HOSPODÁRSKA POLITIKA

Daniela Bartková

Študijný materiál pre dištančné vzdelávanie 2007

Autor: © Recenzent: Vydala:

Ing. Daniela Bartková, PhD. meno Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Němcovej 32, 040 01 Košice.

Grafický návrh obálky: © Ing. Dana Paľová, PhD. ISBN

Predslov
V rukách držíte učebnú pomôcku, ktorá by mala prispieť k rozšíreniu vašich vedomostí v oblasti fungovania ekonomiky ako celku. Nadväzuje na poznatky získané z predchádzajúcich predmetov, ktorými sú Mikroekonómia, Makroekonómia, Dejiny ekonomických teórií a Verejné financie. V predchádzajúcom štúdiu ste sa naučili, že ekonomika určitého štátu predstavuje sústavu formálnych a neformálnych inštitúcií, trhových a netrhových vzťahov ekonomických činností a sektorov, nástrojov a metód, prostredníctvom ktorých ľudia vyrábajú a uspokojujú svoje potreby. Základom ekonomického systému je trhový mechanizmus, ktorého fungovanie v reálnom živote nie je dokonalé. Existuje množstvo faktorov, ktoré ideálny trhový mechanizmus narúšajú, napríklad existencia monopolov, externalít, ale aj nemožnosť dokonalej informovanosti a pod. Tiež ste sa učili, že ekonomika sa dá rozdeliť na navzájom úzko prepojené časti, ktorými sú mikroekonómia, ktorá skúma a vysvetľuje zákonitosti racionálneho správania sa individuálnych ekonomických subjektov – podnikateľských subjektov a jednotlivcov na trhu a zaoberá sa ich rozhodovaním o spôsoboch využitia vzácnych výrobných faktorov a makroekonómia. ktorá skúma ekonomiku ako celok, zaoberá sa fungovaním a zabezpečovaním rovnováhy ekonomiky. V rámci mikroekonómie aj makroekonómie ste sa z časti zaoberali aj tzv. tretím, resp. vedľajším trhovým subjektom, ktorým je štát. Vzhľadom na to, že je to špecifický trhový subjekt, vyžaduje si jeho postavenie a správanie sa na trhu samostatné štúdium. Štát, rovnako ako aj ostatné trhové subjekty, rozhoduje vlastným spôsobom a svojou činnosťou sleduje určité zámery. Snaží sa dosiahnuť stanovené ciele pomocou vybraných nástrojov, ktoré si volí na základe špecifických podmienok fungovania ekonomiky. Tento učebný text je zameraný na hospodársku politiku a to, čo s ňou súvisí. Mal by byť rozšírením vedomostí o tom, čo uvádzajú P. A. Samuelson, W. D. Nordhaus vo svojej knihe Ekonómia, že obe súčasti – trh aj vláda sú nevyhnutné pre zdravo fungujúcu ekonomiku a riadiť súčasnú ekonomiku bez oboch, je ako pokúšať sa tlieskať jednou rukou. Učebné texty sú zamerané na teóriu hospodárskej politiky, preto je pri ich študovaní nevyhnutné sledovanie aktuálnej situácie tak hospodárskej politiky Slovenska, ako aj Európskej únie. Samozrejme dôležité je sledovanie aj celkovej svetovej situácie. Pre učiteľa a autora učebných textov je vždy veľmi dôležitá spätná väzba od študentov, čitateľov učebných textov, preto akékoľvek vaše pripomienky pomôžu pri ich vylepšovaní.

Autorka

...................... 27 Zdroje formovania hospodárskej politiky ....................................................... 42 3.............................. 22 Hranice hospodárskej politiky .......1 1........3 2................9 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky ................................................................................... 23 Hospodársko-politické rozhodovanie ................................................................................................................ 14 Všeobecné a tradičné ciele .......................................................3 ÚVOD DO HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .............. 14 Racionalita cieľov........................................................................... 21 1.............................. 17 1......................1 VÝVOJ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY .................................................................3.......................... 3.......1....1 3....... 35 2.......................... 20 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika ..........2....................... 39 Ekonomický cyklus .............1 2......................................................................................... 17 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky ................. 30 Súčasný vývoj hospodárskej politiky .................................. 39 Stabilita a rovnováha ......... 28 Formovanie hospodárskej politiky . 1..................................................9...........6.....4 2.............2 2....... 19 Typy hospodárskej politiky ................................. 10 Definícia a predmet hospodárskej politiky ...................................7 1......... 27 Prehľad vývoja hospodárskej politiky ......................3 1.8 1........2 3................. 29 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku ....................................1..................1 1.......... 34 2.....................4 1............... 32 Liberálna hospodárska politika............................... 25 1....1 2..........2 1.......3.................. 41 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky.1..........................................................................3 STABILIZAČNÁ POLITIKA A PRORASTOVO ORIENTOVANÁ HOSPODÁRSKA POLITIKA..... 27 Zrod hospodárskej politiky......... 24 Informácie pre hospodársku politiku.....................2.................................1....................Hospodárska politika Obsah 1..........................6...2 1.................. 2............. 40 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu ...........6 Nástroje hospodárskej politiky .......................................................2 3..................5 2.............................................1 1. 13 Ciele hospodárskej politiky ............................ 20 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika ..........6. 10 Nositelia hospodárskej politiky ..................................................2 1......... 19 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika.................................1 2.........2 Koncepcie hospodárskej politiky .........2.....................................5 1............. 35 Intervencionistická hospodárska politika ..........1.......................................................................1 ................................. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi .................................

.......................................................................2 4.2 4...................................................3.............2 4....................... 56 4............1 4............................................................... 45 FIŠKÁLNA POLITIKA......................6 4......................................................................7..................4 3..............1 5......................................3.................................................5............. 50 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom.................................5.........7...... 48 Vládne výdavky......3.........4............................... 47 Ciele fiškálnej politiky ............................2 3................................4 Typy menovej politiky .......... 55 Financovanie schodku štátneho rozpočtu......1 5...............................................4.................3.........................7.........1 5............. 43 Koncepcie stabilizačnej politiky.................. 68 Nástroje menovej politiky.......7....................................................................4 4...............................................2 5......................3................................ 48 Nástroje fiškálnej politiky ....3.................... 58 Efekt vytesnenia ..1 4..........................4 4....................... 51 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky.3 3......................................... 61 Priame nástroje menovej politiky......................................................................3 4....................................................................................................................................4 4.....................3........................3 Ciele stabilizačnej politiky ....1 4......... 59 4.... 47 Fiškálna a rozpočtová politika .................. 60 Ciele menovej politiky a menové kritériá ............................................................. 51 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku............................2 4..3. 57 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii ..................... 60 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky... 50 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku ..... 53 Rozpočtový schodok ................. 63 5...........3..... 69 ......................................................................................3 MENOVÁ POLITIKA .....5 5..................4 4.................................3 5............. 49 Zmeny daní........ 65 Súčasnosť nástrojov menovej politiky ........................................1 3..1 4................................. 4. 64 Nepriame nástroje menovej politiky ................................................................................................................................................................5 4...................7..............7 Typy fiškálnej politiky ..... 61 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky ..... 42 Nástroje stabilizačnej politiky ............. 43 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike.................... 43 Prorastovo orientovaná hospodárska politika............................Hospodárska politika 3........1 4................................................................................................................. 50 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku. 58 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike ....... 54 Daňová reforma.........................................2 4......................2 5.............3 4.......2................ 57 Problémy načasovania ..............................................................3........... 56 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky............................ 58 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách...3.................. 5..........................................................

............4..................1 6.....................3..................................................................2 7.5 5............................. 91 Štruktúrne zmeny.....................3............................. 95 Ciele štruktúrnej politiky................................6 7...............................................1 6... 92 Konkurencieschopnosť. 81 6................. 95 Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky .......................................1 6............ 93 7........2 7............................5 7...............................................2.............. 83 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky....3 6..2 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku................ 95 Nástroje štruktúrnej politiky..........3 Vymedzenie štruktúrnej politiky .....................5 Platobná bilancia ..............4 7.........1 7.................................. 7................................ 6.......................2 5.................................... 69 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku.......2...... 85 Vyrovnávacie procesy ........ 98 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky.............................6.................................................................................................................................................... 89 6..... 100 Úspešnosť štruktúrnej politiky ...1....... 88 ŠTRUKTÚRNA POLITIKA ....... 99 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky ..............................2 7...........Hospodárska politika 5..............................5................................................. 72 Dilema centrálnej banky...................................... 86 Automatické vyrovnávacie mechanizmy .... 75 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky .......... 87 Teoréma lokomotívy ..............2 7.................5............................. 96 Tradičná štruktúrna politika .....................3 7.........................................1................3 7.........1.......4...........2 6..... 74 VONKAJŠIA HOSPODÁRSKA POLITIKA ....................................................2 7.......... 99 7........................................................1 7..................................................1 5.........3 5................................... 73 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky ...... 98 Druhy štruktúrnej politiky...1 6.......................................2 6...............1 7.............................4 6..1 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie ............... 78 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov . 91 Východiska štruktúrnej politiky .................... 94 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky ............ 78 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky.....................................................................................7 Prístupy k štruktúrnej politike ......4...................................................................................................................... 84 Devízový kurz ...... 91 Štruktúra ekonomiky ......... 88 Princíp importovanej inflácie ......................... 101 ..................................................................................................................................................................4.............................. 86 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí ..................................1 6.........................1 6..................6 6..................................4.........................6......... 80 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky.......... 81 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky ....1............................................................................3.............5...............................................................

.............................................................. 115 Lorenzová krivka..5..............................5............................................................. 111 Herfindahl-Hirschmanov index ..........4 Princípy sociálnej politiky.............................................................2 8........1 9.........................3 9......................................................................2 Vymedzenie sociálnej politiky .......................................................................... 125 10...................................... 122 10.. 127 10.......................... 102 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže ............................................................................................ 106 Formy obmedzovania konkurencie .......................................................5 POLITIKA OCHRANY HOSPODÁRSKEJ SÚŤAŽE..................7 9. 113 POLITIKA PREROZDEĽOVANIA A DÔCHODKOVÁ POLITIKA...........3 8.......................1.............................4 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky ......3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti ...........................................................1 9.......................... 114 Meranie nerovnosti ..............1....... 109 Štátny zásah alebo regulácia..... 128 10............................2 8. 107 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov .........1...........4 8...................................1 8............ 116 Giniho koeficient ....... 104 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže...........6.... 102 Východiská politiky hospodárskej súťaže ...........2 Vymedzenie politiky zamestnanosti................................................6.................................................................................................... 114 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky ........................................1 8......1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie ....................................................1................................ SOCIÁLNA POLITIKA A POLITIKA ZAMESTNANOSTI .................... 117 9.................. 127 10.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti..4 8.....2...... 112 8. 129 .................. 117 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie................................. 123 10................6........................................................................2.................................................................1........................ 122 10....................................3 8........ 111 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže ......................................6 8.....2...............................................2..................2 Politika zamestnanosti ......................................2........3 8............. 108 Zlučovanie subjektov – koncentrácie .............. 107 Zneužitie ekonomickej sily..............4 Miera nezamestnanosti a jej meranie ... 119 10...........5.......... 8................................................. 112 Larnerov index...........................1 8.....................1..................................................................3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky. 122 10................... 105 Relevantný trh ...............5 Funkcie sociálnej politiky..................................................1 Sociálna politika ........................ 126 10.... 124 10.......5...6 Ciele a nástroje sociálnej politiky...... 124 10........................ 9.... 123 10....................2 8..........................................Hospodárska politika 8..........2....... 110 Stupeň koncentrácie...........2 Ukazovatele štruktúry odvetvia ....................2 9.........

.......2..................... etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) ................... 152 13.........................................2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky................. 148 13...............................1 Východiská environmentálnej politiky....................1 Východiskový stav (do roku 1989) . 153 POUŽITÁ LITERATÚRA......................................... 130 11...1...................5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti ....................5 IV................................................ 132 11...................................................................................................................................................................................1.............1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska........................................................ 132 11.................. 143 13.........1........................1 Tempo ekonomického rastu .............6 V..... 133 11............................. 146 13..........4 III...................................................... 140 12..........6 Dôsledky existencie nezamestnanosti ..............1....1 Životné prostredie a ekológia ..... 148 13.. 139 12................................. 158 ......1.........4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia ............... etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998)...............1...........1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky..................................2.... 139 12............ 129 10......................................................4 Rating .....................1...... 135 11.......................1................ etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002)....................... 132 11.............................3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti ........... MAKROEKONOMICKÝ VÝVOJ SLOVENSKA ..................................3 II....................... 149 13............................3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia ................ ENVIRONMENTÁLNA POLITIKA....................1................. 141 12........................................1................................. 146 13......... 133 11............ 137 12...2 Magický n-uholník ....1.............................. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) .2 Vymedzenie environmentálnej politiky ......1....... HODNOTENIE VÝSLEDKOV HOSPODÁRSKEJ POLITIKY ......Hospodárska politika 10................. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995)....2 I.......... 139 12. 151 13.............................................................................................

Ekonomická fakulta. PhD.Autor: © Názov: Vydanie: Rozsah: Vydala: Ing. Němcovej 32. vydanie 162 strán Technická univerzita v Košiciach. Daniela Bartková. 040 01 Košice Publikované: 2007 ISBN . HOSPODÁRSKA POLITIKA 1.

históriou vývoja. ktoré súvisia tak s tvorbou. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • • definovať hospodársku politiku.“ Hospodárska politika je v súčasnosti vednou disciplínou. aby ovplyvnili ekonomický a sociálny vývoj ekonomiky ako celku alebo len niektorej jej časti. Pri realizácii hospodárskej politiky ide o činnosť. ktorí sa zaoberajú touto problematikou.j. 10 . 1. v širších súvislostiach aj celospoločenské ciele. P. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb.1 Definícia a predmet hospodárskej politiky Hospodársku politiku môžeme jednoducho definovať ako prístup štátu k ekonomike svojej krajiny. že sa tieto podmienky v jednotlivých krajinách navzájom líšia. Predstavuje súhrn cieľov. pri ktorej nositelia hospodárskej politiky (spravidla vláda. na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu. rozhodovacích procesov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomickej reality. nástrojov. Je pochopiteľné. spoločnosti a štátu. Základné atribúty jej definície sú v podstate rovnaké. Úvod do hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je definovať základné ekonomické kategórie týkajúce sa hospodárskej politiky a vysvetliť základné vzťahy medzi nimi. ale nielen tá) používajú určité nástroje a zverené právomoci na to. to znamená na konečné použitie. Vždy sa formuje na základe určitého ekonomického smeru. Jej existencia je dôsledkom politických záujmov človeka v ekonomike. zohľadňujú však špecifiká jednotlivých autorov. t. pričom sa snažia dosiahnuť určité ekonomické. Ďalej sa hospodárska politika realizuje vždy v konkrétnych podmienkach tej-ktorej krajiny.Hospodárska politika 1. charakterizovať ciele a nástroje hospodárskej politiky.“ Ďalej uvádza: „Hospodárska politika ako samostatná vedná disciplína predstavuje prienik ekonomickej teórie a hospodárskej praxe. ako aj so spotrebou hospodárskych statkov. popísať priebeh hospodársko-politického rozhodovania. ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu ekonomiky. napríklad kultúrou. Definovať hospodársku politiku je vzhľadom na jej komplexnosť a rozsah zložité. náboženstvom a pod. Vincúr definuje hospodársku politiku nasledovne: „Hospodárska politika ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca. Hospodársku politiku je možné charakterizovať aj ako usporiadanú sústavu vedeckých. vymenovať a charakterizovať nositeľov hospodárskej politiky. teoretických a praktických poznatkov o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky prostredníctvom vytvoreného hospodársko-politického systému.

stabilizačnú. Právo formuluje a vyjadruje určitú povinnosť pre človeka konať alebo konania sa zdržať. nástroje a ciele pôsobenia. politickými a aj právnymi vzťahmi medzi jednotlivými ekonomickými subjektmi. ktorá zahŕňa všetky individuálne hospodárstva a všetky hospodárske subjekty jednotlivých odvetví a sfér. Každá čiastková politika má vlastné metódy. Teoretická hospodárska politika ponúka praktickej hospodárskej politike určité teoretické riešenia problémov. V rámci politiky. vlastnícke a ekonomické vzťahy medzi ľuďmi. priemyselnú. História poukazuje na ich úzku vzájomnú súvislosť a prepojenosť. regionálnu. o ktoré sa môže praktická hospodárska politika oprieť. sociálnu. Objektom skúmania hospodárskej politiky je reálny hospodársky systém. ktoré právnym spôsobom upravujú spoločenské. vonkajšiu obchodnú. Praktická hospodárska politika berie na seba politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a preto musí brať do úvahy politickú. ktoré úplne vypĺňajú štruktúru ekonomických vied. ktorý je daný ekonomickými javmi vyvolávanými vlastnými hospodárskymi činnosťami jednotlivých ekonomických subjektov. musí sa spájať s ekonómiou prostredníctvom hospodárskej politiky. Politické vedy sa zaoberajú skúmaním politických a mocenských vzťahov a foriem. Je preto vedou prierezovou. dôchodkovú. ktoré v súvislosti s nimi vzniknú. jeho organizácia a chod. postupoch a inštitúciách. Právo a právne vedy predstavujú súbor poznatkov o sústave. Hospodárska politika sa zaoberá hospodárskymi. ktoré sú dané hospodárskou úrovňou konkrétneho ekonomického systému na základe teoretických poznatkov. procesu a metód záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa.: fiškálnu. aby neohrozoval konanie iných a aby zároveň konanie iných rešpektoval. politické a aj právne. menovú. poľnohospodársku. Vzťah teoretickej a praktickej hospodárskej politiky je v tom. subjekty. investičnú a ďalšie. že teoretická hospodárska politika predstavuje vedeckú analýzu hospodársko-politickej činnosti. napr. Teoretická hospodárska politika sa zaoberá racionálnym utváraním uceleného systému cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie. na prvý pohľad zdanlivo samostatné oblasti. Môže predvídať budúce správanie sa nositeľov hospodárskej politiky a byť podkladom pre prípravu praktickej hospodárskej politiky. Hospodárska politika má vybudované rôzne čiastkové politiky. kritériá. ktorými sú hospodárstvo a politika. Praktická hospodárska politika nesie politickú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za dôsledky. obchodnú. Samotný pojem hospodárska politika v sebe zahŕňa dve. V tomto poňatí ide o určenie optimálnych hospodársko-politických cieľov a nástrojov. V rámci hospodárskej politiky je sledovanou oblasťou hospodárstva národné hospodárstvo – národná ekonomika – ekonomika príslušnej krajiny. spôsoboch. Vychádza z odporúčaní a záverov teoretickej hospodárskej politiky a je ovplyvňovaná uplatnením politickej moci a záujmami voličov. V rámci definície hospodárskej politiky je nevyhnutné charakterizovať teoretickú a praktickú hospodársku politiku. sa 11 . Kvantitatívne aspekty týchto procesov predstavujú ekonomické premenné. štruktúrnu. čiže výskum a vysvetlenie javov praktickej hospodárskej politiky o optimálnom určení hospodárskopolitických cieľov a im zodpovedajúcich nástrojov. v ktorej sa zlučujú vedy ekonomické. ciele a nástroje. Tieto atribúty sú zároveň aj základnými atribútmi definovania čiastkových politík hospodárskej politiky. Politika je definovaná ako verejná činnosť zameraná na uplatnenie a upevnenie mocenských záujmov ľudí. Aby mohla tieto ciele dosiahnuť. sociálnu a medzinárodnú situáciu.Hospodárska politika Z hľadiska obsahu sú v jednotlivých definíciách hospodárskej politiky zhodné vždy tri prvky: nositelia.

Princípy sú prakticky overené teoretické postoje. Prostriedkom politiky je politická moc. M. opatrenia a koncepcie. A.1 sú zobrazené základné vzťahy medzi ekonomickými kategóriami v hospodárskom systéme v logike národného účtovníctva. Hospodárska politika pri skúmaní a usmerňovaní vývoja v národnom hospodárstve využíva rôzne metódy. Politika je „umením“ spravovať veci verejné.Hospodárska politika hospodárska politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej alebo obecnej moci.: Hospodářská politika. riadiť štát a obhajovať záujmy jedného štátu voči druhému.. Koncepcie hospodárskej politiky predstavujú usporiadané sústavy názorov odsúhlasené hospodársko-politickými subjektmi. Opatrenia hospodárskej politiky predstavujú používanie určitého nástroja v konkrétnej situácii. s. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním. ktoré obsahujú ekonomické. Metódy predstavujú konkrétne spôsoby dosahovania určitých cieľov na základe racionalizácie rozhodovacích procesov a s použitím konkrétnych nástrojov. princípy. právne a politické formy a postupy na dosiahnutie výkonnosti ekonomiky. s ohľadom na jeden alebo viacero cieľov. vytvárať a udržiavať vzťahy medzi týmito štátmi. – 3.1 Základné vzťahy v národnom hospodárstve (Zdroj: SLANÝ. pod ktorými rozumieme vytváranie podmienok pre činnosti a existenciu objektu. na základe výsledku ktorého sa vytvárajú politické rozhodnutia. 1. 1. Pod metódou hospodárskej politiky rozumieme a postup. Platby dôchodkov Spotreba Čisté dôchodky výrobných činiteľov zo zahraničia Dovoz Výroba Čisté bežné transfery do zahraničia Úspory Čisté pôžičky do zahraničia Vonkajší svet Vývoz Hrubé investície Akumulácia Obr. stratégiu a taktiku dosahovania konkrétnych cieľov hospodárskej politiky. 13) Na Obr. Za základné princípy hospodárskej politiky môžeme považovať systémový princíp a regulačný princíp. 12 . ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami alebo násilím.

pracovné a sociálne zákonodarstvo a pod. Toto má mimoriadny význam pre prenikanie do reálnych mechanizmov a aj realizácie zásahov štátu do ekonomiky. výskumné. je spojením viacerých subjektov s možnosťou aktívne zasahovať do hospodárskej politiky. Vláda predstavuje exekutívu parlamentu a je vrcholným koordinátorom a najdôležitejším nositeľom hospodárskej politiky. úrokových sadieb. aby sa predišlo hospodárskej a politickej destabilizácii v krajine. centrálna banka a ďalši inštitúcie. daňová sústava a pod.) a rozpočtové vymedzenie výkonnej vládnej moci (štátny rozpočet. Do decíznej sféry patrí „najvyšší subjekt“ hospodárskej politiky – štát. ale majú priamy alebo 13 . ako nositeľ hospodárskej politiky. Súbor týchto inštitúcií je možné všeobecne rozdeliť do troch skupín: decíznej sféry. vláda. Vláda formuluje a kvantifikuje hospodárske ciele a je v prvom rade najvyššou inštanciou pri riadení a utváraní hospodársko-politických podmienok nutných a potrebných pre splnenie cieľov. ktoré sa podieľajú na procese formovania hospodárskej politiky. hlavne medzi mocou zákonodarnou a výkonnou. vedecké inštitúcie. politické strany. inštitúcie vytvárajúce trhové prostredie a dohliadajúce na jeho kvalitu. Druhú skupinu nositeľov hospodárskej politiky tvorí sféra vplyvu. Centrálna banka má v hospodárskom systéme osobitné miesto a charakteristiku. Patria sem veľké podniky. na jej realizácii a kontrole. medzi orgánmi štátnej správy a inými nositeľmi hospodárskej politiky (napr. Stanovuje dlhodobo platné pravidlá fungovania ekonomického mechanizmu (právnu úpravu vlastníckych vzťahov. Základným znakom nositeľov hospodárskej politiky je legitimita a moc prijímať rozhodnutia a konať ako subjekty hospodárskej politiky vo vymedzenom rámci. Vzťah medzi legislatívou a exekutívou pôsobí rozhodujúcim spôsobom na postavenie politických strán a ovplyvňuje aj možnosti účasti mimoparlamentných skupín a inštitúcií na hospodársko-politickom rozhodovaní. odbory. Parlament predstavuje legislatívnu zložku decíznej sféry.Hospodárska politika 1. medzi rôznymi správnymi úrovňami štátu. Prostredníctvom regulácie menovej bázy. inštitúcie protivážnych síl. podmienok podnikania.). menových agregátov. s celou svojou rozloženou podobou na jednotlivé zložky štátnej správy a moci. Riešenie tejto problematiky je súčasťou celkového politického a ústavne právneho usporiadania štátu a je vyjadrením určitej konštelácie a konsenzu politických síl v krajine. Medzi ďalšie inštitúcie patria napríklad štátne úrady. K subjektom decíznej sféry patria: parlament. ale aj masmédia. resp. vykonávať ich a aj ich presadzovať.2 Nositelia hospodárskej politiky Nositeľmi hospodárskej politiky označujeme tie subjekty hospodárstva. expertné a poradenské inštitúcie a organizácie a pod. Štát. funkciami a cieľmi. medzi ministerstvom financií a centrálnou bankou). S tým potom súvisí problém vymedzenia kompetencií medzi jednotlivými nositeľmi hospodárskej politiky. Vláda musí spolupracovať s ostanými inštitúciami tak. Tieto subjekty majú zo zákona právomoc prijímať rozhodnutia. rôzne lobistické skupiny a iné zoskupenia. sféry vplyvu a nadnárodných organizácií. ktorá je vyjadrená najmä jej postavením. menového kurzu a iných nástrojov menovej politiky sa snaží plniť zákonom stanovené ciele. súdne inštitúcie. Uvedené inštitúcie nepatria k formálnej organizácii štátu (ústava a na ňu nadväzujúca zákonodarná úprava).

Nesmie obmedzovať slobodu iných. Táto skupina nositeľov hospodárskej politiky je zvlášť aktuálna v ekonomicky integrovaných celkoch. ktoré by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch. Tieto orgány majú silnú decíznu pozíciu v krajinách združených v integračných zoskupeniach. Medzi ďalšie spoločenské hodnoty môžeme zaradiť spravodlivosť.Hospodárska politika nepriamy vplyv na tvorbu hospodárskej politiky a výkon hospodárskeho systému tvoreného inštitúciami formálneho usporiadania štátu. Medzi všeobecnými a tradičnými cieľmi hospodárskej politiky existuje obdobný vzťah ako medzi konečnými cieľmi a prostriedkami k ich dosiahnutiu. blahobyt a bezpečnosť. môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlastnú iniciatívu. Spravodlivosť možno definovať ako súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotlivým členom spoločnosti. ktorá musí rešpektovať záväzné rozhodnutia nadnárodných orgánov. V rámci hospodárskej politiky vo všeobecnosti môžeme rozdeliť ciele na všeobecné a tradičné. Pod pojmom spravodlivosť sa v ekonomickej teórii 14 . 1. oficiálnych zoskupení a prostredníctvom vyhlásení v médiách. Kategória ekonomickej slobody znamená. Do sféry vplyvu patria aj rôzne záujmové zväzy.3 Ciele hospodárskej politiky Cieľ dáva zmysel každému konaniu. predstavuje vonkajšie podmienky hospodársko-politického rozhodovania v krajine. nadnárodné organizácie. Sloboda sa chápe ako stav. že každý ekonomický subjekt alebo jednotlivec si môže určiť svoj vlastný ekonomický cieľ. je nevyhnutné. ktoré považujú za dôležité. Aj sloboda voľby každého jednotlivca má svoje hranice. Najmä hospodárske zväzy značne ovplyvňujú hospodársko-politické rozhodnutia prostredníctvom ovplyvňovania parlamentu. ktorí majú rozličné ciele. pokrok.1 Všeobecné a tradičné ciele V ekonomickej literatúre existuje celý rad koncepcií a hierarchií cieľov praktickej hospodárskej politiky. Cieľ je normou určitého chceného stavu. 1. Keďže ľudská spoločnosť je zložená z jednotlivcov. Čím je vyšší stupeň dosiahnutej integrácie. kde možno hovoriť o orgánoch nadnárodnej úrovne. kedy v danom systéme neexistujú prekážky. istotu. hlavne hospodárske zväzy. Vzhľadom na početnosť nositeľov hospodárskej politiky a aj na početnosť cieľov. svetovej ekonomiky a organizácií svetovej politiky. Tretia skupina nositeľov hospodárskej politiky. aby sa stanovila určitá hierarchia cieľov. resp.3. Skúsenosti z doterajšieho vývoja ukazujú. je náročné tieto ciele skoordinovať a zosúladiť. V rámci hospodárskej politiky existuje tiež značné množstvo nositeľov hospodárskej politiky. ktorí sa snažia presadzovať ciele. ktoré majú byť naplnené. Pri tvorbe hospodárskej politiky v krajine sa musia rešpektovať aj podmienky zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce prostredníctvom medzinárodného obchodu a organizácií. ktorými chce tieto ciele dosiahnuť. udržanie demokracie. politických strán. tým viac je obmedzovaná autonómia národnej hospodárskej politiky. že najdôležitejšou spoločenskou hodnotou je sloboda a základným cieľom hospodárskej politiky v tomto smere je nastolenie. nájsť mechanizmus stanovenia hierarchie cieľov. Vplyv hospodárskych zväzov na vyvolávanie alebo brzdenie hospodársko-politických opatrení štátu je veľmi silný.

2. časového obdobia alebo ekonomickej situácie krajiny. Tieto sa v jednotlivých krajinách líšia podľa prijatej a uplatňovanej hospodársko-politickej koncepcie. Istota je určitým odrazom stability ekonomiky a spoločnosti. Záväznými cieľmi praktickej hospodárskej politiky sú tzv. V ekonomickej teórii sa pokrok chápe ako inovačný dynamizmus. Pre spoločnosť je prijateľný taký vývoj.Hospodárska politika najčastejšie chápe. ktorá vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne spoločnosti. Uvedené základné spoločenské hodnoty sa objavujú vo väčšine programov politických strán. tradičné ciele.: Hospodářská politika. alebo aj ako dosahovanie „optimálneho rastu“. Takáto formulácia neobsahuje žiadnu predstavu o výške miery rastu. Dosahovanie určitej miery hospodárskeho rastu sa objavuje vo formulácii tohto cieľa ako „podpora rastu“. ktorý vyjadruje vzostup hospodárskeho potenciálu zeme a je väčšinou vyjadrovaný pomocou priemerného ročného tempa rastu hrubého domáceho produktu v percentách. M. ako jeden z vrcholov magického štvoruholníka. Nemožno však od nich priamo odvodiť záväzné ciele praktickej hospodárskej politiky.2 Súbor tradičných cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ. A. Sú nimi hospodársky rast a hospodárska rovnováha. distribučnej spravodlivosti. zloženia vlády. len o zameraní trendu. Optimálny alebo primeraný rast 15 . Lorenzovej krivky. ale hlavne v ústavách. Túto podmienku spĺňa trvalo udržateľný rast a forma spravodlivosti prijatá spoločenským konsenzom. 1. ktorú charakterizuje Obr. Dynamická rovnováha (primeraný hospodársky rast) Hospodárska rovnováha Hospodársky rast Nízka miera nezamestnanosti Nízka miera inflácie (cenová stabilita) Vonkajšia ekonomická rovnováha Obr. Takéto zmeny majú potom vplyv na rast produktivity práce a tým posun hraníc produkčných možností pri súčasnom rozšírení ponuky. alebo rovnovážny rast alebo dynamická rovnováha. a tým aj problematika zásad zdanenia ekonomických subjektov na základe tzv. Toto uvedené spojenie cieľov sa niekedy vyjadruje ako primeraný rast. problematika rozdeľovania dôchodkov. ktorý prináša rast alebo zachováva istoty všetkých alebo aspoň väčšiny jej členov. s. 1. ktorý je spojený s technologickými zmenami vo výrobnom procese. a spája sa s ním. „zrýchlenie rastu“. Súčasný moderný demokratický štát sleduje v hospodárskej oblasti súčasne dva hlavné ciele. 92) Hospodársky rast. Inovačný dynamizmus nie je možný bez rastu vzdelanostnej úrovne obyvateľstva a využívania poznatkov z oblasti vedy a výskumu. úžitkov či bohatstva a zobrazuje sa prostredníctvom tzv. Distribučná spravodlivosť sa najčastejšie meria rozdelením dôchodkov. Často je chápaná ako nemenný súbor parametrov v čase. – ŽÁK. Pokrok sa najčastejšie interpretuje ako zmena. Ekonomika a spoločnosť sa však vyvíjajú.

1. ktorá je vyjadrená priemernou ročnou mierou nezamestnanosti. ktoré v súčasnosti. s. prostredníctvom ktorých sa na základe konsenzu prerozdeľujú prostriedky spoločnosti mimo pôsobnosti trhovej koordinácie.3 Hierarchia cieľov hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK.Hospodárska politika v skutočnosti znamená úsilie o dosiahnutie najvyššej možnej miery rastu. Napriek tomu sa však väčšina vlád angažuje v oblasti tvorby úspor. ktorých naplnením sa v spoločnosti sleduje maximalizácia spoločenského blahobytu. Tieto ciele (ciele magického štvoruholníka) však nepredstavujú celý súbor vrcholných cieľov hospodárskej politiky a sú väčšinou dopĺňané o ďalšie ciele. ktoré sa sledujú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na nominálnom hrubom domácom produkte. T. obmedziť alebo zmierniť jej rozsah. maximalizácia spoločenského blahobytu sloboda spravodlivosť istota dostatočne vysoká zamestnanosť pokrok vyrovnaná platobná bilancia ekonomický rast stála cenová hladina Obr. tak vnútornej ako aj vonkajšej. Takto orientovaná hospodárska politika si kladie za úlohu zabraňovať vzniku makroekonomickej nerovnováhy. ale pozostáva z čiastkových rovnováh. ciele v oblasti štruktúrnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky vedecko-technického vývoja a v neposlednom rade ciele ekologické. 155) Obr. Nízka miera nezamestnanosti. v ktorej rozhodovanie o úsporách a investíciách je autonómnou záležitosťou jednotlivých ekonomických subjektov. ktoré týmito vrcholmi sú. cenová stabilita a vonkajšia rovnováha vytvárajú predpoklady zachovania hospodárskej stability.: Hospodářská politika.3 znázorňuje prepojenie všeobecných a tradičných cieľov. podporuje vznik nových podnikov a realizuje ďalšie opatrenia v smere podpory ekonomického rastu. 16 . Najčastejšie nimi sú: sociálne ciele. čo predstavuje rast s prihliadnutím na objektívne medze rastu a ostatné ciele hospodárskej politiky. resp. období rastúcich problémov v oblasti znečisťovania životného prostredia. Navrhované postupy a nástroje k dosiahnutiu hospodárskej stability sa však v jednotlivých hospodársko-politických koncepciách líšia. V tejto súvislosti sa hospodárska politika označuje za stabilizačnú a je všeobecne ponímaná ako základná súčasť hospodárskej politiky. rovnováhu cien a stability meny. Stanovenie tohto cieľa sa dostáva do konfliktu s prirodzeným vývojom trhovej ekonomiky. kde je hlavným ukazovateľom priemerná ročná miera inflácie a rovnováhu vo vonkajších ekonomických vzťahoch. získavajú na svojej dôležitosti. Ide o čiastkové rovnováhy: rovnováhu na trhu práce. 1. Hospodárska rovnováha ako samostatný cieľ nie je priamo obsiahnutá v magickom štvoruholníku. Hospodársky rast nie je všeobecne prijímaný ako predchádzajúce ciele.

vzťah neutrality. meniť a kontrolovať. priblíženie sa k jednému cieľu vedie ku strate iného cieľa. napríklad podľa: − úrovne pôsobenia na ekonomiku na ciele makroekonomické a mikroekonomické. vzťah konfliktnosti. Druhá úroveň predstavuje sprostredkujúce ciele. konkrétne danom období. stanovenie poradia cieľov (ich hierarchia) a kompatibilita cieľov. dosahovanie vysokého stupňa zamestnanosti a dosahovanie cenovej stability. − spôsobu aplikácie. • • 1. ktoré medzi cieľmi existujú. expanzívne. napr. Dôležitú úlohu zohrávajú vzťahy.Hospodárska politika 1. Pomocou nástrojov pôsobí subjekt hospodárskej politiky na cieľové premenné. navzájom sa posilňujú. dopĺňajú sa. Nástroje členíme podľa rozličných kritérií. Prvou úrovňou je úroveň rozlišovacia. vzťah komplementarity. systémové. cieľ odstránenia nezamestnanosti a ciel rastu objemu produkcie (komplementárne ciele sú také. hierarchia cieľov a vzťahy medzi cieľmi Základným problémom hospodárskej politiky je problém určenia takých kombinácií nástrojov. protekcionistické. kedy sú ciele vo vzájomnej harmónii. V rámci tejto úrovne sa stanovujú základné ciele v postavení strategických cieľov. vzťah identity. Cieľové premenné môžu byť vyjadrené absolútne (ako miera zmeny) alebo ako stabilizácia výkyvov v určitom. Samotné vytýčenie cieľov hospodárskej politiky a dosiahnutie spoločenského konsenzu o ich hierarchii nezaručuje ich úspešné naplnenie. napr. kedy snaha dosiahnuť jeden cieľ viac alebo menej znemožňuje dosiahnuť iný cieľ. že jednotlivé ciele zo súborov cieľov budú formulované kvalitatívne jednoznačne a budú kvantitatívne určené. Tento problém je možné riešiť len za predpokladu. Vzťahy medzi cieľmi môžu byť nasledovné: • • • vzťah negácie. ktoré umožnia optimálnu realizáciu cieľov hospodárskej politiky.4 Nástroje hospodárskej politiky Nástrojom hospodárskej politiky rozumieme ekonomickú veličinu alebo ekonomický relevantnú veličinu. Kvantitatívne vyjadrenie vytýčeného cieľa môže byť rôzne. bežné. reštriktívne. kedy dva alebo viac cieľov sa pri rovnakej analýze obsahovo nelíšia – dajú sa previesť na jeden z cieľov. 17 .3. kedy sa ciele navzájom nijako neovplyvňujú. Z hľadiska hierarchie cieľov je možné stanoviť ich tri úrovne. Z hľadiska racionality cieľov sú rozhodujúcimi prvkami kvantitatívna určitosť vytýčeného cieľa. (napr. kedy dosahovanie jedného cieľa vylučuje dosahovanie iného cieľa. nepriame.2 Racionalita cieľov. regulačné. nakoľko nie všetky ciele sa dajú kvantitatívne vyjadriť rovnakým spôsobom. Hospodárska politika disponuje mnohými nástrojmi rôzneho druhu. ktoré vznikajú vzájomným prepojením základných cieľov a tretia úroveň predstavuje konkrétne operatívne ciele. resp. rozsahu a intenzity pôsobenia na priame. Phillipsová krivka). ktorú môže subjekt hospodárskej politiky určiť. liberálne. ktoré si nie sú navzájom podradené – sú v hierarchii cieľov na rovnakej úrovni).

priestorovej. rozmeru použitia zvolených nástrojov. nástroje a ciele. ktoré sú základom pre rozhodovanie sa ekonomických subjektov. rozdeľovania. V prvom rade to závisí od závislosti od vytýčených cieľov. medzinárodné. v súvislosti s volebným cyklom) a množstvo finančných prostriedkov. pretože určuje stupeň účinnosti nástrojov. menia len veličiny. ktorý sa má dosiahnuť. ako pôsobia na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trh (podľa spôsobu pôsobenia). možností a obmedzení použitia nástrojov z časového a priestorového hľadiska. 18 . krátkodobé. inštitucionálnej a vecnej pôsobnosti na nástroje dlhodobé. Navrhovanie a používanie nástrojov hospodárskej politiky a tiež čiastkových politík je v kompetencii jednotlivých nositeľov týchto politík a má vychádzať z ich poznania zmien. Ide o rozdelenie nástrojov na nástroje bežné a systémové. Práve toto prostredie je determinantom výberu nástroja. obmedzujúce. ako prostriedky finálneho pôsobenia môžeme deliť aj podľa oblasti hospodárstva na ktoré pôsobia. zabraňujúce. dovozná prirážka. no vyvolávajú kvantitatívnu zmenu tých premenných. ale aj metódy a kritériá pôsobenia. odvetvové. sektorové. čiže či pôsobia v oblasti produkcie. Každá čiastková politika má vlastné subjekty. a nakoniec aj organizačných. Významným kritériom členenia nástrojov hospodárskej politiky je to. v ktorom má byť nástroj použitý (napr. kvalitatívneho a kvantitatívneho rozdielu medzi súčasným a cieľovým stavom.j. Systémové nástroje majú vplyv na zmenu kvality celého ekonomického systému. atď. Hlavnými nástrojmi hospodárskej politiky sú jej jednotlivé čiastkové politiky. Aké nástroje a v akej intenzite budú použité v konkrétnej situácii závisí od mnohých faktorov. nákladov potrebných na zavedenie nástrojov a z nich dosiahnutých prínosov. rezortné. Bežné nástroje nespôsobujú zmenu systému. Praktická hospodárska politika sa vždy uskutočňuje v určitom sociálnom prostredí. ale aj od postojov ekonomických subjektov. lokálne. na ktoré je nástroj zacielený (úroková sadzba. základné a odvodené.Hospodárska politika − časovej. kontrolných a hodnotiacich náležitostí použitia nástrojov. ktoré sú zaväzujúce a ich nedodržanie býva sankcionované. sankčné. z poznania pôsobenia nástrojov a ich pozitívnych. t. nástroje pôsobiace na ciele globálne a selektívne. zmena colnej tarify). Dôležitú úlohu v tejto súvislosti zohráva aj časové obdobie. všeobecné a špecifické. od rozsahu odchýlky reality a želaného stavu. V základnom členení nástrojov čiastkových politík dominuje členenie na nástroje administratívno-právne a ekonomické. Tieto nástroje po zavedení do praxe menia spôsob koordinácie ekonomických aktivít a tiež motiváciu správania sa podnikateľských subjektov. Nástroje. oblastí ktoré sú problémovými a vyžadujú si nápravu. od predpokladanej reakcie. − smeru a druhu stimulácie na nástroje podporné. ktoré nastali v hospodárstve. ďalej z cieľového stavu. výmeny alebo spotreby. požiadaviek. Systémové nástroje môžu mať formu doporučení alebo právnych noriem. ktoré majú nositelia hospodárskej politiky k dispozícii. Nemajú za následok zásadnú zmenu správania sa ekonomických subjektov. priame a nepriame. ako aj negatívnych dopadov na ekonomiku a to či už priamych alebo nepriamych.

či systémotvornú a regulatívnu hospodársku politiku. časové obdobie. Vzťah nástroj. resp. Pri výbere nástrojov je nevyhnutné sledovať praktickosť použitia nástrojov v konkrétnej situácii.Hospodárska politika 1. aké náklady budú spojené so zavedením nástroja do praxe a aký silný bude výsledný efekt na cieľ – aké budú ekonomické efekty. Sleduje kombinácie nástrojov v súvislosti s konkrétnym cieľom a hľadá možné kombinácie cieľov a nástrojov. čím sa sleduje a posudzuje vhodnosť. skupina nástrojov a sledovaný cieľ je nevyhnutné neustále kontrolovať a analyzovať. že každý stanovený cieľ by mal mať aspoň jeden relevantne použiteľný nástroj. Ak tomu tak nie je. vedľajšie účinky pôsobenia nástrojov – vplyv nástrojov ovplyvňujúcich jeden cieľ hospodárskej politiky na iný cieľ. preferencií súkromného vlastníctva a minimalizácie zásahov do ekonomiky. ich prístup je však ovplyvnený snahou o dosiahnutie sociálnej spravodlivej spoločnosti. rôznorodosti foriem vlastníctva a podporou štátnych zásahov do ekonomiky.6 Typy hospodárskej politiky Existuje veľa členení hospodárskej politiky. Za základné formy sú považované pravica. Ľavicovo orientované strany v demokratických spoločnostiach taktiež uznávajú dominantnú úlohu trhového mechanizmu. systém zhoršujúce opatrenia a systémovo rušivé opatrenia. Kvalita tohto vzťahu sa hodnotí stupňom konformity. stred a ľavica. V rámci základného členia poznáme napríklad makroekonomickú hospodársku politiku a mikroekonomickú hospodársku politiku. systémovo zodpovedajúce opatrenia. systémovo podporujúce opatrenia. 1. účelnosť a racionalita konkrétneho použitého nástroja alebo skupiny nástrojov. za ktoré sa prejaví vplyv zavedeného nástroja na sledovanom cieli. ponukovo orientovanú hospodársku politiku a dopytovo orientovanú hospodársku politiku. stanovený cieľ je iba rečníckou proklamáciou. ktoré by mohli byť pri riešení konkrétnej situácie najvhodnejším riešením pre ekonomiku. Možnosti realizácie určitého súboru nástrojov majú svoje obmedzenia. Týmto dokumentom vláda deklaruje svoju hospodársku politiku. Vzťah cieľov a nástrojov by sa mal objaviť aj v programovom vyhlásení vlády. Charakter programového vyhlásenia vlády je daný orientáciou strán v politickom spektre. Nesleduje preto konkrétne len vzťah jedného cieľa a jedného nástroja. Z tohto hľadiska existujú systémovo nutné opatrenia. V rámci prepojenia teoretickej a praktickej hospodárskej politiky by malo platiť. Tak pravica ako aj ľavica prispôsobuje svojim cieľom aj nástroje. 19 . Pravicovo orientované strany sa opierajú o konzervatívnu politickú doktrínu a presadzujú princípy slobody jednotlivcov. ktoré na ovplyvňovanie ekonomiky využíva. Hospodárska politika sleduje veľké množstvo cieľov a k dispozícii má veľké množstvo nástrojov. ktoré je záväzným dokumentom každej novozvolenej vlády.5 Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky Vzťah medzi cieľmi a nástrojmi hospodárskej politiky je veľmi široký. dostatočnosť účinku nástroja na cieľ – či je nástroj dostatočne silný.

: politiku ochrany hospodárskej súťaže. výkonnú a súdnu. Hospodársky systém. zvykové správanie sa. akokoľvek spontánne vzniknutý.2 Systémotvorná a regulatívna hospodárska politika Konkrétna praktická hospodárska politika sa tvorí v konkrétnom prostredí a vychádza zo skutočnosti. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na makroekonomickú rovnováhu a efektívne využitie zdrojov spoločnosti. normy konania. Spoločnosť má v tejto súvislosti za úlohu v oblasti hospodárstva zabezpečiť: ochranu súkromného vlastníctva. ako sú vžité konvencie. − regulatívnu hospodársku politiku pomáhajúcu udržiavať systém schopný fungovania. pričom regulujúce prvky sú na nich závislé.6. 1. Jej cieľom je zabezpečovanie základných ekonomických cieľov spoločnosti. Regulovanie v trhových ekonomikách vyplýva z trhových nedokonalostí. Problémom je. ochranu zmlúv a voľný prístup na trhy. si na určitom stupni vývoja spoločnosti vyžaduje ochranu alebo úpravu v súvislosti so zmenami celkového vývoja spoločnosti. Mikroekonomická hospodárska politika sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov v spoločnosti. zvykne sa označovať aj ako politika stabilizačná. menovú (monetárnu).1 Makroekonomická a mikroekonomická hospodárska politika Hospodárska politika v sebe zahŕňa dve základné oblasti: makroekonomickú a mikroekonomickú. V kontexte mikroekonomickej hospodárskej politiky rozlišujeme napr. ktoré môžeme všeobecne zaradiť do širšieho kultúrneho rámca spoločnosti. existuje aj regulačná realita alebo stav legislatívnej úpravy vytvárania ekonomického systému. Systémotvorný typ hospodárskej politiky je zameraný na výstavbu legislatívneho rámca pre fungovanie ekonomiky. sociálnu politiku. Demokratické spoločnosti sa snažia tento problém riešiť v rámci demokratických pravidiel. Najčastejšie sa člení na tieto základné politiky: fiškálnu (rozpočtovú). aby nedávala príčinu k presadzovaniu záujmov len určitých záujmových skupín. Tvorca nemeckého ekonomického zázraku V. deľby moci na zákonodarnú. že spoločnosť disponuje základnými regulujúcimi prvkami.Hospodárska politika 1. Makroekonomická hospodárska politika sa zameriava na opatrenia ovplyvňujúce agregátny dopyt a agregátnu ponuku. Hlavný dôraz je kladený na konštruujúce prvky. administratíva. ochrana životného prostredia) a prijímanie zodpovednosti vlády za 20 . právo. Keďže je makroekonomická hospodárska politika zameraná najmä na zachovanie rovnováhy. Medzi dôvody pre reguláciu patrí najmä: zabezpečenie prirodzených verejných potrieb (obrana. Okrem týchto dlhodobo sa vytvárajúcich prvkov.6. najčastejšie vyjadrovaných a sledovaných pomocou magického štvoruholníka. napodobňovanie či vytváranie precedensov. štruktúrnu politiku. Eucken v tomto smere definuje dva typy princípov hospodárskej politiky: − systémotvornú hospodársku politiku vytvárajúcu podmienky pre hospodársky systém. politiku rozdeľovania a dôchodkovú politiku. Regulatívny charakter hospodárskej politiky je len jedným z prvkov tejto politiky. aby konštruujúca hospodárska politika bola trhovo konformná. Účinná hospodárska politika predstavuje optimálnu kombináciu oboch týchto politík. vonkajšiu hospodársku (medzinárodnú) a dôchodkovú. ako aj na oblasť ekonomického rastu v závislosti na uplatňovaní vládneho programu.

obmedzovanie rozsahu slobody voľby a tým destimuláciu ekonomickej aktivity a inovačného potenciálu a konzervovanie existujúcej štruktúry ekonomiky. Podľa stúpencov tejto teórie má byť hospodárska politika obmedzená len na jediný cieľ a to podporu podnikania prostredníctvom odstraňovania všetkých možných prekážok podnikania a tým tvorbou čo najliberálnejšieho hospodárskeho prostredia. Hlavné odporúčania tejto politiky nie sú systematizované do praktických návodov s presne stanovenými cieľmi. 21 . Ich iniciatíva pri vyhľadávaní podnikateľských príležitostí vyvoláva inovácie a umožňuje pohyb ekonomiky napred. Riešením vyššie uvedených problémov regulácie sa zaoberá politika deregulácie. ale sú to stanovenia zásad. prípadne strednom časovom horizonte. že každý regulačný zásah zavádza ekonomiku smerom. Základnými nástrojmi deregulácie je zrušenie už nefungujúcich regulačných opatrení. 1. Pri realizácii regulačných opatrení vzniká celý rad negatívnych vedľajších dopadov. ktoré odrádzajú od práce a investovania maximálnou podporou tých. či nepôsobia proti stanoveným cieľom a preverenie regulačných opatrení z hľadiska nákladov a výnosov. Zásadným argumentom proti regulácii je skutočnosť. obmedzenie v rozhodovaní napr. regulácia cien miezd. Regulácia zohráva pozitívnu úlohu v trhovej ekonomike iba v krátkom. ktorí bohatstvo vytvárajú – aktívnych podnikateľov. − uprednostňovať zdaňovanie spotreby pred zdaňovaním dôchodkov. K hlavným predstaviteľom tejto hospodárskej politiky patrí ekonómia strany ponuky. Dopytovo orientovaná hospodárska politika má svoj základ postavený na ovplyvňovaní agregátneho dopytu prostredníctvom aktívnej politiky vládnych výdavkov. Vysoká stimulácia ekonomiky prostredníctvom vládnych výdavkov vedie k vzniku rozpočtových deficitov a to až do takej miery. Politiku deregulácie sprevádza demonopolizácia a privatizácia. sústavných rozpočtových deficitov. − podporovať konkurenciu hlavne obmedzovaním vplyvu monopolov. Ide o nasledujúce zásady: − realizovať politiku znižovania daní. že sa obhajuje existencia tzv. každý vládny zásah spôsobuje okrem trhových deformácií aj náklady na jeho realizáciu. Ponukovo orientovaná hospodárska politika je charakteristická snahou o určenie a následné odstránenie faktorov. čo vedie k preferencii uplatňovania nástrojov fiškálnej politiky.Hospodárska politika rozdeľovanie a prerozdeľovanie (sociálna politika. ktorým by sa sama nepohybovala. Za najdôležitejšie možno považovať dopady vyvolávajúce nepotrebné výdavky a tým zvyšujúce sa celkové náklady regulácie. pri drogách a pod. Podľa tohto typu hospodárskej politiky sú výrobcovia centrom ekonomickej aktivity. ďalej prešetrenie. Stimulácia efektívneho agregátneho dopytu zvyšovaním vládnych výdavkov pôsobí na lepšie využívanie ekonomických zdrojov. − obmedzovať dvojité zdanenie.6.).3 Dopytovo orientovaná a ponukovo orientovaná hospodárska politika Ďalšie možné hľadisko členenia hospodárskej politiky je podľa toho či pôsobia prvotne na oblasť agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky. a navyše. ktoré je potrebné dodržiavať v súvislosti s presadzovaním protiintervencionistickej hospodárskej politiky.

Byrokracia. Predstavuje sústavu s decentralizovaným rozhodovaním ekonomických subjektov na strane dopytu a ponuky. poskytovať a sprístupňovať relevantné informácie. Byrokracia je systém. ale prostredníctvom vyjednávaní presadzujú svoje záujmy a podieľajú sa na hospodársko-politickom rozhodovaní. že štát si klade za cieľ starať sa o udržanie konkurenčného prostredia medzi výrobcami a poskytovateľmi služieb. relatívne samostatná existencia a presadzovanie vlastných záujmov. že sa v rámci praktickej hospodárskej politiky nebudú presadzovať určité ciele niektorých záujmových skupín. 1. ktoré síce nie sú zastúpené v parlamente. konkurencieschopnosť krajiny. Táto sústava je vo vyspelých ekonomikách dlhodobo daná. sa podieľa na realizácii rozhodovania. Trhový systém je základným systémom koordinácie hospodárstva. Každá krajina. pričom voliči prejavujú svoje preferencie podporou určitých politických strán a ich programov a politické strany sa o získanie maximálneho počtu hlasov voličov. demokracia a politický pluralizmus. Hospodárska politika má za cieľ zasahovať do tohto systému len v takom prípade. napríklad na základe účelového vytvárania vládnych koalícií. existencia veľkých sociálnych skupín a existencia medzinárodných organizácií. výrobcovia a poskytovatelia služieb ako aj spotrebitelia. priame a tajné voľby. Znamená to. zúčastnené 22 . chrániť spotrebiteľov na trhu. ktorý podlieha odlišným motiváciám a je pre neho príznačné nadmerné plytvanie a malá pozornosť k šetreniu finančných prostriedkov. ktorá je členom akejkoľvek organizácie alebo akéhokoľvek zoskupenia. Demokracia a politický pluralizmus sú základom dobrého fungovania spoločnosti.7 Inštitucionálne podmienky realizácie hospodárskej politiky Praktickú stránku tvorby a realizácie hospodárskej politiky ovplyvňuje sústava inštitucionálnych podmienok. − bojovať proti reštriktívnym praktikám odborov. princíp väčšinového rozhodovania a obmedzenosť funkčného obdobia zvolených osôb s možnosťou ich odvolania predstavujú základné charakteristiky demokratického systému. ak dochádza k jeho ohrozovaniu. ktoré z členstva vyplývajú. existencia byrokracie. zahŕňajú najmä zamestnávateľské zväzy a odbory. pri nedostatočnej kontrole. Akceptácia rozhodnutí štátu závisí od rozsahu byrokracie a byrokratického systému v krajine. ale aj cenovú hladinu a iné. čím automaticky koordinuje ich činnosť. Keďže byrokracia nepodlieha trhovým sankciám a má dostatočný prístup k informáciám. Veľké záujmové skupiny.Hospodárska politika − obmedzovať vládne zásahy do neperspektívnych odvetví. Avšak ani tieto predpoklady nie sú zárukou toho. na základe ktorých sa môžu slobodne rozhodovať tak podnikatelia. môže na tomto členstve získať rôzne výhody. K najdôležitejším inštitucionálnym podmienkam realizácie hospodárskej politiky patria: trhový systém. Napríklad krajiny. V našich podmienkach sa ešte stále vyvíja. Všetky hospodársko-politické rozhodnutia sa prostredníctvom byrokracie dostávajú do reálneho života spoločnosti. ale zároveň musí dodržiavať aj určité záväzky. je jej umožnená. preto výsledky jednotlivých rokovaní môžu byť na úkor menších a horšie organizovaných záujmových skupín. Medzinárodné organizácie svojou činnosťou značne obmedzujú realizáciu hospodárskej politiky jednotlivých krajín. Slobodné. ako zvláštna skupina. Ich rozhodnutia ovplyvňujú situáciu na trhu práce. V rámci vzájomných rokovaní majú dostatočnú silu hlavne veľké a dobre organizované skupiny.

dominancia teoretickej hospodárskej politiky. neschopnosť administratívy pri rozhodovaní. pretože v tomto období sa očakáva na základe systémových zmien vytváranie základných podmienok pre rozvoj trhovej ekonomiky. K zlyhaniam spôsobeným sledovaním vlastných záujmov môžeme priradiť: presadzovanie vlastných záujmov. ktorý sa pomerne rýchlo vyčerpáva. Koordinácia tohto systému je náročná a vyžaduje si množstvo kompromisov. Aj členstvo v Európskej únii zaväzuje k dodržiavaniu spoločných zásad. že rovnováha medzi znalosťou teórie a schopnosťou jej praktického uplatnenia je ideálnym stavom. nekvalifikovanosť vládnych úradníkov. 23 . vláda je schopná svojimi opatreniami čiastočne usmerňovať ekonomiku v súlade s napĺňaním vlastných záujmov. V reálnej hospodárskej politike môžu nastať dva nerovnovážne stavy: 1. Hlavnými oblasťami vládnych zlyhaní sú čas a sledovanie vlastných záujmov vlády. V určitom čase ľudia od vlády nepožadujú ekonomickou štatistkou merateľné úspechy. napríklad v protimonopolnej politike alebo poľnohospodárskej politike. vytvára predpoklady pre ešte nerozpracovaný druh vládnych zlyhaní. Takéto rôznorodé inštitucionálne prostredie predstavuje existenciu množstva názorov na problémy reálneho života a to z rôznych uhlov pohľadu. nedostatok informácií pre rozhodovanie. ktoré sú k dispozícii a pod. Môžeme za ne považovať vládne zlyhania.Hospodárska politika v Medzinárodnom menovom fonde a čerpajú úvery. Pod zlyhaniami spôsobenými vzťahom politikov k ekonomickej teórii si možno predstaviť nevyváženosť pri opieraní sa o poznatky ekonomickej teórie a ekonomickej praxe. Za neadekvátnu hospodársku politiku môžeme považovať stav. že novozvolené vlády (najmä tie. ale aj vzťah politikov k ekonomickej teórii alebo nevyužitie politického kapitálu. skutočnosť. že vládni úradníci v praxi nenesú náklady vlastných rozhodnutí.8 Hranice hospodárskej politiky Hospodárska politika má aj svoje obmedzenia – svoje hranice. Nevyužitie politického kapitálu sa ako zlyhanie vlády objavilo v súvislosti s transformačnými procesmi v strednej a východnej Európe. Znamená to.j. kedy vládne rozhodnutia spôsobujú poruchy prirodzeného vývoja hospodárstva prostredníctvom trhového mechanizmu. sú povinné prihliadať na odporučenia expertov pri formulácii stabilizačnej politiky. majú veľkú dôveru ľudí. V podstate ide o to. neschopnosť správne vyhodnotiť tie informácie. 1. kedy vzniká riziko straty citlivosti na potreby praxe a uplatňovanie nástrojov bez znalosti ich reálneho dopadu na ekonomiku alebo 2. Hospodárska politika môže na základe prijatých opatrení a použitých nástrojov ovplyvniť vývoj hospodárstva t. ktoré boli zvolené po páde socialistického systému). ktorá sa môže prejaviť udržiavaním stavu bez značnejšieho napredovania ekonomiky. Nevyužitie politického kapitálu. Tie sa prejavujú najmä neadekvátnou – neúčinnou hospodárskou politikou. dominancia praktickej hospodárskej politiky.

1. Fáza rozhodovania by mala vyústiť do prijatia zákona alebo iného záväzného nariadenia vlády. implementácia a kontrola. V rámci tejto analýzy sa sledujú rôzne javy. sa realizuje plánovanie hospodárskopolitických opatrení na základe zrealizovanej makroekonomickej analýzy. 24 . Kontrolou. ktoré by mali byť známe verejnosti. Jednotlivé fázy rozhodovacieho procesu sú časovo rozdielne náročné a ich vzájomná postupnosť si vyžaduje . ktoré sa líšia podľa realizovanej koncepcie hospodárskej politiky (podľa toho. V prvej fáze – fáze makroekonomickej analýzy sa analyzuje vývoj makroukazovateľov. Jednotlivé fázy hospodársko-politického rozhodovania sú: analýza. resp.4. ktoré je závislé od získania informácií a realizovanej skutočnosti. ale môže mať aj charakter administratívny. Časové oneskorenie v tejto fáze má taktiež vonkajší charakter a je realizačným oneskorením. V druhej fáze. či a ako tieto subjekty na rozhodnutie reagujú. v závislosti od prijatých opatrení nositeľov hospodárskej politiky. Súvislosti hospodárskopolitického rozhodovania znázorňuje Obr. aby bola dokončená predchádzajúca fáza. Ide o vnútorné oneskorenie v závislosti od reakcie na prebiehajúci vývoj. fáze prognózy – plánovania. ako aj časových oneskorení. Základom makroekonomickej analýzy je dnes sústava národných účtov. Časové oneskorenie v tejto fáze je spojené s poznávaním skutočného vývoja a má charakter vnútorného oneskorenia. ako poslednou fázou rozhodovacieho procesu sa zisťuje. Časové oneskorenie má v tomto prípade charakter vonkajšieho oneskorenia a ide o realizačné časové oneskorenie. Makroekonomické analýzy pripravujú a realizujú rôzne výskumné a nevládne inštitúcie. Na tento účel sa používajú krátkodobé prognózy. prognóza – plánovanie. rozhodovanie. či sa presadzuje viac intervencionistická alebo liberálna koncepcia). Časové oneskorenie v tejto fáze je vnútorným oneskorením a má administratívny charakter. Prijatie rozhodnutia je závislé na existujúcom stupni politickej podpory a súvisí s uvádzanými politicko-ekonomickými cyklami. Fáza implementácie predstavuje hospodársko-politického rozhodnutia ekonomickými subjektmi. s akým výsledkom sa rozhodnutia nositeľov hospodárskej politiky zrealizovali.9 Hospodársko-politické rozhodovanie Hospodársko-politické rozhodovanie má niekoľko fáz. najmä či skúmaný jav má krátkodobý alebo dlhodobý charakter a ako sa odkláňa od dlhodobej alebo želanej tendencie. Časové oneskorenie v tejto fáze je tiež spojené s poznávaním. Ide o zistenie toho. určitej normy. Vláda v tejto fáze realizuje výber možných nástrojov hospodárskej politiky.Hospodárska politika 1.

kontrola Časové oneskorenia 1. poznávacie 3. Takmer vždy sa zaoberá nasledujúcimi okruhmi: analýzou výroby.9. analýzou spotreby. na znalostiach a intuícii odborníkov.implementácia 5. rozhodnutia 4. Tieto informácie sú analyticky spracovávané a sú vyvodené analýzy pre rôzne oblasti. administratívne 4. Makroekonomická prognóza je kvalifikovanou vedeckou výpoveďou o budúcnosti. 1. demografické.1 Informácie pre hospodársku politiku Základom pre hospodársku politiku sú rôzne informácie.. 1. Ide o informácie všeobecného charakteru (demografické. (2007) s. Makroekonomická analýza sa snaží analyzovať vývoj a stav národného hospodárstva ako celku. Podľa objektu prognózy rozlišujeme prognózy ekonomické (prognózy hospodárskeho vývoja). politické sociálne. 2. Vždy konfrontuje agregátny dopyt a agregátnu ponuku.4 Fázy hospodársko-politického rozhodovania a časové oneskorenia (Zdroj: VINCÚR. Dynamické časové rady musia zachytávať dostatočne dlhé obdobie a nesmú obsahovať veľké 25 . prognózy vedecko-technické (prognózy smeru a vývoja vedeckotechnického pokroku). analýzou vonkajších vzťahov. 27) K základom hospodárskej politiky patrí aj poznanie toho. hodnotového systému obyvateľstva). ktorá vychádza zo systematickej prognostickej činnosti. prognózy strednodobé (2-5 rokov) a prognózy dlhodobé (nad 5 rokov). ako hodnotiť výsledky hospodárskej politiky. resp. Podľa časového obdobia rozlišujeme prognózy krátkodobé (12-18 mesiacov). o ktoré má vláda záujem. analýzou rovnováhy. Tejto problematike je venovaná samostatná kapitola. realizačné vnútorné oneskorenie vonkajšie oneskorenie Obr.: Teória a prax hospodárskej politiky. vplyvy a kritériá sú ponechané na subjektívnych úsudkoch odborníkov. používané hlavne ak je predmet prognózy zadaný ako problém a jeho analýza. Realizuje sa tak makroekonomická analýza a prognóza.Hospodárska politika na úrovni vlády na úrovni ekonomických subjektov Fázy hospodárskopolitického rozhodovania 1. Objektívne prognostické metódy sú založené na matematických a štatistických postupoch a subjektívne prognostické metódy. P. Pri príprave jednotlivých prognóz využíva hospodárska politika prognostické metódy. analýza 2. hospodárske aj vedecko-technické). efektívnosti národohospodárskych procesov.. Údaje pre prognózy musia byť kvalitatívne homogénne a musia spĺňať určité predpoklady. ich vzájomnú vyrovnanosť a zaoberá sa parametrami účinnosti. prognózy sociálnopolitické (prognózy sociálne. Pravdepodobnosť sa uvádza v percentách a od predikcie sa odlišuje svojou praktickou využiteľnosťou. Základným parametrom dát pre makroekonomickú analýzu je Systém národných účtov. prognóza – plánovanie 3. životného štýlu obyvateľstva. 5. Makroekonomické prognózy sú charakteristické variantnosťou vyplývajúcou z rôznych cieľov. analýzou efektívnosti a ekonomickej úrovne a analýzou ekonomického rastu. a kol.

2. Aktivity 1. 3.Hospodárska politika kvalitatívne zmeny. metodika tvorby časových radov musí byť rovnaká a výsledky jednotlivých pozorovaní musia byť navzájom porovnateľné. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V tejto kapitole ste sa naučili. ktoré základné ekonomické kategórie sú charakteristické pre oblasť hospodárskej politiky a tiež aké základné vzťahy medzi nimi existujú. Oboznámiť sa s Programovým vyhlásením vlády SR – dostupné na internete. 26 . Prezrieť si internetové stránky jednotlivých ministerstiev a oboznámiť sa s ich štruktúrou.

ktorý mal tieto povinnosti: ochraňovať krajinu pred vonkajším a vnútorným nepriateľom. že jediné. je odstraňovať obmedzenia pre pôsobenie trhových síl. ktorá bola spojená s výrazným poklesom výroby a investícií. Neznamená to však. 2. ako napr. hospodárska politika je vednou disciplínou. priestor najmä pre ochranu podnikateľského prostredia v podobe rôznych protimonopolných zákonov. ktoré mali vplyv na tvorbu hospodárskej politiky patria časti učenia tak merkantilistov ako aj fyziokratov.1. Až Veľká svetová hospodárska kríza. Pre klasikov platilo. čo je potrebné pre trhový systém. aby sa nastolil jednoduchý systém prirodzenej slobody. spôsobila zmenu v ekonomickom myslení. že sa tento zákon akceptoval relatívne dlhé obdobie. V tomto systéme prirodzeného poriadku sa tiež pripisuje určitá obmedzená úloha štátu. Keďže sa hospodárska politika – jej teoretická časť. Tým. Vývoj hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť prehľad o vývoji hospodárskej politiky. Definovať koncepcie hospodárskej politiky. bol mimo záujmu ekonómov a v ekonomickom systéme tak bol. nakoľko politické hodnotenie prestavby hospodárskeho systému laissez faire sa posudzovalo ako vnášanie cudzích – neprirodzených elementov do ekonomického systému fungujúceho trhu. Ako vedná disciplína sa opiera o vybudovanú teoretickú základňu. v 30. svetovej vojne. podľa ktorého si „každá ponuka vytvára svoj dopyt“. ktoré by jej vznik neovplyvnili. formovala v podstate až po 2. V tomto období sa pre vznik hospodárskej politiky nesústredilo dostatok argumentov. že pred obdobím jej vzniku neboli žiadne prvky. Mnohé argumenty boli skôr proti. Charakterizovať súčasnú hospodársku politiku.Hospodárska politika 2. ale najmä klasickej ekonomickej školy. považujeme ju za vedu pomerne mladú. budovať a udržiavať také verejné zariadenia. Prvou reakciou na svetovú hospodársku krízu bol program 27 . udržiavať spravodlivosť. s dovtedy nevídaným nárastom nezamestnanosti. storočia. v rámci zásahov štátu do chodu ekonomiky. ale aj s rozvratom v medzinárodných hospodárskych vzťahoch. dopyt ako taký. Jedným z podstatných momentov.1 Zrod hospodárskej politiky K prvkom. ktorý spôsobil prevrat v ekonomickom myslení bol „Sayov zákon“. Hospodárske krízy. ktoré sa v tomto období objavovali boli prisudzované pôsobeniu vonkajších faktorov. 2. rokoch 20. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Popísať vývoj hospodárskej politiky. o ktoré nemá kvôli neefektivite investícií záujem jednotlivec. neúrode alebo vojnám.1 Prehľad vývoja hospodárskej politiky Ako už bolo spomenuté.

uvažovalo sa s tým. stanovovali minimálne mzdy. ceny. ktoré napríklad obsahovali opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priemyselnej výroby. že to vláda prizná a bude hľadať inú cestu. Veľmi zjednodušene je možné zhrnúť hlavné myšlienky Keynesovho prínosu pre ekonómiu a aj pre hospodársko-politickú prax nasledovne: − pozornosť sa začala venovať strane dopytu. Aplikácia jeho teórií v praxi bola až druhoradá. Ak by sa táto cesta ukázala ako zlá. 28 . že štát sa stal v trhovej ekonomike aktívnym činiteľom a začal do ekonomiky vnášať prvky stabilizácie. storočia. New Deal predstavoval zlom v hospodárskej politike štátu. ako dosiahnuť plnú zamestnanosť. 2. regulovali konkurenciu. Keynes poukázal na dve základné stránky hospodárskej politiky: 1. krátkodobá a zameraná na odstraňovanie ekonomických kríz. ktorý vznikol v USA a priniesol zmeny v prístupe štátu k ekonomike. − peňažná politika má mať v rámci hospodárskej politiky podporné miesto a hlavný dôraz má byť kladený na zmeny v úrokovej miere. ktoré by vedeli obnoviť rovnováhu spoločnosti. rokov 20. teoretickú interpretáciu makroekonomickej rovnováhy a 2. skôr to bolo hľadanie cesty z krízy. hlavne štátne výdavky a ich zmeny. − potvrdil sa poznatok. zavádzali niektoré formy plánovania. do ktorých predtým nezasahoval. Ekonomická realita v tomto období nebola na takú hlbokú krízu pripravená a nedisponovala nástrojmi. ktorá priniesla zmeny v tom. začiatkom 30. že zámerné zásahy štátu pomáhajú ekonomický systém v prípade nerovnováhy stabilizovať a pomáhajú lepšie využívať nedostatočne využité výrobné zdroje. − hlavným teoretickým problémom sa stalo hľadenie odpovede na to.2 Zdroje formovania hospodárskej politiky Ako už bolo uvedené. M. avšak ešte neucelená. J. maximálny počet pracovných hodín atď. ktorý túto knihu koncipoval ako teoretické dielo.Hospodárska politika New Deal. ako návodu pre štátnu ekonomickú intervenciu. na záchranu farmárov a zachovanie ich dôchodkov. ktorá by mala byť čo najnižšia a to aj z dlhodobého hľadiska. všeobecné princípy hospodársko-politickej terapie. upravovali vzťahy v príslušných odvetviach. že pôsobenie trhového mechanizmu nemožno ponechať úplne bez kontroly štátom. Štát sa začal oveľa viac angažovať v tých oblastiach. Práve pokusy a omyly boli základným rysom celej tejto koncepcie. Keynesa. intervencionistická koncepcia New Deal. rozsah výroby.1. M. − základom sústavy zásahov a opatrení má byť v prvom rade fiškálna politika a jej nástroje. bol skôr v jednotlivých reformných opatreniach. Napriek tomu však kniha ovplyvnia hospodársku politiku oveľa viac ako akákoľvek iná kniha prvej polovice 20. Za skutočný zrod hospodárskej politiky však považuje vznik novej ekonomickej teórie publikovanej v knihe „Všeobecná teória zamestnanosti úroku a peňazí“ z roku 1936 od J. aby bola prekonaná tendencia trhového systému k nevyužívaniu zdrojov. − celková hospodárska politika by mala byť proticyklická. Celkovo nebolo ťažisko koncepcie v samotnom zvýšení štátnych výdavkov. presnejšie diagnóze a terapii nedostatočného celkového dopytu. ako aj daňové sadzby a ich zmeny. storočia vznikla v USA prvá. New Deal nebol ucelenou koncepciou.

neskôr aj drvivej väčšiny krajín vrátane Nemecka a Japonska. Veľmi dôležitým medzníkom vývoja hospodárskej politiky bola tzv. spotreby. vo Francúzsku ako indikatívne plánovanie a v strednej a východnej Európe ako direktívny sovietsky plánovací systém. 29 .Hospodárska politika Prínos keynesiánstva do praxe bol tiež v tom. sa po určitom prispôsobení a doplnení dala celkom úspešne využívať aj v podmienkach vysokej zamestnanosti. bankovej politiky štátu.. vo Švédsku a Dánsku ako „štát blahobytu“. výsledkom má byť spravodlivejšie rozdelenie národného dôchodku a sociálne trhové hospodárstvo. ktorá bola spočiatku koncipovaná pre predvojnovú ekonomiku (t. Vyvíjal sa v Nemecku na základe ordoliberalizmu. že za jednu zo základných povinností štátu sa začala uznávať povinnosť regulovať úroveň celkového efektívneho dopytu tak. Hospodársku politiku. K ďalšími zdrojom patria: indikatívne plánovanie. potvrdilo sa. pretože ponúkalo ucelené teoretické východiská. neoklasická syntéza. jeho výšky a štruktúry. čím sa veľmi zvýšila autorita profesionálnych ekonomických odborníkov. politikou „Stop and go“ a v 60.. zamestnaneckých zákonov.1. Kanady a Veľkej Británie.j. atď. akceptuje systémové opatrenia. ktorá s opiera o zásahy štátu formovali aj iné smery než len keynesiánstvo. ktorý reaguje najmä na sociálne problémy. pri nevyužitých výrobných zdrojoch a pri oslabení podnetu k investíciám). Každá krajina však mala svoje zvláštnosti v jeho uplatňovaní. svetovej vojne sa Keynesovo ekonomické učenie stalo základom pre hospodárske politiky väčšiny krajín západného sveta. úspor. rokov a najväčší rozmach dosiahlo v 60. rokoch prostredníctvom „New Economics“. Nastal rozvoj angloamerického a európskeho smeru. dbá sa na ich komplexnejšie vzájomné prepojenie v podmienkach i účinku. štát blahobytu. aby sa zabezpečila plná zamestnanosť. Vznikol podnet na založenie nových vládnych orgánov a inštitúcií. investícií. že uplatňovanie teoretických východísk bolo v súlade s vtedajšou realitou ekonomického systému a ukázalo sa. rokoch bola realizovaná tzv. 2. Štátom je zabezpečovaná stabilita ekonomiky a spoločnosti prostredníctvom protimonopolných zákonov. ekonomiku v stagnácii. ktoré sa zaoberali prípravou podkladov pre činnosť vlády a teda pre hospodársko-politické rozhodovanie. Po 2. rokoch minulého storočia. atď. daní. efektívnej miere. ktorej hlavným cieľom je udržať podmienky materiálnej reprodukcie v únosnej. ktoré uprednostňuje ponukovú stránku ekonomického vývoja. Najväčším prínosom Keynesa pre hospodársku politiku bola skutočnosť. Európsky smer hospodárskej politiky ju chápe ako činnosť konštitutívnu. svetovej vojny nastal rozvoj hospodárskej politiky v dvoch rozdielnych podmienkach. Angloamerický smer hospodárskej politiky ju chápe ako krátkodobú – konjunkturálnu. Keynesiánstvo sa stalo dominujúcim ekonomickým prúdom hospodárskej politiky USA. Po roku 1945 sa vplyv vývoja keynesiánstva na hospodársku politiku zameral na aktívne udržovanie vysokej zamestnanosti cez podporu nedostatočného efektívneho dopytu.3 Formovanie hospodárskej politiky Po skončení 2. Toto obdobie hospodárskej politiky trvalo až do konca 70. prostredníctvom ktorej sa keynesiánstvo otvorilo niektorým neoklasickým myšlienkam. že teória. že sa začali vykonávať výskumy národného dôchodku. V 50. ktoré sa presadzujú v štátom prijímaných zákonoch. ktoré je na rozhraní liberalistickej a intervencionistickej politiky.

Dostupnosť verejných služieb vychádza z toho.1. Je to snaha o nájdenie tzv. rokoch 20. Takzvaná direktívna politika bola aplikovaná v sústave socialistického hospodárenia. rokov 20. Plán predstavoval rozpis ukazovateľov 5-ročného plánu. dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov prostredníctvom vysokej miery zdanenia. Holandsku a Japonsku. Vychádza z toho. storočia nastal v ekonomickom živote sveta zlom. Vývoj hospodárskej politiky bol ovplyvnený aj teóriou plánovania. ktorý sa považuje za koncepciu na rozhraní medzi liberalizmom a intervencionizmom. schváleného zákonodarným zborom do ukazovateľov jednoročného.1. Táto koncepcia reagovala najmä na sociálne problémy 30. Koncepcia sleduje tieto základné ciele: zabezpečiť plnú zamestnanosť prostredníctvom práva na prácu. zástupcov výskumu. krajine. 2. Taktiež nastal obrovský rozmach medzinárodného obchodu. na ochranu zdravia a získanie vzdelania. odborov a ďalších subjektov za realizáciu plánu). Indikatívne plánovanie je uplatňované aj v súčasnosti. Koncepcia príkazovej ekonomiky bola založená na značnom vylúčení trhu a jeho nahradení národohospodárskym plánovaním. spotrebiteľov. v ktorej sa spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou. teda právo na prácu. ktorá vnáša do tejto sústavy ekonomickú a sociálnu stabilitu. tzv. ktoré potom zhrnie do strednodobého programu (4 . ako aj na strane súkromného sektora. Indikatívne plánovanie sa zakladá na určitom vzťahu plánovania a ekonomických subjektov tak na strane štátnej administratívy. .Hospodárska politika Indikatívne plánovanie dosiahlo veľké rozšírenie v 50. daňovej a menovej politiky) a kooperačný efekt (predstavuje spoluzodpovednosť podnikateľských subjektov. že vláda sa má starať o zachovanie konkurenčného prostredia. V ekonomike je snaha o koordináciu všetkých aktivít na centrálnej úrovni na základe výlučne trhovo konformných nástrojov.4 Reakcie na keynesiánsku hospodársku politiku V 70. nájdenie optimálnej cesty na jeho dosiahnutie a koordináciu aktivít na centrálnej úrovni. ktorá má zabezpečovať životný štandard. transferových platieb a solidárnou mzdovou politikou. o vývoji cien. Štát blahobytu je typom modernej zmiešanej ekonomiky. ochranu stability meny a naplnenie sociálnych cieľov. storočia. 30 . rokoch vo Francúzsku. ktorý verejne vyhlási. Základom takejto hospodárskej politiky bol ordoliberalizmus. Zahŕňa v sebe vytýčenie určitého cieľa. tretej cesty. že každý občan má právo na dôstojný život. Porovnanie ordoliberalizmu s keynesianstvom a monetarizmom je uvedené v Tab. ktorý predstavoval veľké problémy pre intervencionistické koncepcie hospodárskej politiky. vykonávacieho plánu. 2. pretože sa dosahovala pomerne vysoká miera ekonomického rastu a vysoká miera zamestnanosti pri pomerne stabilnom raste cenovej hladiny. Sociálne trhové hospodárstvo sa opiera o ideové zdroje a podmienky Nemecka a je pre túto krajinu charakteristické. K úspechu tejto koncepcie prispievali informačný efekt (plán je nezáväznou informáciou o sledovaných cieľoch domáceho a zahraničného trhu. Štát blahobytu sa snaží prostredníctvom sektora verejných služieb dospieť k čo najširšiemu sociálnemu a zdravotnému zabezpečovaniu. ktorá našla vlastný a takmer dokonale fungujúci kompromis medzi trhovým a vládnym intervencionizmom. Charakteristickými krajinami uplatňovania koncepcie štátu blahobytu sú predovšetkým škandinávske krajiny. K negatívnym prvkom pôsobiacim na spochybnenie účinnosti intervencionistickej hospodárskej politiky patrili: rozpad povojnového medzinárodného menového usporiadania.5 rokov) alebo dlhodobého programu (10 rokov). najmä Švédsko. ktoré až do tohto obdobia fungovali k všeobecnej spokojnosti. konkurencie. V rámci indikatívneho plánovania vláda volí priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie.60.

Rozšírený dopyt po výrobných faktoroch (a teda i po pracovnej sile) v konečnom dôsledku vedie k rastu zamestnanosti a prispieva k rovnováhe agregátnej ponuky a agregátneho dopytu. Neoliberálnu politiku môžeme charakterizovať ako ponukovú hospodársku politiku. Svetová banka či Svetová obchodná organizácia. Nastal návrat k tradičným názorom – súkromnej iniciatíve a podnikateľskej aktivite. by sa malo rovnať množstvu tovarov a služieb v ekonomike. preto poukazuje na zdržanie sa metód štátneho intervencionizmu a zníženie keynesiánskych zásahov štátu na minimum. ktorú môže štát dosiahnuť ponukou investičného kapitálu. Friedman. ktorý vedie k najlepším hospodárskym výsledkom je trhový mechanizmus. regulovanie agregátneho dopytu nie je v centre jej pozornosti. Celosvetovo je neoliberalizmus presadzovaný vplyvnými inštitúciami ako napríklad Medzinárodný menový fond. masa peňazí v obehu násobená rýchlosťou ich obehu v ekonomike. Zvýšené investície povedú ku zvýšeniu ponuky tovarov a služieb. pričom vo všeobecnosti sú pre ňu charakteristickejšie tieto jej znaky: − trhový systém chápe ako vnútorne stabilný. Pre neoliberálny model hospodárskej politiky je charakteristické úsilie o obmedzenie štátnych zásahov do ekonomiky. Nastúpil neoliberalizmus zastúpený monetarizmom. − orientuje sa na boj s infláciou a kladie dôraz na samoregulačné trhové sily a stimulovanie ponuky. Základná úloha vlády spočíva vo vytváraní a zabezpečení právneho prostredia a dozoru k nemu. ekonómiou strany ponuky. Podľa tejto rovnice. podporuje zrušenie opatrení horných limitov cien a obmedzovanie rozpočtových deficitov. Novým riešením problémov hospodárskej politiky boli poznatky monetarizmu. Neoliberáli v hospodárskej politike uplatňujú presvedčenie. Vláda musí vytvárať stabilné legislatívne prostredie pre ekonomickú činnosť. Konečným cieľom je dosiahnutie hospodárskeho rastu cestou zvýšenia investičnej činnosti podnikateľov. Pripúšťajú jedine politiku usmerňovania množstva peňazí prostredníctvom riadenia ponuky peňazí. preto akékoľvek zasahovanie štátu do trhového mechanizmu považujú za nepotrebné až škodlivé. že najdokonalejší nástroj.Hospodárska politika ropné šoky v rokoch 1973 a 1979 a ďalšie podnety na rast inflácie a vznik stagflácie – stavu. sa rovná veľkosti produktu pri danej cenovej hladine. V poslednom období opäť nastúpili koncepcie odmietajúce štátne zásahy do ekonomiky. − redukuje sociálne programy a sociálnu pomoc obyvateľstvu. ktorý vychádzal z Fisherovej rovnice kvantitatívnej teórie peňazí. Hlavným predstaviteľom monetarizmu bol M. že sa rýchlosť obehu peňazí v ekonomike nemení. Pre hospodársku politiku mal monetarizmus základné odporúčanie a to dodržiavanie pravidla proporcionálneho vývoja peňažnej zásoby s vývojom potenciálneho 31 . množstvo peňazí v ekonomike. Za predpokladu. ktoré pôsobia vo väčšej miere na súkromnú iniciatívu ekonomických subjektov. ktorý predtým nebol nikdy pozorovaný a ktorý v sebe spájal ekonomickú stagnáciu a súčasne vysokú infláciu. Obmedzenie štátnych zásahov do činnosti subjektov ekonomiky je nahrádzané pôsobením autoregulačných mechanizmov trhu. Takýto postup nazývame deregulácia v hospodárskej politike. a nedochádza k rastu cenovej hladiny. najmä v oblasti vlastníckych práv a vytvárať podmienky pre vznik dohôd medzi subjektmi ekonomiky. − dodržiavanie konštantného tempa rastu peňažnej masy a vyrovnaného štátneho rozpočtu. Keynesiánska intervencionistická hospodárska politika nevedela tento problém riešiť. teóriou racionálnych očakávaní. − úlohou politiky je stanoviť a dodržiavať relatívne stabilné pravidlá s pozitívnym vplyvom na podnikateľskú činnosť.

Buchananom. Dôležitá je koordinácia čiastkových politík. ktoré vytvárajú stabilný rámec pre pôsobenie trhových síl prostredníctvom slobody vlastníckych práv a politiky tvorby konkurenčného prostredia. Ekonómia strany ponuky vychádza z toho. konsenzus systémotvorné Zdroj: Němcová. Monetarizmus kladie veľký dôraz na automatické trhové mechanizmy a hospodárska politika má mať v tomto ponímaní len povahu stálych pravidiel.1 Porovnanie keynesiánstva. – Žák.Hospodárska politika produktu.5 Súčasný vývoj hospodárskej politiky Hospodársku politiku súčasnosti možno charakterizovať liberalizačnými tendenciami. monetrizmu a ordoliberalizmu Keynesiánstvo Dôvod vzniku Teoretické závery Úloha štátu Časový horizont Ciele hospodárskej politiky Nástroje hospodárskej politiky Svetová hospodárska kríza Obmedzenosť agregátneho dopytu prvoradá krátkodobý plná zamestnanosť. ako aj súkromných subjektov. storočia v USA a jej hlavným predstaviteľom bol A.: Hospodářská politika. ktorý bol presvedčený o tom. Tými sa vytvára priestor pre prípravu nových makroekonomických. Odporúča obmedzovanie moci štátnych úradníkov.1. M. Zdrojom formovania teórie hospodárskej politiky bola aj teória verejnej voľby s hlavným predstaviteľom J. ktorý sa venuje ponukovej stránke ekonomiky je ekonómia strany ponuky. ktorá je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. ktorá sa sformovala koncom 70. Podľa tejto teórie je politika proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod. zvýšia sa príjmy do štátneho rozpočtu z dôvodu vyššej ekonomickej aktivity podnikateľských subjektov. Tab. Tieto tendencie by sa dali nazvať vnútornými tendenciami súčasného ekonomického vývoja jednotlivých krajín. ktoré vyvolá oživenie a rast ekonomiky. že ekonomické problémy sú dôsledkom klesajúcej motivácie na strane ponuky. 2. ale aj mikroekonomických opatrení a právnych podmienok. že ak poklesnú dane. plynulý rast fiškálna Monetarizmus Vládne zlyhania – hranice intervencionizmu Význam menovej rovnováhy čo najmenší dlhodobý menová stabilita monetárne Ordoliberalizmus Kolaps riadeného hospodárstva Systém ekonomickej súťaže významná hlavne v legislatíve skôr dlhodobý súťaživosť. I. rokov 20. Tieto pravidlá smerujú vnímanie ekonómov a tým aj hospodárskej politiky na stranu agregátnej ponuky. Teória verejnej voľby v rámci hospodárskej politiky argumentuje proti narastaniu štátneho intervencionizmu. M. Hospodársko-politické rozhodovania a činnosti sa vo veľkej miere presunuli zo strany štátu na stranu nezávislých. 20 2. s. Ekonomickým smerom. Laffer. V období útlmu hospodárskeho rastu sa realizuje razantné zníženie daní. Veľké množstvo nositeľov hospodárskej politiky potrebuje pre vzájomnú koordináciu príslušné pravidlá. Za vonkajšie tendencie možno považovať narastajúci vplyv svetovej 32 . Mikroekonomické subjekty svoju podnikovú politiku zabezpečujú realizáciu hospodárskej politiky na svojej úrovni.

svetového obchodu. trhu a svetových peňazí. medzinárodnej a národnej hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom medzinárodných a svetových organizácií. 2. prístupu k progresívnym technológiám.2 poskytuje prehľad základných medzníkov vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky. 2. ktorého základom bol prechod od priamych daní k nepriamym s cieľom vybudovať trhovo konformný daňový systém. Východiskom pre realizáciu celkovej transformácie bola transformácia politických systémov v jednotlivých krajinách a demokratizácia týchto ekonomík. Podstatná bola aj zmena inštitucionálnych štruktúr ekonomického systému v súlade s potrebami trhovej ekonomiky. Základný postup vytvárania stratégie transformácie je možné zhrnúť do troch krokov: 1. Podstatou liberalizácie zahraničného obchodu bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu a devízového monopolu. Teória transformácie týchto ekonomík na trhový systém neexistuje. pretože v doterajšom vývoji svetovej ekonomiky neexistovali anglosaské procesy. Koordinácia svetovej. Liberalizáciou obchodu došlo k zabezpečeniu prílevu informácií o svetovej produktivite práce a kvalite. Medzinárodný menový fond. Obsahom sociálnej reformy bolo oddelenie sociálneho zabezpečenia od štátneho rozpočtu a návrat k princípom sociálneho poistenia. Transformácia centrálne plánovanej ekonomiky na trhovú predstavuje komplexnú zmenu východiskového sociálno-ekonomického systému. svetovým znalostiam a skúsenostiam a k vytvoreniu konkurenčného trhového prostredia na dosahovanie vyššej ekonomickej efektívnosti. ku ktorej patria aj Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj. a mnohé iné. Medzinárodná finančná spoločnosť. Liberalizácia cien bola nevyhnutným krokom v procese uvoľňovania priestoru pre trhové signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov. Podstatou zavádzanej liberalizácie bola zmena vlastníka výrobných faktorov. Daňová reforma predstavovala zmenu zdaňovania podnikov a domácností. Medzinárodná organizácia práce. Tab. ktorý v krajinách strednej a východnej Európy zatiaľ nie je dokončený. Najuniverzálnejšou medzinárodnou organizáciou je Organizácia spojených národov. analýzy východiskového stavu ekonomík. 33 .Hospodárska politika a medzinárodnej ekonomickej vedy a politiky na hospodárske politiky jednotlivých štátov. V posledných 20-tich rokoch sa do pozornosti ekonomickej teórie dostáva transformačný proces. formulácie cieľov transformácie a 3. voľby programu transformácie – výberu opatrení a ich realizácie. Medzinárodná organizácia pre investičné záruky. keď vlastnícke práva prechádzali so spoločného vlastníctva do vlastníctva individuálnych subjektov.

Špecifickým postojom je krajný interevcionizmus. myšlienkové a ideologické korene. zdanenia) − laissez faire – zákonodarstvo − projekt VOSR – plánovanie − priame zásahy – kríza 1929 − deregulácia ekonomiky − neúspech centrálne plánovaných ekonomík Zdroj Slany str. Vo všeobecnosti existujú dva tieto postoje: 1. Štát svojimi zásahmi prispieva k obnove narušenej makroekonomickej rovnováhy a presadzuje spravodlivejšie rozdelenie dôchodkov. 108 a 109 a Vincur 2.2 Koncepcie hospodárskej politiky Skôr než pristúpime k charakterizovaniu koncepcií hospodárskej politiky uvedieme. podliehajúci nerovnovážnym stavom a preto vyžadujúci doplnenie fungujúceho trhový systému o zásahy zo strany štátu. intervencionistický.2 Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Medzníky vývoja teórie a praxe hospodárskej politiky Teória Prax − merkantilizmus − fyziokratizmus − tória prirodzeného poriadku (samoregulácia) − teória plánovitého rozvoja − vznik keynesovstva. liberálny a 2. harmonický. Tieto dva postoje sa postupom času navzájom striedali a zároveň prelínali v závislosti na praktickom ekonomickom živote jednotlivých etáp vývoja spoločnosti ako celku a uplatňovali sa s rôznou intenzitou. aké môžu byť základné postoje ku chodu hospodárstva. 2. ktorý odmieta trhový mechanizmus a signály trhu nahrádza centrálnym direktívnym plánovaním. že ekonomický systém je považovaný za rovnovážny a schopný sám sa udržiavať v rovnováhe. vznik teórie hospodárskej politiky − návrat k laissez faire − rozpracovanie kvantitatívnej teórie cien − teória transformácie − obchodný protekcionizmus (teória tvorby bohatstva) − zdanenie a aktivita vlády (teória št. ktorý ekonomický systém považuje za vnútorne nestabilný. Liberálny – trhový postoj je ten. ktorá má väčšinou špecifické filozofické.Hospodárska politika Tab. Trhový systém je chápaný ako stabilný. Koncepciou hospodárskej politiky rozumieme teoreticko-orientačný rámec pre hospodársku činnosť. Je schopný pružne absorbovať vonkajšie impulzy prostredníctvom cenového mechanizmu. Intervencionistický postoj je ten. ktoré determinujú výber cieľov a nástrojov hospodárskej politiky. Z tohto pohľadu existujú dve základné koncepcie praktickej hospodárskej politiky: liberálne koncepcie 34 . zabezpečujúci spravodlivé rozdelenie dôchodkov.

1 Liberálna hospodárska politika V rámci liberálnej hospodárskej politiky je charakteristický prístup k trhovému mechanizmu. ako aj intervencionistických koncepcií.2. čo má za dôsledok vznik 35 . zároveň vedie trh k iniciatívnemu konaniu. konštantné tempo rastu peňažnej masy v obehu. prostredníctvom vytvárania rovnováhy na jednotlivých čiastkových trhoch. pružnosť. že sa bohatstvo dostáva do rúk malého množstva ekonomických subjektov a veľké množstvo ostatných subjektov zostáva chudobné.2 Intervencionistická hospodárska politika Intervencionistická hospodárska politika sa formuje na základe existencie negatívnych dôsledkov trhu. Neoliberálne koncepcie majú svoje kritériá: stabilitu cien a nízku miera inflácie. Orientácia zásahov je prevažne dovnútra ekonomického systému. Ich cieľom je vybudovať ekonomický systém bez výrazných zásahov štátnej regulácie a intervencie. storočia. obmedzovania tvorby negatívnych externalít výroby. 2. Dominuje názor. že trh sám. vyrieši hlavné otázky čo. minimálnu mieru zadlženosti a nízke úrokové miery. vysvetľujú prečo a hlavne do ktorých oblastí ekonomiky musí vláda zasahovať. ktorá je podriadenou politikou. rokov 20.Hospodárska politika a intervencionistické koncepcie. storočia vo vyspelých trhových ekonomikách. ktoré vznikli ako negatívne dôsledky fungovania trhového mechanizmu. Existencia monopolov. povzbudzuje podnikavosť. Z vývojového hľadiska sú liberálne koncepcie koncepciami staršími. v ktorej prevažoval štátny systém nad systémom súkromným. Intervencionistické koncepcie sa začali uplatňovať a vyvíjať v období pred vznikom Veľkej svetovej hospodárskej krízy a uplatňovali sa vo veľkom rozsahu až do 70. ktorý zaručuje najlepšie uspokojovanie potrieb a optimálne alokovanie zdrojov. vytvárania konkurencie. Neoliberálna koncepcia sa od liberálnej líši odklonom od absolutizovania funkcií mikroekonomických subjektov. Významnú úlohu v procese riešenia trhových nedostatkov preberá štát. 2. rozvíjania verejnoprospešných aktivít. Na štát sa ponechajú len riešenia ekonomických problémov. Hlavnými charakteristikami intervencionistickej hospodárskej politiky je sústreďovanie pozornosti na regulovanie celkového dopytu prostredníctvom nástrojov fiškálnej politiky na prvom mieste. storočia. Opatrenia fiškálnej politiky sú podporované peňažnou politikou. Nezávislé rozhodovanie subjektov smeruje k optimálnej alokácii zdrojov. ako a pre koho vyrábať. V súčasnosti sa uplatňujú koncepcie neoliberálne. že sleduje vlastné záujmy.2. individuálny výkon a slobodu. uspokojuje aj potreby iných. Takmer vo všetkých koncepciách sú to zásahy v oblasti znižovania nezamestnanosti. Každý hospodársky subjekt tým. ktoré sa uplatňujú od 70. zmierňovania nespravodlivého rozdeľovania dôchodkov. externalít a verejných statkov však liberálny trh destabilizuje a spôsobuje to. Časový horizont uplatňovania intervencionistickej politiky je krátkodobý. Boli základom fungovania ekonomiky až do začiatku 20. Cieľom je vysoká zamestnanosť a oslabenie cyklických výkyvov. ktoré prerástli možnosti ich riešenia trhom. K tomu je potrebná deregulácia takej ekonomiky. Tieto intervencionistické koncepcie uznávajú a podporujú zásahy štátu do ekonomického systému rôznym spôsobom. ktoré obsahujú prvky tak liberálnych. Liberálne koncepcie sa spoliehajú na trhový mechanizmus. stabilizovania nerovnovážnych stavov ekonomiky účinnými nástrojmi a štátnymi výdavkami. rokov 20. K liberálnym koncepciám patria aj koncepcie neoliberálne. vyrovnaný štátny rozpočet.

2.1 Koncepcie hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.) Obr. Hospodárska politika Intervencionistická koncepcia Intervencionistický (keynesiánsky) − New Deal − keynesiánska etapa Smery praktickej hospodárskej politiky Liberálna koncepcia Konzervatívny (monetaristický) − thatcherizmus − reaganomika − sociálne trhové hospodárstvo − japonská hospodárska politika založená na systéme makro plánovania a vládnej priemyselnej politiky − ďalšie inšpiračné zdroje (škandinávsky model.1 schematicky charakterizuje jednotlivé koncepcie hospodárskej politiky a ich praktické uplatnenie. 108) 36 . Obr.Hospodárska politika a prehlbovanie porúch vo vonkajšej rovnováhe ekonomického systému. 2. s.: Hospodářská politika. francúzsky model a pod. Dopytovo orientovaná hospodárska politika tiež oživuje inflačné tendencie. A. – ŽÁK. M.

37 . fyziokratizme a klasickej ekonómii..). keynesiánstve. ekonómii strany ponuky. s. 2.2.. 2. 188) Aktivity 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. SYSTEMATIZÁCIA KONCEPCIÍ HOSPODÁRSKEJ POLITIKY trhové procesy A Národohospodársk y systém cieľov intervencie Súkromný sektor Nedostatok informácií Hypotéza nestability (zlyhanie trhu) B Hypotéza stability Predstih pri získaní informácií rámcové podmienky Súkromný sektor A Štát 1 rámcové podmienky 2 Štát Orientácia na všeobecný blahobyt Schopnosť stabilizovať Hypotéza destability (zlyhanie vlády) Vlastné záujmy štátna realizácia cieľov Národohospodársky systém cieľov A – koncepčné poňatie B – východiskové hypotézy 1 – liberálno-trhová koncepcia 2 – intervencionistická koncepcia Obr.: Hospodářská politika.Hospodárska politika Komplexný pohľad na túto problematiku poskytuje aj Obr. T.2. Vyhľadať prvky súvisiace s úlohou štátu v týchto ekonomických smeroch. Zopakovať si základné vedomosti z predmetu Dejiny ekonomických teórií o jednotlivých ekonomických smeroch (o merkantilizme.2 Systematizácia koncepcií hospodárskej politiky (Zdroj: PAULÍK. monetarizme.

38 .Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla prehľad o vývoji hospodárskej politiky a jej súčasnom smerovaní.

39 . nerovnováhy v ekonomike. ktorý je schopný účinne. Charakterizovať stabilizačnú politiku. Vzťah medzi agregátnym dopytom a agregátnou ponukou zachytáva Obr. bez väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike. V najvšeobecnejšej rovine je možné makroekonomickú rovnováhu chápať ako bod. Pojem rovnováha nie je totožný s pojmom stabilita. ktorá je charakteristická pre systém. 3. Stabilizačná politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť ucelený pohľad na stabilizáciu ekonomiky prostredníctvom stabilizačnej politiky a charakterizovať prvky prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. V prípade nestabilnej ekonomiky vzniká medzera produktu. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Vysvetliť súvislosti politicko-ekonomického cyklu. Nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability. Charakterizovať prorastovo orientovanú politiku. 1. ktorý je charakteristický využívaním výrobných zdrojov v plnej miere a pri nezvyšujúcej sa cenovej hladine. 3. resp.Hospodárska politika 3.1 Stabilita a rovnováha Jednou z otázok skúmania hospodárskej politiky je aj problematika rovnováhy. Stabilita je vlastnosť. v ktorom sa pretína agregátny dopyt s agregátnou ponukou a makroekonomickú stabilitu ako rovnováhu vytvorenú na úrovni potenciálneho produktu.

sú považované za destabilizujúce prvky v ekonomickom systéme. 3. alebo či ide o faktory endogénne alebo exogénne. s. 40 .1 Hlavné súvislosti oscilácií v ekonomike (Zdroj: SLANÝ. produkt (Y) YS YP čas (t) Graf.1 Priebeh potenciálneho a reálneho produktu V súvislosti s ekonomickými cyklami si ekonómovia už dlhý čas kladú otázky súvisiace s príčinami ich vzniku. či ide o impulzy. Vzhľadom na nejednotnosť názorov jednotlivých ekonomických smerov a existenciu mnohých príčin vzniku ekonomických cyklov. A. M. Môžeme ich rozdeliť podľa viacerých kritérií. 3. – ŽÁK.1. šoky alebo poruchy náhodné. Ekonomický cyklus predstavuje fluktuáciu skutočného reálneho produktu okolo produktu potenciálneho. e ) Agregátny dopyt (AD) Súkromná spotreba (C) Verejná spotreba (G) Investície (I) Čistý vývoz (X) Y =C + I +G + X Potenciálny produkt Skutočný produkt medzera Obr.: Hospodářská politika. napríklad podľa toho.2 Ekonomický cyklus Ekonomická teória sa v rámci predmetu svojho skúmania zaoberá výkyvmi v hospodárskom živote – ekonomickými cyklami. Tak štruktúrne. V rámci ekonomických cyklov rozlišuje dva druhy výkyvov – štruktúrne a cyklické. K . alebo či sa prejavia na strane dopytu alebo strane ponuky a pod. 137) 3. Jeho vývoj v čase sa znázorňuje sínusovými krivkami ako to znázorňuje Graf 3.Hospodárska politika Agregátna ponuka (AS) Práca (L) Kapitál (K) Efektívnosť (e) Y = f (L . jednorazové alebo sústavné. vyvinuli sa viaceré teórie objasňujúce príčiny ekonomického cyklu. ako aj cyklické výkyvy.

spravidla trvá 4 roky. 3. na rozdiel od ekonomického. A. M. Základným predpokladom úspešnej hospodárskej politiky je správne určiť skutočný stav ekonomiky. ktoré predstavujú spotrebiteľské ceny).: Hospodářská politika. ako aj jej budúci vývoj. Medzi konjunktúrne indikátory patria faktory: − predstihové.) − oneskorené. snahu realizovať pozitívne opatrenia k dátumu volieb a 2. – ŽÁK. nutnosť riešiť určité problémy bez ohľadu na termín volieb. miera zamestnanosti. počty prijatých objednávok v odvetviach vyrábajúcich investičné statky. ceny výrobkov.2 Priebeh hospodárskeho cyklu (Zdroj: SLANÝ. miera nezamestnanosti. 121) 41 . Politický cyklus má dve hlavné príčiny: 1.1 Súvislosti politicko-ekonomického cyklu Pôsobenie vlády v ekonomike možno sledovať prostredníctvom politicko-ekonomického cyklu. aby sa po skončení volebného cyklu dostala opäť k moci a mohla tak realizovať opatrenia. ktoré popisujú súčasne prebiehajúce cyklické fázy (reálny HDP. Tieto cyklické výkyvy sa označujú pojmom hospodársky cyklus. Cyklické výkyvy sú charakterizované celkovým poklesom produkcie a zamestnanosti a ich následným opätovným rastom. Tento cyklus v sebe zahŕňa paralelnú existenciu cyklu ekonomického a cyklu politického. ktorí ju budú voliť aj v nasledujúcom volebnom období. ktoré potrebujú dlhšiu prípravu a doladiť opatrenia. ktoré sú najdôležitejšie a ich stav napovedá.Hospodárska politika Štruktúrne výkyvy nastávajú najmä v dôsledku zmien preferencií spotrebiteľov. meniacej sa vzácnosti ekonomických zdrojov a v dôsledku nových technických a technologických poznatkov. ktoré umožňujú včas rozpoznať očakávané konjunktúrne zmeny vo vývoji ekonomiky. s. Každá vláda sleduje svojimi opatreniami to. − súčasné. Je možné zakresliť krivku popularity politického cyklu. Dôležitú úlohu pritom zohrávajú konjunktúrne indikátory. je vopred známa. a pod. Dĺžka politického cyklu. počty vydaných stavebných povolení a pod. ktoré by mali prispieť k jej popularite a zabezpečiť jej dostatok voličov.2. V rámci politického cyklu sa novozvolená vláda snaží zrealizovať nepopulárne opatrenia v prvých dvoch rokoch cyklu a v druhých dvoch rokoch sa snaží realizovať opatrenia. popularita vrchol dno vrchol popularita vrchol dno vrchol voľby voľby čas voľby voľby čas Graf 3.). akým smerom sa bude v blízkej budúcnosti ekonomický systém vyvíjať (napr. doznievanie určitej cyklickej fázy (mzdy. ktorá ma priebeh pripomínajúci ekonomický cyklus. ktoré majú väčšie časové oneskorenie. Sú merateľné zmenou – kolísaní makroekonomických veličín.

ktorá upravuje výkyvy vývoja reálnej produkcie od potenciálneho produktu. ako nástroja hospodárskej politiky. Akékoľvek zmeny sa potom odrážajú v reálnej výrobe. Čiastkové politiky ovplyvňujú tieto ciele prostredníctvom bezprostredných cieľov. Oproti konjunkturálnej politike má stabilizačná politika omnoho širšie ciele. Cieľom hospodárskej politiky je usmerňovanie vývoja v oblasti stability cenovej hladiny. že výsledky opatrení hospodárskej politiky sa prejavujú s určitým časovým odstupom. či sú to poruchy krátkodobé alebo dlhodobé. aké poruchy v ekonomike existujú. ako aj negatívne dopady jednotlivých opatrení prijatých jednou vládou. V rámci hospodárskeho vývoja sa jednotlivé ekonomiky.3.3. ktorá prostredníctvom využívania rôznych nástrojov upravuje ekonomický cyklus. Stabilizačná hospodárska politika je politikou. 42 . čo sa realizuje prostredníctvom určitých indikátorov hospodárskeho vývoja. cieľom hospodárskej politiky je dôsledky ekonomických cyklických výkyvov zmierňovať. Snaha o celkovú stabilizáciu ekonomiky je väčšinou spájaná s plnením základných cieľov hospodárskej politiky. ale aj celosvetová ekonomika. Cieľmi stabilizačnej politiky sú tie isté ciele ako ciele celkovej hospodárske politiky a to: ekonomický rast. sa pri zmene vlády prejavia i počas pôsobenia novej vlády. Mnoho nástrojov. ktoré vláda používa. Význam má aj výber určitého opatrenia a jeho účinnosť. Uvedené ciele sú zároveň aj konečnými cieľmi každej čiastkovej politiky. Stabilizačná politika vychádza z keynesovského chápania ekonomického cyklu ako vnútorne nestabilného. cenová a menová stabilita a vonkajšia rovnováha. Hospodárska politika orientovaná na elimináciu. vysoká miera zamestnanosti. výrazné alebo nevýrazné a či môžu byť absorbované bez väčších problémov. alebo potrebujú zásah zo strany štátu. ktorá preferuje skôr strednodobý časový horizont. čo znamená tak pozitívne. zamestnanosti a tým aj veľkosti vyprodukovaného skutočného produktu v rámci dodržiavania vnútornej stability. v ktorom by sa mali uplatniť proticyklické opatrenia stabilizačnej politiky. 3. Vo svojej podstate je to politika proticyklická. ktoré sú pre jednotlivé politiky rôzne a sú bližšie uvedené v kapitolách týkajúcich sa čiastkových politík. resp. Táto politika sa sústreďuje predovšetkým na problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej hladiny a zamestnanosti.2 znázorňuje priebeh hospodárskeho cyklu.1 Ciele stabilizačnej politiky Nech ekonomický cyklus vyvoláva ktorákoľvek skupina faktorov. V súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej. Usiluje sa o stabilizáciu všetkých ekonomických aktivít a snaží sa o dosahovanie čo najväčšej miery stálosti ekonomických procesov.3 Stabilizačná politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky Ekonomický vývoj je značne dynamický – vyvíjajúci sa. ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností aj účinky dlhodobé. zmierňovanie cyklických výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky sa označuje ako konjunkturálna politika. neustále menia. Dôležité je zistiť. eliminovať. 3. Na obrázku vľavo je znázornený súbeh ekonomického a politického cyklu a na obrázku vpravo je znázornený ich nesúlad. V tomto smere je potrebné pripomenúť. resp.Hospodárska politika Graf. Rozhodnutie vlády o zmene hospodárskej politiky závisí od cieľov a nástrojov. . Vláda zároveň potrebuje kontrolovať dopady svojich rozhodnutí.

− menová politika. napr. Schématicky je teda možné pôsobenie nástrojov na konečné ciele znázorniť nasledovne: nástroje čiastkovej politiky jednotlivé nástroje fiškálnej. čo vedie k aktivácii nevyužitých úspor. J. rozhodovacie – čas potrebný na tvorbu programu a výber opatrení.3. ako považujú ekonomický systém za stabilný. že každý nástroj má svoj časový priestor. AS. 3. vo financovaní vzniknutých deficitov pôžičkami. ktorá je zameraná na zabezpečenie rovnovážnych vzťahov so zahraničím. v ktorej dominantnú úlohu zohráva centrálna banka. Friedman a jeho škola považuje za ústredný problém ekonomiky v peňažnej oblasti.3 Pôsobenie nástrojov čiastkových politík na konečné ciele 3. ako sa darí nositeľom hospodárskej politiky uplatňovať správne hospodársko-politické opatrenia v správnom čase a za použitia vhodných nástrojov. Časové oneskorenia môžu byť poznávacie – čas. úroková miera. ktorá je formou protiinflačnej politiky. ktorá sa uskutočňuje najmä zabudovanými stabilizátormi a zámernými opatreniami vlády. M.2 Nástroje stabilizačnej politiky Úspešná stabilizačná politika závisí aj od toho. Nástrojmi stabilizačnej hospodárskej politiky z hľadiska napĺňania základných cieľov sú jednotlivé čiastkové politiky: − fiškálna politika. vonkajšej hospodárskej politiky a ďalších politík bezprostredné ciele ciele. rast HDP. AD.3. Keynes kládol ťažisko stabilizačnej politiky na fiškálnu politiku.Hospodárska politika 3.3 Časové oneskorenia v stabilizačnej politike Pri uplatňovaní stabilizačnej politiky je veľmi dôležité si uvedomiť. 3. realizačné – čas plynúci od okamihu rozhodnutia až po jeho plnú realizáciu a účinnostné – čas zodpovedajúci dobe prispôsobovania sa a reakcii ekonomických subjektov na novovzniknutú situáciu. menovej. potrebný na rozpoznanie a analyzovanie situácie. najmä ak sú používané v rôznych kombináciách (ide kombinácie nástrojov fiškálnej a menovej politiky) dochádza k časovým oneskoreniam. ktoré nástroje čiastkových politík priamo ovplyvňujú. − vonkajšia hospodárska politika. podpory spotreby znižovaním daní. množstvo peňazí v obehu a iné konečné ciele vnútorná dynamická rovnováha vysoká zamestnanosť. M. Centrálna banka sa má zamerať na vhodný 43 . − dôchodková politika.3. nízka inflácia vonkajšia rovnováha vyrovnaná platobná bilancia Obr.4 Koncepcie stabilizačnej politiky Opatrenia v hospodárskej politike si vlády volia na základe toho. Jej podstata spočíva v stimulovaní dopytu prostredníctvom štátnych výdavkov. V rámci sledovania účinkov jednotlivých nástrojov.

Hospodárska politika rast peňažnej masy a rozpočtová politika na dlhodobú rovnováhu medzi príjmami a výdavkami. zdôrazňujú neistotu uskutočňovania stabilizačnej politiky. M. t. či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje. Porovnanie oboch koncepcií obsahuje Tab.1 Keynesiánsky a monetaristický prístup k hospodárskej politike Oblasť teoretické východisko charakter stabilizačnej politiky časový aspekt stabilizácie politické súvislosti zásah vlády charakter opatrení charakter rozpočtu sklon krivky agregátnej ponuky Keynesiánci Monetaristi Y =C + I +G prevažne fiškálny rozpočtový rok priama väzba na politický cyklus podpora aktivistickej politiky diskrétne opatrenia cyklicky vyrovnaný pozvoľný M ⋅V = Y (Y = P ⋅ Q ) prevažne monetárny operatívne rozhodovanie nie je priama väzba odmietanie tvorba fixných pravidiel každoročne vyrovnaný strmý Zdroj: SLANÝ. 109 Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom rôznych nástrojov. Pôsobí nimi na mnohé bezprostredné ciele a tým na konečné makroekonomické ciele. – ŽÁK. Pôsobením nástrojov stabilizačnej hospodárskej politiky sa vláda snaží o posun rovnováhy smerom k potenciálnemu produktu. aké sú východiskové podmienky ekonomiky. 44 .4. vytvára sa tzv. že sú výrobné zdroje plne využité a v ekonomike nastávajú tendencie k rastu cenovej hladiny. Ak v ekonomike nie sú výrobné zdroje (najmä zamestnanosť) dostatočne využité a makroekonomická rovnováha sa nachádza pod úrovňou potenciálneho produktu. s. makroekonomická rovnováha sa nachádza za úrovňou potenciálneho produktu. 3. 3.j. A. Vplyv jednotlivých hospodárskych nástrojov na ekonomiku bude rôzny podľa toho. Stabilizačná hospodárska politika za usiluje o zmiernenie inflačných tendencií a snaží sa posunúť rovnováhu smerom k potenciálnemu produktu. alebo výrobné zdroje dostatočne využité nie sú. inflačná medzera. ako to zobrazuje Graf 3. vytvára sa tzv.: Hospodářská politika. V prípade. deflačná medzera.1. Tab.

Východisková úroveň rozvoja. 3.4 Prorastovo orientovaná hospodárska politika Pre realizáciu prorastovo orientovanej hospodárskej politiky musia existovať určité predpoklady.4 Makroekonomická rovnováha Bod E0 predstavuje makroekonomickú rovnováhu agregátneho dopytu a agregátnej ponuky pod úrovňou potenciálneho produktu. 45 . nízkou daňovou kvótou a malým rozsahom sociálnych transferov. Prorastovo orientovaná hospodárska politika sa zameriava na ovplyvňovanie agregátnej ponuky.Hospodárska politika AS CPI AD0 AD AD1 E1 inflačná medzera E0 deflačná medzera keynesovské pásmo YP E neoklasické pásmo Y Graf 3. Podmienky rýchleho rozvoja národného hospodárstva sú: makroekonomická stabilita. Ľudský kapitál zohľadňuje vzdelanostnú úroveň obyvateľstva a je potenciálnym faktorom rýchleho rozvoja ekonomiky. Agregátna ponuka v tomto prípade so sebou posunie aj potenciálny produkt. že v ekonomike sa zväčšia možnosti využívania výrobných zdrojov a to pri nezvyšujúcej sa. voľný trh a konkurencia – ekonomická sloboda. flexibilný trh práce a progresívne pracovné vzťahy a hlavne politická stabilita. dostatočne liberalizované ekonomické prostredie s malým rozmedzím cenovej či administratívnej kontroly aktivít súkromného sektora (vrátane zahraničného obchodu a investícií) a obozretná fiškálna a menová politika vyznačujúca sa nízkymi výdavkami štátu. nízkym deficitom ŠR. aby bola makroekonomická rovnováha v bode E. je podstatná pre neskoršie tempo rozvoja. alebo len veľmi mierne sa zvyšujúcej cenovej hladine. fungujúci systém finančných inštitúcií a bánk. napríklad určitá východisková úroveň rozvoja a ľudský kapitál. bod E na úrovni potenciálneho produktu a bod E1 nad úrovňou potenciálneho produktu.5. Z hľadiska stabilizácie je snahou vlády ovplyvniť prostredníctvom nástrojov hospodársky cyklus tak. pretože vzdelaní ľudia sú schopní rýchlejšie si osvojovať nové metódy a zavádzať inovácie. aby posun krivky agregátnej ponuky bol smerom vpravo. Takýto posun je zachytený na grafe 3. čo znamená. Snahou tejto koncepcie je to. Aby bola prorastovo orientovaná politika úspešná mali by byť splnené nasledovné predpoklady: v ekonomike by mala byť vyššia miera úspor.

čo umožňuje relatívne viac možností premiestniť zdroje do produktívnejších oblastí. Stabilizačná hospodárska politika a prorastovo orientovaná hospodárska politika nie sú politiky protichodné. Zopakovať si základné vedomosti o inflácii. pričom krajiny môžu využívať hotové inštitucionálne a technologické riešenia nahromadené vyspelejšími krajinami a môžu sa poučiť z negatívnych skúseností. ekonomickom raste. pretože tieto krajiny majú nedostatočnú ekonomickú štruktúru. V krajinách zvyčajne existuje aj nepomer medzi relatívne vysokou všeobecnou vzdelanostnou úrovňou a možnosťami jej využitia.Hospodárska politika AS CPI AS1 A A1 YP YP1 Y Graf 3. Zopakovať si priebeh ekonomického cyklu a vývoj jednotlivých ukazovateľov v jeho jednotlivých fázach. Zopakovať si model vytvárania makroekonomickej rovnováhy prostredníctvom agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. v bývalom ekonomickom systéme (typické pre bývalé socialistické krajiny). zamestnanosti a nezamestnanosti. 2. ale zároveň cez ozdravovanie AS vyvíja dlhodobý prorastový účinok. Záver Na základe informácií v tejto kapitole ste sa naučili základy stabilizačnej a prorastovo orientovanej hospodárskej politiky. čo je predpokladom budúceho rastu. 3. 46 . Racionálna stabilizačná politika obmedzuje síce možnosti krátkodobého stimulovania ekonomického rastu zo strany AD. Aktivity 1.5 Posun krivky agregátnej ponuky v prípade prorastovo orientovanej hospodárskej politiky Väčší predpoklad pre vyššie tempo rozvoja majú menej rozvinuté krajiny.

že sa v bežnej ekonomickej praxi používajú tieto výrazy často ako rovnocenné. ako jednej z nástrojov hospodárskej politiky. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Štátny rozpočet je v tomto prípade využívaný ako nástroj fiškálnej politiky. ktoré označujú pôsobenie štátu na ekonomický systém. ale bez snahy ovplyvniť reálne makroekonomické ukazovatele.Hospodárska politika 4. Cieľom fiškálnej politiky je stabilizácia ekonomiky vplyvom verejných financií na reálne makroekonomické premenné. Cieľom je vyrovnaný štátny rozpočet. tým aj ich investičné a spotrebiteľské správanie sa a v konečnom dôsledku dosiahnuť zmenu agregátneho dopytu. na sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov. pre účely hospodárskej politiky je dôležité ich obsahové odlíšenie. ktorý vznikol v súlade s koncepciou aktívnych verejných financií vo väzbe na keynesovskú hospodársku politiku. ktorý vyjadruje úspešnosť rozpočtovej politiky. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky. Fiškálna politika je súhrn nástrojov. Napriek tomu. Aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Týmito pojmami sú rozpočtová politika a fiškálna politika. ktorý sústreďuje verejné zdroje na financovanie produkcie verejných statkov. na odstránenie a vyrovnanie efektov externalít. Najdôležitejším nástrojom je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond bilancujúci príjmy a výdavky štátu. 47 . Cieľom fiškálnej politiky je teda prostredníctvom verejných financií ovplyvniť dôchodkovú situáciu ekonomických subjektov. Cieľom rozpočtovej politiky je štátny rozpočet.1 Fiškálna a rozpočtová politika V hospodárskej politike existujú dva pojmy. 4. Rozpočtová politika je pojmom starším a vo svojej podstate vznikla so vznikom rozpočtu štátu. Rozpočtová politika uprednostňuje vo svojich prístupoch alokačnú a redistribučnú funkciu verejných financií a fiškálna politika kladie dôraz na stabilizačnú funkciu verejných financií. ktorými disponuje štát a ktorými vplýva na hospodárstvo prostredníctvom využitia zdrojov verejných financií. Fiškálna politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. V porovnaní s rozpočtovou politikou je pojmom novším.

opatrenia. Jej cieľom je tiež podporovať ekonomické aktivity a prestavby ekonomickej a výrobnej štruktúry hospodárstva. − dotácie bytovému hospodárstvu. Zabudované stabilizátory sú opatrenia. ktoré pôsobia automaticky a nepotrebujú ďalšie rozhodnutia hospodárskej politiky.3 Nástroje fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej aj rozpočtovej politiky je štátny rozpočet a zmeny na jeho výdavkovej a príjmovej strane. − zmeny v objeme rozpočtových položiek. − subvencie k cenám poľnohospodárskych výrobkov. ide o cielené opatrenie. Keď vláda príjme rozhodnutie o tom. čím napomáha menovej stabilite. − zmeny v štruktúre výdavkov štátneho rozpočtu. V oblasti zahraničných vzťahov je jej cieľom tlmiť nárast zahraničnej zadlženosti. 4. Patria sem najmä: − zmeny v daňových sadzbách. Vysvetlenie fungovania zabudovaných stabilizátorov je vhodné na príklade progresívneho zdanenia. aby sa výdavky vyvíjali v súlade so zdrojmi. ktoré majú proticyklický charakter. rentabilita. nezamestnanosť. Jej cieľom je pôsobiť na rast výroby a služieb. Pri stanovení cieľov fiškálnej politiky sa prihliada na vývoj štátneho rozpočtu a konkrétne podmienky ekonomiky v danom období (ekonomický stav. ktorý v jednom momente pôsobí ako cielené opatrenie a potom pôsobí ako zabudovaný stabilizátor.2 Ciele fiškálnej politiky Cieľom fiškálnej politiky je nenávratným spôsobom znovu rozdeľovať národný dôchodok a zabezpečiť hladký a efektívny priebeh rozšírenej reprodukcie. Fiškálna politika využíva aj iné nástroje než rozpočtová politika. V oblasti vonkajších vzťahov sa snaží o podporu zapájania sa ekonomiky do medzinárodnej deľby práce. ovplyvňovať rozdeľovaním a znovurozdeľovaním správanie sa ekonomických subjektov tak. vonkajšie ekonomické vzťahy). infláciu. Aj snaha o udržanie prijateľnej inflácie je cieľom fiškálnej politiky. Patria sem: − progresívna daň z príjmov. ktoré vyžadujú jednorazové rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. ktoré po zavedení do hospodárskej praxe pôsobí ako zabudovaný 48 . aby sa presadzovala efektívnosť. že bude vo svojej ekonomike uplatňovať progresívne zdanenie. − poistenie v nezamestnanosti. Progresívne zdanenie je totiž nástroj fiškálnej politiky. K cieleným opatreniam fiškálnej politiky patria opatrenia. Sú nimi: zámerné (cielené) opatrenia – ide o jednorazové opatrenia v oblasti príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a vstavané (zabudované) stabilizátory – ide o dlhodobé opatrenia zabudované do systému.Hospodárska politika 4. Jej snahou je zabezpečiť rozpočtovú rovnováhu a tiež to. Využívajú sa hlavne k minimalizovaniu výkyvov v hospodárskom cykle. − štátny výkup poľnohospodárskych prebytkov. znižovanie nákladov a hospodárnosť. rozvoja obchodnej a hospodárskej spolupráce.

e= 1 1 − MPC 49 . ktorý tak smeruje k neefektívnemu využívaniu zdrojov. V konjunktúre rastie počet zamestnaných a zvyšuje sa celkový dopyt. ale použijú na nákup spotrebných statkov a služieb. Závisí od hraničného sklonu k spotrebe (MPC). V období expanzie zmenšujú kúpyschopný dopyt. Tak môže byť konečný nárast dopytovaného množstva tovarov a služieb omnoho vyšší než počiatočný impulz. preto je potrebné analyzovať ich dopad na ekonomiku. Zároveň sa zvyšuje príjem štátneho rozpočtu. Zároveň však majú mnoho záporov a často zlyhávajú. Vládne nákupy tovarov a služieb majú okamžitý vplyv na rast agregátneho dopytu. ale trvá aj v ďalšom období.3. čo zníži ich celkový dopyt. Podpora v nezamestnanosti čiastočne vyrovná rozdiel v poklese celkového dopytu. Zabudované stabilizátory majú na hospodársky cyklus protikladný vplyv. a tak sa jej dopad prenáša najmä na drobných podnikateľov. tak sa v ekonomike zároveň zvýšia príjmy podnikateľov aj obyvateľstva. teda od množstva finančných prostriedkov. ktorý s rastom nezamestnanosti klesá a s rastom zamestnanosti rastie. Multiplikačný účinok nie je jednorazový. Každá koruna vládnych výdavkov tak môže zvýšiť agregátny dopyt o viac než jednu korunu. Výdavkový multiplikátor (e) ukazuje. keď príjmy klesajú.Hospodárska politika stabilizátor v spojitosti s priebehom hospodárskeho cyklu. ale aj príjmy štátneho rozpočtu. brzdia rast ekonomiky a súčasne približujú recesiu. Rastom nezamestnanosti v období recesie sa znížia príjmy a poklesne agregátny dopyt. Zároveň nezohľadňuje reálne príjmy. ktoré domácnosti neusporia. Vyššie odvody daní znižujú disponibilný prijem a tým obmedzujú spotrebu obyvateľstva a úroveň investovania. čím sa znižuje úroveň zdanenia. pretože zvýšenie spotrebných výdavkov znamená ďalšie zisky pre podnikateľské subjekty a zamestnávanie ďalších pracovníkov. Zamestnanci platia poistné v nezamestnanosti.1 Vládne výdavky Za základ zasahovania štátu do hospodárstva sa považujú vládne výdavky. dôchodky sú v nižších pásmach. Aj poistenie v nezamestnanosti funguje na obdobnom princípe ako progresívne zdanenie. Ide o multiplikačný účinok vládnych výdavkov. čím sa im znižuje disponibilný príjem. Ak sa nakupujú domáce výrobky a služby. Progresívna daň zo zisku pri veľkých podnikoch dáva podnet k daňovým únikom. Celková výška multiplikátora vládnych výdavkov sa dá matematicky odvodiť. V recesii. Jeho úlohou je najmä stabilizovať výkyvy v agregátnom dopyte. keď sa príjmy vo všeobecnosti zvyšujú príjmy obyvateľstva a podnikov. V konjunktúre. a preto dochádza k posunu do vyšších daňových pásiem z dôvodu vyššej inflácie. 4. Subvencie k cenám a štátny výkup poľnohospodárskych produktov zase vnášajú do hospodárskeho systému netrhové princípy. aká bude výsledná zmena reálneho produktu pri zmene vládnych výdavkov o jednu peňažnú jednotku. Zvýši sa tým ďalší dopyt po tovaroch v ekonomike a ekonomika dostane impulz na zvýšenie zamestnanosti. V čase recesie potom poklesy v príjmoch do určitej miery kompenzujú. ale len nominálne. rastie aj úroveň zdanenia.

4 Vplyv daňových zmien a vládnych výdavkov na agregátnu ponuku Ako už bolo spomenuté. ale aj na strane agregátnej ponuky. dôjde k zvýšeniu agregátneho dopytu a posunu krivky agregátneho dopytu doprava.3. Ak vláda zvýši dane. pomôže zvýšiť podnikateľom produktivitu a tak zvýšiť množstvo ponúkaných tovarov a služieb.2 Zmeny daní Ďalším významným nástrojom fiškálnej politiky je zdanenie. vplyvom zmeny daní nastane zmena nielen na strane agregátneho dopytu. Zároveň tu však ešte existuje jeden dôležitý faktor. zvyšuje tým množstvo peňazí. že podnikateľské subjekty majú k dispozícii viac voľných prostriedkov. Vzhľadom na to. že vplyv zníženia daní na agregátnu ponuku je veľmi výrazný a dokonca môže zvýšiť daňové príjmy. 4. nakoľko tento krok je z dlhodobého hľadiska účinnejší. Toto je zreteľné hlavne v prípade vysokej miery nezamestnanosti a nevyužívania všetkých zdrojov v ekonomike. Podobný vplyv na agregátnu ponuku môžu mať aj určité zmeny štátnych výdavkov. že ponúkané množstvo statkov sa zvýši. ktorý určuje veľkosť posunu agregátneho dopytu a vyplýva zo zmeny daní: je to vnímanie domácností. Pokiaľ bude v ekonomike miera nezamestnanosti veľmi vysoká a hrozí sociálny nepokoj. ale aj úspory a investície. potom je účinnejší vyšší efekt vládneho multiplikátora a vláda sa rozhodne pre uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov. že sa v ekonomike časť takto získaných dodatočných prostriedkov usporí a časť sa použije na ďalšiu spotrebu alebo investície. že účinky zvýšenia výdavkov vlády a dostavia rýchlejšie a vo väčšom rozsahu ako účinky zníženia daní. V ekonomike tak vzrastie spotreba. Veľkosť tohto posunu je však ovplyvnená existenciou multiplikátora a vytesňovacieho efektu. Daňový multiplikátor vyjadruje o koľko jednotiek sa zvýši produkt. Tento vplyv 50 . a teda agregátna ponuka sa posunie doprava. Zníženie daní spôsobí. ktoré môžu investovať a rozšíriť tak ponuku svojej produkcie alebo poskytovania služieb. či ide o prechodnú alebo trvalú zmenu. ak sa dane znížia o jednu peňažnú jednotku. zvýšia svoje výdavky len nepatrne. je vhodnejšie.3. Daňový multiplikátor (t) možno vyjadriť prostredníctvom vzťahu: t= MPC . Ak však v ekonomike nie je veľmi vysoká nezamestnanosť. ktoré zostáva domácnostiam k dispozícii. Hlavne ekonómovia strany ponuky tvrdia. Ak budú domácnosti považovať zmenu daní za dočasnú.Hospodárska politika 4. Posun nastane aj na strane agregátnej ponuky. 1 − MPC Zníženie daní má za následok zvýšenie disponibilného príjmu domácností aj podnikateľských subjektov. Ak napríklad vláda zvýši kapitálové výdavky na výstavbu infraštruktúry. Výsledkom je. Ak vláda zníži dane. zníži tým množstvo disponibilných príjmov ekonomike.3 Vzťah medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom e>t pričom t = e −1 Medzi výdavkovým a daňovým multiplikátorom existuje nasledovný vzťah: Z hľadiska použiteľnosti pre vládu to znamená.3. 4. ak sa vláda rozhodne pre postup znižovania daní.

NÁSTROJE PARCIÁLNE CIELE KONEČNÉ CIELE Výška čistých daní Výdavky na nákup tovarov a služieb Celkový dopyt Celková ponuka Zamestnanosť Cenová stabilita Obr. Fiškálna politika je politikou dopytovo orientovanou. Zníženie daní znamená zvýšenie príjmu fyzických a právnických osôb. že domáca ekonomika je schopná produkovať požadované tovary a služby. aby sa nezvyšoval deficit štátneho rozpočtu. 4. Hraničný sklon k spotrebe je potom determinantom toho. preto pri jej pôsobení dochádza najmä k pohybu agregátneho dopytu. Podľa toho. Z hľadiska fiškálnej politiky sú transferové platby ponímané ako záporné dane. V prípade nezmenenej aktivity ekonomiky zníženie daní by malo byť sprevádzané aj znížením štátnych výdavkov.: Teória a prax hospodárskej politiky. ktorými sú agregátny dopyt a agregátna ponuka.1 Vplyv expanzívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Expanzívna fiškálna politika je spojená so zvýšením štátnych výdavkov na nákup tovarov a služieb a so znižovaním daní. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.4 Typy fiškálnej politiky Vláda pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom fiškálnych nástrojov. Expanzívna fiškálna politika je uplatňovaná s cieľom zvýšiť úroveň skutočného produktu a tým zvýšiť tiež úroveň zamestnanosti. Systém pôsobenia nástrojov na parciálne a konečné ciele zobrazuje Obr. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). Dochádza aj ku zmenám v agregátnej ponuke. investícií a transferových platieb obyvateľstvu. avšak agregátna ponuka vo všeobecnosti reaguje s väčším časovým oneskorením. 51 .1. zvýšenie výdavkov na spotrebu a investície. že vládne výdavky pozostávajú z verejnej spotreby.Hospodárska politika je však významnejší v dlhom období a len za predpokladu. Hlavne sa spája so štátnymi investíciami do verejných prác a projektov verejnej zamestnanosti. čisté dane. aká časť zvýšeného disponibilného príjmu sa premietne do zvýšenia agregátnych výdavkov. Vplyv jednotlivých typov fiškálnej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. a kol. 152) Pri fiškálnej politike je dôležité uvedomiť si. P. preto je nutné na strane príjmov brať do úvahy len tzv. 4. čo sú dane po odpočítaní objemu transferových platieb. 4. teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. 4.1 Schéma fungovania fiškálnej politiky (Zdroj: VINCÚR. Pôsobí nimi na bezprostredné ciele. Transferové platby predstavujú neekvivalentné platby obyvateľstvu a svojou podstatou zvyšujú reálny disponibilný dôchodok a tým aj agregátny dopyt. (2007) s.4. či pôsobí na ich rast alebo ich pokles realizuje určitý typ fiškálnej politiky. hlavne pri zmenách daní.

ktoré sa použijú 52 . Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Za týchto podmienok zvýšenie štátnych výdavkov alebo zníženie daní síce zvýši dopyt. Ak sú v ekonomike voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. Pri plnom využití výrobných kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. Expanzívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 CPI E YS YS1 YP YS E E1 YS1 YP Graf 4. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom.2. pričom je evidentný nárast cenovej hladiny oproti nárastu skutočného produktu (Graf 4. aktivizuje voľné zdroje. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka.2. Rast cien je spôsobený zvýšeným dopytom po výrobných faktoroch. ak ekonomika nemá dostatočne využité výrobné zdroje. rast zamestnanosti a hrubého domáceho produktu pri miernom zvýšení cenovej hladiny a v prípade. bude výsledkom pôsobenia nástrojov na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné ciele. resp. Zníženie daní sa prejaví priamo vo zvýšení zdrojov. Makroekonomická rovnováha sa z bodu E posunie do bodu E1. že sú plne využité výrobné zdroje dôjde k minimálnemu rastu reálneho produktu pri vysokom raste cenovej hladiny.Hospodárska politika Krátkodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej politiky je znázornený na Obr. ale jeho rast spôsobí zvýšenie cenovej hladiny. čiže realizáciou expanzívnej fiškálnej politiky. Vzhľadom na to. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny (Graf 4. že v keynesiánskom pásme pôsobia multiplikátory. produkuje na jeho úrovni alebo za jeho úrovňou. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. 4. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu. Pri nedostatočnom využití výrobných kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny. Štát znížením daní alebo zvýšením svojich výdavkov na nákup tovarov a služieb. Dlhodobá expanzívna fiškálna politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej politiky je znázornený na Graf 4.1 vľavo).1 Expanzívna fiškálna politika v krátkom období Vplyv pôsobenia krátkodobej fiškálnej politiky v krátkom období bude nasledovný: v prípade.1 vpravo).

Ak uvažujeme s tým. zrušenie dotácii. reštriktívnu fiškálnu politiku. Jej cieľom je tlmiť agregátny dopyt a tým vyvolané inflačné procesy v ekonomike. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu.4. realizuje fiškálnu reštrikciu. Expanzívna fiškálna politka v dlhom období A AS E2 E1 E CPI CPI CPI2 CPI1 AD AD1 Y YS1 YP=YS2 Y Graf. obmedzenie výdavkov na obranu. Realizácia reštriktívnej fiškálnej politiky sa spája so znižovaním vládnych výdavkov a so zásahmi do daňovej politiky. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny.2 Vplyv reštriktívnej fiškálnej politiky na ekonomiku Ak pôsobí vláda prostredníctvom fiškálnych operácií na znižovanie agregátneho dopytu. prípadne znížiť rozpočtový deficit. 4. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. 4. resp. a to v jej raste. napr. ale posunie sa do bodu E2. V ekonomike sa zmenší prílev peňazí na spotrebu a investície. V krátkom období sa rovnováha vytvorí v bode E1 pri minimálnom raste reálneho produktu a značnom raste cenovej hladiny.Hospodárska politika na spotrebu aj úspory. 53 . bezpečnosť a iné. Reštriktívna fiškálna politika je spojená s krátením výdavkov z rozpočtu. Za touto oblasťou prestanú účinkovať.2 Expanzívna fiškálna politika v dlhom období Dlhodobo uplatňovaná fiškálna politika vedie v konečnom dôsledku len k rastu cenovej hladiny pri nezmenenom objeme výroby na úrovni potenciálneho produktu a nezmenenej zamestnanosti. Z dlhodobého hľadiska sa preto makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. Multiplikátory ktoré pôsobia v keynesovom pásme účinkujú len po oblasť. čo následne obmedzí dopyt a zníži ponuku.

Pomocou štátneho rozpočtu sa tvoria.3 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. dochádza k dezinflácii. iba ho rozdeľuje – redistribuje. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. ciel a poplatkov. Peňažné hospodárstvo je súhrn rôznorodých peňažných vzťahov. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS CPI plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI CPI1 E CPI1 E1 YS1 YS YP Y E1 E YS1 YS YP Y Graf 4.5 Štátny rozpočet – základný nástroj fiškálnej politiky Základným nástrojom fiškálnej politiky je štátny rozpočet. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej fiškálnej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. nastáva pokles cenovej hladiny. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti. dávok. zmeny jeho štruktúry tak na strane výdavkov. ani nespotrebúva národný dôchodok. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. ako aj na strane príjmov. Štátny rozpočet nevytára.Hospodárska politika Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej politiky je znázornený na Graf 4. Predpokladom existencie štátneho rozpočtu je peňažné hospodárstvo a existencia štátu. tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. ktoré sa uskutočňuje prevažne nenávratným spôsobom. resp. 54 . Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). resp.3. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. K zmene vlastníctva peňažných fondov dochádza prostredníctvom daní. rozdeľujú a používajú peňažné fondy v procese znovurozdeľovania národného dôchodku. pomocou zákonných noriem. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere. V skutočnosti však cenová hladina neklesá. Štát na zabezpečenie svojej činnosti vyžaduje nenávratné znovurozdeľovanie národného dôchodku vo svoj prospech. 4.

pretože sú aj mimorozpočtové príčiny jeho vzniku verejného dlhu. ktoré na rozdiel od súkromných financií. pri peňažnom krytí potom k inflácii. ale z dlhodobého je záporný. hlavne na celkovú finančnú situáciu vlády. Ak sú príjmy menšie než výdavky. napr. nakoľko predstavuje pohľadávku voči celej súčasnej aj budúcej daňovej povinnosti verejnosti. ktoré zabezpečujú podnikateľskú činnosť. rastúci úrok z verejného dlhu a iné. za inak nezmenených podmienok. zvýšenie celkovej cenovej hladiny. v dôsledku zníženia daní. Fiškálna politika má svoje vedľajšie účinky.5. či vznikli rozpočtovou cestou alebo inak. čiže zároveň na strane príjmov ako aj na strane výdavkov. nakoľko musí byť nejakým spôsobom krytý. Aktívny schodok vzniká na základe aktívnych rozhodnutí vlády. Štruktúrne zmeny sú vyvolané potrebou zmien štruktúry odvetví pri zabezpečovaní ekonomického rastu. Cyklický schodok vzniká v dôsledku poklesu ekonomického rastu vo fázach recesie a depresie. Možnosti vzniku rozpočtového schodku v dôsledku fiškálnej expanzie je možné klasifikovať ako rozpočtový schodok na strane príjmov. Štruktúrny schodok predstavuje rozdiel medzi skutočných schodkom a cyklickým schodkom štátneho rozpočtu. ide z krátkodobého hľadiska o schodok štátneho rozpočtu a z dlhodobého hľadiska o verejný dlh. Je prejavom nedostatku zdrojov príjmov štátneho rozpočtu s dopadom na rast nezamestnanosti.Hospodárska politika Štátny rozpočet je súčasťou štátnych financií a jednou časťou verejných financií. Predstavuje finančnú bilanciu príjmov a výdavkov ekonomiky. Pri analýze rozpočtového schodku je podstatné sa z hľadiska hospodárskej politiky zaoberať príčinami jeho vzniku. Takýto schodok nespôsobuje v ekonomike také veľké problémy ako štruktúrny schodok. Schodok štátneho rozpočtu môže byť cyklický alebo štruktúrny. Pasívny schodok vzniká na základe javov. bez ohľadu na to.1 Rozpočtový schodok Nesúlad medzi príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu sa charakterizuje ako fiškálna nerovnováha. 55 . prílišná expanzívna politika. Verejný dlh je preto súhrn pohľadávok ostatných ekonomických subjektov voči štátu. snaha rozložiť daňovú záťaž spojenú s nákladnými projektmi na dlhšie časové obdobie. snaha rozložiť dôsledky výdavkového šoku na dlhšie časové obdobie. musí nutne viesť. vládny populizmus a iné. Je centralizovaným fondom peňažných prostriedkov využívaných štátnymi orgánmi. Vznik krátkodobých fiškálnych nerovnováh nie je pre ekonomiku nebezpečný a nemusí ani viesť k vážnym ekonomickým problémom. 4. Pri dlhodobom krytí dochádza k rastúcemu úrokovému zaťaženiu z verejného dlhu. Pre ekonomiku je podstatné jeho krytie. na strane výdavkov. k fiškálnej nerovnováhe – rozpočtovému schodku. nastáva prebytok štátneho rozpočtu. prírodné katastrofy. či už zvýšením vládnych výdavkov alebo znižovaním daní alebo oboma naraz. Súčet minulých rozpočtových schodkov býva definovaný ako verejný dlh. slúžia na zabezpečenie úloh verejného sektora. ktoré sú nezávislé na vládnych rozhodnutiach. Dlhodobá fiškálna nerovnováha však so sebou prináša aj vážne makroekonomické a rozpočtové problémy. Táto definícia však nie je presná. napr. Ten vzniká v dôsledku zvyšovania výdavkov na štruktúrne zmeny v odvetvovej a medziodvetvovej štruktúre. Z krátkodobého hľadiska môže byť dopad rozpočtového schodku na ekonomiku kladný. Fiškálna expanzia realizovaná. Ak sú príjmy štátneho rozpočtu väčšie než výdavky. v dôsledku zvýšenia výdavkov vlády a ako rozpočtový schodok v dôsledku kombinácie oboch predchádzajúcich aspektov. V tomto ponímaní je dôležité rozlišovať medzi pasívnym a aktívnym vznikom schodku. celkový hospodársky pokles.

Naopak ak dôjde k väčšiemu rastu agregátnej ponuky. čo vedie k monetizácii štátneho dlhu. Daňovú reformu zobrazuje Graf 4. Pri priamych pôžičkách od centrálnej banky ide o úverovú emisiu. Dlhové financovanie predstavuje emisiu štátnych dlhopisov a ich predaj domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom.6 Daňová reforma Pri popisovaní fiškálnej politiky je podstatné spomenúť aj daňovú reformu. Vláda môže realizovať krytie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom dlhového financovania. 56 . Zvyšuje sa tak monetárna báza. Z hľadiska výsledku daňovej reformy nás zaujíma. Peňažné financovanie predstavuje pôžičky od centrálnej banky alebo pôžičky zo zahraničia. nadmerné daňové bremeno a náklady administrácie novej dane. ale k výraznému rastu cenovej hladiny. reálny produkt sa zvýši výrazne a cenová hladina zostane na rovnakej úrovni. Pôžičky zo zahraničia zvyšujú pasívne saldo platobnej bilancie a rast zahraničného dlhu. Závisí to od posunov agregátneho dopytu a agregátnej ponuky. znamená použitie súkromných úspor na financovanie dlhu a obmedzenie ich využitia na súkromné investície. či ju môžeme považovať za úspešnú alebo neúspešnú. 4. prípadne sa zvýši len nepatrne. peňažným financovaním a prostredníctvom štátnych aktív. Predaj štátnych dlhopisov zahraničným ekonomickým subjektom vytvára zahraničný dlh. rovnako ako pri priamom nákupe štátnych dlhopisov centrálnou bankou. Financovanie schodku štátneho rozpočtu prostredníctvom predaja štátnych aktív predstavuje financovanie z privatizácie štátneho majetku.5. Nepopulárnym spôsobom je financovanie na základe zvyšovania daní. Naviac je efekt znásobovaný multiplikačným efektom. Určitou možnosťou financovania schodku je aj financovanie z rezerv vytvorených v minulosti. dôjde k malému rastu reálneho produktu. čo vedie k zvyšovaniu cenovej hladiny. ktorá je často vládami realizovaná. Takéto krytie je obmedzené a spôsobuje vnútorný dlh.2 Financovanie schodku štátneho rozpočtu Financovanie schodku štátneho rozpočtu môže prebiehať rôznymi spôsobmi. Vedie k mnohým problémom.Hospodárska politika 4. ale je to málo častý prípad. ako sú napr. Predaj štátnych dlhopisov domácim subjektom. Vzhľadom na veľký počet pôžičiek od centrálnej banky je tento spôsob financovania schodku štátneho rozpočtu silno obmedzovaný a často zákonom zakázaný. Ak sa na základe daňovej reformy viac zvýši agregátny dopyt než agregátna ponuka.4. ktorý má záporný dopad na saldo bežného účtu platobnej bilancie. Centrálna banka tak môže nakupovať štátne dlhopisy len na sekundárnom trhu.

hospodárstvo môže byť v recesii už nejaký čas.7. Nakoľko je veľmi ťažké presne predpovedať ďalší vývoj ekonomickej aktivity. prípadne súčasné sledovanie iných cieľov v ekonomike a pod. ako sa konkrétny krok príjme v zákonodarnom orgáne a tým. ako sa začne recesia alebo inflácia a tým. Vo všeobecnosti možno povedať. Jednu skupinu problémov tvorí načasovanie realizácie určitej fiškálnej politiky. kedy sa ku skutočným krokom aj odhodlá.Hospodárska politika Daňová reforma neúspešná daňová reforma CPI AD1 AS AS1 úspešná daňová reforma AD CPI AD1 AS AS1 AD CPI1 CPI E E1 CPI1 CPI YS1 Y E E1 YS YS YS1 Y Graf 4. 4. že daňové zmeny sa prijímajú rýchlejšie a vládne výdavky do infraštruktúry potrebujú dlhší čas. ktorý trvá medzi tým.1 Problémy načasovania Oneskorené rozoznanie problémov predstavuje čas. Oneskorený vplyv predstavuje určitý posun medzi tým. že nastala. Existuje určité časové obdobie.4 Daňová reforma 4. ako by mala reagovať na vývoj ekonomiky a tým. 57 . že demokratické vlády sa často rozhodujú príliš pomaly. kedy si ekonómovia uvedomia. kým sa to prejaví v relevantných štatistických ukazovateľoch. Oneskorené prijatie rozhodnutia spočíva v tom. inou sú možné politické nezhody v krajine.7 Problémy a komplikácie fiškálnej politiky V súvislosti s aplikáciou fiškálnej politiky v praxi je dôležité upozorniť na niektoré problémy. kedy si vláda uvedomí. kedy má aj konkrétny vplyv na zamestnanosť alebo infláciu.

ak dochádza k odčerpaniu ponuky peňazí zo súkromnej časti ekonomiky.2 Problém politického cyklu a náchylnosť k expanzii Tento problém spočíva v tom. Rovnováha na peňažnom trhu sa potom dosiahne pri vyššej úrokovej miere. Dôjsť môže k čiastočnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je väčší než pokles súkromných výdavkov). Dôležitá je konkurencia medzi parlamentnými stranami.7.Hospodárska politika 4. Po určitom čase. 4. stranami vládnej koalície a stranami opozície a záujmovými skupinami. Efekt vytláčania je často základom kritiky fiškálnej politiky. vedie to zvyčajne k destabilizácii hospodárstva. 4.7. k úplnému vytesneniu (rast vládnych výdavkov je rovnaký ako pokles súkromných výdavkov) alebo k prevytesneniu (rast vládnych výdavkov je menší ako pokles súkromných výdavkov). pretože nedochádza k nebezpečenstvu sporu s určitou záujmovou skupinou. že expanzívna fiškálna politika. čo spôsobí. že politici majú možnosť prispôsobiť fiškálnu politiku tak. 58 . aká bude citlivosť úrokových mier na zmenu dopytu po peniazoch a aká bude citlivosť súkromných výdavkov na zmenu úrokovej miery.3 Efekt vytesnenia Expanzívna politiky vlády spôsobí rast celkového produktu a ten vyvolá zvýšenie dopytu po peniazoch. dochádza k tomu. Ak politici prispôsobujú fiškálnu politiku vo svoj prospech. čo znamená že sa zvýši produkt a zníži nezamestnanosť. a tak dopyt po investíciách klesá a dochádza k efektu vytesnenia. znamená pre zahraničných investorov možnosť vyšších výnosov. čím majú verejné rozpočty náchylnosť neustále zvyšovať svoju výdavkovú stranu. resp. V rámci tejto konkurencie predstavuje dlhové financovanie verejných výdavkov (v porovnaní s možnosťou zvýšenia daňového zaťaženia alebo krátenia iných výdavkov) menšie riziko straty určitej časti voličskej základne. že stúpne dopyt po domácej mene. ale zároveň je s prijatím záväzku spojené aj oddialenie jeho splatenia. pretože ich výrobky sa v zahraničí stávajú drahšími. pričom inflácia zostane relatívne stabilná. Napríklad v období pred voľbami majú politici skôr tendenciu znižovať dane a zvyšovať štátne výdavky. čo môže významne alebo úplne utlmiť efekt. Ich činnosť sa môže vyvíjať aj tak že dôjde k predčasným voľbám. nakoľko v dôsledku vládnych výdavkov dochádza k zvýšeniu úrokových sadzieb na trhu a k redukcii súkromných investícií. ktorá prináša zvýšené úrokové sadzby. aby prilákali hlasy voličov v období. že požičiavanie peňazí sa zdražuje v dôsledku rastúcej úrokovej miery. zvyčajne až po voľbách. Ak centrálna banka. keď sa blížia voľby. K vytesňovaciemu efektu môže dôjsť aj v prípade dlhového financovania z domácej ekonomiky v prípade. ktorá je zodpovedná za ponuku peňazí jej množstvo nemení. Zhodnotenie kurzu domácej meny prináša pre domácich výrobcov sťažený export.4 Fiškálna politika v otvorenej ekonomike Väčšina ekonomických modelov zobrazujúca vplyvy a následky fiškálnych opatrení sa týka uzavretej ekonomiky. ktorý sa vládnymi výdavkami sleduje.7. V otvorenej ekonomike sa dá predpokladať. Kľúčovým sa pri existencii vytesňovacieho efektu javí to. V domácej ekonomike klesá čistý export a v podstate sa tak znižujú prínosy vládnych výdavkov. začne narastať inflácia a úrokové sadzby ako dôsledky predvolebných opatrení vlády.

aký je vzťah medzi fiškálnou a rozpočtovou politikou. Povinné zadanie č. Takéto nerovnováhy sa presunú do podnikovej sféry a môžu negatívne ovplyvniť jej hospodárske výsledky. čo predstavuje hrozbu najmä pre režim fixného výmenného kurzu. Ak rastú vládne výdavky. Ak nie je ekonomika schopná reagovať zvýšením agregátnej ponuky dochádza k situácii. dochádza k deficitu bežného účtu platobnej bilancie a vzniká spomínaný dvojitý deficit. 59 . 3.7. zníženiu schopnosti hrubých domácich investícií tvoriť zisk v dôsledku vyšších domácich úrokových mier a nedostatočného prístupu na medzinárodné trhy a tiež k výraznému zvýšeniu zahraničného dlhu. dochádza v prvom rade k rastu domáceho dopytu. pomôcť zvíťaziť vo voľbách. ak rastie domáci dopyt a domáca agregátna ponuka je neelastická. Prílev zahraničných úspor môže mať za následok zhodnotenie reálneho výmenného kurzu. aké procesy prebiehajú v ekonomike pri uplatňovaní expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej politiky a aké problémy môžu vzniknúť v súvislosti s uplatňovaním fiškálnej politiky. Existencia rozpočtového deficitu a zároveň deficitu bežného účtu platobnej bilancie sa nazýva dvojitý deficit. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania fiškálnej politiky. že rastie cenová hladina a rastie import tovarov a služieb do krajiny. Rast vládnych výdavkov spôsobuje rast domáceho dopytu a tým rast rozpočtového deficitu. ktorý. Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez zvýšený dopyt rast inflácie a teda vnútornú nerovnováhu. ak je zabezpečovaný importom. úsporami a investíciami a ich hraničnými veličinami. 1 Na základe učebného textu graficky znázornite a popíšte dôsledky uplatnenia fiškálnej politiky v krátkom a dlhom období. zvoľte si nástroj a popíšte všetky procesy. ktoré môžu byť s použitím uvedeného nástroja spojené. a tiež to. Dostupné na internete. Zopakovať si základné vedomosti o štátnom rozpočte. Ak zároveň klesá export domácich tovarov a služieb. Oboznámiť sa s Národným strategickým referenčným rámcom na roky 2007 až 2013. Stanovte problém ekonomiky. Problém vzniká vtedy. ale tiež môže viesť k zníženiu ratingu krajiny cez rast externej nerovnováhy. Aktivity 1. spôsobuje deficit bežného účtu platobnej bilancie. 2.Hospodárska politika 4. Cez rast dovozov potom môže spôsobiť vonkajšiu nerovnováhu. Vtedy býva domáci dopyt uspokojovaný dovozom. Spôsob vedenia fiškálnej politiky môže viesť k udržaniu vyššej výkonnosti HDP. Zopakovať si základné vzťahy medzi spotrebou.5 Dvojité deficity v malých otvorených ekonomikách Príliš expanzívna fiškálna politika môže spôsobovať cez rast dovozov vonkajšiu nerovnováhu. ktorý chcete riešiť.

ktoré sú jej nositeľmi. ktorá výkon a realizáciu peňažnej politiky zveruje nezávislému peňažnému subjektu. Týmito pojmami sú monetárna a menová politika. 60 . Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou.1 Vzájomný vzťah monetárnej a menovej politiky Hospodárska politika má okrem fiškálnej politiky aj ďalší nástroj. aby sa dosiahli ciele sledované hospodárskou politikou. Vyjadruje peňažnú politiku otvoreného hospodárstva danej krajiny v podmienkach systému rozdielnych menových a kurzových systémov sveta. O menovej politike v dnešnom slova zmysle je možné hovoriť až v súvislosti so vznikom centrálnych bánk. Je spojená s pojmom peniaze. Úlohou centrálnej banky je ovplyvňovať a regulovať ponuku peňazí tak. Aké je pôsobenie jednotlivých nástrojov menovej politiky na ekonomiku a jej konečné ciele. ktorým je centrálna banka. 5. vzťahov. s obsahom tejto ekonomickej kategórie a s ich funkciami. ktorými sa zabezpečuje fungovanie ekonomického systému v súlade s cieľmi hospodárskej politiky.Hospodárska politika 5. Centrálna banka má v ekonomickom systéme osobitné miesto. Menová politika Poslanie Poslaním kapitoly je podrobne vysvetliť mechanizmus fungovania menovej politiky. V ekonomickej literatúre sa v tejto súvislosti uvádzajú dva pojmy. ktoré je determinované jej postavením. nástrojov a inštitúcií. Podrobne charakterizovať uplatňovanie expanzívnej a reštriktívnej menovej politiky. funkciami a cieľmi. ktoré je potrebné bližšie vysvetlenie. V modernom ponímaní pojem menová politika je ekvivalentný pojmu peňažná politika a naviac. odráža medzinárodný ekonomický pohyb a v celej zložitosti prenáša tento mnohostranne rozdielny proces do jedného systému menovej politiky štátu. Monetárna (peňažná) politika je významným nástrojom hospodárskej politiky. Monetárna politika vyjadruje spôsoby a nástroje dosahovania peňažných cieľov v uzatvorenej domácej ekonomike. pomocou ktorého môže ovplyvňovať chod ekonomiky. Peňažné zmeny sa sprostredkúvajú transmisnými mechanizmami a prejavujú sa pohybmi úrokovej miery a peňažnej zásoby s dôsledkami na cenovú stabilitu a menový kurz. Vplyvom zmien vo vonkajších ekonomických a menových vzťahoch sa monetárna politika pretransformovala do obsahu pojmu menová politika. Menová politika je sústava menových a peňažných procesov.

Následne sú ovplyvnené výdavky citlivé na úrok. Zmena peňažnej 61 . ktorými sú peňažné kategórie a tie menové veličiny. druhá veličina je bližšie ku konečnému cieľu menovej politiky (sprostredkujúce menové kritérium). 5. ktoré môžu byť v podobe operatívnych cieľov (veličiny. Hlavné ciele menovej politiky sa dotýkajú vnútornej stability meny. Monetaristický transmisný mechanizmus je postavený na realizácii voľných operácií na trhu. dopyt a ponuka peňazí.Hospodárska politika 5. Tie vytvárajú určitý charakter väzby a prejavujú podstatné vlastnosti.1 Vzájomný vzťah medzi cieľmi menovej politiky a hospodárskej politiky V súvislosti s dosahovaním vnútornej a vonkajšej menovej stability si stanovuje centrálna banka aj mnoho ďalších cieľov. stabilizácia finančných trhov. dáva centrálnej banke možnosť korigovať prípadne odchýlky monetárnej politiky. úrokových sadzieb a pod. ktorá sa sleduje prostredníctvom výmenného. Medzi cieľmi navzájom a medzi cieľmi a nástrojmi existujú úzko prepojené a vzájomne závislé vzťahy premenných veličín. ktoré sú bližšie ku konečnému cieľu a ďalej od konkrétnych cieľov a nástrojov menovej politiky – peňažná zásoba. napr. ktoré ležia bližšie k nástrojom centrálnej banky ako úroková sadzba alebo menová báza. PPI a cenový deflátor HDP) a vonkajšej stability meny. zamestnanosť a tempo rastu HDP. platobná bilancia. Takto ich rozdeľuje ekonomická teória. Táto stabilita sa dosahuje prostredníctvom medzicieľov. vývoj úrokov monetárnej bázy (najmä rezerv komerčných bánk) a iné.2. hospodárskeho rastu. Prakticky je však väčšinou hlavným cieľom menovej politiky cenová stabilita. prostredníctvom ktorých je ovplyvnená menová báza a peňažná zásoba. Historicky sa vyvinuli dva základné typy transmisných mechanizmov – keynesiánsky a monetaristický. Prvá veličina v transmisnom mechanizme je bližšie k nástrojom menovej politiky (operatívne menové kritérium). Transmisný mechanizmus pôsobí prostredníctvom nasledovnej schémy: nástroje ⇒ operatívne ciele ⇒ sprostredkujúce ciele ⇒ konečné ciele. ktoré sú zároveň aj cieľmi hospodárskej politiky. Keynesiansky transmisný mechanizmus je postavený na nasledovnej postupnosti cieľov: zmena úrokovej sadzby ovplyvní dopyt po peniazoch. Postupnosť cieľov menovej politiky úzko súvisí s transmisným mechanizmom menových veličín – s postupnosťou vplyvov príčin a následkov. ktoré mohli nastať počas pôsobenia transmisného mechanizmu. podmieňujú kvalitu a kvantitu iných premenných v priebehu menových procesov. ktorá sa sleduje ukazovateľmi cenových hladín (CPI. rovnováha platobnej bilancie. Prostredníctvom nich je ovplyvnený agregátny dopyt a tým cenová hladina. menového kurzu. menový kurz) a v podobe sprostredkujúcich cieľov (ciele. Rýchlejšia reakcia sprostredkujúceho kritéria než konečného cieľa. resp. Medziciele menovej politiky sledujú monetárne veličiny ako sú dynamika HDP (udáva opodstatnenosť emisie peňazí a zvyšovanie peňažnej zásoby v ekonomike). menový kurz.2 Ciele menovej politiky a menové kritériá Ciele menovej politiky je možné rozdeliť na ciele hlavné a na medziciele. podpora rastu zamestnanosti. apreciácia a depreciácia meny k parite kúpnej sily).

Centrálna banka môže realizovať antiinflačnú politiku prostredníctvom dvoch operačných režimov menovej politiky. Väčšie nároky sa tiež kladú na prognostickú činnosť a kredibilitu centrálnej banky. storočia sa vo svete v súvislosti s rastom inflácie začalo uplatňovať cieľovanie inflácie. spravidla ovplyvňovanie krátkodobých úrokových sadzieb (napr. zamestnanosť a tempo rastu ekonomiky. Ide o stratégiu boja s infláciou. že politiku centrálnej banky nie je možné sledovať prostredníctvom medzicieľov. repo sadzieb). bolo zlyhanie doteraz používaných transmisných mechanizmov. 62 . Ak sa inflačná prognóza odlišuje od stanoveného cieľa. Na zavedenie cieľovania inflácie boli v podstate dva dôvody: prvým z nich bol prechod od fixného k plávajúcemu kurzu a druhým. Cieľovanie inflácie je možné definovať ako verejné oznámenie kvantitatívneho inflačného cieľa so záväzkom centrálnej banky o tom. Výhodou cieľovania inflácie je. Nevýhodou je predovšetkým to. potom banka začne uplatňovať nástroje menovej politiky. Môže sledovať kritérium peňažných agregátov alebo úrokových mier. ale neovplyvňuje ju priamo. ktorý sa zaviaže naplniť a zároveň vypracuje inflačné prognózy.Hospodárska politika zásoby má vplyv na výdavky citlivé na úrok. tych rokov 20. že centrálna banka pôsobí výrazne na inflačné očakávania. Inflačné cielenie umožňuje centrálnej banke zamerať sa na domáci vývoj a reagovať na domáce aj externé šoky. Začiatkom 90. s cieľom zmeniť vývoj inflácie. že ho dosiahne. tiež podstatným dôvodom. Tie ovplyvnia agregátny dopyt a prostredníctvom neho cenovú hladinu. ktoré ovplyvňujú celkovú infláciu a tým pôsobí aj na skutočnú infláciu. obe kritéria však nie je schopná sledovať súčasne. Mechanizmus inflačného cielenia sa dá popísať nasledovne: centrálna banka si stanoví inflačný cieľ. Centrálna banka stojí pred problémom dosiahnutia cenovej stability. ktoré je na základe niektorých aspektov zaraďované aj k transmisným mechanizmom.

1 Režimy transmisných mechanizmov (Zdroj: NĚMCOVÁ. Voľba použitia nástrojov závisí od rozhodnutia centrálnej banky a od stupňa samostatnosti tejto inštitúcie. podľa intenzity na operatívne. I.3 Nástroje menovej politiky Základom realizácie menovej politiky sú jej jednotlivé nástroje. M. napr. 63 . Pre výkon menovej politiky je podstatné rozdelenie nástrojov na priame a na nepriame. 47) 5. Centrálna banka týmito nástrojmi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk a obmedzuje ich samostatnosť. permanentné a občasné. bežné. Používanie nepriamych nástrojov menovej politiky v trhovej ekonomike je častejšie než používanie priamych nástrojov. pretože stanovujú rovnaké podmienky pre všetky komerčné banky. Priame nástroje predstavujú sústavu administratívno-právnych a ekonomických nástrojov. ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie a regulovanie menových veličín na dosiahnutie vytýčených cieľov. ktorými sa vykonávajú adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí. podľa rýchlosti uplatnenie na okamžite použiteľné a adaptačné alebo podľa spôsobu vplyvu na administratívne. – ŽÁK. s.: Hospodářská politika. Nástroje je možné charakterizovať podľa rôznych kritérií. priame a nepriame. ekonomické.Hospodárska politika Regulácia peňažnej základne Peňažná základňa Operácie na voľnom trhu Regulácia úrokovej miery Peňažná základňa Peňažná ponuka Peňažná ponuka Úroková miera Úroková miera Výdavky citlivé na úrok Výdavky citlivé na úrok Agregátny dopyt Agregátny dopyt Konečné ciele hospodárskej politiky Konečné ciele hospodárskej politiky Obr. Prostredníctvom nepriamych nástrojov je dosahované plošné pôsobenie v ekonomike. 5. Nástroje menovej politiky predstavujú sústavu kategórií a foriem menových vzťahov. Nepriame nástroje využíva centrálna banka voči komerčným bankám na regulovanie ponuky peňazí.

výzvy a gentlemanské dohody Odporúčania. Pravidlá likvidity Pravidlá likvidity. Charakter týchto nástrojov je individuálny podľa konkrétneho prípadu. Maximálne limity úrokových sadzieb z vkladov tiež sledujú reguláciu krátkodobej úrokovej miery. ktoré môžu komerčné banky od centrálnej banky získať. Cieľom tohto nástroja je získať kontrolu nad pohybom peňažných prostriedkov týchto subjektov. Úverové limity môžu byť absolútne – maximálna suma úverov. Limity úrokových sadzieb z úverov bánk stanovujú vždy maximálne hodnoty. pomocou ktorých sa centrálna banka snaží regulovať krátkodobé úrokové miery a tiež objem úspor v ekonomike. Úrokové limity stabilizujú úrokové sadzby v ekonomike. výzvy a dohody dopĺňajú niektoré nástroje monetárnej politiky. predstavujú záväzné určenie vzťahov centrálnej banky a komerčných bánk. Súčasne by sa tak znížil dopyt bánk po úveroch centrálnej banky a vplyv diskontnej politiky by sa tak znížil. Povinné vklady sú vysokolikvidné prostriedky. Tento nástroj má veľa výhod hlavne v tom. Používajú sa výnimočne a kombinujú sa obvykle s diskontnou sadzbou. Stanovujú určitým finančným a nefinančným subjektom otvárať a viesť bežné účty. ktoré by vkladom do komerčných bánk veľmi zvyšovali ich likviditu a za inak nezmenených podmienok by tak dochádzalo k rastu množstva peňazí v obehu. Stanovujú záväzné určenie štruktúry aktív a pasív a záväzné väzby medzi nimi v bilanciách bánk.3. ovplyvňujú výšku úspor a dopyt po úveroch. Ich dopady na ekonomiku sú neisté a veľmi ťažko odhadnuteľné. Príkladom je stanovenie určitej výšky podielu medzi vlastným kapitálom a celkovými aktívami – kapitálová primeranosť alebo pomer úverov poskytnutých jednému alebo skupine klientov – úverová angažovanosť. ktoré môžu banky poskytnúť svojim klientom s hlavným cieľom regulovať úverové agregáty. Minimálne limity úrokových sadzieb z vkladov nepriamo podporujú tvorbu vkladov. ukladať voľné finančné prostriedky a realizovať niektoré ďalšie operácie výhradne prostredníctvom centrálnej banky (v praxi ide hlavne o orgány verejnej správy). Povinné vklady Povinné vklady nie sú príliš významným nástrojom menovej politiky. Ide o maximálne sadzby z úverov a minimálne alebo maximálne sadzby z vkladov. Medzibankové odporúčania. ktoré banky účtujú svojim dlžníkom alebo ponúkajú svojim vkladateľom. ktoré môže komerčná banka poskytnúť svojim klientom alebo relatívne – objem rôznych úverov. že nejde o reguláciu operatívnych alebo sprostredkujúcich kritérií v ekonomike. Stanovujú maximálny rozsah úverov. Úrokové limity Úrokové limity predstavujú limity úrokových sadzieb. ale o zabezpečenie podpory stability bankového systému. Úverové limity Úverové limity (úverové stropy alebo úverové kontingenty) možno označiť za jeden z najúčinnejších nástrojov. výzvy a gentlemanské dohody. by táto sadzba mala klesať.1 Priame nástroje menovej politiky K priamym nástrojom menovej politiky zaraďujeme: pravidlá likvidity. Zvýšenie limitov by tak malo viesť k rastu úrokových sadzieb úverov (krátkodobej úrokovej sadzby) a pri znížení limitov. ako priamy nástroj menovej politiky. úverové limity. ktorými centrálna banka konkretizuje svoje zámery tak v menovej oblasti ako aj v bankovom systéme. úrokové limity. či objem poskytovaných úverov. povinné vklady a medzibankové odporúčania. Používajú sa výnimočne. Odporúčania 64 . Úrokové limity majú kontrolný charakter a ich použitie v trhovej ekonomike by nemalo mať svoje miesto.Hospodárska politika 5.

medzi centrálnou bankou a komerčnými bankami. s hlavným cieľom regulácie množstva peňazí v obehu alebo krátkodobej úrokovej miery. čo vedie k zvýšeniu jej multiplikačného efektu na množstvo peňazí v ekonomike.3. Podľa nutnosti reakcie centrálnej banky na vývoj menovej bázy rozoznávame dva druhy operácií: priame a nepriame. nedovolia ich nerešpektovanie a práve to je dôvod. Gentlemanské dohody sú písomne upravené vzťahy.2 Nepriame nástroje menovej politiky Nepriame nástroje menovej politiky zabezpečujú zdravý vývoj trhovej ekonomiky a dobré fungovanie ekonomického systému. pokles zamestnanosti. REPO operácie a switch operácie. znížia tak svoje úverové kapacity. Keď obchodné banky nakúpia cenné papiere. Predstavujú nákup alebo predaj cenných papierov centrálnou bankou domácim komerčným bankám v domácej mene. Majú vysokú účinnosť pri regulácii množstva peňazí v obehu s dopredu pomerne presne kvantifikovateľným dopadom a silný vplyv na krátkodobú úrokovú mieru. Množstvo peňazí v obehu tak dočasne klesne a neskôr sa vráti na pôvodnú úroveň. Switch operácie spočívajú vo výmene cenných papierov za rovnaké cenné papiere v rovnakom objeme. Nákupom cenných papierov zvyšuje centrálna banka objem monetárnej bázy. 5. 65 . Priame operácie sú nástrojom s trvalým dopadom na množstvo peňazí v obehu. čiže množstvo peňazí v obehu. Množstvo peňazí v obehu sa dočasne zvýši. nemusia a ani nebývajú v písomnej podobe. Operácie na voľnom trhu Operácie na voľnom trhu sú najpoužívanejšími nástrojmi centrálnej banky v trhovej ekonomike. povinné minimálne rezervy a kurzové intervencie. Pri prostých REPO operáciách centrálna banka predáva cenné papiere a neskôr ich spätne nakupuje. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. ktoré centrálna banka realizuje s cieľom zmeniť množstvo peňazí v obehu a vynútené operácie na voľnom trhu. Ak centrálna banka predáva cenné papiere. Z hľadiska pôsobenia na množstvo peňazí v obehu poznáme tri základné druhy operácií na voľnom trhu: priame operácie. odčerpáva z ekonomiky určité množstvo peňazí. Sú nimi: operácie na voľnom trhu. REPO operácie sa skladajú vždy z dvoch opačných transakcií. Priame operácie na voľnom trhu. ktorými sa centrálna banka snaží neutralizovať nežiaduci vývoj množstva peňazí v obehu vyvolaný a ovplyvnený inými faktormi. že mnohé z týchto nástrojov nie sú formálne záväzné. ktoré sú záväzné a zabezpečené sankciami. znížia ponuku úverov. prečo sú pomerne často využívané. Priame operácie predstavujú nákup a predaj cenných papierov štátu a iných subjektov. Pri predaji sa znižuje objem peňazí monetárnej bázy a tiež multiplikačný efekt. Jednotlivé banky si napriek tomu. ale s inou lehotou splatnosti bez priameho vplyvu na množstvo peňazí v obehu. pokles inflácie. Pri reverzných REPO operáciách centrálna banka nakupuje cenné papiere a neskôr ich predáva. Ak centrálna banka nakupuje cenné papiere nastane opačný proces. Výzvy sú konkrétne a najmä dôraznejšie stanoviská a postoje ku konaniu bánk a tiež nemusia mať písomnú podobu.Hospodárska politika predstavujú všeobecne formulovaný postoj a názor centrálnej banky na správanie sa komerčných bánk. diskontné nástroje.

Hospodárska politika Vzhľadom na to. lehota splatnosti a spôsob zaistenia). ktoré sú presne špecifikované podmienkami centrálnej banky. Diskontné úvery sú najlacnejšími úverovými zdrojmi poskytovanými za diskontnú úrokovú sadzbu. limit objemu úveru. Účelom úverov je riešenie mimoriadnych problémov likvidity v prípade. reeskontné úvery a lombardné úvery. ak je objem poskytnutých diskontných úverov nižší než je objem splatených diskontných úverov. Medzi diskontné nástroje patria: úvery poskytované centrálnou bankou domácim bankám bezhotovostne v domácej mene s presne špecifikovanými podmienkami (druh úveru. ktorá má problémy s likviditou. Reeskontná sadzba je úrokovou sadzbou reeskontného úveru. Diskontná sadzba je najnižšia v ekonomike a priamo ovplyvňuje úrokové sadzby komerčných bánk a tým aj dopyt komerčných bánk po úveroch. že komerčná banka už nemá možnosť získať diskontný alebo reeskontný úver. mení sa podľa naliehavosti situácie a kvality cenných papierov. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. operácie na voľnom trhu regulujú vo vyspelých ekonomikách prevažnú časť množstva peňazí v obehu je dôležité. 66 . Reeskontné úvery realizuje centrálna banka prostredníctvom odkúpenia eskontovaných zmeniek (reeskont) od domácich komerčných bánk (tieto zmenky eskontovali komerčné banky od svojich klientov) a príslušné čiastky znížené o úrok pripisuje príslušným bankám na ich účty rezerv. Z tohto vyplýva nevyhnutnosť koordinácie fiškálnej a menovej politiky. Patria medzi ne úvery poskytované centrálnou bankou komerčným bankám v domácej mene a sadzby týchto úverov. Diskontné nástroje sú zamerané na regulovanie množstva peňazí v obehu a na ovplyvňovanie krátkodobej úrokovej miery. Sú historicky najstaršie a v značnej miere používané aj v súčasnosti. Konečný dopad diskontných úverov na množstvo peňazí v obehu je v tom. Lombardné úvery sú úvery poskytované domácim komerčným bankám centrálnou bankou proti zálohovému krytiu cennými papiermi. dochádza k zvýšeniu množstva peňazí v obehu a naopak. Úrokové sadzby z úverov poskytovaných centrálnou bankou sú: diskontná sadzba. Lombardné úvery sú krátkodobé. Z úverov poskytovaných centrálnou bankou sa medzi diskontné nástroje zaraďujú diskontné úvery. Omnoho dôležitejším nástrojom je diskontná sadzba. Ich poskytnutie sa viaže na splnenie podmienok. dochádza k zníženiu množstva peňazí v obehu. že ak je v určitom období objem poskytnutých diskontných úverov vyšší než je objem splatených diskontných úverov. Diskontná sadzba predstavuje dolný limit. aby sa na trh neustále a v dostatočnom objeme dostávali štátne cenné papiere. úrokové sadzby z týchto úverov a podmienečne aj vyhlasovanie úrokov z cenných papierov pri operáciách na voľnom trhu. ktoré predstavujú úverovú pomoc pre banku. Optimálnym riešením v dlhodobom horizonte sa javí taký schodok štátneho rozpočtu. Reeskontné úvery sú krátkodobé. ktorý zodpovedá rozsahu potrebnej emisie peňazí centrálnou bankou. ktoré vyplývajú z časových a iných okolností poskytnutia úveru. Dopyt po vyššie uvedených úveroch regulujú centrálne banky prostredníctvom úrokových sadzieb týchto úverov. reeskontná sadzba a lombardná sadzba. V súčasnosti tento nástroj nie je veľmi významným nástrojom menovej politiky. Diskontné nástroje Diskontné nástroje sú klasickými nástrojmi menovej politiky. Členíme ich na bežné. ktoré slúžia na prekonanie krátkodobých a sezónnych výkyvov v operáciách komerčných bánk a na núdzové. Ich prísun je však podmienený schodkami štátneho rozpočtu.

Sú to povinné vklady komerčných bánk v centrálnej banke a ich cieľom je ovplyvňovať množstvo peňazí v obehu. základná úroková miera. čím sa zníži ponuka úverov. Konečný dopad úrokových sadzieb z úverov poskytovaných centrálnou bankou je v tom. prípadne je zastavená tendencia jej zhodnocovania. Kurzové intervencie Základným cieľom intervencií na devízovom trhu nie je ani zmena množstva peňazí v obehu. Lombardná sadzba predstavuje horný limit. Problém tohto nástroja je aj v časovej adaptácii komerčných bánk na nové podmienky. Lombardná sadzba je najvyššia. Vplyv na ekonomiku v tomto prípade bude nasledovný: ekonomický rast. Ak centrálna banka diskontnú sadzbu znižuje. Ak centrálna banka zvýši povinné minimálne rezervy. Ide o nákup a predaj zahraničnej meny za domácu menu. Predaj domácej meny (sterilizácia) znehodnocuje domácu menu. Predstavujú ovplyvňovanie vzťahu medzi dopytom a ponukou na devízových trhoch s cieľom ovplyvniť vývoj menového kurzu domácej meny. Ak centrálna banka zníži povinné minimálne rezervy. pokles zamestnanosti. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Pokiaľ banky nevytvárajú povinné rezervy v presnej výške riskujú. rast zamestnanosti. zvyšuje za inak nezmenených podmienok dopyt po zahraničnej mene na domácom devízovom trhu a súčasne spôsobuje rast ponuky domácej meny. dochádza k opačným účinkom aj dopadom na ekonomiku. Dôsledky kurzových intervencií sa v konečnom dôsledku prejavia aj na množstve peňazí v obehu. nemôže s nimi obchodovať a zhodnocovať tak svoj kapitál. ani zmena krátkodobej úrokovej miery. zvyšuje menovú bázu a peňažnú zásobu. Povinné minimálne rezervy Povinné minimálne rezervy sú klasickými nástrojmi. ponuky zahraničnej meny s dopadom na devízový kurz. trhová úroková miera) pôsobia na dopyt po úveroch. pretože centrálna banka musí držať cenné papiere v depozite. resp. Ak centrálna banka predáva zahraničnú menu a nakupuje domácu menu. nastane opačný proces a aj dopad na ekonomiku bude opačný. Nákup domácej meny (devízová intervencia) vedie k rastu dopytu po domácej mene a znižovaniu devízových rezerv. Realizujú sa: priamo alebo nepriamo. Povinné minimálne rezervy v sebe spájajú prvky priamych aj nepriamych nástrojov. Domáca mena sa začne znehodnocovať. zvýšia sa aj ostatné úrokové sadzby a tak sa zníži dopyt po úveroch. nastane opačný proces a dopad na ekonomiku. Ak centrálna banka úrokové sadzby zvýši. čo 67 . Rozhodujúci význam majú zmeny sadzieb povinných minimálnych rezerv a zmena základu pre ich výpočet.Hospodárska politika Lombardná sadzba je v úzkej nadväznosti na zmeny diskontnej sadzby. avšak ich význam v trhových ekonomikách v poslednom období klesá. v rámci ktorého sa pohybujú ostatné úrokové sadzby. Priame kurzové intervencie znamenajú. že centrálna banka priamo nakupuje a predáva zahraničné meny za domácu menu. pokles miery inflácie. že ovplyvňovaním úrovne ostatných úrokových sadzieb v ekonomike (krátkodobá úroková miera z medzibankových úverov. Vplyv na ekonomiku bude nasledovný: pokles ekonomického rastu. Nákup zahraničnej meny zvyšuje úverovú kapacitu domácich komerčných bánk. Všetky operácie sú výlučne bezhotovostné. Konečný dopad zmeny povinných minimálnych rezerv je v ovplyvňovaní množstva úverovej kapacity bánk a tým ponuky úverov. V prípade priamej intervencie dochádza priamo k zmene dopytu. Kurzové intervencie sa realizujú za účelom regulácie domácej meny. čo je prvok nepriamych nástrojov. zníži tak množstvo úverovej kapacity bánk. pokles miery inflácie. pokles zamestnanosti. Ak pre všetky banky platí rovnaká sadzba a základ povinných minimálnych rezerv. že budú centrálnou bankou sankcionované a to je prvok priamych nástrojov. Ak centrálna banka nakupuje zahraničnú menu za domácu. rast miery inflácie.

Predaj alebo nákup zahraničnej meny je sprevádzaný spätnou operáciou – nákupom alebo predajom v dohodnutom budúcom termíne za dohodnutý kurz. svoj význam si však udržiava diskontná sadzba. Z priamych nástrojov majú väčší význam len pravidlá likvidity. čím bude „sterilizovať“ dopady na množstvo peňazí v obehu. V režime pevného menového kurzu sú intervencie nevyhnutné a preto častejšie využívané. Všeobecne sú na ústupe. Mnohé centrálne banky ich už nepoužívajú. čo vedie k zmene vzťahu medzi dopytom a ponukou zahraničnej meny a teda k zmene menového kurzu. bez ich reálnej zmeny. kedy pri nákupe zahraničných mien bude súčasne predávať cenné papiere za domácu menu a pri predaji zahraničnej meny bude cenné papiere nakupovať. intervencie na devízovom trhu. Priame intervencie obvykle využívajú tieto dva spôsoby: konverzie a swapy.3 Súčasnosť nástrojov menovej politiky S vývojom ekonomických systémov prebieha a zmena v uplatňovaní jednotlivých nástrojov menovej politiky. Svoj význam v oblasti priamych nástrojov si udržiavajú výzvy. diskontné nástroje. Centrálne banky často využívajú efekt oznámenia úvah o zmene úrokových sadzieb. Pri povinných vkladoch je tendencia k znižovaniu ich významu a k znižovaniu počtu subjektov. Využívanie intervencií na devízovom trhu závisí od režimu menového kurzu domácej meny. V ekonomikách s pevným menovým kurzom sa dajú intervencie na devízovom trhu považovať za „povinne“ a sú uplatňované v oveľa väčšej miere ako v ekonomikách s plávajúcim kurzom. priamy nákup alebo predaj zahraničnej meny za domácu. ich sadzby dlhodobo nemenia a udržiavajú ich na nízkej úrovni. výzvy. Pri predaji zahraničnej meny bude dôsledok opačný. odporúčania a gentlemanské dohody. Nepriame kurzové intervencie znamenajú. Hodnotenie povinných minimálnych rezerv je sporné. Prípadné obmedzenia sú spojené hlavne s nedostatočným množstvom cenných papierov. na ktoré sa vzťahujú. Nákupy zahraničných mien tlačia na pokles krátkodobej úrokovej miery. Sterilizácia však znižuje činnosť intervencií vo vzťahu k menovému kurzu a naviac operácie s cennými papiermi môžu ovplyvniť krátkodobú úrokovú mieru opačným smerom ako samotné intervencie. Limity úverov a úrokových sadzieb majú len okrajovú úlohu. V súčasnosti sú najviac využívané operácie na voľnom trhu. resp. Centrálna banka môže devízové intervencie kombinovať s operáciami na voľnom trhu. Využívanie devízových intervencií je závislé na režime menového kurzu domácej meny. 5.Hospodárska politika sa prejaví na ich zvýšenej úverovej ponuke a vo zvýšení množstva peňazí v obehu. Konverzie predstavujú promptný. ale sterilizačný predaj cenných papierov tlačí na rast krátkodobej úrokovej miery.3. za aktuálny kurz na devízovom trhu alebo za vopred dohodnutý kurz na termínovom trhu. Diskontné nástroje sú skôr na ústupe. Operácie na voľnom trhu sú uplatňované najmä kvôli svojej vysokej účinnosti pri regulácií množstva peňazí v obehu a pomerne presne kvantifikovateľnému dopadu. že zmeny úrokových sadzieb centrálnej banky ovplyvnia pohyb zahraničného kapitálu. Swapové operácie kombinujú promptné a termínové operácie. odporúčania a gentlemanské dohody. 68 .

teda či sú v ekonomike naplno využívané výrobné zdroje alebo nie sú výrobné zdroje využité dostatočne. KONEČNÉ CIELE Cenová stabilita Zamestnanosť 5.4 Typy menovej politiky Menová politika. Vplyv jednotlivých typov menovej politiky na ekonomiku bude rôzny podľa toho. obdobne ako politika fiškálna. 5. Centrálna banka pôsobí na chod ekonomiky prostredníctvom vyššie uvedený priamych a nepriamych nástrojov menovej politiky na bezprostredné ciele a prostredníctvom nich na konečné makroekonomické ciele. Expanzívna menová politika i i i1 DM E E1 SM i i1 i Reštriktívna menová politika DM E1 E SM1 SM SM1 M M1 M M M1 M Graf 5. 5. Jej hlavným cieľom je udržanie cenovej stability. má dôležitý význam pri riešení hospodársko-politických problémov. Zjednodušená schéma pôsobenia menovej politiky je znázornená na Obr.1 Vplyv expanzívnej menovej politiky na ekonomiku Menová politika predstavuje zmenu veľkosti ponuky peňazí na peňažnom trhu ako to schematicky naznačuje Graf 5. stabilita menového kurzu domácej meny. NÁSTROJE Priame nástroje Nepriame nástroje PARCIÁLNE CIELE Úroková miera Množstvo peňazí v obehu Obr.2.2 Schéma menovej politiky Podľa toho. realizuje určitý typ menovej politiky.4.1. ktorá je v podmienkach trhovej ekonomiky dosahovaná za stavu kedy sa skutočné množstvo peňazí v obehu rovná ekonomicky potrebnému množstvu peňazí v obehu.Hospodárska politika 5. stabilita finančných trhov.1 Expanzívna a reštriktívna menová politika na trhu peňazí 69 . Ďalšími cieľmi sú: podpora ekonomického rastu. stabilita úrokových sadzieb. podpora zamestnanosti. Tiež budú rôzne dôsledky ich vplyvu z časového hľadiska (krátkodobé a dlhodobé hľadisko). teda ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. či centrálna banka sleduje ovplyvňovanie rastu alebo poklesu konečných cieľov. rovnovážnosť bežného účtu platobnej bilancie. za akých východiskových podmienok ekonomiky sa realizuje.

že na znížený dopyt zareaguje uplatnením expanzívnej politiky (vpravo). Expanzívna menová politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD AD1 AS CPI plne využité kapacity AD AD1 AS CPI1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y E CPI E1 YS YS1 Y YP Graf 5. Graf 5.2 Reakcia centrálnej banky na zníženie dopytu po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej expanzívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.3 Expanzívna menová politika v krátkom období Pri nedostatočnom využití kapacít a vysokej nezamestnanosti je skutočný produkt značne nižší než potenciálny.2 znázorňuje zmenu rovnováhy v prípade. Makroekonomická rovnováha vzniká v bode E. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).3. Krátkodobá expanzívna menová politika V reálnom živote banka neustále reaguje na zmeny dopytu po peniazoch a prostredníctvom vhodných nástrojov upravuje rovnováhu na trhu peňazí v súlade s jej základným cieľom – udržaním stability cenovej hladiny. Centrálna banka nereaguje na zníženie dopytu po peniazoch i i i1 E1 DM DM1 M1 M M M1 M = M2 E i1 i2 E1 E2 DM1 M DM SM i E Centrálna banka reaguje na zníženie dopytu po peniazoch SM SM1 Graf 5. že centrálna banka na pokles dopytu po peniazoch nereaguje (vľavo) a v prípade. Centrálna banka 70 .Hospodárska politika Zvyšovaním ponuky peňazí v obehu centrálna banka uplatňuje expanzívnu politiku a znižovaním ponuky peňazí uplatňuje reštriktívnu politiku.

Spotrebitelia čerpajú lacnejšie úvery a nakupujú viac tovarov dlhodobej spotreby. resp. Prostredníctvom expanzívnej menovej politiky. sa ekonomická rovnováha nachádza na alebo nad úrovňou potenciálneho produktu. ak uvažujeme s tým. že v keynesovskom pásme pôsobia multiplikátory. Za touto oblasťou prestanú účinkovať. znižuje úrokovú mieru. nakoľko agregátny dopyt reaguje na zmeny oveľa rýchlejšie než agregátna ponuka. Zároveň sa však prejavuje negatívum – v podobe rastu cenovej hladiny. Zvyšuje sa hrubý domáci produkt. Dlhodobá expanzívna menová politika Proces pôsobenia dlhodobej expanzívnej menovej politiky je znázornený na Grafe 5. Vzhľadom na to. ktorý sa nachádza bližšie k potenciálnemu produktu.4 a jeho dôsledky sú nasledovné: ak sú voľné kapacity a existuje nezamestnanosť. nastáva značný nárast celkového produktu pri miernom raste cenovej hladiny. Posun rovnováhy je spôsobený posunom agregátneho dopytu. expanzívna fiškálna politika tieto zdroje mobilizuje. Multiplikátory. klesá výmenný kurz peňazí. Makroekonomická rovnováha sa v pomerne krátkom čase dostane do nového rovnovážneho bodu E1. Z dlhodobého hľadiska sa však makroekonomická rovnováha neustáli v bode E1. prudko rastie cenová hladina. kedy je skutočný produkt rovný potenciálnemu produktu. sa rozširujú podnikateľské investície a zvyšuje sa využívanie nevyužitých výrobných kapacít. čím zlacňuje peniaze a umožňuje väčšiu dostupnosť úverov. že krivka agregátnej ponuky je z dlhodobého hľadiska totožná s krivkou potenciálneho produktu. Zvyšuje sa export. ale posunie sa do bodu E2. ktoré pôsobia v keynesovskom pásme účinkujú len po oblasť. Pri plnom využití kapacít sa skutočný produkt blíži k potenciálnemu. a to v jej raste. 71 . ktorá zvyšuje ponuku peňazí. rastie zamestnanosť. dlhodobé uplatňovanie expanzívnej politiky povedie len k zmenám v oblasti cenovej hladiny. produkcia rastie viac rastom cien než fyzickým objemom. Zároveň. rastie agregátny dopyt. Uplatnenie expanzívnej menovej politiky by v tomto prípade viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cenovej hladiny. Ak je ekonomika prehriata.Hospodárska politika realizáciou expanzívnej menovej politiky aktivizuje voľné zdroje.

realizuje menovú reštrikciu. reštriktívnu menovú politiku.6.2 Vplyv reštriktívnej menovej politiky na ekonomiku Ak pôsobí centrálna banka prostredníctvom svojich nástrojov na znižovanie množstva peňazí v obehu.4.4 Dlhodobá expanzívna fiškálna politika 5.5 sú znázornené dve situácie: keď centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch (vľavo) a keď na zvýšenie dopytu po peniazoch reaguje (vpravo). Krátkodobá reštriktívna fiškálna politika Na Grafe 5. Centrálna banka nereaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch i DM i1 i E E1 i M1 M E DM M M = M2 M1 M DM1 SM i i2 E2 E1 DM1 Centreálna banka reaguje na zvýšenie dopytu po peniazoch SM1 SM Obr. 5. kde sú zobrazené dve situácie dopadu uplatnenia tejto politiky na výsledné ekonomické ciele – pri 72 . resp.7 Reakcia centrálnej banky na zvýšený dopyt po peniazoch Proces pôsobenia krátkodobej reštriktívnej menovej politiky znázorňuje Graf 5.Hospodárska politika Expanzívna menová politika v dlhom období ASD – dlhodobá AS E2 E1 CPI CPI2 CPI1 AD AD1 CPI E YS YS1 Y YP=YS2 Graf 5.

V skutočnosti však cenová hladina neklesá. existujú v ekonomike nevyužité kapacity – existuje nezamestnanosť. len ku zmene cenovej hladiny – k jej poklesu. nastáva pokles reálneho produktu a zvýšenie nezamestnanosti.3 Dilema centrálnej banky Centrálna banka môže svojimi nástrojmi ovplyvňovať tak zmeny v úrokových sadzbách ako aj v množstve peňazí v obehu. len sa znižuje miera inflácie v ekonomike. Nemôže však naraz ovplyvňovať oba želaným smerom. resp.j. Ak by sme brali do úvahy tvar dlhodobej krivky agregátnej ponuky (je totožná s krivkou potenciálneho produktu). nastáva pokles cenovej hladiny.6 Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období Ak ekonomika produkuje na úrovni potenciálneho produktu. 73 . tak by dlhodobé uplatňovanie reštriktívnej fiškálnej politiky nemalo viesť k zmene úrovne produktu a zamestnanosti. 5.4. Dlhodobá reštriktívna fiškálna politika Z dlhodobého hľadiska sú účinky reštriktívnej menovej politiky nasledovné: vedie k zníženiu nominálnej a reálnej úrokovej miery a zvýšeniu podielu investícií súkromného sektora a vedie k poklesu cenovej hladiny. t. nemôže naraz udržiavať úrokovú mieru na stabilnej úrovni a zároveň udržiavať konštantné množstvo peňazí v ekonomike. dochádza k dezinflácii. Reštriktívna fiškálna politika v krátkom období nedostatočne využité kapacity CPI AD1 AD AS plne využité kapacity AD1 AD AS CPI CPI E CPI CPI1 E1 YS YS YP Y CPI1 E1 E YS1 YS YP Y Graf 5. Ak ekonomika produkuje za úrovňou potenciálneho produktu – v inflačnej medzere.Hospodárska politika nedostatočne využitých výrobných faktorov (vľavo) a pri plnom využití výrobných faktorov (vpravo).

kedy sa centrálna banka snaží udržať stabilné množstvo peňazí v obehu a vpravo je znázornená situácia. dane Agregátne výdavky Obr.5 Vzájomný vzťah fiškálnej a menovej politiky Pre reálny chod ekonomiky je charakteristické kombinovanie nástrojov fiškálnej a menovej politiky. regulácia úrokovej miery fiškálna politika 3. Dôležitý prvok. 5. 5. ako navzájom fungujú fiškálna a menová politika na dopytovej stane ekonomiky. M. transfery 5. Nasledujúci obrázok znázorňuje. s.3 Dopytová strana ekonomiky a fiškálna a menová politika (Zdroj: NĚMCOVÁ. 49) 74 . regulácia peňažnej základne 2. vládne výdavky 4. – ŽÁK. Vľavo je znázornená situácia.: Hospodářská politika. Politiky usmerňujúce agregátny dopyt menová politika 1.7 Dilema centrálnej banky Graf 5. kedy sa snaží udržať stabilnú úrokovú mieru. ktorý sa v tomto smere musí brať do úvahy je ten. že ovplyvňovanie agregátneho dopytu prebieha omnoho rýchlejšie než je ovplyvňovanie agregátnej ponuky a že jednotlivé účinky nástrojov majú pri svojom pôsobení rôzne časové posuny.Hospodárska politika Centrálna banka bráni množstvo peňazí (reštriktívna menová politika) i i1 E1 SM1 SM i i E DM M M M1 DM1 DM M1 M E E1 i Centrálna banka bráni úrokovú mieru (expanzívna menová politka) SM SM1 DM1 Graf 5.7 znázorňuje dilemu centrálnej banky. I.

keď akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu.1 Súbežné pôsobenie a dôsledky kombinácií fiškálnej a menovej politiky Pri kombinácie fiškálnej a menovej politiky existujú dva prípady. 75 . Kombinácia fiškálnej aj menovej reštrikcie vedie k poklesu celkového produktu. V tomto prípade nedochádza v súvislosti s rastom vládnych výdavkov k zmene úrokovej miery. obe reštriktívne alebo jedna expanzívna a druhá reštriktívna. na základe využívania peňažných vzťahov. ktorým je dosahovanie primeraného hospodárskeho rastu a znižovanie nezamestnanosti. ale iba na pohyb úrokovej miery. že akékoľvek zvýšenie výdavkov vlády nemá žiadny účinok na úroveň produktu. Z teoretického hľadiska potom prichádza do úvahy len niekoľko kombinácií uplatňovanej fiškálnej a menovej politiky. Pri uplatňovaní fiškálnej aj menovej expanzie dochádza k protichodnému vplyvu na úroveň rovnovážnej úrokovej miery. Sleduje základný cieľ. Vzhľadom na to. kedy ju menová expanzia znižuje a fiškálna expanzia zvyšuje. zameriavať sa na alokačnú a rozdeľovaciu funkciu štátneho rozpočtu. Vzhľadom na to. že centrálna banka sleduje zmeny v ekonomike denne a že jej nástroje sú operatívnejšie.Hospodárska politika Cieľom fiškálnej politiky je. Parlament je zvyčajne náchylný prijímať rozhodnutia o znížení daní. Z vyššie uvedeného vyplýva. Pokles celkového produktu spôsobí pokles dopytu po peniazoch. čiže zabezpečovať menovú stabilitu a presadzovať zámery vydavateľa peňazí alebo poskytovateľa úveru. Cieľom centrálnych bánk je bojovať proti inflácii. menová politika nemá žiadny vplyv. Zvýšenie úrokovej miery vedie k vytláčaniu súkromných investícií. Ide o dva extrémne prípady. že vláda a centrálna banka sledujú navzájom rozdielne ciele a môže dôjsť ku konfliktu záujmov. Vláda realizuje skôr expanzívnu politiku. kedy sa účinnosť jednotlivých politík stráca. Vzhľadom na ich nezávislosť a teda to. Klasický prípad nastáva. Menová politika je v tejto situácii veľmi účinná.5. ktoré neumožňujú určiť reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií. Snažia sa realizovať skôr reštriktívnu menovú politiku. Výsledné pôsobenie na reakciu úrokovej miery a reakciu súkromných investícií tiež nie je možné stanoviť. pretože akékoľvek zmeny v množstve peňazí vedú k zmene úrovne produktu. je schopná realizovať zásahy do chodu ekonomiky takmer okamžite. 5. Nástroje menovej politiky môžu pôsobiť v zmysle so zvolenými cieľmi krátkodobejšie než nástroje rozpočtovej politiky. že môžu samostatne prijímať opatrenia. Fiškálna politika je priamo riadená vládou a závisí od súhlasu parlamentu. ale iba na pohyb úrokovej miery. zlepšení sociálneho zabezpečenia. Pasca likvidity nastáva. ktoré sa vyskytujú len veľmi zriedka: pascu likvidity a prípad. vládnych investíciách a pod. ich súčasné použitie má určité kontroverzné následky. keď akékoľvek zvýšenie vládnych výdavkov má plný multiplikačný dopad na úroveň produktu a naopak. že oba nástroje pôsobia inými cestami. Môžu byť obe expanzívne. berú len malý ohľad na zámery vlády a zastupiteľských orgánov. Nástroje fiškálnej politiky podliehajú schvaľovaniu v rámci prípravy rozpočtu a časový horizont zavedenia sa pohybuje v dimenziách rozpočtového roka. takže úroková miera je tlačená smerom nadol.

Hospodárska politika Tab. 5.1 Vplyv fiškálnej a menovej politiky na produkt a úrokovú mieru
opatrenie fiškálna expanzia menová expanzia fiškálna reštrikcia menová reštrikcia rovnovážny produkt zvyšuje zvyšuje znižuje znižuje rovnovážna úroková miera zvyšuje znižuje znižuje zvyšuje

Kombinácia expanzívnej menovej politiky a reštriktívnej fiškálnej politiky spôsobuje pokles úrokovej miery a rast investícií, je však nemožné stanoviť, či celkový produkt bude rásť a to platí aj pre spotrebu. Kombinácia reštriktívnej menovej a expanzívnej fiškálnej politiky vyvolá rast úrokovej miery a pokles investičnej aktivity, ale nie je možné jednoznačne konštatovať vplyv na produkt a na spotrebu. Tab. 5.2 Interakcia fiškálnej a menovej politiky
fiškálna politika expanzívna menová politika expanzívna reštriktívna (Y↑) i? I? (C↑) Y? (i↑) (I↓) C? reštriktívna Y? (i↓) (I↑) C? (Y↓) i? I? (C↓)

Optimálna kombinácia opatrení jednotlivých politík, ktorá by zaručila požadovaný vývoj základných makroekonomických agregátov optimálnym smerom, nie je známa. Rovnako nemožno teoreticky zaručiť ani optimálnu štruktúru produktu. Ďalšími kritériami rozhodnutia o výbere vhodnej hospodárskej politiky sú: rýchlosť akou sa dostavujú účinky, pružnosť s akou je možné počítať pri aplikácii a intenzita s akou sú opatrenia očakávané. Skutočnosť, že zmeny sú očakávané vedie ekonomické subjekty k rozhodovaniu, ako sa očakávaným zmenám prispôsobiť. Môžu ich na jednej strane úplne akceptovať a na strane druhej úplne ignorovať a čakať na ďalšie zmeny. Niektorí ekonómovia z tohto dôvodu považujú očakávané opatrenia za nečinné. Tiež je nutné počítať s pružnosťou nástrojov ako takých a s pružnosťou inštitúcií, ktoré s týmito nástrojmi disponujú. Rozhodnutie o voľbe konkrétneho nástroja sa odvíja od politickej situácie v konkrétnej krajine, zvolených cieľov hospodárskej politiky a od spôsobu koordinácie oboch politík (vzájomnej spolupráce vlády a centrálnej banky).

Aktivity
1. Oboznámiť sa s Národným plánom zavedenia eura. 2. Oboznámiť sa s Menovým programom NBS do roku 2008. 3. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou.

76

Hospodárska politika

Povinné zadanie č.2
Na obrázku je znázornený možný priebeh transmisného mechanizmu. Popíšte, čo sa deje v ekonomike pri použití nástroja operácie na voľnom trhu v smere šípok tak z pohľadu expanzie ako aj reštrikcie. ostatné úrokové sadzby peňažná zásoba inflácia

operácie na voľnom trhu

úrokové sadzby medzibankové h th

devízový kurz

agregátny dopyt

reálny produkt

Zahraničné úrokové sadzby

Záver
V rámci tejto kapitoly ste sa naučili mechanizmus fungovania menovej politiky, aký je vzťah medzi menovou a monetárnou politikou. Získali ste vedomosti o jednotlivých nástrojoch menovej politiky a ich pôsobení na konečné ciele. Naučili ste sa aké môžu byť dopady použitia rôznych kombinácií fiškálnej a menovej politiky.

77

Hospodárska politika

6. Vonkajšia hospodárska politika
Poslanie
Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami, čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky.

Ciele
Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť:

• • •

Charakterizovať vonkajšiu hospodársku politiku. Ako pôsobia nástroje vonkajšej hospodárskej politiky. Ako sa ekonomiky navzájom ovplyvňujú v rôznych systémoch výmenných kurzov.

6.1 Vymedzenie vonkajšej hospodárskej politiky
Ekonomiky nevystupujú ako samostatné – autarkné systémy, ale sú vzájomne prepojené a v rôznej miere na sebe závislé a aktívne sa zapájajú do medzinárodnej deľby práce. Vývoj základných makroekonomických agregátov v rámci domácej ekonomiky je preto nutné doplniť pohľadom na vzťahy so zahraničím. Ak chápeme súlad vnútroekonomických vzťahov ekonomiky ako vnútornú rovnováhu, tak potom táto vo vzťahu so zahraničím vystupuje ako rovnováha vonkajšia. Dosiahnutie vnútornej a vonkajšej rovnováhy sú dva základné ekonomické ciele krajiny, ktoré môžu byť voči sebe vzájomne podporné alebo konfliktné. Vzhľadom na to, že sa krajiny vyvíjali v rôznych podmienkach, majú odlišné správanie sa v rámci obchodu domácemu v porovnaní so zahraničným. Odlišnosti, ktoré vznikli historickým vývojom a zodpovedajú geografickej polohe jednotlivých krajín sú: disponovanie určitým objemom výrobných faktorov a ich mobilita, vývoj kultúry a existencia jazykových a zvykových bariér, odlišných preferencií, rozdiely v politickom usporiadaní krajín, odlišnosti v hospodárskej politike, rozdielne meny a systémy výmenných kurzov a iné. Vývoj ekonomickej teórie postupom času odhalil dôvody pre medzinárodnú výmenu formulovaním tak absolútnych, ako aj komparatívnych výhod plynúcich z medzinárodného obchodu, formuloval ochranárske, ako aj deregulačné opatrenia ekonomiky. Tieto aspekty tak viedli k nutnosti formulovania relatívne samostatnej hospodárskej politiky v oblasti vonkajších vzťahov. V súčasnosti sú národné ekonomiky úzko prepojené. Každá ekonomika je viac alebo menej otvorená, pretože vyváža a dováža tovary a služby či kapitál v podobe investícií alebo medzinárodných pôžičiek. Každá ekonomika formuluje ciele a nástroje svojej obchodnej politiky, ale aj ciele v oblasti medzinárodných kapitálových pohybov. Vonkajšia hospodárska politika je integrálnou súčasťou hospodárskej politiky a predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa konkrétneho národného hospodárstva vo svetovej ekonomike. Vonkajšia hospodárska politika pozostáva z viacerých čiastkových politík, ako napr. zahranično-obchodná politika, devízová politika, úverová politika, kapitálovo-investičná politika, migračná politika a iné. Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky znázorňuje Obr. 6.1.

78

štátne záruky na úver či technickú podporu exportu. V súvislosti s vonkajšou hospodárskou politikou je potrebné zaoberať sa základnými aspektmi otvorenej ekonomiky. analýza komoditnej štruktúry vývozu a dovozu. Pri hodnotení štruktúry otvorenosti existujú rôzne prístupy. Takto realizovanej politike zameranej na podporu exportu sa hovorí aj proexportná politika. reštrikciami či zákazom dovozu určitého druhu tovaru. A. ako sa má aktívne podieľať na otváraní národnej ekonomiky svetu (ide o aktívnu vonkajšiu hospodársku politiku). Protekcionizmus predstavuje súbor opatrení na ochranu vnútorného trhu krajiny.1 Mechanizmus fungovania vonkajšej hospodárskej politiky (Zdroj: SLANÝ.Hospodárska politika nástroje fiškálnej politiky nástroje menovej politiky nástroje ostatných hospodárskych politík špecifické nástroje vonkajšej hospodárskej politiky vnútorná rovnováha (súlad AS a AD) vonkajšia hospodárska politika vonkajšia rovnováha (vyrovnaná PB) Obr. Protekcionizmus môže byť progresívny – zameraný na ochranu domácej ekonomiky pred silnejšou zahraničnou konkurenciou alebo agresívny – kedy štát podporuje rozvoj určitých odvetví a presadzuje ich na zahraničných trhoch. 79 . M. ktorej hlavnou črtou je nezasahovanie. hodnotenie transformačného výkonu ekonomiky. Vyznačuje sa napríklad vysokými dovoznými clami. – ŽÁK. 164) Pre hospodársku politiku je dôležité zaoberať sa tým. minimálne zasahovanie štátu do hospodárskych vzťahov a v rámci vonkajšej hospodárskej politiky aj do vzťahov so zahraničím.: Hospodářská politika. ako má reagovať na podnety pôsobiace v otvorenej ekonomike z vonkajšieho prostredia (ide o pasívnu vonkajšiu hospodársku politiku) a tiež tým. napr. predovšetkým mierou otvorenosti (kvantitatívny aspekt) a štruktúrou otvorenosti (kvalitatívny aspekt). 6. Ukazovateľmi miery otvorenosti ekonomiky sú ukazovatele vzťahov vývozu. Týmito princípmi sú: liberalizmus a protekcionizmus. Liberalizmus predstavuje slobodu obchodu. Liberalizmus utvára predpoklady pre medzinárodnú deľbu práce a uplatňuje sa najmä v rámci integračných zoskupení. štátne úvery na vývoz. Vonkajšia hospodárska politika môže byť uplatňovaná na základe dvoch princípov. ako napríklad vývozné subvencie a prémie. dovozu alebo obratu zahraničného obchodu k súhrnným makroekonomickým agregátom ekonomickej aktivity. s. hodnotenie vývoja vývozných a dovozných cien a reálnych výmenných vzťahov. V takomto prípade uplatňuje nástroje fiškálnej a menovej politiky. resp. hodnotenie vplyvu faktora techniky a technológie na štruktúru vývozu a iné.

školstvo. cestovanie. národnostné a iné príčiny dané katastrofami a životným prostredím. Význam medzinárodných finančných tokov prudko narastá. vojenské. výrobné (napr. Svetovou bankou a regionálnymi bankami. keď domáci a zahraniční vlastnia zhruba polovicu. oficiálne a ostatné súkromné služby. zachytávajúce dôchodky získané v zahraničnom vývoze výrobných faktorov (napr.1. Mobilita pracovných síl je hlavnou súčasťou medzinárodnej migrácie obyvateľstva. zdravotníctvo. Uvedené prvky patria k segmentom vonkajších ekonomických vzťahov a uskutočňujú sa prostredníctvom: mobility tovarov a služieb. V ekonomickej oblasti sa preto vytvárajú rôzne klasifikácie. Neekonomickými príčinami sú politické. nákup podnikov v zahraničí. Pri zisťovaní rozsahu služieb vo vnútri národných ekonomík sa v súčasnosti vychádza zo systému národných účtov. K trvalým zmenám dochádza v teritoriálnom zameraní a podiele na svetovom obchode z hľadiska krajín. ktorá je historicky prvou a základnou formou medzinárodných ekonomických vzťahov. zisky zo zahraničných investícií a ďalšie) a na nefaktorové. 80 . medzinárodným pohybom výsledkov pôsobenia národných faktorov výrob v podobe výmeny tovarov a služieb a prostredníctvom vývozu a dovozu výrobných faktorov – kapitálu. Mobilita vedecko-technických poznatkov rastie veľmi rýchlym tempom a realizuje sa predovšetkým výmenou novej priemyselnej produkcie. sociálne (napr. Medzinárodný kapitál má obvykle podobu dlhodobého úveru poskytovaného medzinárodnými inštitúciami (Medzinárodným menovým fondom na krytie deficitov platobných bilancii. reštaurácie). veľkoobchod a maloobchod). mobility kapitálu. teda relatívne dobrovoľného a prevažne ekonomicky motivovaného medzištátneho pohybu obyvateľstva za účelom dlhodobého či trvalého pobytu v inej krajine. strojov a zariadení a pod. ktoré poskytujú úvery na investičné akcie). ktoré sú súčasťou súkromných krátkodobých kapitálových tokov a plynú hlavne do krajín. úroky z kapitálu zapožičaného do zahraničia. v tzv. doprava a skladovanie. Jedna z klasifikácií delí služby na: distribučné (napr. Mobilitou kapitálu sa obvykle chápu finančné toky v podobe úverov. Zmeny nastávajú aj v oblasti mobility služieb medzi jednotlivými krajinami. zahŕňajúce lodnú a ostatné druhy dopravy. účtovníctvo. na základe ktorých je možné tento pohyb služieb sledovať a analyzovať. Komoditná štruktúra vývozu a dovozu tovaru sa mení. ich výstavba alebo rozširovanie. poštové služby) a osobné (napr. rastie podiel spracovateľského priemyslu. t. Na bežnom účte platobnej bilancie sa služby uvádzajú ako faktorové. poisťovníctvo. pretože krajiny postupne znižujú vplyv regulačných mechanizmov obmedzujúcich kapitálové toky. čo sa prejavuje v rastúcom podiele svetového produktu. opravy. financie. že absolútne vzrastá objem vyvážaného a dovážaného tovaru vo svetovom meradle a zároveň dochádza aj k relatívnemu rastu vývozu a dovozu tovaru. mobility pracovných síl a mobility vedecko-technických poznatkov. ktorý umožňuje kontrolu a rozhodovanie nad podnikom na základe minoritného či majoritného vlastníctva.1 Segmenty vonkajších ekonomických vzťahov Rastúca vzájomná prepojenosť národných ekonomík a internacionalizácia ekonomického života sa realizuje prostredníctvom medzinárodnej výmeny. bankovníctvo. kde možno očakávať ich zhodnotenie v dôsledku predpokladanej revalvácie alebo vyššej úrokovej miery. Pre mobilitu tovarov a služieb je v súčasnosti charakteristické. komunikácia. Ekonomickými príčinami bývajú spravidla rozdielna ekonomická úroveň medzi krajinami a rozdielna cena pracovnej sily. nákup reálneho kapitálu v podobe napr. právne služby).j. Špekulačné peniaze („horúce peniaze“) sú významnou súčasťou medzinárodných kapitálových pohybov. Joint ventures sú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou. hotely.Hospodárska politika 6. Priame zahraničné investície predstavujú nákup majetku v jednej krajine. pracovných síl a vedeckotechnických poznatkov. Ide o relatívne nový a dynamicky sa rozvíjajúci činiteľ internacionalizácie hospodárstva. neviditeľnom exporte.

Tarifné nástroje Klasickým tarifným nástrojom je clo. či autonómne nástroje výmenu statkov so zahraničím pasívne obmedzujú alebo ju aktívne podporujú. predajom patentov a licencií. Ich význam sa s rozvojom medzinárodnej deľby práce znižuje v prospech nástrojov zmluvných.Hospodárska politika prostredníctvom priamych zahraničných investícií. či nástroj pôsobí v krátkom alebo dlhom časovom horizonte. embargo. V závislosti na tom. obchodná vojna.2 Ciele a nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Vonkajšia hospodárska politika predstavuje zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie hospodárske vzťahy tvorbou cieľov a uplatňovaním zásad a pravidiel konania subjektov národného hospodárstva. či pôsobí v súlade s trhovým mechanizmom alebo nie.2. Základné členenie nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je na nástroje autonómne a zmluvné. K najdôležitejším patria: z tarifných nástrojov: clo. Z netarifných nástrojov: kvantitatívne reštrikcie. 6. Autonómne nástroje sú jednostrannými nástrojmi. autolimitácie (dobrovoľné obmedzenie vývozu). Jednou z hlavných výhod internacionalizácie vedy je to. Ide o základné makroekonomické nástroje fiškálnej a menovej politiky a ďalšie inštrumentárium zodpovedajúce historickému vývoju vonkajších ekonomických vzťahov. colný sadzobník a colné konanie. ktorými štát zasahuje do oblastí vonkajších hospodárskych vzťahov. čiže dosiahnutie vyrovnanosti platobnej bilancie. paratarifné prekážky a ostatné netarifné prekážky. Je teda evidentné. Pre hospodársku politiku je dôležitý účinok cla na cenu tovaru a na objem 81 . Označujú sa preto aj ako nástroje protiimportné.1 Autonómne nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Autonómne nástroje sú historicky staršie. vydávanie licencií. ktoré pôsobia na strane vstupov a výstupov vnútornej ekonomiky s cieľom ochrániť vnútorné ekonomické prostredie od priameho pôsobenia vonkajších faktorov. že zámerom štátu v dlhodobom časovom horizonte bude snaha o dosiahnutie vyrovnanosti všetkých týchto tokov so zahraničím. colné kontingenty. Hlavnou formou medzinárodnej mobility vedeckotechnických poznatkov sú licencie. finančných alebo tovarových tokov medzi domácou ekonomikou a vonkajším svetom. prechádzajú platobnou bilanciou. Vonkajšie hospodárske vzťahy. nekomerčnými cestami ako sú medzinárodné vedecké konferencie či výchova vysoko kvalifikovaných odborníkov v zahraničí. 6. Pasívne autonómne nástroje majú obmedzovať dovoz a ich hlavným cieľom je ochrana vnútorného trhu a domácej ekonomiky pred zahraničnou konkurenciou alebo tiež vyrovnaná platobná bilancia. Pri každom opatrení v tejto oblasti sa však prihliada aj na ďalšie aspekty a na to. ktoré s rozvojom ekonomických systémov stráca na svojom význame. Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky predstavujú všetky opatrenia. že znižuje náklady. ktoré majú podobu peňažných. devízové reštrikcie. Pasívne autonómne nástroje Pasívne autonómne nástroje sa delia na tarifné a netarifné. či pôsobí plošne alebo selektívne. či pôsobí priamo alebo nepriamo. možno ich rozdeliť na pasívne a aktívne. Ide prevažne o nástroje spojené s protekcionizmom.

zvýši sa zamestnanosť. Colné kontingenty (tarifné kvóty) sú zvláštnym druhom kvantitatívnych reštrikcií. Menový dumping je vyvolaný umelým podhodnotením národnej meny. Colný sadzobník predstavuje systematické usporiadanie výrobkov podliehajúcich clu a colným poplatkom. Obchodná vojna je stav. Netarifné nástroje Spoločnou črtou netarifných nástrojov je priame. Autolimitácie sú vzájomné dohody na základe ktorých sa vyvážajúci zaväzuje. nastane rast produkcie podnikov pracujúcich pod ochranou cla. krajina nemôže ovplyvniť úroveň svetových cien. kedy dochádza k trvalému schodku platobnej bilancie. Embargo je považované za najtvrdšie opatrenie. štátne podpory vedeckotechnického rozvoja a výskumu. Sú nástrojmi agresívneho protekcionizmu a vďaka nim krajiny vytvárajú priaznivejšie realizačné podmienky pre svoj tovar. Colné konanie je fyzická kontrola tovaru a jeho porovnanie s príslušnými dokumentmi na základe colnej deklarácie. štátne záruky na úver. Úverovanie vývozu predstavuje financovanie exportu prevažne zo štátnych prostriedkov a štát na seba preberá riziká strát. ale môže za svetovú cenu doviesť požadované množstvo tovarov a na svetovom trhu za svetovú cenu predať ľubovoľné množstvo svojich tovarov. úverovanie vývozu. daňové prekážky. Cieľom vývozných prémií (subvencií) je zlepšiť cenovú konkurenčnú schopnosť domáceho tovaru na zahraničných trhoch. štátne intervencie v oblasti dopravy. nastane rast cien produktu. ako je v zmluve dohodnuté. netrhové pôsobenie na zahraničný obchod. Ich účelom je udržať stabilitu menového kurzu voči zahraničiu. kedy dochádza k výraznému obmedzeniu alebo k úplnému prerušeniu obchodných vzťahov medzi štátmi. Ostatné netarifné prekážky zahŕňajú najmä stanovenie minimálnych a maximálnych dovozných cien. hygienické a ekologické prekážky. Devízové reštrikcie tvoria súbor opatrení pre reguláciu platobných vzťahov so zahraničím. poklesne celková ponuka produktu. bude vplyv zavedenia cla nasledovný: poklesne dovoz tovarov. Ich východiskom sú poplatky dovozcov za náklady spojené s preclievaním tovarov. Štátne záruky na úver sa poskytujú v dôsledku hospodárskej lability niektorých krajín a dovozcov. menový dumping. Môže mať povahu odmietnutia vydania dovoznej licencie. ale zároveň poklesne efektívnosť alokácie výrobných faktorov. 82 . že neponúkne odberateľom v dovážajúcej krajine väčšie množstvo tovaru. zvýhodňuje export a znevýhodňuje import. Štátne intervencie v oblasti dopravy predstavujú vyčlenenie prostriedkov zo štátneho na zvýhodnenie niektorých druhov dopravy alebo zvýhodnenie prepravy tovaru v určitom smere. Dovážajúca krajina sa potom zaväzuje umožniť dovoz dohodnutého množstva tovaru. Patria sem najmä fiškálne dane. Aktívne autonómne nástroje Aktívne autonómne nástroje vonkajšej obchodnej politiky sú nástroje. Kvantitatívne reštrikcie dovozu stanovujú objem dovozu konkrétneho tovaru alebo určitý termín. dopravné a administratívne poplatky. K aktívnym nástrojom patria najmä: vývozné prémie. Za predpokladu. do ktorého má byť tovar dovezený. administratívno-technické prekážky. Umožňujú dovoz určitého objemu tovaru bez cla alebo so zníženou sadzbou cla. Štátne podpory vedecko-technického rozvoja a výskumu predstavujú nepriamu podporu exportu prostredníctvom štátom financovaného výskumu. Paratarifné prekážky predstavujú druhú najväčšiu skupinu netarifných obmedzení v zahraničnom obchode.Hospodárska politika dovozu. ktoré zakazuje dovoz. ktoré podporujú vývoz a sú preto označované ako nástroje proexportnej politiky. Tovar dovezený nad rámec stanoveného colného kontingentu sa potom zaťažuje vyššou sadzbou cla. že menové kurzy sú pevné.

dohoda o colnej únii. Mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu majú v podstate rovnaký obsah ako dohody bilaterálne. Najčastejšie sa týkajú obchodu s tovarmi a službami. medzinárodné inštitúcie – Medzinárodný menový fond a Svetová banka. Spravidla reagujú na existenciu mimocolných autonómnych opatrení. ktorý bol dosiahnutý na základe dojednania.2 Zmluvné nástroje vonkajšej hospodárskej politiky Zmluvné nástroje vznikajú na základe dojednania medzi dvoma alebo viacerými štátmi.2. platobného styku. ku ktorým patria: obchodné zmluvy. Vyústili do inštitucionálnych dohôd o medzinárodných organizáciách. Mnohostranné dohody o colnej únii majú princíp fungovania opäť totožný s bilaterálnymi dohodami a znova sa predpokladá účasť najmenej troch krajín. líšia sa len počtom zúčastnených krajín. bretton-woodský menový systém a v súvislosti s ním aj dve. pracovných síl. na základe ktorej vznikol tzv.Hospodárska politika 6. upravujú pohyb kapitálu. ktoré používajú clearing. dopravy. dodnes existujúce. Obchodné dohody majú vo svojej podstate rovnaký charakter ako obchodné zmluvy a to aj napriek tomu. Predstavujú istý kompromis medzi záujmami zmluvných strán. Dohoda o pásme voľného obchodu je vzájomným záväzkom zmluvných strán odstrániť vo vzájomných obchodných vzťahoch do stanoveného termínu všetky prekážky pre voľný pohyb tovarov a služieb. platobné dohody. Dohoda o colnej únii predstavuje v porovnaní s dohodou o pásme voľného obchodu vyššiu formu hospodárskej integrácie. obchodné dohody. Platobné dohody sa uzatvárajú medzi krajinami. Multilaterálne dohody Medzi multilaterálne dohody patria: mnohostranné dohody o pásmach voľného obchodu a mnohostranné dohody o colnej únii. 83 . Multilaterálne dohody sa postupom času stali všeobecne uznávanými. kedy sa predpokladá účasť najmenej troch krajín na tejto dohode. dohoda o pásme voľného obchodu. ktorá bola nahradená Svetovou obchodnou organizáciou (WTO). Okrem vzájomnej liberalizácie obchodných vzťahov je aj záväzkom zmluvných strán zaviesť rovnaké clá vo vzťahu k tretím krajinám. Môžu byť bilaterálne alebo multilaterálne. Rozhodujúcim medzníkom bola Bretton-woodska konferencia (1944). Predstavujú úpravu platobných vzťahov a spresnenie obchodných transakcií hlavne spôsob zúčtovania a menovú jednotku používanú pri vzájomnom zúčtovaní. že sa v minulosti medzi týmito nástrojmi silno odlišovalo. Jednou z najznámejších mnohostranných dohôd je Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT). Bilaterálne dohody Základom zmluvných nástrojov sú bilaterálne dohody. Obchodné zmluvy sú rámcovými zmluvami medzi dvoma krajinami o úprave ich vzájomných hospodárskych vzťahov a vytvárajú právny základ pre uzatváranie ďalších dohôd. ale môžu taktiež nahrádzať obchodné zmluvy v menej všeobecnej podobe.

zamestnanosť. úroky. ktorá zabezpečuje vzájomnú väzbu poskytovaných a prijímaných výhod a ústupkov. ktoré môžu viesť k jeho zhodnoteniu či znehodnoteniu. Z hľadiska štruktúry rozlišujeme dvojaký pohľad na platobnú bilanciu. 6. poistenie. dividendy a renty) a bilanciu transferových platieb. Vývoj platobnej bilancie poskytuje dôležité informácie pre tvorcov hospodárskej politiky predovšetkým pre to. úrokovú mieru a devízový kurz. skladovanie. spoje. Horizontálne členenie platobnej bilancie predstavuje veľmi zjednodušene jej rozdelenie na bežný účet a na kapitálový účet. K týmto zásadám patria: − zásada najvyšších výhod. debetné operácie dopyt po devízach. bilanciu služieb (dopravné. či vo vykazovanom období prebehla aj platba). charaktere jej vývoja a zamerania a úspešnosti realizovanej hospodárskej politiky v danej krajine. bilanciu portfóliových investícií. Platobná bilancia je v tomto smere chápaná ako ekonomická veličina... cestovný ruch. Krajiny zostavujú svoje platobné bilancie v rozdielne podrobnom členení. Platobná bilancia krajiny je významnou ekonomickou kategóriou. bilanciu dôchodkov (zisky. ktorá ako celok podáva špecifický obraz o stave ekonomiky a jej vnútornej výkonnosti.). Kreditné operácie vytvárajú na trhu ponuku devíz. hlavne krátkodobo. ktoré boli a budú poskytnuté ktorémukoľvek tretiemu štátu. resp. Vertikálna štruktúra platobnej bilancie predstavuje členenie vyššie uvedených položiek na kreditné (+) a debetné (-). tlakov. 84 . − zásada slobody obchodu alebo protekcionizmu predstavovaná mierou zasahovania štátu do voľnej konkurencie na trhu a ochrany vnútorného trhu. ktorá zrovnoprávňuje cudzincov s vlastnými občanmi. kapacitu trhu príslušnej krajiny a je dôležitým indikátorom devízového kurzu. cenovú hladinu.3 Platobná bilancia Na posudzovanie vonkajšej ekonomickej rovnováhy na makroekonomickej úrovni sa používa platobná bilancia. Tiež zahŕňa zmenu devízových rezerv. − zásada preferencie a diskriminácie odstraňujúca vytváranie zámerne nerovnakých podmienok hospodárskych vzťahov. podľa účelu ich využitia. Bežný účet v sebe zahŕňa: obchodnú bilanciu (pohyb statkov cez hranice štátu. Ide o bilanciu všetkých ekonomických transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím. − zásada reciprocity. ktorá obsahuje záväzok poskytnúť partnerskému štátu všetky výhody. Kapitálový účet v sebe zahŕňa: bilanciu priamych investícií. že platobná bilancia umožňuje predvídať. poplatky za poskytnutie práv. bez ohľadu na to. uskutočnených za určité časové obdobie (spravidla jeden rok). − zásada parity. na horizontálne a vertikálne členenie položiek. ktorá ovplyvňuje ostatné kľúčové makroekonomické veličiny: hrubý domáci produkt.Hospodárska politika Pri uplatňovaní nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky je dôležité dodržiavanie určitých zásad. bilanciu ostatného dlhodobého kapitálu a bilanciu krátkodobého kapitálu.

Výška výmenného kurzu a jeho zmeny pôsobia na ceny dovozu a vývozu služieb. oficiálne transakcie s rezervami sú nulové. kedy centrálna banka nezasahuje. V súčasnosti sa stále viac uplatňujú systémy riadeného floatingu. centrálna banka do istej miery intervenuje nákupom a predajom zahraničných mien. s. devalvuje domácu menu. M. v akom sa menové jednotky jednotlivých krajín navzájom vymieňajú.1 Vertikálna štruktúra platobnej bilancie Položka Pohyb tovaru Pohyb služieb Pohyb dôchodkov Pohyb transférov Pohyb kapitálu Devízové rezervy Kredit (+) export tovarov export služieb import dôchodkov import transferov import kapitálu zníženie devízových rezerv Debet (-) import tovarov import služieb export dôchodkov export transferov export kapitálu zvýšenie devízových rezerv Zdroj: SLANÝ. aby sám svojím prispôsobovaním vyrovnával ponuku a dopyt po zahraničnej mene. že centrálna banka musí nasýtiť prebytočný dopyt. Systém pružných (plávajúcich) menových kurzov (floating) znamená. v súčte by však mali byť v rovnováhe. aby vynuloval súčet bežného a kapitálového účtu. Pre vysvetlenie vonkajších hospodárskych vzťahov budeme rozlišovať dva systémy kurzov: systém pevných (fixných) menových kurzov a systém pružných (plávajúcich) menových kurzov. 85 . že centrálna banka necháva menový kurz voľne sa pohybovať. Z kvalitatívneho hľadiska je devízový kurz odzrkadlením faktorov určujúcich rovnovážnu úroveň kurzu v daných menových. musí nutne udržiavať určitú zásobu zahraničnej meny. 169 Rovnováha platobnej bilancie neznamená rovnováhu jej častí. alebo odčerpať prebytočnú ponuku po zahraničnej mene. Ak má byť centrálna banka schopná zaistiť nemennosť výmenného kurzu. napr. – ŽÁK. že je nulové aj saldo platobnej bilancie a výmenný kurz sa prispôsobuje tak. čím sa pokúša ovplyvniť svoje menové kurzy. sociálnych a politických podmienkach. Rozsah intervencií je vyjadrený platobnou bilanciou a centrálna banka môže realizovať intervencie tak dlho. A. Z hľadiska vývoja ekonomických systémov prebiehal aj vývoj systémov devízových kurzov.4 Devízový kurz Nástrojom. V rámci tohto systému môže ísť o čistý floating. Z kvantitatívneho hľadiska je devízový kurz pomerom. Z historického obdobia sú známe napr. Devízový kurz je zložitá menová veličina. čo znamená. Systém pevných (fixných) menových kurzov je postavený na tom.Hospodárska politika Tab. Ak už nemá rezervy zahraničnej meny. ekonomických. 6.: systém zlatého štandardu alebo bretton-woodský systém. súčet deficitu bežného účtu a čistého prílevu kapitálu by sa mal rovnať nule.: Hospodářská politika. ktorý umožňuje prepojenie vnútornej ekonomiky s vonkajším svetom je devízový (výmenný) kurz. kým má potrebné rezervy. 6. Jednotlivé časti nemusia byť v rovnováhe. V prípade riadeného floatingu. ktorá predstavuje cenu meny vyjadrenú v jednotkách meny inej. ktorý uplatňuje väčšina krajín.

Pri deficite obchodnej bilancie sa v podstate „nakupuje viac ako sa predáva“. Keďže keynesiánci predpokladajú dopytovo determinovaný reálny dôchodok. dôchodkový. pri ktorých fungujú. Domáci výrobcovia sa budú viac snažiť realizovať doma neumiestnenú produkciu v zahraničí. pevné ceny. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. Dnes je tento mechanizmus vzhľadom na uplatnené podmienky využiteľný len čiastočne. pružné ceny (aj krátkodobé).5 Vyrovnávacie procesy Ako už bolo vyššie uvedené. dopytovo determinovaný reálny dôchodok. či menej samovoľne vyrovnávajú platobnú bilanciu. nulová mobilita kapitálu a import závislý na úrovni dôchodku v ekonomike. Pri deficite obchodnej bilancie. storočí v súvislosti s kritikou merkantilizmu. jedným z hlavných cieľov vonkajšej hospodárskej politiky je dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie. 6. platnosť Marshall-Lernerovej podmienky (vysoká elasticita dopytu po exporte a elasticita dopytu po importe. Nie je spojený so zmenou cien. a teda aj pružné reakcie exportu a importu na zmeny relatívnych cien). Vyrovnanosť je možné dosiahnuť prostredníctvom použitia nástrojov vonkajšej hospodárskej politiky. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu.1 Automatické vyrovnávacie mechanizmy Medzi automatické mechanizmy vyrovnávania platobnej bilancie patria: cenový. nerealizácia sterilizácie devízových intervencií a nulová mobilita kapitálu. Prvýkrát s ním prišiel D. Predpoklady fungovania: pevné kurzy. že import je závislý na úrovni dôchodku. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Keďže v podmienkach je uvedený predpoklad nulového pohybu kapitálu. Za existencie predpokladu. Hume v 18. a teda aj k poklesu agregátneho dopytu.5. stabilná úroková miera a nulové úspory. Za predpokladu pevných menových kurzov a nerealizácie sterilizácie devízových intervencií to vedie k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu domácej peňažnej zásoby. dôjde teda k rastu 86 . Klasický cenový vyrovnávací mechanizmus obchodnej bilancie Tento vyrovnávací mechanizmus je najstarší. vplyv bude len na obchodnú bilanciu. úrokový a kurzový automatický vyrovnávací mechanizmus platobnej bilancie alebo obchodnej bilancie. produkt pod úrovňou potenciálneho produktu.Hospodárska politika 6. dochádza k rastu exportu a poklesu importu a zároveň k následnému vyrovnaniu obchodnej bilancie. Keynesiánsky dôchodkový vyrovnávací mechanizmus Tento vyrovnávací mechanizmus sa uplatňuje od nástupu keynesiánstva. Zároveň však existujú aj automatické mechanizmy. dôjde k poklesu čistého exportu. dôjde tiež k jeho zníženiu. ale so zmenou úrovne dôchodku. dôjde k jeho poklesu. Ak je dodržaná Marshall-Lernerova podmienka. čo je možné sledovať na stanovení predpokladov. Za podmienky platnosti kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. ktorý vznikol napríklad na základe zmien preferencií spotrebiteľov. potom dochádza k proporcionálnemu poklesu domácej cenovej hladiny. platnosť kvantitatívnej teórie peňazí a rovnice výmeny. úrokové miery necitlivé na zmeny peňažnej zásoby. ako sa vyvíjali ekonomické systémy. ktoré viac. Sú uvádzane v poradí podľa toho.

Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku obchodnej bilancie. import zdražie a poklesne a platobná bilancia sa vyrovná. rast úrokovej miery má za následok rast úrokového diferenciálu. prípadne dlhodobej spotreby. že centrálna banka stimuluje dopyt prostredníctvom uplatnenia expanzívnej menovej politiky čím sa v ekonomike zvýši peňažná ponuka. zníži sa 87 . keď ekonomika pracuje v systéme fixných výmenných kurzov alebo pohyblivých výmenných kurzov.5.Hospodárska politika exportu a obchodná bilancia sa vyrovná. Kurzový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus zahŕňa predpoklad pohyblivých kurzov a za dodržania MarshallLernerovej podmienky. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza k odlivu peňazí do zahraničia a poklesu peňažnej zásoby. Výsledné efekty budú dva: 1. 6. Za predpokladu. V systéme fixných výmenných kurzov môže hospodárska politika využiť nástroje menovej politiky a to napríklad tak. Ak za jediný faktor. K vyrovnávaniu platobnej bilancie dochádza v súčinnosti oboch efektov. že domáca úroková miera je na približne rovnakej úrovni ako v okolitých krajinách. čo odráža kapitálový účet platobnej bilancie. ktorý ovplyvňuje pohyb kapitálu budeme považovať rozdiel v úrokových mierach jednotlivých krajín. čo by malo znamenať. Pre vysvetlenie vyrovnávacích procesov je dôležité stanoviť podmienku. Analogicky bude tento mechanizmus platiť pri prebytku platobnej bilancie. potom vyššia úroková miera spôsobí prílev kapitálu do krajiny a nižšia spôsobí odliv kapitálu z krajiny. Úrokový vyrovnávací mechanizmus Tento mechanizmus už nezahŕňa nereálnu podmienku nulovej mobility kapitálu a necitlivých úrokových mier. preto pri ňom budeme sledovať vyrovnávanie platobnej bilancie. prípadne vzrastie export a dochádza k vyrovnávaniu platobnej bilancie. Uvažovať budeme s dvoma prípadmi a to. že sa ekonomická rovnováha nachádza v blízkosti potenciálneho produktu a cez druhý efekt skôr vtedy. 2. že neexistuje podnet pre medzinárodný pohyb kapitálu. Dôsledkom bude depreciácia meny a tým aj zmena relatívnych cien exportu a importu. Export zlacnie a porastie. čo odráža bežný účet platobnej bilancie a medzi pohybom kapitálu. K vyrovnávaniu cez prvý efekt dochádza skôr v prípade. Budeme vychádzať z toho. ako môže hospodárska politika prispieť k vyrovnávaniu platobnej bilancie prostredníctvom ovplyvnenia chodu ekonomiky využitím nástrojov hospodárskej politiky.2 Vyrovnávacie mechanizmy hospodársko-politických rozhodnutí V rámci platobnej bilancie rozlišujeme medzi pohybom tovarov a služieb. Pôsobenie vyrovnávacieho mechanizmu: Pri deficite platobnej bilancie dochádza v ekonomike k nedostatku devíz (napríklad nákupom importovaného tovaru) a prebytku domácej meny. že kapitálové toky môžu slúžiť k vyrovnávaniu platobnej bilancie financovaním obchodnej bilancie. Vyvolá to rast úrokovej miery. keď sa ekonomika nachádza v recesii. čo povedie k prílevu zahraničného kapitálu a zlepšeniu finančného účtu platobnej bilancie a k ďalšiemu vyrovnávaniu platobnej bilancie. že sa ekonomika nachádza v recesnej medzere budeme sledovať. Klesne tak aj agregátny dopyt. rast úrokovej miery má za následok pokles investícií. dôchodok a import.

má obmedzujúci vplyv na možnosti hospodárskej politiky a dokonca stavia bariéry rastu domáceho produktu a medzinárodného obchodu. Aj tento fakt prispel k tomu. že deficity. bude intervenovať na devízových trhoch. realizáciou fiškálnej expanzie sa v ekonomike zvýši úroková miera. Za inak nezmenených podmienok tak peňažná ponuka a domáca úroková miera vzrastú. Tieto zmeny tvoria akýsi „nárazník“ medzi domácou ekonomikou (teda vnútornou rovnováhou) a vonkajším ekonomickým prostredím (vonkajšou rovnováhou). Pre rozpočtovú politiku v systéme fixného výmenného kurzu bude prílev kapitálu citlivý na úrok stabilizovať domácu úrokovú mieru a zvyšovať efektívnosť rozpočtovej politiky. bude predávať zahraničnú menu. hlavne z dôvodu vysokej citlivosti medzinárodných kapitálových tokov na úrokovú mieru a snahe udržania výmenného kurzu v krajine. Predpokladom fungovania tejto teorémy je recesná medzera a prebytok obchodnej bilancie krajiny. Hospodárska politika sa tak môže viac sústrediť na vnútornú stabilitu a má tak vytvorená dostatočný manévrovací priestor pre realizáciu stabilizačnej politiky. V prípade pohyblivého výmenného kurzu je rozdiel oproti fixnému systému je v tom. prípadne prebytky platobnej bilancie sú odstraňované zmenami výmenného kurzu. V ekonomike to ďalej spôsobí deficit obchodnej bilancie a celková platobná bilancie bude vykazovať deficit. Keďže centrálna banka musí udržovať fixný menový kurz. Keďže centrálna banka sa bude snažiť fixovať výmenný kurz intervenciami na devízových trhoch.1 Teoréma lokomotívy Táto teoréma je založená na dôchodkovom vyrovnávacom mechanizme platobnej bilancie a všetkých štandardných keynesiánskych predpokladoch ekonomického systému. 6. ktorá predstavuje „lokomotívu“. že krajiny prechádzajú k využívaniu pohyblivých výmenných kurzov.Hospodárska politika úroková miera a domáca úroková miera sa odchýli od svetovej úrokovej miery. celková platobná bilancia bude prebytková. V prípade uplatnenia nástrojov fiškálnej politiky. Vznikne prebytok na kapitálovom účte platobnej bilancie a zároveň sa zvýši národný produkt. Ak prebytok kapitálového účtu prevýši deficit bežného účtu. že ak krajina A – „lokomotíva“ podporí svoj ekonomický rast napríklad expanzívnou menovou politikou (centrálna banka zníži úroveň úrokovej miery). čo ovplyvní platobnú bilanciu v tom smere. že sa bude vyrovnávať. V systéme pevných kurzov. ktorá spätne posilní rozpočtový stimul. ktorá stimuluje prílev kapitálu. pretože dlhodobý deficit alebo prebytok je dlhodobo nezlučiteľný s týmto menovým systémom.6. ktorý spôsobí deficit bežného účtu platobnej bilancie. nie je dostatočne vytvorený priestor pre jej pôsobenie v rámci udržiavania vnútornej stabilizácie. ako prioritným hospodársko-politickým cieľom.6 Teoréma lokomotívy a princíp importovanej inflácie V súvislosti s vyrovnávacími mechanizmami je potrebné zmieniť sa aj o teoréme lokomotívy a princípe importovanej inflácie. Bude nakupovať cudziu menu. Z krajiny začne odtekať kapitál. Systém fixných výmenných kurzov s požiadavkou vyrovnanej platobnej bilancie. môže to 88 . čo spôsobí deficit kapitálového účtu platobnej bilancie v takej miere. V systéme fixného výmenného kurzu sa aj fiškálna aj menová politika musí podriadiť požiadavke vyrovnanej platobnej bilancie. 6. čím sa zvýši peňažná ponuka. Celý mechanizmus pôsobenia je založený na predstave. v akej v krajine vzrastie národný produkt. čím sa zníži peňažná ponuka až na pôvodnú úroveň pred expanziou.

89 .2 Princíp importovanej inflácie Princíp importovanej inflácie vo svojej podstate vychádza z fungovania cenového vyrovnávacieho mechanizmu platobnej bilancie a všetkých ostatných neoklasických predpokladov o ekonomickom systéme.1 Teoréma lokomotívy 6. na základe rastu agregátneho dopytu. Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Ekonomický rast krajiny A tak stimuloval ekonomický rast krajiny B. Ak sú v krajine A a v krajine B plne využité zdroje.6. Predpokladom fungovania tohto princípu sú plne využité zdroje.1. Krajina A tak bola pre krajinu B „lokomotívou“ ekonomického rastu.Hospodárska politika prostredníctvom rastu importu do krajiny A a teda rastu exportu z krajiny B spôsobiť rast agregátneho produktu krajiny B. Z krajiny A sa teda importuje inflácia do krajiny B. nastane rast cenovej hladiny v krajine B. Prostredníctvom rastu importu do krajiny A a zároveň rastu exportu z krajiny B. Teoréma lokomotívy krajina A AS krajina B AS CPI AD AD1 CPI AD AD1 CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y CPI1 CPI E1 E YS YS1 YP Y Graf 6. tak ekonomická expanzia v krajine A spôsobí rast agregátneho dopytu a zároveň rast cenovej hladiny. Po čase sa môžu úlohy krajín vymeniť.

90 . V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. ako sa domáca ekonomika dostáva do interakcie s ostatnými ekonomikami.Hospodárska politika Popísaný mechanizmus je zobrazený na Grafe 6. Záver Na základe údajov súvislostí uvedených v tejto kapitole ste sa naučili.2 Princíp importovanej inflácie Teoréma lokomotívy aj princíp importovanej inflácie sa prejavujú v každodennej ekonomickej praxi. Zopakovať si funkcie cla a jeho vplyv na ekonomiku.2. Princíp importovanej inflácie krajina A CPI AD AD1 AS CPI AD krajina B AD1 AS CPI1 CPI E1 CPI1 CPI E1 E YP =YS YS1 Y E YP =YS YS1 Y Graf 6. To. čiže aké je prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. Aktivity 4. 5. Nevyskytujú sa však v „čistej“ podobe. či prostredníctvom zahraničného obchodu dôjde skôr k ekonomickému rastu alebo k rastu cien závisí predovšetkým od využitia zdrojov v ekonomike.

Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Aké sú východiská štruktúrnej politiky. napr. Širší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Štruktúrna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť štruktúru ekonomiky a vzťahy medzi jej jednotlivými prvkami. inštitucionálnych a psychologických skutočností v určitom ekonomickom celku. Je preto dôležité. Ekonomická štruktúra je teda v tomto zmysle vzťahová kategória a určuje povahu vlastností ekonomického systému a mechanizmus fungovania ekonomiky ako celku. výkonová alebo spotrebná skladba. ktoré majú význam pre ekonomickú analýzu. relatívne samostatnými časťami. ktorá sa považuje za vecnú kategóriu vyjadrenú prostredníctvom podielových charakteristík. výrobná. 91 . Ako sa dá merať stav a vývoj štruktúrnej politiky.1. resp. investícií.1 Východiska štruktúrnej politiky Ekonomika je zložitý organizmus. podiel spotreby. že je vnímaná ako sieť väzieb a vzťahov medzi podmienkami. exportu či importu na hrubom domácom produkte.1 Štruktúra ekonomiky Štruktúra vo všeobecnosti predstavuje množinu väzieb medzi prvkami tvoriacimi určitý systém. 7. zaoberať sa v rámci východísk štruktúrnej politiky práve štruktúrou ekonomiky. vnútorné členenie a usporiadanie ekonomiky. Užší význam štruktúry ekonomiky je v tom. Charakterizovať štruktúrnu politiku. ktorý má svoju vnútornú štruktúru vytváranú mnohými. úspor. Za štruktúru ekonomiky sa obvykle považuje súhrn podstatných technologických. Štruktúru ekonomiky je možné vnímať v dvoch významoch – v užšom a širšom. Pod pojmom štruktúra ekonomiky možno rozumieť vnútornú skladbu. 7. priebehom a výsledkami reprodukčného procesu. ktoré na seba vzájomne pôsobia a podmieňujú sa. že je vnímaná ako zdrojová.Hospodárska politika 7.

aby vláda sledovala a skúmala. Akékoľvek zmeny štruktúry ekonomiky majú úzky súvis s ekonomickým rastom. kde významnú štruktúru tvoria podnikateľské subjekty podľa veľkosti. − sektorov – sektorová štruktúra ekonomiky. resp. čo zmeny štruktúry spôsobuje a v prípade nevhodného vývoja spôsobeného vznikom zmeny štruktúry zasahovala prostredníctvom štruktúrnej politiky do chodu ekonomiky tak. Je dôležité vedieť. výrobné odbory alebo ich zoskupenia. − ekonomických subjektov. v rámci ktorej existuje určité usporiadanie inštitúcií v organizačnej štruktúre. ich lokalizácia a ich determinanty. skupiny výrobkov. Vývin štruktúry ekonomiky možno charakterizovať ako objektívne existujúci pohyb. Štruktúrne zmeny môžu vznikať v ktoromkoľvek subsystéme ekonomiky. ktoré regióny sú menej rozvinuté. skupiny nástrojov. Podnety ku vzniku štruktúrnej zmeny môžu byť tak na strane agregátneho dopytu ako aj na strane agregátnej ponuky. že štruktúra ekonomiky je dynamická. Môžu vznikať aj na oboch 92 . subjektoch a výsledkom vývoja vzťahov a väzieb medzi nimi. v rámci ktorej existujú samostatné sektory: primárny. Týkajú sa národného hospodárstva ako celku. Prostredníctvom týchto vzťahov nastáva zmena spoločenského a ekonomického vývoja. v rámci ktorej sa zachytáva štruktúra dezagregácie tvorby a použitia zdrojov ekonomiky. odvetvia. na základe ktorej možno stanoviť napríklad to. a môžu sa vytvárať podľa potrieb analýzy ekonomického systému aj nové hľadiská delenia štruktúry. terciárny. právnej formy či vlastníctva. kvartérny. sekundárny. 7. ostatné zložky a oblasti národného hospodárstva. − oblastí – teritoriálna a regionálna štruktúra. − inštitúcii – inštitucionálna a organizačná štruktúra.Hospodárska politika Štruktúra ekonomiky sa dá charakterizovať z viacerých hľadísk. Hľadísk členenia je omnoho viac. Vzniká na základe neustáleho riešenia vznikajúcich a vyvíjajúcich sa protichodností medzi jednotlivými subsystémami. Štruktúrnymi zmenami nazývame zmeny štruktúry ekonomiky. ktorého dôsledkom je prechod k novému kvantitatívnemu a kvalitatívnemu stavu štruktúry ekonomiky – prebieha štruktúrna zmena. faktoroch. v rámci ktorej existujú subsystémy – jednotlivé odvetvia. Štruktúrne zmeny v ekonomike sú výsledkom procesu premien v jej zdrojoch. služby. medzi ich vzťahmi a väzbami.1. Vzhľadom na to. K základným patrí členenie podľa: − odvetví – odvetvová štruktúra ekonomiky. ale vzťahujú sa aj na jednotlivé sektory. Štruktúra ekonomiky sa musí prispôsobovať meniacim a vyvíjajúcim sa podmienkam v ekonomike. pododvetvia. aby sa napĺňali vytýčené ciele.2 Štruktúrne zmeny Štruktúrne zmeny prebiehajúce v ekonomike sa môžu týkať celej ekonomiky (zmeny na makroúrovni) alebo len niektorej časti ekonomiky (zmeny na mikroúrovni). napríklad podľa pohlavia či veku. − výrobných faktorov – vecná štruktúra ekonomiky. výrobné odbory. − štruktúry obyvateľstva. Je preto dôležité. čo konkrétnu zmenu vyvolalo. respektíve zmeny jej zložiek v určitej dynamike.

ale môže to byť napríklad aj zníženie podielu obyvateľstva v produktívnom veku či zmeny podmienok na získavanie kapitálových zdrojov. K vnútorným podnetom prichádzajúcim zo strany ponuky patria najmä zmeny v technológiách. Keby to tak nebolo. vrátane ich podmienok. zmeny v reláciách cien výrobných faktorov.1. ktoré umožňujú zmeny objemov výroby a tiež cien výrobkov. dostala by sa do stavu ustrnutia. Zmeny disponibilných príjmov potom menia preferencie spotrebiteľov a dávajú tak ekonomike zmenené impulzy. Môžeme teda vytvoriť rôzne kombinácie členenia faktorov vyvolávajúcich štruktúrne zmeny.Hospodárska politika stranách zároveň. nedokonalosti a bariéry. − vyjednávací vplyv odberateľov a dodávateľov. rastúcu mobilitu výrobných faktorov. či zmeny výmenného kurzu a iné. zmeny konkurenčného prostredia. K faktorom na strane dopytu patria aj zmeny v demografickej štruktúre obyvateľstva. permanentným štruktúrnym zmenám a dokáže presadiť inovované výrobky na zahraničných trhoch. ktoré pôsobia na substitúciu výrobných faktorov. Preto sa v ekonomike uskutočňuje reštrukturalizácia – systematicky sa uskutočňujú štruktúrne zmeny. ktoré je potrebné ovplyvňovať a usmerňovať. ktoré podporujú vysoké miery ekonomického rastu zo strednodobého hľadiska. Ekonomický rast podmieňuje vznik štruktúrnych zmien a štruktúrne zmeny so sebou vo väčšine prípadov prinášajú ekonomický rast. Ekonomika je konkurencieschopná ak sa dokáže prispôsobiť neustálym. ktoré tiež menia hierarchiu preferencií. na základe ktorých dochádza k zmenám na strane ponuky.3 Konkurencieschopnosť Konkurencieschopnosť sa považuje za jeden z hlavných atribútov štruktúrnych zmien v ekonomike. 7. interdependentný vzťah. ktoré pôsobia či už na strane dopytu alebo na strane ponuky. zmeny cien na svetových trhoch. − existencia substitučných výrobkov a služieb. čomu môžu zabraňovať viaceré trhové zlyhania. inovácie výroby. ktoré sa menia v dôsledku zmien spotrebiteľských cien tovarov a služieb a v dôsledku zmien nominálnych príjmov obyvateľstva. prípadne na základe tak vnútorných ako aj vonkajších faktorov. ale podnet môže byť aj z vonkajšej strany. Na to je potrebná účinná a racionálna hospodárska politika a ako jej neodmysliteľná súčasť štruktúrna politika. Proces rozvoja a rastu národného hospodárstva je totiž procesom neprestajných a systematických štruktúrnych zmien. ktoré udávajú intenzitu odvetvovej konkurencie a určujú potenciál ziskovosti v odvetví (schopnosť firiem vyťažiť z investícií zisk prevyšujúci vložený kapitál) − potenciálna hrozba novovstupujúcich firiem do odvetvia. − spôsob súperenia existujúcich firiem. K vonkajším faktorom zmien štruktúry ekonomiky. Štruktúrne zmeny prebiehajú a realizujú sa vo vzájomnej závislosti a podmienenosti s ekonomickým rastom. možno zaradiť hlavne zmeny v importe a exporte krajiny. K vnútorným podnetom štruktúrnych zmien na strane dopytu najčastejšie zaraďujeme zmeny disponibilných dôchodkov. Je výsledkom súhrnu inštitucionálnych a hospodárskych opatrení. Tiež môžu byť vyvolané v rámci domácej ekonomiky. Medzi ekonomickým rastom a štruktúrnymi zmenami existuje vzájomne závislý. V tomto smere môžeme 93 . ekonomika by stagnovala. Úroveň konkurencie v odvetví závisí od nasledujúcich faktorov.

ako aj zmeny výrobnej štruktúry. vlastná inovačná schopnosť krajiny. Sociálne motivácie predstavujú snahu o zmiernenie mimoriadnych nákladov a strát spojených s realizáciou štruktúrnych opatrení vlády.2 Vymedzenie štruktúrnej politiky Štruktúrna politika predstavuje súbor procesov. Táto politika by mala byť formulovaná tak. 94 . podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia. odbormi a regiónmi na jednej strane a na spôsob rozvoja inovatívnych. bude sa snažiť o zvýhodňovanie exportérov a v takom prípade sa bude uplatňovať tzv. Štruktúrnu politiku možno chápať aj v užšom význame ako politiku orientovanú na problematiku spojenú so zaostávajúcimi. ochrany životného prostredia. aktivít. ktorá musí zvažovať. ktoré by čo najefektívnejšie využívali faktory ekonomického rastu a minimalizovali náklady spojené so štruktúrnymi zmenami. či trhový mechanizmus je schopný sám sa vyrovnať s prebiehajúcou štruktúrnou zmenou alebo s usmernením ekonomiky prostredníctvom štruktúrnej alebo inej politiky v smere vytýčených cieľov. Zvyšovanie efektívnosti určitého odboru alebo podniku so sebou prináša problém stanovenia a predvídania trendov vývoja v určitom odbore a schopnosť adaptácie na vzniknuté zmeny. regionálnu a iné štruktúry. ekonomicky perspektívnych oblastí štátu na strane druhej. odvetvovej politiky. pretože zmeny štruktúry ekonomiky sa ťažiskovo týkali priemyslu a najrozsiahlejšie a v ňom prejavovali. Motivácie vlád k realizácii štruktúrnej politiky sú rôzne. vznikla potreba rýchlej obnovy štruktúr jednotlivých ekonomík. svetovej vojny. ovplyvňovanie a usmerňovanie štruktúrneho rozvoja ekonomiky a štruktúrnych zmien v ekonomike. ktoré sú zamerané na formovanie. Komplexné chápanie štruktúrnej ekonomiky zahŕňa prepojený súbor opatrení sektorovej. ekonomický rast a štruktúrne zmeny. Mala by utvárať takú sektorovú. technologickej a inovačnej politiky. ku ktorej dochádza v dôsledku zmien dopytu. ktoré sú podmienené presúvaním zdrojov výroby do odvetví s vysokou produktivitou.Hospodárska politika hovoriť o politike konkurencieschopnosti. rýchlosť preberania a zvládania technológií zo zahraničia. aby podporovala dlhodobý ekonomický rast a napomáhala udržiavať stabilitu v ekonomike. Neskôr sa priemyselná politika stala súčasťou štruktúrnej politiky a jej hlavným cieľom sa stanovila efektívnosť. Ak je cieľom vlády dosahovanie konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch. neperspektívnymi odvetviami. podmienky pre transfer technológií. Štruktúrna politika sa vyvíjala v nadväznosti na celkovú hospodársku politiku. Väčšina vyspelých ekonomík vytvára v súvislosti s touto motiváciou mechanizmy aktívneho prístupu riešenia štruktúrnych zmien zamestnanosti. odvetvovú. Pôvodne sa štruktúrnymi aspektmi hospodárstva zaoberala priemyselná politika. Za rozhodujúcu oblasť rastu konkurenčnej schopnosti sú považované technológie. priame zahraničné investície. nástrojov a opatrení. 7. O modernej štruktúrnej politike možno hovoriť až po období 2. prostredníctvom ktorých dochádza k cieľavedomému vytváraniu nových pracovných príležitostí nahrádzajúcich zanikajúce a tiež sa realizujú rekvalifikácie. rozsah výdavkov na vedu a výskum a podmienky pre rast vzdelanostnej úrovne obyvateľstva. Predovšetkým ekonomiky riešili prestavbu odvetvovej štruktúry priemyslu a na to nadväzujúcu koncentráciu priemyslu. informatizácia spoločnosti. ale taktiež opatrenia na riešenie regionálnych problémov. proexportná politika. Podpora konkurencieschopnosti smeruje ekonomiku k rozvoju informačnej a vedomostnej spoločnosti. V najväčšej miere sú zastúpené sociálne motivácie a zvyšovanie efektívnosti určitého odboru.

čo znamená znižovať surovinovú. modernizovať technologické procesy. Z peňažno-úverových a menových nástrojov sú významné predovšetkým ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu. zaostávajúce a stagnujúce produkcie s vysokou náročnosťou na zdroje. kvóty. aby jej produkcia obstála na svetových trhoch. na financovanie významných investičných akcií. čo predpokladá posilniť a stabilizovať exportnú výkonnosť. Zo štátneho rozpočtu sú poskytované finančné prostriedky napríklad na vybudovanie infraštruktúry. nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá. vytvárať podmienky prechodu k informačnej spoločnosti. aby zabezpečovali ekonomický rozvoj a ekonomický rast. menej všeobecné a viac konkrétnejšie. Patria k nim: nástroje rozpočtovej politiky. Nástrojmi rozpočtovej politiky sú najmä štátny rozpočet a daňová sústava.Hospodárska politika 7. z ktorých väčšina sa dá využívať aj na podporu a presadzovanie štruktúrnych zmien a vytváranie novej štruktúry ekonomiky. Zásadné.3. 7. materiálovú. opatrenia na utvorenie podmienok a podporu vstupu zahraničného kapitálu a ďalšie nástroje. vývozné dotácie. ich efektívnu realizáciu a tým začiatok oživenia rozvoja ekonomiky. ktoré vyvolá zvýšený dopyt po investíciách. dosahovať vyššie tempo rastu produktivity práce. neefektívne. Vytvárať podmienky na vznik nových efektívnych pracovných príležitostí. Sú vzájomne interdependentné. efektívnosť ekonomických procesov a ďalšie konkrétnejšie úlohy. Z úrokovej politiky možno využiť napríklad znižovanie úrokových sadzieb. napríklad zmena spôsobu zdaňovania. fond na podporu štruktúrnych zmien. ktorými môžu byť napr. ale tiež utlmovať neperspektívne. mimocolné bariéry). Ciele štruktúrnej politiky sú podobne ako ciele hospodárskej politiky podriadené spoločenským cieľom a hodnotám.2 Nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika disponuje ucelenými súbormi nástrojov. Vplyv štátu v podobe daní môže mať rozličné formy. subvencie. Štát môže preberať záruky za úvery poskytované medzinárodnými finančnými organizáciami. stabilitu ekonomiky. Rozvíjať súťaživosť trhových štruktúr a zvyšovať konkurencieschopnosť účastníkov trhu. poskytovanie úľav z daňových sadzieb. rozsah finančných zdrojov v obehu. rozvíjať sektorovú štruktúru ekonomiky. energetickú a investične náročnú produkciu. limity. utvárať vhodné prostredie a podporné programy pre malé a stredné podniky a riešiť problémy dlhodobo zaostávajúcich regiónov. rozvíjať produkciu perspektívnych výrob a rozširovať sofistikovanú produkciu. ktoré sledujú vlastné ciele a preferujú špecifické nástroje na ich splnenie. fond na podporu zahraničného obchodu a iné. posilňovať podnikateľskú infraštruktúru podnikov orientovaných na inovácie a využívanie nových poznatkov. nástroje menové a peňažnoúverové (napr. úverová a úroková politika. 7. alebo odklad splatnosti daní. 95 . úverová a úroková politika). rozhodujúce ciele majú byť vytýčené tak. Realizovať zdrojovo úsporný ekonomický rast. zahraničnými finančnými a obchodnými spoločnosťami a zahraničnými partnermi.1 Ciele štruktúrnej politiky K hlavným cieľom štruktúrnej politiky patrí dospieť k výkonnej ekonomike s takou štruktúrou. zmena rozsahu odvodu daní.3.3 Ciele a nástroje štruktúrnej politiky Štruktúrna politika je veľmi široká a zahŕňa značné množstvo podsystémov.

Hospodárska politika

K nástrojom zahranično-obchodnej politiky patria clá, kvóty a limity, subvencie, nákup licencií, vývozné dotácie, fondy na podporu vývozu, mimocolné a mimotarifné bariéry a menové kurzy.

7.3.3

Základné oblasti a nástroje štrukturálnej politiky

Ako už bolo spomenuté, štruktúrna politika má veľmi široký záber a disponuje značným množstvom nástrojov, preto je vhodné uvádzať konkrétne oblasti, v ktorých sú stanovené špecifické ciele a uplatnené vhodné nástroje. Podpora inovačného procesu Podpora technologického a inovačného procesu sa považuje za jednej z najdôležitejších segmentov štruktúrnej politiky. Opatrenia v tejto oblasti smerujú predovšetkým k rozvoju výskumu a vývoja, inovačných aktivít, k podpore transferu moderných technológii, prostredníctvom vzdelania, ochrany duševného vlastníctva, medzinárodnej spolupráce v oblasti vývoja a výskumu, mobility výskumných pracovníkov a podobne. Inovácie sú zmeny vyvolané aktivitou podnikateľov. Hlavná úloha štátu pri podpore inovačného procesu je rozhodnutie, ktoré inovácie sa budú realizovať, ktoré budú štátom podporované. V tomto smere štát stanovuje priority, medzi ktoré patrí domáci výskum a vývoj a preberanie poznatkov a objavov zo zahraničia: Nástrojom pri podpore inovácií je tvorba vhodných podmienok pre rozvoj inovácií a to prostredníctvom daňového zvýhodnenia inovujúcich podnikateľských subjektov, ktoré spravidla šetrnejšie využívajú prostriedky usporené na daniach ako prostriedky získané zo štátneho rozpočtu a poskytovanie informácií, kedy spravidla inovujúce podniky majú prístup k informáciám zdarma. Politika zameraná na adaptáciu podnikov (odvetvové opatrenia) Odvetvovo adaptačné opatrenia sú zamerané na podporu adaptačnej schopnosti jednotlivých podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspektívnych, konkurencie schopných odvetví, odborov a výrob a riešenia problémov útlmových odvetví. Pri politike zameranej na adaptáciu podnikov vláda stanovuje systémové parametre trhového prostredia a tiež opatrenia odvetvovo orientované. Ide hlavne: o vyhlásenie podmienok pre stanovené ciele štrukturálneho vývoja (napr. zníženie spotreby energie, zabezpečenie zamestnanosti v určitej oblasti), za čo môžu podniky získať výhody (lacnejší úver, dotáciu, zníženie daní), o adresné podpory na konkrétny odbor alebo podnik, ktoré môžu byť orientované napríklad na konverziu zbrojnej výroby, na nové odbory podnikania, na rozvoj malého a stredného podnikania, znakom je výberovosť a o vypisovanie a zadávanie štátnych zákaziek, ale aj finančných účastí na investíciách v podniku a pod. Základnými nástrojmi sú predovšetkým: úverové nástroje, colné a daňové nástroje (rôzne daňové úľavy, daňové prázdniny), dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikačných programov a podobne. Realizujú sa aj odvetvové opatrenia, ktoré sa dotýkajú útlmu neefektívnych výrob. V tomto smere sa používajú ako hlavné nástroje: úverová politika, colná politika, účelové dotácie alebo úľavy pri zmenách výrobných programov, mzdové dotácie na rekvalifikáciu pracovníkov. Sektorové opatrenia smerujú hlavne k posilňovaniu váhy terciárneho sektora a kvartérneho sektora ekonomiky, nakoľko práve tieto predstavujú základnú oblasť rastovej dynamiky.
96

Hospodárska politika Podpora exportu Podpora exportu patrí medzi základné priority štruktúrnej politiky. Zvyšovanie konkurencieschopnosti ekonomiky je podmienené predovšetkým realizáciou štruktúrnych zmien. Najdôležitejšími prostriedkami, ktoré sa používajú na podporu exportnej výkonnosti ekonomiky sú: vytváranie medzinárodno-ekonomických predpokladov rozvoja zahraničného obchodu (uzatvárania medzinárodných dohôd, napr. dohody o zamedzení dvojitého zdanenia, podpora a ochrana investícií) a tvorba proexportnej orientácie podnikateľskej sféry v súlade s trhovými princípmi fungovania ekonomiky (financovanie exportných úverov, uplatňovanie systému záruk a poisťovania vývozných úverov, poskytovanie rôznych úľav, tarifné a netarifné prekážky ako podpora vývozu, budovanie podporného informačného a servisného systému, dlhodobá príprava vzdelaných odborníkov), bankovo-menové nástroje (predovšetkým devízový kurz a jeho zmeny a úroková politika) a tradičné nástroje zahranično-obchodnej politiky (clá, vývozné subvencie, kvóty a podobne). Ak štát podporuje export, jeho cieľom je to, aby rástol nielen export, ale aj celkový obrat zahraničného obchodu a aby bola dodržaná vyrovnaná platobná bilancia, resp. obchodná bilancia. Podpora malých a stredných podnikov Podpora malých a stredných podnikov sa považuje za súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť ekonomiky. Pri podpore malých a stredných podnikov je základom vytvoriť priaznivé ekonomické prostredie pre ich fungovanie, rozvoj a zvyšovanie ich exportnej výkonnosti. K základným nástrojom patria: finančná podpora zameraná predovšetkým na prekonanie nedostatku kapitálu a špeciálnu daňovú politiku a nefinančná podpora prostredníctvom zriaďovania ústavov pre malý priemysel, ktoré poskytujú informačné a poradenské služby (vytváranie vedecko-technických parkov). Programy podpory malého a stredného podnikania sú zamerané predovšetkým na pomoc pri získavaní finančných prostriedkov (ide najmä o garantované pôžičky, subvencie, podporu investícií s rizikovým kapitálom). Významnú súčasť podpory tvorí stimulácia technologického rozvoja výskumu a vývoja, ale tiež opatrenia na zvýšenie zamestnanosti a podpory exportu. V poslednom období sa pomoc malým a stredným podnikateľom presúva do oblasti profesionálnych služieb, predovšetkým k zvýhodnenému prístupu k informačným zdrojom, poradenstvu a vzdelávaniu, uľahčeniu transferu progresívnych technológii a knowhow a zvyšovaniu úrovne riadenia a marketingu. Podpora vo vybraných regiónoch Úlohou podpory vo vybraných regiónoch je riešenie ekonomických, prírodných, ekologických a sociálnych podmienok vybraného regiónu za účelom zabránenia jeho ďalšieho úpadku. Opatrenia na podporu regionálneho rozvoja sú zamerané na zvyšovanie úrovne jednotlivých regiónov a na riešenie medziregionálnych nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu najčastejšie formou tvorby rámcových podmienok pre fungovanie podnikateľského prostredia, regionálnych stimulov zameraných hlavne na investičnú podporu firiem, podpory infraštruktúrnej regionálnej vybavenosti, tvorby regionálnych stratégií, podpory priestorového rozmiestnenia ekonomických aktivít, vytvárania euroregiónov v pohraničných oblastiach, poskytovanie dotácií na novovytvorené pracovné miesta vo vybraných regiónoch, rekvalifikácia pracovnej sily a pod.

97

Hospodárska politika

7.4 Prístupy k štruktúrnej politike
V prístupoch k štruktúrnej politike sa stále viac presadzuje názor, že by sa mala zamerať na vytváranie a udržiavanie systémových podmienok a nechať tak prostredníctvom pôsobenia trhového mechanizmu pracovať prirodzené procesy vedúce k efektívnemu využívaniu výrobných prostriedkov. Toto zmýšľanie je návratom ku klasickému vnímaniu, ktoré bolo na dlhé obdobie zmenené vplyvom keynesiánstva. V rámci štruktúrnej politiky existuje zásadná dilema, ktorá predstavuje otázku, či má štát, zasahovať do štruktúry ekonomiky a usmerňovať štruktúrne zmeny. Stúpenci konzervativizmu, neoklasicizmu a neoliberalizmu vychádzajú z predpokladu, že trhový mechanizmus koordinuje a rieši hlavné ekonomické problémy a môže najefektívnejšie uskutočniť alokáciu zdrojov a potrieb, pričom by sa mali minimalizovať zásahy štátu aj v oblasti štruktúrnych zmien. Stúpenci keynesiánstva a neokeynesiánstva uznávajú fungovanie trhového mechanizmu, no tvrdia, že sú oblasti, kde zlyháva, preto by mal štát ekonomiku ovplyvňovať a zasahovať do alokácie zdrojov a potrieb a teda by mal aktívne zasahovať v oblasti štruktúry ekonomiky. Štruktúrnu politiku chápu ako tvorcu trhovej výhody a v podstate ju charakterizujú ako vládne aktivity zamerané na rozvoj alebo útlm rôznych odvetví za účelom dosiahnuť alebo udržať globálnu konkurencieschopnosť. Spomenuté prúdy sa prejavujú aj v politických dimenziách. Ťažiskom konzervatívneho politického rámca je politika uľahčujúca fungovanie trhových síl, väčšinou ju presadzujú pravicovo orientované politické strany. V sociálno-demokratickom politickom rámci sa prejavuje intervencionizmus štátu a presadzujú ho hlavne ľavicovo orientované politické strany.

7.4.1

Tradičná štruktúrna politika

Tradičná štruktúrna politika sa vytvárala na báze keynesiánskych predstáv aktívneho priameho zasahovania štátu do hospodárstva. Orientovala sa len na trh výrobkov a služieb a vychádzala z dvoch hlavných predpokladov. Prvým predpokladom bola podpora agregátneho dopytu a následného ekonomického rastu, ktorý otvára dostatočne širokú cestu štruktúrnym zmenám (dopytovo orientovaná štruktúrna politika). Druhým predpokladom bolo to, že ak vznikne štrukturálna kríza, môžu štátne dotácie zmierniť problémy dlhodobej adaptácie. Tradičná štruktúrna politika sleduje dva hlavné ciele: podporu zaostalých odvetví a podporu perspektívnych (inovačných) odvetví. Pri podpore zaostalých odvetví je predmetom záujmu vlády podporovať útlmové odvetvia, odbory a podniky. Ich útlmom alebo zánikom hrozí kríza uvoľňovania pracovných síl, preto má štruktúrna politika za cieľ zmierňovať sociálnu stránku tejto štruktúrnej zmeny. Nástroje, ktoré na to využíva sú najčastejšie finančné výpomoci, štátne zákazky, ochranné clá a dovozné kvóty, daňové zaťaženie substitučnej konkurencie. Pri podpore perspektívnych (inovačných) odvetví ide o podporu výskumných a inovačných činností, ktoré urýchlia a zjednodušia priebeh štrukturálnych zmien. Nástrojom je v tomto prípade jednak podpora zo strany vlády a jednak financovanie prostredníctvom rizikového kapitálu (rozloženie rizika medzi viacerých účastníkov). V praxi sa ukázalo, že dopytovo orientovaná štruktúrna politika zlyháva, hlavne v období stagflácie (reštriktívna hospodárska politika brzdí investičnú činnosť, bez ktorej štruktúrna

98

Hlavné predpoklady liberálneho prístupu k štruktúrnej politike sú: − starať sa o konkurenčné prostredie v ekonomike. − akceleračnej. ktorá podporuje a urýchľuje adaptačný a inovačný proces poskytovaním finančnej podpory tým podnikom a trhom. že o štruktúrnej stratégii nerozhoduje racionálne ekonomické uvažovanie. − reaktívnej. ako v tradičnom prístupe.2 Nový (liberálny) smer štruktúrnej politiky Vplyv liberálneho ekonomického myslenia presúva princípy štruktúrnej politiky k systémovo orientovanej štruktúrnej politike. znižovala konkurencieschopnosť a ofenzívnej.4. aby musel zasahovať štát. rozvoj inovácii a technológii. ťažiskom ktorej je vytváranie podmienok pre adaptabilitu a mobilitu kapitálu a pracovných zdrojov. ktorá vytvára nové kapacity a zmierňuje sociálne a politické tlaky vznikajúce v dôsledku redukcie výrobných kapacít. ale aj na ostatné segmenty ekonomiky. podnety pre vznik nových výrobkov a to bez toho. podpora vstupu nových výrobkov na trh a verejné obstarávanie a ponukovo orientovanej. ťažiskom je podpora investovania. inovácií. Hlavným nositeľom štruktúrnych zmien sú samotné ekonomické subjekty. ktorá bola uskutočňovaná v minulosti a viedla k formovaniu takej štruktúry ekonomiky. vedy a výskumu. čím vznikajú optimálne podmienky pre alokáciu zdrojov prostredníctvom trhu. podpora výskumu a vývoja. ktorá sa realizuje v závislosti od sociálnych a politických tlakov a aktívnej. Môžeme preto hovoriť o štruktúrnej politike: − výrobkovo orientovanej. ale tlaky politických skupín z určitých odvetví alebo regiónov. technológiám. urýchľuje štruktúrne zmeny a inovačné procesy. ktorá je cieľovo zameraná. podmienky pre racionálne rozhodovanie o investíciách. ktoré majú najlepšie 99 . ťažiskom ktorej sú opatrenia na dosiahnutie vyššej efektívnosti využiteľných zdrojov a zavádzanie nových technologických procesov. ktorá plne nezodpovedala prírodným a ekonomickým danostiam krajiny. malého a stredného podnikania. − defenzívnej. a 80. Nedostatkom tradičnej štruktúrnej politiky je to. ťažiskom ktorej je stimulácia dopytu. pričom táto otvorenosť je považovaná za najúčinnejší prostriedok zabezpečujúci zodpovedajúcu reakciu domácich subjektov na zmeny ekonomických podmienok. resp. 7. rokov nastalo presadzovanie nových smerov štruktúrnej politiky. − dopytovo orientovanej.5 Druhy štruktúrnej politiky Jednotlivé druhy štruktúrnej politiky sa odvíjajú od toho v ktorej oblasti štruktúry pôsobia. − otvorenosť domácej ekonomiky voči svetu. má konštruktívny charakter. narušovala makroekonomickú stabilitu. a faktorovo orientovanej. ťažiskom ktorej je stimulácia ponuky. pretože je hlavným katalyzátorom štrukturálnych zmien.Hospodárska politika adaptácia nie je možná). Na prelome 70. 7. Na základe týchto dvoch východísk sa nový smer štruktúrnej politiky neobmedzuje len na trh výrobkov a služieb.

deceleračnej. ktorá je porovnávaná. t0 predstavuje základné obdobie. pričom musia zohľadňovať určité časové hľadisko a abstrahovať od vplyvov cyklických efektov.Hospodárska politika predpoklady na dosiahnutie očakávaných efektov z inovácií. S= ∑ ( sh t1 k − shkt0 )( shkt0 / 100 ) . v ktorom pôsobia ekonomické subjekty. Nízka hodnota tohto ukazovateľa poukazuje na podobnosť ekonomickej štruktúry porovnávaných krajín. s ktorou je ekonomika porovnávaná. 7. úroveň a rýchlosť reštrukturalizácie je možné sledovať z viacerých hľadísk. ktorá utvára podmienky na zlepšenie trhového mechanizmu. So = ∑ ( sh x k − shky )( shky / 100 ) . y predstavuje údaje o ekonomike. t1 predstavuje bežné obdobie (rok). Ekonomická interpretácia získaných údajov vyžaduje doplnenie širších súvislostí štruktúrno-adaptačných procesov v domácej ekonomike aj vo svetovom hospodárstve. Vždy je potrebné brať do úvahy jej vybavenosť jednotlivými výrobnými zdrojmi a možnosťami ekonomického rastu. Podstatné je meranie rozsahu (intenzity) a smeru (kvality) štruktúrnych zmien. Vysoký rozsah intenzity môže byť napríklad spôsobený národnou expanziou odvetví. zamestnanosti. Ukazovateľ štruktúrnej odchýlky (SO) sa používa na meranie rozsahu štruktúrneho zaostávania (štruktúrna medzera) a na medzinárodné porovnávanie ekonomickej štruktúry dvoch krajín. nemusí znamenať pomalú adaptáciu štruktúry ekonomiky. x predstavuje údaje o ekonomike. ktoré sú celosvetovo v útlme. tým intenzívnejšie prebiehajú reštrukturalizačné procesy v ekonomike a sledované štruktúrne zmeny sú väčšie. Tiež to môže naznačovať väčší rozsah národnej expanzie oproti celosvetovej. kde: shk predstavuje podiel odvetvia (sektora) na celkovom výstupe (produkcii. Z uvedeného vyplýva. ktorá sa snaží zmierniť extrémne dosahy likvidácie firmy alebo zabrániť jej úpadku (pomoc pri dočasných problémoch) a neutrálnej. shky predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine Y. Najpoužívanejšími meradlami sú súhrnné ukazovatele za ekonomiku. Ukazovateľ intenzity štruktúrnych zmien (S) meria vývoj štruktúry ekonomiky v čase. Ak je intenzita štruktúrnych zmien nízka. ako aj schopnosť štruktúrnej adaptácie ekonomiky potrebám dlhodobého rozvoja a rastu. vývoze atď.) v %.6 Ukazovatele merania stavu a vývoja štruktúry ekonomiky Priebeh štruktúrno-adaptačného procesu. investíciách. tým väčší počet odvetví mení svoju relatívnu pozíciu v štruktúre ekonomiky. Čím sú hodnoty tohto ukazovateľa vyššie. že nemožno jednoznačne 100 . kde: shkx predstavuje podiel odvetví na celkovom výstupe alebo zamestnanosti v % v krajine X.

že ekonomický rast a štruktúrne zmeny ovplyvňuje množstvo rozličných faktorov. že jej vlastná implementácia sa neuskutočňuje iba orgánmi štátu zodpovednými za hospodársku politiku. čo zmena štruktúry ekonomiky prináša v širších súvislostiach. Pri realizácii ktoréhokoľvek druhu štruktúrnej politiky sa však môžu vyskytnúť aj rôzne problémy a negatívne tendencie. ale sledovať aj to.7 Úspešnosť štruktúrnej politiky Vhodnosť zvoleného druhu štruktúrnej politiky a jeho správna implementácia v ekonomike môžu priniesť priaznivé výsledky. 3 1. V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. 2. Je to spôsobené tým. ktoré sa nie vždy dajú predvídať alebo ovplyvniť. Preto je na realizáciu štruktúrnej politiky dôležitá aj priaznivá spoločensko-politická klíma.Hospodárska politika hodnotiť len rozsah štruktúrnych zmien. 7. ale vždy sa realizuje v súčinnosti s ostatnými ekonomickými subjektmi danej krajiny. Na internete na stránke Štatistického úrad SR pohľadať čo najviac údajov o hospodárstve Slovenska a prostredníctvom nich charakterizovať štruktúru ekonomiky. Záver Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti vzťahov domácej ekonomiky s ostatnými ekonomikami. ktorá umožňuje zladiť konflikt záujmov a dosiahnuť funkčný konsenzus pri implementácii zvolenej koncepcie štruktúrnej politiky. čiže prepojenie vnútornej a vonkajšej ekonomiky. 101 . Problémom pri úspešnosti štruktúrnej politiky je aj to. Povinné zadanie č. Úspešnosť realizácie hospodárskej a štruktúrnej politiky závisí aj od úrovne fungovania politicko-spoločenského mechanizmu krajiny a od politickej vyspelosti a zrelosti predstaviteľov politického a hospodárskeho života štátu.

lebo podstata hospodárskej súťaže je založená na tom. ktorý by mal dlhodobo udržiavať konkurenčné prostredie v súlade so spoločenským záujmom. ktorí tiež podliehajú svojmu rozpočtovému obmedzeniu. Politika ochrany hospodárskej súťaže Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. V konečnom dôsledku však zásahy štátu vytvárajú bariéry vstupu na trh a vzniká nebezpečenstvo monopolizácie trhu v rôznom rozsahu (oligopol. dohody medzi výrobcami a predajcami prinášajú menšie riziko a väčší zisk. predstavuje riziko straty mimoriadnych ziskov. Hospodárska súťaž v sebe zahŕňa aj samotných spotrebiteľov. majú však slobodnú voľbu v rámci rozsahu a štruktúry svojej spotreby a tiež v iných oblastiach. či poskytovanie dotácií a subvencií) a sleduje tak určité stanovené ciele. ktoré podliehajú svojim dôchodkovým obmedzeniam. Charakteristickou črtou hospodárskej súťaže je to. Cieľom existencie oboch základných východísk je dosahovanie optimálnych ekonomických výsledkov hospodárskeho systému.1 Východiská politiky hospodárskej súťaže Medzi základné východiská politiky hospodárskej súťaže možno považovať existenciu súkromného vlastníctva a hospodársku súťaž (konkurenčné prostredie). Pokles počtu výrobcov vedie k rastu obmedzovania súťaže. Hospodárskou súťažou sú dané prekážky sústreďovania hospodárskej moci. ktorý zabezpečuje optimálne využitie zdrojov. ktorá vedie v rámci hospodársko-politických systémov k možnosti politického zneužitia v prospech vybraných cieľov. Vznik monopolného postavenia býva v dôsledku 102 . udeľovanie licencií na určité činnosti. Riešenie uvedených problémov predstavuje priestor pre štát. Je to preto. Vhodnosť konkurenčného prostredia predstavuje aj situáciu.Hospodárska politika 8. nakoľko sa ňou zabezpečuje realizácia konečného cieľa – slobody. 8. ako aj pre spotrebiteľov. Hospodárska súťaž sa vyznačuje hlavne tým. Ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví. Aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. ako a pre koho budú vyrábať a konkurencia medzi nimi je nástrojom. sú vo svojom ekonomickom rozhodovaní nezávislé. ktoré má zabezpečiť slobodnú voľbu ekonomických subjektov. Hospodárska súťaž má svoj význam aj pre spoločnosť ako celok. že sa spontánne nepresadzuje a dlhodobo sa sama neudržiava. Konkurenčné prostredie tak potom pre podnikateľské subjekty. Sloboda rozhodovania sa týka aj výberu obchodných partnerov. čo. kedy štát v tejto oblasti zasahuje svojimi nástrojmi (napr. že nezávislé podniky sa snažia získať prevahu nad svojimi konkurentmi a získať výnimočné postavenie na trhu. že ekonomické subjekty. V medziach daného inštitucionálneho usporiadania sa môžu samostatne rozhodovať o tom. monopol).

V prvopočiatkoch tvorby hospodárskej súťaže a konkurenčného prostredia bolo toto porušované najmä tzv. nekalou konkurenciou. M. A. V súčasnosti je to najmä existenciou veľkých ekonomických výrobcov s dominantným postavením na trhu a hospodárskou politikou štátu. Tieto bariéry môžu byť rôzne. 182) poskytovanie 103 . 8.Hospodárska politika existencie bariér vstupu na trh.1 Bariéry vstupu na trh (Zdroj: SLANÝ. ako to ukazuje Obr. – ŽÁK. Bariéry vstupu na trh absolútne − prírodný zdroj štruktúrne − investičná náročnosť − sieť − zákonná bariéra (patent) − technológie relatívne − koncentrácia kapitálu − technológie − úspory z rozsahu − vertikálna integrácia. 8. ktorá zasahuje do trhového mechanizmu. s. − nákladový a inovácii strategické − cenová (dumping) prah vývoja − využitie faktorov výrobných konkurencia − nedokonalosť kapitálového trhu − diferencovanosť produktu − blízkosť k spotrebiteľovi − necenová konkurencia − kontrola zdrojov − siete regulačné – opatrenia verejnej správy − regulácia cien − regulácia miezd − protekcionizmus − obmedzenie vstupu na trh − exkluzívne práva − certifikáty − licencie − selektívne informácií Obr.1.: Hospodářská politika.

Pravidlo „per se rule“ znamená prístup. že praktika uplatňovaná podnikateľským subjektom na trhu je v rozpore so zákonom. Nestačí len dokázať. Toto pravidlo zdôrazňuje analytický charakter pravidiel a individuálne zhodnotenie každého prípadu narušenia hospodárskej súťaže zvlášť. K ochrane hospodárskej súťaže a zo začiatku nepristupovalo z ekonomického hľadiska. welfare economics). ale musí mať aj negatívny dopad na ekonomiku. ktorá je určitým druhom regulácie a koriguje trhové zlyhania. Takýto prístup potrebuje existenciu podrobných pravidiel hospodárskej súťaže a jasnú formuláciu zákazu. Ich aplikácia v praxi rôznych krajín priniesla konkrétne poznatky podnecujúce tak teoretickú.Hospodárska politika 8. ktorý v podstatnej miere ovplyvnil ďalšie zameranie politiky hospodárskej súťaže. že praktika uplatnená podnikateľským subjektom je zakázaná. Praktická ochrana hospodárskej politiky (protimonopolná politika) má už pomerne dlhú históriu. na druhej strane skúma podmienky zlyhávania tohto mechanizmu. hlavne na koncept efektívnosti. ale z právneho hľadiska. Claytnov antitrastový zákon a „Federal Trade Commision Act“ – v podstate obchodný zákonník) a po 2. Až približne v 50. Politika ochrany hospodárskej súťaže je v mnohých ekonomických prameňoch označovaná aj ako protimonopolná politika. V tejto súvislosti možno rozlišovať medzi dvomi prístupmi k politike ochrany hospodárskej súťaže. svetovej vojne sa rozšírili aj do západnej Európy. rokoch 20. Uplatňovanie pravidla „rule of reason“ vyžaduje zavádzanie bilancovania efektu a defektu a zodpovedajúci analytický aparát pre porovnanie výsledných veličín. (tzv. Politika hospodárskej súťaže na jednej strane vychádza z rešpektovania nezastupiteľnej úlohy ceny v trhovej ekonomike (cena ako základ mechanizmu rozhodovania). 104 . storočia sa o túto oblasť začali zaujímať aj ekonómovia. Z hľadiska historického vývoja bola a je politika ochrany hospodárskej súťaže ovplyvňovaná jednotlivými ekonomickými školami v kontexte liberálnom alebo intervencionistickom. ktorí sa zamerali na ekonomické súvislosti a analýzu uvedenej problematiky. Ide o tzv. ako aj praktickú politiku ochrany hospodárskej súťaže. Modernejšie dejiny dávajúce základ súčasnej politike ochrany hospodárskej súťaže majú svoj pôvod v USA (Shermanov zákon z roku 1890. V súčasnosti existujú zákony na ochranu hospodárskej súťaže a inštitúcie v tejto oblasti vo všetkých vyspelých aj transformujúcich sa ekonomikách. kritériá a spôsoby riešenia tohto zlyhávania. ktorými sú výsledky a efekty plynúce z hospodárskej súťaže. kedy stačí dokázať. prístup „per se rule“ (pravidlo zákona) a prístup „rule of reason“(pravidlo rozumu).2 Vývoj teoretickej a praktickej politiky ochrany hospodárskej súťaže Štát realizuje politiku ochrany hospodárskej súťaže. Pravidlo „rule of reason“ predstavuje chápanie hospodárskej súťaže ako spôsob dosiahnutia cieľov.

či podporu ekonomického a technického rozvoja. Ciele pôsobenia politiky hospodárskej súťaže majú v súčasnosti dva okruhy. ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú hospodársku súťaž a vyvolávajú účinky podobné zneužívaniu dominantného postavenia na trhu. populizmus. ochrana spotrebiteľov voči správaniu sa výrobcov. Nástrojmi politiky ochrany hospodárskej súťaže sú všetky legislatívne normy. Hlavným spôsobom realizácie nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je legislatívne priamo zakázané zneužívanie dominantného postavenia na trhu. zákonné obmedzenie. dovozcov a iných dodávateľov. analýza a pripomienkovanie legislatívnych návrhov noriem a úprav. cenová regulácia a verejná podpora. Politika hospodárskej súťaže sa v tomto smere stáva paradoxnou. všetky výkony orgánov a inštitúcií. Vo všeobecnosti sleduje politika ochrany hospodárskej súťaže ciele v oblasti optimálnej alokácie zdrojov. Jeden okruh cieľov sa spája s elimináciou príčin obmedzovania konkurencie a druhý s elimináciou dôsledkov tohto obmedzenia. kontrola štátnej pomoci. zákaz a postih takých foriem medzifiremnej kooperácie. fúzie. čo sa z hľadiska spoločnosti považuje za vhodné konkurenčné prostredie. prípadne zachovania ekonomickej sily a pozície jednotlivých podnikateľov na trhu. Ďalšími cieľmi sú: voľný vstup nových subjektov na trh. Základným cieľom politiky je stanoviť. subjektivizmus. ktoré v tejto oblasti v konkrétnej krajine pôsobia. kartelové dohody. Jej hlavným cieľom je vytvárať pre subjekty na trhu slobodný konkurenčný priestor. 105 . vytvárať predpoklady pre spoločensky racionálne pôsobenie trhu. Vo všeobecnosti sa za nástroje tejto politiky považuje: • zákaz protisúťažných praktík v dvoch smeroch: − zákaz dohôd obmedzujúcich hospodársku súťaž a − zákaz zneužitia dominantného postavenia na trhu. K základným nástrojom patrí tiež analýza a formulovanie návrhov pre prax za účelom odstraňovania prekážok a postihovania vytvárania prekážok. resp. ktorí ich znevýhodňujú. ktoré by mohli vyvolať diskriminačné alebo redistribučné výsledky. korupcia. preberanie a zlučovanie firiem. kontrola a schvaľovacia povinnosť fúzií. presne stanoviť čo predstavuje jeho porušovanie a ako sa bude toto porušovanie sankcionovať.Hospodárska politika 8. • • kontrola koncentrácií. permanentné sledovanie trhov a odvetví. politické záujmy atď. nakoľko v mene slobodného trhu razantne vstupuje do hospodárskych procesov štátu so všetkými svojimi atribútmi nedokonalosti (byrokracia. odstraňovanie bariér vstupu na trh a vytváranie podmienok pre voľný odchod z trhu. rozptýlenia.3 Ciele a nástroje politiky hospodárskej súťaže Politika hospodárskej súťaže má za cieľ podporu konkurencie. ktoré prinášajú efekt len určitým najsilnejším organizovaným skupinám a poškodzujú neorganizované skupiny. t.). Konkrétne ciele sú zamerané na nasledovné oblasti: zneužívanie dominantného postavenia na trhu. sledovanie a odstraňovanie nedovoleného obmedzovania súťaže.j. V rámci širokého poňatia politiky hospodárskej súťaže je cieľom tejto politiky aj vytváranie akýchkoľvek právnych noriem hospodárskej súťaže.

v ako širokej oblasti sa kupujúci môže prakticky pokúšať o nájdenie alternatívnych zdrojov dodávok výrobkov. Toto je značne zložité pri vymedzovaní relevantného trhu. posudzovanie. ktorými uspokojuje dané potreby. Výnimky zo tohto všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy sú tým diferenčným znakom. nájsť reálne možnosti odbytu. Obvykle býva vymedzenie podľa vzdialenosti. Vymedzenie regionálneho a miestneho trhu je značne problémové. Konečné vymedzenie relevantného trhu je vždy výsledkom kombinácie všetkých uvedených faktorov a je použiteľné vždy len pre konkrétny prípad. pripomienkovanie a prípadné schvaľovanie výnimiek zo všeobecne platného rámca protimonopolnej legislatívy. ktorý odlišuje politiky ochrany hospodárskej súťaže jednotlivých krajín. priestorové a časové vymedzenie zneužitia protisúťažných praktík. selekcia a návrh legislatívnych úprav podnikania v tých častiach trhov a odvetví s prevládajúcim ekonomickým prirodzeným monopolom. s ohľadom na dopravné náklady. Z priestorového hľadiska ide i trh geografický. Pre vymedzenie výrobkového relevantného trhu neexistujú žiadne všeobecne platné pravidlá. relevantnom trhu. V nasledujúcom texte sú uvedené formy obmedzovania konkurencie a zároveň je uvedené. koncepcia fyzikálno-technickej zhodnosti – t. prirodzene (sezónny predaj poľnohospodárskych produktov) alebo technicky (nemožnosť reagovať ihneď na zmenené trhové podmienky). Z vecného hľadiska ide o trh výrobkový. nakoľko je potrebné brať do úvahy tovary zhodné. ktoré boli vymedzené v rámci jedného výrobkového relevantného trhu.4 Relevantný trh V rámci uplatňovania nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže je potrebné sledovať. každý prípad sa musí vymedzovať zvlášť. koncepcia funkčnej totožnosti – t. zhodnosť výrobkov sa určuje podľa možnosti výrobku plniť určité funkcie. musí sa preskúmať dovoz danej komodity. regionálny a miestny. Z časového hľadiska je možné určiť relevantný trh v určitom časovom intervale. či k nim dochádza na tzv. pre ktorý bolo určené. do akej môže výrobca.j. čo môže byť stanovené administratívne (stanovenie predajnej doby v obchodoch). koncepcia zhodnosti spotrebiteľovej reakcie – t. Ďalej je časové hľadisko zohľadnené vyjadrením rovnakej možnosti nákupu alebo predaja v danom časovom období. ktorý predstavuje vecné. pretože vymedzením regionálneho trhu je hľadanie odpovede na otázku. ktorý sa vymedzuje najzložitejšie. 2. podľa rovnakých technických parametrov a fyzikálnych vlastností. totožnosť výrobkov sa posudzuje výlučne podľa úsudku spotrebiteľa a 3. najčastejšie to býva jeden kalendárny rok.j. 106 .Hospodárska politika analýza. Pri vzájomne zastupiteľných tovaroch musí byť ďalej braná do úvahy funkčnosť výrobku a cenové relácie výrobkov. V praxi sa používajú tri spôsoby vymedzenia tohto trhu: 1.j. prečo a ako štát zabezpečuje ochranu konkurenčného prostredia v jednotlivých prípadoch. ktorý sa člení na trh národný. porovnateľné a vzájomne zastupiteľné. 8.

Pod dohodou podnikateľov sa rozumie každý ústny alebo písomný prejav vôle účastníkov dohody. Predmetom dohôd môžu byť všetky rozhodujúce veličiny trhovej ekonomiky. Pri dohodách obmedzujúcich súťaž ide o dohody v správaní sa medzi jednotlivými účastníkmi trhu. ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi konkurentmi. preto sú vo všetkých rozvinutých ekonomikách zakázané. kartelové dohody. 8. − nekalá súťaž. Množstevné kartely prideľujú jednotlivým členom syndikátu určitý objem výroby (kvótu) tak. t. ktoré môže viesť k vzniku dominantného postavenia na trhu. prostredníctvom ktorých dochádza k obmedzovaniu hospodárskej súťaže. Cieľom je potom rozdelenie celkového množstva výroby v odvetví tak. objem produkcie a jej rozdelenie.5. Podniky sa v snahe dosiahnuť vyšší zisk a uniknúť podmienkam konkurenčného prostredia sa často uchyľujú k vzájomnej spolupráci. Najčastejšie vznikajú na trhu homogénneho výrobku. predajné podmienky. či už zjavnej (kartel.5 Formy obmedzovania konkurencie Obmedzovanie konkurencie môže nadobúdať nasledovné formy: dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov vylučujúce alebo deformujúce konkurenciu. alebo dochádza k obmedzovaniu rozhodovacej samostatnosti určitých podnikateľských subjektov za účelom dosahovania výhod na úkor iných podnikateľských subjektov a spotrebiteľov. − zneužitie ekonomickej sily dominantným subjektom. pričom pojem „dohoda“ je potrebné treba chápať široko. zameranú na koordináciu dohodnutých postupov pri určovaní ekonomických premenných. zosúladenie postupov podnikateľov a koordinácia ich správania sa a dojednania medzi združeniami podnikateľov. Kartel predstavuje formálne uzatvorenú dohodu medzi subjektmi oligipolistickej trhovej štruktúry.1 Dohody a formy dohodnutého správania sa trhových subjektov Podnikateľské subjekty dennodenne uzatvárajú dohody rôzneho druhu. aby podstatná časť trhového dopytu bola uspokojená syndikátom. ako ceny. Cenové kartely sú dohody o jednotnej cenovej politike a skupina kartelizovaných podnikov (syndikát) potom na trhu vystupuje ako cenový vodca. pričom zostáva zachovaná právna a organizačná samostatnosť jednotlivých subjektov kartelu) alebo skrytej (tichá dohoda alebo mlčanlivé spoločenstvo. − štátna podpora. Medzi tieto dohody patrí aj uzatváranie dohôd. aby bola vylúčená vzájomná konkurencia.Hospodárska politika 8. V podstate majú tieto dohody ten istý účinok ako kartely. Ide o tzv. − zlučovanie subjektov. Najčastejšie sa vyskytujú cenové a množstevné kartely. rozvoj investícií a iné. hlavne na strane ponuky. kde cieľom je vylúčiť súťaž medzi zúčastnenými podnikmi. − štátny zásah alebo regulácia obmedzujúca alebo vylučujúca konkurenciu. nielen ako obchodnú zmluvu podľa obchodného práva. ale aj ako akékoľvek ústne alebo písomné dojednanie medzi konkurentmi).j. 107 .

Hospodárska politika Nebezpečenstvo kartelizácie odvetvia je v tom, že môže dôjsť ku vzniku skrytého monopolu so všetkými jeho skrytými negatívnymi dôsledkami. Konkurujúce podniky môžu tiež cielene obmedzovať ďalšiu konkurenciu a to aj tým, že sa navzájom informujú o svojich podnikateľských stratégiách a zámeroch. Kartelové dohody môžu vznikať medzi priamymi konkurentmi (horizontálne kartely), ale môžu tiež vznikať medzi subjektmi, ktoré si nekonkurujú, ale ich činnosť na seba nadväzuje (vertikálne kartely v podobe výrobca – distribútor – predajca). Kým horizontálne kartely sú považované za narušenie konkurenčného prostredia, na kartely vertikálne neexistuje jednoznačný názor, nakoľko môžu byť prostredníctvom fixácie cien prospešné pre spotrebiteľov. Nástrojom politiky ochrany hospodárskej súťaže v tejto oblasti je zákaz dohôd obmedzujúcich súťaž. Ako už bolo uvedené, samotné dohody nie sú zakázané.

Za nedovolené kartelové dohody sa považujú tie, ktoré obsahujú: priame a nepriame určenie cien alebo iných obchodných podmienok záväzných pre účastníkov dohody, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického vývoja alebo investícií, rozdelenie trhov alebo nákupných zdrojov, uplatňovanie rozdielnych podmienok (hospodárska diskriminácia), obmedzenie prístupu na trh subjektom, ktoré nie sú členmi dohody.
Zákaz kartelových dohôd sa nevzťahuje na také kartelové dohody, kde zúčastnené podnikateľské subjekty spolu nevytvárajú na relevantnom trhu dominantnú skupinu ohrozujúcu účinnú súťaž.

8.5.2

Zneužitie ekonomickej sily

Ekonomická sila podnikateľského subjektu sa prejavuje postavením na trhu s extrémnou formou – formou dominantného postavenia na trhu. Dominantné postavenie trhu má podnikateľský subjekt alebo niekoľko podnikateľských subjektov, ktoré nie sú vystavené podstatnej súťaži, alebo ktoré sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie podnikateľského subjektu na trhu nie je zakázané. Jednoznačné dominantné postavenie na trhu majú monopoly. Monopol sám o sebe vo svojej podstate predstavuje pre ekonomiku vznik trhovej nedokonalosti, ktorú možno vymedziť ako vysoké ceny na úkor spotrebiteľov, neefektívnu alokáciu zdrojov mimo súlad s trhom, obmedzenie technického a ekonomického pokroku, deformovanie v rozdeľovaní dôchodkov, či hrozbu zlučovania hospodárskej a politickej moci. Toto však nie je možné považovať za dôvod k štátnym zásahom a regulácii v rámci politiky ochrany hospodárskej súťaže. Za zneužívanie trhovej moci však už možno považovať to, keď podnik neprimerane podhodnocuje výkony dodávateľov alebo vyžaduje neprimerané protihodnoty u odberateľov, ak podnik ovládajúci trh presadzuje zvýšenie svojich cien alebo smeruje k presunu niektorých svojich nákladov na dodávateľa, a to aj vtedy keď ich nespôsobili (napríklad náklady na skladovanie a riziko zo skladovania vyplývajúce). Prostriedky, ktorými sa monopol snaží obmedzovať rozvoj konkurencie sú:

− výlučné väzby, ktorými určuje svojich odberateľov alebo zaväzuje dodávateľa k výhradným dodávkam (typické sú recipročné obchody, kedy dominantný podnik nakupuje len u tých firiem, ktoré zároveň odoberajú jeho produkciu), − uzavieranie dohôd, ktoré smerujú k uzavretiu vstupu do odvetvia – t.j. je výhradným dodávateľom jedinečnej suroviny alebo jedinečného investičného statku je vlastníkom patentu, na ktorý odmieta poskytnúť konkurujúcim subjektom licenciu,
108

Hospodárska politika

− sqeezing je situácia, kedy dominantný podnik ovláda ako trh finálnej produkcie tak aj trh medziproduktu a znemožňuje tak efektívnu konkurenciu na trhu finálnej produkcie tým, že zvyšuje ceny medziproduktu a zároveň znižuje ceny finálneho výrobku, − cenová diskriminácia, t.j. nerovné cenové podmienky pre obchodných partnerov, − získavanie podielov v konkurujúcich podnikov.
konkurujúcich spoločnostiach a prepojené riadenie

Takéto správanie podnikateľských subjektov s dominantným postavením na trhu nie je v trhovej spoločnosti prípustné, preto je zakázané. Účelom politiky hospodárskej súťaže nie je postihovať alebo zakazovať samotnú existenciu monopolu alebo dominantného postavenia na trhu, ale zabrániť subjektom s týmto postavením zneužitie svojho postavenia. Problémom je samotné komplikované preukázanie zneužitia postavenia na trhu.

8.5.3

Zlučovanie subjektov – koncentrácie

Koncentrácia je proces ekonomického spájania sa podnikateľských subjektov prostredníctvom zlúčenia, splynutia alebo nadobudnutia kontroly nad iným subjektom. Je to dlhodobá zmena trhových štruktúr, v dôsledku ktorej sa znižuje počet samostatných, slobodne rozhodujúcich firiem, čím sa posilňuje trhová moc pôvodného subjektu. Za koncentráciu sa považuje aj založenie spoločného podniku spoločne kontrolovaného minimálne dvoma podnikateľskými subjektmi a trvalo vykonávajúceho všetky funkcie samostatného ekonomického subjektu. Kontrolované podniky nemôžu samostatne rozhodovať a prestávajú sa správať ako nezávislé subjekty, ktoré vzájomne súťažia. Získať kontrolu znamená, mať rozhodujúci vplyv na činnosť rozhodovania iného podnikateľského subjektu, najmä prostredníctvom vlastníckych alebo iných práv k podniku alebo jeho časti, alebo prostredníctvom práv, zmlúv alebo na základe iných skutočností, ktoré to umožňujú, vykonávať rozhodujúci vplyv na zloženie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podnikateľa. Zlučovanie subjektov môže mať veľmi rôznorodú podobu.

Fúzia predstavuje spojenie subjektov, pri ktorom zaniká slabší subjekt alebo vzniká subjekt úplne nový. Koncern je zmluvné spojenie inak samostatných subjektov so spoločným vedením, kde je slabší partner podriadený silnejšiemu. Spoločné podniky (joint ventures) predstavujú nové subjekty, na vzniku ktorých sa podieľajú dvaja alebo viacerí partneri s rôznym podielom akciového kapitálu. Personálna únia predstavuje organizačné usporiadanie konkrétnych osôb s cieľom realizácie určitej stratégie.
Fúzie podobne ako kartelové dohody tiež môžu byť horizontálne (horizontálna koncentrácia) alebo vertikálne (vertikálna integrácia). Podniky v snahe stabilizovať zisky a optimálne využívať svoju kapacitu často prenikajú i na trhy, ktoré s pôvodnou výrobou nijako nesúvisia – takýto rast sa označuje ako diverzifikácia. V prípade, že sa diverzifikácia uskutočňuje kúpou alebo pridružovaním podnikov na trhoch existujúcich ide o konglomeráciu (splynutie rôznorodých podnikov). Expandujúci podnik usilujúci sa o maximalizáciu zisku má v podstate dve možnosti ako realizovať svoje rastové programy: pomocou investícií môže dosiahnuť interný rast alebo prostredníctvom zlúčenia s iným podnikateľským subjektom dosiahnuť externý rast. Externý rast je spravidla cesta rýchlejšia, lacnejšia, jednoduchšia a menej riskantná (hlavne to platí pri vstupe na zahraničné trhy). V prípade koncentrácie založenej na vnútornom raste ide o proces dlhodobý, pri ktorom vznik dominantného postavenia nie je vylúčený, avšak v konkurenčnom
109

Hospodárska politika prostredí bude toto postavenie skôr či neskôr odstránené. Nie je preto predmetom úpravy politiky ochrany hospodárskej súťaže. Politika hospodárskej súťaže sa však musí zaoberať koncentráciou na základe zlučovania subjektov, pretože vo všetkých týchto prípadoch (horizontálnej koncentrácie, vertikálnej integrácie a aj pri konglomerátnej koncentrácii) ide o stratégiu usilujúcu sa dosiahnutie určitých cieľov na základe vonkajšieho rastu. Dohody o zlúčení vytvárajú priestor k možnému budúcemu nedovolenému monopolnému správaniu sa takto novovzniknutého subjektu, preto ich vznik je podmienený súhlasom úradu na ochranu hospodárskej súťaže. Získať informácie o stave a vývoji prípadnej koncentrácie podnikov naráža na zásadné problémy, ktorými je to, ako merať koncentrácie a ako získať podrobné údaje o daných podnikoch a o trhu celkom. Používajú sa rôzne štatistické postupy, najmä meranie tzv. miery koncentrácie.

Kontrola koncentrácie má dve fázy: 1. zisťuje sa, či koncentrácia nevytvorí alebo neposilní dominantné postavenie na trhu a 2. vyhotovuje sa konkrétna bilancia súťažných nevýhod a celohospodárskych výhod.
Dôsledky spájania sa ekonomických subjektov na konkurencieschopnosť ekonomiky je nejednoznačný, pretože môže byť pozitívny, negatívny ale aj neutrálny a výsledok sa dostaví až po dokončení spájania.

8.5.4

Štátny zásah alebo regulácia

V rámci ekonomického vývoja nastávajú situácie, kedy konkurencia medzi účastníkmi trhu nie je možná a ani žiaduca. Tento stav nastáva na trhoch, kde by bola konkurencia spojená so značnými stratami a v odvetviach, kde úspory z rozsahu výroby vzhľadom na existujúci dopyt sú natoľko vysoké, že jediný subjekt s najnižšími nákladmi môže uspokojiť celkový dopyt. Ide o verejno-prospešné podniky, ktoré sa svoju činnosť opierajú o prirodzený monopol. Na vznik prirodzeného monopolu môže štát reagovať dvoma spôsobmi. 1. štát prevezme prirodzený monopol do svojho vlastníctva alebo 2. v odvetví ponechá existenciu súkromných subjektov a ich činnosť, najmä v oblasti cenovej, reguluje.

Cenový dohľad je zameraný predovšetkým na tie subjekty, ktoré majú na trhu také postavenie, že ho môžu zneužiť v neprospech svojich trhových partnerov, najmä spotrebiteľov.
V každom prípade, dôsledkom regulácie odvetvia s prirodzeným monopolom je, že nie je vystavené konkurencii. Trh je umelo rozdelený a vznikajú tak odbory, ktoré sú proti konkurencii chránené štátom. Existencia regulovaných odvetví vedie k vzniku inštitúcií zaoberajúcich sa reguláciou, cieľom ktorých je obmedzovanie vstupu do odboru a na kontrolu cien a sadzieb. Pôvodným podnetom pre štátnu reguláciu bolo zabrániť monopolnej tvorbe cien. Účastníci regulovaného trhu však často zneužívali svoje ochraňované postavenie práve na zvyšovanie cien. A tak sa regulácia, pôvodne zamýšľaná ako súčasť opatrenia proti zneužitiu monopolného postavenia, vyvinula do inštitucionálneho prvku obmedzujúceho konkurenciu. Štátna podpora K nástrojom štátu pri realizácii rôznych typov podporných politík patrí aj podpora realizovaná najmä prostredníctvom nástrojov fiškálnej, štruktúrnej a regionálnej politiky voči vybraným ekonomickým subjektom.

110

stala sa cieľom monitorovania prostredníctvom nástrojov politiky ochrany hospodárskej súťaže. 8.6 Ukazovatele štruktúry odvetvia Pri riešení jednotlivých prípadov porušovania hospodárskej súťaže využívajú kompetentné orgány štatistické informácie získané prostredníctvom meraní. 111 . ohrozovanie zdravia a životného prostredia a porušovanie obchodného tajomstva. stupňa koncentrácie (CRx).Hospodárska politika Štátna podpora je založená na transfere kapitálových zdrojov alebo na obmedzení inak povinných odvodov alebo na dodržiavaní hospodárskych zásad proti iným subjektom. resp. pri náhradách živelných pohrôm. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. či podpore kultúrneho dedičstva. Patrí sem však aj šírenie nepravdivých údajov o výrobkoch alebo realizácii služieb konkurenčných subjektov.. hospodárska diskriminácia. Formami nekalej súťaže sú: klamivá reklama. Nekalá súťaž je konanie. úplatkárstvo a podplácanie. daňových úľav. štátnych nákupov alebo operácií štruktúrnej politiky. ktorý vyjadruje podiel produkcie jednej alebo niekoľkých firiem na celkovej veľkosti produkcie odvetvia. 8. Nekalá súťaž Aj nekalá súťaž predstavuje formu obmedzovania konkurenčného prostredia. klamivé označenie tovarov a služieb. . Rozhodnutím kompetentných orgánov je však možné v určitých prípadoch umožniť poskytnutie štátnej podpory.. Koncentračný stupeň môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1.1 Stupeň koncentrácie Pri koncentráciách sa používa ukazovateľ miery koncentrácie. Využitím údajov jednotlivých ukazovateľov je možné získať predstavu o štruktúre konkrétneho odvetvia. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. x) usporiadané podľa veľkosti. 2. Využívajú pritom napríklad ukazovateľ miery koncentrácie. Štátna podpora môže byť realizovaná prostredníctvom: subvencií. Keďže štátna podpora vnáša do trhového prostredia prvky obmedzovania a narúšania konkurenčného prostredia. Tento index sa využíva pri zisťovaní monopolizácie odvetvia a vypočítava sa podľa vzťahu: CRx = ∑ Si .6.. väčšinou obchodnými zákonníkmi. kapitálových investícií na účet štátu. redistribúcií verejných statkov. nadštandardná doba splatnosti. Herfindahl-Hirschmanov index a Larnerov index. i =1 x kde: Si = Pi P predstavuje trhový podiel jednotlivej firmy. ktoré je v rozpore z platnými zákonmi. napr. podpore menej rozvinutých regiónov. a môže spôsobiť stratu tak ostatným podnikateľom ako aj spotrebiteľom. pričom CR1 = 1 znamená existenciu absolútneho monopolu. zvýhodnených úverov (lepšie úroky. nebezpečenstvo zámeny. poskytnutie záruk na splatenie úveru).

8... x) usporiadané podľa veľkosti. Podiel jedného subjektu na určitom odvetví v prípade diverzifikovanej výroby plne nevypovedá o jeho ekonomickej sile. η predstavuje absolútnu hodnotu cenovej pružnosti dopytu. Ukazovateľ nevypovedá tiež nič o význame potenciálnej konkurencie alebo o sile zahraničnej konkurencie.6. Jeho hodnota môže byť od 0 do 1. kde: MC hraničné náklady výroby monopolu. P predstavuje hodnotu trhovej produkcie celého odvetvia. že čím väčšia je monopolná sila ekonomického subjektu. i =1 x kde: Si2 = Pi P predstavuje štvorec trhového podielu jednotlivej firmy. ktoré výrazne obmedzuje zneužitie monopolného systému.2 Herfindahl-Hirschmanov index Herfindahl-Hirschmanov index (HHI)je na rozdiel od stupňa koncentrácie počítaný pre celé odvetvie. Pi predstavuje hodnotu trhovej produkcie i-tej firmy i є (1. pričom hodnota L = 1 predstavuje absolútny monopol.6. nie potenciálneho monopolného správania sa subjektu. Rovnako nezachytáva nič o rozdelení ekonomickej sily medzi rozhodujúcimi subjektmi v určitom odvetví. počíta sa ako suma trhových podielov všetkých firiem na relevantnom trhu (respektíve v odvetví) a tieto trhové podiely spočítava ako štvorce: HHI = ∑ Si2 .3 Larnerov index Východiskom Larnerovho indexu (L) je.. pričom hodnota HHI = 1 poukazuje na absolútny monopol. Index môže nadobúdať hodnotu od 0 do 1. tým väčšia bude hodnota Larnerovho indexu a tým väčšia bude aj monopolná sila subjektu. Pri výpočte prostredníctvom absolútnej hodnoty cenovej pružnosti dopytu. Tento index je možné vyjadriť ako pomer rozdielu ceny a hraničných nákladov k cene alebo prostredníctvom cenovej pružnosti dopytu (η ): L= P − MC P respektíve L= 1 η .Hospodárska politika Samé o sebe však majú tieto údaje značne obmedzenú vypovedaciu schopnosť. Larnerov index je mierou skutočného. Tieto nedostatky sa snaží odstrániť HerfindahlHirschmanov index. 2. 8. . čím menšia bude hodnota η . 112 . P predstavuje cenu dosiahnutú monopolom. tým menej pružný je dopyt po jeho výrobkoch a cena produktu prevyšuje hraničné náklady subjektu.

Aktivita 1. nakoľko je to oblasť veľmi dynamická a problematická vzhľadom na získavanie dôkazov o porušovaní hospodárskej súťaže. Vzhľadom na dokazovanie a na súčinnosť s legislatívnymi procesmi je aj oblasťou časovo náročnou. Každá krajina používa taký systém tejto politiky. aké sú formy obmedzovania hospodárskej súťaže a ako možno merať stupeň koncentrácie v odvetví.Hospodárska politika 8. ktorá zabezpečí efektívnu a prospešnú hospodársku súťaž. ako charakterizovať politiku ochrany hospodárskej súťaže. Na stránke Protimonopolného úradu SR preštudovať výročné správy za jednotlivé roky a oboznámiť sa s činnosťou Protimonopolného úradu SR. ktorý najlepšie odráža jej možnosti riešenia jednotlivých problémov a naplnenia jednotlivých stanovených cieľov. rozdielnom prisudzovaní významu problematike konkurencie a deformácií konkurenčného prostredia a v inštitucionálnom zabezpečení hospodárskej politiky. Rozdiely majú pôvod v ekonomických podmienkach. Neexistuje ideálny spôsob riešenia jednotlivých cieľov tejto politiky.7 Úspešnosť uplatnenia politiky ochrany hospodárskej súťaže Úspešnosť uplatnenia politiky hospodárskej súťaže závisí od voľby takých nástrojov a v takej intenzite. Preštudovaní tejto kapitoly ste získali vedomosti o tom. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť podstatu existencie politiky ochrany hospodárskej súťaže a dôvody zásahov štátu v tejto oblasti. 113 . ktoré sa opierajú o rozdielne prístupy pri tvorbe a uplatňovaní tejto politiky.

Preto rozlišujeme dva druhy bohatstva a to hmotné bohatstvo – označované ako kapitál (fyzické a finančné aktíva) a nehmotné bohatstvo – označované ako ľudský kapitál (osobné zručnosti). Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Zdôvodniť potrebu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky. obligácie a akcie). Z týchto rozdielov cien potom vzniká jednotkový zisk alebo jednotková strata. Každá forma bohatstva má schopnosť vytvárať dôchodok. dôchodok a príjem sú veličiny používané na zisťovanie ekonomického postavenia človeka. Ako merať príjmovú nerovnosť v ekonomike. ktorá predstavuje tok finančných prostriedkov na základe vlastníctva výrobných faktorov. Dôchodok je toková veličina. ktoré vo svojej podstate vyvolávajú dôchodkovú nerovnosť Z tohto dôvodu sa dôchodková politika dáva do súvislosti s cenovou politikou. Politika prerozdeľovania a dôchodková politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je vysvetliť podstatu existencie politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky v ekonomickom systéme. úsporné vklady. Bohatstvo. firme alebo štátu. Za základ teoretického východiska dôchodkovej politiky môžeme považovať neoklasickú teóriu prvotného rozdelenia dôchodkov prostredníctvom teórie hraničnej produktivity. dôchodku a príjem. Bohatstvo domácností obsahuje hmotné prvky (domy. autá a iné statky dlhodobej spotreby a pôdu). ktorý je výnosom z bohatstva.1 Východiská politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky Pri formovaní východísk politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky je dôležité objasniť pojmy bohatstva. platieb na základe sociálneho zabezpečenia). pričom príjemcom môže byť jednotlivec. 9. firma alebo celá ekonomika. ktoré človek vlastní v danom okamihu – je stavovou veličinou. ale aj finančné aktíva (ako je hotovosť. ktorá predstavuje tok peňažných prostriedkov alebo statkov v určitom časovom období k jednotlivcovi. mzdovou politikou. Príjem je tiež toková veličina. Nerovnováha na akomkoľvek trhu predstavuje vznik rozdielov v trhovej cene a rovnovážnej cene na tomto trhu. 114 . Charakterizovať tieto politiky. politikou trhu práce a inými.Hospodárska politika 9. Bohatstvo pozostáva z čistej peňažnej hodnoty aktív. Politika prerozdeľovania ďalej veľmi úzko súvisí s ďalšími čiastkovými politikami. V zmysle tejto teórie sa ceny služieb výrobných faktorov rovnajú tržbám z ich hraničných produktivít. Najčastejšie pozostáva z určitej kombinácie dôchodkov a transferových platieb (napr. najmä so sociálnou politikou. daňovou politikou.

Z individuálneho pohľadu. Dôsledkom existencie nerovnováh a zlyhaní v reálnej ekonomike je neproporcionálne rozdelenie národného dôchodku medzi jednotlivé domácnosti. Na tento účel sa využívajú viaceré prístupy. potrebuje poznať odpoveď na to. Práve tieto predpoklady vytvárajú priestor pre rozhodovanie sa spoločnosti. pretože na skutočných trhoch výrobných faktorov vznikajú a existujú nedokonalosti. nerovnováhy a trhové zlyhania. ktoré prostredníctvo nástrojov prerozdeľovania (daňami. Prvotné rozdelenie dôchodkov je založené na rozdelení majetku a vlastníckej štruktúre domácností vo vzťahu k jednotlivým výrobným faktorom. závisí rozdelenie dôchodkov od rozličných schopností jednotlivcov a od toho. že podiel jednotlivcov a skupín na dôchodkoch a bohatstve spoločnosti spoluurčuje ich ekonomickú moc. 115 . Giniho koeficient. zdravotne postihnutých a chorých. To. Štruktúra rozdelenia dôchodkov a bohatstva je spojená so stupňom rozvoja ekonomiky a s charakterom politického systému v ekonomike a prílišná nerovnosť rozdelenia dôchodkov môže viesť k sociálnej a politickej destabilizácii spoločnosti. ktoré sa z rôznych objektívnych dôvodov nemôžu efektívne zúčastňovať ekonomického procesu a tým teda i procesu prvotného rozdeľovania. Taktiež v reálnej ekonomike existuje určitá zásoba výrobných faktorov. odvodmi) odníme časť dôchodkov niektorým ekonomickým skupinám a iným skupinám ich pridelí. Rozdeľovanie a prerozdeľovanie dôchodkov sa spája aj s politicko-ekonomickými aspektmi a to v tom smere. tehotné ženy. aký je rozmer nerovnosti rozdelenia dôchodkov.2 Meranie nerovnosti Aby sa spoločnosť mohla dohodnúť na prerozdelení dôchodkov v ekonomickom systéme. ako sú rozložené výrobné faktory v ekonomike je dôsledkom minulých dôchodkových tokov a existenciou dedičstva.Hospodárska politika Celý proces rozdelenia dôchodkov je založený na dvoch na seba nadväzujúcich procesoch. Najčastejšie ide o: Lorenzovú krivku. Prerozdeľovanie umožňuje dôstojnejšie podmienky života aj tým skupinám obyvateľstva. či má štát prostredníctvom zámerných zásahov ovplyvňovať prvotné rozdelenie dôchodkov. ktorými sú prvotné rozdelenie dôchodkov a druhotné rozdelenie dôchodkov. deti a mládež. 9. V tomto smere na politiku prerozdeľovania nadväzuje politika sociálna a politika zamestnanosti. Robin Hood index a index chudoby. ženy na materskej dovolenke či občanov v núdzi. ktoré je postavené na základoch trhového mechanizmu a teda realizovať proces prerozdelenia – realizovať druhotné rozdelenie dôchodkov. na prvotné rozdelenie dôchodkov vplýva aj schopnosť ekonomických subjektov tieto výrobné faktory efektívne využívať. starých. aké množstvo bohatstva a v akej štruktúre vlastnia. ide hlavne o nezamestnaných. Reálna ekonomika je teoretickému pohľadu na procesy prebiehajúce v ekonomike značne vzdialená. Okrem rozdelenia zásoby výrobných faktorov medzi ekonomické subjekty.

V prípade ideálnej rovnomernosti dôchodkov – rovnosti dôchodkov.Hospodárska politika 9. Krivka by potom mala tvar pravého uhla osi x s osou y. Preto je značne problematické zostaviť skutočnú majetkovú Lorenzovú krivku na základe bežných štatistických údajov. by body ležali na diagonále. majetok nepodlieha prísnej finančnej kontrole a neexistuje komplexná štatistika evidencie jeho evidencie a rozdelenia. ktorá znázorňuje ako je medzi pomerné skupiny domácností pomerne rozdelené bohatstvo. Lorenzová krivka (LK) skutočná (LKS) a nivelizovaná (LKn) Lorenzová krivka 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku LKn C 100% podiel obyvateľov na vytvorenom dôchodku rôzne tvary skutočnej (LKS) Lorenzovej krivky LKS LKS3 LKS 0 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov 0 LKS2 kumulatívne zoradený 100% počet obyvateľov Graf 9. Horizontálna os udáva kumulatívne zoradený počet obyvateľov v percentách a vertikálna os podiel týchto obyvateľov na vytvorenom dôchodku. Na vertikálnu os sa nanáša pomerné rozdelenie majetku v percentách. Rozdelenie národného bohatstva medzi domácnosti sa od rozdelenia národného dôchodku podstatne líši. je to skutočná Lorenzová krivka. Na rozdiel od dôchodkov. Je to dané vyšším sklonom vyšších príjmových skupín domácností k úsporám a investíciám a nižším sklonom k spotrebe. a tak vzniká krivka. Uvedené skutočnosti zachytáva Graf 9. Extrémom je hypotetický príklad absolútnej nerovnosti. Táto krivka sa nazýva nivelizovanou Lorenzovou krivkou a vyjadruje. Čím je stupeň nerovnosti nižší. ktorých vypovedacia schopnosť môže byť značne rôznorodá. tým bližšie je skutočná krivka k diagonále. že napríklad 45% obyvateľov by sa podieľalo na vytvorení 45% dôchodku a 100% obyvateľov sa podieľalo na vytvorení 100% dôchodku. V skutočnom živote sa však tieto podiely nerovnajú. ktorá sa odkláňa od diagonály. čím je skutočná Lorenzová krivka vzdialenejšia od krivky ideálneho rozdelenia.2.1. A naopak. Obecne sú však majetkové Lorenzové krivky umiestnené ďalej od ideálnej krivky. Dá sa zostaviť iba na základe výberových prieskumov.1 Lorenzová krivka Lorenzová krivka sa využíva na grafické vyjadrenie stupňa príjmovej nerovnosti. tým je rozdelenie dôchodkov nerovnomernejšie. kedy by celý príjem dostávala jedna osoba alebo domácnosť a ostatní by mali nulový príjem.1 Lorenzová krivka Obdobne ako dôchodkovú Lorenzovú krivku je možné zostaviť aj majetkovú Lorenzovú krivku. Akumulácia majetku je teda u vyšších príjmových 116 .

Giniho koeficient môžeme vyjadriť aj vzťahom: G = 1+ 1 2 − 2 ⋅ ( y1 + 2 ⋅ y2 + 3 ⋅ y3 + . Je odvodený z Lorenzovej krivky. hovoríme o absolútnej nerovnosti. Používanie indexu preto spôsobuje.. a snažia sa ju posunúť nad ňu. Neprihliada však na skutočnosť.2.. pričom chudoba môže byť definovaná ako určitá minimálna úroveň príjmov postačujúcich na živobytie.3 Ciele a nástroje prerozdeľovacej a dôchodkovej politiky Pretože prvotné rozdelenie dôchodkov na základe vlastníctva výrobných faktorov nemusí byť spravodlivé. Z toho potom vyplýva i tendencia k väčšej majetkovej nerovnosti ako je nerovnosť dôchodková.. koľko percent príjmov musí byť prerozdelených. Tento spôsob vedie k zníženiu miery chudoby. Čím viac sa blíži k 0. 2. tým je diferenciácia väčšia. ak sa blíži k 1. 9. ku celkovej ploche nachádzajúcej sa pod nivelizovanou krivkou. ale veľmi málo zlepšuje situáciu jedincov s nízkymi príjmami. n) usporiadané podľa veľkosti a y predstavuje aritmetický priemer dôchodku. Index chudoby O nerovnostiach v oblasti rozdeľovania dôchodkov do istej miery vypovedá aj index chudoby. Hovorí o tom. ktorá je tesne pod hranicou chudoby. Tento index vyjadruje percentuálne množstvo populácie. že sa vlády štátov sústreďujú na tú skupinu obyvateľov. Čím väčší je Giniho koeficient a Robin Hood index.. Môže nastať situácia. .2 Giniho koeficient Giniho koeficient vyjadruje mieru rovnomernosti prerozdelenia bohatstva v krajine. ⎝ n ⎠ i =1 kde: n predstavuje počet jednotlivcov v súbore. Giniho koeficient je iba relatívna miera nerovnosti.Hospodárska politika skupín relatívne rýchlejšia. že jedno rozdelenie bude v určitom intervale rovnomernejšie než iné rozdelenie... tým je rozdelenie rovnejšie a naopak. ktorá sa ocitne pod hranicou chudoby. Giniho koeficient vyjadruje pomer plochy medzi nivelizovanou a skutočnou krivkou. aby mal každý rovnako vysoký príjem. Robin Hood index Robin Hood index je vyjadrený maximálnou vertikálnou vzdialenosťou medzi skutočnou a nivelizovanou Lorenzovou krivkou. do akej miery sú subjekty pod hranicou chudoby. yi predstavuje dôchodok jednotlivca pre i є (1. do procesu rozdeľovania musí zasahovať štát a jeho hlavným cieľom je odstraňovať spoločensky neprípustné dôsledky tohto procesu. 9. Cieľom 117 . ktoré je podľa neho vhodné podporovať. Je jedeným z najviac používaných nástrojov na meranie príjmovej nerovnosti. pričom obe tieto rozdelenia budú vykazovať rovnaký Giniho koeficient. Štát si kladie za cieľ prostredníctvom prerozdeľovacej funkcie presúvať časť príjmov od skupín s vysokými dôchodkami ku skupinám obyvateľov. Môže nadobúdať hodnoty od 0 do 1. + n ⋅ yn ) n n ⋅y ⎛1⎞ n pričom y = ⎜ ⎟∑ yi .

Spotrebné dane zaťažujú konečnú spotrebu subjektov bez ohľadu na ich príjmovú situáciu. aby zvolené nástroje politiky rozdeľovania a dôchodkovej politiky nebrzdili ekonomický rast. Z príjmovej strany štátneho rozpočtu majú najväčší význam dane a to dôchodkové aj spotrebné. Upravujú aj otázky týkajúce sa napr. že štát má možnosť vstupovať do procesu vyjednávania o mzdách medzi zamestnávateľmi a zamestnancami reprezentovanými odbormi. Jedná sa o selektívne alebo univerzálne stanovené dane. Parafiskálne systémy tvoria systém určitých dávok a príspevkov. ktoré majú za cieľ podporovať spotrebu určitých statkov. Ďalšou skupinou na výdavkovej strane rozpočtu sú transferové platby vo forme rôznych sociálnych dávok a podpôr. Dôchodkové dane sú stanovené rozdielne pre fyzické a právnické osoby. kde leží tento „bod zlomu“. pričom štát zákonmi upravuje. Prvky rozpočtových sústav predstavujú sústavu verejných rozpočtov. ktoré neplynú do štátneho rozpočtu. Z výdavkovej strany štátneho rozpočtu s otázkou prerozdeľovania súvisia výdavky štátu na obranu. dávky nemocenského poistenia a podpory v nezamestnanosti. Účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi znamená. ochrana vybranej skupiny zamestnancov pred prepustením. zdravotným poistením a poistením v nezamestnanosti. že daňové príjmy s rastom daňovej sadzby rastú. Príjmy fondov sú tvorené povinnými príspevkami (poistným). čiže ich nemožno považovať jednoznačne 118 . daní. právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania a účasť štátu na rokovaniach medzi sociálnymi partnermi. Problémom je určiť výšku daňovej sadzby. kto je povinný platiť tieto príspevky a aká je ich výška. ktoré svojou podstatou zasahujú do prerozdeľovania dôchodkov nepriamo. postup zamestnanca v prípade choroby. minimálnu mzdu a iné. Ide o zdraviu škodlivé výrobky. Výdavky fondov predstavujú príslušné dávky. kde odvody majú charakter daní. alebo dávky. a to prostredníctvom pracovného zákonodarstva. Zvláštne postavenie majú selektívne dane uvalené na úzky okruh výrobkov. právo na štrajk. nárok na dovolenku.Hospodárska politika politiky prerozdeľovania a dôchodkovej politiky štátu je tak aj ovplyvňovanie celkového dopytu prostredníctvom regulovania cien. Ide hlavne o národné alebo sociálne poistenie. ale rôznym verejným orgánom a organizáciám na krytie ich výdavkov. parafiskálne systémy. poskytované adresne za účelom dorovnania príjmu na stanovenú úroveň. nemocenským. Systém národného poistenia je tvorený dôchodkovým. ziskov. bezpečnosť a na financovanie verejných statkov. potom začínajú klesať. pretože dôchodkové dane znižujú disponibilný dôchodok a môžu znižovať aj investičné aktivity podnikateľských subjektov. zákonnej dĺžky pracovnej doby. ale len do určitého bodu. Otázkou však ostáva. znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivcov a stabilizáciu cenovej hladiny obmedzovaním tendencií rastu nominálnych miezd a cien. hlavne starobné a invalidné dôchodky. Právne úpravy niektorých podmienok trhového rozdeľovania predstavujú aktivity štátu hlavne pri regulácii trhu práce. Teoreticky sú vymedzené štyri okruhy nástrojov politiky prerozdeľovania: jednotlivé prvky rozpočtových sústav. V rámci nástrojov hospodárskej politiky existuje mnoho nástrojov. Problematiku stanovenia výšky daňovej sadzby vo vzťahu k daňovým príjmom zachytáva Lafferová krivka. miezd. Kritériom na použitie konkrétnych nástrojov je okrem kritéria sociálnej spravodlivosti aj to. kde sa štát snaží obmedziť ich spotrebu prostredníctvom týchto daní. zákonné podmienky pracovných zmlúv. Tá poukazuje na skutočnosť. kde je žiaduce osobitne analyzovať prvky príjmovej a výdavkovej strany rozpočtov.

4 Makroekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie V ekonomickom systéme existuje vzájomný vzťah medzi makroekonomickou výkonnosťou a rovnosťou v rozdeľovaní. V každej ekonomike existuje určitá optimálna hranica nivelizácie príjmov. cestové.Hospodárska politika za nástroje politiky prerozdeľovania. Najčastejšie sa kombinujú obe možnosti avšak s priklonením sa viac k jednej alebo druhej alternatíve. ktorým je destabilizácia ekonomickej aktivity subjektov. Ľavicovo orientované vlády sa budú prikláňať skôr k politike prerozdeľovania dôchodkov a strany liberálneho zamerania sa budú orientovať skôr k politike orientovanej na podporu ekonomickej aktivity. Klesá objem investícií do odvetví. aby tak k ním umožnila prístup čo najväčšiemu množstvu obyvateľstva tak. Aj opatrenia vonkajšej k prerozdeľovacím procesom a zahraničnými výrobcami. Je dohodnutá na tripartitnom rokovaní a tvorí vymeriavací základ pre rôzne dávky. 119 . ktorých produkcia nemá regulované ceny. ak nefunguje prirodzený cenový regulačný systém. plyn. Veľká nerovnosť.2. ktorých produkcia podlieha cenovej regulácií a investície do odvetví. dochádza k substitúcií ponuky. opatrenia stabilizačnej politiky alebo opatrenia politiky ochrany hospodárskej súťaže. Cenová regulácia však zároveň narúša funkčnosť cenového systému. elektrická energia. medzi domácimi Opatrenia v oblasti ochrany hospodárskej súťaže vedú k posilneniu súťažného prostredia. Tuto skutočnosť zachytáva Graf 9. Mzdy a dôchodky potom tlačia na opätovný rast cien. Cenová regulácia má bezprostredné pôsobenie. obchodnej politiky vedú vo svojich dôsledkoch medzi dovozcami a vývozcami. S rastom nivelizácie po toto optimum rastie makroekonomická výkonnosť a s ďalším postupným nivelizovaním za optimálnu hranicu makroekonomická výkonnosť klesá. tak rast spotrebiteľských cien vyvoláva značný tlak na rast miezd a ostatných dôchodkov. Cenová regulácia sleduje a usmerňuje ceny určitých druhov tovarov a služieb (napr. Z opatrení stabilizačnej politiky sú najvýznamnejšie regulácia cien a miezd v smere udržania inflácie. Je ním funkčná závislosť makroekonomickej výkonnosti na úrovni rovnosti v rozdeľovaní dôchodkov. lieky. Tvorcovia hospodárskej politiky majú možnosť rozhodnúť sa realizovať dôchodkovú politiku orientovanú na prerozdelenie dôchodkov alebo politiku zameranú na rast ekonomickej aktivity a zamestnanosti. poľnohospodárske produkty). Minimálna mzda pritom predstavuje úroveň mesačnej mzdy na zákonom stanovený pracovný čas a je záväzná pre všetky hospodárske subjekty. majú na ekonomický rast v podstate rovnaký účinok. sa stávajú atraktívnejšími. 9. Z najvýznamnejších nástrojov sú to nástroje expanzívnej a reštriktívnej fiškálnej a menovej politiky. plošné uplatnenie a je možnosťou direktívneho usmernenia. na ktoré sa nevzťahuje regulácia cien. Lacnejší tovar nahrádza drahší. no v neprospech obyvateľov s nižšími príjmami. ako aj veľká rovnosť. dostaví sa prerozdeľovací efekt napríklad v znížení cien. kde sa vyrábajú tovary. aby bol zabezpečený minimálny životný štandard. pretože cenová deformácia znižuje efektívnosť ekonomických subjektov. Napríklad ak sa ekonomika nachádza vo výraznejšej cenovo-mzdovej špirále. čo umožňuje zvýšiť efektívnosť. Stanovovanie minimálnej mzdy a regulácia cien je tak možnosť ako mierniť a regulovať inflačné tlaky. V odvetviach.

2. Podnikateľským subjektom môže vysoké zdanenie prinášať riziko útlmu aktivít a potlačenie ich ekonomickej motivácie. že sa trhové ceny nebudú príliš odlišovať od rovnovážnych cien. mobility na trhu práce a pod. 370) 120 . V trhových ekonomikách sa kladie väčší dôraz na odstraňovanie deformácií prvotného rozdeľovania príjmov. Môže mať za následok napr. Pre niektorých jednotlivcov môže byť pri podmienkach zdanenia výhodnejšie spoliehať sa na sociálne transfery než na vlastné aktivity. Príliš vysoká miera prerozdeľovania oslabuje podnety k práci a podnikaniu. Podstatou tejto korekcie je napríklad zdokonaľovanie trhov výrobných faktorov alebo odstraňovanie trhových nedokonalostí. Výsledky snáh o zdokonaľovanie prvotného rozdelenia naznačuje Graf 9. s. zníženie agregátneho dopytu. nadmerný výskyt chudoby a sociálny nepokoj. nedostatočný rozvoj vzdelávacieho systému. T. Zvyšovanie kvality fungovania trhov dáva väčšie predpoklady. či predchádzanie ich vzniku (existencia monopolov).2 Makrekonomická výkonnosť a prerozdeľovanie (Zdroj: PAULÍK. T. 1.Hospodárska politika Makroekonomická výkonnosť (mv) mvmax Eopt rdopt Rozdelenie dôchodkov (rd) Graf 9. s.: Hospodářská politika. pretože aj toto rozdelenie je možné korigovať.3. Podiel domácností v % variant A variant B Dôchodok Graf 9.: Hospodářská politika.3 Zdokonaľovanie prvotného rozdelenia dôchodkov (Zdroj: PAULÍK. 370) Pri rozhodovaní sa o miere prerozdeľovania v krajine hrozí dvojaké riziko. Príliš nízke prerozdeľovanie môže oslabiť stabilitu a rozvojové možnosti spoločnosti.

V ekonomickej tlači sledovať informácie týkajúce sa ekonomických problémov súvisiacich s hospodárskou politikou. Záver V rámci tejto kapitoly ste sa naučili základné súvislosti prvotného a druhotného rozdelenia dôchodkov a význam úlohy štátu v tejto oblasti.Hospodárska politika Aktivita 1. 121 .

Sociálna politika a politika zamestnanosti Poslanie Poslaním tejto kapitoly je v nadväznosti na predchádzajúcu kapitolu o politike prerozdeľovania poukázať na to. Nositeľmi konzervatívnej politiky sú politické strany označované ako – konzervatívne. Vymedziť náklady spojené s existenciou nezamestnanosti. Sociálne postavenie a blahobyt jednotlivcov by mal v čo najväčšej miere zodpovedať ich ekonomickej výkonnosti a ich ochote podstúpiť podnikateľské riziko. Nositeľmi tejto politiky sú socialistické strany. sociálnodemokratické strany a robotnícke strany. 10. K hlavným prioritám patrí odstránenie materiálnej biedy.1 Sociálna politika Problematiku zmierňovania dôchodkových nerovností rieši prostredníctvom svojich kompetencií štát. ako štát prostredníctvom sociálnej politiky a politiky zamestnanosti kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu. keď jednotlivec nie je zapojený do pracovného procesu. republikánske.1. Dôraz sa kladie hlavne na prerozdeľovacie procesy – sociálne transferové platby. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len tento jednotlivec. Konzervativizmus zdôrazňuje význam slobody a zodpovednosti jednotlivca v ekonomickom systéme. Konzervativizmus dáva prednosť sociálne tvrdým.1 Východiská sociálnej politiky a jej vymedzenie Ideovými východiskami existencie sociálnej politiky sú jednotlivé smery ekonomického myslenia. Zabezpečuje sa až „charitatívnou“ sociálnou politikou. že sociálna politika so svojimi nástrojmi zasahuje väčšinou vtedy. kolektívne vyjednávanie a pod. Katolícke sociálne učenie vníma sociálnu spravodlivosť ako určitý dostatok pre všetkých. avšak ekonomicky efektívnym riešeniam. tak na pracovnoprávnu ochranu. než na prerozdeľovacie procesy (transfery). Dôraz sa kladie ako na prerozdeľovacie procesy. 122 . kresťansko-demokratické a liberálne. Kladie dôraz na hladkosť fungovania trhového mechanizmu a rovnovážne prvotné rozdeľovanie. Pri riešení tohto problému využíva sociálnu politiku a politiku zamestnanosti. že za sociálnu úroveň každého jednotlivca nie je zodpovedný len on sám. Vychádza z názoru. 10. ale tiež spoločnosť ako celok. Charakterizovať politiku zamestnanosti.Hospodárska politika 10. Ich vzájomné prepojenie možno ponímať hlavne v tom. ale tiež spoločnosť ako celok. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať sociálnu politiku. Demokratický socializmus zastáva názor dôstojného materiálneho zabezpečenia života všetkých jednotlivcov v spoločnosti a taktiež názor.

ktoré vedú k zlepšeniu základných životných podmienok obyvateľstva ako celku (príp. ktoré sa snaží koordinovať. stanovením podmienok odvodov z miezd a platov na účely sociálneho a zdravotného poistenia zamestnancov aj zamestnávateľov. ďalej podmienkami zamestnávania pracovníkov. Tieto úzko postavené problémy rieši sociálna politika. politike bývania. rešpektujúc jeho prospech v kontexte neobmedzovania práv ostatných. že sociálna politika nesmie byť len v pasívnom vzťahu k hospodárskej politike. záchrannou sociálnou sieťou či dávkami sociálneho zabezpečenia. rodinnej politiky a sociálneho zabezpečenia. a pod. aby bola sociálna politika účinná. Spoločným znakom všetkých politík patriacich pod sociálnu politiku je to.2 Vymedzenie sociálnej politiky Sociálnu politiku možno vymedziť v širšom aj užšom smere. podpory v nezamestnanosti). V širšom ponímaní je sociálna politika stratégiou správania sa štátu a aj iných subjektov. aký priestor a možnosti majú pre motiváciu či sebauplatnenie. určitých skupín obyvateľstva) a k zabezpečeniu sociálneho zmieru v rámci hospodárskych a politických možností danej krajiny. tým je vzájomná väzba medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou silnejšia. aké predpoklady a dispozície majú ľudia pre pracovný výkon. stanovením podmienok priznávania sociálnych dávok (invalidné dôchodky.j. úrokových sadzieb a kurzov. dôchodkovej politiky. Vytvára podmienky nato.3 Vzťah sociálnej politiky a hospodárskej politiky Sociálna politika a hospodárska politika sú dve samostatné politiky. Sociálna politika v sebe zahŕňa rodinnú politiku. zdravotnú politiku. 10. Hospodárska politika môže ovplyvňovať sociálnu politiku prostredníctvom sústavy daní a daňových úľav stimulujúcich finančnú podporu dobročinných a svojpomocných združení. že sú tvorené na základe určitých spoločnosťou všeobecne prijatých zásad s cieľom zdokonaliť spôsob života každého jednotlivca. Hospodárska politika svojimi opatreniami zaisťuje ekonomickú bázu sociálnej politiky. hlavne vo svojich aktívnych zložkách. Užšie chápanie predstavuje reakciu na sociálne riziká a ich možné následky. pretože úspech hospodárskej politiky závisí od toho.1. Znamená to. Zaoberá sa reguláciou sociálnych dopadov na jednotlivcov a ohrozené skupiny obyvateľstva. vzdelávacej politike. najmä na hospodársku politiku. t. rozdeľovaním zdrojov zo štátneho rozpočtu či štruktúrnou politikou. politiku zamestnanosti. 123 .1. Toto chápanie redukuje sociálnu politiku na systém opatrení v oblasti zamestnanosti. vrátane motivácie pracovníkov. Kladie dôraz na dlhodobé koncepcie obsahujúce konkrétnu voľbu typu sociálnej politiky a tvorbu sociálneho programu. Medzi hospodárskou politikou a sociálnou politikou musí byť aktívny vzťah. medzi ktorými sú silné väzby.Hospodárska politika 10. zdravotnej politike. Je premietnutím vnútorných väzieb a súvislostí na ostatné systémy. Sociálna politika spätne ovplyvňuje hospodársku politiku „úrovňou ľudského kapitálu“ – kvalitou a kvantitou disponibilných pracovných síl. Sociálna politika predstavuje súbor opatrení. Čím vyspelejšia je spoločnosť. bytovú politiku. vzdelávania a mnohé ďalšie čiastkové politiky so svojimi špecifickými cieľmi. V tomto smere je sociálna politika nástrojom uskutočňovania sociálnej spravodlivosti. ako sú motivovaní k zodpovednej činnosti. ktorá sa bezprostredne týka životných podmienok ľudí.

garanciou základných sociálnych istôt. ovplyvňuje aj ekonomickú oblasť. Sociálna spravodlivosť patrí k rozhodujúcim princípom sociálnej politiky a je historicky najstarším princípom. staroba. Jej podstatou je zmiernenie. ale aj s rodinnými a životnými udalosťami (napr.1. rovnakých príležitostí a potrebnosti. a to vertikálne (od bohatých k chudobným) i horizontálne (v rámci príjmových skupín). resp. choroba). nezamestnanosť). že každý by mal dostať toľko. ktorá vznikne počas života jednotlivca. Sociálna solidarita je založená na vzájomnej podpore medzi jednotlivcami a vzájomnej podpore harmonickej spolupráce založenej na porozumení. Prerozdeľovacia funkcie je jednou z najvýznamnejších funkcií. Participácia znamená možnosť jednotlivca zúčastňovať sa na rozhodovaní a realizácii sociálnej politiky. Je základom riešenia rozdielov a nerovnosti v životných a pracovných podmienkach jednotlivcov. podpornosť. ktorý je daný pravidlami prerozdeľovania. V praxi sa vymedzujú tieto základné funkcie sociálnej politiky: ochranná. ktoré vznikajú ako 124 . Skladá sa z čiastkových princípov. Ak už nie je schopný pomôcť si sám. že človek je sociálna (spoločenská) bytosť.Hospodárska politika 10. ktorými sú sociálna spravodlivosť. Ochranná funkcia je historicky najstaršia. 10. Sociálna solidarita je uskutočňovaná hlavne pomocou redistribučnej a transferovej politiky. súladu medzi vstupmi a výstupmi. Subsidiarita znamená.5 Funkcie sociálnej politiky Okrem princípov sociálnej politiky je dôležité poznať aj je základné funkcie. Spravodlivosť má právny rozmer. Znamená to nebyť len pasívnym príjemcom sociálno-politických opatrení. rovnosti. preventívna a homogenizačná. čo v sociálnej politike znamená. ako sú princíp výkonový. že každý subjekt si musí pomôcť sám. Jej východiskom je. Snahou je predchádzať určitým škodám. Stimulačná funkcia podnecuje jednotlivca k žiaducemu sociálnemu správaniu sa či konaniu. že stimuluje k požadovanému vývoju. Je základom stimulácie chceného vývoja sociálnych procesov. Preventívna funkcia vedie k prijímaniu takých opatrení. prerozdeľovacia.4 Princípy sociálnej politiky Sociálna politika sa opiera o základné princípy. predovšetkým prostredníctvom daní a transferov. Snaží sa o odstránenie alebo aspoň o zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie. participácia a zásluhovosť. ktorého úlohou je vyvárať potrebné podmienky pre naplnenie týchto požiadaviek. Zásluhovosť znamená. subsidiarita. o koľko sa zaslúžil. pretože žiaduce správanie sa musí prejaviť i v produktivite práce. Sociálna spravodlivosť je vysoko subjektívny pojem a môže byť vykladaný rôzne. stimulačná. má mať možnosť požiadať o pomoc svoje najbližšie okolie a následne štát. Rieši už vzniknutú sociálnu situáciu. súdržnosti a zodpovednosti. Tým.1. vytvárania záchranných sociálnych sietí. ktoré odstraňujú príčiny nežiaducich sociálnych situácií. odstránenie dôsledkov určitých sociálnych udalostí spojených jednak so svetom práce (napr. Je odkázaný na ostatných členov spoločnosť a spoločnosti teda aj za mnohé vďačí. sociálna solidarita. ktorý je stanovený zákonom a sociálny rozmer. v závislosti od svojho zárobku – je to prvok stimulácie individuálneho odmeňovania. ale mať aj možnosť aktívne sa na tomto procese zúčastňovať.

výkon práva na lekársku starostlivosť. Podľa tejto diferenciácie je potrebné určovať kritériá regulácie národného hospodárstva. k zmierňovaniu sociálnych rozdielov v životných podmienkach subjektov a k odstraňovaniu neodôvodnených rozdielov medzi sociálnymi skupinami. Ide o odstraňovanie príčin rôznych nepriaznivých sociálnych situácií. aká časť je na úrovni priemerného životného štandardu a aká časť patrí medzi najbohatších. Štát sleduje. Plnia ju všetky odbory sociálnej politiky. čo je hranica chudoby.6 Ciele a nástroje sociálnej politiky Sociálna politika predstavuje stratégiu a prístup k uspokojovaniu potrieb jednotlivcov a celej spoločnosti. štipendium a podpora vzdelania. Štát do tohto vzťahu vstupuje hlavne z dôvodu dohliadania na dlhodobejšie celospoločenské záujmy a tiež na konkrétne možnosti ekonomiky. rodičovský príspevok. dopravu. zdanenie príjmov a majetku. čo znamená hranicu biedy. Predpokladom fungovania je všeobecne a právne zakotvené uznanie sociálnych miním podmieňujúcich prežitie. Principiálnym nástrojom sociálnej politiky v každej demokratickej spoločnosti je právny poriadok. kolektívne zmluvy vyššieho typu bývajú uzatvárané medzi určitými zamestnávateľskými a odborovými zväzmi a podnikové kolektívne zmluvy bývajú uzatvárané medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom pre daný konkrétny podnik). Homogenizačná funkcia smeruje k odstráneniu neodôvodnených sociálnych rozdielov. 125 . hraníc chudoby. aká v pásme sociálneho životného minima.Hospodárska politika dôsledok nežiaducich situácií. Realizuje sa prostredníctvom určovania minimálnej mzdy. prídavky na deti. dôchodkového systému. najmä vzdelávacia a zdravotná politika. podpory v nezamestnanosti. materský príspevok. príspevkov na bývanie. 10. minimálnej mzdy. ktoré upravujú jednotlivé aspekty sociálneho života. či polarizácia spoločnosti z hľadiska dôchodku nie je neúnosná. aká časť obyvateľstva sa nachádza v pásme existenčného minima. je východiskom pre kolektívne zmluvy nižšieho stupňa. pracovnoprávne predpisy upravujúce individuálne a kolektívne práva zamestnancov.1. Sústava legislatívnych úprav sociálnych vzťahov a príslušných orgánov štátneho dozoru je tvorená zákonmi a nižšími právnymi normami (generálna dohoda zásadne vymedzuje vzájomné vzťahy v rámci tripartity. Cieľom sociálnej politiky je sledovať. materská a rodičovská dovolenka. výkon práva na vzdelanie. Jej cieľom je sledovanie miery uspokojovania potrieb a stanovenie hranice minimálneho uspokojenia potrieb jednotlivcov v spoločnosti. obnovu a reprodukciu prvkov systému a zároveň aj systému ako celku. Podstatné je dosiahnutie konsenzu v tejto oblasti základnou formou komunikácie medzi zástupcami zamestnancov a zástupcami zamestnávateľov – kolektívnym vyjednávaním. Je relatívne novou funkciou a smeruje k určitému príjmovému vyrovnaniu. životného minima a pod. Ešte pred vyjednávaním v tripartite dochádza k vyjednávaniu vo vláde – medzi jednotlivými politickými silami. Kolektívne vyjednávanie má teda značný preventívny charakter. Ide hlavne o riešenie otázok životného minima. a iné. nemocenských dávok. sociálna podpora. Vzhľadom na rôznorodosť názorov na sociálnu politiku je veľmi zložité vymedzenie jej nástrojov.

pre nezamestnaných). poradenstvo (napr.. určené na vopred vymedzené použitie napr. zahŕňajúce všetkých občanov. ktorým nie sú určené.2 Politika zamestnanosti So sociálnou politikou sa úzko spája politika zamestnanosti ako jedna z čiastkových politík hospodárskej politiky. dôchodcom. vojakom. služby v oblasti zdravia. a to hlavne z toho dôvodu. aby sa nenarušila ekonomická výkonnosť hospodárstva. ktorí zabezpečujú jednak opatrenia stanovené štátom. „podnikové sociálne služby“ a iné inštitúcie hlavne zamestnanecké a zamestnávateľské odborové orgány – komory. Najfrekventovanejšou formou nástrojov sú peňažné dávky a to krátkodobé (nemocenské. 10. študentom. aby boli zabezpečené pred zneužitím zo strany tých. ktoré sú poskytované určitým skupinám obyvateľstva. ktoré sa používajú najmä v prípade. barle) a ochranných pracovných pomôcok. dobročinné organizácie. Podstatnou časťou sociálnej politiky je systém sociálneho zabezpečenia. kedy nie je isté. pôžičky na vzdelávanie. napr. bývania. − účelové pôžičky. 126 . peňažné dávky sociálnej pomoci. sociálneho poistenia. čiže existuje nezamestnanosť. bude musieť štát uplatňovať sociálnu politiku vo väčšej miere. handicapovaných. obce. zamestnanecké zväzy. sociálne narušených občanov. Podstatné pri všetkých nástrojoch je. Preto podstatnú úlohu zohráva ich adresnosť a diferencovanosť na konkrétnu sociálnu situáciu jednotlivcov alebo sociálnych skupín. peňažná pomoc v materstve) a dlhodobé (dôchodky) alebo jednorazové (podpora pri narodení dieťaťa) a opakované (prídavky na deti). rodiny. občania. občianske iniciatívy. Nárok na sociálne zabezpečenie a základné sociálne istoty je dnes považovaný za súčasť základných ľudských práv a občianskych slobôd a je upravený a chránený príslušnými medzinárodnými zmluvami a organizáciami. resp. ale len určité handicapované sociálne alebo profesné skupiny. odborové zväzy a orgány. kde najvýznamnejším nástrojom sociálnej politiky sú hlavne dávky dôchodkového a nemocenského zabezpečenia. − sociálnych služieb. ktoré sú návratné. či by peňažné prostriedky neboli použité iným spôsobom. charitatívne inštitúcie. zamestnávatelia.. pričom problémom je stanovenie výšky týchto dávok. Jedno z prepojení je v tom. peňažná pomoc rodinám s deťmi. cirkvi. orgány tripartity. V minulosti sociálne systémy nepokrývali celú spoločnosť. ktoré zodpovedajú za uskutočňovanie konkrétnej sociálnej. Subjektmi sociálnej politiky sú štát a jeho orgány. výhodnejšie podmienky ich poskytovania. vzdelávania. − vecných dávok. Postupom času sa vytvorili moderné sociálne systémy. kam patrí starostlivosť o starých. zamestnávateľov. že pokiaľ existuje v hospodárskom systéme nevyužite výrobného faktora práce. hlavne v súvislosti s ochranou zdravia – zabezpečovanie zdravotných pomôcok (protézy. − úľavy a výhody. ale aj dobrovoľné opatrenia tzv.Hospodárska politika Konkrétne nástroje sociálnej politiky nadväzujú na právny poriadok a vystupujú vo forme: − sociálnych dávok. mladým. politiky v danom čase. domácnosti a na základe princípu participácie aj samotní občania a skupiny občanov. dávky v nezamestnanosti a iné.

ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky. Politika zamestnanosti je systém podpory a pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu práce.2 Vymedzenie politiky zamestnanosti Politika zamestnanosti je súčasťou hospodárskej politiky a jej cieľom je dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po práci. štruktúrnu a cyklickú nezamestnanosť. Je zameraná na odstránenie príčin nadmernej nezamestnanosti. Rieši dôsledky existujúcej nerovnováhy na trhu práce. Pri štruktúrnej nezamestnanosti vzniká nerovnováha na sektorových trhoch a aj na regionálnych trhoch. starších občanov. Vzhľadom na existenciu porúch na trhu práce vzniká jeden zo závažných makroekonomických problémov – nezamestnanosť. prostredníctvom: sprostredkovania zamestnania. Nezamestnanosť sa v ekonomike vyskytuje vo viacerých formách. Na základe príčin jej vzniku rozlišuje ekonomická teória frikčnú. 10. dlhodobo nezamestnaných a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou a ťažkým zdravotným postihnutím. Rôzne profesie sú v značnej miere navzájom nekonkurenčné v zmysle ich substitúcie. sledujú nezamestnanosť a jej vplyvy na ekonomiku. ale nielen oni.Hospodárska politika 10. zohľadňuje regionálne aspekty nezamestnanosti a jej opatrenia sú zamerané na riešenie konkrétnych situácií. Značné problémy pre ekonomiku znamená štruktúrna nezamestnanosť.1 Východiská existencie politiky zamestnanosti Základom politiky zamestnanosti je mechanizmus trhu práce vytváraný dopytom po práci. ale tiež vplyvy mimoekonomické. ktoré dohodujú podmienky. ktorými sú kolektívne zmluvy a pracovno-právne zákonodarstvo. Frikčná nezamestnanosť neznamená pre ekonomiku problém a niektorí ekonómovia ju radia k prirodzenej miere nezamestnanosti.2. ktoré niekedy vedú k tomu. pôsobí plošne na strane dopytu po práci. Nezamestnanosť je veľmi zložitý fenomén v ekonomike. že udržiavajú zamestnanosť nad efektívnou úrovňou. pretože vzniká na základe nesúladu medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich z dôvodu heterogenity trhov a nemožnosti substitúcie jednej práce za inú. podporovaním zamestnanosti vytváraním nových pracovným príležitostí. Cyklická nezamestnanosť vzniká na základe cyklických zmien v agregátnom dopyte vtedy.2. za ktorých sa uzatvárajú dohody o práci. prispôsobovaním profesijnej štruktúry zamestnancov požiadavkám trhu práce (rekvalifikácie). 127 . zmieňovaním negatívnych dôsledkov zmien a opatrení týkajúcich sa zamestnanosti. Ekonómovia. Vzhľadom na značnú inštitucionalizáciu trhu práce vznikajú na trhu poruchy. ktorý má množstvo súvislostí s inými ekonomickými javmi. Trh práce nie je dokonalým trhom v dôsledku činnosti odborov. poskytovaním poradenstva na voľbu povolania. Podniky a firmy sú vo svojom rozhodovaní o dopyte po práci ovplyvňované tak trhovými vplyvmi. ponukou práce a cenou práce. Tie sú spôsobené hlavne nedostatočnou pružnosťou ponuky práce a jej štruktúrnou heterogenitou a tiež z nej vyplývajúcou segmentáciou trhu práce. Zvýšenou starostlivosťou o pracovné uplatnenie mladistvých a absolventov stredných a vysokých škôl. poskytovaním podpory v nezamestnanosti. Aj nižšia elasticita dopytu po práci je faktorom ovplyvňujúcim trh práce. nepružných mzdových taríf a heterogénnej štruktúre práce.

prostredníctvom ktorých sa štát snaží vytvárať optimálne podmienky pre zabezpečovanie rovnováhy dopytu a ponuky na trhu práce a takisto sa snaží dosiahnuť. Pasívna politika trhu práce v sebe zahŕňa príspevok v nezamestnanosti ako forma sociálnej pomoci pre udržanie životnej úrovne nezamestnaných a predčasný odchod do dôchodku z dôvodov nepriaznivej situácie na trhu práce. aby miera nezamestnanosti bola čo najnižšia.2. pod ktorou rozumieme súbor opatrení a činností. ktorí chcú a môžu pracovať a hľadajú si zamestnanie. ochranu vybraných skupín zamestnancov pred prepustením. ktoré zvyšujú flexibilitu zdrojov pracovných síl a ich profesijnej kvalifikačnej štruktúry na strane jednej. ako aj územnej mobility pracovnej sily. podpora na udržanie pracovných miest. opatrenia na zlepšenie situácie na trhu práce. tvorba nových pracovných miest a pasívna politika trhu práce – podpora v nezamestnanosti a odvody do poisťovní za evidovaných nezamestnaných. tehotenstva. na druhej strane. starostlivosti o člena domácnosti. Základom aktívnej politiky zamestnanosti je využitie nástrojov. podpora nezamestnaných. 128 . zabezpečovať podpory v nezamestnanosti. dĺžka pracovného času. ako: zabezpečovanie rekvalifikácií. najmä opatrenia a programy celoštátneho charakteru a iné. Základný súbor nástrojov politiky zamestnanosti a pravidiel fungovania tvorí sústava pracovného zákonodarstva.3 Ciele a nástroje politiky zamestnanosti Ciele politiky zamestnanosti sú rôzneho zamerania. Cieľmi tejto politiky tiež sú: zabezpečovať prácu pre všetkých. umožňovať slobodnú voľbu zamestnania. zabezpečovať bezplatné poradenstvo všetkým občanom a iné. a ktoré. právo na štrajk a iné. podpora vytvárania nových pracovných miest. stimulujú podnikateľskú aktivitu pri vytváraní nových pracovných miest. minimalizovať rozsah nezamestnanosti. programy zamerané na mladých nezamestnaných. Závažnú skupinu nástrojov tvoria zákony v oblasti existencie. Pracovné zákonodarstvo upravuje veľké množstvo vzťahov. vytvárať rovnováhu medzi ponukou a dopytom na trhu práce. podpora vypracovania projektov na oživenie zamestnanosti. aby sa udržiavala vysoká zamestnanosť a podporoval sa ekonomický rast. podpora zamestnávania osobitných skupín občanov. Mechanizmus trhu práce musí vychádzať z aktívnej politiky zamestnanosti. K hlavným cieľom patrí usmerňovanie mechanizmu trhu práce tak. zabezpečovať rekvalifikácie a zvyšovanie kvalifikácie.Hospodárska politika 10. ktorí chcú samostatne podnikať a programy pre handicapované osoby. ich orgánov a funkcionárov. podpora prevádzky pracovných miest. podporovať tvorbu nových pracovných príležitostí. Ďalší súbor nástrojov tvoria zákony upravujúce bezpečnosť pri práci a hygieny práce a s nimi súvisiace povinnosti zamestnancov aj zamestnávateľov a príslušných zodpovedných orgánov trhu práce. prijímať opatrenia na podporu tak profesnej. subvencovaná zamestnanosť. práv a povinností odborových organizácií. podpora zamestnávania občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. K dôležitým patria napríklad: podmienky pracovných zmlúv. Aktívna politika trhu práce obsahuje opatrenia zamerané na podporu vytvárania nových pracovných príležitostí. postup zamestnancov v prípade choroby. K programom aktívnej politiky trhu práce patria aj služby zamestnanosti. školenia pre nezamestnaných dospelých a rizikových skupín. nárok na dovolenku. K nástrojom politiky zamestnanosti patrí aktívna politika trhu práce – podpora zaradenia nezamestnaných do zamestnania.

kedy sa za nezamestnaného považuje osoba určitého minimálneho veku (a staršia). Jednotlivé definície nezamestnaných bývajú stanovené v zákonoch jednotlivých krajín rôzne a odrážajú ekonomické možnosti krajiny. napríklad v tom.100 . Tento vzťah sa dá využiť aj na odhad veľkosti straty výstupu v dôsledku existencie nedobrovoľnej nezamestnanosti. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. štruktúrnych a inštitucionálnych charakteristík konkrétnej ekonomiky.2. no vyskytuje sa aj v konjunktúre (štrukturálna) a je spojená s poklesom životnej úrovne a prejavom problémov v ekonomike. kde: u * predstavuje prirodzenú mieru nezamestnanosti. ktorá je bez platenej práce. Stanovenie nákladov na cyklickú nezamestnanosť možno odvíjať od tzv. nedostatkom informácií o existujúcich pracovných miestach či nízkou mobilitou pracovníkov. Meranie nezamestnanosti prostredníctvom miery nezamestnanosti má určité nedostatky. Y predstavuje reálny produkt. pričom pracovná sila je rozdelená na zamestnaných.Hospodárska politika 10. tento koeficient závisí od technologických. nezachytáva sezónnu nezamestnanosť a medzi pracovné sily nie sú zahrnuté osoby. Okunov zákon je možné vyjadriť aj vzťahom u * −u = β . pričom všetky uvedené aspekty musia byť splnené naraz. podľa ktorého sa zníženie miery nezamestnanosti o 1 percentuálny bod premietne do zvýšenia reálneho hrubého domáceho produktu približne o 2%. Okunovho zákona. 129 .4 Miera nezamestnanosti a jej meranie Všeobecne je miera nezamestnanosti definovaná Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) ak stav. 10.( Y − Y*) . Nezamestnanosť je meraná rôznymi spôsobmi.2. u predstavuje skutočnú mieru nezamestnanosti. β predstavuje koeficient reakcie zmeny nezamestnanosti na zmenu reálneho HDP. ktoré musia nedobrovoľne pracovať kratší pracovný čas. L + U predstavuje súčet zamestnaných (L) a nezamestnaných (U). Ekonomicky nákladná je nezamestnanosť cyklická a štruktúrna. nezamestnaných a ekonomicky neaktívnych obyvateľov v produktívnom veku. že nezahŕňa osoby. je schopná pracovať a hľadá si prácu. Mieru nezamestnanosti možno vyjadriť vzťahom: u= U .5 Náklady spojené s existenciou nezamestnanosti Nezamestnanosť je charakteristická pre fázu recesie a depresie (cyklická). z ktorých najznámejšie je meranie počtom nezamestnaných osôb v ekonomike a prostredníctvom miery nezamestnanosti. frikčná nezamestnanosť sa vo všeobecnosti považuje za prirodzenú súčasť ekonomického vývoja nevyvolávajúcu vznik vyšších nákladov spoločnosti. ktoré si v priebehu stanoveného času nenašli prácu. L +U kde: U predstavuje počet nezamestnaných. Miera nezamestnanosti je okrem iného determinovaná existenciou nepružných miezd.

ako aj zo sociálneho hľadiska. Znižujú ju akékoľvek hospodársko-politické opatrenia. Dlhodobo nezamestnaní strácajú svoju kvalifikáciu. Vážne dôsledky so sebou prináša najmä dlhodobá nezamestnanosť. ku ktorému dochádza z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti. Za hlavné ekonomické dôsledky sa považujú straty z nevyužitia nevyužívanej pracovnej sily. že sú nezamestnaní.6 Dôsledky existencie nezamestnanosti K dôsledkom existencie nezamestnanosti sa pristupuje tak z ekonomického hľadiska. Na internetovej stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny SR vyhľadať údaje o aktívnej a pasívnej politike zamestnanosti. nižšia spotreba a aj zníženie životnej úrovne obyvateľstva. naučia sa využívať podporu v nezamestnanosti a nesnažia sa hľadať si prácu. ktoré spôsobujú psychické traumy. zvyšovanie peňažnej zásoby alebo zvyšovanie vládnych výdavkov. ako napríklad dočasné úľavy na daniach pre podniky zvyšujúce zamestnanosť alebo programy verejných prác. t. Preštudovať zákon o službách zamestnanosti. strata dôvery vo vlastné schopnosti. dotované rekvalifikačné programy. Zo sociálnych dôsledkov nezamestnanosti sú najproblémovejšie najmä strata spoločenskosociálnych vzťahov. Najťažšími dôsledkami sú existenčné problémy rodín a skupín obyvateľstva. ak pri značnom tempe ekonomického rastu existuje v ekonomickom systéme prijateľná a zároveň nízka miera nezamestnanosti. znižovanie daní. tým je nezamestnanosť vyššia. nižšia tvorba produktu. že nezamestnaní si môžu zvyknúť na to. Ekonomike vznikajúce náklady súvisiace s jednotlivými druhmi nezamestnanosti. poskytovanie informácií o podmienkach na pracovnom trhu alebo rôzne formy dotácií na sťahovanie. že dôvody na ich nezamestnanosť už zanikli. Jednou z možných reakcií štátu na cyklickú nezamestnanosť je makroekonomická politika zameraná na zvyšovanie agregátneho dopytu. že čím je nižšie tempo rastu reálneho produktu a čím je väčšia medzera produktu. Dôsledkom existencie nezamestnanosti je aj devalvácia ľudského kapitálu. 3. Z uvedeného vzťahu vyplýva. kriminalitu a ďalšie problémy. ktorá môže viesť až k histerézii v ekonomike. Aktivity 1. ktoré redukujú náklady na prispôsobenie sa pracovnej sily iným podmienkam. Ďalšou možnosťou. čím sú dlhodobo vyradení z potenciálne zamestnateľných aj napriek tomu.2. ktoré sa snaží štát svojimi opatreniami znižovať. ktorá znamená. nižšie úspory obyvateľstva. proti nezamestnanosti z nedostatočného dopytu je odklon od odmeňovania za odpracovaný pracovný čas zvýšením proporcie podielu na zisku na celkovej mzde. 130 . 2. používanou hlavne vo vyspelých ekonomikách. Takýmito opatreniami môžu byť napr. Ďalšou možnosťou je realizácia špeciálnych programov pre trh práce so zameraním priamo na nezamestnanosť. Na stránke Sociálnej poisťovne SR vyhľadať a preštudovať systém sociálneho poistenia v SR. ktoré sa neskôr spájajú s vysokými nákladmi spoločnosti na ich odstraňovanie. Zdravý vývoj ekonomiky prebieha len vtedy. schopnosti komunikácie a prispôsobovania sa v určitých situáciách.Hospodárska politika Y * predstavuje potenciálny produkt. Štruktúrna nezamestnanosť sa odstraňuje veľmi ťažko. 10.j.

Hospodárska politika Záver Poslaním tejto kapitoly bolo vysvetliť. 131 . ako štát prostredníctvom sociálnej politiky kompenzuje niektoré nedostatky trhového mechanizmu a prostredníctvom uplatňovania politiky zamestnanosti pomáha riešiť závažný problém ekonomiky – nezamestnanosť.

zmeny. produkuje vedľajšie efekty. a súčasne sa mení a dotvára ich pôsobením. Podstatou starostlivosti o životné prostredie je zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím. ale väčšina je spôsobená činnosťou človeka a to hlavne v posledných dvoch storočiach. Nevyhnutnosť starostlivosti a ochrany životného prostredia je vyvolávaná predovšetkým: celosvetovým expanzívnym populačným vývojom ľudstva. ako predpokladu rozvoja prežitia ľudstva. zameraná na vzťahy človeka a jeho životného prostredia. vrátane človeka. Negatívne zmeny v životnom prostredí postavili ľudstvo pred závažný problém. Popísať makroekonomické súvislosti ekonomiky a životného prostredia. Je vedou o vzťahoch medzi živými organizmami a ich prostredím. ktorými možno ovplyvňovať životné prostredie. Jej súčasťou je ekológia človeka. Každá ekonomická činnosť.1.Hospodárska politika 11. klimatické a meteorologické zmeny). Environmentálna politika Poslanie Poslaním tejto kapitoly je objasniť súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázať na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.1 Životné prostredie a ekológia Životné prostredie je vonkajším činiteľom. 132 . Čo znamená ekonomicky optimálne množstvo znečistenia. ktorým je uchrániť existujúci (už alarmujúci) stav životného prostredia pre nasledujúce generácie. Hlavnými úlohami ekológie je poznávať vývoj. Zdroje problémov životného prostredia sú rôzne. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • • Charakterizovať ekologickú politiku. slnečné žiarenie. Vednou oblasťou zameranou na životné prostredie je ekológia. ktoré ju čo najmenej narúša a zachováva jej pôvodnú prírodnú formu. Niektoré majú svoj pôvod v samotných prírodných činiteľoch (kozmické a atmosférické javy. ktorý ovplyvňuje existenciu rastlinných a živočíšnych organizmov. hlavne spojená s výrobou. Je to také využívanie fondov prírody.1 Východiská environmentálnej politiky Súčasná ekonomická činnosť je nevyhnutne spojená s narušovaním životného prostredia. trvalým zvyšovaním rozsahu a náročnosti potrieb ľudí. 11. vytváraním a hromadením nežiaducich produktov ľudskej civilizácie. ich následky a činitele. 11. rôznosťou a protichodnosťou záujmov ľudí či snahou ľudí o ovplyvňovanie životných podmienok a i. ktoré ovplyvňujú kvalitu životného prostredia (negatívne externality).

Hospodárska politika

11.1.2 Vymedzenie environmentálnej politiky
Interdisciplinárnou vedou, ktorá pri skúmaní ekonomických kategórií zohľadňuje požiadavky na tvorbu a ochranu životného prostredia na makro aj mikroekonomickej úrovni je environmentálna politika. Možno ju definovať aj ako koncepčné riešenie environmentálnych problémov vo vymedzenom priestore a v určitom čase. Jej základom je súhrn predstáv rôznych subjektov politického systému o vážnosti ekologických problémov, o prioritách a spôsoboch riešenia jednotlivých problémov životného prostredia, úsporného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a ich ochrany. Environmentálnu politiku možno ponímať v dvoch smeroch – ako všestrannú a ako rezortnú. Všestranná environmentálna politika predstavuje široko koordinovanú činnosť všetkých ekonomických subjektov pri nastoľovaní rovnováhy medzi ľudskými činnosťami a uspokojovaním potrieb súčasných a budúcich generácií a schopnosťou prírody trvalo sa obnovovať. Orientuje sa na dlhodobejšie ciele a na nastoľovanie nových vzťahov k životnému prostrediu a prírodným zdrojom, nakoľko je naplňovaním požiadaviek trvalo udržateľného rozvoja. Rezortná environmentálna politika je predovšetkým činnosťou špecializovanej exekutívy, založenej na koncepte cieľov a stratégií zameraných na prevenciu, znižovanie alebo odstraňovanie nežiaducich účinkov ľudských aktivít na životné prostredie, prírodné zdroje a verejné zdravie. Zameriava sa na krátkodobejšie ciele. Teoretickými a praktickými problémami environmentálnej politiky sú: konkrétna konštrukcia ekonomických nástrojov, zistenie zdroja a prostriedku znečisťovania životného prostredia, na ktorý sa má ekonomický nástroj viazať, vytypovanie pôvodcu znečistenia, ktorý má byť pôsobením nástroja ovplyvnený, spôsob a miesto čerpania výkonov z ekonomických nástrojov a spôsob prerozdelenia prostriedkov získaných na základe uplatnenia nástrojov.

11.2 Ciele a nástroje environmentálnej politiky
Základným a veľmi silno zovšeobecneným cieľom environmentálnej politiky je starostlivosť o životné prostredie a zachovanie rovnováhy medzi ľuďmi a prírodným prostredím, ako predpokladu prežitia ľudstva. K súboru ďalších cieľov patrí: vymedzenie východísk a priorít štátnej ekologickej politiky, utváranie koncepcie ochrany prírody, príprava a zabezpečovanie štátnej ekologickej politiky v jednotlivých oblastiach, vymedzenie nástrojov realizácie ekologickej politiky a vymedzenie nástrojov merania a hodnotenia stavu životného prostredia a kontroly realizácie ekologickej politiky. V ponímaní environmentálnej politiky ako všestrannej a rezortnej sú ciele týchto politík nasledovné: v rámci všestrannej politiky ide o zvyšovanie účinnosti prírodných zdrojov, investovanie do obnovenia prírodných zdrojov, investovanie do schopnosti prírody absorbovať odpady, investovanie do verejného majetku a služieb či rozvíjanie právneho systému orientovaného vo vyššej miere na ciele trvalo udržateľného rozvoja, v rámci rezortnej politiky ide o predchádzanie, znižovanie, predchádzanie a prípadne vylúčenie znečistenia životného prostredia, prostredníctvom nástrojov donucovania a ekonomickej stimulácie, na základe ktorých by mali výrobcovia produkovať menej energeticky náročne, s menším rozsahom odpadov. Vzhľadom na široké spektrum problémov súvisiacich zo životným prostredím a s jeho ochranou, nie je možné vymenovať všetky ciele environmentálnej politiky. V rámci environmentálnej politiky sa do popredia záujmov dostala stratégia udržateľného rozvoja, ktorá sa stala široko akceptovateľnou rozvojovou stratégiou a vnáša do ekonomickej
133

Hospodárska politika teórie novú paradigmu – a to, že už nekladie dôraz na maximalizáciu tokových veličín, ale na stabilizáciu stavových veličín, predovšetkým prírodného bohatstva v celej jeho rozmanitosti. Apeluje na taký spôsob využívania prírodných zdrojov, ktorý by uspokojil aj potrebu budúcich generácií v dlhodobej perspektíve. Všetky opatrenia smeruje nielen kritériom ekonomickej efektívnosti, ale na prvé miesto dáva udržanie ekologickej rovnováhy. Tento prístup sa odráža aj v postupne sa formujúcej škole „ekologickej ekonómie“, ktorá kladie dôraz na väzby medzi ekologickým a ekonomickým systémom (Obr.11.1) a ľudskú spoločnosť považuje za komponent celkového ekonomicko-ekologického systému. K nástrojom environmentálnej politiky patrí právo, ekonomické nástroje, formy organizácie, územné plánovanie, výchova a vzdelávanie, veda a informácie. Základným právnym prostriedkom aj pre environmentálnu oblasť hospodárstva je ústava, na ktorú nadväzujú ekologické zákony, ktoré vytvárajú tlak, aby podnikateľská sféra, štát a obce rešpektovali ekologické pravidlá a normy. Nástroje tak možno deliť na: stimulačné, ktoré podporujú činnosti smerujúce k zvyšovaniu kvality životného prostredia, reštriktívne, ktoré obmedzujú alebo postihujú činnosti smerujúce k ohrozovaniu životného prostredia, štandardné nástroje hospodárskej politiky, s dodatočným proekologickým účinkom (dane, clá, úvery, úroky, dotácie, ceny) a osobitné ekologicky zamerané nástroje – poplatky za znečisťovanie životného prostredia a využívanie prírodných zdrojov. Vzhľadom na rozsiahlosť nástrojov, budeme sa ďalej zaoberať nástrojmi ekonomickými, ktoré sa v mnohých prípadoch s nástrojmi právnymi prekrývajú alebo dopĺňajú. K nástrojom environmentálnej politiky patria: poplatky, finančné podpory, systém hospodárskych dohovorov, vytváranie trhu emisných práv a finančné stimuly na dodržiavanie environmentálnych predpisov.

Poplatky predstavujú zákonom, resp. iným administratívnym predpisom stanovené platby znečisťovateľov životného prostredia do štátneho rozpočtu. Majú charakter „ceny za znečisťovanie“, ktorá vychádza z nákladov podnikov – znečisťovateľov. Majú pomerne malý vplyv na správanie sa znečisťovateľov. Ich cieľom je podnecovať znečisťovateľov ku zmene ich konania, k zníženiu alebo odstráneniu znečisťovania životného prostredia, ktoré svojou činnosťou spôsobujú, sústrediť finančné prostriedky na financovanie environmentálnych programov na riešenie určitých problémov ochrany životného prostredia, sústrediť finančné prostriedky a súčasne podnecovať znečisťovateľov k znižovaniu znečisťovania pričom môže prevažovať jeden alebo druhý cieľ poplatku alebo distribuovať finančné prostriedky medzi rôznymi znečisťovateľmi v záujme financovania opatrení na ochranu životného prostredia, ktoré môžu byť kolektívne alebo podnikové, môžu predstavovať nové techniky a nové investície na ochranu životného prostredia.
Poplatky sa môžu vzťahovať na: emisiu odpadov do životného prostredia podľa ich množstva a druhu, poskytnutie environmentálnych služieb, výrobu výrobkov znečisťujúcich životné prostredie, administratívne povolenia pri výrobe alebo predaji určitých výrobkov alebo odpadov, diferenciáciu daní, čo je v podstate tiež možné považovať za poplatok.

Finančná pomoc znečisťovateľom má za cieľ stimulovať k prijímaniu opatrení na ochranu životného prostredia alebo pomôcť finančne tým znečisťovateľom, ktorí z nedostatku finančných prostriedkov nemôžu realizovať environmentálne opatrenia a rešpektovať tak platné predpisy. Realizácia finančnej pomoci môže byť prostredníctvom subvencií, pôžičiek so zníženou úrokovou sadzbou alebo daňovými úľavami. Systém peňažných záloh za výrobky prestavuje formu príplatku cenám výrobkov. Tento príplatok sa spotrebiteľovi vráti, keď použitý výrobok, finálny odpad z tohto výrobku, vrátia v rámci organizovaného zberu odpadov do maloobchodu.
134

Hospodárska politika

Vytváranie trhu práv na znečisťovanie životného prostredia (emisných práv) je osobitným ekonomickým nástrojom. Spočíva v tom, že sa stanoví určitý horný limit celkového znečistenia životného prostredia v určitej lokalite, či regióne. Rozdelenie celkového prípustného znečistenia dáva producentom právo na vypúšťanie určitého množstva znečisťujúcich látok do životného prostredia. Nevyužitím tohto práva vzniká priestor na obchodovanie s emisiami. Finančné sankcionovanie znečisťovateľov za nedodržanie environmentálnych predpisov je právnym nástrojom, trestom. Môže mať podobu pokuty na základe nedodržania zákona alebo podobu finančných záloh platených znečisťovateľmi, ktorí síce porušujú predpisy, ale realizujú opatrenia na jeho dodržiavanie. Keď sa realizované opatrenia prejavia na dodržaní stanovených limitov na ochranu životného prostredia, vráti sa finančná záloha podniku.
Z ďalších nástrojov možno uviesť napríklad zavedenie alebo zvýšenie spotrebnej dane, ktorá zvyšuje ceny ekologicky nešetrných výrobkov, dane z príjmu pôsobením odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktoré stimulujú k ekologickému správaniu sa subjektov, clá, ktoré podporujú dovoz ekologicky priaznivých výrobkov a obmedzujú dovoz tovarov a služieb zaťažujúcich životné prostredie či cenovú reguláciu, ktorá sa môže vzťahovať na výrobky a činnosti s významnými ekologickými následkami.

11.3 Makroekonomické súvislosti environmentálnej politiky a kvality životného prostredia
Napĺňanie cieľov ekologickej politiky a cieľov hospodárskej politiky je vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu, ktorý sa dá nazvať protichodným, nakoľko zvýšenie kvality životného prostredia je spájané so znižovaním dosahovanej úrovne hospodárskych cieľov. Zároveň, ak ekonomika zníži nároky na dosahovanie aspoň časti vysokých hospodársko-politických cieľov, môže dosiahnuť vyššie prírastky kvality životného prostredia. Vzťah medzi systémom životného prostredia a ekonomiky znázorňuje Obr. 11.1.

135

pte predstavuje produkty tieňovej ekonomiky. ale napriek tomu sú súčasťou produkcie ekonomiky.: Hospodářská politika.1 Životné prostredie a ekonomika (Zdroj: PAULÍK. ktorý sa v hrubom domácom produkte neodráža. blízkym – je to produkcia. Ukazovateľ. Produkty tieňovej ekonomiky sú výsledkom nelegálnej činnosti. NEW = HDP + np + pte + kts + vč − pš . ktoré v nej prebiehajú. ktoré presnejšie zachytávajú všetky procesy. s. pš predstavuje produktivitu škodlivín. Netrhová produkcia je produkcia poskytovaná samým sebe. Rast voľného času je faktor. nakoľko 136 . vč predstavuje voľný čas. Vyššia kvalita tovarov a služieb zvyšuje životnú úroveň hlavne v dlhšom časovom období.Hospodárska politika C autoregenerácia SYSTÉM ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A recyklácia B poskytovanie výrobných prostriedkov x SYSTÉM EKONOMKA výroba spotrebných tovarov A –prírodné zdroje B – emisie a odpady x – výstupy z mimozemského priestoru y – výstupy do mimozemského priestoru Obr. 11. je potrebne ho však ku nemu pripočítať. Popri meraní hrubého domáceho produktu sú v ekonomike vyjadrované aj ďalšie veličiny. rodine. ktorá neprechádza trhom. np predstavuje netrhovú produkciu. kts predstavuje kvalitu tovarov a služieb. ktorý zachytáva vplyv zmien životného prostredia je čistý ekonomický blahobyt (NEW). 417) y Súvislosti v rámci ekológie a ekonomického systému sú zachytené aj v makroekonomických veličinách. T. kde: HDP predstavuje hrubý domáci produkt krajiny.

avšak tým. ktorá je vo väčšine prípadov vyššia. ktorými sú na úrovni celkovej ekonomiky hlavne škodliviny. ktoré priamo alebo sprostredkovane znižujú znečistenie základných zložiek životného prostredia. Kritériom na efektívnosť nákladov na ochranu životného prostredia predstavujú škody z jeho znečistenia. čo znamená. náklady na obmedzenie produkcie znečisťovania a nákladu na kontrolu znečistenia. Metodika tzv. vedeckotechnickým rozvojom. nie je možné vyčísliť napríklad náklady nevyhnutné na liečenie ochorení vzniknutých pôsobením znečistenia. Aktivita 1. ktoré sa prejavia v cene výrobku. V tomto smere je a bude finančné hodnotenie negatívnych dopadov znečisteného životného prostredia vždy nedostatočné. Medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia existuje nepriama funkčná závislosť.4 Ekonomicky optimálne množstvo znečistenia Tradičný ekonomický prístup usilujúci sa o ekonomicky efektívnu ochranu životného prostredia vychádza z nákladov na ochranu životného prostredia a škôd zo znečistenia životného prostredia. Patria sem náklady na zachytávanie vyprodukovaného znečistenia a na jeho zneškodňovanie. Niektoré aspekty síce vyčísliteľné sú. 11. že sa pôsobenie človeka na životné prostredie na základe kolobehu života vracia spätne k nemu samotnému vo forme poškodzovania zdravia. Z ekonomického hľadiska je znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia nemožné dostatočne presne vyčísliť. Od hrubého domáceho produktu je nutné ale odpočítať negatívne záporné efekty – externality. v zníženej dynamike a efektívnosti ekonomiky a v narušení produkčných schopností ekosystémov. Úlohou ekonomickej analýzy je nájsť taký vzťah medzi nákladmi na ochranu životného prostredia a ekonomickými škodami zo znečistenia životného prostredia. s rozširovaním kritérií kvality výrobkov a služieb. K nákladom na ochranu životného prostredia patria všetky náklady na opatrenia. ktoré sa prejavujú v zníženej kvalite zdravotného stavu obyvateľstva a jeho životnej úrovne. Sú prejavom zvýšených spoločensky nutných výdavkov. znížia sa škody zo znečistenia. ktorá je ekonomicky efektívna.Hospodárska politika predstavuje zvýšenie kvality života. ktoré vznikajú v procese výroby a poskytovania služieb. Medzi ekonomické škody nemožno počítať náklady na „ekologizáciu“ celého hospodárskeho reprodukčného procesu. 137 . Ide o negatívne sociálno-ekonomické dôsledky zmenenej kvality zložiek životného prostredia. že ak sa zvýšia náklady na ochranu. Tieto náklady súvisia s inováciami. biopsycho-sociálnych škôd nie je dostatočne rozpracovaná a to aj vzhľadom na rastúcu dynamiku ukazovateľov v tejto oblasti. Na stránke Ministerstva životného prostredia pohľadať informácie týkajúce sa stratégie ochrany životného prostredia v SR.

Hospodárska politika Záver Táto kapitola poskytla čiastkový pohľad na problematiku environmentálnych problémov zo sociálno-ekonomického pohľadu. 138 . Objasnila súvislosti ekológie a ekonomiky a poukázala na nevyhnutnosť zásahov štátu v tejto oblasti.

vyrovnanosť platobnej bilancie. Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky Poslanie Poslaním tejto kapitoly je uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. vonkajšia ekonomická rovnováha.Hospodárska politika 12. miera inflácie. úroveň úrokových mier a ďalších menových a fiškálnych kritérií. rast vloženého kapitálu. efektívne využívanie živej a zhmotnenej práce. 12. no možno ho merať aj ako podiel HDP na jedného obyvateľa. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • Ako je možné hodnotiť výsledky hospodárskej politiky prostredníctvom rôznych ukazovateľov. Bariérami ekonomického rastu sú z klasických bariéra pracovnej sily. podiel verejných financií na rozdeľovacích procesoch. Faktormi ekonomického rastu sú najmä rast spoločenskej produktivity práce. rast vložených investičných statkov.1 Tempo ekonomického rastu Ekonomický rast predstavuje situáciu. bariéra priestoru a bariéra životného prostredia.1 Spôsoby hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky Hodnotenie výsledkov hospodárskej politiky sa realizuje prostredníctvom analýzy makroekonomických agregátov. miera a štruktúra nezamestnanosti. podiel HDP na jednotku vloženého kapitálu či podiel HDP na jednotlivý región.1. rast počtu pracovných síl. výsledky hospodárenia verejných rozpočtov. ich aktuálnej hodnoty a budúcich smerov vývoja. zavádzanie technického pokroku. pri využití možných zdrojov. napr. rast efektívnosti základných prostriedkov. pri ktorej dochádza k absolútnemu i relatívnemu rastu základných makroekonomických kategórii trhovej ekonomiky. podiel HDP na jednotku živej práce. K hodnotiacim ukazovateľom patria: tempo ekonomického rastu – merané konkrétnym agregátom. vývoj nominálneho a efektívneho kurzu národnej meny. Meranie ekonomického rastu sa najčastejšie realizuje cez prírastok hrubého domáceho produktu v konkrétnom čase. 12. 139 . HDP. bariéra zahraničného obchodu a bariéra spotreby a zo súčasných bariéra času.

5%). že zlepšenie v jednej oblasti sa môže uskutočniť len za cenu zhoršenia v inej oblasti. ale tieto návrhy sa neujali. Objavili sa aj návrhy na rozšírenie obrazca o ďalšie ciele hospodárskej politiky.2 Magický n-uholník Na určenie úspešnosti plnenia celého komplexu hospodársko-politických cieľov sa používa v ekonómií grafická metóda. infláciu a nezamestnanosť. ktorá by vychádzala z určitého optimálneho plnenia jednotlivých cieľov. Optimálne naplnenie cieľov je potrebné chápať ako určitý kompromis medzi vyšším naplnením niektorého z cieľov a nižším naplnením ostatných. − podiel salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP. Štvoruholník sa magickým sa nazýva preto. ale sú súčasťou realizácie politiky na udržanie vysokej zamestnanosti a cenovej stability. (U = 5. ktorá je založená na zostavení magických n-uholníkov. lebo je veľmi ťažké dosiahnuť všetky ciele zároveň. ktoré by mali byť dosiahnuté. Jeho úpravou. ktorú vypočítame pomocou súčtu obsahov pravouhlých trojuholníkov (a*b/2). v určitých vzájomných vzťahoch. (B = 0%). Stupeň úspešnosti plnenia jednotlivých cieľov je daný veľkosťou plochy zostrojeného štvoruholníka. Okrem magického štvoruholníka sa na hodnotenie používa aj magický šesťuholník. ktoré môžu byť premenlivé v závislosti na konkrétnej medzinárodno-ekonomickej situácií a na aktuálnej pozícií danej národnej ekonomiky. Za tradičné ciele považuje ekonomická teória a prax stály hospodársky rast (G). V súčasnej dobe je obvyklým tvarom štvoruholník. nízku mieru nezamestnanosti (U) a vonkajšiu rovnováhu vyjadrenú pomocou podielu salda bežného účtu platobnej bilancie na HDP (B). Táto metóda prešla určitým vývojom. V 60. ktorý ho zostrojil pre OECD za účelom hodnotenia hospodárskej situácie jednotlivých krajín. (G = 3%). − priemerná ročná miera inflácie. V tejto súvislosti hovoríme o konfliktnosti cieľov. Kaldor. V magickom štvoruholníku sa zaznačujú štyri makroekonomické veličiny: − medziročné tempo rastu reálneho produktu. v tom smere. Ak sa bude daný ukazovateľ zlepšovať. avšak niektorí ekonómovia označujú túto metódu za prekonanú. Veličiny uvedené v zátvorkách predstavujú ideálny magický štvoruholník. Jeho autorom je britský ekonóm N. ktorý rozširuje hodnotiace kritériá magického štvoruholníka o ekologické náklady hrubého 140 .Hospodárska politika 12.1. ku ktorým bolo neskôr pripojené saldo platobnej bilancie. Základné ciele by teda mali byť naplňované v určitej harmónií. v ktorom sú vyznačené hodnoty. Tieto makroekonomické veličiny sú získané na základe podrobných makroekonomických analýz a empirických výskumov a predstavujú priemerné hodnoty vyspelých krajín OECD. že rast ekonomiky alebo rovnováha bežného účtu nemajú povahu samostatných cieľov vládnej hospodárskej politiky. Vzájomné väzby týchto cieľov sú také. Z toho vyplýva. rokoch minulého storočia sa používal magický trojuholník poskytujúci komplexný pohľad na hrubý domáci produkt. je možné z výsledného tvaru štvoruholníka posudzovať naplnenie týchto cieľov a tiež úspešnosť danej hospodárskej politiky. bude sa príslušný vrchol v zostrojenom štvoruholníku vzďaľovať od stredu. Ide o štvoruholník. Ozývajú sa námietky napr. cenovú stabilitu meranú pomocou miery inflácie (P). − priemerná ročná miera nezamestnanosti. že výsledný obraz je v značnej miere ovplyvnený zvoleným meradlom. (P = 2%).

Vďaka nim umožňuje presnejšie hodnotiť výsledky hospodárskej politiky.Hospodárska politika domáceho produktu a o spravodlivosť v rozdeľovaní majetku a peňazí. 141 . spočíva v súčte miery nezamestnanosti a miery inflácie. nízka miera inflácie a vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie.3 Ďalšie príklady jednoduchých viackriteriálnych ukazovateľov ekonomickej výkonnosti Ekonomická teória a prax hovorí o štyroch základných makroekonomických cieľoch vlády a centrálnej banky: hospodársky rast. indexu nepopulárnosti a indexu stabilizačnej politiky. nedovoľuje hodnotiť hospodársku politiku čisto na základe magického štvoruholníka. Napriek tomu. nízka miera nezamestnanosti. ut predstavuje mieru nezamestnanosti v čase t. ako sme už spomenuli. ak miera inflácie vzrastie o 3 percentuálne body. vzťahy medzi týmito makroekonomickými veličinami sa vyjadrujú pomocou magického štvoruholníka. ktorá sa premietne do zníženia blahobytu v danej krajine. Pôvodne vznikol v roku 1975 ako politický slogan amerických demokratov. miera inflácie. vládnuca politická strana stratí za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. namierený proti politike prezidenta Geralda Forda. 12. Index voličskej nepopularity Druhým zo známych indexov využívaných v analýze ekonomickej výkonnosti je index voličskej nepopularity zostavený na základe výskumu R. ktoré v sebe zahrňujú ako nominálne. že odrážajú spoločensky preferovanú podobu hospodárskej politiky vlády. ktoré kombinujú všeobecné makroekonomické ciele tak. Okunom za účelom merania stagflácie v ekonomike. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Tieto indexy sú zostrojené prostredníctvom vybraných makroekonomických ukazovateľov. Jedným z týchto indexov je „Misery Index“ (Index biedy). je pomerne často používaný v analýzach výkonnosti ekonomiky krajiny. Index biedy Z hľadiska zachovávania vnútornej rovnováhy ekonomiky dôležitú úlohu má cenová stabilita.1. Konfliktnosť jednotlivých cieľov a ich rozdielna váha. Fairyho. Matematické vyjadrenie indexu biedy v čase t je nasledovné: MI t = pt + ut . miera nezamestnanosti. skonštruovaný A. ktorý po dlhodobom (obdobie rokov 1916-1984) sledovania ekonomiky a výsledkov prezidentských volieb vyvodil nasledujúce závery: vládnuca politická strana stratí. Úspešnosť hospodárskej politiky hodnotíme pomocou indexu biedy. dostatočná zamestnanosť a primeraný rast produktu. tak aj reálne ciele hospodárskej politiky. za inak nezmenených podmienok jedno percento zo svojich voličských preferencií. Tak. ak tempo rastu reálneho HDP poklesne taktiež o jeden percentuálny bod. Tento fakt viedol ekonómov k zostrojeniu špecifických indexov. ako je tempo rastu HDP. ktorú im spoločnosť prisudzuje. Táto skutočnosť sa odráža aj v konštrukcii makroekonomických výkonnostných indexov. Z takto definovaného indexu vyplýva. že jeho rastúca hodnota bude signalizovať zhoršenie ekonomickej výkonnosti. že je jeho konštrukcia značne triviálna.

alebo bude nižšia. Ktorý sa vypočíta na základe vzťahu: ISPt = pt + 2. 142 . Ak hodnota indexu hodnotiaceho (ne)úspešnosť hospodárskej politiky vlády stúpa. potom jeho ideálna hodnota bude nulová.Hospodárska politika Vychádzajúc z týchto záverov je možno index voličskej nepopularity v čase t vyčísliť nasledujúcim spôsobom: IVN t = pt + 3.ut . Ak spojíme uvedené predpoklady s Okunovým zákonom. vzniká v danej krajine riziko zmeny vládnej garnitúry behom riadneho volebného obdobia. g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. čím nižšia bude hodnota indexu stabilizačnej politiky. že s rastom hodnoty daného indexu. Tobina a J. potom cieľom subjektov hospodárskej politiky je dosiahnutie čo najvyššieho ekonomického rastu pri čo najnižšej miere inflácie. Nemožno pochybovať o tom. ktorá vykazuje rýchlejšie tempo rastu HDP pri pomalom raste cenovej hladiny. pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Stabilizačná politika vlády bude v tomto ponímaní tým úspešnejšia. Index stabilizačnej politiky Pri zostavovaní indexu stabilizačnej politiky (ISP) sa stretávame s rovnakými indikátormi ako v prípade indexu voličskej nepopularity. Taylora. Pokiaľ sa na interpretáciu výsledku daného ukazovateľa pozrieme z hľadiska merania výkonnosti ekonomiky. ut predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. Túto požiadavku možno matematický vyjadriť: gnt = pt + g t . g t predstavuje tempo rastu reálneho HDP v čase t. V súlade s týmto záverom bude platiť. tzn. vznikne index stabilizačnej politiky zohľadňujúci mieru inflácie. výhradne v súlade s vyššie uvedenými predpokladmi Tobina a Taylora. že za úspešnejšiu bude považovaná vláda tej krajiny. že makroekonomická výkonnosť štátu bude tým vyššia. Teoretické východisko definície daného indexu je spozorované v odporúčaniach J. Aj v tomto prípade platí. sa bude ekonomická situácia vybraného štátu zhoršovať. ktorí považujú za vhodný pracovný cieľ hospodárskej politiky dosiahnutie stabilného tempa rastu nominálneho HDP. čím absolútna hodnota rozdielu medzi nulovou hodnotou ISP a nulou bude nižšia. V tomto prípade je celkom ľahostajné. kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. kde: gnt tempo rastu nominálneho HDP v čase t. Vyššie uvedené indexy sa opierajú o pevný teoretický základ a sú naviac schopné indikovať politický osud vlády. či hodnota ISP bude prevyšovať nulovú hodnotu.g t . kde: pt predstavuje mieru inflácie v čase t. Ak by sme index stabilizačnej politiky chápali absolútne.

vývoja konkurencieschopnosti. ktorého tvorba je podmienená pôsobením týchto faktorov: vonkajšia finančná pozícia.4 Rating Ďalším kritériom merania účinnosti hospodárskej politiky je tiež medzinárodné ratingové hodnotenie štátu. Ratingové agentúry zverejňujú hodnotenie priamych alebo štátom garantovaných zahraničných a domácich dlhových záväzkov vo forme písmenovoznakovej kombinácie. Táto závisí od ekonomického bohatstva. Politické riziko predstavuje ochotu príslušnej krajiny načas splácať svoje záväzky.1. sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov a ekonomické riziká vyplývajú z vývoja platobnej bilancie. Ratingové agentúry sa vo svojej činnosti zaoberajú hodnotením rôznych subjektov – od štátov. Rating je jedným zo základných agregátnych ukazovateľov ekonomickej a politickej situácie v krajine. ekonomická štruktúra a ekonomický rast. stav a flexibilita platobnej bilancie. do ktorého sú započítané záväzky verejného a súkromného sektora. ktorá je rozdelená na dva základné stupne: investičný a neinvestičný (špekulatívny) stupeň. Metodológia. ktorým rozlišuje rôzne stupne úverovej kvality pri rozhodovaní o alokácii investícií. pozostáva z dvoch základných komponentov. ekonomického rastu a jeho perspektívy. Je to široko využívaná investičná informácia. Toto osobitné ratingové hodnotenie je zvyčajne vyššie ako základné hodnotenie viazané na zahraničné dlhové záväzky. pričom má tendenciu postupne klesať. že jeho ekonomická a finančná kapacita je dostatočná. až po jednotlivé podniky a obce. resp. ktorú ratingové spoločnosti používajú. Toto hodnotenie je skráteným vyjadrením výsledku podrobnej analýzy a slúži investorom na rýchlu orientáciu. riadenie ekonomiky. Na základe politických rozhodnutí sa štát môže rozhodnúť nesplácať svoj zmluvný záväzok napriek tomu. Politické riziká vyplývajú z politického systému. Investor používa hodnotenie ako nástroj. Rating nie je len ohodnotením kredibility vlády. 143 . sociálneho prostredia a medzinárodných vzťahov. Ratingové hodnotenie má mimoriadny význam pre pozíciu krajiny na medzinárodných finančných trhoch a slúži ako podstatný indikátor aj pre zahraničných investorov. ktoré sú nezávislé len relatívne krátky čas. ktorá významne ovplyvňuje uskutočňované finančné operácie. Toto riziko sa nazýva úverové riziko. Pri hodnotení dlhodobých záväzkov nezávislej krajiny využívajú všetky významné ratingové agentúry okrem Moody’s (znaky uvedené v zátvorkách) rovnaké znaky. A(A) a BBB(Baa). Ekonomické riziko predstavuje mieru schopnosti splácať záväzky. ekonomickej štruktúry. ktorými sú hodnotenie politického a ekonomického rizika. Do investičného stupňa sú začlenené skupiny hodnotení: AAA(Aaa). čiže úverový rating predstavuje ohodnotenie rizika. Pre väčšinu priemyselne vyspelých krajín s demokratickými formami vlády je riziko akútnej politickej nestability maximálne potlačené. Ratingové agentúry popri kľúčovom hodnotení zahraničných dlhových záväzkov zverejňujú aj hodnotenie domácich záväzkov hodnoteného subjektu. Ochotu krajiny splácať svoje vonkajšie záväzky ovplyvňuje predovšetkým stabilita: politického systému.Hospodárska politika 12. Rating zahraničných záväzkov nezávislej krajiny je mierou schopnosti štátu (centrálnej banky) zabezpečiť devízové prostriedky na splácanie zahraničného zadlženia. podiel politického rizika na celkovom hodnotení predstavuje 40 až 60 %. dlžník. V prípade krajín. ale vzťahuje sa aj na celkové zadlženie krajiny. perspektívy ďalšieho ekonomického vývoja. AA(Aa). Hodnotenie bonity subjektu. nesplatí svoj záväzok načas a v stanovenej výške. že emitent.

Znamienka + a – .prípad neplnenia záväzkov . že CCC+ dlžník bude plniť záväzky len CCC s námahou CCCObligácie s vysokým špekulatívnosti Veľmi malá špekulatívnosti stupňom CC pravdepodobnosť C . 2 a 3 slúžia na rozlíšenie postavenia v rámci príslušnej skupiny. D (NP pri Moody’s). Tab. Súčasťou bezprostredného vyjadrenia ratingového hodnotenia je krátky.P3 pri Moody’s) a záväzkom na špekulatívnom stupni B.12.D Zdroj: NBS 144 . A3( P1.Hospodárska politika V neinvestičnom stupni sa používajú hodnotenia BB(Ba). verejne publikovaný slovný komentár. A1. A2. resp. Pri hodnotení krátkodobých zahraničných dlhových záväzkov sa záväzkom na investičnom stupni priraďujú symboly A1+. C. CC(Ca) a C (c). v ktorom ratingová agentúra vyjadrí dôvody svojho rozhodnutia so zdôraznením podstatných pozitívnych a negatívnych skutočností (Tab.P2.1 Ratingové hodnotenia vybraných agentúr JRBI/IBCA staré názvy R&I/FITCH nové názvy DD AAA AA+ AA KD A1+ A1 A2 Standard&Poor’s Charakteristika DD Dlžník najvyššej kvality – extrémne AAA silná schopnosť plniť finančné AA+ záväzky AA Silná schopnosť plniť finančné záväzky – malý rozdiel v porovnaní s AAA AAsilná schopnosť plniť finančné A+ záväzky – môže však byť ovplyvnená A konjuktálnym cyklom a okolím ADostatočná chodnosť plniť finančné BBB+ záväzky konjutúra a okolie ju však BBB môžu značne ovplyvniť BBBTáto kategória má špekulatívne elementy – schopnosť plníť záväzky je zaitená len keď je konjukturálne okolie stabilné BB+ BB BBB+ B BB C D KD A1+ A1 A2 Moody′s DD Aaa Aa1 Aa2 KD P1 P1 P2 Investičný stupeň A3 Aa3 A1 A2 A3 Baa1 Baa2 Baa3 Neinvestičný stupeň Ba1 Ba2 Ba3 B1 B2 B3 Caa1 Caa2 Caa3 CC C NP AAA+ A ABBB+ BBB BBBBB+ BB BBB+ B BCCC+ CCC CCCCC C A3 B C D Existuje akútne nebezpečenstvo. B(B). CCC(Caa).12. pri Moody’s číslice 1.1).

− negatívny. agentúra zamýšľa ponechať stupeň na nezmenenej úrovni.Hospodárska politika Agentúry ďalej prideľujú jednotlivým stupňom výhľad (outlook). − stabilný. ak agentúra pripúšťa možnosť v krátkej dobe zvýšiť ratingový stupeň. Ratingové známky sú teda jedným z hlavných kritérií. Záver Poslaním tejto kapitoly bolo uviesť niektoré zo spôsobov hodnotenia výsledkov hospodárskej politiky. ktoré ovplyvňujú rozhodovanie veľkých investorov. 145 . tým lacnejšie si môže požičiavať peniaze na medzinárodných trhoch. ktorý môže byť: − pozitívny. Čím ma krajina vyšší rating. agentúra uvažuje o znížení stupňa. S každým znížením ratingu hrozí krajine zvýšenie nákladov na obsluhu zahraničného dlhu.

13. Ciele Po preštudovaní tejto kapitoly budete vedieť: • • Akými etapami makroekonomického vývoja prešlo Slovensko. že ich bolo viac. Makroekonomický vývoj Slovenska Poslanie Poslaním tejto kapitoly je poskytnúť stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska. 13.1. že tento rok nebol jediným prelomovým rokom a z dejepisu je evidentné. ktorá ešte stále nie je dokončená. 146 . Za východiskový stav budeme považovať obdobie do roku 1989. ktorý bol pre Slovensko prelomovým. Stručný prehľad jednotlivých etáp poskytuje Obr. Postupne budú stručne charakterizované jednotlivé etapy vývoja. kedy Slovensko nastúpilo cestu transformácie hospodárskeho systému na trhovú ekonomiku. Charakterizovať jednotlivé etapy.1 Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska Stručný prehľad makroekonomického vývoja Slovenska začneme jeho východiskovým stavom. Pre naše potreby vysvetlenia súvislostí súčasného vývoja a smerovania Slovenska.Hospodárska politika 13. budeme brať za významný práve tento rok. Samozrejme.

trh dodávateľa 2. Ekonomika dopláca na nerealizované štruktúrne zmeny a dostáva sa do výraznej vonkajšej aj vnútornej nerovnováhy Stabilizačný program s predpokl. ku výraznej nerovnováž. Obchodu. nerovnováhy. Oficiálne plná depresia. ešte ale nie plne ralizovaná zmena stratégie transformácie Deklar. Zníženie reálnych miezd. privatizácia a reštriktívna politika. kým sa do produkcie mohli znovu zapájať uvoľnené kapacity Pokračuje neadekvátny rast dopytu. rast zadlženia spomalenie ratu. nízka efektívnosť. Etapa počiatočnej stabilizácie Trh investič. Obnovenie ekonom. statkov Štruktúrna nerovnováha Prechod od latentnej k otvorenej forme nerovnováhy (inflácia. trh odberateľa Socialistická ekonomika 1. Krátkodobého zníženia domáceho dopytu a ozdravením ponukovej stránky hospodárstva. Etapa nerovnovážneho rastu 4. obmedzenie. rámca B Úspech pri spomalení Stagnácia. rastu Silný ekonom. Etapa oživenia 3. vykázanej nezamestnanosti. zriadenia Šoková terapia. ale za cenu hlbokého poklesu výkonnosti Oživenie najprv zahraničného. odstraňovane nedostatkovej ekonomiky Hľadanie vlastnej cesty transformácie. ponuková strana domácej ekonomiky nie je schopná reagovať. snaha o znovu nastolenie rovnováhy A Deklarovaná. koncu etapy rastie riziko Podmienkach. statkov a medziproduktov Globálna nerovnováha Štruktúrne defekty. liberalizácia cien. spomalenie priebehu reforiem Urýchlenie reformných krokov. deficit obchodnej bilancie) pri defektnej ponukovej štruktúre. zahr. vznik oficiálne zamestnanosť. . transformačná a potlačovaná inflácia. rast straty rovnováhy a zlé výsledky mikrosféry nezamestnanosti. pri zachovaní soc. skrytá inflácie. Etapa obnovovania rovnováhy Dopyt. Reformy majú prispieť k vyššej efektívnosti a bonoveniu súťaživosti. stagnácia Hospodárska politika 147 Trh spotreb.Ponukové obmedzenie. potom aj domáceho dopytu vyvolalo rast ekonomiky. ten však bol bezproblémový iba dovtedy. Reštriktívna politika ekonomiku stabilizovala. dotvorenie inštitucionál. rast vo Pokles vonkajšej pri klesajúcej inflácii.

resp. Koncom 80. Československo pred druhou svetovou vojnou patrilo medzi zhruba desiatku krajín s najvyšším objemom národného dôchodku v prepočte na obyvateľa a v 50.1. V ekonomike existovala tak nerovnováha štruktúrna (jej prejavom je skrytá inflácia). že tlaky živené nerovnováhou sa pri priblížení trhovým podmienkam prejavia vo forme inflačného šoku a ťažkostí s obchodnou bilanciou. 13. Permanentným javom vývoja československej ekonomiky bola nerovnováha (termín „nerovnováha“ je však potrebné pri hodnotení plánovanej ekonomiky používať s vedomím.1. keď pravidlá socialistickej ekonomiky sú už oslabené.1 Východiskový stav (do roku 1989) Zámerom charakteristiky východiskového stavu je ponúknuť popis faktorov. že neexistoval funkčný trh a ani rovnováhotvorné ceny. rokoch sa inflácia prejavovala skôr ako skrytá. Príprava reformných krokov na začiatku transformačného procesu sa teda odohrávala v makroekonomickom prostredí. ktoré výrazne vplývali na makroekonomické ukazovatele v čase úvah o prvých transformačných krokoch a následne aj na samotnú transformáciu. Ak v československej ekonomike bola permanentným javom nerovnováha. teda stavom. Metóda šokovej terapie bola scenárom ovplyvneným ekonomickým neoliberalizmom. potom v nej bola aj inflácia. že rozhodujúcim kritériom tvorby plánu bolo materiálové vybilancovanie – ako istá náhrada pojmu rovnováha). Všetky tieto problémy vznikali ako prejavy zlyhávania centrálne plánovanej ekonomiky. a to tak v ich globálnej relácii. Odstránenie nerovnovážnych tendencií si nevyhnutne vyžadovalo zapojenie trhových síl do riadenia ekonomiky. pričom však hrozilo. 13. Príčinou bolo vyčerpanie možnosti zvyšovať hospodársky rast väčším využívaním výrobných vstupov. a 60. rokoch dosahovalo vysoké tempá hospodárskeho rastu.1 Etapy transformácie ekonomiky (Zdroj: MARCINČIN. Deformovaná cenová sústava bola aj výsledkom uplatňovania štátnej cenovej politiky. Existovali obavy pred transformačnou pascou. a 80. ktoré uprednostňovali sociálnu funkciu maloobchodných cien. V počiatočnom štádiu reformy sa rozhodovacia sféra Československa rozhodla pre metódu tzv. V 70. s. rokov bolo podľa HDP na obyvateľa až v piatej desiatke. „šokovej terapie“ – k reformným krokom malo prísť naraz a bez odkladov. Nerovnovážne tendencie v ekonomike tvorili jednu z príčin pomaly sa meniacej štruktúry národného hospodárstva.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. Rektifikované hodnoty ekonomického rastu v období 1981-1989 preto svedčia skôr o stagnácii.Hospodárska politika Obr. ako aj nerovnováha globálna (jej prejavom je potlačovaná inflácia). etapa – Etapa počiatočnej stabilizácie (1990 – 1992) Táto etapa bola etapou snahy o nastolenie stabilizácie a rovnováhy. ktorá sa prejavovala predovšetkým ako prevaha dopytu nad ponukou. 148 . 53) 13. Dôraz sa kládol na: zastavenie inflácie a odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. o miernom poklese výkonnosti hospodárstva.2 I. štrukturálnymi defektmi. A. potlačovanou infláciou. ako aj v štruktúre. Prehlbovala sa aj celková iracionalita cenového systému a deformácie cien. chronickými prejavmi nerovnováh. ktoré bolo poznačené stagnáciou rastu výkonnosti ekonomiky. ale pravidlá trhovej ekonomiky ešte nie sú funkčné. ktorá je formou prejavu nerovnováhy.

stabilizácia ekonomiky. že táto prvá koncepcia reformy preferovala otázku stabilizácie a nastolenia rovnováhy. Bariérami jej priebehu boli: neurčitosť výsledkov reformy. pričom dôraz bol kladený na zastavenie inflácie a na odbúranie deficitného hospodárenia v štátnom rozpočte. Zosilnený tlak na zmenu charakteru „klausovskej“ reformy na takú. na základe čoho sa pristúpilo k „zmäkčeniu“ kritérií v ekonomike. nakoľko bol nevyhnutný a nakoľko bolo v silách tvorcov hospodárskej politiky mu zabrániť. Ďalej bola kritizovaná protiinflačná akcia vlády v podobe reštriktívnej menovej a rozpočtovej politiky. Kumulovaný pokles do roku 1993. že v zásade nekonkurovali domácim tovarom. štruktúrnych defektov a pod.1. ktorá by výraznejšie rešpektovala slovenské špecifiká prispel k tomu. bolo oslabenie výkonnosti hospodárstva. ku ktorému počas rokov 1990-1993 došlo. že sa ČSFR k 1. tlmiť špekulačné a nadmerné výkyvy cien. pri ktorom firmy ani domácnosti vzhľadom na svoju nepriaznivú dôchodkovú situáciu neboli schopné realizovať potrebné štruktúrne zmeny. 13. Znehodnotenie kurzu Kčs viedlo k tomu. že ceny zahraničných substitútov domácich tovarov boli také vysoké. Cieľom tejto regulácie (spolu s reštriktívnou finančnou a menovou politikou) bolo zabrániť prechodu inflačného nárazu do inflačnej špirály. Výrazný pokles produkcie. Pokles produkcie v hospodárstve bol očakávaný.1993 rozdelilo na 2 samostatné štáty. čo viedlo v priebehu roku 1991 k posilneniu monopolného postavenia československých výrobcov. ktorá síce postupne cenovú hladinu stabilizovala.Hospodárska politika Cieľom reformy bolo: zlepšenie alokačnej efektívnosti zavedením flexibilných cien a vytvorenie konkurenčného prostredia. problémy pri dosahovaní komplementárnosti reforiem a interakcie medzi reformami a hlavne rôzne politické záujmy strán a záujmových zoskupení.3 II. Z makroekonomického pohľadu je dôležité. Pre okruh cien pokrývajúci zhruba 15% HDP (neskôr iba 5%) bola uplatnená cenová regulácia. lebo bol často považovaný za ukazovateľa rozsahu poklesu životnej úrovne obyvateľstva. kedy končila transformačná depresia bol 25%. aj keď v istej miere nevyhnutným. Kritizovaná však bola najmä rýchlosť liberalizácie a súčasné uplatňovanie reštriktívnej menovej politiky a to z dôvodu. Neúspechom. Koncom roka 1992 začala ekonomika signalizovať zvrat z depresie.1. ale zároveň podcenený.1. čiže otvoreným rastom cien. brániť kartelovým dohodám a oslabiť roztvárajúce sa nožnice medzi cenami vstupov a cenami finálnymi. Potreba liberalizácie cien v tom čase nevyvolávala hlbšie spory ekonómov. rast nezamestnanosti a zníženie reálnej mzdy.1991 došlo k liberalizácii veľkej časti cien. Stal sa politicky citlivou záležitosťou. stimulácia podnikov (privatizácia a vytvorenie systému správy obchodných spoločností) a vytvorenie vládnych inštitúcií nevyhnutných pre fungovanie trhu. že československá ekonomika mala ešte výrazne monopolnú alebo oligopolnú štruktúru prakticky vo všetkých odvetviach a cenovej liberalizácii nepredchádzala dôsledná inštitucionálna reforma. avšak veľmi podstatnými boli dôsledky inflácie a impulzy vychádzajúce z neistoty. ale zároveň viedla k razantnému útlmu ekonomiky. Jednou z príčin poklesu bol aj rozpad RVHP. V priebehu roka 1990 bol vypracovaný scenár transformácie a 1. Úspechom tejto etapy bolo zastavenie inflačného šoku spôsobom konformným s trhovým hospodárstvom. vyvolal mnoho diskusií na tému. etapa – Etapa oživenia ekonomiky (1993 – 1995) Tlak na zmenu reformnej cesty viedol k odkloneniu od pôvodnej československej reformy a k novému prístupu k transformácii v období rokov 1993-1998. Uvedené javy znamenali pre ekonomiku umŕtvenie. 149 .

Prvé známky dosiahnutia oživenia ekonomiky sa začali ukazovať už v roku 1992. ktorý sa považuje za štruktúrnu nevýhodu (je výrazne konjunkturálne závislý). pričom dôraz sa presunul na potrebu dodržiavania reštriktívnej fiškálnej a neutrálnej menovej politiky. že domáci dopyt rástol podstatne rýchlejšie ako HDP. Oživenie prichádzajúce zvonka sa postupne premieňalo do obnovenia rastu ďalších zložiek HDP. V roku 1994 mal vzostupnú fázu dopytový cyklus aj u obchodných partnerov SR. Za prioritu slovenskej ekonomiky vláda deklarovala reštrukturalizáciu a revitalizáciu tých sektorov. Následné obdobie rokov 1994 a 1995 možno z pohľadu makroekonomických výsledkov hodnotiť ako úspešné. stimulovanie makroekonomickej expanzie uvoľňovaním fiškálnej a úverovej politiky. ktorým bolo neuvedomenie si naliehavosti štruktúrnych zmien. Vzrast výkonnosti prebiehal dovtedy. Kým v roku 1994 bola jedinou (v stálych cenách) rastúcou zložkou výdavkovej strany HDP iba hodnota exportu výrobkov a služieb. antiimportné opatrenia zo začiatku a proexportné opatrenia z druhej polovice roka 1994). negatívne sa vyvíjal stav verejných financií aj stav devízových rezerv a zrýchlila sa inflácia. Ekonomický vývoj bol posilnený hlavne priaznivým vývojom konjunktúry vo vyspelých trhových ekonomikách i v štátoch CEFTA. Opatrenia v hospodárskej politike boli zamerané na podporu vývozu a zlepšenie zahraničnoobchodnej bilancie (devalvácie uskutočnené v druhej polovici roka 1993.Hospodárska politika Prvá vláda samostatného štátu vytýčila svoju víziu ako budovanie sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. skôr reštriktívnu fiškálnu. kým sa do produkcie zapájali kapacity uvoľnené počas transformačnej depresie. čo vyvolalo silný rast dovozu. Preto došlo k zásadnej zmene vo faktoroch pôsobiacich na ekonomický rast v období 1994-95. že pozitívny makroekonomický vývoj bude iba dočasný. Reformný proces sa však spomalil. Slovensko nevyužilo obdobie oživenia na realizáciu potrebných štruktúrnych a inštitucionálnych zmien a preto hrozilo. že existovala snaha o obozretnú. Zmeny vo výsledkoch fungovania hospodárstva Slovenska v roku 1994 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím boli charakteristické relatívne stabilným makroekonomickým rámcom hospodárskych aktivít. reštrukturalizácia priemyslu pod vedením a za finančnej pomoci štátu. Oživenie ekonomiky v roku 1994 bolo dosiahnuté výlučne rastom exportu. Problémom sa však stalo. V roku 1993 bol tento program ďalej rozpracovaný a doplnený. v roku 1995 rástli už bez výnimky všetky zložky HDP. Neexistovala 150 . aktívna obchodná politika vrátane podpory vývozu do európskych krajín SNŠ. ktoré z hľadiska komparatívnych výhod budú zodpovedať kritériám dlhodobej efektívnosti. V novembri 1992 bola prijatá „stratégia hospodárskej obrody“.1993 však zabránil ďalšiemu vypracovávaniu koherentnej stratégie reformy. Z uvedeného dôvodu v roku 1993 pokračoval. o ktorý sa zaslúžila reštriktívna fiškálna a neutrálna menová politika. a 3. že ekonomika sa dostane do opätovnej destabilizácie. Vznik nového štátu k 1. V roku 1993 tiež dozneli dôsledky rozdelenia ČSFR a negatívny vplyv vzniku samostatného Slovenska na recidívu hospodárskeho poklesu. 2. ale uvoľnenejšiu menovú politiku a deklarovaná zmena stratégie transformácie sa v plnej miere ešte nerealizovala. Takýto vývoj však priniesol svoje negatívum. Súčasne sa spomaľovalo tempo rastu exportu. pokles tvorby HDP. čo stimulovalo exportnú výkonnosť pri existujúcom exportnom sortimente.1. aj keď miernejším tempom. sa pri bezprostrednom prekonávaní recesie v tomto prípade stal výhodou. Pokračovanie vývoja takýmto smerom znamenalo hrozbu. ale exogénny vplyv vo forme vzniku nového štátu spôsobil dočasnú recidívu ekonomických ťažkostí. Pre celú túto etapu je typické. Opätovné narušenie makroekonomickej stability a nutný ekonomický pokles v roku 1993 je považovaný za ekonomické dôsledky štátoprávnych zmien. Hlavnými bodmi tejto stratégie boli: 1. Nadmerný podiel výroby polotovarov.

1. Na nadmerne expanzívnu finančnú politiku vlády reagovala centrálna banka reštrikčným zameraním menovej politiky. realizáciu rozsiahlych verejných infraštruktúrnych investícií.Hospodárska politika ešte zdravá mikroekonomická základňa pre to. Štruktúra investícií realizovaných v SR v tomto období však nedávala záruku ani rýchlej návratnosti. ktorá sa preniesla aj do vonkajšej nerovnováhy. Hospodárstvo Slovenska v tomto období sa vyznačovalo neobvykle vysokou mierou investícií. že by sa z cudzích zdrojov financovali vysoko efektívne investičné aktivity. aby sa dokázal samočinne udržiavať harmonický vývoj. Výmenný kurz od 1997 roku neodzrkadľoval ekonomický vývoj Slovenska a v porovnaní s HDP bol silne nadhodnotený. preto šlo o rast „na dlh“. To vyvolalo recidívu nerovnováhy domáceho dopytu a HDP. 151 . bez dotiahnutia transformačných krokov a s podcenením otázky zachovania rovnováhy prinášať problematickejšie výsledky. ako aj k silnému nárastu investícií. Alternatívny pohľad na ekonomiku tohto obdobia je prostredníctvom analýzy nerovnováhy medzi úsporami a investíciami. V rokoch 1996 a 1998 cudzie zdroje pokryli viac ako 100% absolútneho prírastku HDP. Výsledkom bolo vytláčanie súkromných pôžičiek a nárast úrokových mier. nakoľko došlo k zmene vo vývoji viacerých pozitívnych tendencií z obdobia rokov 1994-95. z ktorých mimoriadne vysoký podiel bol alokovaný štátom. Rok 1996 je v makroekonomickom vývoji transformačného procesu SR považovaný za prelomový.4 III. rozvojových impulzov a pod. Chýbala aj koordinácia medzi makropolitikami a pokrokom v štrukturálnych reformách. ktoré vyžadovali výrazné zásahy. Hospodárska politika sa odkláňala od liberalistických vzorov. Najdôležitejšie segmenty hospodárskej politiky neboli primerane skoordinované. viac sa deklarovali sociálne motívy a zodpovednosť štátu. V tomto období rástli súčasti domáceho dopytu s výnimkou spotreby domácností podstatne rýchlejším tempom ako celkový HDP. V tomto období hospodárska politika preferovala vysoké tempá rastu bez nevyhnutných inštitucionálnych zmien. ani proexportného účinku týchto investícií. ale len v tom prípade. čo by nemuselo byť hodnotené ako jednoznačné negatívum. že došlo k výraznej expanzii výdavkov na konečnú spotrebu štátnej správy. V roku 1996 sa naplno prejavili nerovnovážne tendencie a to veľmi výrazným pričinením finančnej politiky tým. ako sa usporilo a rozdiel bol hradený úsporami iných ekonomík. etapa – Etapa nerovnovážneho rastu (1996 – 1998) V tejto etape dochádza k výraznejšej implementácii predstáv „stratégie hospodárskej obrody“ z konca roku 1992. Preferoval sa silný ekonomický rast. Stimulovanie domáceho dopytu bez zásadného oživenia ponukovej strany hospodárstva je stimulovaním nerovnováhy. Pri vysokom ekonomickom raste dochádzalo k problémom s vnútornou aj vonkajšou nerovnováhou. bez výrazného úspechu pri reštrukturalizácii ekonomiky. deficitné hospodárenie v záujme podpory tzv. ktoré by mali aj výrazný podporný účinok na exportné odvetvia ekonomiky. ktorý bol podporovaný nástrojmi blízkymi dopytovo orientovanej hospodárskej politike: stimulovanie dopytu cez expanziu verejných výdavkov. 13. čiže dosahovanie ekonomického rastu v tomto období bolo výrazne závislé na cudzích zdrojoch. V ekonomike sa viac investovalo.

Naopak v deficite bežného účtu platobnej bilancie priniesli stabilizačné opatrenie pozitívne výsledky. V roku 2001 došlo opäť k nárastu deficitu. Vysoký rast mal však vynútený charakter a niektoré nerovnovážne prejavy už v ďalšom vývoji neboli akceptovateľné. pričom nebol dôvod predpokladať. tepla. Nerovnováha medzi domácim dopytom a tvorbou HDP sa prejavovala veľmi výrazne narušením vonkajšej rovnováhy.1. Súbor opatrení obsahoval zvýšenie viacerých nepriamych daní. bol spôsobený zvýšením regulovaných cien. V roku 1999 bolo zvýšenie nezamestnanosti spôsobené prezamestnanosťou v rokoch 1996-1998 v podnikoch. ktorý sa obnovil až v roku 2000 a v roku 2001. Z deklarovaných zámerov vlády vyplýva návrat k hodnotám blízkym klasickému liberalizmu a inštitucionalizmu.Hospodárska politika Ďalším sprievodným javom tohto obdobia bolo zhoršovanie finančných ukazovateľov podnikovej sféry. neoinštitucionalizmu (deklarácia potreby zmeny formálnych a hlavne neformálnych pravidiel správania sa ekonomických subjektov). Prejavila sa snaha odbúrať ďalej neudržateľnú makroekonomickú nerovnováhu aj za cenu dočasného oslabenia hospodárskeho rastu. reštrukturalizácia a zvýšenie konkurenčnej schopnosti podnikovej sféry. Makroekonomické opatrenia súvisiace s úpravou cien sa premietli do vývoja inflácie. sa výrazne zvýšil počet nezamestnaných. zvýšenie administratívne regulovaných cien a zavedenie dovoznej prirážky. ktoré boli po nástupe novej vlády sprivatizované. ktorá sa nevedela zjednotiť. Dôvodom bol rast cien strategických surovín (hlavne ropy a zemného plynu) v súvislosti s oslabením kurzu slovenskej koruny voči USD. kým dopad na ceny bol podstatne menší. dopravy. ako aj takmer 152 . Prudký nárast spotrebiteľských cien v priebehu roku 1999 a v roku 2000. Rôznorodosť koalície. etapa – Etapa obnovenia rovnováhy (1998 – 2002) Na konci roku 1998 došlo k významnej zmene v koncepcii transformácie. Proces makroekonomickej stabilizácie sprevádzali niektoré negatívne javy. Zároveň sa vláda zaviazala uskutočňovať úspornú fiškálnu politiku. Po nástupe novej vlády. Rast nezamestnanosti pokračoval aj v rokoch 2000 a 2001. Piliermi následného obnoveného hospodárskeho rastu mali byť: nový inštitucionálny rámec. že schválenie účinného súboru opatrení prebehlo až v máji 1999. V roku 1999 sa inflácia zvýšila. Po roku 1995 bol zaznamenaný rýchlejší rast nákladov ako výnosov a tento prejav nezdravého mikroekonomického prostredia sa prenášal napríklad cez nedostatočné daňové výnosy aj na úroveň makroekonomickú. V roku 2001 medzinárodné agentúry Standard&Poor’s a Moody’s posunuli rating Slovenska do investičného stupňa. Pri zhrnutí špecifík tohto obdobia možno skonštatovať. ktorý stratilo v roku 1998. Ceny elektrickej energie. najmä zníženie reálneho tempa rastu HDP. od októbra 1998 do januára 1999. že pri zachovaní dovtedajšieho kurzu makroekonomického vývoja by samočinne došlo k nejakej významnej pozitívnej zmene. Potreba výrazných zmien v hospodársko-politických prioritách bola na Slovensku daná nespochybniteľnou hlbokou makroekonomickou nerovnováhou. Zvýšenie hodnotenia a pozitívny výhľad odzrkadľovali aj výrazné napredovanie Slovenska v rozhovoroch s EÚ. spôsobila. Úspechy vlády v stabilizácií ekonomiky boli registrované aj medzinárodne.5 IV. 13. resp. Cieľom stabilizačných opatrení bolo obnoviť vnútornú a vonkajšiu rovnováhu. že zmena priorít hospodárskej politiky po roku 1995 (v prospech rastu a neprospech udržania rovnováhy) sa zreteľne odzrkadlila v makroekonomickom vývoji. či nájomného boli v predchádzajúcich rokoch umelo udržiavané na nízkych úrovniach. plynu.

nakoľko bola zvolená tá istá vláda. Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v roku 2003 ovplyvnený realizáciou opatrení. že sa Slovenská republika v decembri 2000 stala členom OECD. Vnútropolitickému vývoju dominovali parlamentné voľby. Od nástupu novej vlády v dôsledku stabilizačných opatrení dochádzalo k zhoršeniu ekonomickej výkonnosti Slovenska. Medzi tieto opatrenia patrila úprava regulovaných cien. Vývoj inflácie v roku 2003 bol ovplyvnený hlavne administratívnymi úpravami regulovaných cien. v roku 2001 pretrvávala vysoká miere nezamestnanosti a inflácia. úpravy nepriamych daní. K jeho zníženiu prispel najmä pokles deficitu obchodnej bilancie a tiež zlepšený vývoj v bilancii výnosov a bežných transferov. Vláde sa podarilo znížiť deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií. Zvýšenie exportnej výkonnosti slovenskej ekonomiky v rozhodujúcej miere súviselo s priamymi zahraničnými investíciami realizovanými v predchádzajúcich rokoch. v rámci ktorej boli prijaté nové právne predpisy ako zákon o verejnej službe. Ekonomický vývoj sa v roku 2002 vyznačoval poklesom miery inflácie.Hospodárska politika ukončenú finančnú reštrukturalizáciu a privatizáciu štátnych bánk. Stabilizoval sa ekonomicky rast. 13. ako aj naštartovanie procesu konsolidácie verejných financií. pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti možno charakterizovať snahou o napredovanie ekonomiky s prvkami prorastovo orientovanými.6 V. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a naopak. a výsledky reformných krokov naznačovali stabilizáciu ekonomiky. etapa – Etapa napredovania (2002 – 2006) Keďže v parlamentných voľbách bola zvolená tá istá vláda ako v predchádzajúcom období. postupným zrýchľovaním ekonomického rastu a pokračujúcim deficitným vývojom zahraničného obchodu a bežného účtu platobnej bilancie. keď v januári došlo k ich rastu (najmä rast cien energií) a spotrebných 153 .1. v ktorom zdrojom ekonomického rastu bol domáci dopyt. V roku 2003 došlo k výraznému zníženiu deficitu bežného účtu platobnej bilancie. že prijaté opatrenia boli úspešné. Pozitívne bolo hodnotené aj celkové posilnenie finančného sektora a hospodárska stabilizácia. Vývoj kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzoval. ktorých výsledky vytvorili vhodné podmienky na pokračovanie reforiem v ekonomickej a sociálnej oblasti. zákon o štátnej službe a nový zákonník práce. Hlavným stimulom ekonomického rastu bol zahraničný dopyt. prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Rok 2002 bol pre Slovenskú republiku rokom významných udalostí. V priebehu roka došlo k miernemu zlepšeniu vývoja nezamestnanosti v dôsledku rastu počtu voľných pracovných miest evidovaných úradmi práce. Aj keď sa v roku 2000 podarilo vláde dosiahnuť vyvážený ekonomický rast a zníženie deficitu bežného účtu. ktorá sa dostala približne na úroveň z roku 1998. Slovenská republika získala pozvánku na rokovania o vstupe do NATO a za člena Európskej únie. pričom najdynamickejší rast vývozu zaznamenal automobilový priemysel. na rozdiel od roku 2002. V závere roku 2002 medzinárodné ratingové agentúry zvýšili rating Slovenska. Miera evidovanej nezamestnanosti v roku 2002 bola jednou z najvyšších v rámci členských a kandidátskych krajín EÚ. Hospodárska politika naštartovala proces nevyhnutný pre ozdravenie ekonomiky. Podľa správy Národnej banky išlo o najrýchlejší rast od roku 1994. Správnosť hospodárskej politiky potvrdzuje aj skutočnosť. Zlepšenie bolo zapríčinené politikou nezamestnanosti. ktoré súviseli s blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie. Hrubý domáci produkt v roku 2003 vzrástol.

V oblasti zahraničného obchodu nastalo zhoršenie. Ďalším domácim faktorom. pričom spomalenie v oblasti vývozu bolo výraznejšie ako v oblasti dovozu. ktorá sa na Slovensku začala napĺňať od januára 2005. Najdôležitejšou udalosťou v roku 2004 bol vstup Slovenskej republiky do EÚ a NATO. ktorý ovplyvnil cenovú hladinu. Dôležité zmeny tiež nastali v pracovnom práve a reforma verejnej správy presunula významné právomoci aj finančné toky zo štátnej správy na samosprávu. vďaka ktorým bola slovenská ekonomika v roku 2004 úspešná. v zdravotníctve a sociálnej pomoci a vo finančnom sprostredkovaní. K dynamickému a vyrovnanému rastu ekonomiky prispel tak domáci. bilancie výnosov (rast deficitu výnosov kvôli zvýšeniu platieb dividend priamym investorom) a bežných transferov. Zvýšenie domáceho dopytu ovplyvnil nárast tvorby hrubého fixného kapitálu a konečnej spotreby domácnosti. ktorý predstavoval vyvrcholenie integračných záujmov. Zhoršenie obchodnej bilancie sa prejavilo aj na stave bežného účtu. Rast ceny ropy bol kompenzovaný zhodnocovaním slovenskej koruny voči americkému doláru. taktiež k nemu prispela zmena zdaňovania príjmov a medziročne nižšie úrokové sadzby. sa odrazila v medziročnom zlepšení salda zahraničného obchodu. K reformám došlo aj v oblasti sociálneho a dôchodkového systému. Pozitívny vývoj pretrvával tiež v oblasti verejných financií. v súdnictve a v školstve. realizácia spomínaných reforiem a nárast v príleve priamych zahraničných investícií boli významnými faktormi. 1. Vonkajšie faktory pôsobili na infláciu pozitívne. januára 2004 vstúpila do platnosti daňová reforma. Znižujúci vplyv na nezamestnanosť mala do určitej miery aj novela zákona o zamestnanosti. ako aj zahraničný dopyt. Z hľadiska odvetvového členenia bola najväčšia nezamestnanosť zaznamenaná v pôdohospodárstve. K dlhodobej udržateľnosti verejných financií mala prispieť dôchodková reforma. Hospodársky vývoj Slovenskej republiky v roku 2004 sa vyznačoval posilnením rastovej dynamiky a udržiavaním makroekonomickej stability.Hospodárska politika daní. hoci mala klesajúcu tendenciu. ako aj klesajúcej miery nezamestnanosti. K prehĺbeniu deficitu prispelo zhoršenie jeho zložiek. ktorí začali podnikať na základe živnostenského oprávnenia. predovšetkým v dôsledku pokračujúceho relatívne dynamického hospodárskeho rastu. Najväčší problém slovenskej ekonomiky v roku 2003 predstavovala vysoká miera nezamestnanosti. Vo zvýšení spotrebiteľských cien sa tiež prejavila implementácia spoločnej poľnohospodárskej politiky. Vstup Slovenska do EÚ. znižujúcej sa miery inflácie. Aj zahraničný dopyt mal pomerne vysokú dynamiku. Zahraničný obchod v porovnaní s rokom 2004 zmiernil svoju intenzitu. Rok 2004 bol tiež reformným rokom. bolo zrýchľovanie dynamiky cien potravín. Jediný problém predstavovala vysoká nezamestnanosť. Vývoj zamestnanosti najviac ovplyvnil rast počtu podnikateľov so zamestnancami a tých. ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Celkový makroekonomický vývoj bol v roku 2005 ovplyvnený priaznivým vývojom reálnej ekonomiky. v zdravotníctve. Vývoj spotrebiteľských cien v roku 2004 najviac ovplyvnili domáce nákladové faktory. Vláda v tomto období sa tak podľa správy Svetovej banky stala vládou s najväčším počtom reforiem v histórií Slovenska. Pozitívny vývoj v rámci bežného účtu zaznamenala 154 . ktoré sa prejavilo na bežnom účte platobnej bilancie. Rast súkromnej spotreby súvisel s nárastom reálnej mzdy. v ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnických a fyzických osôb.

obchod a priemysel. školstve a doprave. Vývoj konečnej spotreby domácností bol ovplyvnený rastom miezd i zamestnanosti. Hlavným znakom novej vlády bol odklon od trhového modelu ekonomiky (ktorý bol charakteristický pre predchádzajúcu vládu) smerom k intervencionistickému modelu. prenájom a obchodné činnosti. že implementované reformy predstavovali dobrý krok. zvyšujúca sa konkurencia v maloobchode v súvislostí s otvorením trhu po vstupe do EÚ. Dynamika výdavkov na konečnú spotrebu v sektore verejnej správy sa v prvom polroku 2006 medziročne zvýšila. nezmenená výška dane a absencia radikálnych administratívnych úprav regulovaných cien. ale k dolaďovaniu uskutočnených reforiem. na základe ktorých sa očakávalo znižovanie deficitu verejných financií. Pokles zamestnanosti pokračoval v poľnohospodárstve. koncepčne inak zameraná. vysoká investičná aktivita. ktoré prialo najmä zahraničným investorom. poštách a telekomunikáciách. zlepšením podnikateľského prostredia (reformy z obdobia 1999-2005). V roku 2006 rast HDP postupne akceleroval. ktoré vytvorili výhodné podnikateľské prostredie a zreformovali trh práce. Súviselo to predovšetkým s nárastom miezd i zamestnanosti vo verejnej správe. zdravotníctve. boli ceny potravín. Na znižovaní počtu nezamestnaných sa podieľal súkromný sektor a tiež nižšia ponuka pracovnej sily. Po vstupe do EÚ Slovensko pokračovalo v stabilizácií ekonomického prostredia. Podľa agentúry uskutočnené reformy pomohli vytvoriť jedno z najlepších podnikateľských prostredí v strednej a východnej Európe. Najrýchlejší rast zamestnanosti z hľadiska odvetvového členenia dosiahli najmä nehnuteľnosti. meraná indexom spotrebiteľský cien. ktorý zaznamenal zrýchlenie medziročného tempa rastu. obrana a povinné sociálne zabezpečenie. ako aj pokračujúcim čerpaním úverových zdrojov. Podľa Štatistického úradu SR v roku 2005 bola inflácia v histórii Slovenska najnižšia. Obyvatelia mohli čoraz viac pociťovať vplyv reforiem. došlo k poklesu miery inflácie a miery nezamestnanosti. verejná správa. Cenová úroveň. Dôvodom bolo výrazné zvýšenie kladného salda v cestovnom ruchu a zmiernenie zápornej bilancie v iných službách. V júni 2006 sa konali voľby. V rámci jadrovej inflácie bol zaznamenaný pozitívny vývoj.Hospodárska politika bilancia služieb. sociálne a osobné služby. v ktorom nedošlo k novým zásadným reformám vtedajšej vlády. aktivitou zahraničných investorov a výstavbou infraštruktúry. ale aj s rozsiahlejšími nákupmi tovarov a služieb od podnikateľských subjektov 155 . Rok 2006 bol rokom. z ktorých víťazne vzišla nová vláda. Silný ekonomický rast bol spôsobený dobiehaním vyspelejších partnerov vďaka spoločnému trhu v rámci EÚ. Agentúra tento krok zdôvodnila postupujúcimi vládnymi reformami. K nárastu konečnej spotreby prispeli predovšetkým domácnosti a verejná správa. sa síce v priebehu roka 2005 mierne zvyšovala. Nezamestnanosť v roku 2005 mala klesajúci trend. čím podporili vznik nových pracovných miest a rast priemerných miezd. Z hľadiska štruktúry bol ekonomický rast ovplyvnený zahraničným a domácim dopytom. Na znížení medziročného tempa rastu sa podieľali: apreciácia výmenného kurzu voči euru. zrýchlenie rastu cien a rast zamestnanosti predstavovali hlavné charakteristiky roku 2006. Ekonomický rast bol vyvážený. Dynamický rast hospodárstva. problém však predstavuje vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. no v porovnaní s rokom 2004 klesla. Jediným sektorom. stavebníctvo. ostatné spoločenské. keď medziročný pokles cien priemyselných tovarov bez energií a cien spracovaných potravín bol sprevádzaný znižovaním dynamiky rastu cien služieb. Ratingová agentúra Moody’s na začiatku roka 2005 zvýšila Slovensku rating dlhodobých záväzkov v cudzej mene a aj rating krátkodobých záväzkov. V roku 2005 sa ukázalo.

Od roku 2003 sa inflácia postupne znižovala. Nárast tvorby hrubého kapitálu bol ovplyvnený fixnými investíciami. Pre roky 1998. Nominálny vývoj vývozu a dovozu však odrážal celkový vplyv viacerých faktorov – vývoj rozdielnych cenových relácií doma a v zahraničí. Pokles nezamestnanosti bol zapríčinený predovšetkým rastom počtu zamestnancov v súkromnom sektore. Dá sa povedať. Slovenska ekonomika dosiahla enormný ekonomický rast a pokles miery nezamestnanosti. 156 . Čo sa týka miery inflácie a bežného účtu platobnej bilancie. ťažil z reforiem uskutočnených vládou. K jednotlivým etapám ekonomického vývoja Slovenska priradiť premiérov jednotlivých vlád. Rok 2006 môžeme považovať za akýsi vrchol tejto vlády. Z uvedených číselných údajov získaných na základe aktivity zostrojiť tabuľku s ich prehľadom. ich výsledky zostávajú výzvou do ďalších rokov pre novozvolenú vládu. etapu. pre ktorý bol charakteristický na jednej strane vysoký rast sprevádzaný poklesom nezamestnanosti. ktorá bola najdlhšou a zatiaľ najúspešnejšou v histórii transformujúceho sa Slovenska. vývoj cien energetických surovín (aj okrem spomenutej ropy) a taktiež vplyv výmenného kurzu koruny. trhových služieb). ceny pohonných hmôt. Dynamiku domáceho dopytu v prvom polroku 2006 takmer trojnásobne prevýšil rast zahraničného dopytu a stimulujúco pôsobil na celkovú výkonnosť domácej ekonomiky. 2002 a 2006 zostrojiť magický štvoruholník. že rok 2006. Súčasnú vládu. 2. Povinné zadanie č. Pod tento fakt sa podpísal najmä pre nás nevýhodný vývoj svetových cien ropy. Najvýznamnejšou zložkou cenového rastu bol sektor regulovaných cien. Na trhu práce pretrvával pozitívny trend dosiahnutý v predchádzajúcom kalendárnom roku 2005. K prehĺbeniu deficitu BÚ prispel najmä deficit zahranično-obchodnej bilancie a tiež zhoršenie bilancie výnosov a bilancie bežných transferov. Ako už bolo spomenuté. Na internete vyhľadať makroekonomické ukazovatele Slovenska za jednotlivé roky od roku 1990. a jej ovplyvňovanie hospodárskeho života Slovenska možno v rámci etáp vývoja zaradiť ako VI. Negatívny vývoj inflácie ovplyvnilo zrýchlenie dynamiky cien vo všetkých základných sektoroch spotrebného koša (ceny potravín. na tento vývoj však nenadviazal rok 2006. na druhej strane mierne zvýšenie inflácie a bežného účtu platobnej bilancie (v týchto dvoch ukazovateľoch sa očakáva zlepšenie v ďalšom roku). Údaje sledovať v súvislosti s textom. 4 1. Na druhej strane pozitívny vplyv zaznamenala bilancia služieb. Deficit bežného účtu platobnej bilancie v pomere k HDP sa v roku 2006 prehĺbil.Hospodárska politika i s rastúcim objemom naturálnych sociálnych transferov štátu. Aktivita 1. V roku 2006 bol zaznamenaný výrazný pokles miery nezamestnanosti. Štruktúra tvorby hrubého fixného kapitálu indikuje zvyšovanie produktivity investícií a následne aj výkonnosti ekonomiky v budúcnosti.

Hospodárska politika Záver Na základe tejto kapitoly a spracovania povinného zadania ste získali prehľad o vývoji hospodárskej politiky na Slovensku v období transformácie. 157 .

K.. Ostrava : Sokrates s. J. 1995. J. J. Diplomová práca. R. Fischer. SOFA.: Makroekonómia. 2003. Bratislava 1998. ISBN 80-245-0976-8 [14] KLIKOVÁ Ch. Praha : Professional Publishing. HOMBURG..: Hospodářská politika. HABÁNIK. S. Makroekonomika a nová makroekonomika. R. ISBN 80-8075-063-7 BARÁNIK.: Makroekonomie. KOGANOVÁ. ISBN 8086419-54-1 [20] MANDEL. Bratislava iris 2002. – FARKAŠOVSKÁ. – KOTLÁN.r. Praha: SPN. a kol. B. TnU AD. FELDERER. J. 2005. K. 2005. Bratislava: Elita 1995. S. Fiskální politika. M. Praha : Grada Publishing. 2005.: Základy makroekonómie. a kol. ISBN 80-86572-04-8 [15] KREBS.: Makroekonomie. V. Žilina : poradca podnikateľa. Praha : Oeconomica VŠE. ISBN 8089047-60-2 [18] LISÝ. 2004. D. ISBN 80-88870-08-9 [13] IZÁK. 2005. Bratislava : Kartprint.. Košice : Technická univerzita v Košiciach. KUBÁTOVÁ. ISBN 80-7179-764–2 [11] HONTYOVÁ. Praha : C. 2007. H. ISBN 80-8078-037-4 [12] HUSÁR.V. N. J.: Makroekonomie.: Dane podnikateľských subjektov. M. TOMŠÍK. ISBN 80-88931-55-X [7] [8] [9] [10] HOLMAN.55-5 [19] LIŠKA .o.. 1998. ISBN 80-245-0850-8 FEDORKOVÁ.: Zásady ekonomie. M. 1994. Beck.. [21] MANKIW. ISBN 80-88715.: Hodnotenie vývoja hospodárskej politiky Slovenska v rokoch 19982006 na základe vybraných ukazovateľov.: Štátny rozpočet. a kol. V.: Politológia pre ekonómov.: Národohospodárska politika – Teória a prax – Trenčín : TC – TECH. Trenčín.: Monetární ekonomie v malé otevřené ekonomice. ISBN 80-7261-094-5. M. Praha : Victoria Publishing. Praha : Oeconomica VŠE 2005. Bratislava : Iura Edition. a kol. 2005. A. I.: Makroekonómia. středně pokročilý kurz. Ekonomická fakulta. 2003. Sociální politika v ekonomické praxi. G. ISBN 80-8586522-X HARUMOVÁ. ISBN 80-7169891-1 158 . ISBN 80-85323-87-7 GOWLAND. a kol. HABÁNIK. Bratislava : Iura Edition.: Makroekonomie.: Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Praha : Management Press. ISBN: 80-89018-45-9 BARÁNIK. mena a medzinárodné ekonomické vzťahy. J..Hospodárska politika Použitá literatúra [1] [2] [3] [4] [5] [6] BARÁNIK. ISBN 80-85752-74-3 [17] LISÝ. ISBN 808075-043-2 DORNBUSH.: Dejiny ekonomických teórií. M. 2003. 2004. Praha : ASPI. B.. V. 2004. J.V.: Sociální politika. 2006. ISBN 80-7357-050-5 [16] LIĎÁK.. Bratislava : Iura Edition. ISBN 80-04-25556-6 DURDISOVÁ. 2000.

– ŽÁK. a kol. ISBN 80-89085-66-0 [40] STIGLITZ. P. Beck. MAREŠ. M.: Makroekonomie v kostce. Praha : Management Press. súťaživosti a protimonopolnej politiky. Hospodárska politika Európskej únie a Slovenska v EÚ.: Finančno-ekonomické aspekty ochrany životného prostredia.: Hospodárska politika na Slovensku 1990 – 1999. 2005. ISBN 807179-237-3 [39] STANEK. Bratislava : ECO-INSTRUMENT.: Ekonómia.: Hospodářská politika. 2000. 1996. 2001. ISBN 80-7248-148-7 [30] PŘÍVAROVÁ. 2007. E.Hospodárska politika [22] MARCINČIN. 1997. 2006. ISBN 80-210-3048-8 [37] SLANÝ. 2006. Vědecká monografie.r.: Centrální bankovnictví. Beck. 2003. 2001. J. – ŽÁK. Bratislava : Elita. D. ISBN 80-7179-738-3 [38] SLANÝ. A. 2002. Z. a kol. ISBN 80-7144-140-6 [29] PAULÍK. ISBN 80-7367-003-8 [28] OKÁLI. Praha : C. ISBN 80-89085-148 [42] TULEJA. Frýdek-Místek : 2002. ISBN 80-7169-454-1 [41] TOKÁROVÁ. H.: Hospodárska politika na Slovensku 2000-2001.: Rovnováha a nerovnováha v ekonomickej teórii.. E. 1997. Brno : Masarykova univerzita. ISBN 80-968155-8-X [23] MARCINČIN. ISBN 80-88715-96-2 [31] RIEVAJOVÁ. A.: Ekonomie veřejného sektoru. Bratislava : SPRINT. 159 . 2004. Teoretické aspekty vývoja konkurencie. ISBN 80-7169-462-2 [26] MELÍŠEK. sociální politika. Praha : Management Press. Bratislava : Iura Edition. M. ISBN 80-968147-1-0 [24] MÁČE. M. T. Praha : GRADA PUBLISHING. Z. A. 1999. A. Praha : Portál.: Hospodářská politika. Komparace ekonomické úrovně vybraných zemí střední a východní Evropy a vybraných zemí Evropské unie v letech 1993-2001.. Praha : Grada Publishing.: Trh práce. BEBLAVÝ. I. s.: Hospodářská politika. M. Bratislava: Sprint vfra.: Environmentální politika a udržitelný rozvoj. Bratslava : Ekonóm. Praha : Grada Publishing. A. ISBN 80-85943-06-9 [34] ROMANČÍKOVÁ. V. – NORDHAUS.: Makroekonomická analýza a hospodářská politika. makroekonómia. Bratislava : Centrum pre spoločenskú a mediálnu analýzu. V. 2004. 2000.. ISBN 8089085-62-8 [32] REVENDA. Bratislava : Sprint vfra.: Peněžní ekonomie a bankovnictví. ISBN 80-8044-059-X [36] SIROVÁTKA. ISBN 978-80-247-1841-5 [25] NĚMCOVÁ. ISBN 802251982-0 [27] MEZŘICKÝ.: Štruktúrna politika a štruktúrne zmney v ekonomike. ISBN 80-967771-1-4 [35] SAMUELSON. nezaměstnanost. H. ISBN 807261-051-1 [33] REVENDA. I. 2002. T.: Sociálna politika. M.: Protimonopolná politika.o. Bratislava : Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku.: Sociálne zabezpečenie. P. P. M. E. Praha : C. 2005. Bratislava : ÚS a SE SAV. 2003. W. F.

Bratislava : Mekury spol.: Sociálno-ekonomické súvislosti nezamestnanosti.o. a kol. P.: Teória a prax hospodárskej politiky.: Hospodárska politika. ISBN 80-8055-658-X [47] VINCOVÁ. ISBN 978-80-89085-80-4 [51] VYBÍRALOVÁ.: Teória a prax hospodárskej politiky. s r. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela. Diplomová práca. a kol. [44] URAMOVÁ.: Determinanty vývoja štruktúry hospodárstva. ISBN 80-7248182-7 [43] URAMOVÁ. 2005. 2002. Ekonomická fakulta. Bratislava : Ekonóm. a kol.: Tvorba a ochrana životného prostredia. Bratislava : SPRINT. 2007. Bratislava : SPRINT. Košice : Technická univerzita v Košiciach. Praha : Victoria Publishing..: Trh práce a jeho nedokonalosti. 2001. Ekonomická fakulta. 2005. Bratislava: SPRINT. J. L. V. P. ISBN 80-890085-34-2 [50] VINCÚR. ISBN 80-225-2098-5 [52] ZAPLETAL. ISBN 80-8083-011-8 [45] URBAN. K. ISBN 80-8083-057-6. ISBN 8085865-01-7 [46] VALACH. a kol. ISBN 80-89143-36-9 160 . 2005. Karviná : Obchodně podnikatelská fakulta. 2002. 2004.: Environmentálna ekonómia.: Hospodářská politika. 2003. [48] VINCÚR. E. P. ISBN 80-8884867-9 [49] VINCÚR. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB. M. 2006. 1994.: Ekonomická stratifikácia obyvateľov Slovenska. M. Banská Bystrica : Ekonomická fakulta UMB.Hospodárska politika Studia Oeconomica.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful