HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

.............. 39 Ekonomický cyklus ......2 1................................................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ........................................... 3...................................... 14 Všeobecné a tradičné ciele ......3......... 39 Stabilita a rovnováha ..6 Nástroje hospodárskej politiky ... 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ..................1.......3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA.....................................4 1..1 2........ 32 Liberálna hospodárska politika........... 34 2.........................9........................................................................ 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ..................... 28 Formovanie hospodárskej politiky ..........1..............1...1 ................................................. 17 1.............................1................................................................................................... 13 Ciele hospodárskej politiky ............1 1...........5 2......................................................... 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ......... hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .............................................................. 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ................................................................................................. 1........6........Hospodárska politika Obsah 1..................3 1................................. 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ...1 2..2............................................. 2...................................................................................................1 1..............................................................1............ 22 Hranice hospodárskej politiky ...................... 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky ............ 42 3.......................................... 25 1..... 19 Typy hospodárskej politiky .4 2... 14 Racionalita cieľov.....2 1.....2 3....................................................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie .....1 2..................8 1.5 1.. 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky .............................. 21 1....................1 1....3 2....2........... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ... 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky...................................................................................................2 2...........1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .............................2..............................1 3............3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY . 10 Nositelia hospodárskej politiky ................................................. 27 Zrod hospodárskej politiky.................................................................... 24 Informácie pre hospodársku politiku............2 1.......................................................................6... 35 2... 35 Intervencionistická hospodárska politika .................6.............. 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika................2 Koncepcie hospodárskej politiky ...............................7 1.....................3....................... 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ..2 3....................................

................................5 4...........Hospodárska politika 3.................... 68 Nástroje menovej politiky............ 5................................1 4..............................4 Typy menovej politiky ....... 47 Ciele fiškálnej politiky . 57 Problémy načasovania ........2 5............4 4.. 45 FIŠKÁLNA POLITIKA......................................... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku .............1 3......3..................3..2 3....... 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ........ 54 Daňová reforma..................................7...............4 3.............................3............3 5............................................ 49 Zmeny daní. 56 4.............................................3............................................................2 4......... 4.................................. 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ............................. 58 Efekt vytesnenia ..............................7.............................................2 4..................................... 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ...........................3............3 4. 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.... 64 Nepriame nástroje menovej politiky ........................7.................3 MENOVÁ POLITIKA .......................... 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom................... 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku.........................................3...............4 4..................................2 4...6 4.................3.......... 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ...............3 4..........................................3 Ciele stabilizačnej politiky ........................................................................ 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ......4........... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky.................................5..........................................................................2 4..............................................7.. 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky..........................1 5.......... 69 .5....................................................1 5.................. 42 Nástroje stabilizačnej politiky ............5 5.............................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku...........1 4.4 4....7......................................................... 47 Fiškálna a rozpočtová politika ..... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu........................................1 4..............................1 4...........7 Typy fiškálnej politiky ..........................................................2 4.......4..........................2........3..................................3.....3............................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika. 61 Priame nástroje menovej politiky...... 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike........................................................................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách............ 53 Rozpočtový schodok ................................3...............................................................................................................................................4 4.......2 5.....................3 3............ 48 Nástroje fiškálnej politiky ...........................................................................1 4........ 63 5....... 59 4......................................................................................................................1 5................................................... 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.................................................... 48 Vládne výdavky..................................................................

..... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky ........................................4..............3............... 88 Princíp importovanej inflácie ....6....................4.......1....................................2 7............. 93 7..........2 5.........................2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku................................................2 6...............1 5...............3 6..............................1 6..................................................................................... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ........... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ................................ 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ........ 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky ...................................................................................................................................... 87 Teoréma lokomotívy ............. 84 Devízový kurz ...3 5.........................................................................2 7......................................................... 91 Štruktúrne zmeny.......................... 95 Ciele štruktúrnej politiky............................ 101 .....1..3 Vymedzenie štruktúrnej politiky ...................6........................... 95 Nástroje štruktúrnej politiky...............5 Platobná bilancia ........ 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky....................... 99 7. 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA .....................................5 5...3 7....................... 91 Štruktúra ekonomiky ................ 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky................................. 89 6...........1 6.4...6 7................................................................2........1 7.............6 6........................ 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov .................................... 91 Východiska štruktúrnej politiky ...................... 81 6...... 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky........ 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .......................5 7................................... 98 Druhy štruktúrnej politiky.....1 7........................................ 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky..................................1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ...............................................................................................................................................1 6......................................................5.............................. 96 Tradičná štruktúrna politika ...3................................. 92 Konkurencieschopnosť........................................Hospodárska politika 5..7 Prístupy k štruktúrnej politike ................4 6...............1 6............2 7.................................................. 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............................1..........4 7..............................................................5.. 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA .5..... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ................ 85 Vyrovnávacie procesy .......................................1 7.......................................................................................1 6..........................................................2 7............3 7................ 72 Dilema centrálnej banky.........4................2......... 7......................................1........2 7.................... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ..4..... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.......................3.......... 6......................2 6..........................1 6................................................................................

.............................................................................. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .......................1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ........................3 8........................................................................ 123 10........................6...... 123 10..5 Funkcie sociálnej politiky..................................Hospodárska politika 8....................2........ 9.............2....................................... 122 10.......................... 127 10.....3 8...............3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti .1...........................................6........................2 9.......................................6 Ciele a nástroje sociálnej politiky......1. 106 Formy obmedzovania konkurencie ................................. 109 Štátny zásah alebo regulácia......1.............6.......... 127 10....................................................................................... 116 Giniho koeficient ................................................................... 105 Relevantný trh ................1.........4 Princípy sociálnej politiky............................................7 9............... 111 Herfindahl-Hirschmanov index ..................................... 115 Lorenzová krivka................................................................................. 126 10...................2 8..............2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ... 125 10...............5............ 107 Zneužitie ekonomickej sily...........1 8............5...................................................................................... 119 10.................... 117 9..................................................... 129 ...........................................................5.................................................... 124 10................. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie..............1 Sociálna politika ................2. 112 Larnerov index.2..............................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ...........................1....... SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI ........1 9.............. 114 Meranie nerovnosti ..................................1......................................4 Miera nezamestnanosti a jej meranie . 110 Stupeň koncentrácie.............................5............................ 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže....1 Východiská existencie politiky zamestnanosti.... 124 10... 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie ..............3 9.........................2 Vymedzenie politiky zamestnanosti................................ 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA.....................................2 8...........................6 8........ 128 10................................................... 8....................................... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ..........3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky................................................4 8..................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ............................4 8............................2 Politika zamestnanosti ... 122 10................................................................... 112 8....................3 8...........................1 8.............................................. 122 10.....................2.................2 8...5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE....................1 8....... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže .........................2................... 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ....2 Vymedzenie sociálnej politiky .1 9....

5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ........................ 137 12..............2 Vymedzenie environmentálnej politiky . 143 13.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti .....4 III.....1............1 Východiskový stav (do roku 1989) ....................................................................... 146 13.....................1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky................ 152 13................. 130 11.. 133 11.............................1 Východiská environmentálnej politiky.....2 I.........................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ...........2...................................................1...................................... 153 POUŽITÁ LITERATÚRA.1................1......... 158 ......................... 129 10............... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) .. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)...Hospodárska politika 10......4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia .......................... 139 12........................ etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) ...........................................................................................................................1. 133 11.............................1 Tempo ekonomického rastu ..................................................................2 Magický n-uholník ..................1...........................................................................1.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska.....4 Rating ...................................... 146 13.........6 V...............2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky...... 132 11.....1 Životné prostredie a ekológia .....................1........ 140 12.......................................................................... 132 11. 135 11................................................... etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)........... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ................................................. HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .....................................2...........................1.......3 II............................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA.5 IV........................................ 148 13............... etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)....................... 148 13.................... 139 12.................................. 149 13....................................................... 132 11... 151 13....... 139 12..............1....1......................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia .........1................................ 141 12..........

Daniela Bartková. Ekonomická fakulta.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. HOSPODÁRSKA POLITIKA 1. Němcovej 32. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . PhD.

zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. spoločnosti a štátu. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. 1. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. napríklad kultúrou. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. Predstavuje súhrn cieľov. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. náboženstvom a pod.j. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému. to znamená na konečné použitie. nástrojov. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. ktorí sa zaoberajú touto problematikou. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. ktoré súvisia tak s tvorbou. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. históriou vývoja. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Je pochopiteľné.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. t. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. 10 .Hospodárska politika 1. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. P.

ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. poľnohospodársku. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. spôsoboch. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. dôchodkovú. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. regionálnu. ciele a nástroje. sociálnu. stabilizačnú. sociálnu a medzinárodnú situáciu. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. obchodnú. štruktúrnu. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. investičnú a ďalšie. ktorými sú hospodárstvo a politika. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. menovú. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. Je preto vedou prierezovou. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. politické a aj právne. postupoch a inštitúciách. nástroje a ciele pôsobenia. kritériá. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. priemyselnú. sa 11 . Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. V rámci politiky. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov.: fiškálnu. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. jeho organizácia a chod. subjekty. vonkajšiu obchodnú. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. napr. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú.

13) Na Obr. 1. ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím. 12 .: Hospodářská politika.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. – 3. s. princípy. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva.. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. ktoré obsahujú ekonomické. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. A. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. M. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. 1. Politika je „umením“ spravovať veci verejné. Prostriedkom politiky je politická moc. opatrenia a koncepcie.

Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. odbory. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. ale aj masmédia. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. súdne inštitúcie. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. funkciami a cieľmi. pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. ale majú priamy alebo 13 . na jej realizácii a kontrole. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. vláda. Patria sem veľké podniky. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. Štát. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. Prostredníctvom regulácie menovej bázy.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. daňová sústava a pod. menových agregátov. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry.). centrálna banka a ďalši inštitúcie. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. podmienok podnikania. ako nositeľ hospodárskej politiky. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. resp. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine.Hospodárska politika 1. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava). Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). inštitúcie protivážnych síl. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. vykonávať ich a aj ich presadzovať. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. úrokových sadieb. vedecké inštitúcie. S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. výskumné. politické strany.

udržanie demokracie. politických strán. Sloboda sa chápe ako stav.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. 1. Cieľ je normou určitého chceného stavu. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. blahobyt a bezpečnosť. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. ktoré považujú za dôležité.3. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. pokrok. ktoré majú byť naplnené. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. hlavne hospodárske zväzy. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . je nevyhnutné. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. Kategória ekonomickej slobody znamená. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť. ktorí majú rozličné ciele.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. resp. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. nadnárodné organizácie. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Nesmie obmedzovať slobodu iných. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. 1. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. istotu. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. ktorí sa snažia presadzovať ciele. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy.

ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. a spája sa s ním. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Lorenzovej krivky. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky.Hospodárska politika najčastejšie chápe. 1.2. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. distribučnej spravodlivosti. zloženia vlády. M. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. 92) Hospodársky rast. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. ale hlavne v ústavách. A.: Hospodářská politika. tradičné ciele. len o zameraní trendu. ktorú charakterizuje Obr. problematika rozdeľovania dôchodkov. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. „zrýchlenie rastu“. – ŽÁK. s. 1. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv.

cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. ktoré týmito vrcholmi sú. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. 16 . získavajú na svojej dôležitosti. s. tak vnútornej ako aj vonkajšej. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. 155) Obr.: Hospodářská politika. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. T. resp. rovnováhu cien a stability meny. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. Nízka miera nezamestnanosti. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. 1. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. ktoré v súčasnosti. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. 1. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu.

konkrétne danom období. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. resp. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. vzťah neutrality. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. systémové. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. navzájom sa posilňujú. napr. vzťah konfliktnosti. napr. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni). Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. 17 . bežné. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. regulačné. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. meniť a kontrolovať. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. (napr. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. Phillipsová krivka). kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie.3. liberálne. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. vzťah komplementarity. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu.2 Racionalita cieľov. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. − spôsobu aplikácie. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. expanzívne. vzťah identity. • • 1. ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky. nepriame. reštriktívne. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii.Hospodárska politika 1. protekcionistické. ktoré medzi cieľmi existujú. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. dopĺňajú sa.

na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych. menia len veličiny. ďalej z cieľového stavu. obmedzujúce. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. dovozná prirážka.Hospodárska politika − časovej. priestorovej. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. medzinárodné. krátkodobé. výmeny alebo spotreby. priame a nepriame. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. lokálne. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. ktorý sa má dosiahnuť. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. nástroje a ciele. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. sankčné. rezortné. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. od predpokladanej reakcie. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. a nakoniec aj organizačných. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. všeobecné a špecifické. zmena colnej tarify). Nástroje. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. požiadaviek. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. 18 . rozmeru použitia zvolených nástrojov. atď. ale aj od postojov ekonomických subjektov. základné a odvodené. rozdeľovania. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové.j. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. odvetvové. ktoré nastali v hospodárstve. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. t. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. zabraňujúce. sektorové. Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov.

Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. stred a ľavica. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. systémovo podporujúce opatrenia. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný. Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. 19 . Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Za základné formy sú považované pravica. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. Ak tomu tak nie je.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. 1. časové obdobie. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. systémovo zodpovedajúce opatrenia. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. resp.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky.Hospodárska politika 1. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. Vzťah nástroj. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii.

najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. Hospodársky systém. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. zvykové správanie sa. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti.Hospodárska politika 1. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí.1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. Problémom je. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V.: politiku ochrany hospodárskej súťaže. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. normy konania. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. právo. deľby moci na zákonodarnú. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. sociálnu politiku. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. výkonnú a súdnu. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu. akokoľvek spontánne vzniknutý. administratíva.6. 1. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana.6. ako sú vžité konvencie. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. napodobňovanie či vytváranie precedensov. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami. štruktúrnu politiku. menovú (monetárnu). Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti.

Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. ktorým by sa sama nepohybovala.). Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. sústavných rozpočtových deficitov. že sa obhajuje existencia tzv. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. 1. pri drogách a pod. obmedzenie v rozhodovaní napr. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. ale sú to stanovenia zásad. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. − obmedzovať dvojité zdanenie.6. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. 21 . ďalej prešetrenie. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. regulácia cien miezd. prípadne strednom časovom horizonte. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. a navyše. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky.3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov.

Znamená to. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. ktoré z členstva vyplývajú. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. Každá krajina. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. konkurencieschopnosť krajiny. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. ako zvláštna skupina. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. Veľké záujmové skupiny. Byrokracia je systém. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. ale aj cenovú hladinu a iné. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. chrániť spotrebiteľov na trhu. 1. existencia byrokracie. demokracia a politický pluralizmus. pri nedostatočnej kontrole. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. čím automaticky koordinuje ich činnosť. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. Byrokracia. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. Napríklad krajiny. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti. zúčastnené 22 . K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. je jej umožnená. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. Slobodné. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. priame a tajné voľby. sa podieľa na realizácii rozhodovania. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny.

nedostatok informácií pre rozhodovanie. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike.j. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. dominancia praktickej hospodárskej politiky. ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. 1. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. 23 . že novozvolené vlády (najmä tie. skutočnosť. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. V podstate ide o to. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania. dominancia teoretickej hospodárskej politiky. Znamená to. majú veľkú dôveru ľudí. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Nevyužitie politického kapitálu. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. ktoré sú k dispozícii a pod.

ktoré by mali byť známe verejnosti. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali. implementácia a kontrola. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. 24 . Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy.Hospodárska politika 1. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky. Ide o zistenie toho. ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho.4. ako aj časových oneskorení. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. ale môže mať aj charakter administratívny. prognóza – plánovanie. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. resp. fáze prognózy – plánovania. 1. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. V druhej fáze. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. Kontrolou. rozhodovanie. určitej normy. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje .

1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. rozhodnutia 4. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr. analýzou spotreby. politické sociálne. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. hodnotového systému obyvateľstva).: Teória a prax hospodárskej politiky.. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti.. 1. efektívnosti národohospodárskych procesov.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. 5. na znalostiach a intuícii odborníkov. a kol. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti.9.implementácia 5. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby. 2. administratívne 4. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. 1.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza. prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. analýza 2. (2007) s. hospodárske aj vedecko-technické). poznávacie 3. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . analýzou vonkajších vzťahov.kontrola Časové oneskorenia 1. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. resp. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. P. o ktoré má vláda záujem. analýzou rovnováhy. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). prognóza – plánovanie 3. demografické. ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. životného štýlu obyvateľstva. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza.

26 . Záver V tejto kapitole ste sa naučili. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. 3.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. 2. Aktivity 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou.

hospodárska politika je vednou disciplínou. svetovej vojne. storočia. 2. že jediné.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. Hospodárske krízy. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. považujeme ju za vedu pomerne mladú. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. udržiavať spravodlivosť. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. ale najmä klasickej ekonomickej školy.1. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. Jedným z podstatných momentov.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Mnohé argumenty boli skôr proti. Tým. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu.Hospodárska politika 2. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. ako napr. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku. rokoch 20. formovala v podstate až po 2. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. dopyt ako taký. 2. neúrode alebo vojnám. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . Pre klasikov platilo. ktoré by jej vznik neovplyvnili. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. Až Veľká svetová hospodárska kríza. Neznamená to však. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. čo je potrebné pre trhový systém. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. v 30.

že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. uvažovalo sa s tým. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. M. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. Keynesa. avšak ešte neucelená. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. intervencionistická koncepcia New Deal. 2. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. rozsah výroby. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz.1. do ktorých predtým nezasahoval. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom.Hospodárska politika New Deal. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. stanovovali minimálne mzdy. 28 . ktorá priniesla zmeny v tom. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. zavádzali niektoré formy plánovania. J. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. storočia. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. M. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. regulovali konkurenciu. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. ceny. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. storočia vznikla v USA prvá. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo. začiatkom 30. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. New Deal nebol ucelenou koncepciou. − potvrdil sa poznatok. maximálny počet pracovných hodín atď. rokov 20. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie.

daní. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. 2. rokoch minulého storočia. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. Hospodársku politiku. 29 . pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej.j. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. zamestnaneckých zákonov.Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa.1. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. spotreby.. Kanady a Veľkej Británie. bankovej politiky štátu. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. úspor. efektívnej miere. investícií. štát blahobytu. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. že teória. rokoch bola realizovaná tzv. V 50. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. atď.. ekonomiku v stagnácii. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. potvrdilo sa. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. jeho výšky a štruktúry. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. politikou „Stop and go“ a v 60. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. atď. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. neoklasická syntéza. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. Po 2. akceptuje systémové opatrenia.

Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. 2. ktorý verejne vyhlási. ako aj na strane súkromného sektora. vykonávacieho plánu. Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti.Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. rokoch 20. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. konkurencie. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. storočia. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. rokov 20.1. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom.1. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. rokoch vo Francúzsku. Je to snaha o nájdenie tzv. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . najmä Švédsko. teda právo na prácu. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). tzv. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia.60. Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho. . Vychádza z toho. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Holandsku a Japonsku.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. tretej cesty. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. o vývoji cien. 2. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. 30 . krajine. že každý občan má právo na dôstojný život. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. spotrebiteľov. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. zástupcov výskumu. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného. ktorá má zabezpečovať životný štandard.

ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. Friedman. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Za predpokladu. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. ekonómiou strany ponuky. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. Podľa tejto rovnice. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. teóriou racionálnych očakávaní. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. množstvo peňazí v ekonomike. že najdokonalejší nástroj. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí.

Dôležitá je koordinácia čiastkových politík.1.1 Porovnanie keynesiánstva. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ako aj súkromných subjektov. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. ktorá sa sformovala koncom 70. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A. M. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. Laffer. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Tab. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. 20 2. s. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. 2. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. Buchananom. Ekonomickým smerom. M. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. I. rokov 20. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J.Hospodárska politika produktu. ktorý bol presvedčený o tom. že ak poklesnú dane. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu.: Hospodářská politika. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. – Žák. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov. Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť.

ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. trhu a svetových peňazí. analýzy východiskového stavu ekonomík. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. 2. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. formulácie cieľov transformácie a 3. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. 2. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Medzinárodná organizácia práce. Tab. 33 . keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Koordinácia svetovej. svetového obchodu. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu.Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Medzinárodná finančná spoločnosť. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. Medzinárodný menový fond. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. prístupu k progresívnym technológiám. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. a mnohé iné. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov.

že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. liberálny a 2. 2. Liberálny – trhový postoj je ten. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. harmonický. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. 108 a 109 a Vincur 2. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . ktorá má väčšinou špecifické filozofické. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Intervencionistický postoj je ten. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. intervencionistický. zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.Hospodárska politika Tab. myšlienkové a ideologické korene.

Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. storočia. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. Dominuje názor. zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. Existencia monopolov. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. ako a pre koho vyrábať. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. rokov 20. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. pružnosť. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát.1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. že sleduje vlastné záujmy. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. uspokojuje aj potreby iných. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. 2. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. rokov 20. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. vytvárania konkurencie. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. vyrieši hlavné otázky čo. Každý hospodársky subjekt tým. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. že trh sám. povzbudzuje podnikavosť. individuálny výkon a slobodu. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. ktorá je podriadenou politikou. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. ktoré sa uplatňujú od 70.2. vyrovnaný štátny rozpočet. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné. čo má za dôsledok vznik 35 . Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. 2. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. ako aj intervencionistických koncepcií. storočia. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu.2.

A.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 2. Obr. s. 2. francúzsky model a pod.) Obr. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. 108) 36 . – ŽÁK. M.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému.: Hospodářská politika.

2. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. fyziokratizme a klasickej ekonómii..). 2. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme. ekonómii strany ponuky. keynesiánstve.2. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch..: Hospodářská politika. s. 37 . monetarizme. T.2. 188) Aktivity 1.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

39 . ktorý je schopný účinne. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. ktorá je charakteristická pre systém. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu. resp.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Stabilita je vlastnosť. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. Charakterizovať stabilizačnú politiku. 3. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. 1. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. 3.Hospodárska politika 3. nerovnováhy v ekonomike.

: Hospodářská politika. M. 137) 3. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. či ide o impulzy.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. – ŽÁK. K . vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. Tak štruktúrne. ako aj cyklické výkyvy. 3.1. s. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3. sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. A.1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . produkt (Y) YS YP čas (t) Graf. 40 . šoky alebo poruchy náhodné. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. napríklad podľa toho. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. 3. jednorazové alebo sústavné. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické.

2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. a pod. Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov. − súčasné. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny). meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. A. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. je vopred známa. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. M. počty vydaných stavebných povolení a pod. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. Dĺžka politického cyklu.2. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá. s. 121) 41 . ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. na rozdiel od ekonomického. ako aj jej budúci vývoj. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ceny výrobkov. – ŽÁK. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom.) − oneskorené. spravidla trvá 4 roky.). Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky.: Hospodářská politika. 3. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. miera zamestnanosti. miera nezamestnanosti. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus.

Stabilizačná hospodárska politika je politikou. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. . výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. neustále menia. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. ako nástroja hospodárskej politiky. ale aj celosvetová ekonomika. aké poruchy v ekonomike existujú.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. čo znamená tak pozitívne. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. 42 . Vo svojej podstate je to politika proticyklická.Hospodárska politika Graf. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky. Mnoho nástrojov. resp. čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. vysoká miera zamestnanosti. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. 3. eliminovať. ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu.3. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. V tomto smere je potrebné pripomenúť. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast.3. resp. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. ktoré vláda používa. Dôležité je zistiť. 3.

3. menovej. úroková miera.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3.3. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. že každý nástroj má svoj časový priestor. napr. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku. − vonkajšia hospodárska politika. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov.3. M. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. M. ktorá je formou protiinflačnej politiky. 3.Hospodárska politika 3. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . rast HDP. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti. podpory spotreby znižovaním daní. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. ako považujú ekonomický systém za stabilný.3. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. − menová politika. AS. J. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. AD. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. − dôchodková politika.

A. 3. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny.4.1. 3. 44 . Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. – ŽÁK. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu.j. vytvára sa tzv.: Hospodářská politika. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. s.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. V prípade. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. t. vytvára sa tzv. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. deflačná medzera. Tab. ako to zobrazuje Graf 3. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje.Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. inflačná medzera. M.

napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. 45 . voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. Východisková úroveň rozvoja. Takýto posun je zachytený na grafe 3. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu. 3. nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Snahou tejto koncepcie je to. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. nízkym deficitom ŠR. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. čo znamená. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak.5.

Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. 3. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia. ekonomickom raste. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. zamestnanosti a nezamestnanosti. 46 . 2.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. čo je predpokladom budúceho rastu. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. Aktivity 1.

na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. 47 . Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky.Hospodárska politika 4. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele. že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. Napriek tomu. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. 4. Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.

infláciu. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému. Patria sem: − progresívna daň z príjmov.Hospodárska politika 4. rentabilita. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − dotácie bytovému hospodárstvu. ide o cielené opatrenie. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. ktoré majú proticyklický charakter.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. aby sa presadzovala efektívnosť. čím napomáha menovej stabilite. vonkajšie ekonomické vzťahy). ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. znižovanie nákladov a hospodárnosť. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. 4. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . Zabudované stabilizátory sú opatrenia. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. nezamestnanosť. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. − poistenie v nezamestnanosti. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. opatrenia. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi.

Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania.3. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. čím sa im znižuje disponibilný príjem. čo zníži ich celkový dopyt. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. V konjunktúre. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. ale trvá aj v ďalšom období. keď príjmy klesajú. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC).1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. teda od množstva finančných prostriedkov. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. e= 1 1 − MPC 49 . Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. dôchodky sú v nižších pásmach. rastie aj úroveň zdanenia. 4. ale len nominálne.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. V recesii. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. čím sa znižuje úroveň zdanenia. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. ktoré domácnosti neusporia. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz.

že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy.Hospodárska politika 4. V ekonomike tak vzrastie spotreba. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. Ak vláda zvýši dane. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. zvyšuje tým množstvo peňazí.3. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Vzhľadom na to. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu.4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. 4. Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky.3. je vhodnejšie. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Ak vláda zníži dane. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Výsledkom je. a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. ale aj úspory a investície.3. Zníženie daní spôsobí. 4. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. ale aj na strane agregátnej ponuky. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená. Tento vplyv 50 .

hlavne pri zmenách daní.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov. 4. 4. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. a kol. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. (2007) s. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka. NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. Podľa toho. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 4. 4.1. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky.4. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. 51 . čisté dane. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu.

bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. resp. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. ktoré sa použijú 52 . Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. 4. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4.2. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Vzhľadom na to. aktivizuje voľné zdroje.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu.1 vpravo).2. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny.1 vľavo). Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4.1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.

resp. 4. 4. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku. reštriktívnu fiškálnu politiku.4. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. bezpečnosť a iné. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. obmedzenie výdavkov na obranu.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. ale posunie sa do bodu E2. Ak uvažujeme s tým. prípadne znížiť rozpočtový deficit. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. a to v jej raste. 53 . že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. realizuje fiškálnu reštrikciu. napr. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. zrušenie dotácii.

54 . rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku.3. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. ciel a poplatkov. Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. pomocou zákonných noriem. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4. ani nespotrebúva národný dôchodok. dochádza k dezinflácii. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. Štátny rozpočet nevytára. resp. nastáva pokles cenovej hladiny. 4. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). ako aj na strane príjmov. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. resp.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. iba ho rozdeľuje – redistribuje.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. dávok.

Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti. napr. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. musí nutne viesť. Pasívny schodok vzniká na základe javov. Ak sú príjmy menšie než výdavky. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. v dôsledku zníženia daní. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Táto definícia však nie je presná. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. bez ohľadu na to. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. napr. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. pri peňažnom krytí potom k inflácii. prílišná expanzívna politika. na strane výdavkov. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Fiškálna expanzia realizovaná. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. ale z dlhodobého je záporný. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. 4. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. ktoré na rozdiel od súkromných financií. celkový hospodársky pokles. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. 55 .5. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. prírodné katastrofy. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. vládny populizmus a iné. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. za inak nezmenených podmienok.

4. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky.5. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. 56 . Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. ale je to málo častý prípad. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. 4. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka. Zvyšuje sa tak monetárna báza. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu.Hospodárska politika 4. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Vedie k mnohým problémom. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. prípadne sa zvýši len nepatrne. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. ale k výraznému rastu cenovej hladiny.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. ktorá je často vládami realizovaná. dôjde k malému rastu reálneho produktu. ako sú napr. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu.

kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým.7. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. ktorý trvá medzi tým. že nastala. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. Vo všeobecnosti možno povedať.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. kedy si vláda uvedomí.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. inou sú možné politické nezhody v krajine. Existuje určité časové obdobie. že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. 57 .7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým.4 Daňová reforma 4. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. 4. kedy si ekonómovia uvedomia.

Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia.7. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. 58 . Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. Po určitom čase. Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. zvyčajne až po voľbách. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia.7. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. 4. resp. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. čo spôsobí. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov).Hospodárska politika 4. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. keď sa blížia voľby. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. aby prilákali hlasy voličov v období. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. Ak centrálna banka. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. 4. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády. že expanzívna fiškálna politika. že stúpne dopyt po domácej mene. ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. dochádza k tomu. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov).7. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere.

Hospodárska politika 4. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Stanovte problém ekonomiky. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Ak rastú vládne výdavky. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. Problém vzniká vtedy. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. Aktivity 1.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky.7. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. Dostupné na internete. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. ak je zabezpečovaný importom. ktorý chcete riešiť. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. a tiež to. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou. ktorý. 2. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. 3. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Povinné zadanie č. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. 59 .

V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. ktorým je centrálna banka. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. ktoré sú jej nositeľmi.Hospodárska politika 5. funkciami a cieľmi. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. nástrojov a inštitúcií. Je spojená s pojmom peniaze. ktoré je determinované jej postavením. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. 60 . Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. 5. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. vzťahov. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou.

ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). stabilizácia finančných trhov. zamestnanosť a tempo rastu HDP. resp. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. úrokových sadzieb a pod. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. hospodárskeho rastu. 5.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. platobná bilancia. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti.2.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. podpora rastu zamestnanosti. dopyt a ponuka peňazí. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. napr. Zmena peňažnej 61 . rovnováha platobnej bilancie. menový kurz. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike).Hospodárska politika 5. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. menového kurzu. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily). ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita.

bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. že ho dosiahne. repo sadzieb). ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy. Nevýhodou je predovšetkým to. tych rokov 20. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Ide o stratégiu boja s infláciou. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom. Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. 62 . ale neovplyvňuje ju priamo. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. tiež podstatným dôvodom. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. Začiatkom 90. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. Výhodou cieľovania inflácie je.

podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. 5. 47) 5. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. podľa intenzity na operatívne. s.1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. M. 63 .Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. I. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. ekonomické.: Hospodářská politika. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. – ŽÁK. priame a nepriame. bežné. Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. napr.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. permanentné a občasné. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike.

by táto sadzba mala klesať. Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. úrokové limity. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Odporúčania 64 . Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. povinné vklady a medzibankové odporúčania. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému.Hospodárska politika 5. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Používajú sa výnimočne. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Stanovujú maximálny rozsah úverov. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. výzvy a gentlemanské dohody. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. úverové limity. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. či objem poskytovaných úverov.3. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. ako priamy nástroj menovej politiky. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Medzibankové odporúčania. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk.

REPO operácie a switch operácie. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. znížia tak svoje úverové kapacity. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu. znížia ponuku úverov. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. diskontné nástroje. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. Priame operácie na voľnom trhu. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike.3. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. čiže množstvo peňazí v obehu. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. 5. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. pokles zamestnanosti. prečo sú pomerne často využívané. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. Jednotlivé banky si napriek tomu. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. pokles inflácie. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. 65 . Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt.

lehota splatnosti a spôsob zaistenia). Členíme ich na bežné. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. limit objemu úveru. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Reeskontné úvery sú krátkodobé. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Lombardné úvery sú krátkodobé. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. ktorá má problémy s likviditou. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery.Hospodárska politika Vzhľadom na to. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. reeskontné úvery a lombardné úvery. 66 . Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky.

Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. resp. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. rast zamestnanosti. Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Domáca mena sa začne znehodnocovať. čo 67 . Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. čo je prvok nepriamych nástrojov. pokles miery inflácie. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. pokles zamestnanosti. pokles miery inflácie.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. základná úroková miera. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. čím sa zníži ponuka úverov. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. pokles zamestnanosti. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. Priame kurzové intervencie znamenajú. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. rast miery inflácie. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Lombardná sadzba je najvyššia. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné.

Všeobecne sú na ústupe. resp. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. odporúčania a gentlemanské dohody. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. výzvy. Konverzie predstavujú promptný. odporúčania a gentlemanské dohody. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. na ktoré sa vzťahujú. 5.3. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. intervencie na devízovom trhu. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. bez ich reálnej zmeny. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. 68 . Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. diskontné nástroje. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom.

4 Typy menovej politiky Menová politika. stabilita finančných trhov. stabilita menového kurzu domácej meny. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch.2 Schéma menovej politiky Podľa toho.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . obdobne ako politika fiškálna. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. stabilita úrokových sadzieb. Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. 5. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho.Hospodárska politika 5. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr. 5. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.1. realizuje určitý typ menovej politiky. podpora zamestnanosti.2.4.

Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo).3.Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Graf 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Centrálna banka 70 .2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade.

Vzhľadom na to. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. 71 . Multiplikátory. ktorá zvyšuje ponuku peňazí.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje. rastie zamestnanosť. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. znižuje úrokovú mieru. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Zároveň. klesá výmenný kurz peňazí. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. Zvyšuje sa export. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. a to v jej raste. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. ak uvažujeme s tým. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. prudko rastie cenová hladina. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. ale posunie sa do bodu E2. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. rastie agregátny dopyt. resp. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. Ak je ekonomika prehriata. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby.

reštriktívnu menovú politiku.4. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . realizuje menovú reštrikciu.6.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5. Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. resp. 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo).

tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. dochádza k dezinflácii. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike.4.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo). V skutočnosti však cenová hladina neklesá. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. 5. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. t. resp. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nastáva pokles cenovej hladiny.j. 73 .6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike.

kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.: Hospodářská politika.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. Vľavo je znázornená situácia. – ŽÁK. 5. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny. transfery 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. Dôležitý prvok. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1. s. dane Agregátne výdavky Obr.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. M. regulácia peňažnej základne 2. 49) 74 . kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. vládne výdavky 4. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. I.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. 5.

obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. že môžu samostatne prijímať opatrenia.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Vzhľadom na to. 75 .5. vládnych investíciách a pod. Vzhľadom na to. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. 5. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Môžu byť obe expanzívne. menová politika nemá žiadny vplyv. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Klasický prípad nastáva. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. ale iba na pohyb úrokovej miery. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. Ide o dva extrémne prípady. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. na základe využívania peňažných vzťahov. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. takže úroková miera je tlačená smerom nadol. Sleduje základný cieľ. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. zlepšení sociálneho zabezpečenia. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Pasca likvidity nastáva. ale iba na pohyb úrokovej miery. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Z vyššie uvedeného vyplýva.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

resp. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. napr. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. A. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). M. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus.: Hospodářská politika. s. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. 79 . Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. – ŽÁK. 6. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. štátne úvery na vývoz. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky.

Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. strojov a zariadení a pod.1. komunikácia. výrobné (napr. zdravotníctvo. t.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny.Hospodárska politika 6. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. doprava a skladovanie. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. veľkoobchod a maloobchod). Neekonomickými príčinami sú politické. financie. mobility kapitálu. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. oficiálne a ostatné súkromné služby. neviditeľnom exporte. vojenské. rastie podiel spracovateľského priemyslu. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. poisťovníctvo. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. účtovníctvo. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. v tzv. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr. opravy. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. 80 . hotely. poštové služby) a osobné (napr. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. právne služby). ich výstavba alebo rozširovanie.j. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. cestovanie. nákup podnikov v zahraničí. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. sociálne (napr. reštaurácie). V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. školstvo. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. bankovníctvo.

autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu).1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. embargo. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. Je teda evidentné. či pôsobí plošne alebo selektívne. 6. colný sadzobník a colné konanie.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. ktoré majú podobu peňažných. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. že znižuje náklady. 6.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. predajom patentov a licencií. Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. Vonkajšie hospodárske vzťahy. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných. prechádzajú platobnou bilanciou. devízové reštrikcie. vydávanie licencií. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . V závislosti na tom.2. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. colné kontingenty. či pôsobí priamo alebo nepriamo. Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie. Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné. obchodná vojna. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom.

ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. dopravné a administratívne poplatky. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. úverovanie vývozu. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. štátne intervencie v oblasti dopravy.Hospodárska politika dovozu. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode. menový dumping. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. 82 . Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. do ktorého má byť tovar dovezený. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. administratívno-technické prekážky. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. ktoré zakazuje dovoz. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. Patria sem najmä fiškálne dane. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. štátne záruky na úver. Obchodná vojna je stav. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. Za predpokladu. daňové prekážky. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. že menové kurzy sú pevné. ako je v zmluve dohodnuté. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. poklesne celková ponuka produktu. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. zvýši sa zamestnanosť. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. hygienické a ekologické prekážky. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. nastane rast cien produktu.

Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. dopravy. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. obchodné dohody. dodnes existujúce. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. dohoda o pásme voľného obchodu. upravujú pohyb kapitálu. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania. platobné dohody. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. na základe ktorej vznikol tzv. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. 83 . že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. pracovných síl. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. platobného styku. Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dohoda o colnej únii. ktoré používajú clearing. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO).Hospodárska politika 6. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe. Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT).2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.2.

uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. bilanciu služieb (dopravné. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. skladovanie. že platobná bilancia umožňuje predvídať. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. − zásada parity. 84 .. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti. bilanciu dôchodkov (zisky. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. úroky. zamestnanosť. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. bilanciu portfóliových investícií. spoje. cestovný ruch. hlavne krátkodobo. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. úrokovú mieru a devízový kurz. − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu.). Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. poistenie. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). podľa účelu ich využitia. 6. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu. − zásada reciprocity. cenovú hladinu. charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. tlakov. bez ohľadu na to. resp. debetné operácie dopyt po devízach.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb.. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. poplatky za poskytnutie práv.

Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. M. s. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. Devízový kurz je zložitá menová veličina.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém.Hospodárska politika Tab. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. A. 6. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. kým má potrebné rezervy. – ŽÁK. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. 85 . kedy centrálna banka nezasahuje. ekonomických. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. ktorý uplatňuje väčšina krajín. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule. sociálnych a politických podmienkach. Z historického obdobia sú známe napr. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu.: Hospodářská politika. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. V prípade riadeného floatingu.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom. Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. čo znamená. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. 6. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. napr. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú.4 Devízový kurz Nástrojom. v súčte by však mali byť v rovnováhe. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. devalvuje domácu menu. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz.

nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Prvýkrát s ním prišiel D. pružné ceny (aj krátkodobé). ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. Hume v 18. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. že import je závislý na úrovni dôchodku. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu. Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. dôjde tiež k jeho zníženiu. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. dôjde k jeho poklesu. Za existencie predpokladu. pevné ceny. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. ale so zmenou úrovne dôchodku. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Sú uvádzane v poradí podľa toho. stabilná úroková miera a nulové úspory. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. 6. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. ako sa vyvíjali ekonomické systémy.Hospodárska politika 6. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. dôjde teda k rastu 86 . Nie je spojený so zmenou cien. dôjde k poklesu čistého exportu. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby.5. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny.5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. dôchodkový. Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. ktoré viac. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. pri ktorých fungujú. Pri deficite obchodnej bilancie.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový.

5. Ak za jediný faktor. Klesne tak aj agregátny dopyt. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. dôchodok a import. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Za predpokladu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. zníži sa 87 . import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. Budeme vychádzať z toho. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. Výsledné efekty budú dva: 1. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. keď sa ekonomika nachádza v recesii. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. 6. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Vyvolá to rast úrokovej miery. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. čo by malo znamenať. Export zlacnie a porastie. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. 2. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. prípadne dlhodobej spotreby. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny.

že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. môže to 88 . Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. V systéme pevných kurzov. má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom. bude intervenovať na devízových trhoch. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou. 6. čím sa zvýši peňažná ponuka. Z krajiny začne odtekať kapitál. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz.6. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. že sa bude vyrovnávať. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). 6. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. bude predávať zahraničnú menu. čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. celková platobná bilancia bude prebytková. Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. v akej v krajine vzrastie národný produkt. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). ktorá predstavuje „lokomotívu“. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. Aj tento fakt prispel k tomu. že deficity. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Bude nakupovať cudziu menu. ktorá stimuluje prílev kapitálu. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie.

1.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6.2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1 Teoréma lokomotívy 6. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B.6. na základe rastu agregátneho dopytu. 89 . Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B.

2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. 5. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike. To. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Aktivity 4.2. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 90 .

exportu či importu na hrubom domácom produkte. relatívne samostatnými časťami.Hospodárska politika 7.1. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. resp. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. Je preto dôležité. 91 . 7. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. úspor. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. napr. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. výkonová alebo spotrebná skladba. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. výrobná. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. že je vnímaná ako zdrojová.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. 7.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. podiel spotreby. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. investícií. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. Charakterizovať štruktúrnu politiku. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky.

Môžu vznikať aj na oboch 92 . Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. služby. sekundárny. pododvetvia. skupiny nástrojov. terciárny. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. Je preto dôležité. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. aby vláda sledovala a skúmala. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. − ekonomických subjektov. Hľadísk členenia je omnoho viac. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike. kvartérny. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. napríklad podľa pohlavia či veku. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. výrobné odbory alebo ich zoskupenia.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. medzi ich vzťahmi a väzbami. ich lokalizácia a ich determinanty. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. právnej formy či vlastníctva. že štruktúra ekonomiky je dynamická. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. faktoroch. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. 7. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. Vzhľadom na to. − štruktúry obyvateľstva. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. skupiny výrobkov. ktoré regióny sú menej rozvinuté. odvetvia. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. Je dôležité vedieť. resp. aby sa napĺňali vytýčené ciele. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. výrobné odbory.1.

K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať.1. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov. V tomto smere môžeme 93 . ekonomika by stagnovala. zmeny cien na svetových trhoch. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky. ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. zmeny konkurenčného prostredia. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. Keby to tak nebolo. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. nedokonalosti a bariéry. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. interdependentný vzťah. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny. − spôsob súperenia existujúcich firiem. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. inovácie výroby. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov. 7. − existencia substitučných výrobkov a služieb. či zmeny výmenného kurzu a iné. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý.Hospodárska politika stranách zároveň. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. dostala by sa do stavu ustrnutia. vrátane ich podmienok.

Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. informatizácia spoločnosti. Táto politika by mala byť formulovaná tak. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. technologickej a inovačnej politiky. 7. podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. vlastná inovačná schopnosť krajiny. proexportná politika. ako aj zmeny výrobnej štruktúry. ochrany životného prostredia. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Mala by utvárať takú sektorovú. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. regionálnu a iné štruktúry. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. ktorá musí zvažovať. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou. odvetvovú. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády. priame zahraničné investície. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. aktivít. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru. odvetvovej politiky. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. ktoré sú zamerané na formovanie. nástrojov a opatrení. podmienky pre transfer technológií. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. 94 . Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. neperspektívnymi odvetviami. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. svetovej vojny.

kvóty. čo znamená znižovať surovinovú.3. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám. Sú vzájomne interdependentné. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. materiálovú. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. 7. 7. modernizovať technologické procesy. ale tiež utlmovať neperspektívne. limity. úverová a úroková politika. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi. neefektívne. mimocolné bariéry). nástroje menové a peňažnoúverové (napr. subvencie. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. zmena rozsahu odvodu daní. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky.3.Hospodárska politika 7. alebo odklad splatnosti daní. rozsah finančných zdrojov v obehu. vývozné dotácie. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. ktorými môžu byť napr. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. energetickú a investične náročnú produkciu. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. na financovanie významných investičných akcií. rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. fond na podporu štruktúrnych zmien. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. Zásadné.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. 95 . stabilitu ekonomiky. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov. úverová a úroková politika). ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

− otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. 7. aby musel zasahovať štát.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. rozvoj inovácii a technológii. − reaktívnej. inovácií. narušovala makroekonomickú stabilitu. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb.4. a 80. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. vedy a výskumu. − defenzívnej. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. má konštruktívny charakter. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. podpora výskumu a vývoja. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ktoré majú najlepšie 99 . že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. 7. ktorá je cieľovo zameraná. ako v tradičnom prístupe. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. ťažiskom je podpora investovania. technológiám. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. − akceleračnej. Na prelome 70. a faktorovo orientovanej. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. − dopytovo orientovanej. malého a stredného podnikania. resp.

Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. v ktorom pôsobia ekonomické subjekty.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. 7. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). s ktorou je ekonomika porovnávaná. deceleračnej. Z uvedeného vyplýva. vývoze atď. ktorá je porovnávaná. t0 predstavuje základné obdobie. x predstavuje údaje o ekonomike. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii.) v %. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. zamestnanosti. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. y predstavuje údaje o ekonomike. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. investíciách. že nemožno jednoznačne 100 . ktoré sú celosvetovo v útlme.

že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Povinné zadanie č. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu. 2. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 101 . že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 7. 3 1.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. ale sledovať aj to.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Je to spôsobené tým.

Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov.Hospodárska politika 8. Je to preto. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. 8. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. udeľovanie licencií na určité činnosti. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému. Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. monopol). ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. že ekonomické subjekty. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. ako aj pre spotrebiteľov. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. čo. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele.

Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. ako to ukazuje Obr. – ŽÁK. nekalou konkurenciou. 8.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. 8. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.1. 182) poskytovanie 103 . A. Tieto bariéry môžu byť rôzne. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia.: Hospodářská politika. s. M.

Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania).2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. Až približne v 50. 104 . Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. (tzv. rokoch 20. ale z právneho hľadiska. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Ide o tzv. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. hlavne na koncept efektívnosti. welfare economics). Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. kedy stačí dokázať. Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. Nestačí len dokázať. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu). svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania.

čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie.). cenová regulácia a verejná podpora. t. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. fúzie. • • kontrola koncentrácií. či podporu ekonomického a technického rozvoja. vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. subjektivizmus. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. korupcia. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. všetky výkony orgánov a inštitúcií.j. populizmus. kontrola štátnej pomoci. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. politické záujmy atď. Základným cieľom politiky je stanoviť. permanentné sledovanie trhov a odvetví. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže. resp. rozptýlenia. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok.Hospodárska politika 8. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. dovozcov a iných dodávateľov. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže. ktorí ich znevýhodňujú. zákonné obmedzenie. Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. kartelové dohody. 105 . ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. preberanie a zlučovanie firiem.

podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. 2. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové.j. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. 106 . V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. koncepcia funkčnej totožnosti – t. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). porovnateľné a vzájomne zastupiteľné.Hospodárska politika analýza. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. ktorými uspokojuje dané potreby. 8. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín.j. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. pre ktorý bolo určené. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie.j. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. relevantnom trhu. s ohľadom na dopravné náklady. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. posudzovanie. regionálny a miestny. či k nim dochádza na tzv. nájsť reálne možnosti odbytu. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. ktorý predstavuje vecné. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). do akej môže výrobca. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. ktorý sa člení na trh národný.

V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely.Hospodárska politika 8. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. − štátna podpora. Ide o tzv.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu.5. t. hlavne na strane ponuky. predajné podmienky. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. 8. či už zjavnej (kartel. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku.j. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. rozvoj investícií a iné. 107 . − zlučovanie subjektov. kartelové dohody. objem produkcie a jej rozdelenie. − nekalá súťaž. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. ako ceny. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi). zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo.

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

väčšinou obchodnými zákonníkmi. pri náhradách živelných pohrôm. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia.. 111 . štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. resp.. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. redistribúcií verejných statkov. Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. či podpore kultúrneho dedičstva.6. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. zvýhodnených úverov (lepšie úroky.. klamivé označenie tovarov a služieb. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. hospodárska diskriminácia. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. napr. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. nebezpečenstvo zámeny. úplatkárstvo a podplácanie.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. 8. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si . Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. daňových úľav. stupňa koncentrácie (CRx). Nekalá súťaž je konanie. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. poskytnutie záruk na splatenie úveru). x) usporiadané podľa veľkosti. . 2. kapitálových investícií na účet štátu. nadštandardná doba splatnosti. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia.Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. podpore menej rozvinutých regiónov. 8.

čím menšia bude hodnota η . Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. Larnerov index je mierou skutočného. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie. . pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol.6. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. 112 . Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu.Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť.6. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η . x) usporiadané podľa veľkosti..2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu.. 8. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. 8. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. 2. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu.

Každá krajina používa taký systém tejto politiky. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže.Hospodárska politika 8. Aktivita 1.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 113 . Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.

ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. daňovou politikou. 114 .1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. 9. najmä so sociálnou politikou. firma alebo celá ekonomika. pričom príjemcom môže byť jednotlivec. dôchodku a príjem. Charakterizovať tieto politiky. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. ktorý je výnosom z bohatstva. mzdovou politikou. Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Dôchodok je toková veličina. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. firme alebo štátu. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. politikou trhu práce a inými. úsporné vklady. obligácie a akcie). V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. Bohatstvo. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu).Hospodárska politika 9. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. Príjem je tiež toková veličina.

ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. zdravotne postihnutých a chorých. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. potrebuje poznať odpoveď na to. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. deti a mládež. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. Giniho koeficient. Z individuálneho pohľadu. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. 115 . tehotné ženy. To. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. starých. nerovnováhy a trhové zlyhania. Robin Hood index a index chudoby. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. 9. ide hlavne o nezamestnaných. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti.

V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem.2.Hospodárska politika 9. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 . V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. Čím je stupeň nerovnosti nižší. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Na rozdiel od dôchodkov. a tak vzniká krivka. by body ležali na diagonále.1. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. je to skutočná Lorenzová krivka. ktorá sa odkláňa od diagonály. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. A naopak. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku.

Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. Používanie indexu preto spôsobuje. Cieľom 117 . aby mal každý rovnako vysoký príjem. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu.. Môže nastať situácia.. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. Čím viac sa blíži k 0. hovoríme o absolútnej nerovnosti. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. ak sa blíži k 1. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie..2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi .3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami.. tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie. 9.. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Hovorí o tom.2. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie. ktoré je podľa neho vhodné podporovať. a snažia sa ju posunúť nad ňu. 9. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index. Neprihliada však na skutočnosť. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Je odvodený z Lorenzovej krivky. tým je diferenciácia väčšia. .. 2.

že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. postup zamestnanca v prípade choroby. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. alebo dávky. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. miezd. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. ale len do určitého bodu. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. potom začínajú klesať. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. parafiskálne systémy. kde odvody majú charakter daní. pričom štát zákonmi upravuje. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. nemocenským. daní. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Tá poukazuje na skutočnosť. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . kde leží tento „bod zlomu“. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. ziskov. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. Otázkou však ostáva. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. nárok na dovolenku. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. právo na štrajk. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. zákonnej dĺžky pracovnej doby. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov. minimálnu mzdu a iné. Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie.

sa stávajú atraktívnejšími. ktorých produkcia nemá regulované ceny. Veľká nerovnosť. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. kde sa vyrábajú tovary. 119 . cestové. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien.2. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém.4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. poľnohospodárske produkty). Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. dochádza k substitúcií ponuky. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. elektrická energia. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. lieky. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. 9. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. V odvetviach. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Lacnejší tovar nahrádza drahší. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. ako aj veľká rovnosť. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Klesá objem investícií do odvetví. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. plyn.

Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. zníženie agregátneho dopytu. s. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. mobility na trhu práce a pod. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK.: Hospodářská politika. T. s. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9. V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady.: Hospodářská politika. 2. 370) 120 . 1. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov). Môže mať za následok napr. T. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien.3. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu.

Hospodárska politika Aktivita 1. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti. 121 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

ale tiež spoločnosť ako celok. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. kresťansko-demokratické a liberálne. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy.Hospodárska politika 10. Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. 10. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. republikánske. tak na pracovnoprávnu ochranu. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy. kolektívne vyjednávanie a pod. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. 10. Charakterizovať politiku zamestnanosti. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor. 122 . Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby.1. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Vychádza z názoru.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. ale tiež spoločnosť ako celok. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme.

t. podpory v nezamestnanosti). Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. ktoré sa snaží koordinovať.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov.j. hlavne vo svojich aktívnych zložkách.1. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Znamená to. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. 10. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. vrátane motivácie pracovníkov. bytovú politiku. politike bývania. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. úrokových sadzieb a kurzov. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. politiku zamestnanosti. 123 . Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. Vytvára podmienky nato.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. dôchodkovej politiky.1. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. Čím vyspelejšia je spoločnosť. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to. ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. a pod. zdravotnú politiku. vzdelávacej politike.Hospodárska politika 10. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. zdravotnej politike. najmä na hospodársku politiku. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. aby bola sociálna politika účinná. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. medzi ktorými sú silné väzby. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku.

Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne.1. Zásluhovosť znamená. súladu medzi vstupmi a výstupmi. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. ktorá vznikne počas života jednotlivca. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. ktoré vznikajú ako 124 . stimulačná. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Tým. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť. že každý subjekt si musí pomôcť sám. o koľko sa zaslúžil. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. participácia a zásluhovosť. subsidiarita.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. Spravodlivosť má právny rozmer. podpornosť. Snahou je predchádzať určitým škodám. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať. ako sú princíp výkonový. preventívna a homogenizačná. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. čo v sociálnej politike znamená. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky.1. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. rovnakých príležitostí a potrebnosti. staroba. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. Jej podstatou je zmiernenie. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. 10. Skladá sa z čiastkových princípov. sociálna solidarita. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. rovnosti. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Jej východiskom je. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr. že každý by mal dostať toľko. nezamestnanosť).Hospodárska politika 10. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. prerozdeľovacia. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. choroba). Subsidiarita znamená. súdržnosti a zodpovednosti. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. že stimuluje k požadovanému vývoju. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. garanciou základných sociálnych istôt. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. resp.

Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. čo znamená hranicu biedy. životného minima a pod. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. aká v pásme sociálneho životného minima. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. výkon práva na vzdelanie. 10. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. podpory v nezamestnanosti. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Štát sleduje. materská a rodičovská dovolenka. dopravu. a iné. rodičovský príspevok. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov. prídavky na deti. čo je hranica chudoby.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. výkon práva na lekársku starostlivosť. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. minimálnej mzdy. dôchodkového systému. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. hraníc chudoby. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. zdanenie príjmov a majetku. sociálna podpora. Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. 125 . nemocenských dávok. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. štipendium a podpora vzdelania. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. materský príspevok.1.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. príspevkov na bývanie. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním.

dobročinné organizácie. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. − úľavy a výhody. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. občianske iniciatívy. pôžičky na vzdelávanie. ktoré sa používajú najmä v prípade. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. vzdelávania. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. ktorým nie sú určené. mladým. − účelové pôžičky. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. rodiny. študentom. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. zamestnanecké zväzy. 10. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. občania. orgány tripartity..Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. zamestnávatelia. služby v oblasti zdravia. dávky v nezamestnanosti a iné. kedy nie je isté. peňažné dávky sociálnej pomoci. bývania. cirkvi. zahŕňajúce všetkých občanov. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. kam patrí starostlivosť o starých. handicapovaných. dôchodcom. − vecných dávok. charitatívne inštitúcie.. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. sociálneho poistenia. ktoré sú návratné. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. určené na vopred vymedzené použitie napr. − sociálnych služieb. sociálne narušených občanov. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv. a to hlavne z toho dôvodu. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. odborové zväzy a orgány. pre nezamestnaných). peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. peňažná pomoc rodinám s deťmi. napr. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. barle) a ochranných pracovných pomôcok. zamestnávateľov. 126 . Jedno z prepojení je v tom. resp. čiže existuje nezamestnanosť. poradenstvo (napr. politiky v danom čase. obce. vojakom.

ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. ale tiež vplyvy mimoekonomické. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. ktoré niekedy vedú k tomu. Ekonómovia. ktoré dohodujú podmienky. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy.2. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. ale nielen oni.Hospodárska politika 10. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. starších občanov. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti. 127 . prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce.2. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. ponukou práce a cenou práce. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. 10. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl.

podpora prevádzky pracovných miest. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. podpora na udržanie pracovných miest. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. tehotenstva. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. podpora vytvárania nových pracovných miest. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. nárok na dovolenku. dĺžka pracovného času. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania. podpora nezamestnaných. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. a ktoré. na druhej strane. subvencovaná zamestnanosť. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. starostlivosti o člena domácnosti. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. 128 . aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce.Hospodárska politika 10. právo na štrajk a iné. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby.2.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. postup zamestnancov v prípade choroby. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. práv a povinností odborových organizácií. ako aj územnej mobility pracovnej sily. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. ich orgánov a funkcionárov. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. programy zamerané na mladých nezamestnaných. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie.

ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. je schopná pracovať a hľadá si prácu.5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. 10. Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. že nezahŕňa osoby. pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz.Hospodárska politika 10. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U).2. Okunovho zákona. Y predstavuje reálny produkt. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd. 129 .( Y − Y*) . pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných. napríklad v tom. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.100 . β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP.2. kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti.4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi. tento koeficient závisí od technologických. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U . ktorá je bez platenej práce. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných.

6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. t. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. tým je nezamestnanosť vyššia. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu.j. ktorá znamená. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Ďalšou možnosťou. 3. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. ktoré spôsobujú psychické traumy. že sú nezamestnaní. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. nižšia tvorba produktu. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Aktivity 1. Z uvedeného vzťahu vyplýva. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. kriminalitu a ďalšie problémy. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. 130 . Takýmito opatreniami môžu byť napr. 10. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. strata dôvery vo vlastné schopnosti. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách. ako aj zo sociálneho hľadiska. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách.2. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. 2. dotované rekvalifikačné programy. znižovanie daní. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. nižšie úspory obyvateľstva.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť. 131 .

Hospodárska politika 11. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. 11. Jej súčasťou je ekológia človeka. Každá ekonomická činnosť. hlavne spojená s výrobou. 132 . ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Je to také využívanie fondov prírody. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. klimatické a meteorologické zmeny).1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. produkuje vedľajšie efekty. zmeny. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti. ich následky a činitele. 11. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality). vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. vrátane človeka. slnečné žiarenie. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia.1. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne.

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

Rast voľného času je faktor. np predstavuje netrhovú produkciu. 11. nakoľko 136 . blízkym – je to produkcia. ktoré v nej prebiehajú. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.: Hospodářská politika. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. vč predstavuje voľný čas. pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. T. 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW).Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. s. Ukazovateľ.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. ktorá neprechádza trhom. pš predstavuje produktivitu škodlivín. rodine. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny.

vedeckotechnickým rozvojom. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť. Aktivita 1. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. čo znamená. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. avšak tým. Metodika tzv. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. znížia sa škody zo znečistenia. 11.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. 137 . ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. ktoré sa prejavia v cene výrobku. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. ktorá je ekonomicky efektívna. Tieto náklady súvisia s inováciami. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality.

138 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. rast vložených investičných statkov. vyrovnanosť platobnej bilancie. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región. rast vloženého kapitálu.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. rast efektívnosti základných prostriedkov. zavádzanie technického pokroku. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. 12. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia. 139 . HDP. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. miera a štruktúra nezamestnanosti. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. pri využití možných zdrojov.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. rast počtu pracovných síl. podiel HDP na jednotku živej práce. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. vonkajšia ekonomická rovnováha. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce.Hospodárska politika 12. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky.1. 12. miera inflácie. napr. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií.

ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Ozývajú sa námietky napr. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. Jeho autorom je britský ekonóm N. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). − priemerná ročná miera inflácie.Hospodárska politika 12. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. (U = 5. (B = 0%). ktoré by mali byť dosiahnuté. v ktorom sú vyznačené hodnoty. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 . V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. V 60. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Kaldor. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. v tom smere. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. (P = 2%). V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. − priemerná ročná miera nezamestnanosti. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. v určitých vzájomných vzťahoch. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. Ide o štvoruholník.5%). že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. Táto metóda prešla určitým vývojom. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Z toho vyplýva. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. (G = 3%). Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). infláciu a nezamestnanosť. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. ale tieto návrhy sa neujali. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu.1. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. Jeho úpravou. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom.

Z takto definovaného indexu vyplýva. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. že je jeho konštrukcia značne triviálna. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. ako sme už spomenuli. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. skonštruovaný A. 141 . Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. ktorú im spoločnosť prisudzuje. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. Fairyho. 12. miera nezamestnanosti. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. Tak.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. miera inflácie. Napriek tomu. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. ako je tempo rastu HDP.1. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. nízka miera nezamestnanosti. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast.

potom jeho ideálna hodnota bude nulová.ut . Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Tobina a J. V súlade s týmto záverom bude platiť. Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. V tomto prípade je celkom ľahostajné.g t . alebo bude nižšia. tzn. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. 142 . vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. Nemožno pochybovať o tom. že s rastom hodnoty daného indexu. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Taylora. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Aj v tomto prípade platí. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP.

143 . Táto závisí od ekonomického bohatstva. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. resp. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). pričom má tendenciu postupne klesať. pozostáva z dvoch základných komponentov. ktorú ratingové spoločnosti používajú. A(A) a BBB(Baa). Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. stav a flexibilita platobnej bilancie. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Investor používa hodnotenie ako nástroj. riadenie ekonomiky. ekonomickej štruktúry. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. že emitent. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. vývoja konkurencieschopnosti. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému. V prípade krajín. Je to široko využívaná investičná informácia. Hodnotenie bonity subjektu. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie.Hospodárska politika 12. Politické riziká vyplývajú z politického systému. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. dlžník.1.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. Metodológia. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia. AA(Aa). až po jednotlivé podniky a obce.

verejne publikovaný slovný komentár.1). A1. 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny.12.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo.D Zdroj: NBS 144 .Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). CCC(Caa).prípad neplnenia záväzkov . resp.P2. Znamienka + a – . Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky. pri Moody’s číslice 1. C. CC(Ca) a C (c). A3( P1. Tab. že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . A2. v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab. D (NP pri Moody’s).P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B. B(B).12. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+.

ktorý môže byť: − pozitívny. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. 145 . − stabilný.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. Čím ma krajina vyšší rating. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. agentúra uvažuje o znížení stupňa. tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. − negatívny. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni.

že ich bolo viac. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. 146 . Charakterizovať jednotlivé etapy.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. budeme brať za významný práve tento rok. Samozrejme.1. ktorá ešte stále nie je dokončená. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku.Hospodárska politika 13. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989.13. 13.

trh dodávateľa 2. Etapa oživenia 3. vznik oficiálne zamestnanosť. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. nízka efektívnosť. . ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. obmedzenie. nerovnováhy. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii. pri zachovaní soc. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. Etapa nerovnovážneho rastu 4. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Zníženie reálnych miezd. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. Oficiálne plná depresia. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre.Ponukové obmedzenie. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. rast zadlženia spomalenie ratu. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. rastu Silný ekonom. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. skrytá inflácie. Obnovenie ekonom. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. Obchodu. dotvorenie inštitucionál. transformačná a potlačovaná inflácia. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ku výraznej nerovnováž. zahr. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. privatizácia a reštriktívna politika. liberalizácia cien. zriadenia Šoková terapia. vykázanej nezamestnanosti. ten však bol bezproblémový iba dovtedy.

etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. ako aj v štruktúre. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. V 70. štrukturálnymi defektmi. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva. a 60. A. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím.1. potlačovanou infláciou. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. 13. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. Existovali obavy pred transformačnou pascou. ktorá je formou prejavu nerovnováhy. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte.2 I. resp. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. teda stavom. a to tak v ich globálnej relácii. Koncom 80. pričom však hrozilo. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv.Hospodárska politika Obr. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené. potom v nej bola aj inflácia. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. a 80. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. 148 . 13. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). 53) 13. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.1. chronickými prejavmi nerovnováh. s.

ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. štruktúrnych defektov a pod.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. čiže otvoreným rastom cien. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.1.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. 149 .1. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.3 II. aj keď v istej miere nevyhnutným. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. že sa ČSFR k 1. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. stabilizácia ekonomiky. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. ale zároveň podcenený. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. 13. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Výrazný pokles produkcie.1. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný. kedy končila transformačná depresia bol 25%. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Neúspechom. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Kumulovaný pokles do roku 1993. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. vyvolal mnoho diskusií na tému. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty.

Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993. Vznik nového štátu k 1. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. Neexistovala 150 . pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky.1. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. aj keď miernejším tempom. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. čo vyvolalo silný rast dovozu. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. Reformný proces sa však spomalil. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Pre celú túto etapu je typické. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. a 3. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). Problémom sa však stalo. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente. 2.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. že existovala snaha o obozretnú. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. skôr reštriktívnu fiškálnu. Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. pokles tvorby HDP. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Nadmerný podiel výroby polotovarov. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený.

V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. preto šlo o rast „na dlh“. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. ale len v tom prípade. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky.1. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. ani proexportného účinku týchto investícií. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. Preferoval sa silný ekonomický rast. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. ako aj k silnému nárastu investícií. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. ktoré vyžadovali výrazné zásahy.4 III. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. 13. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. rozvojových impulzov a pod. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. V ekonomike sa viac investovalo.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. 151 . Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier.

reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. resp. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. ako aj takmer 152 . Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. Po nástupe novej vlády. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. Rôznorodosť koalície. ktorá sa nevedela zjednotiť. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. spôsobila. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. 13. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. pričom nebol dôvod predpokladať. plynu. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. od októbra 1998 do januára 1999. dopravy. ktorý stratilo v roku 1998. tepla. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky.5 IV. kým dopad na ceny bol podstatne menší.1. Ceny elektrickej energie.

postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. na rozdiel od roku 2002.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce.1. úpravy nepriamych daní. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. 13. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 . že prijaté opatrenia boli úspešné. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. Stabilizoval sa ekonomicky rast. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby.6 V. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov.

sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. v súdnictve a v školstve. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. 1. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. hoci mala klesajúcu tendenciu. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. ako aj zahraničný dopyt. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti.Hospodárska politika daní. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. Ďalším domácim faktorom. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. znižujúcej sa miery inflácie. v zdravotníctve. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. Vstup Slovenska do EÚ. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru.

Dynamický rast hospodárstva. prenájom a obchodné činnosti. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb.Hospodárska politika bilancia služieb. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). stavebníctvo. vysoká investičná aktivita. V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. poštách a telekomunikáciách. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Rok 2006 bol rokom. Ekonomický rast bol vyvážený. obchod a priemysel. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. sociálne a osobné služby. boli ceny potravín. školstve a doprave. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. koncepčne inak zameraná. Jediným sektorom. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. V júni 2006 sa konali voľby. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj. Cenová úroveň. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. ostatné spoločenské. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. verejná správa. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. meraná indexom spotrebiteľský cien. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. zdravotníctve. V roku 2005 sa ukázalo. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách.

Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. trhových služieb). Ako už bolo spomenuté. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Povinné zadanie č. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti. 156 . ceny pohonných hmôt. Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. Súčasnú vládu. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. Údaje sledovať v súvislosti s textom. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. 4 1. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. Dá sa povedať. etapu. Aktivita 1. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. že rok 2006. 2. Pre roky 1998. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb.

157 .Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie.

[21] MANKIW.V. TOMŠÍK.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ.Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. B. Žilina : poradca podnikateľa.V. a kol. 2003. Praha : C. HABÁNIK.: Politológia pre ekonómov. Ekonomická fakulta. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK. Trenčín. 2005. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH.: Makroekonomie.. 1994. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK. KUBÁTOVÁ. Praha : Victoria Publishing. M. 2005. Makroekonomika a nová makroekonomika. 2004. HABÁNIK. středně pokročilý kurz. Košice : Technická univerzita v Košiciach. V.: Štátny rozpočet. R.: Zásady ekonomie. Bratislava iris 2002. a kol. 2004. HOMBURG. 2003. V.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH.: Makroekonomie.. J. J.. Bratislava : Iura Edition.: Makroekonomie. 1995. M. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. J. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. R. a kol. TnU AD. Bratislava: Elita 1995. ISBN 80-7169891-1 158 . ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN. Beck. Bratislava 1998. 2003.. Praha: SPN.: Základy makroekonómie. Fischer. Bratislava : Iura Edition. a kol.55-5 [19] LIŠKA .: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov. Praha : Oeconomica VŠE. 2006. ISBN 80-7261-094-5. I. SOFA. Praha : Oeconomica VŠE 2005. – FARKAŠOVSKÁ. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. 2005. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR. J. M.. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. H. Praha : ASPI. J.: Makroekonomie. Sociální politika v ekonomické praxi.: Makroekonómia.. S.: Sociální politika. Praha : Management Press. J. M. Ostrava : Sokrates s. Diplomová práca. 2004. 2000. N. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. Praha : Grada Publishing.o. 2007. J. ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. B.: Makroekonómia. ISBN 80-88715. S. Bratislava : Kartprint. D. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. K.r. – KOTLÁN.: Dane podnikateľských subjektov. A.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Fiskální politika. FELDERER.: Dejiny ekonomických teórií.. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS. 1998. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. a kol..: Hospodářská politika. G. K. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. 2005. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. Praha : Professional Publishing. V. 2005. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ. KOGANOVÁ. Bratislava : Iura Edition. M.

W.: Hospodářská politika. Bratslava : Ekonóm. M. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. Bratislava : Sprint vfra.: Centrální bankovnictví. F. T. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ. D. Praha : Grada Publishing.r. Praha : GRADA PUBLISHING.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001.: Trh práce. makroekonómia. 2002. T. 2007. M. 159 . 1996.: Protimonopolná politika. E.. 2003.: Ekonómia.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK.: Hospodářská politika. MAREŠ. 1997. I. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. A. P. Bratislava : Iura Edition. Bratislava : SPRINT. Praha : Grada Publishing. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ. – ŽÁK.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. E. 2006. I.. Bratislava: Sprint vfra. nezaměstnanost. A. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. H. E. V. Praha : Management Press. Z. M. 2001.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. a kol.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Frýdek-Místek : 2002. BEBLAVÝ. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. Bratislava : ECO-INSTRUMENT. 2003.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001. Bratislava : ÚS a SE SAV.o. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. sociální politika. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE.: Sociálne zabezpečenie. Beck. a kol. Z.: Makroekonomie v kostce.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ.: Sociálna politika. M. A. Beck. – NORDHAUS.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. Praha : C. A. 1997.. 2004. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. 2002. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. súťaživosti a protimonopolnej politiky. s. Bratislava : Elita. H. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. 1999. 2005. 2000. M. Praha : Portál.: Ekonomie veřejného sektoru. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. J. 2005. M. – ŽÁK. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. Praha : Management Press. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. P. 2001. Vědecká monografie. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. 2006. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. V. 2000.: Hospodářská politika. P. Praha : C. 2004. A.

Ekonomická fakulta. 2002.: Teória a prax hospodárskej politiky. P. [44] URAMOVÁ. M.: Hospodářská politika. 2002.: Trh práce a jeho nedokonalosti. Bratislava : Mekury spol. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. 2003.: Tvorba a ochrana životného prostredia. s r. Ekonomická fakulta. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 80-89143-36-9 160 . Košice : Technická univerzita v Košiciach.. E. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. P.: Teória a prax hospodárskej politiky. 2007. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti.: Hospodárska politika. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. a kol. J. Bratislava : SPRINT. 2006.: Environmentálna ekonómia. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. 2004. Bratislava: SPRINT. M.Hospodárska politika Studia Oeconomica. P. 2005. Bratislava : SPRINT. a kol. 2005. 2001. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ. a kol. [48] VINCÚR. L. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. a kol. K.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. 1994. Praha : Victoria Publishing.o. Bratislava : Ekonóm. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. Diplomová práca. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. V. 2005. ISBN 80-8083-057-6.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful