rozdeľuje – redistribuje.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. dochádza k dezinflácii. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. resp. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. ako aj na strane príjmov. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Štátny rozpočet nevytára. nastáva pokles cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. ani nespotrebúva národný dôchodok. 54 .3. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. 4.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. ciel a poplatkov. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní.

V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. za inak nezmenených podmienok. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. prírodné katastrofy. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. v dôsledku zníženia daní. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. ale z dlhodobého je záporný. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. bez ohľadu na to. napr. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora.5. 4. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. Fiškálna expanzia realizovaná. na strane výdavkov. pri peňažnom krytí potom k inflácii. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Táto definícia však nie je presná. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. 55 . Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Pasívny schodok vzniká na základe javov. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. napr. musí nutne viesť. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. vládny populizmus a iné. prílišná expanzívna politika. celkový hospodársky pokles. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. ktoré na rozdiel od súkromných financií. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu.

ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. ktorá je často vládami realizovaná. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Zvyšuje sa tak monetárna báza. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi.4. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. 56 . Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma.5. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. ako sú napr. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Vedie k mnohým problémom. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. 4.Hospodárska politika 4. prípadne sa zvýši len nepatrne. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. ale je to málo častý prípad. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu.

Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. 4. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. že nastala. kedy si vláda uvedomí. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky.7. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. inou sú možné politické nezhody v krajine. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. ktorý trvá medzi tým. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod.4 Daňová reforma 4. kedy si ekonómovia uvedomia. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. Vo všeobecnosti možno povedať.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. Existuje určité časové obdobie. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. 57 .

7. 58 . aby prilákali hlasy voličov v období. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. že expanzívna fiškálna politika. keď sa blížia voľby. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export. zvyčajne až po voľbách. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. 4.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. 4.7. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. Po určitom čase. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. že stúpne dopyt po domácej mene. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. Ak centrálna banka. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.Hospodárska politika 4. dochádza k tomu.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov.7. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. čo spôsobí. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. resp. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.

ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Aktivity 1. Dostupné na internete. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. 3. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Stanovte problém ekonomiky. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. a tiež to.Hospodárska politika 4. 2. ktorý.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Ak rastú vládne výdavky. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. ak je zabezpečovaný importom. Povinné zadanie č. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. ktorý chcete riešiť. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Problém vzniká vtedy.7. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. 59 . 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období.

ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. vzťahov. ktoré je determinované jej postavením. ktoré sú jej nositeľmi. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky.Hospodárska politika 5. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. ktorým je centrálna banka. Je spojená s pojmom peniaze. nástrojov a inštitúcií. 60 . funkciami a cieľmi. 5. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak.

resp. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. hospodárskeho rastu.Hospodárska politika 5. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. stabilizácia finančných trhov. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. menový kurz. 5.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. menového kurzu. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. rovnováha platobnej bilancie. napr. podpora rastu zamestnanosti. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. úrokových sadzieb a pod. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. platobná bilancia. zamestnanosť a tempo rastu HDP. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba.2. dopyt a ponuka peňazí. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Zmena peňažnej 61 . druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu.

Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Začiatkom 90. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. tiež podstatným dôvodom. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. 62 . ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Nevýhodou je predovšetkým to. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. repo sadzieb). obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Ide o stratégiu boja s infláciou. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. že ho dosiahne. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Výhodou cieľovania inflácie je. ale neovplyvňuje ju priamo. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. tych rokov 20. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr.

s. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. permanentné a občasné. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. I. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. 63 .Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. priame a nepriame. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. 47) 5. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. – ŽÁK. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. bežné. 5. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. ekonomické. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. napr. M. podľa intenzity na operatívne.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ.: Hospodářská politika. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov.

ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. by táto sadzba mala klesať. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ako priamy nástroj menovej politiky. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom.3. či objem poskytovaných úverov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. úverové limity. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery.Hospodárska politika 5. Používajú sa výnimočne. Medzibankové odporúčania. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. povinné vklady a medzibankové odporúčania. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. úrokové limity. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. výzvy a gentlemanské dohody. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Odporúčania 64 . Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť.

pokles zamestnanosti. znížia ponuku úverov. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. 65 . Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. 5. diskontné nástroje. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí.3.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. znížia tak svoje úverové kapacity. pokles inflácie. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Priame operácie na voľnom trhu. prečo sú pomerne často využívané. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Jednotlivé banky si napriek tomu. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. REPO operácie a switch operácie. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. čiže množstvo peňazí v obehu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi.

Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. 66 . Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Členíme ich na bežné. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Lombardné úvery sú krátkodobé. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorá má problémy s likviditou. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. limit objemu úveru. reeskontné úvery a lombardné úvery. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere.

čo je prvok nepriamych nástrojov. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. rast zamestnanosti. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Domáca mena sa začne znehodnocovať. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. resp. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. pokles zamestnanosti. pokles miery inflácie. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. čo 67 . Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. základná úroková miera. rast miery inflácie. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Lombardná sadzba je najvyššia. čím sa zníži ponuka úverov. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. pokles miery inflácie. pokles zamestnanosti. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Priame kurzové intervencie znamenajú. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov.

Všeobecne sú na ústupe. resp. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. 5. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Konverzie predstavujú promptný. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. 68 . diskontné nástroje. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. na ktoré sa vzťahujú. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. bez ich reálnej zmeny. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. výzvy.3. odporúčania a gentlemanské dohody. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. intervencie na devízovom trhu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. odporúčania a gentlemanské dohody. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.

1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.1. stabilita finančných trhov. 5. podpora zamestnanosti. obdobne ako politika fiškálna. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.4. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. stabilita menového kurzu domácej meny. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. 5. realizuje určitý typ menovej politiky.4 Typy menovej politiky Menová politika. stabilita úrokových sadzieb. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5.2. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie.

Graf 5. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka 70 . že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.

nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Zároveň. rastie agregátny dopyt. Ak je ekonomika prehriata. ale posunie sa do bodu E2. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. 71 . Multiplikátory. ak uvažujeme s tým. klesá výmenný kurz peňazí. Zvyšuje sa export. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. znižuje úrokovú mieru. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. prudko rastie cenová hladina. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. resp. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. Vzhľadom na to. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. rastie zamestnanosť. a to v jej raste.

Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 .4.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. resp.6.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). realizuje menovú reštrikciu. 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. reštriktívnu menovú politiku.

Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). 73 . 5. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nastáva pokles cenovej hladiny.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. t. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. dochádza k dezinflácii. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.j. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. resp.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu.4.

vládne výdavky 4. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. Vľavo je znázornená situácia. Nasledujúci obrázok znázorňuje. transfery 5.: Hospodářská politika. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. 5. 49) 74 .7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. Dôležitý prvok.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. – ŽÁK. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. I. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. regulácia peňažnej základne 2. dane Agregátne výdavky Obr. 5. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. s.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. M.

čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Sleduje základný cieľ. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. Z vyššie uvedeného vyplýva. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. menová politika nemá žiadny vplyv. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Môžu byť obe expanzívne. ale iba na pohyb úrokovej miery. 5. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. Ide o dva extrémne prípady. Klasický prípad nastáva. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. ale iba na pohyb úrokovej miery. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Vzhľadom na to. Pasca likvidity nastáva. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. 75 . pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. že môžu samostatne prijímať opatrenia. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. na základe využívania peňažných vzťahov.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. vládnych investíciách a pod. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. Vzhľadom na to. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka.5. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

– ŽÁK. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. napr. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. štátne úvery na vývoz. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky.: Hospodářská politika. s. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. A. 6. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. resp. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. M. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. 79 . reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým.

národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva.j. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. sociálne (napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. výrobné (napr. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. veľkoobchod a maloobchod). nákup podnikov v zahraničí. mobility kapitálu. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. reštaurácie). Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. strojov a zariadení a pod. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. t. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. neviditeľnom exporte. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu.1. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. bankovníctvo. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. poštové služby) a osobné (napr. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. komunikácia. poisťovníctvo. 80 . rastie podiel spracovateľského priemyslu. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. cestovanie. právne služby). ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. účtovníctvo. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov.Hospodárska politika 6. vojenské. v tzv. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. ich výstavba alebo rozširovanie. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Neekonomickými príčinami sú politické. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. oficiálne a ostatné súkromné služby. hotely.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. opravy. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. financie. školstvo. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. zdravotníctvo. doprava a skladovanie.

Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. vydávanie licencií. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Vonkajšie hospodárske vzťahy. 6. 6. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. či pôsobí plošne alebo selektívne. predajom patentov a licencií.2. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). ktoré majú podobu peňažných. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. že znižuje náklady. colné kontingenty. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Je teda evidentné. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. colný sadzobník a colné konanie. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. embargo. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. V závislosti na tom.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. devízové reštrikcie. prechádzajú platobnou bilanciou. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. obchodná vojna. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne.

Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. že menové kurzy sú pevné. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere.Hospodárska politika dovozu. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. štátne záruky na úver. štátne intervencie v oblasti dopravy. Patria sem najmä fiškálne dane. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. dopravné a administratívne poplatky. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. úverovanie vývozu. ktoré zakazuje dovoz. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. 82 . Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. Obchodná vojna je stav. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. nastane rast cien produktu. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. daňové prekážky. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. hygienické a ekologické prekážky. menový dumping. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Za predpokladu. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. administratívno-technické prekážky. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. poklesne celková ponuka produktu. do ktorého má byť tovar dovezený. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. zvýši sa zamestnanosť. ako je v zmluve dohodnuté.

Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. platobného styku. dohoda o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. pracovných síl. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. obchodné dohody. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. dohoda o pásme voľného obchodu. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. ktoré používajú clearing. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dodnes existujúce. na základe ktorej vznikol tzv.2. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. platobné dohody.Hospodárska politika 6. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. 83 . Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. dopravy. upravujú pohyb kapitálu.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii.

Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). poistenie. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). 6. úrokovú mieru a devízový kurz. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. spoje. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. skladovanie. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. cenovú hladinu. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. poplatky za poskytnutie práv. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. 84 . Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. bez ohľadu na to. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad.. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). cestovný ruch. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. bilanciu portfóliových investícií. tlakov.. bilanciu dôchodkov (zisky. − zásada reciprocity. úroky.). − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. − zásada parity. debetné operácie dopyt po devízach. podľa účelu ich využitia. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. hlavne krátkodobo. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. resp. zamestnanosť. bilanciu služieb (dopravné.

6. v súčte by však mali byť v rovnováhe.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. V prípade riadeného floatingu. ekonomických. – ŽÁK. kým má potrebné rezervy. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu.: Hospodářská politika. napr. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. s. ktorý uplatňuje väčšina krajín. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. čo znamená. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Z historického obdobia sú známe napr. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. 85 . A. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. 6. sociálnych a politických podmienkach. kedy centrálna banka nezasahuje.4 Devízový kurz Nástrojom. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. M. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom.Hospodárska politika Tab. devalvuje domácu menu. Devízový kurz je zložitá menová veličina.

ktoré viac. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. dôjde k poklesu čistého exportu. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. pri ktorých fungujú. Sú uvádzane v poradí podľa toho. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Hume v 18. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Pri deficite obchodnej bilancie. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. dôjde k jeho poklesu.5. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Za existencie predpokladu. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. dôjde teda k rastu 86 . Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Prvýkrát s ním prišiel D. stabilná úroková miera a nulové úspory. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.Hospodárska politika 6. pevné ceny. ale so zmenou úrovne dôchodku. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. dôchodkový.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Nie je spojený so zmenou cien. pružné ceny (aj krátkodobé). dôjde tiež k jeho zníženiu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. 6. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. že import je závislý na úrovni dôchodku. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky.

6. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. 2. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Výsledné efekty budú dva: 1. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Export zlacnie a porastie. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Vyvolá to rast úrokovej miery. prípadne dlhodobej spotreby. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. zníži sa 87 . čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. čo by malo znamenať.5. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Za predpokladu. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. keď sa ekonomika nachádza v recesii. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. dôchodok a import. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Ak za jediný faktor. Budeme vychádzať z toho. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Klesne tak aj agregátny dopyt. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie.

že deficity. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. čím sa zvýši peňažná ponuka. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery).1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. bude intervenovať na devízových trhoch. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. Bude nakupovať cudziu menu. 6.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Z krajiny začne odtekať kapitál. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. v akej v krajine vzrastie národný produkt. ktorá stimuluje prílev kapitálu. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. 6. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. bude predávať zahraničnú menu. V systéme pevných kurzov. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. celková platobná bilancia bude prebytková.6. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Aj tento fakt prispel k tomu. že sa bude vyrovnávať. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. môže to 88 . V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. ktorá predstavuje „lokomotívu“. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.

Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. 89 . tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. na základe rastu agregátneho dopytu. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.1.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme.6. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.1 Teoréma lokomotívy 6. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.

2. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. 90 . To. 5. Aktivity 4. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami.

Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. že je vnímaná ako zdrojová. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Je preto dôležité. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. resp. úspor. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. napr. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. 7. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. Charakterizovať štruktúrnu politiku. relatívne samostatnými časťami. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. podiel spotreby. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom.Hospodárska politika 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. 7. investícií. výkonová alebo spotrebná skladba. exportu či importu na hrubom domácom produkte. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. 91 . ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výrobná. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém.

výrobné odbory alebo ich zoskupenia. právnej formy či vlastníctva. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. sekundárny. ich lokalizácia a ich determinanty. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. skupiny nástrojov. resp. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. terciárny. − ekonomických subjektov. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. služby. výrobné odbory. Môžu vznikať aj na oboch 92 . čo konkrétnu zmenu vyvolalo. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. pododvetvia. aby vláda sledovala a skúmala. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. odvetvia. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Vzhľadom na to. medzi ich vzťahmi a väzbami. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ktoré regióny sú menej rozvinuté. aby sa napĺňali vytýčené ciele. Je dôležité vedieť. faktoroch. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. napríklad podľa pohlavia či veku. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to.1.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). kvartérny. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Hľadísk členenia je omnoho viac. Je preto dôležité. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. že štruktúra ekonomiky je dynamická. 7. skupiny výrobkov. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. − štruktúry obyvateľstva. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky.

Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. interdependentný vzťah. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. zmeny konkurenčného prostredia. V tomto smere môžeme 93 . − spôsob súperenia existujúcich firiem. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení.1. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. dostala by sa do stavu ustrnutia. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. vrátane ich podmienok. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. − existencia substitučných výrobkov a služieb.Hospodárska politika stranách zároveň. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. ekonomika by stagnovala. či zmeny výmenného kurzu a iné. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. 7. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. zmeny cien na svetových trhoch. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. inovácie výroby. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. nedokonalosti a bariéry. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. Keby to tak nebolo. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov.

Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. ktorá musí zvažovať. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. informatizácia spoločnosti. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. proexportná politika. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. odvetvovej politiky. Táto politika by mala byť formulovaná tak. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Mala by utvárať takú sektorovú. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. technologickej a inovačnej politiky. podmienky pre transfer technológií. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. regionálnu a iné štruktúry. vlastná inovačná schopnosť krajiny. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. 94 . Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. priame zahraničné investície. nástrojov a opatrení. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. odvetvovú. ktoré sú zamerané na formovanie. ochrany životného prostredia. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. aktivít. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. neperspektívnymi odvetviami.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. svetovej vojny. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. 7. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie.

subvencie. ale tiež utlmovať neperspektívne. ktorými môžu byť napr. kvóty. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. alebo odklad splatnosti daní. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. fond na podporu štruktúrnych zmien.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. na financovanie významných investičných akcií. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. stabilitu ekonomiky. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. limity. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. úverová a úroková politika). Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Zásadné. vývozné dotácie. 7. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. rozsah finančných zdrojov v obehu.3. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. neefektívne. materiálovú. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. čo znamená znižovať surovinovú. úverová a úroková politika. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. modernizovať technologické procesy. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. zmena rozsahu odvodu daní. Sú vzájomne interdependentné. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. energetickú a investične náročnú produkciu.Hospodárska politika 7. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. mimocolné bariéry). 95 . menej všeobecné a viac konkrétnejšie.3. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. 7.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. − defenzívnej. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ťažiskom je podpora investovania. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. − akceleračnej. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. má konštruktívny charakter. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. resp. rozvoj inovácii a technológii. narušovala makroekonomickú stabilitu.4. Na prelome 70. podpora výskumu a vývoja. ako v tradičnom prístupe. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. inovácií. − dopytovo orientovanej. a 80. − reaktívnej. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. vedy a výskumu. 7. ktorá je cieľovo zameraná. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. a faktorovo orientovanej. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. malého a stredného podnikania. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. technológiám. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. aby musel zasahovať štát. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. 7. ktoré majú najlepšie 99 . ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách.Hospodárska politika adaptácia nie je možná).5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia.

v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. s ktorou je ekonomika porovnávaná. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. y predstavuje údaje o ekonomike. Z uvedeného vyplýva. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. ktoré sú celosvetovo v útlme. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. zamestnanosti. x predstavuje údaje o ekonomike. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. t0 predstavuje základné obdobie. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. vývoze atď. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. investíciách. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. deceleračnej. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej.) v %.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. 7.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. ktorá je porovnávaná. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. že nemožno jednoznačne 100 . pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase.

čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. ale sledovať aj to. že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Je to spôsobené tým. 101 . 7. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Povinné zadanie č.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. 2. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 3 1. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma.

sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. monopol). ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. čo. 8. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom.Hospodárska politika 8. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ako aj pre spotrebiteľov. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Je to preto. udeľovanie licencií na určité činnosti. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. že ekonomické subjekty.

8. A. Tieto bariéry môžu byť rôzne. ako to ukazuje Obr. M. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.1.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. – ŽÁK. nekalou konkurenciou.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. 182) poskytovanie 103 . V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. s. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.: Hospodářská politika.

Ide o tzv. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Nestačí len dokázať.Hospodárska politika 8. hlavne na koncept efektívnosti. ale z právneho hľadiska. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). kedy stačí dokázať. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. rokoch 20. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Až približne v 50. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. (tzv. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. welfare economics). 104 . že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná.

fúzie. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. • • kontrola koncentrácií. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. 105 . čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. subjektivizmus. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. t. kartelové dohody. rozptýlenia. Základným cieľom politiky je stanoviť. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. politické záujmy atď. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. permanentné sledovanie trhov a odvetví. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. dovozcov a iných dodávateľov. korupcia. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. zákonné obmedzenie. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. kontrola štátnej pomoci.Hospodárska politika 8. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov.j. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor.). Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. resp. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. ktorí ich znevýhodňujú. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. či podporu ekonomického a technického rozvoja. všetky výkony orgánov a inštitúcií. preberanie a zlučovanie firiem. populizmus. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. cenová regulácia a verejná podpora. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže.

totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. 2.j. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. nájsť reálne možnosti odbytu. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov.j. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. ktorý predstavuje vecné. relevantnom trhu. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok.j. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý sa člení na trh národný. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. pre ktorý bolo určené. do akej môže výrobca. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. 8. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. 106 . Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. s ohľadom na dopravné náklady. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. regionálny a miestny. či k nim dochádza na tzv. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. posudzovanie.Hospodárska politika analýza. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. ktorými uspokojuje dané potreby. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. koncepcia funkčnej totožnosti – t. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický.

− nekalá súťaž. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. objem produkcie a jej rozdelenie. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. − štátna podpora. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu.Hospodárska politika 8. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. hlavne na strane ponuky. 8. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. Ide o tzv. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. t.5. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.j. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. ako ceny. či už zjavnej (kartel. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. kartelové dohody. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). predajné podmienky. rozvoj investícií a iné. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. − zlučovanie subjektov. 107 . Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

úplatkárstvo a podplácanie. pri náhradách živelných pohrôm. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.6.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. kapitálových investícií na účet štátu. redistribúcií verejných statkov. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. klamivé označenie tovarov a služieb. 8. hospodárska diskriminácia. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Nekalá súťaž je konanie.. nebezpečenstvo zámeny. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. či podpore kultúrneho dedičstva.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. podpore menej rozvinutých regiónov. 8. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. väčšinou obchodnými zákonníkmi. x) usporiadané podľa veľkosti. daňových úľav. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. nadštandardná doba splatnosti. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. 2. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. stupňa koncentrácie (CRx). napr. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom.. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. poskytnutie záruk na splatenie úveru). 111 . resp. .. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. zvýhodnených úverov (lepšie úroky.

pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy.. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 . 2. čím menšia bude hodnota η . Jeho hodnota môže byť od 0 do 1.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. . tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. 8. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom.. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. x) usporiadané podľa veľkosti.6. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia..2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Larnerov index je mierou skutočného. 8. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu.6. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. 112 . Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu.

ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Aktivita 1. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 8. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. 113 .7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Každá krajina používa taký systém tejto politiky.

Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Bohatstvo. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. úsporné vklady. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. 114 . Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. ktorý je výnosom z bohatstva. politikou trhu práce a inými. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. mzdovou politikou. dôchodku a príjem. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. obligácie a akcie). Príjem je tiež toková veličina. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.Hospodárska politika 9. 9. firme alebo štátu. Charakterizovať tieto politiky. daňovou politikou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. najmä so sociálnou politikou. firma alebo celá ekonomika. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Dôchodok je toková veličina. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. platieb na základe sociálneho zabezpečenia).

Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. tehotné ženy. nerovnováhy a trhové zlyhania. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Giniho koeficient.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Robin Hood index a index chudoby. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. starých. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. 9. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. To. ide hlavne o nezamestnaných. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. potrebuje poznať odpoveď na to. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. Z individuálneho pohľadu. 115 . Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. deti a mládež. zdravotne postihnutých a chorých. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov.

Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe.1. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. by body ležali na diagonále. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie.2.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú.Hospodárska politika 9. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. A naopak. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Na rozdiel od dôchodkov. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Čím je stupeň nerovnosti nižší. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. ktorá sa odkláňa od diagonály. a tak vzniká krivka. je to skutočná Lorenzová krivka.

9. hovoríme o absolútnej nerovnosti. . do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Neprihliada však na skutočnosť. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Čím viac sa blíži k 0.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia...2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti.2. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. ak sa blíži k 1. tým je diferenciácia väčšia. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby.. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Hovorí o tom. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. 9. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Môže nastať situácia.. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. 2. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Používanie indexu preto spôsobuje. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. Cieľom 117 . že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov.. Je odvodený z Lorenzovej krivky.

Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. parafiskálne systémy. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Tá poukazuje na skutočnosť. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. potom začínajú klesať. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. kde leží tento „bod zlomu“. právo na štrajk. miezd. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. hlavne starobné a invalidné dôchodky. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Otázkou však ostáva. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). nemocenským. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. daní. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. ziskov. kde odvody majú charakter daní. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. ale len do určitého bodu. zákonné podmienky pracovných zmlúv. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. pričom štát zákonmi upravuje. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. zákonnej dĺžky pracovnej doby. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. nárok na dovolenku. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. postup zamestnanca v prípade choroby. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. minimálnu mzdu a iné. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. alebo dávky. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky.

Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. elektrická energia. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. V odvetviach. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť.2. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Klesá objem investícií do odvetví. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. poľnohospodárske produkty). pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. sa stávajú atraktívnejšími. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Veľká nerovnosť. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. 119 . aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. plyn. ako aj veľká rovnosť. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. lieky. dochádza k substitúcií ponuky. 9. Lacnejší tovar nahrádza drahší. kde sa vyrábajú tovary. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. cestové. ktorých produkcia nemá regulované ceny.

V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. mobility na trhu práce a pod. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému.: Hospodářská politika. Môže mať za následok napr. T. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. zníženie agregátneho dopytu. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. 1. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.: Hospodářská politika. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). s.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. 370) 120 . s. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.3. T.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. 2. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.

Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Aktivita 1. 121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. ale tiež spoločnosť ako celok. kresťansko-demokratické a liberálne. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. 122 .1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. republikánske. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. 10.1. Vychádza z názoru. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. 10. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. tak na pracovnoprávnu ochranu. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia.Hospodárska politika 10. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. ale tiež spoločnosť ako celok. kolektívne vyjednávanie a pod. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou.

aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. politiku zamestnanosti. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. a pod. politike bývania. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. bytovú politiku. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky.1. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Vytvára podmienky nato. zdravotnú politiku. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov.Hospodárska politika 10. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. podpory v nezamestnanosti). 10. zdravotnej politike. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. ktoré sa snaží koordinovať.j. vrátane motivácie pracovníkov. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. medzi ktorými sú silné väzby. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. vzdelávacej politike. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. dôchodkovej politiky. najmä na hospodársku politiku. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. 123 . Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. aby bola sociálna politika účinná. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti.1. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. úrokových sadzieb a kurzov. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. Znamená to. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. t.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky.

Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. resp. stimulačná. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. vytvárania záchranných sociálnych sietí.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Skladá sa z čiastkových princípov. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr.1. choroba). že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. že každý by mal dostať toľko. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Jej podstatou je zmiernenie. prerozdeľovacia. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť.Hospodárska politika 10. súdržnosti a zodpovednosti. subsidiarita. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ktoré vznikajú ako 124 .1. participácia a zásluhovosť. ako sú princíp výkonový. nezamestnanosť). čo v sociálnej politike znamená. podpornosť. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. Snahou je predchádzať určitým škodám. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. preventívna a homogenizačná. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. sociálna solidarita. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. že stimuluje k požadovanému vývoju. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. ktorými sú sociálna spravodlivosť. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Subsidiarita znamená. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Spravodlivosť má právny rozmer. Zásluhovosť znamená. Jej východiskom je.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Tým. rovnakých príležitostí a potrebnosti. garanciou základných sociálnych istôt. 10. staroba. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). o koľko sa zaslúžil. rovnosti. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení.

k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. nemocenských dávok. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. 125 . Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. štipendium a podpora vzdelania. Štát sleduje. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. zdanenie príjmov a majetku.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. dôchodkového systému.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. výkon práva na vzdelanie. životného minima a pod. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. prídavky na deti. 10. materská a rodičovská dovolenka. materský príspevok. a iné. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. čo je hranica chudoby. sociálna podpora. dopravu. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. podpory v nezamestnanosti. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. aká v pásme sociálneho životného minima. rodičovský príspevok. minimálnej mzdy. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. výkon práva na lekársku starostlivosť. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. príspevkov na bývanie. hraníc chudoby. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov.1. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. čo znamená hranicu biedy.

že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. ktoré sú návratné. a to hlavne z toho dôvodu. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv.. sociálneho poistenia. poradenstvo (napr. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. handicapovaných. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. zamestnanecké zväzy. orgány tripartity. − účelové pôžičky. občianske iniciatívy. resp. kam patrí starostlivosť o starých. rodiny. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. zamestnávateľov. dobročinné organizácie. − úľavy a výhody. napr. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. politiky v danom čase. služby v oblasti zdravia. sociálne narušených občanov. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. študentom. − vecných dávok. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. peňažné dávky sociálnej pomoci. pre nezamestnaných). určené na vopred vymedzené použitie napr. Jedno z prepojení je v tom. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. dôchodcom.. vojakom. cirkvi. ktoré sa používajú najmä v prípade. 10. mladým. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. bývania. zahŕňajúce všetkých občanov. charitatívne inštitúcie. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. kedy nie je isté. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. − sociálnych služieb. občania. zamestnávatelia. 126 . výhodnejšie podmienky ich poskytovania. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. vzdelávania. odborové zväzy a orgány. barle) a ochranných pracovných pomôcok. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). pôžičky na vzdelávanie. dávky v nezamestnanosti a iné. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. peňažná pomoc rodinám s deťmi. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. ktorým nie sú určené. čiže existuje nezamestnanosť. obce.

ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch.Hospodárska politika 10. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. starších občanov. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách.2. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. ktoré dohodujú podmienky. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. ale tiež vplyvy mimoekonomické. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. ktoré niekedy vedú k tomu. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti.2. 127 . Ekonómovia. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ponukou práce a cenou práce.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. ale nielen oni. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. 10. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce.

ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. a ktoré. programy zamerané na mladých nezamestnaných. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. starostlivosti o člena domácnosti. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. právo na štrajk a iné. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. podpora vytvárania nových pracovných miest. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. nárok na dovolenku. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. subvencovaná zamestnanosť. ako aj územnej mobility pracovnej sily.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. 128 . K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. postup zamestnancov v prípade choroby. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. ich orgánov a funkcionárov.Hospodárska politika 10.2. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. dĺžka pracovného času. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. práv a povinností odborových organizácií. na druhej strane. tehotenstva. podpora prevádzky pracovných miest. podpora nezamestnaných. podpora na udržanie pracovných miest. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva.

Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. 129 . nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. Y predstavuje reálny produkt.( Y − Y*) . Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. je schopná pracovať a hľadá si prácu. že nezahŕňa osoby.2. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.2. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. ktorá je bez platenej práce.100 . L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv.Hospodárska politika 10.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Okunovho zákona. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. napríklad v tom. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. tento koeficient závisí od technologických. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. 10. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti.

2. ktoré spôsobujú psychické traumy.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Z uvedeného vzťahu vyplýva. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. znižovanie daní. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. že sú nezamestnaní. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. ktorá znamená. nižšia tvorba produktu. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. ako aj zo sociálneho hľadiska. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác.j. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. tým je nezamestnanosť vyššia. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu.2. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. 130 . Aktivity 1. kriminalitu a ďalšie problémy. 3. 10. Takýmito opatreniami môžu byť napr.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Ďalšou možnosťou. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. t. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. nižšie úspory obyvateľstva. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. dotované rekvalifikačné programy. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. hlavne spojená s výrobou. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. 11. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím.1. Je to také využívanie fondov prírody. 11. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ich následky a činitele. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia.Hospodárska politika 11. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. vrátane človeka. zmeny. klimatické a meteorologické zmeny). vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. 132 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. Jej súčasťou je ekológia človeka. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. produkuje vedľajšie efekty. slnečné žiarenie. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. Každá ekonomická činnosť. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

s. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. vč predstavuje voľný čas. ktoré v nej prebiehajú. T. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. blízkym – je to produkcia. Rast voľného času je faktor. rodine. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW).: Hospodářská politika. nakoľko 136 . ktorá neprechádza trhom. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. np predstavuje netrhovú produkciu. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. pš predstavuje produktivitu škodlivín. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. Ukazovateľ. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. 11.

K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. ktoré sa prejavia v cene výrobku. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. avšak tým. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. 137 . nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Tieto náklady súvisia s inováciami. Metodika tzv. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Aktivita 1. 11. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. čo znamená. znížia sa škody zo znečistenia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. vedeckotechnickým rozvojom. ktorá je ekonomicky efektívna.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

139 . Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. miera a štruktúra nezamestnanosti. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. HDP. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase.Hospodárska politika 12. zavádzanie technického pokroku. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. rast efektívnosti základných prostriedkov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. rast vložených investičných statkov. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. miera inflácie.1. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. rast vloženého kapitálu. 12. pri využití možných zdrojov. podiel HDP na jednotku živej práce. rast počtu pracovných síl. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. vonkajšia ekonomická rovnováha. napr. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. 12. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. vyrovnanosť platobnej bilancie. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región.

v tom smere. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). (G = 3%). ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. Táto metóda prešla určitým vývojom. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Z toho vyplýva. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. V 60.Hospodárska politika 12. infláciu a nezamestnanosť. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. ktoré by mali byť dosiahnuté.1. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. Ide o štvoruholník. v ktorom sú vyznačené hodnoty. (P = 2%). (U = 5. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Kaldor.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. − priemerná ročná miera inflácie. v určitých vzájomných vzťahoch. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Jeho autorom je britský ekonóm N. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. Jeho úpravou. ale tieto návrhy sa neujali. Ozývajú sa námietky napr. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky.5%). (B = 0%).

Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií.1. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. miera nezamestnanosti. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. nízka miera nezamestnanosti. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Z takto definovaného indexu vyplýva. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. 12. Napriek tomu. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Tak. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ktorú im spoločnosť prisudzuje. skonštruovaný A. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Fairyho. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. ako sme už spomenuli. ako je tempo rastu HDP. 141 . miera inflácie.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí.

že s rastom hodnoty daného indexu. 142 . výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. V súlade s týmto záverom bude platiť.ut . ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. Tobina a J. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. Taylora. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Nemožno pochybovať o tom. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. tzn. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. Aj v tomto prípade platí. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. V tomto prípade je celkom ľahostajné. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia.g t .Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. alebo bude nižšia.

Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. AA(Aa). ekonomického rastu a jeho perspektívy. Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. A(A) a BBB(Baa). stav a flexibilita platobnej bilancie. Táto závisí od ekonomického bohatstva. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. vývoja konkurencieschopnosti.1. až po jednotlivé podniky a obce. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. Hodnotenie bonity subjektu.Hospodárska politika 12. pozostáva z dvoch základných komponentov. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Metodológia. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. riadenie ekonomiky. dlžník. ekonomickej štruktúry. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. že emitent. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. V prípade krajín. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. Politické riziká vyplývajú z politického systému.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. 143 . Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. resp. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Je to široko využívaná investičná informácia. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Investor používa hodnotenie ako nástroj. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. pričom má tendenciu postupne klesať. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému.

12. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. A1. Znamienka + a – .1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. Tab. C. A2.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba).prípad neplnenia záväzkov . Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C .12. CC(Ca) a C (c). pri Moody’s číslice 1. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.P2. verejne publikovaný slovný komentár. CCC(Caa). D (NP pri Moody’s).D Zdroj: NBS 144 . resp. A3( P1.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.1). B(B).

ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. Čím ma krajina vyšší rating. − negatívny.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ktorý môže byť: − pozitívny. agentúra uvažuje o znížení stupňa. 145 . Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. − stabilný. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň.

že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. 13.13. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.Hospodárska politika 13. že ich bolo viac. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. budeme brať za významný práve tento rok. 146 .1. Charakterizovať jednotlivé etapy. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. ktorá ešte stále nie je dokončená. Samozrejme. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja.

rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. zahr. Oficiálne plná depresia. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. zriadenia Šoková terapia. Zníženie reálnych miezd. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. vznik oficiálne zamestnanosť. rastu Silný ekonom. transformačná a potlačovaná inflácia. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. obmedzenie. vykázanej nezamestnanosti. nerovnováhy. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Obchodu. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. rast zadlženia spomalenie ratu. nízka efektívnosť. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. Etapa oživenia 3. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ku výraznej nerovnováž. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. Obnovenie ekonom. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. . dotvorenie inštitucionál. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky.Ponukové obmedzenie. Etapa nerovnovážneho rastu 4. skrytá inflácie. pri zachovaní soc. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. trh dodávateľa 2. privatizácia a reštriktívna politika. liberalizácia cien.

2 I. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. ako aj v štruktúre.1. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. pričom však hrozilo. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. chronickými prejavmi nerovnováh. 13.1. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. V 70. s. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. Koncom 80. teda stavom. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. 148 . Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. 13. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Existovali obavy pred transformačnou pascou. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva.Hospodárska politika Obr. potom v nej bola aj inflácia. a 60. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. A. resp. a to tak v ich globálnej relácii. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. a 80. štrukturálnymi defektmi. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. 53) 13. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. potlačovanou infláciou.

bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva.3 II. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. štruktúrnych defektov a pod. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. čiže otvoreným rastom cien.1. 13. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. stabilizácia ekonomiky.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. vyvolal mnoho diskusií na tému. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu.1. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. ale zároveň podcenený. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. Neúspechom. 149 . problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Výrazný pokles produkcie. že sa ČSFR k 1. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. Kumulovaný pokles do roku 1993. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. aj keď v istej miere nevyhnutným. kedy končila transformačná depresia bol 25%. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy.1. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie.

že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Nadmerný podiel výroby polotovarov. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. Problémom sa však stalo. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. čo vyvolalo silný rast dovozu. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Pre celú túto etapu je typické. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. aj keď miernejším tempom. Vznik nového štátu k 1. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. 2. skôr reštriktívnu fiškálnu. že existovala snaha o obozretnú. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Neexistovala 150 . reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. pokles tvorby HDP. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. a 3. Reformný proces sa však spomalil. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ.1. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien.

To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované.1. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. 151 . etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. 13. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. preto šlo o rast „na dlh“. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch.4 III. V ekonomike sa viac investovalo. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. Preferoval sa silný ekonomický rast. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. ani proexportného účinku týchto investícií. ale len v tom prípade. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. rozvojových impulzov a pod. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. ako aj k silnému nárastu investícií. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy.

Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. pričom nebol dôvod predpokladať.1. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. od októbra 1998 do januára 1999. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. Po nástupe novej vlády. plynu. spôsobila. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie.5 IV. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. resp. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. tepla. 13. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. ako aj takmer 152 . V roku 1999 sa inflácia zvýšila. ktorý stratilo v roku 1998. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. dopravy. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. ktorá sa nevedela zjednotiť. Ceny elektrickej energie. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. kým dopad na ceny bol podstatne menší. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Rôznorodosť koalície.

pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. úpravy nepriamych daní. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie.6 V. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe.1. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. 13. že prijaté opatrenia boli úspešné. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. na rozdiel od roku 2002. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk.

Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Vstup Slovenska do EÚ. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. v súdnictve a v školstve. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku.Hospodárska politika daní. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. v zdravotníctve. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. znižujúcej sa miery inflácie. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Ďalším domácim faktorom. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. hoci mala klesajúcu tendenciu. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. ako aj zahraničný dopyt. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. 1. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci.

problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Cenová úroveň. boli ceny potravín. vysoká investičná aktivita. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. koncepčne inak zameraná. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . V roku 2005 sa ukázalo. V júni 2006 sa konali voľby. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. školstve a doprave. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. obchod a priemysel. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. verejná správa. prenájom a obchodné činnosti. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. sociálne a osobné služby. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. stavebníctvo. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. zdravotníctve. Ekonomický rast bol vyvážený. poštách a telekomunikáciách. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe.Hospodárska politika bilancia služieb. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Rok 2006 bol rokom. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. ostatné spoločenské. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Jediným sektorom. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Dynamický rast hospodárstva. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. meraná indexom spotrebiteľský cien. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa.

4 1. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Aktivita 1. Pre roky 1998. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Dá sa povedať. trhových služieb). Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. 156 . Údaje sledovať v súvislosti s textom. že rok 2006. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. ceny pohonných hmôt. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. etapu. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Povinné zadanie č. 2. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Súčasnú vládu. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Ako už bolo spomenuté.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

. a kol. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. B. R. M. Bratislava iris 2002. V. [21] MANKIW. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. a kol. Sociální politika v ekonomické praxi. V.: Makroekonómia.55-5 [19] LIŠKA .: Politológia pre ekonómov. S. Fiskální politika. FELDERER. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. S. Fischer.. TOMŠÍK. J. Ostrava : Sokrates s..: Základy makroekonómie. Žilina : poradca podnikateľa. Praha : Oeconomica VŠE.r. Ekonomická fakulta. Bratislava : Iura Edition. Praha : Grada Publishing. J.V. I. J. a kol. 2003. J. 2004.: Makroekonomie. V. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. 2000.: Makroekonómia. Bratislava 1998. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. B.: Makroekonomie. 2005. TnU AD. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. 2005.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK.: Zásady ekonomie. Bratislava : Kartprint. R. Praha : Management Press. 1995. M. Košice : Technická univerzita v Košiciach. 2007. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK..: Sociální politika.. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. KOGANOVÁ. HOMBURG.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. a kol.: Hospodářská politika. Beck. HABÁNIK. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. 2005. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS.: Makroekonomie. M. SOFA. Praha : Victoria Publishing. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. 2005. M. ISBN 80-7261-094-5. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. 1994. N.: Dane podnikateľských subjektov. 1998. ISBN 80-88715.. středně pokročilý kurz. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Praha : C.: Štátny rozpočet. 2005. H. Bratislava : Iura Edition. M. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Bratislava: Elita 1995. Diplomová práca.o.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. Praha : Professional Publishing. 2003. K. 2004. a kol. 2003. 2004.. – FARKAŠOVSKÁ. Praha: SPN. J. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. K. G. – KOTLÁN. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. KUBÁTOVÁ. 2006. J. Praha : ASPI. D.. Trenčín.: Dejiny ekonomických teórií. ISBN 80-7169891-1 158 . J. Makroekonomika a nová makroekonomika. HABÁNIK.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. A.V.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.: Makroekonomie.

Bratislava : Elita. Brno : Masarykova univerzita. 2007. 159 . ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. 1997.: Hospodářská politika. Beck. E. 2002. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu.: Ekonómia. 1999. BEBLAVÝ. 2000. D. M. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 1997.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. Bratislava: Sprint vfra. H.. 2001. 2003. T. I. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Z. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. makroekonómia. M.: Hospodářská politika. J. M. P. Bratislava : SPRINT. Praha : C. s. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. H. – ŽÁK.: Ekonomie veřejného sektoru. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. V. Bratislava : ÚS a SE SAV. A. E.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. 2000. A. M.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. P. 2005. E. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. V. 1996. a kol. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. – NORDHAUS. I. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. A. A. W. 2004. Praha : Grada Publishing. A.: Protimonopolná politika. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. Praha : Portál. P.: Trh práce. Vědecká monografie. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN.: Hospodářská politika. sociální politika. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.r. 2003. a kol.: Sociálna politika. Praha : GRADA PUBLISHING. 2005. Praha : Management Press.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. – ŽÁK. MAREŠ. Praha : Grada Publishing. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. M. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ.. 2006. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. Beck. Praha : C.: Sociálne zabezpečenie. M. T. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Bratislava : Sprint vfra. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001. Frýdek-Místek : 2002. 2006.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 2004. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. nezaměstnanost. Z. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999..o.: Peněžní ekonomie a bankovnictví.: Makroekonomie v kostce. F. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. 2002. Bratislava : Iura Edition.Hospodárska politika [22] MARCINČIN.: Centrální bankovnictví. 2001. Praha : Management Press. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. Bratslava : Ekonóm.

[44] URAMOVÁ. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. K. Bratislava : SPRINT. Ekonomická fakulta. 2005.. Diplomová práca. V. P.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. 2007.: Hospodářská politika.: Environmentálna ekonómia. 2002.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. 2001. 2002.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2005. L. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. M. M. 2006. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. a kol. a kol. Košice : Technická univerzita v Košiciach.o. ISBN 80-89143-36-9 160 . ISBN 80-8083-057-6. [48] VINCÚR. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. Bratislava : Ekonóm. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Hospodárska politika. a kol. 2005. J. Bratislava: SPRINT.: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2004. Bratislava : SPRINT.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. a kol. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Ekonomická fakulta. 2003. Bratislava : Mekury spol.: Tvorba a ochrana životného prostredia. s r. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. P. E. 1994. Praha : Victoria Publishing. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful