HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

...........8 1......... 3.................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA...................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ........ 27 Zrod hospodárskej politiky........................ hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi ..............1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ..................... 1.................. 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ............... 25 1..............................3.......................................1 3... 10 Nositelia hospodárskej politiky ..............................2 Koncepcie hospodárskej politiky ..... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ........................................ 39 Ekonomický cyklus ....2 3.........................................................................6 Nástroje hospodárskej politiky ....................2....6.3 2..................................................................................................... 35 Intervencionistická hospodárska politika ...........................2 1................................... 2...............................1.................................................................................. 21 1.... 13 Ciele hospodárskej politiky .........4 2................1 1............................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky .. 35 2.... 39 Stabilita a rovnováha .......................... 24 Informácie pre hospodársku politiku......1 2..........................................1 2........................................................ 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ..... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .................................................... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika......Hospodárska politika Obsah 1...................................... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky..........2.....2 2........................ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...............2 1..................................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ....................................................4 1..........................................3 1.........................6.................................................6.....................1 1........... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ................................................................................ 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ...............5 1....... 42 3...............................................2......................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................... 22 Hranice hospodárskej politiky .......................................1..............7 1.......................................................2 1......... 17 1..................... 19 Typy hospodárskej politiky .1...............1 2...................1.... 14 Racionalita cieľov..............................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................... 34 2................... 14 Všeobecné a tradičné ciele ................. 32 Liberálna hospodárska politika....2 3........1............3............1 ............................................................................5 2........1 1..............................................9......................

........... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ...................................3.................... 58 Efekt vytesnenia ................3 MENOVÁ POLITIKA .4 4......................................................................................3...1 4... 48 Nástroje fiškálnej politiky ...............................................................4.......3 3.............3......3............ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ..................... 57 Problémy načasovania .... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky..............................................................1 5..........1 4........ 59 4....................................................................................................4....... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky............... 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách............2 4............ 61 Priame nástroje menovej politiky..................................... 4..................................................................................................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ...........................................................2......4 3......1 4............ 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..............7............................ 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu..............................................................1 5....3 Ciele stabilizačnej politiky ...................1 3...........................................................7 Typy fiškálnej politiky ............... 49 Zmeny daní.................. 63 5................ 68 Nástroje menovej politiky..........................6 4.........4 Typy menovej politiky .....................................1 4.....................................................................................2 4........Hospodárska politika 3.....1 5...........................3 4..........................................................................................3.....2 5....... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku..........................................................3..........................4 4...1 4..................................................3................................5 4........5. 56 4............................3 5...3................................................. 53 Rozpočtový schodok .......... 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii .........................................................................................2 4...................................2 3................................7............................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika............. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá .......................................................................2 4.......... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ......................................................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA.... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ....3 4................................................. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.............. 69 ..................... 48 Vládne výdavky... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.........2 5....................................2 4.3........................ 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............3..................... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike................................ 47 Ciele fiškálnej politiky .....................7.............7............................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.................................. 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ....................................................... 54 Daňová reforma...7.....4 4......................... 5..............................4 4...5 5...............................3.......5.....................

.5 7............................................................................. 98 Druhy štruktúrnej politiky...............................6.......................3.... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky .........................6 6.2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku...................... 81 6..........................................................1 7...............5 Platobná bilancia ........................ 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku..... 96 Tradičná štruktúrna politika ...5.....1........................2 7.............................4.......1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ...1 7. 95 Ciele štruktúrnej politiky.....................1 6...... 84 Devízový kurz .........................................................................4 6....................................1..6 7.........................3 6....................................................................................2 5.. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .........1 6........4 7.............. 101 ........................... 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ............................. 72 Dilema centrálnej banky..2.......2 7.................2 7..............3... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ................. 99 7...............6.....................7 Prístupy k štruktúrnej politike .........................2..................................... 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky............................................ 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky................ 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky...................................................... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ...............................1....5.... 91 Štruktúra ekonomiky ................................. 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky .......1 5...........................1 6......... 93 7... 95 Nástroje štruktúrnej politiky............................................................. 87 Teoréma lokomotívy .... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ............... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy ....................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ............4...........................3 7................................. 85 Vyrovnávacie procesy .............................................................................................................................................. 88 Princíp importovanej inflácie .............1 7.......................................................................4...........2 6.................................................................... 7.............3 5..........................5................................................................ 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ................1 6.......................................3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .........................................................2 6............. 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky............... 91 Štruktúrne zmeny....................2 7.............................................................5 5....................... 89 6......................................................1 6................... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .................2 7..............................4............................................................................................... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .3 7....................Hospodárska politika 5..................3............................ 92 Konkurencieschopnosť.. 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ........................4............... 6..................................1 6...................1...........................

................2....................2........................................................................................ 125 10........................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky.1 8........ 123 10....................1 8...........2 Vymedzenie politiky zamestnanosti............3 8............................................... 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie............................1 Východiská existencie politiky zamestnanosti................................................2.....................3 8..................3 9.........................5 Funkcie sociálnej politiky........ 129 ....6.Hospodárska politika 8....... 128 10...... 114 Meranie nerovnosti ............................2................................................... 117 9..2.................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov ...........................5.....1 Sociálna politika ........... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ..................................................... 9......................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE.............................6 8.......................1 8....................................................................... 122 10..... 112 8.......................... 122 10...........................1 9.................................................................................................... 8.1............. 105 Relevantný trh ................. 106 Formy obmedzovania konkurencie ...........................6........... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ...... 127 10....................................2 8........................ 109 Štátny zásah alebo regulácia. 116 Giniho koeficient ..................................................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ................................. 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže.............. 123 10.................................................................................6...................................................1.. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA...........1.......................................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ..................5................................................................3 8.... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže .....2 8............................................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ............2 8.......4 8...................2 Politika zamestnanosti ...................... 126 10. 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .5.........4 Princípy sociálnej politiky...........................................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ......................................................... 110 Stupeň koncentrácie.....2 Vymedzenie sociálnej politiky ................................1............. 107 Zneužitie ekonomickej sily.................2.1 9........3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ...........................................................................................4 8..... 124 10........ 127 10........................................7 9..............................2 Ukazovatele štruktúry odvetvia .... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ....2 9...................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky.....................1.............................................................................. 115 Lorenzová krivka...........................5.............. 119 10..... 112 Larnerov index..........1................ 124 10.................................................... 122 10.................

.......................Hospodárska politika 10............................... 133 11........... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ..............................4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ............ 135 11.......... 133 11........2 I...................... 132 11..................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky....................... 151 13........................2 Vymedzenie environmentálnej politiky ............ etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995).... 143 13................. 148 13........... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .1..3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ............................1...........1................................................................... 148 13................... 146 13..... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.........1........1 Východiskový stav (do roku 1989) ......4 III...................................................................................................................................1......... 139 12..1...............1...................1............6 V................................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ..................................... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA . 149 13.................................2 Magický n-uholník ............................. ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA........2.... 129 10....... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)........................ 146 13...1 Tempo ekonomického rastu .........................................................................................4 Rating ........................... 132 11.......................1...... 130 11.........3 II..............3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .......... 152 13........................................................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)...... 158 ............................ 139 12..............1 Východiská environmentálnej politiky... 137 12................................................................... 141 12.1.....................................5 IV......6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ........... 132 11.........................................................................................1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska....1...................................2....................1 Životné prostredie a ekológia ........................ etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .1......................................... 139 12.............1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.................................... 140 12..

HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Ekonomická fakulta.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Daniela Bartková. Němcovej 32. PhD. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN .

Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. napríklad kultúrou. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. Predstavuje súhrn cieľov. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. 1. nástrojov. to znamená na konečné použitie. t. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. P.j.Hospodárska politika 1. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. Je pochopiteľné. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. 10 . že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. históriou vývoja. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. náboženstvom a pod. ktoré súvisia tak s tvorbou. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. spoločnosti a štátu. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.

Je preto vedou prierezovou. sociálnu a medzinárodnú situáciu. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. investičnú a ďalšie. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. spôsoboch. dôchodkovú. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. postupoch a inštitúciách. regionálnu. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. napr. subjekty. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. obchodnú. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. politické a aj právne. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. vonkajšiu obchodnú.: fiškálnu. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. nástroje a ciele pôsobenia. štruktúrnu. kritériá. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. V rámci politiky. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. sociálnu. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. menovú. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. jeho organizácia a chod. stabilizačnú.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. priemyselnú. ciele a nástroje. poľnohospodársku. sa 11 . Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky.

pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. 13) Na Obr. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. princípy. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. s. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii.: Hospodářská politika. 12 . ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. 1. 1. A. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. M. ktoré obsahujú ekonomické. – 3. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. Prostriedkom politiky je politická moc. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. opatrenia a koncepcie..

ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). odbory. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry. vláda. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. funkciami a cieľmi. politické strany. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. ako nositeľ hospodárskej politiky.). ale aj masmédia. podmienok podnikania. na jej realizácii a kontrole. úrokových sadieb. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. výskumné. vedecké inštitúcie. Štát. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Patria sem veľké podniky. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. vykonávať ich a aj ich presadzovať. ale majú priamy alebo 13 . Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. resp. centrálna banka a ďalši inštitúcie. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. inštitúcie protivážnych síl. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. súdne inštitúcie.Hospodárska politika 1. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. daňová sústava a pod. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. menových agregátov. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky.

Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. ktoré považujú za dôležité. hlavne hospodárske zväzy. ktoré majú byť naplnené. 1. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. 1. udržanie demokracie. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. istotu. ktorí majú rozličné ciele. politických strán. Sloboda sa chápe ako stav. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. resp. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Nesmie obmedzovať slobodu iných. nadnárodné organizácie. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. Kategória ekonomickej slobody znamená. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. blahobyt a bezpečnosť. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. pokrok.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky.3. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. je nevyhnutné. Cieľ je normou určitého chceného stavu.

Hospodárska politika najčastejšie chápe. 1.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. distribučnej spravodlivosti. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. s. M. Optimálny alebo primeraný rast 15 . alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. A. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. a spája sa s ním. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Lorenzovej krivky. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. len o zameraní trendu. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. tradičné ciele. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele.: Hospodářská politika. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. ktorú charakterizuje Obr. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. – ŽÁK. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. 1. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. ale hlavne v ústavách. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. 92) Hospodársky rast. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov.2. „zrýchlenie rastu“. problematika rozdeľovania dôchodkov. zloženia vlády. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast.

155) Obr.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. Nízka miera nezamestnanosti. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. s. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. 16 . získavajú na svojej dôležitosti. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. ktoré týmito vrcholmi sú. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. T. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. rovnováhu cien a stability meny. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti.: Hospodářská politika. 1. resp. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. 1. tak vnútornej ako aj vonkajšej. ktoré v súčasnosti.

dopĺňajú sa. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. (napr. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. expanzívne. vzťah komplementarity. regulačné. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. napr. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. resp. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. Phillipsová krivka).2 Racionalita cieľov.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. − spôsobu aplikácie. 17 . cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. vzťah konfliktnosti. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. meniť a kontrolovať. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. reštriktívne. navzájom sa posilňujú. protekcionistické. konkrétne danom období. bežné. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. ktoré medzi cieľmi existujú. systémové. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. • • 1. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu.Hospodárska politika 1. vzťah identity. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické.3. nepriame. vzťah neutrality. napr. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. liberálne.

rozmeru použitia zvolených nástrojov. lokálne. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. krátkodobé. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. Nástroje. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. odvetvové. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. sankčné. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. 18 . výmeny alebo spotreby. atď. ďalej z cieľového stavu. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. ktorý sa má dosiahnuť. požiadaviek. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. priame a nepriame. dovozná prirážka. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). ktoré nastali v hospodárstve. zmena colnej tarify). rozdeľovania.j. nástroje a ciele. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. priestorovej. všeobecné a špecifické. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. sektorové. základné a odvodené. a nakoniec aj organizačných. ale aj od postojov ekonomických subjektov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. rezortné. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. menia len veličiny. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné.Hospodárska politika − časovej. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. medzinárodné. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. od predpokladanej reakcie. t. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. obmedzujúce. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. zabraňujúce. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. Každá čiastková politika má vlastné subjekty.

Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou.Hospodárska politika 1. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. 19 . systémovo podporujúce opatrenia. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. časové obdobie. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. Za základné formy sú považované pravica. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. stred a ľavica. 1. Vzťah nástroj. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. systémovo zodpovedajúce opatrenia. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. resp.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Ak tomu tak nie je. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov.

ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. normy konania. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná.Hospodárska politika 1. deľby moci na zákonodarnú. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti.6. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 .: politiku ochrany hospodárskej súťaže. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. 1.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. napodobňovanie či vytváranie precedensov. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy.6. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. menovú (monetárnu). V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. sociálnu politiku. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. Hospodársky systém. akokoľvek spontánne vzniknutý. administratíva. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. Problémom je. zvykové správanie sa. štruktúrnu politiku. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. ako sú vžité konvencie.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. výkonnú a súdnu. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. právo.

Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. ďalej prešetrenie. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. sústavných rozpočtových deficitov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. obmedzenie v rozhodovaní napr. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. regulácia cien miezd. 1.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. pri drogách a pod. že sa obhajuje existencia tzv. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. ale sú to stanovenia zásad. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie.). že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. ktorým by sa sama nepohybovala. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi.6. a navyše. 21 . − obmedzovať dvojité zdanenie. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. prípadne strednom časovom horizonte.

existencia byrokracie. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. priame a tajné voľby. konkurencieschopnosť krajiny. Byrokracia je systém. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. Napríklad krajiny. Byrokracia. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. čím automaticky koordinuje ich činnosť. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Znamená to. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. chrániť spotrebiteľov na trhu. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. ktoré z členstva vyplývajú. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. pri nedostatočnej kontrole. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. 1. Slobodné. Každá krajina. sa podieľa na realizácii rozhodovania. zúčastnené 22 . ako zvláštna skupina. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. demokracia a politický pluralizmus. ale aj cenovú hladinu a iné. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. Veľké záujmové skupiny. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. je jej umožnená. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín.

Nevyužitie politického kapitálu.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. majú veľkú dôveru ľudí. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov.j. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. skutočnosť. nedostatok informácií pre rozhodovanie. 1. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Znamená to. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. V podstate ide o to. 23 . Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. ktoré sú k dispozícii a pod. dominancia praktickej hospodárskej politiky. že novozvolené vlády (najmä tie.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu.

Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Ide o zistenie toho. ako aj časových oneskorení. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. prognóza – plánovanie. fáze prognózy – plánovania. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ktoré by mali byť známe verejnosti.Hospodárska politika 1. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. 1. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. rozhodovanie. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. 24 .4. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. ale môže mať aj charakter administratívny. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. V druhej fáze. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. určitej normy. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. resp. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. Kontrolou. implementácia a kontrola. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr.

analýzou vonkajších vzťahov. (2007) s. poznávacie 3. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. a kol. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). analýzou spotreby.implementácia 5. ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. 1. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. 2. politické sociálne. prognóza – plánovanie 3. administratívne 4. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. P. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. 5.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. životného štýlu obyvateľstva. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. analýza 2. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy.. efektívnosti národohospodárskych procesov. hodnotového systému obyvateľstva). Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. resp. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. demografické. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. o ktoré má vláda záujem. hospodárske aj vedecko-technické). Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov).kontrola Časové oneskorenia 1. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). analýzou rovnováhy. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.9.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. rozhodnutia 4. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.. na znalostiach a intuícii odborníkov. 1.: Teória a prax hospodárskej politiky. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické.

Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 26 . Záver V tejto kapitole ste sa naučili. 3. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou. 2. Aktivity 1.

1. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. Až Veľká svetová hospodárska kríza. v 30. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . 2. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. dopyt ako taký. neúrode alebo vojnám. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. 2. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. Tým. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. storočia. považujeme ju za vedu pomerne mladú. Jedným z podstatných momentov. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. hospodárska politika je vednou disciplínou. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Mnohé argumenty boli skôr proti. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. že jediné. čo je potrebné pre trhový systém. formovala v podstate až po 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. rokoch 20.Hospodárska politika 2. Hospodárske krízy. udržiavať spravodlivosť. ako napr. Neznamená to však. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktoré by jej vznik neovplyvnili. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. svetovej vojne. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. Pre klasikov platilo.

že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. rokov 20. stanovovali minimálne mzdy. maximálny počet pracovných hodín atď. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. zavádzali niektoré formy plánovania. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. J. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. M. do ktorých predtým nezasahoval. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. 28 . krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. začiatkom 30. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. uvažovalo sa s tým. New Deal nebol ucelenou koncepciou. intervencionistická koncepcia New Deal. M. avšak ešte neucelená. 2. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. storočia vznikla v USA prvá. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. storočia. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Keynesa.1. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. ceny. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. − potvrdil sa poznatok. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. rozsah výroby.Hospodárska politika New Deal. regulovali konkurenciu. ktorá priniesla zmeny v tom. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie.

ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv.. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. atď. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Hospodársku politiku. jeho výšky a štruktúry. potvrdilo sa. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. daní. že teória. úspor. spotreby. štát blahobytu. rokoch minulého storočia. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. bankovej politiky štátu. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. politikou „Stop and go“ a v 60. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam.1. atď. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. rokoch bola realizovaná tzv. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. 2. investícií.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. Po 2. ekonomiku v stagnácii. akceptuje systémové opatrenia. Kanady a Veľkej Británie. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. V 50. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. efektívnej miere. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. rokoch prostredníctvom „New Economics“. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. neoklasická syntéza. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám).3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. 29 . Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy.. zamestnaneckých zákonov. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60.j.

2.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). o vývoji cien. 30 . K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. zástupcov výskumu. rokoch vo Francúzsku. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia.60. rokoch 20. najmä Švédsko. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. krajine. ktorý verejne vyhlási. storočia. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. ako aj na strane súkromného sektora. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. tzv.1. ktorá má zabezpečovať životný štandard. 2. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. že každý občan má právo na dôstojný život. Je to snaha o nájdenie tzv. . Holandsku a Japonsku. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. tretej cesty. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. Vychádza z toho. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. konkurencie. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab.1. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. rokov 20. vykonávacieho plánu. spotrebiteľov. teda právo na prácu. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50.

podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Friedman. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. ekonómiou strany ponuky. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. množstvo peňazí v ekonomike. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. Podľa tejto rovnice. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. teóriou racionálnych očakávaní. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. že najdokonalejší nástroj. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. Za predpokladu. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku.

1.Hospodárska politika produktu. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Tab. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. že ak poklesnú dane. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. Laffer. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. ktorá sa sformovala koncom 70.: Hospodářská politika. rokov 20. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. M. ako aj súkromných subjektov. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorý bol presvedčený o tom. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová.1 Porovnanie keynesiánstva. Buchananom. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. I. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. M. s. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. 20 2. Ekonomickým smerom. – Žák. 2. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky.

prístupu k progresívnym technológiám. Medzinárodná finančná spoločnosť. svetového obchodu. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. formulácie cieľov transformácie a 3. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Medzinárodná organizácia práce. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. a mnohé iné. Medzinárodný menový fond.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. trhu a svetových peňazí. 2. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. analýzy východiskového stavu ekonomík. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. 33 . Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Koordinácia svetovej. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Tab. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. 2. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky.

intervencionistický. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. harmonický. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. Intervencionistický postoj je ten. 2. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. 108 a 109 a Vincur 2. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. liberálny a 2.Hospodárska politika Tab. Liberálny – trhový postoj je ten. ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Trhový systém je chápaný ako stabilný. myšlienkové a ideologické korene.

Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. ako a pre koho vyrábať. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. individuálny výkon a slobodu. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. ktorá je podriadenou politikou. ako aj intervencionistických koncepcií. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. uspokojuje aj potreby iných. storočia.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. ktoré sa uplatňujú od 70. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Každý hospodársky subjekt tým. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. rokov 20. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. povzbudzuje podnikavosť. storočia. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. vytvárania konkurencie. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. vyrovnaný štátny rozpočet. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. Dominuje názor. čo má za dôsledok vznik 35 . Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. 2. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. Existencia monopolov. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. že sleduje vlastné záujmy. 2. vyrieši hlavné otázky čo.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. pružnosť. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími.2. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. že trh sám. rokov 20.2.

: Hospodářská politika. M.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. A. francúzsky model a pod. s. – ŽÁK.) Obr. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. Obr. 2. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 108) 36 .1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2.

Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.). monetarizme. ekonómii strany ponuky. 188) Aktivity 1.. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. fyziokratizme a klasickej ekonómii. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. keynesiánstve.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.: Hospodářská politika.. 2. T.2.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 37 .2. 2. s.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

3.Hospodárska politika 3. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Charakterizovať stabilizačnú politiku. ktorý je schopný účinne. Stabilita je vlastnosť. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. 3. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. 1. nerovnováhy v ekonomike. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. resp. 39 . V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. ktorá je charakteristická pre systém.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability.

šoky alebo poruchy náhodné. M. 40 . 3. s. napríklad podľa toho. 137) 3. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. K .Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L .1. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. Tak štruktúrne. A. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. ako aj cyklické výkyvy. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami.: Hospodářská politika. jednorazové alebo sústavné. či ide o impulzy. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. – ŽÁK. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. 3. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu.

Dĺžka politického cyklu. – ŽÁK. A. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. miera zamestnanosti. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. miera nezamestnanosti. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. spravidla trvá 4 roky. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. a pod. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. ceny výrobkov.2. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.). Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. − súčasné. na rozdiel od ekonomického.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. počty vydaných stavebných povolení a pod. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. M. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia.: Hospodářská politika. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory.) − oneskorené.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. 121) 41 . ako aj jej budúci vývoj. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. je vopred známa. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. 3. s.

V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. vysoká miera zamestnanosti. ktoré vláda používa. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. . Dôležité je zistiť. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele.Hospodárska politika Graf. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. eliminovať. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. V tomto smere je potrebné pripomenúť.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. aké poruchy v ekonomike existujú.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov.3. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády.3. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. ako nástroja hospodárskej politiky. ale aj celosvetová ekonomika. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. neustále menia. resp. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. 3. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. čo znamená tak pozitívne.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. 42 . cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. resp. 3. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. Mnoho nástrojov. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.

Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. 3. rast HDP. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej.3. že každý nástroj má svoj časový priestor. − menová politika. − dôchodková politika.Hospodárska politika 3. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . podpory spotreby znižovaním daní. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. AS. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. menovej. ktorá je formou protiinflačnej politiky. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. − vonkajšia hospodárska politika. ako považujú ekonomický systém za stabilný. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. 3. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho.3. úroková miera. M. AD. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu.3. napr. J.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. M. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka.

t. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. inflačná medzera. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. V prípade. M. 3. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. 44 . že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. A. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho.j. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. ako to zobrazuje Graf 3. – ŽÁK. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. Tab.4.1. 3. deflačná medzera.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami.: Hospodářská politika. vytvára sa tzv. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. s. vytvára sa tzv.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu.

Takýto posun je zachytený na grafe 3. 3. Snahou tejto koncepcie je to. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. 45 . fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady. nízkym deficitom ŠR. Východisková úroveň rozvoja.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. čo znamená. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita.5. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál.

V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. 46 . pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). zamestnanosti a nezamestnanosti. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. 3. 2. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Aktivity 1. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. ekonomickom raste.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. čo je predpokladom budúceho rastu. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru.

Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. 4. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. 47 . ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. Napriek tomu. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné.Hospodárska politika 4. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky.

Zabudované stabilizátory sú opatrenia. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. nezamestnanosť. rentabilita. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. čím napomáha menovej stabilite. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. 4. infláciu. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. − poistenie v nezamestnanosti. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov.Hospodárska politika 4. opatrenia.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. aby sa presadzovala efektívnosť. ktoré majú proticyklický charakter. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. znižovanie nákladov a hospodárnosť. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. vonkajšie ekonomické vzťahy). − dotácie bytovému hospodárstvu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. ide o cielené opatrenie. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane.

Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. V recesii.3. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. ktoré domácnosti neusporia. čím sa im znižuje disponibilný príjem. 4. ale trvá aj v ďalšom období. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. V konjunktúre. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. teda od množstva finančných prostriedkov. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). Multiplikačný účinok nie je jednorazový. čo zníži ich celkový dopyt. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. rastie aj úroveň zdanenia. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. dôchodky sú v nižších pásmach. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. ale len nominálne. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. keď príjmy klesajú. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. e= 1 1 − MPC 49 .

ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. Zníženie daní spôsobí. Ak vláda zvýši dane. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. V ekonomike tak vzrastie spotreba. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. 4. Výsledkom je. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Ak vláda zníži dane. zvyšuje tým množstvo peňazí.Hospodárska politika 4. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. 4. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.3. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. je vhodnejšie. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. ale aj na strane agregátnej ponuky. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Vzhľadom na to.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť.3. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Tento vplyv 50 . zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. ale aj úspory a investície.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená.3.

Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. P. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov.: Teória a prax hospodárskej politiky. Podľa toho. 4. a kol. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne.4. čisté dane. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. 4. hlavne pri zmenách daní. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke.1. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. 51 . NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. (2007) s. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. 4. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. 4. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.

2. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka.1 vpravo). Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. resp. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. aktivizuje voľné zdroje. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. ktoré sa použijú 52 . ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. Vzhľadom na to.1 vľavo). rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. 4.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1.2. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt.

napr. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. zrušenie dotácii. a to v jej raste. resp.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny. Ak uvažujeme s tým. 53 . Za touto oblasťou prestanú účinkovať. prípadne znížiť rozpočtový deficit. reštriktívnu fiškálnu politiku. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.4. realizuje fiškálnu reštrikciu.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. bezpečnosť a iné. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. 4. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. ale posunie sa do bodu E2. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. 4. obmedzenie výdavkov na obranu. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike.

dávok. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. ako aj na strane príjmov. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. resp. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Štátny rozpočet nevytára. V skutočnosti však cenová hladina neklesá.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. pomocou zákonných noriem. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.3. ciel a poplatkov. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. dochádza k dezinflácii.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. iba ho rozdeľuje – redistribuje. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. 54 . 4. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. nastáva pokles cenovej hladiny.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. resp. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. ani nespotrebúva národný dôchodok.

rastúci úrok z verejného dlhu a iné. prílišná expanzívna politika. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. ale z dlhodobého je záporný. prírodné katastrofy. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov.5. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. napr. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. na strane výdavkov. v dôsledku zníženia daní. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Táto definícia však nie je presná. celkový hospodársky pokles. Pasívny schodok vzniká na základe javov. ktoré na rozdiel od súkromných financií. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. 55 . Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. vládny populizmus a iné. pri peňažnom krytí potom k inflácii. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. 4. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Fiškálna expanzia realizovaná. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. za inak nezmenených podmienok. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. bez ohľadu na to. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. napr. musí nutne viesť. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný.

znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh.5. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. ktorá je často vládami realizovaná. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. dôjde k malému rastu reálneho produktu. Zvyšuje sa tak monetárna báza. 56 . Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. ako sú napr. ale je to málo častý prípad. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. 4. Vedie k mnohým problémom. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti.4. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou.Hospodárska politika 4. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. prípadne sa zvýši len nepatrne. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi.

kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. že nastala. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Existuje určité časové obdobie. 57 . inou sú možné politické nezhody v krajine. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. Vo všeobecnosti možno povedať. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. ktorý trvá medzi tým. 4.4 Daňová reforma 4.7. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. kedy si vláda uvedomí.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kedy si ekonómovia uvedomia.

že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. 4. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. Po určitom čase.7. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. dochádza k tomu. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export.7. že stúpne dopyt po domácej mene. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. 58 . znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. zvyčajne až po voľbách. 4. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky.7. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. aby prilákali hlasy voličov v období. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). čo spôsobí. Ak centrálna banka. resp. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.Hospodárska politika 4. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. keď sa blížia voľby. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. že expanzívna fiškálna politika.

pomôcť zvíťaziť vo voľbách. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Stanovte problém ekonomiky. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Problém vzniká vtedy. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. 3. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. Povinné zadanie č. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. Ak rastú vládne výdavky. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. Dostupné na internete. ktorý.Hospodárska politika 4. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Aktivity 1. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky.7. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. a tiež to. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. 59 . Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. ktorý chcete riešiť. 2. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. ak je zabezpečovaný importom.

5. ktoré sú jej nositeľmi. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. funkciami a cieľmi. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky.Hospodárska politika 5. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. vzťahov. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. nástrojov a inštitúcií. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. 60 . Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. ktoré je determinované jej postavením. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. ktorým je centrálna banka. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. Je spojená s pojmom peniaze. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika.

Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily).1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). stabilizácia finančných trhov. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. napr. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. hospodárskeho rastu. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. 5. platobná bilancia. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov.2. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. úrokových sadzieb a pod. rovnováha platobnej bilancie. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória.Hospodárska politika 5. dopyt a ponuka peňazí. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. podpora rastu zamestnanosti. resp. Zmena peňažnej 61 . menového kurzu. menový kurz. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. zamestnanosť a tempo rastu HDP.

Začiatkom 90. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. repo sadzieb). Výhodou cieľovania inflácie je. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. tiež podstatným dôvodom. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. ale neovplyvňuje ju priamo. Ide o stratégiu boja s infláciou. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Nevýhodou je predovšetkým to. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. že ho dosiahne. tych rokov 20. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. 62 . Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa.

Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. – ŽÁK. 47) 5. I. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. 5. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. M. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame.: Hospodářská politika. s. permanentné a občasné. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. ekonomické. podľa intenzity na operatívne. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. 63 .1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. bežné. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. napr. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. priame a nepriame. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr.

Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. či objem poskytovaných úverov. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. úverové limity. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Medzibankové odporúčania. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. úrokové limity. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov.3. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. výzvy a gentlemanské dohody. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil.Hospodárska politika 5. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Odporúčania 64 . Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. by táto sadzba mala klesať. Používajú sa výnimočne. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ako priamy nástroj menovej politiky. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky.

Jednotlivé banky si napriek tomu. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. 5. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. diskontné nástroje. znížia tak svoje úverové kapacity. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. REPO operácie a switch operácie. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Priame operácie na voľnom trhu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. pokles inflácie.3. 65 . znížia ponuku úverov. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. pokles zamestnanosti. prečo sú pomerne často využívané. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. čiže množstvo peňazí v obehu. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva.

Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. ktorá má problémy s likviditou. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. reeskontné úvery a lombardné úvery. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Členíme ich na bežné. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Lombardné úvery sú krátkodobé. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. 66 . limit objemu úveru. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit.Hospodárska politika Vzhľadom na to. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery.

rast zamestnanosti. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. základná úroková miera. pokles zamestnanosti. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. rast miery inflácie. čo 67 . nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. resp. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Domáca mena sa začne znehodnocovať. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. pokles miery inflácie. Lombardná sadzba je najvyššia. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. čím sa zníži ponuka úverov. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Priame kurzové intervencie znamenajú. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. čo je prvok nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. pokles zamestnanosti. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný.

Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Všeobecne sú na ústupe. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. 68 . Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. na ktoré sa vzťahujú. odporúčania a gentlemanské dohody. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. intervencie na devízovom trhu. 5. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. diskontné nástroje. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. odporúčania a gentlemanské dohody.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu.3. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Konverzie predstavujú promptný. výzvy. bez ich reálnej zmeny. resp.

Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko).4 Typy menovej politiky Menová politika.1. obdobne ako politika fiškálna. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele.Hospodárska politika 5. stabilita finančných trhov. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. podpora zamestnanosti. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.2.4. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. stabilita úrokových sadzieb. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. stabilita menového kurzu domácej meny. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. 5.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. 5. realizuje určitý typ menovej politiky. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov.

že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.3.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Centrálna banka 70 . Graf 5.

4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. Vzhľadom na to. Zároveň. prudko rastie cenová hladina.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. ak uvažujeme s tým. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. rastie zamestnanosť. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. rastie agregátny dopyt. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. znižuje úrokovú mieru. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. ktorá zvyšuje ponuku peňazí. a to v jej raste. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Ak je ekonomika prehriata. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. ale posunie sa do bodu E2. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Multiplikátory. klesá výmenný kurz peňazí. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. resp. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Zvyšuje sa export. 71 . kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny.

7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). 5.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . realizuje menovú reštrikciu.6.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5. resp. reštriktívnu menovú politiku.4.

len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. 5. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. nastáva pokles cenovej hladiny. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). dochádza k dezinflácii. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. 73 . resp. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.j. t. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.4.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny.

Vľavo je znázornená situácia. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. vládne výdavky 4.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5. s. – ŽÁK. M. dane Agregátne výdavky Obr. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. Dôležitý prvok.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. I. 5. regulácia peňažnej základne 2.: Hospodářská politika.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. Nasledujúci obrázok znázorňuje. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. transfery 5.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. 49) 74 . že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. 5.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky.

Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. ale iba na pohyb úrokovej miery. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. ale iba na pohyb úrokovej miery. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. vládnych investíciách a pod. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že môžu samostatne prijímať opatrenia. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Ide o dva extrémne prípady.5. 5.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Môžu byť obe expanzívne. Pasca likvidity nastáva. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. Sleduje základný cieľ. Z vyššie uvedeného vyplýva. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. na základe využívania peňažných vzťahov. Klasický prípad nastáva. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. 75 . Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Vzhľadom na to. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. menová politika nemá žiadny vplyv. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Vzhľadom na to. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. ako napríklad vývozné subvencie a prémie.: Hospodářská politika. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. 6. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. A. M. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. napr. resp. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. štátne úvery na vývoz. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. s. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. 79 . Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. – ŽÁK. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku).

kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery.Hospodárska politika 6. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. strojov a zariadení a pod. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. zdravotníctvo. poisťovníctvo. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. bankovníctvo. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. financie. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. výrobné (napr. hotely. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. poštové služby) a osobné (napr. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. opravy. 80 . ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). sociálne (napr.j. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. právne služby). nákup podnikov v zahraničí. reštaurácie). vojenské. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu.1. doprava a skladovanie. t. neviditeľnom exporte. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. účtovníctvo. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. rastie podiel spracovateľského priemyslu. Neekonomickými príčinami sú politické. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. mobility kapitálu. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. v tzv. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. cestovanie. oficiálne a ostatné súkromné služby. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. školstvo. veľkoobchod a maloobchod). komunikácia. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. ich výstavba alebo rozširovanie. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov.

vydávanie licencií. embargo. obchodná vojna. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. V závislosti na tom. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. colný sadzobník a colné konanie. 6. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. prechádzajú platobnou bilanciou. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom.2. devízové reštrikcie. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. ktoré majú podobu peňažných.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. či pôsobí plošne alebo selektívne. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom. colné kontingenty. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). či pôsobí priamo alebo nepriamo. Vonkajšie hospodárske vzťahy.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. predajom patentov a licencií. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. Je teda evidentné. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. že znižuje náklady. 6. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné.

Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. zvýši sa zamestnanosť. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. ako je v zmluve dohodnuté. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Za predpokladu. štátne záruky na úver. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. dopravné a administratívne poplatky. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. menový dumping. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. poklesne celková ponuka produktu. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. do ktorého má byť tovar dovezený. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. 82 . kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. nastane rast cien produktu. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. úverovanie vývozu. administratívno-technické prekážky. že menové kurzy sú pevné. daňové prekážky. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. štátne intervencie v oblasti dopravy. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Obchodná vojna je stav. ktoré zakazuje dovoz. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. hygienické a ekologické prekážky.Hospodárska politika dovozu. Patria sem najmä fiškálne dane.

Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. dohoda o pásme voľného obchodu. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. pracovných síl. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. platobného styku. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. obchodné dohody. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. dodnes existujúce. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. na základe ktorej vznikol tzv. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.Hospodárska politika 6. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. upravujú pohyb kapitálu. platobné dohody. 83 . Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. dohoda o colnej únii. dopravy. ktoré používajú clearing. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody.2. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd.

cenovú hladinu. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine.. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. zamestnanosť. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). hlavne krátkodobo.. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. cestovný ruch. bilanciu dôchodkov (zisky. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu.). že platobná bilancia umožňuje predvídať. spoje. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. 84 . podľa účelu ich využitia. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. resp. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. skladovanie. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. poplatky za poskytnutie práv. bilanciu portfóliových investícií. 6. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. − zásada parity. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). bez ohľadu na to. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. úroky. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. debetné operácie dopyt po devízach. poistenie. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. tlakov. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. úrokovú mieru a devízový kurz. bilanciu služieb (dopravné. − zásada reciprocity. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. či vo vykazovanom období prebehla aj platba).

centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. 85 . alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene.: Hospodářská politika. sociálnych a politických podmienkach. Devízový kurz je zložitá menová veličina.4 Devízový kurz Nástrojom. V prípade riadeného floatingu. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. čo znamená. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Z historického obdobia sú známe napr. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. kým má potrebné rezervy. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. 6. ekonomických. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. M. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú. kedy centrálna banka nezasahuje. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. devalvuje domácu menu. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. v súčte by však mali byť v rovnováhe. A. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. ktorý uplatňuje väčšina krajín. s. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu.Hospodárska politika Tab. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. 6. – ŽÁK. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. napr.

5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). dôjde tiež k jeho zníženiu. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. ktoré viac. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. dôjde k jeho poklesu. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. dôchodkový. 6. Nie je spojený so zmenou cien. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. stabilná úroková miera a nulové úspory. Hume v 18.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. Pri deficite obchodnej bilancie.5. že import je závislý na úrovni dôchodku. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. dôjde teda k rastu 86 . dôjde k poklesu čistého exportu. ale so zmenou úrovne dôchodku. Sú uvádzane v poradí podľa toho. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. Za existencie predpokladu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. pevné ceny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Prvýkrát s ním prišiel D. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.Hospodárska politika 6. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. pružné ceny (aj krátkodobé). jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. pri ktorých fungujú.

5. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. zníži sa 87 . rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. Klesne tak aj agregátny dopyt. Ak za jediný faktor. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Budeme vychádzať z toho.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. Za predpokladu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Vyvolá to rast úrokovej miery. 2. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Export zlacnie a porastie. čo by malo znamenať. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. 6. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. prípadne dlhodobej spotreby. Výsledné efekty budú dva: 1. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. dôchodok a import. keď sa ekonomika nachádza v recesii. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy.

celková platobná bilancia bude prebytková. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. 6. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. ktorá predstavuje „lokomotívu“. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Bude nakupovať cudziu menu.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. že deficity.6. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. môže to 88 . Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). čím sa zvýši peňažná ponuka. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. v akej v krajine vzrastie národný produkt. 6.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. že sa bude vyrovnávať. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. bude predávať zahraničnú menu. Aj tento fakt prispel k tomu. Z krajiny začne odtekať kapitál. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. ktorá stimuluje prílev kapitálu. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. bude intervenovať na devízových trhoch. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. V systéme pevných kurzov. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie.

Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny.6.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.1. na základe rastu agregátneho dopytu. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. 89 .2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6.1 Teoréma lokomotívy 6. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.

2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Aktivity 4. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. 5. 90 . čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.2. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. To.

exportu či importu na hrubom domácom produkte. 7. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom.Hospodárska politika 7. podiel spotreby. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. Je preto dôležité. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. výkonová alebo spotrebná skladba. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. výrobná. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. 7. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. investícií. relatívne samostatnými časťami. Charakterizovať štruktúrnu politiku. úspor.1. 91 . resp. napr. že je vnímaná ako zdrojová. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku.

Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. − ekonomických subjektov. Môžu vznikať aj na oboch 92 . v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Vzhľadom na to. skupiny nástrojov. skupiny výrobkov. sekundárny. pododvetvia. aby sa napĺňali vytýčené ciele. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. výrobné odbory. služby.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). právnej formy či vlastníctva. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku.1. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. že štruktúra ekonomiky je dynamická. − štruktúry obyvateľstva. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Je dôležité vedieť. kvartérny. resp. ich lokalizácia a ich determinanty. 7. odvetvia. napríklad podľa pohlavia či veku. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. Hľadísk členenia je omnoho viac. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. faktoroch. aby vláda sledovala a skúmala. medzi ich vzťahmi a väzbami. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. Je preto dôležité. terciárny. ktoré regióny sú menej rozvinuté.

ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. zmeny cien na svetových trhoch. − spôsob súperenia existujúcich firiem. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. interdependentný vzťah. zmeny konkurenčného prostredia. nedokonalosti a bariéry. ekonomika by stagnovala. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. či zmeny výmenného kurzu a iné. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. 7. Keby to tak nebolo. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov.1. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. V tomto smere môžeme 93 . Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny.Hospodárska politika stranách zároveň. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. inovácie výroby. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. − existencia substitučných výrobkov a služieb. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. dostala by sa do stavu ustrnutia. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. vrátane ich podmienok. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý.

ako aj zmeny výrobnej štruktúry. nástrojov a opatrení. svetovej vojny. proexportná politika. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. technologickej a inovačnej politiky. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. 94 . Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. Mala by utvárať takú sektorovú. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. 7. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. neperspektívnymi odvetviami. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Táto politika by mala byť formulovaná tak. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. ktoré sú zamerané na formovanie. priame zahraničné investície. aktivít. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. ochrany životného prostredia. regionálnu a iné štruktúry. podmienky pre transfer technológií. odvetvovej politiky. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. ktorá musí zvažovať. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. odvetvovú. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. informatizácia spoločnosti. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych.

zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. ale tiež utlmovať neperspektívne. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. vývozné dotácie. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. kvóty. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. menej všeobecné a viac konkrétnejšie.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov.3. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. neefektívne. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám.Hospodárska politika 7. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. stabilitu ekonomiky. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. 7. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. rozsah finančných zdrojov v obehu. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. subvencie. materiálovú. čo znamená znižovať surovinovú. energetickú a investične náročnú produkciu. alebo odklad splatnosti daní.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. na financovanie významných investičných akcií. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. fond na podporu štruktúrnych zmien. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. úverová a úroková politika). Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. limity. Zásadné. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Sú vzájomne interdependentné. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. ktorými môžu byť napr. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. modernizovať technologické procesy.3.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. úverová a úroková politika. 95 . 7. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. mimocolné bariéry). Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. zmena rozsahu odvodu daní. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− reaktívnej. narušovala makroekonomickú stabilitu. 7. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb. aby musel zasahovať štát.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. podpora výskumu a vývoja. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien.4. ktorá je cieľovo zameraná. − dopytovo orientovanej. technológiám. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. má konštruktívny charakter. 7. ťažiskom je podpora investovania. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. − defenzívnej. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ako v tradičnom prístupe. a faktorovo orientovanej. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. malého a stredného podnikania.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. − akceleračnej. rozvoj inovácii a technológii. a 80. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. inovácií. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. vedy a výskumu. Na prelome 70. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. resp. ktoré majú najlepšie 99 .

ktorá je porovnávaná. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Z uvedeného vyplýva. 7. vývoze atď. x predstavuje údaje o ekonomike. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. investíciách. t0 predstavuje základné obdobie. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. y predstavuje údaje o ekonomike. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. s ktorou je ekonomika porovnávaná. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. zamestnanosti. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. ktoré sú celosvetovo v útlme. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . deceleračnej. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y.) v %. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. že nemožno jednoznačne 100 . kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve.

že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. 101 . Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. ale sledovať aj to. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. 3 1. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. Povinné zadanie č. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. Je to spôsobené tým. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 2. 7. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu.Hospodárska politika 8. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. udeľovanie licencií na určité činnosti. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. 8. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. ako aj pre spotrebiteľov. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. Je to preto. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. monopol). že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. že ekonomické subjekty.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. čo.

s. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. 8. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. Tieto bariéry môžu byť rôzne. A. nekalou konkurenciou.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. M. 8.: Hospodářská politika. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu.1. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr. 182) poskytovanie 103 . ako to ukazuje Obr. – ŽÁK.

ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Ide o tzv. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. (tzv. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. welfare economics).Hospodárska politika 8. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. 104 . storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. hlavne na koncept efektívnosti. Nestačí len dokázať. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. rokoch 20. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. ale z právneho hľadiska. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Až približne v 50. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy.2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. kedy stačí dokázať.

permanentné sledovanie trhov a odvetví. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. kontrola štátnej pomoci. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. rozptýlenia. fúzie. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.). Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. preberanie a zlučovanie firiem. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. 105 . korupcia. zákonné obmedzenie. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. či podporu ekonomického a technického rozvoja. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu.Hospodárska politika 8. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. subjektivizmus. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. resp. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. politické záujmy atď. • • kontrola koncentrácií. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. ktorí ich znevýhodňujú. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. populizmus. všetky výkony orgánov a inštitúcií. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. t.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. kartelové dohody. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. cenová regulácia a verejná podpora.j. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. dovozcov a iných dodávateľov. Základným cieľom politiky je stanoviť.

Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. pre ktorý bolo určené. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. či k nim dochádza na tzv. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch).4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. ktorý predstavuje vecné. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. ktorý sa člení na trh národný. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom.Hospodárska politika analýza. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. ktorými uspokojuje dané potreby. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. do akej môže výrobca. nájsť reálne možnosti odbytu. 106 . zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. 2. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. regionálny a miestny. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené.j. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. posudzovanie. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. 8.j. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. musí sa preskúmať dovoz danej komodity.j. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. s ohľadom na dopravné náklady. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. koncepcia funkčnej totožnosti – t. relevantnom trhu.

aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ako ceny. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky.5. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. − nekalá súťaž. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. Ide o tzv.j. t. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. rozvoj investícií a iné. − zlučovanie subjektov.Hospodárska politika 8. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. objem produkcie a jej rozdelenie. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. či už zjavnej (kartel. hlavne na strane ponuky. kartelové dohody. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. − štátna podpora. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. predajné podmienky. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. 107 . preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. 8. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. redistribúcií verejných statkov. klamivé označenie tovarov a služieb. resp. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. napr. pri náhradách živelných pohrôm. kapitálových investícií na účet štátu. . Nekalá súťaž je konanie. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. poskytnutie záruk na splatenie úveru).6. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. nadštandardná doba splatnosti.. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. podpore menej rozvinutých regiónov. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. daňových úľav. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. 8. 2. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. hospodárska diskriminácia. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. x) usporiadané podľa veľkosti. či podpore kultúrneho dedičstva. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. stupňa koncentrácie (CRx). nebezpečenstvo zámeny. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. úplatkárstvo a podplácanie. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. 111 .. 8.. väčšinou obchodnými zákonníkmi. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom.

2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile.. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. 112 .. 2. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. 8. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .6.6. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. x) usporiadané podľa veľkosti. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1.3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. . 8. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. Larnerov index je mierou skutočného. čím menšia bude hodnota η . kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví.. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .

Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Aktivita 1. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. 113 . Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky.Hospodárska politika 8. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom.

ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. 114 . dôchodku a príjem. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka.Hospodárska politika 9. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. firma alebo celá ekonomika. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). 9. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Príjem je tiež toková veličina. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. mzdovou politikou. úsporné vklady. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. Bohatstvo. politikou trhu práce a inými. obligácie a akcie). najmä so sociálnou politikou. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. Dôchodok je toková veličina. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. daňovou politikou. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ktorý je výnosom z bohatstva. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. firme alebo štátu. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Charakterizovať tieto politiky.

deti a mládež. potrebuje poznať odpoveď na to. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. tehotné ženy. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Z individuálneho pohľadu. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. zdravotne postihnutých a chorých. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. 9. 115 . starých. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. ide hlavne o nezamestnaných. Giniho koeficient.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. To. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. nerovnováhy a trhové zlyhania. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. Robin Hood index a index chudoby. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy.

Čím je stupeň nerovnosti nižší. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia.Hospodárska politika 9. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. je to skutočná Lorenzová krivka. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Na rozdiel od dôchodkov. by body ležali na diagonále. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. ktorá sa odkláňa od diagonály. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. a tak vzniká krivka. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. A naopak. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9.2.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje.1. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku.

Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. a snažia sa ju posunúť nad ňu. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou.2. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + .. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé.. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi . Čím viac sa blíži k 0. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia.. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. 2. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. tým je diferenciácia väčšia. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby.. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Používanie indexu preto spôsobuje. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. Je odvodený z Lorenzovej krivky.2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Môže nastať situácia. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. 9. . ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Neprihliada však na skutočnosť. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. 9. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami.. Cieľom 117 . aby mal každý rovnako vysoký príjem. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. ak sa blíži k 1. Hovorí o tom.

kde odvody majú charakter daní. Tá poukazuje na skutočnosť. kde leží tento „bod zlomu“. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. parafiskálne systémy. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. ziskov. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. daní. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. Otázkou však ostáva. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. pričom štát zákonmi upravuje. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. zákonnej dĺžky pracovnej doby. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. ale len do určitého bodu. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. nemocenským. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. minimálnu mzdu a iné. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. miezd. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. hlavne starobné a invalidné dôchodky. nárok na dovolenku. právo na štrajk. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. zákonné podmienky pracovných zmlúv. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. postup zamestnanca v prípade choroby. alebo dávky. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. potom začínajú klesať. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti.

Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. Klesá objem investícií do odvetví.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže.2. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. elektrická energia. dochádza k substitúcií ponuky. Lacnejší tovar nahrádza drahší. lieky. kde sa vyrábajú tovary. poľnohospodárske produkty). Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. Veľká nerovnosť. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. cestové. sa stávajú atraktívnejšími. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. 9. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. plyn. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. ako aj veľká rovnosť. V odvetviach. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. 119 . aby bol zabezpečený minimálny životný štandard.

že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). 2. T. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. 370) 120 . 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.3. s.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.: Hospodářská politika. T. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. s. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. Môže mať za následok napr. 1. mobility na trhu práce a pod.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. zníženie agregátneho dopytu. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 .Hospodárska politika Aktivita 1.

Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. ale tiež spoločnosť ako celok. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. republikánske. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. tak na pracovnoprávnu ochranu.Hospodárska politika 10. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. 122 . keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. kolektívne vyjednávanie a pod. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. 10.1. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. ale tiež spoločnosť ako celok. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. 10. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. kresťansko-demokratické a liberálne. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Vychádza z názoru.

pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Znamená to.Hospodárska politika 10. ktoré sa snaží koordinovať. úrokových sadzieb a kurzov. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. a pod. politiku zamestnanosti. aby bola sociálna politika účinná. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. vrátane motivácie pracovníkov. Vytvára podmienky nato. 123 . dôchodkovej politiky. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. najmä na hospodársku politiku.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. zdravotnej politike. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. t. zdravotnú politiku. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. podpory v nezamestnanosti). medzi ktorými sú silné väzby. hlavne vo svojich aktívnych zložkách.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. bytovú politiku. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. vzdelávacej politike. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva.1. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. politike bývania. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny.j. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. 10.1. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia.

Jej východiskom je. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. Snahou je predchádzať určitým škodám. ktoré vznikajú ako 124 . garanciou základných sociálnych istôt. resp. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. 10. Spravodlivosť má právny rozmer. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. vytvárania záchranných sociálnych sietí. nezamestnanosť). Skladá sa z čiastkových princípov. čo v sociálnej politike znamená. prerozdeľovacia. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. choroba). rovnosti. sociálna solidarita. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. rovnakých príležitostí a potrebnosti. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr.1. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Jej podstatou je zmiernenie. Tým. že stimuluje k požadovanému vývoju. staroba. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení.1. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že každý by mal dostať toľko. súdržnosti a zodpovednosti.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. súladu medzi vstupmi a výstupmi. preventívna a homogenizačná. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. ako sú princíp výkonový. podpornosť. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. participácia a zásluhovosť. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. Subsidiarita znamená. subsidiarita. o koľko sa zaslúžil. Zásluhovosť znamená. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. že každý subjekt si musí pomôcť sám.Hospodárska politika 10. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. stimulačná.

aká v pásme sociálneho životného minima. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa.1. Štát sleduje. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. výkon práva na lekársku starostlivosť. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. materský príspevok. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. zdanenie príjmov a majetku. dôchodkového systému. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. podpory v nezamestnanosti. prídavky na deti.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. dopravu. rodičovský príspevok. 125 . najmä vzdelávacia a zdravotná politika. čo znamená hranicu biedy. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). štipendium a podpora vzdelania. príspevkov na bývanie. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. sociálna podpora. čo je hranica chudoby. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. 10. nemocenských dávok. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. životného minima a pod. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. výkon práva na vzdelanie. a iné. hraníc chudoby. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. minimálnej mzdy. materská a rodičovská dovolenka.

peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. dávky v nezamestnanosti a iné. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. charitatívne inštitúcie.. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. študentom. − úľavy a výhody. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. poradenstvo (napr. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. mladým. − vecných dávok.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. cirkvi. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. kam patrí starostlivosť o starých. sociálne narušených občanov. určené na vopred vymedzené použitie napr. peňažná pomoc rodinám s deťmi. služby v oblasti zdravia. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. 10. rodiny. resp. − sociálnych služieb. pre nezamestnaných). občianske iniciatívy. ktoré sa používajú najmä v prípade. zamestnanecké zväzy. zahŕňajúce všetkých občanov. vzdelávania. ktoré sú návratné. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. orgány tripartity. sociálneho poistenia. bývania. 126 . ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. kedy nie je isté. dôchodcom. pôžičky na vzdelávanie. peňažné dávky sociálnej pomoci. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. obce.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. a to hlavne z toho dôvodu. napr. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. zamestnávateľov. odborové zväzy a orgány. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. handicapovaných.. čiže existuje nezamestnanosť. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. − účelové pôžičky. politiky v danom čase. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. dobročinné organizácie. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. ktorým nie sú určené. barle) a ochranných pracovných pomôcok. Jedno z prepojení je v tom. zamestnávatelia. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. vojakom. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. občania.

štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú.2. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie).2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. ktoré dohodujú podmienky. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. 127 . Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.Hospodárska politika 10. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. ale nielen oni. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. ponukou práce a cenou práce. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií.2. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. starších občanov. ale tiež vplyvy mimoekonomické. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. ktoré niekedy vedú k tomu. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Ekonómovia. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. 10. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím.

Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. na druhej strane.Hospodárska politika 10. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. ich orgánov a funkcionárov. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. postup zamestnancov v prípade choroby. ako aj územnej mobility pracovnej sily. podpora nezamestnaných. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. subvencovaná zamestnanosť. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. dĺžka pracovného času. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. 128 . Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. nárok na dovolenku. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. právo na štrajk a iné. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. podpora vytvárania nových pracovných miest. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií.2. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. a ktoré. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. starostlivosti o člena domácnosti. práv a povinností odborových organizácií. podpora na udržanie pracovných miest. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. tehotenstva. podpora prevádzky pracovných miest.

Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. napríklad v tom. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . ktorá je bez platenej práce.100 . že nezahŕňa osoby.2. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike.Hospodárska politika 10. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). 129 . 10. je schopná pracovať a hľadá si prácu. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.( Y − Y*) . L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz.2. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. tento koeficient závisí od technologických.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Okunovho zákona. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Y predstavuje reálny produkt. Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny.

používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Ďalšou možnosťou. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. nižšia tvorba produktu. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu.j. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. 3. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. t. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. znižovanie daní. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. dotované rekvalifikačné programy. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. 130 . že sú nezamestnaní. kriminalitu a ďalšie problémy. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. Z uvedeného vzťahu vyplýva. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ktorá znamená. nižšie úspory obyvateľstva. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. strata dôvery vo vlastné schopnosti. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Aktivity 1. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. tým je nezamestnanosť vyššia. 10.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. ktoré spôsobujú psychické traumy. 2. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. ako aj zo sociálneho hľadiska. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov.2. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR.

ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 .

ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. hlavne spojená s výrobou. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. 11. klimatické a meteorologické zmeny). Každá ekonomická činnosť. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. 132 . Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. slnečné žiarenie. Je to také využívanie fondov prírody. produkuje vedľajšie efekty. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. vrátane človeka. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. 11.Hospodárska politika 11. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. ich následky a činitele. zmeny.1. Jej súčasťou je ekológia človeka.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. ktorá neprechádza trhom. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . 11. ktoré v nej prebiehajú.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). s. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. nakoľko 136 . pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Ukazovateľ. pš predstavuje produktivitu škodlivín. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. blízkym – je to produkcia. vč predstavuje voľný čas. T. Rast voľného času je faktor. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža.: Hospodářská politika. np predstavuje netrhovú produkciu. rodine.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr.

v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. 137 . ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. Tieto náklady súvisia s inováciami. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. ktoré sa prejavia v cene výrobku. 11. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. avšak tým. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. vedeckotechnickým rozvojom. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. znížia sa škody zo znečistenia. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Metodika tzv. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. čo znamená. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Aktivita 1. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. ktorá je ekonomicky efektívna.

138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu.

1. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. zavádzanie technického pokroku. vonkajšia ekonomická rovnováha. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. miera a štruktúra nezamestnanosti. 12. podiel HDP na jednotku živej práce.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast vložených investičných statkov. rast vloženého kapitálu. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily.Hospodárska politika 12. napr. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. 139 . Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. rast efektívnosti základných prostriedkov. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. miera inflácie. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. pri využití možných zdrojov. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. vyrovnanosť platobnej bilancie. HDP. rast počtu pracovných síl. 12.

v určitých vzájomných vzťahoch. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Z toho vyplýva. Táto metóda prešla určitým vývojom. (U = 5. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. (B = 0%). − priemerná ročná miera inflácie. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Kaldor.1. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. v ktorom sú vyznačené hodnoty. V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. (G = 3%). Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. ale tieto návrhy sa neujali. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Jeho úpravou. Jeho autorom je britský ekonóm N. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. Ide o štvoruholník. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov.Hospodárska politika 12. infláciu a nezamestnanosť.5%). ktoré by mali byť dosiahnuté. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. V 60. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. (P = 2%). lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. v tom smere. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Ozývajú sa námietky napr.

kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. Fairyho. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. skonštruovaný A. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. 12. ako je tempo rastu HDP. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. že je jeho konštrukcia značne triviálna. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. miera inflácie. Napriek tomu. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Z takto definovaného indexu vyplýva. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. 141 . ktorú im spoločnosť prisudzuje. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. miera nezamestnanosti. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií.1. Tak. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. ako sme už spomenuli. nízka miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita.

či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. 142 . čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. že s rastom hodnoty daného indexu. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Nemožno pochybovať o tom. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Tobina a J.g t . Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. tzn. Aj v tomto prípade platí. alebo bude nižšia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. V súlade s týmto záverom bude platiť. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. potom jeho ideálna hodnota bude nulová. Taylora. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie.ut . čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. V tomto prípade je celkom ľahostajné. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať.

Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. V prípade krajín. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. dlžník. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. pozostáva z dvoch základných komponentov. ekonomického rastu a jeho perspektívy. resp. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. 143 . riadenie ekonomiky. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. ekonomickej štruktúry. stav a flexibilita platobnej bilancie. vývoja konkurencieschopnosti. AA(Aa). A(A) a BBB(Baa). Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky.Hospodárska politika 12. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Je to široko využívaná investičná informácia. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Metodológia. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Investor používa hodnotenie ako nástroj. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Politické riziká vyplývajú z politického systému. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. že emitent. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. pričom má tendenciu postupne klesať. až po jednotlivé podniky a obce. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). Hodnotenie bonity subjektu. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň.1.

P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. A1. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.12. A3( P1.prípad neplnenia záväzkov .1). verejne publikovaný slovný komentár. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. C.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. Znamienka + a – . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. Tab. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.12. B(B). pri Moody’s číslice 1. CC(Ca) a C (c).Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). A2.D Zdroj: NBS 144 .P2. resp. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . CCC(Caa). D (NP pri Moody’s).

Čím ma krajina vyšší rating. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. − negatívny. − stabilný.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. agentúra uvažuje o znížení stupňa. 145 . Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. ktorý môže byť: − pozitívny.

Samozrejme. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. 13.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom.13. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. 146 . Charakterizovať jednotlivé etapy.1. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. budeme brať za významný práve tento rok. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné.Hospodárska politika 13. že ich bolo viac. ktorá ešte stále nie je dokončená. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. ktorý bol pre Slovensko prelomovým.

odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. vznik oficiálne zamestnanosť. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. pri zachovaní soc. zahr. skrytá inflácie. privatizácia a reštriktívna politika. liberalizácia cien. Etapa nerovnovážneho rastu 4. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. obmedzenie. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. rast zadlženia spomalenie ratu. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. nerovnováhy. nízka efektívnosť. Etapa oživenia 3. rastu Silný ekonom. Zníženie reálnych miezd. Obnovenie ekonom.Ponukové obmedzenie. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. . dotvorenie inštitucionál. zriadenia Šoková terapia. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. transformačná a potlačovaná inflácia. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. ku výraznej nerovnováž. vykázanej nezamestnanosti. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Obchodu. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. trh dodávateľa 2. Oficiálne plná depresia. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného.

Koncom 80. 53) 13. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. pričom však hrozilo. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). 13. ako aj v štruktúre.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. V 70. potom v nej bola aj inflácia. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné.1. teda stavom. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii. a 80. a to tak v ich globálnej relácii. 148 . potlačovanou infláciou. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. chronickými prejavmi nerovnováh. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. resp. Existovali obavy pred transformačnou pascou.1.2 I. a 60. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia).Hospodárska politika Obr. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. s. A. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). 13. štrukturálnymi defektmi. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999.

3 II. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty.1. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. Kumulovaný pokles do roku 1993.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. aj keď v istej miere nevyhnutným. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. čiže otvoreným rastom cien. Neúspechom. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. 13. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. štruktúrnych defektov a pod. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. 149 . že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. vyvolal mnoho diskusií na tému. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Výrazný pokles produkcie. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy. ale zároveň podcenený.1.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. že sa ČSFR k 1. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. stabilizácia ekonomiky. Stal sa politicky citlivou záležitosťou.1. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu.

2. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Pre celú túto etapu je typické. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. a 3. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. Nadmerný podiel výroby polotovarov.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. pokles tvorby HDP. aj keď miernejším tempom. že existovala snaha o obozretnú. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. Vznik nového štátu k 1. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Problémom sa však stalo. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Reformný proces sa však spomalil. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Neexistovala 150 . skôr reštriktívnu fiškálnu. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. čo vyvolalo silný rast dovozu. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994).1.

ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. preto šlo o rast „na dlh“.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. ani proexportného účinku týchto investícií. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. V ekonomike sa viac investovalo.4 III. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. Preferoval sa silný ekonomický rast. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. 13. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. rozvojových impulzov a pod. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. 151 . deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. ale len v tom prípade. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený.1. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. ako aj k silnému nárastu investícií. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým.

od októbra 1998 do januára 1999. dopravy. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. 13. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. tepla. spôsobila. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. pričom nebol dôvod predpokladať. kým dopad na ceny bol podstatne menší. ktorá sa nevedela zjednotiť. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. Ceny elektrickej energie. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Po nástupe novej vlády. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. plynu. resp. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky.5 IV. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie.1. ktorý stratilo v roku 1998. ako aj takmer 152 . Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. Rôznorodosť koalície. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní.

Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. na rozdiel od roku 2002. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . 13. Stabilizoval sa ekonomicky rast. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994.1. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. úpravy nepriamych daní. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska.6 V. že prijaté opatrenia boli úspešné.

Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. v zdravotníctve. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. 1. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. ako aj zahraničný dopyt. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. znižujúcej sa miery inflácie. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Ďalším domácim faktorom. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. v súdnictve a v školstve. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . hoci mala klesajúcu tendenciu. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia.Hospodárska politika daní. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. Vstup Slovenska do EÚ. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu.

K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Jediným sektorom. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . meraná indexom spotrebiteľský cien. Ekonomický rast bol vyvážený. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. poštách a telekomunikáciách. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. zdravotníctve. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. že implementované reformy predstavovali dobrý krok.Hospodárska politika bilancia služieb. školstve a doprave. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. stavebníctvo. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. boli ceny potravín. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. obchod a priemysel. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). ktoré prialo najmä zahraničným investorom. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Rok 2006 bol rokom. koncepčne inak zameraná. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. sociálne a osobné služby. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. V júni 2006 sa konali voľby. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. ostatné spoločenské. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Cenová úroveň. verejná správa. vysoká investičná aktivita. prenájom a obchodné činnosti. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. Dynamický rast hospodárstva. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. V roku 2005 sa ukázalo. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend.

Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. trhových služieb). Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Aktivita 1. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. etapu. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. Ako už bolo spomenuté. 4 1. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Dá sa povedať. 2. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. 156 . Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. ceny pohonných hmôt. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. Povinné zadanie č. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. Údaje sledovať v súvislosti s textom. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. že rok 2006. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Pre roky 1998. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Súčasnú vládu.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

2003. SOFA. R. KUBÁTOVÁ. 2004.. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. 2005. TOMŠÍK. 2005. Praha : Victoria Publishing. 2006.: Hospodářská politika. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH. 2004. Praha : C.: Sociální politika. K. ISBN 80-7169891-1 158 . B. Bratislava : Iura Edition. Žilina : poradca podnikateľa. Fiskální politika. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. Praha: SPN. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch.55-5 [19] LIŠKA .: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. S..: Makroekonomie. M. N.V. M. 2003. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. 1995.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. V.. Bratislava : Iura Edition. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Fischer. Sociální politika v ekonomické praxi.: Základy makroekonómie. TnU AD. a kol. 2004. Bratislava: Elita 1995. J. Praha : Grada Publishing. – KOTLÁN. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. J. 2003. J.: Politológia pre ekonómov. 2005. 1998. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. Praha : Oeconomica VŠE.o. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy.: Makroekonomie. [21] MANKIW.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. a kol. 2000. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. HOMBURG. a kol. FELDERER. Praha : Oeconomica VŠE 2005. HABÁNIK. S. Trenčín. ISBN 80-7261-094-5. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Beck. H. 2005. Bratislava : Iura Edition.V. A.... ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. Makroekonomika a nová makroekonomika. Praha : ASPI. – FARKAŠOVSKÁ..: Makroekonómia. Bratislava : Kartprint. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.. KOGANOVÁ. HABÁNIK. Ostrava : Sokrates s. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. K. 1994. 2005. I. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK.: Makroekonomie.: Zásady ekonomie.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. Diplomová práca. a kol.: Makroekonómia.: Dejiny ekonomických teórií. J.: Dane podnikateľských subjektov. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. Ekonomická fakulta. Praha : Professional Publishing. Bratislava iris 2002. R. Praha : Management Press.: Makroekonomie. středně pokročilý kurz. J. 2007. B.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. M. M. J. M.: Štátny rozpočet. V. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. Bratislava 1998. ISBN 80-88715. V. G. J. D. a kol.r.

V. M. A.: Ekonómia. nezaměstnanost. Frýdek-Místek : 2002. a kol. 2002. 1997. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. 1999. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. – ŽÁK. Bratislava : Iura Edition.. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ.: Hospodářská politika. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.: Hospodářská politika. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. 1996. A.r. P. Praha : GRADA PUBLISHING.. 2004. M. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001.: Protimonopolná politika. Praha : Portál. súťaživosti a protimonopolnej politiky.: Trh práce. Bratislava : ÚS a SE SAV. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. 2001. Bratislava : SPRINT. 2003.: Sociálna politika.: Ekonomie veřejného sektoru.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. sociální politika. Bratislava : Elita. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. T. Z. Bratislava : Sprint vfra. 2004. a kol. I.o. makroekonómia.: Centrální bankovnictví.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. F. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. 2005. BEBLAVÝ.: Makroekonomie v kostce. Bratislava: Sprint vfra. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. 159 . Praha : Grada Publishing. M. T. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. Bratslava : Ekonóm. Praha : C.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika.: Hospodářská politika. 2006. P. Z. A. V. H. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Praha : C. W. A. 2003. 2005.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. 1997. E. 2002. Vědecká monografie.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. M. D. 2000. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. I. Beck. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. P. H. 2000. Praha : Management Press. 2006.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. E.. – NORDHAUS. Praha : Management Press. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. E. M. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. 2007. M. J. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Sociálne zabezpečenie. – ŽÁK. Beck. Praha : Grada Publishing. s. 2001. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. MAREŠ. A.

P. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta.: Hospodárska politika. P.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. V.: Trh práce a jeho nedokonalosti. L. M.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska.. ISBN 80-8083-057-6. 2002.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti. 1994. E. a kol. a kol. 2005. M.: Hospodářská politika. 2006. Bratislava : Mekury spol. 2007. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN.: Teória a prax hospodárskej politiky. Ekonomická fakulta. 2003. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. a kol. K. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR.Hospodárska politika Studia Oeconomica. Ekonomická fakulta. ISBN 80-89143-36-9 160 . ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ.: Environmentálna ekonómia. Košice : Technická univerzita v Košiciach. [48] VINCÚR. Bratislava : SPRINT. a kol. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. Diplomová práca. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. P. 2005. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. 2002. Bratislava : SPRINT. 2001. Praha : Victoria Publishing. s r. Bratislava: SPRINT. 2005. Bratislava : Ekonóm.: Teória a prax hospodárskej politiky.o. [44] URAMOVÁ.: Tvorba a ochrana životného prostredia. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. J. 2004.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful